{"guid": "ussr:0baf4c18-23cd-4192-9a7c-c748140a8dac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.757.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 757/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 757/2017 z 13. 11. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. novembra 2018, sp. zn. III. ÚS 757/2017, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.757.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-11-13", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-141.odsek-1", "nazov": "čl. 141 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-141.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-141"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "nazov": "čl. 144 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "nazov": "čl. 37 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-141", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-144", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0baf4c18-23cd-4192-9a7c-c748140a8dac", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.757.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.757.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.757.2017.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 757/2017-48\nÚstavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 13. novembra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Sergeja\nKohuta o sťažnosti\n,\n\nzastúpeného\n\n, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody\nJUDr.\n\nRastislavom\n\nCestickým,\n\nadvokátska\n\nkancelária,\n\nPalackého 1, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 8/2017 a jeho\nuznesením z 24. mája 2017 takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a jeho právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 8/2017 a jeho uznesením z 24. mája 2017\nporušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 8/2017 z 24. mája\n2017 z r u š u j e a vec v r a c i a\nkonanie.\n\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e\n\npovinný\n\nu h r a d i ť trovy právneho zastúpenia v sume 475,05 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur\na päť centov) na účet jeho právneho zástupcu, JUDr. Rastislava Cestického, advokátska\nkancelária, Palackého 1, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2017\ndoručená sťažnosť\n\n, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 25. augusta\n2017, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4\nCdo 8/2017 (ďalej len „namietané konanie“)\n\na jeho uznesením z 24. mája 2017 (ďalej len\n\n„namietané uznesenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania vo veci\nstarostlivosti súdu o maloletých, v rámci ktorého Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“)\nrozsudkom sp. zn. 37 P 1/2014 z 30. júna 2016 rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej\nstarostlivosti matky, ako aj o ďalších súvisiacich právach a povinnostiach. O podanom odvolaní\nsťažovateľa rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 10 CoP\n57/2016 z 27. októbra 2016, ktorým prvostupňové rozhodnutie sčasti potvrdil a sčasti zmenil\nvlastnou úpravou. Dovolanie sťažovateľa, ktorým napadol druhostupňový rozsudok, bolo\nodmietnuté namietaným uznesením najvyššieho súdu.\n3. V sťažnosti adresovanej ústavnému súdu sťažovateľ namieta porušenie jeho základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným postupom a namietaným uznesením najvyššieho\nsúdu, kde dôvodí, že ním podané dovolanie bolo odmietnuté pre nesplnenie osobitnej podmienky\nkonania podľa § 429 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\n\n2\n\npredpisov (ďalej len „CSP“), teda pre nedostatok povinného zastúpenia advokátom, a to napriek\ntomu, že už pri podaní dovolania sťažovateľ výslovne požiadal o ustanovenie advokáta pre účely\nzastupovania v dovolacom konaní s odkazom na svoju nemajetnosť. Podľa vyjadrenia sťažovateľa\nbola jeho žiadosť o ustanovenie advokáta konajúcimi súdmi opomenutá.