{"guid": "ussr:31ef4a2a-f760-4292-b26b-20d464203a54", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.78.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2019 z 5. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. novembra 2019, sp. zn. III. ÚS 78/2019, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.78.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-11-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/31ef4a2a-f760-4292-b26b-20d464203a54", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.78.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.78.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.78.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 78/2019-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku, zo sudcu Petra Straku a sudcu\nMartina Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., Závodská cesta 3911/24,\nŽilina, v mene ktorej koná advokát Mgr. Martin Dikoš, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom\npodľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 200/2018 zo 17. januára 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 2. apríla 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), základného práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom podľa čl. 46 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 200/2018\nzo 17. januára 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ sa v zmysle\nzákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu\nalebo jeho nesprávnym úradným postupom domáhal náhrady škody, ktorá mu mala\nvzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní\nvedenom pod sp. zn. RA 2 C 255/2001 a Okresného súdu Revúca v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 C 54/2008.\n3. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 6 C 131/2009-231\nz 28. februára 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu sťažovateľa zamietol.\n4. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom Krajský súd\nv Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom sp. zn. 15 Co 421/2014\nzo 7. decembra 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že rozsudok okresného\nsúdu potvrdil.\n\n2\n\n5. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie podľa § 420 písm. f)\na § 421 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Cdo 135/2017\nzo 14. septembra 2017 (ďalej len „prvé uznesenie najvyššieho súdu“) dovolanie sťažovateľa\nodmietol. Najvyšší súd vychádzal z právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí\nveľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1 V Cdo 2/2017\nz 19. apríla 2017, podľa ktorého dôvody prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP a § 421\nods. 1 CSP nemožno kumulovať.\n6. Proti prvému uzneseniu najvyššieho súdu podal sťažovateľ ústavnému súdu\nsťažnosť podľa čl. 127 ústavy. Tento nálezom sp. zn. I. ÚS 162/2018 z 15. augusta 2018\nrozhodol o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prvým uznesením najvyššieho súdu, ktoré zároveň zrušil a vec\nvrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Ústavný súd poukázal na svoje zjednocujúce\nuznesenie sp. zn. Plz. ÚS 1/2018 z 25. apríla 2018, podľa ktorého pokiaľ sú v dovolaní\nsúbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP, ako aj § 421 CSP\na najvyšší súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti\ndovolania z hľadiska § 420 CSP, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy.\n7. Úlohou najvyššieho súdu pri opätovnom rozhodovaní o dovolaní sťažovateľa tak\nv zmysle nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 162/2018 z 15. augusta 2018 bolo posúdiť\nprípustnosť dovolania podľa oboch sťažovateľom označených ustanovení Civilného\nsporového poriadku, resp. túto prípustnosť posúdiť aj podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n8. Najvyšší súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že dovolanie sťažovateľa\nodmietol. Vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že prípustnosť dovolania nemožno\nvyvodiť ani z jedného zo sťažovateľom označených ustanovení Civilného sporového\nporiadku.\n\n3\n\n9. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že náležitosti vyžadované najvyšším\nsúdom, a síce konkretizovanie právnej otázky riešenej dovolacím súdom, vysvetlenie\nodklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu a uvedenie, ako mala byť otázka\nsprávne vyriešená, predstavuje neprípustnú sudcovskú tvorbu práva. K tomuto sťažovateľ\nargumentuje, že sám vymedzil dovolací dôvod podľa § 432 ods. 2 CSP, keď konkrétne\nuviedol, že nepokladá za správny záver odvolacieho súdu o neexistencii príčinnej súvislosti\nmedzi sťažovateľom vymedzeným nesprávnym úradným postupom súdu a škodou, ktorá\nmu v jeho dôsledku vznikla, pričom podrobne špecifikoval, v čom tento nesprávny záver\nodvolacieho súdu spočíval a dokonca uviedol, ako mal správny záver odvolacieho súdu\nvyzerať. Tvrdí, že dovolací súd bol viazaný takto vymedzeným dovolacím dôvodom, nie\ntým, či sťažovateľ považoval svoje dovolanie za prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a), b)\nalebo c) CSP.\n10. Sťažovateľ zastáva názor, že najvyššiemu súdu ako súdu dovolaciemu musí byť\njeho vlastná judikatúra známa, preto nie je dôvodné, aby dovolanie akéhokoľvek dovolateľa\nodmietol z dôvodu, že dovolateľ neoznačí konkrétne rozhodnutia dovolacieho súdu.\nPokiaľ dovolateľ vymedzí nesprávne právne posúdenie veci zo strany odvolacieho súdu,\npotom dovolací súd musí skúmať, či ide o nesprávne vyriešenie právnej otázky zo strany\nodvolacieho súdu, či sa týmto buď odkláňa od jeho rozhodovacej praxe, alebo takáto právna\notázka dosiaľ nebola predmetom jeho rozhodovacej činnosti alebo o tejto právnej otázke\ndovolací súd rozhoduje rozdielne.\n11. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol: „základné právo Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\na ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.01.2019, sp. zn. 3Cdo/200/2018, porušené\nboli.\nUznesenie\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nzo\n\ndňa\n\n17.01.2019,\n\nsp. zn. 3Cdo/200/2018, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky.“\n\n4\n\nSťažovateľ zároveň navrhuje, aby mu ústavný súd priznal náhradu trov konania.