{"guid": "ussr:dfc4c7f7-80d2-4cc0-83a1-7bb0d4a33a33", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.59.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 59/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 59/2019 z 22. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2019, sp. zn. III. ÚS 59/2019, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.59.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2019-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dfc4c7f7-80d2-4cc0-83a1-7bb0d4a33a33", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.59.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.59.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.59.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 59/2019-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nt. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, Kalinčiakova\n10, Vranov nad Topľou, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 4 To 105/2016 zo 7. decembra 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 Tdo 1/2018 z 21. marca 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 5. septembra\n2018 doručená a 19. septembra 2018 doplnená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\nt. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody,\n\n(ďalej len ,,sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), ako aj práv\n\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen ,,dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len ,,krajský súd“) sp. zn.\n4 To 105/2016 zo 7. decembra 2016 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie krajského súdu“)\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn.\n2 Tdo 1/2018 z 21. marca 2018 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v poradí tretím\nrozsudkom Okresného súdu Michalovce (ďalej len ,,okresný súd“) č. k. 4 T 26/2015-1168\nz 29. septembra 2016 (ďalej len ,,rozsudok okresného súdu“) opakovane uznaný vinným\nzo spáchania zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Trestný zákon“) v jednočinnom súbehu s prečinom\nvýtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) a c) Trestného zákona s poukazom\nna § 138 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona\na podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona bol za to s použitím § 41 ods. 1 a 3 písm. h) a m)\na § 38 ods. 4 Trestného zákona odsúdený na úhrnný tres odňatia slobody v trvaní desať\nrokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom\nstráženia. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, ktoré bolo\nnapadnutým uznesením krajského súdu zamietnuté. Následne podal proti napadnutému\nuzneseniu krajského súdu dovolanie na najvyššom súde, ktoré bolo napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu podľa § 382 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,Trestný poriadok“) odmietnuté.\n3. Sťažovateľ uviedol, že dovolanie na najvyššom súde proti napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu podal z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Trestného poriadku.\nV ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ bližšie argumentuje a rozvádza, v čom\nkonkrétne a akým postupom malo v jeho trestnej veci dôjsť k porušeniu jeho práv.\n4. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu sťažovateľ, uviedol,\nže k porušeniu práva na obhajobu došlo v jeho prípade tým, že okresným súdom neboli\nvykonané dôkazy navrhované obhajobou. Krajský súd mal podľa názoru sťažovateľa\n\n2\n\nna základe podaného odvolania rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie\nkonanie. K tomu dodal: ,,Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok proti\nprávoplatným rozhodnutiam súdu vo veci samej, je určené na nápravu výslovne uvedených\nprocesných a hmotnoprávnych chýb. Súdy porušili zásadným spôsobom právo obvineného\nna obhajobu, keď v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nÚstavou SR a Trestným poriadkom neumožnili výsluch svedkov v prospech obžalovaného,\nčím mu odňali možnosť reálneho uplatnenia práva na obhajobu.“ Ako ďalší dôvod uvádza\nnesúlad právnych záverov so skutkovými zisteniami, pričom to konkretizuje tým, že závery\nokresného súdu, následne osvojené aj krajským súdom, sú v extrémnom nesúlade\ns vykonanými skutkovými zisteniami, najmä pri hodnotení znaleckého dokazovania.\nSťažovateľ namieta, že konajúce súdy uverili výpovedi spoluobvineného napriek záverom\nsúdnych znalcov z odboru súdneho lekárstva, k čomu uviedol: ,,Okresný súd zbagatelizoval\nzávery forénznych znalcov s odôvodnením, že ich nemôže prijať, lebo znalci\nsa neoboznámili so zápisnicami z pojednávaní ani so zápisnicami z prípravného konania...\nJe to vrcholne absurdná úvaha.“ Ako ďalšie sťažovateľ namietal, že napriek tomu,\nže sa k jeho odvolaniu proti rozsudku okresného súdu vyjadril prokurátor, sťažovateľovi,\nresp. jeho obhajcovi uvedené vyjadrenie nebolo doručené a dozvedel sa o ňom\naž na verejnom zasadnutí krajského súdu o podanom odvolaní. Týmto malo dôjsť\nk porušeniu rovnosti strán a kontradiktórnosti konania.