\n4. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby\nrozhodol o jeho sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl.\n46 ods. 1 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným postupom a namietaným\nuznesením najvyššieho súdu, namietané uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vrátil mu vec na nové\nkonanie a prejednanie a priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia.\n\n5. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 757/2017-16 z 12. decembra 2017 prijal\nsťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.\n6. Najvyšší súd vo svojom stanovisku k sťažnosti sťažovateľa doručenom ústavnému\nsúdu 20. marca 2018 prezentoval\n\ntúto argumentáciu: «V sťažnosťou napadnutom\n\nrozhodnutí najvyšší súd vysvetlil, prečo dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený\nadvokátom a citoval ustanovenia § 429 ods. 1 a 2 CSP z ktorých vyplýva, že právna úprava\ncivilného sporového konania účinná od 1. júla 2016, stanovuje osobitnú podmienku\ndovolacieho konania, ktorá vyžaduje zastúpenie dovolateľa v dovolacom konaní advokátom\na aby bolo podané dovolanie spísané advokátom. Dovolací súd v odôvodnení uviedol, že\nprocesná situácia, pri ktorej súd prvej inštancie prihliada na vady dovolania a dovolateľa\nvedie k ich odstráneniu, nenastáva v prípade existencie vád podľa § 429 CSP vtedy, keď bol\ndovolateľ riadne poučený odvolacím súdom o náležitostiach dovolania a o zastúpení\ndovolateľa v dovolacom konaní. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v rozsudku č. k.\n10 CoP 57/2016-254 z 27. októbra 2016 v poučení rozhodnutia dovolateľa - otca\nmaloletého dieťaťa poučil o náležitostiach dovolania a o zastúpení dovolateľa v dovolacom\nkonaní. Súd prvej inštancie dovolateľa nevyzval na odstránenie vád dovolania v zmysle\nustanovenia § 436 ods. 1 CSP, pretože sa tento postup súdu prvej inštancie týka výlučne vád\ndovolania v zmysle ustanovenia § 429 ods. 1 CSP a ich výskytu v prípade absencie\npoučenia dovolateľa odvolacím súdom. V danom prípade dovolateľ - otec maloletého\ndieťaťa nemal právnické vzdelanie a nešlo o dovolateľa uvedeného v ustanovení § 429 ods.\n2 CSP, dovolateľ bol riadne poučený v napadnutom rozhodnutí odvolacím súdom o\n3\n\nnáležitostiach dovolania a potrebe zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní. Vzhľadom\nna to, že nebola splnená osobitná podmienka dovolacieho konania nemohol dovolací súd\nuskutočniť meritórny dovolací prieskum. Dovolací súd preto odmietol dovolanie dovolateľa\n- otca maloletého dieťaťa podľa ustanovenia §447písm. e/ CSP.\nPokiaľ sťažovateľ v ústavnej sťažnosti požiadal o ustanovenie advokáta Centrom\nprávnej pomoci, pretože je nemajetný, táto skutočnosť nemala vplyv na správnosť\nrozhodnutia dovolacieho súdu, pretože ku dňu rozhodnutia dovolacieho súdu si sťažovateľ,\nnesplnil zákonnú povinnosť byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, hoci bol o tejto\npovinnosti, ako aj následkom nesplnenia tejto povinnosti riadne poučený. Sťažovateľ mal\nod doručenia rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom bol o tejto povinnosti poučený dostatok\nčasu, aby požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta a následne splnil\nzákonnom ustanovenú povinnosť a predložil udelenie splnomocnenia advokátovi, ktoré mu\nCentrum právnej pomoci ustanovilo, navyše ani skutočnosť, že Centrum právnej pomoci\npožiadal o ustanovenie advokáta neoznámil, preto aj dovolací súd ani nemal možnosť na\niný procesný postup.\nV danom prípade dovolací súd - tak ako v iných prípadoch - postupoval tak, že\nprednostne skúmal, či je dovolanie otca maloletého dieťaťa prípustné (jeho opodstatnenosť\nby mohol skúmať až po zistení, že dovolanie je prípustné). Takýto prístup najvyššieho súdu\nzodpovedá tomu, že právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd\nmôže konať a rozhodnúť o veci samej; to platí aj pre dovolacie konanie (I. ÚS 4/2011).