\n\nII.\nRelevantná práva úprava\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\nÚstavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n\n5\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo\ndôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným\nprávom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej\nmoci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán\nporušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť\nreálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05).\n15. Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3\nústavy, ako aj svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n6\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\nIII.\nPrávne hodnotenie ústavného súdu\n17. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu do obsahu základného práva\nna súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo\npodľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala\na boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa\nv jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05). Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\n18. Ústavný súd už judikoval, že jeho prvoradou úlohou je ochrana ústavnosti,\na nie ochrana zákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo\n(„iura novit curia“). Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony.\nPokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu\ndoň zasahovať (I. ÚS 19/02, I. ÚS 50/04, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06). V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých\nodôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n19. Ústavný súd konštantne poukazuje na to, že otázka posúdenia, či sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí v zásade do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu.\nZ rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124\na čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu\n\n7\n\nzavršuje najvyšší súd (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Otázka posúdenia prípustnosti dovolania\nje otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení\noznačených práv sťažovateľa (II. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016, II. ÚS 255/2018).\n20. Ústavný súd však už taktiež judikoval, že prílišný formalizmus pri posudzovaní\núkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých\nnáležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec\nzákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými\nprincípmi spravodlivého procesu (IV. ÚS 1/02, I. ÚS 120/09).\n21. Sťažovateľ namieta, že náležitosti vyžadované najvyšším súdom, a síce\nkonkretizovanie právnej otázky riešenej dovolacím súdom, vysvetlenie odklonu od ustálenej\nrozhodovacej praxe najvyššieho súdu a uvedenie, ako mala byť otázka správne vyriešená,\npredstavuje neprípustnú sudcovskú tvorbu práva. Najvyššiemu súdu ako súdu dovolaciemu\nmusí byť jeho vlastná judikatúra známa, preto nie je dôvodné, aby dovolanie akéhokoľvek\ndovolateľa odmietol z dôvodu, že dovolateľ neoznačí konkrétne rozhodnutia dovolacieho\nsúdu.\n22. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:\n«12.2. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický\n„odklon“ jej riešenia, ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku\nvyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo na zvolenom riešení tejto otázky, odvolací\nsúd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu“. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 6/2017 (podobne tiež napríklad\nv rozhodnutiach sp.zn. 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 235/2016, 4 Cdo 95/2017, 6 Cdo 123/2017\na 7 Cdo 140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1\npísm. a/ CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom\na uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska,\njudikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky\n\n8\n\nodvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť,\nako mala byť táto otázka správne riešená“.\n12.3. Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd\npristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421\nods. 1 písm. a/ CSP. Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1\npísm. a/ CSP, nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho\nsúdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže uskutočniť\nmeritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže\nsvoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku a ktorý\njudikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli). Ak by postupoval inak,\nrozhodol by bez relevantného podkladu. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky\na bez konkretizovania podstaty odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho\n\nsúdu,\n\nnemôže\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\npristúpiť\n\nk\n\nposudzovaniu\n\nvšetkých\n\nprocesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný\na odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa (advokáta, ktorý spísal\ndovolanie a zastupuje dovolateľa), z vlastnej iniciatívy vyhľadávať všetky rozhodnutia\ndovolacieho súdu, týkajúce sa danej problematiky a následne posudzovať, či sa odvolací\nsúd odklonil od názorov v nich vyjadrených; v opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil\nprocesné neprípustný bezbrehý dovolací prieskum, priečiaci sa nielen (všeobecne) novej\nkoncepcii právnej úpravy\n\ndovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP,\n\nale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová S.,\nBaricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok,\nKomentár, Praha: C. H. BECK 2016, str. 1382 a tiež 3 Cdo 28/2017, 4 Cdo 95/2017,\n7 Cdo 140/2017, 8 Cdo 50/2017, 8 Cdo 78/2017).\n13. V danom prípade žalobca, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, uviedol\nvšeobecnú charakteristiku nesprávností, ku ktorým podľa jeho názoru došlo v konaní\npred prvoinštančným a odvolacím súdom, avšak nekonkretizoval právnu otázku,\nani neoznačil konkrétne rozhodnutia dovolacieho súdu vyjadrujúce právne názory,\nv ktorých by sa dovolací (správne malo byť odvolací, pozn. ústavného súdu) súd odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.»