\n5. Pokiaľ ide o v poradí druhý sťažovateľom uplatnený dovolací dôvod podľa § 371\nods. 1 písm. g) Trestného poriadku, teda že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré\nneboli súdom vykonané zákonným spôsobom, uviedol, že zákonným spôsobom v jeho\ntrestnej veci neboli vykonané dôkazy, a to znalecký posudok\na svedecké výpovede\n\n. K prvému uvedenému dodal, že znalec\n\npri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal z výpovedí svedkyne a že okresný súd\nneozrejmil, ako je možné, že znalec prišiel do kontaktu s poškodeným už 8 hodín po jeho\núraze, ku ktorému došlo 2. júla 2014 v čase medzi 15.00 h až 16.00 h, keď uznesenie\no pribratí znalca si osobne od vyšetrovateľa prevzal až 9. júla 2014. K tomu dodal:\n,,Znalcom totiž nemôže byť osoba, ktorá bola svedkom udalosti, resp. ako lekár sa starala\nalebo bola v kontakte s poškodeným. Napriek tomu okresný súd pri uznaní viny hodnotí ako\n\n3\n\ndôkaz proti obžalovanému\n\naj znalecký posudok\n\n. Krajský súd\n\nuvedené pochybenie nenapravil a bez bližšieho zdôvodnenia odvolanie obžalovaného\nzamietol.“ K druhej uvedenej skutočnosti uviedol, že v prípade\n\n,\n\nspoluobžalovaného, bol tento vypočúvaný celkovo päťkrát, pričom dvakrát z toho\nv procesnej pozícii svedka, a to najprv 3. júla 2014 a následne aj po jeho právoplatnom\nodsúdení, a to 29. septembra 2016. Sťažovateľ namieta, že okresný súd neumožnil počas\nvýsluchu\n\nv procesnom postavení svedka na pojednávaní 29. septembra\n\n2016 prečítať pre účely odstránenia rozporov jeho skoršiu výpoveď ako svedka z 3. júla\n2014 aj napriek tomu, že\n\nnevyužil svoje právo odmietnuť vypovedať\n\na vo veci vypovedal. K tomu dodal: ,,Judikatúra teda vychádza z toho, že odstraňovať\nrozpory medzi výpoveďami tej istej osoby možno len v prípadoch, ak vypočúvaná osoba\nmala pri svojich výpovediach to isté procesné postavenie. Ak tak súd neurobil a neumožnil\nodstrániť rozpory, porušil okrem iného aj právo sťažovateľa na spravodlivý proces,\nčo je porušením jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom (§ 371 ods. 1 písm. c/\nTrestného poriadku). Ak by súd prečítal jeho výpoveď, musel by konštatovať rozpory\na umožniť obhajobe žiadať ich vysvetlenia. Zároveň by súd musel\n\nvýpoveď učinenú\n\npred súdom konfrontovať s ostatnými dôkazmi. A tie spochybňujú vinu obžalovaného\n.“\n6. Napokon k tretiemu uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku, a to že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení\nzisteného skutku, sťažovateľ uviedol: ,,Skutkový stav v tomto prípade nebol správne právne\nkvalifikovaný, pretože nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa §\n364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/\nTrestného zákona.“ Sťažovateľ k tomu uviedol, že skutok nenapĺňa znaky trestného činu\nvýtržníctva, a preto je podľa sťažovateľa odôvodnený záver o tom, že rozsudok okresného\nsúdu, ako aj napadnuté uznesenie krajského súdu sú založené na nesprávnej právnej\nkvalifikácii zisteného skutku. K uvedenému sťažovateľ dospel na základe toho, že podľa\njeho názoru zo skutkovej vety nevyplýva zákonný znak skutkovej podstaty tohto trestného\nčinu, pretože v nej nie je uvedená čo i len jedna osoba, ktorá by bola mladšia ako osemnásť\nrokov a v ktorej prítomnosti sa mal skutok stať. V závere k tomu uviedol: ,,Sťažovateľovi\n\n4\n\nbolo kladené za vinu, že zabil poškodeného jedným úderom hrubou palicou po hlave.\nJe neprípustné, aby toto konanie bolo posúdené ako jednočinný súbeh zločinu zabitia\na prečinu výtržníctva. Takýto súbeh je vzhľadom na zásadu faktickej konzumpcie trestných\nčinov a pre pomer špeciality vylúčený. Obžalovaný svojim konaním nemohol súčasne\nnaplniť skutkovú podstatu zločinu zabitia a prečinu výtržníctva tak, ako to ustálili súdy\noboch stupňov. Sťažovateľovi bola pričítaná priťažujúca okolnosť za spáchanie viac\ntrestných činov. Pri použití správnej právnej kvalifikácii by tomu tak nebolo a ovplyvnilo\nby to postavenie sťažovateľa.“\n7. Sťažovateľ ďalej namietal postup najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho v tom,\nže na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol dovolanie z dôvodu, že neboli\nsplnené dovolacie dôvody, no v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu rozoberal sťažovateľove dovolacie námietky a uvádzal k nim svoje právne názory,\nrelevantné pokiaľ ide o otázku viny a uloženia trestu sťažovateľovi. Ďalej uviedol:\n,,Dovolací súd dal sťažovateľovi čiastočne za pravdu čo sa týka nesprávneho právneho\nposúdenia skutku, avšak uzavrel, že to zásadným spôsobom neovplyvnilo postavenie\nsťažovateľa. S týmto záverom sťažovateľ nesúhlasí, nakoľko mi na základe tohto bola\npričítaná priťažujúca okolnosť, ktorá mala vplyv na výšku ukladaného trestu.“ Zároveň\nuviedol, že nesúhlasí s tým, ako najvyšší súd v napadnutom uznesení najvyššieho súdu\nvyložil obsah práva na obhajobu, podľa ktorého postačuje, ak mal sťažovateľ ako obvinený\nmožnosť navrhnúť dôkazy, a postačuje, ak je o ich vykonaní kladne alebo záporne súdom\nrozhodnuté. Podľa sťažovateľa dochádza k porušeniu práva na obhajobu tým, ak súd\nodmietne, ako to bolo v jeho prípade, vykonať relevantné dôkazy, ktoré vzhľadom\nna dôkaznú situáciu mohli mať vplyv na rozhodnutie v merite veci. V závere dodal:\n,,Rovnako pokiaľ sa týka námietok smerujúcich proti znaleckému posudku\ntak tu dovolací súd odoprel sťažovateľovi právo na účinný prostriedok nápravy v zmysle\ndohovoru, keď sa týmito námietkami nezaoberal. Táto vada bola vytýkaná sťažovateľom\npočas konania a na základe tejto námietky odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého\nstupňa.