\nZ toho istého dôvodu najvyšší súd nemohol ani „zjednávať nápravu“ ani\n„odstraňovať nedostatky“. V opačnom prípade by totiž porušil základné právo na súdnu\nochranu účastníka stojaceho na opačnej procesnej strane. Porušenie princípov\nspravodlivého procesu totiž spočíva „v takom postupe a rozhodnutí mimoriadneho\nopravného súdu, ktorými sa nad rámec zákonných predpokladov prípustnosti mimoriadneho\nopravného prostriedku zrušuje právoplatné rozhodnutie a vec účastníka sa dostáva\nopätovne pred súd, ktorý musí o veci znovu konať a rozhodovať, pretože to vytvára\nopätovne stav právnej neistoty, ktorá už bola nastolená právoplatným rozhodnutím súdu\nnižšieho stupňa“ (II. ÚS 172/03). Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd zastáva názor,\n\n4\n\nže sťažovateľ bezdôvodne namieta, že konaním a rozhodnutím najvyššieho súdu bolo\nporušené jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.»\n7. Predsedníčka najvyššieho súdu v predloženom vyjadrení zároveň oznámila, že\nsúhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci samej v zmysle § 30 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Právny zástupca sťažovateľa možnosť zaujať stanovisko k predmetnému\nvyjadreniu najvyššieho súdu nevyužil. Na vyjadrenie najvyššieho súdu reagoval iba\nsamotný sťažovateľ, a to v podaní doručenom ústavnému súdu 10. apríla 2018, v ktorom\nzotrval na dôvodoch podanej sťažnosti a formuloval svoj laický názor, že namietaným\npostupom a namietaným uznesením najvyššieho súdu bolo porušené jeho právo\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V predmetnom podaní ústavnému súdu\nzároveň oznámil, že trvá na vykonaní ústneho pojednávania vo veci samej.\n9. Na ústnom pojednávaní konanom 13. novembra 2018 sťažovateľ zotrval v plnom\nrozsahu na dôvodoch podanej sťažnosti. V rámci svojho ústneho vyjadrenia doplnil, že\nv priebehu celého dotknutého konania vedeného pred všeobecnými súdmi prejednávajúcimi\nvec starostlivosti o maloletého, teda od začiatku prvostupňového konania, v priebehu\nodvolacieho konania a aj v čase podania dovolania bol obmedzený na osobnej slobode,\nkeďže sa nachádzal vo väzbe a následne vo výkone trestu odňatia slobody. Ďalej sťažovateľ\nuviedol, že po doručení rozsudku odvolacieho súdu, v ktorého odôvodnení bolo obsiahnuté\npoučenie, že je dovolacie konanie spojené s povinným právnym zastúpením advokátom, sa\nneobrátil na Centrum právnej pomoci, ale žiadosť o ustanovenie advokáta adresoval priamo\nsúdu, keďže vychádzal z osobnej skúsenosti z minulosti, uvádzajúc: „... od 2007 som bol\nv Českej republike a tam platil § 30 Občianskeho súdneho řádu, kde bolo jasne napísané, že\núčastník si požiada o oslobodenie od súdnych poplatkov a podľa ods. 2 § 30 mu súd\nustanoví advokáta.“ Napokon sťažovateľ na verejnom ústnom pojednávaní požiadal\no priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 20 000 € a túto žiadosť\n\n5\n\nodôvodnil pocitom právnej neistoty spojeným so situáciou, keď sa najvyšší súd podľa jeho\nvyjadrenia nevenoval meritórnemu prejednaniu jeho dovolania z dôvodu jeho odmietnutia.\n10. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh, vyjadrení odporcu, ako aj obsahu\npríslušného spisového materiálu zistil a zrekapituloval si v chronologickom slede tieto\nrelevantné skutočnosti:\nSťažovateľ bol účastníkom konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých, v rámci ktorého\nokresný súd rozsudkom sp. zn. 37 P 1/2014 z 30. júna 2016 rozhodol o zverení maloletého dieťaťa\ndo osobnej starostlivosti matky, ako aj o ďalších súvisiacich právach a povinnostiach. O podanom\nodvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 10 CoP 57/2016 z 27. októbra 2016,\nktorým prvostupňové rozhodnutie sčasti potvrdil a sčasti zmenil vlastnou úpravou, pričom súčasne\nsťažovateľa okrem iného poučil, že v prípade podania dovolania musí byť dovolateľ v dovolacom\nkonaním zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom,\nkde táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. Sťažovateľ napadol\ndruhostupňové rozhodnutie dovolaním, ktoré podal na okresnom súde 12. decembra 2016\na v ktorom okrem svojej laickej argumentácie týkajúcej sa podaného dovolania uviedol, že žiada\no ustanovenie advokáta z dôvodu nemajetnosti („Z tohto dôvodu žiadam podľa § 138 OSP\noslobodiť od súdnych poplatkov, vzhľadom § 429 CSP žiadam advokáta ustanoviť.