\n\n9\n\n23. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti síce tvrdí,\nže podal dovolanie (vo všeobecnosti) podľa § 421 ods. 1 CSP a najvyšší súd si mal\n„vybrať“, ktorý z dôvodov sa aplikuje na jeho prípad, avšak z predložených dokumentov\n(napadnuté uznesenie i sťažovateľom podané dovolanie) vyplýva, že sťažovateľ výslovne\noznačil ako dovolací dôvod § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n24. Ústavnému súdu preto pri posudzovaní tohto prípadu neprináleží špekulovať,\nči a čo by sa na situácii sťažovateľa zmenilo v prípade, ak by skutočne označil\n(vo všeobecnosti) § 421 ods. 1 CSP a najvyššiemu súdu „dal na výber“ konkrétny dovolací\ndôvod. Podstatné pre túto vec je, že sťažovateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1\npísm. a) CSP a že najvyšší súd mal na tento ním uplatnený konkrétny dovolací dôvod\nnáležitým spôsobom reagovať.\n25. Ústavný súd konštatuje, že takto formulované podmienky pre prípustnosť\ndovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP najvyšším súdom, teda a) konkretizovanie\nprávnej otázky riešenej odvolacím súdom a uvedenie, ako ju riešil odvolací súd, b)\nvysvetlenie, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu a súčasné označenie konkrétneho stanoviska, judikátu\nalebo rozhodnutia najvyššieho súdu, a napokon c) uvedenie, ako mala byť táto otázka\nsprávne riešená, už boli predmetom ústavnoprávne prieskumu ústavného súdu, ktorý\nopakovane konštatoval, že tieto právne závery najvyššieho súdu nemožno považovať\nza svojvoľné či arbitrárne. Ústavný súd preto nevidel v tomto prípade dôvod odkloniť sa\nod svojej judikatúry (IV. ÚS 657/2018, IV. ÚS 58/2019, I. ÚS 350/2019), resp. od ustálenej\njudikatúry najvyššieho súdu pri posudzovaní prípustnosti takto formulovaného dovolania\n(pozri v odôvodnení napadnutého uznesenia citovanú judikatúru).\n26. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi\nnávrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu návrhom\nna začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti,\nv ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 123 ods. 1 zákona\n\n10\n\no ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným súdom\nz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd\nrozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti,\na vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich základných práv\na slobôd [§ 123 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde].\n27. Keďže sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti vymedzil predmet konania tak,\nako to je uvedené v záhlaví tohto uznesenia, a teda pred ústavným súdom nenapadol\n(aj) právne závery krajského súdu, ústavný súd rozsudok krajského súdu v konaní o tejto\nústavnej sťažnosti nepreskúmaval.\n28. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že táto ústavná sťažnosť\nje zjavne neopodstatnená a ako takú ju odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\n29. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími v nej uvedenými\nnárokmi nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2019\n\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "náhrada škody (ujma)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b2039d1d-252b-490c-89dc-1534b873bd19", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.350.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 350/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.350.2019.1"}, {"guid": "ussr:96e7709a-095a-40e1-8280-6781bb7278da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.58.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 58/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 58/2019 z 31. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.58.2019.1"}, {"guid": "ussr:19ed3a25-3cf9-4d48-ab6f-be662d678843", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.657.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 657/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 657/2018 z 29. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-29", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.657.2018.1"}, {"guid": "ussr:0f9d393d-dee1-4e0e-98e4-f4041ba720f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.162.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.162.2018.2"}, {"guid": "ussr:acbebfc7-4d70-443a-bbed-8ea6e8a7f41f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.255.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 255/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 255/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.255.2018.1"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:0c414977-1d56-4dcb-9126-925e7d33e050", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c414977-1d56-4dcb-9126-925e7d33e050"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "9419c87d-c5be-42af-97bc-6966658782b4:87c0bffa-abc7-4732-ad33-b9ab3581d248", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6609207571.1", "spisova_znacka": "3Cdo/200/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/200/2018 z 16. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6609207571.1"}, {"guid": "6b775fa0-528d-40a8-96bd-e32e4c29448d:76de5af9-8bf0-42f5-b62a-774e4a76c78e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5114236464.1", "spisova_znacka": "8Cdo/78/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/78/2017 z 13. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 396, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5114236464.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "260bc0b0-3461-4562-b8cf-57990c234c0b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6609207571.1", "spisova_znacka": "15Co/421/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/421/2014 z 6. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-12-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6609207571.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f009595e-1ab9-4b2e-9b21-a4f4fb227d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.260.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 260/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.260.2020.1"}]}