“). Dovolanie\nsťažovateľa, ktorým napadol druhostupňový rozsudok, bolo odmietnuté namietaným uznesením\nnajvyššieho súdu. V namietanom uznesení najvyšší súd svoj postup zdôvodnil tak, že „Procesná\nsituácia, pri ktorej súd prvej inštancie prihliada na vady dovolania a dovolateľa vedie k ich\nodstráneniu, nenastáva v prípade existencie vád podľa § 429 C.s.p. vtedy, keď bol dovolateľ riadne\npoučený odvolacím súdom o náležitostiach dovolania a zastúpení dovolateľa v dovolacom konaní\n(rovnako táto situácia nenastáva pri zistení iných vád, než sú vady dovolania v zmysle § 429\nC.s.p.). V takom prípade súd prvej inštancie dovolateľa nevyzýva na odstránenie vád dovolania\na spis bez ďalšieho predkladá na rozhodnutie dovolaciemu súdu. V danom prípade otec maloletého\ndieťaťa nemá právnické vzdelanie a nejde o dovolateľa uvedeného v § 429 ods. 2 C.s.p. Dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie obsahuje riadne poučenie odvolacieho súdu odvolacieho súdu\no náležitostiach dovolania a potrebe zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní (§ 393 ods. 1 C.s.p.\nv spojení s ustanovením § 429 C.s.p.). Vzhľadom na to, že nie je splnená osobitná podmienka\ndovolacieho konania (§ 429 ods. 1 C.s.p.)nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum.“.\n\nII.\n\n6\n\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Sťažovateľ v sťažnosti uplatnil námietku porušenia svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru namietaným postupom a namietaným uznesením najvyššieho súdu, ktorý\nodmietol dovolanie sťažovateľa z dôvodu nesplnenia podmienky povinného právneho\nzastúpenia advokátom, kde sťažovateľ zastáva názor, že jeho výslovná žiadosť\no ustanovenie advokáta bola zo strany konajúceho súdu opomenutá.\n\n13. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nods. 1 ústavy). Táto povinnosť všeobecných súdov vzhľadom na ich postavenie ako\nprimárnych ochrancov ústavnosti a vzhľadom na povinnosť Slovenskej republiky\nrešpektovať medzinárodne záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (pozri napr. III. ÚS 79/02) zahŕňa zároveň požiadavku\nrešpektovania procesných garancií spravodlivého súdneho konania vyplývajúcich\nz relevantných článkov ústavy a čl. 6 dohovoru v súlade s judikatúrou Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Ústavný súd vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru\na čl. 46 ods. 1 ústavy už uviedol, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy\nústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov\nvo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07).\n7\n\n14. Pri posúdení sťažnosti sťažovateľa ústavný súd vychádzal z relevantnej\njudikatúry ESĽP, ktorú už štandardne v rámci svojej rozhodovacej činnosti zohľadňuje.\nÚstavný súd sa zameral na otázku práva na prístup k súdu spolutvoriaceho koncept\nspravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré je podľa názoru ústavného súdu\nťažiskovým elementom v právnej veci sťažovateľa.\n15. Právo na prístup k súdu v rámci svojej rozhodovacej činnosti ESĽP interpretoval\ntak, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručuje každému právo na to, aby svoju vec týkajúcu sa\ncivilných práv a záväzkov mohol nechať predložiť súdu, pričom v tomto smere predmetné\nustanovenie zakotvuje „právo na súd“, kde je právo na prístup k súdu, teda právo zahájiť\nkonanie pred súdmi v civilných veciach, len jedným z jeho aspektov. K nemu (k právu\nna prístup k súdu) sa následne pridávajú záruky predpísané čl. 6 ods. 1 dohovoru vzťahujúce\nsa na organizáciu a zloženie súdu a na priebeh konania. Toto celé tvorí právo na spravodlivý\nproces (rozhodnutie ESĽP vo veci Golder proti Spojenému kráľovstvu z 21. 2. 1975,\nč. 4451/70).\n16. V otázke prípustnosti obmedzenia práva na prístup k súdu judikatúra ESĽP\nakceptuje, že právo na prístup k súdu nemá absolútnu povahu a sú možné isté jeho\nobmedzenia (rozhodnutie ESĽP vo veci Bulena proti Českej republike z 20. 4. 2004,\nč. 57567/00), súčasne však ESĽP upozorňuje, že akékoľvek obmedzenia stanovené\nvnútroštátnym právom nesmú obmedzovať prístup k súdu takým spôsobom, či do takej\nmiery, aby bolo právo danej osoby zasiahnuté v samotnej svojej podstate (rozhodnutie\nESĽP vo veci Ashingdane proti Spojenému kráľovstvu z 28. 5. 1985, č. 8225/78). Z toho\nvyplýva pre konajúce súdy povinnosť zamedziť na jednej strane pri aplikácii príslušných\nprocesných pravidiel nadmernému formalizmu, ktorý by bol v rozpore so spravodlivosťou\nkonania, na druhej strane zamedziť prílišnej voľnosti, ktorá by vo svojom dôsledku viedla\nk odbúraniu procesných náležitosti upravených zákonom.\n17. Pokiaľ ide o povinné právne zastúpenie ako prekážku prístupu k súdu, v zásade\nštrasburská judikatúra akceptuje, že vnútroštátne procesné predpisy vyžadujú povinné\nprávne zastúpenie účastníka konania advokátom v konaniach pred najvyššími súdnymi\n\n8\n\ninštanciami (rozhodnutie ESĽP vo veci Kröhnert proti Českej republike z 9. 10. 2001,\nč. 60224/00). Ústavný súd súčasne pripomína relevantnú judikatúru ESĽP a jej závery,\npodľa ktorých právo na prístup k súdu musí byť účinné a musí byť zaručené nielen právne,\nale za určitých okolností tiež fakticky. A preto, pokiaľ účastník konania musí byť\nkvalifikovane právne zastúpený, resp. účinné uplatnenie opravného prostriedku si vyžaduje\npovinné právne zastúpenie a účastník konania nemá prostriedky na jeho zaplatenie, musí mu\nbyť poskytnutá bezplatná právna pomoc (obdobne pozri rozhodnutie ESĽP vo veci Airey\nproti Írsku z 9. 10. 1979, č. 6289/73). V nadväznosti na to, v okolnostiach uplatňovania\npráva na bezplatnú právnu pomoc odkazuje ústavný súd na judikatúru ESĽP o poučovacej\npovinnosti súdu, kde ESĽP vo všeobecnej rovine akcentoval, že v oblasti práva na prístupu\nk súdu spolutvoriaceho koncept spravodlivého procesu je dôležité nielen to, aby pravidlá\ntýkajúce sa mimo iných aj možnosti podať opravné prostriedky boli formulované jasne, ale\naby boli tiež dané na vedomie účastníkom konania čo najexplicitnejším spôsobom, a to tak,\naby ich mohli využiť v súlade so zákonom (rozhodnutie ESĽP vo veci Faniel proti Belgicku\nz 1. 3. 2011, č. 11892/08).\n18. Manudukačnú\n\npovinnosť\n\nsúdu\n\nzakotvovalo ustanovenie\n\nuž\n\nneúčinného\n\nprocesného kódexu, a síce ustanovenie § 30 zákona č. 90/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), podľa ktorého účastníka, ktorý\npožiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych\npoplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí.\nTáto čiastková úprava, ktorá konvenuje zmienenej štrasburskej judikatúre o povinnosti\nexplicitného spôsobu poučovania o podmienkach uplatňovania opravných prostriedkov\n(predchádzajúci bod odôvodnenia tohto nálezu), má v súčasnosti ekvivalent aj v platnom\na účinnom CSP, konkrétne v ustanovení § 160 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd vždy poučí\nstrany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.\n19. Ako vyplýva zo zistení ústavného súdu, sťažovateľ náležite poučený\ndruhostupňovým súdom o povinnosti právneho zastúpenia v dovolacom konaní vzal túto\ninformáciu na vedomie, avšak so svojou žiadosťou o ustanovenie advokáta dôvodiac svojou\nnemajetnosťou sa neobrátil na kompetentný subjekt, teda na Centrum právnej pomoci, ale\nna samotný všeobecný súd. Za takýchto okolností, tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že\n9\n\nboli informačné možnosti sťažovateľa limitované obmedzením jeho osobnej slobody (pobyt\nvo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody), bolo úlohou najvyššieho súdu reagovať\nna aktuálnu situáciu explicitnejším spôsobom. Ak by aj najvyšší súd nebol toho názoru, že\nje potrebné sťažovateľa poučiť tak, aby sa mu dôsledne zaručila ochrana jeho práva\nna prístup k súdu, bolo jeho povinnosťou sa so žiadosťou sťažovateľa podrobnejšie\nvysporiadať v odôvodnení rozhodnutia.\n20. V nadväznosti na predchádzajúce uvedené závery ústavný súd uzatvára, že bolo\núlohou najvyššieho súdu zhostiť sa ochrany práv sťažovateľa, hoc aj prostredníctvom\nokresného súdu, u ktorého bolo dovolanie sťažovateľa podané, a to aktuálnym poučením\no spôsobe splnenia podmienky povinného právneho zastúpenia, teda poskytnutím\ninformácie o možnosti obrátiť sa so svojou žiadosťou o ustanovenie advokáta pre účely\nzastupovania v dovolacom konaní na Centrum právnej pomoci alebo aspoň náležite\nodôvodniť, prečo k takémuto kroku nebolo pristúpené.\n21. Spôsob uplatnenia právomoci najvyššieho súdu, ktorý nepostupoval pri posúdení\ndovolania sťažovateľa, konkrétne pri posúdení jeho žiadosti o ustanovenie advokáta\ns prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci, celkom dôsledne, hodnotí ústavný súd ako\nnezlučiteľný so sťažovateľovým základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a jeho právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto dospel\nústavný súd k záveru o porušení označených práv sťažovateľa namietaným postupom\na namietaným uznesením najvyššieho súdu, tak ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti\ntohto nálezu.\nIII.\n22. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti a svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody,\ntakéto rozhodnutie zruší. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie. Keďže\nústavný súd konštatoval porušenie označeného základného práva sťažovateľa zaručeného\nčl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia, v zmysle § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom\n\n10\n\nsúde namietané uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie\nkonanie (bod 2 výrokovej časti nálezu), v ktorom je najvyšší súd viazaný právnym názorom\nústavného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).\n23. Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom žiadal aj o priznanie finančného\nzadosťučinenia v sume 20 000 €, kde túto žiadosť odôvodnil pocitom právnej neistoty\nspôsobenej podľa jeho vyjadrenia oddialením vydania meritórneho rozhodnutia o ním\nuplatnenom dovolaní. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n\n24. Ústavný súd pri rozhodovaní otázky priznania finančného zadosťučinenia\naplikoval zásadu spravodlivosti, zohľadnil konkrétne okolnosti prípadu a zároveň sa riadil\núvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie\nujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp.\nzáväznou medzinárodnou zmluvou. Vyslovenie porušenia garantovaných práv sťažovateľa\nnamietaným postupom a rozhodnutím najvyššieho súdu, zrušenie namietaného uznesenia\na vrátenie veci sťažovateľa na nové prejednanie predstavujú podľa názoru ústavného súdu\nvo svojom súhrne dostatočné zavŕšenie poskytnutej ochrany. Ústavný súd vzhľadom\nna uvedené sťažovateľovi požadované primerané finančné zadosťučinenie nepriznal.\n25. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby mu ústavný\nsúd priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorých výšku nešpecifikoval.\nPri stanovení výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľa vychádzal\nústavný súd z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“) s tým, že predmet konania pred ústavným súdom (konanie\no sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy) je v zásade nevyjadriteľný v peniazoch\na je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením alebo s hodnotou predmetu\nsporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 129/03, III. ÚS 11/05,\n\n11\n\nIII. ÚS 142/06). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný\nv roku 2017 v konaní pred ústavným súdom sa určí ako 1/6 z výpočtového základu\n(t. j. zo sumy 884 €), čo predstavuje sumu 147,33 €, a hodnota režijného paušálu, čo\npredstavuje sumu 8,84 €. Za úkon vykonaný v roku 2018 základná sadzba tarifnej odmeny\npredstavuje tiež 1/6 z výpočtového základu (zo sumy 921 €), a teda sumu 153,50 €, hodnota\nrežijného paušálu sumu 9,21 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 a jeden úkon vykonaný\nv roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia sťažovateľa, podanie sťažnosti a účasť\nna ústnom pojednávaní), čo celkovo predstavuje sumu 448,16 €. K tomu bolo potrebné\npripočítať režijný paušál v celkovej výške 26,89 €, čo predstavuje celkovú sumu 475,05 €.\nTrovy konania v určenej sume je povinný zaplatiť sťažovateľovi najvyšší súd na účet jeho\nprávneho zástupcu (bod 3 výrokovej časti nálezu).\n26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. novembra 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "dovolanie-dovolacie konanie", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dovolanie-prípustnosť", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "výklad (interpretácia)-formalistický", "poučenie, poučovacia povinnosť-poučovacia povinnosť súdu", "advokát, advokácia-právna pomoc", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-dovolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cdo/8/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bb2d53b3-0a43-4b4d-a3e6-e96cc5a1aae9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb2d53b3-0a43-4b4d-a3e6-e96cc5a1aae9"}, {"guid": "ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "ussr:d7d638ed-4d26-4814-995b-c3ce9909476c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 129/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 129/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d638ed-4d26-4814-995b-c3ce9909476c"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "a3568dd9-2050-43d8-9009-6d48312e30cf:fb849456-e9d3-4304-902e-a61605ea662b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5114200105.3", "spisova_znacka": "10CoP/57/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/57/2016 z 26. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-10-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5114200105.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:62fb8f87-b1e6-4108-9bdd-9c1f122ca055", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.23.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2024 z 18. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.23.2024.1"}, {"guid": "ussr:a2c3ff2c-af69-481f-b1ca-18a90574e04f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.431.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 431/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 431/2020 z 24. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.431.2020.1"}, {"guid": "ussr:b45159b7-555e-4ab2-920a-a37b93209760", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.545.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 545/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 545/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.545.2020.1"}, {"guid": "14ea4598-0e61-4243-ad9b-5d347497ab2d:cf49995c-fe66-41c9-99af-e63b4477c57d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200198.1", "spisova_znacka": "5Svk/2/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/2/2024 z 27. 2. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200198.1"}, {"guid": "99120420-ee90-489d-a58a-cd1ad1e2edf9:18a2f97c-0e5c-4846-b45a-40bb71d0795d", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200233.3", "spisova_znacka": "PO-3S/26/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-3S/26/2022 z 26. 2. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200233.3"}]}