“\n\n5\n\n8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n,,1. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2018, sp. zn. 2 Tdo 1/2018\nporušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2018, sp. zn. 2 Tdo 1/2018 zrušuje.\n3. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.12.2016, sp. zn.\n4 To 105/2016 porušené boli.\n4. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.12.2016, sp. zn. 4 To 105/2016\nzrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n5. Prepúšťa sťažovateľa ihneď na slobodu.\n6. Najvyšší súd SR je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 5.000,- Eur do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.\n7. Najvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n6\n\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)\nv čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2\nzákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,\npričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú\nzachované.\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n7\n\n15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač\na verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,\nverejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď\nto vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,\nv rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné\nokolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.\n17. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom\nbez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n18. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v namietanom porušení\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1\na čl. 13 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu a napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu. Sťažovateľ namieta postup súdov konajúcich v jeho trestnej veci,\na to v tom, že neboli vykonané ním navrhované dôkazy, namieta vyhodnotenie záverov\nznaleckého dokazovania, skutočnosť, že sťažovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcov\nnebolo pred konaním verejného zasadnutia doručené vyjadrenie prokurátora, tiež namietal\nodmietnutie vykonania konfrontácie výpovedí\npostavení svedka, ako aj nesprávne právne posúdenie skutku.\n\n8\n\n, ktoré urobil v procesnom\n\n19. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 66/2018).\n20. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci (súdu)\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých s namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú,\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (m. m. III. ÚS 444/2018).\nK námietke porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru napadnutým uznesením\nkrajského súdu\n21. Ústavný súd pripomína, že v zmysle svojej konštantnej judikatúry nie je zásadne\noprávnený\n\npreskúmavať\n\na posudzovať\n\nprávne\n\nnázory\n\nvšeobecného\n\nsúdu,\n\nktoré\n\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu\nsa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo\nk porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\n\n9\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(III. ÚS 348/2016). Ústavný súd teda pripomína už spomenutý obmedzený rozsah jeho\nprávomoci preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov, trestný poriadok a trestný zákon nevynímajúc, viedli\nk rozhodnutiu vo veci samej. K tomu dodáva, že nepatrí do jeho právomoci zaoberať\nsa rozhodnutím o vine a treste (II. ÚS 31/94) ani otázkou právnej kvalifikácie skutku, ktorý\nje predmetom trestného stíhania a o ktorom sa s konečnou platnosťou koná a rozhoduje\npred všeobecnými súdmi (III. ÚS 444/2018).\n22. K otázke splnenia procesných podmienok prípustnosti ústavnej sťažnosti\nsmerujúcej proti napadnutému uzneseniu krajského súdu ústavný súd vyhádzal v zmysle\nrozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský\na Zvolská verzus Česká republika (sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54) z právoplatnosti\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorým odmietol (včas podané) dovolanie\nsťažovateľa ako procesne neprípustné, preto dvojmesačnú lehotu na podanie ústavnej\nsťažnosti považoval za zachovanú.\n23. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany... Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 146/2017).\n24. V relevantných častiach odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu\nkrajský súd uviedol:\n,,... Rozsudok okresného súdu bol vydaný po vykonaní všetkých dostupných\na potrebných dôkazov zákonným spôsobom. Rozsudok okresný súd podrobne, logicky\n\n10\n\na zákonným spôsobom odôvodnil a jasne poukázal, ktoré skutočnosti mal za preukázané,\na ktorým neuveril.\nOdvolací súd aj vzhľadom na odvolacie dôvody dodáva, že dostatočným spôsobom\nbolo preukázané, že skutok bol spáchaný tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku,\na tento spáchal obžalovaný\n\n...\n\nOdvolací súd konštatuje, že spravidla vždy existujú dve skupiny dôkazov a to dôkazy\nsvedčiace v prospech obžalovaného a dôkazy svedčiace v jeho neprospech. Úlohou súdu\nje preto veľmi citlivo vyhodnotiť každý dôkaz samostatne a zároveň všetky dôkazy\nvo vzájomnej súvislosti...\nOdvolací súd je tiež toho názoru, že prvotná výpoveď ml.\nv prípravnom konaní tvrdil, že poškodeného\na obžalovaný\nml.\n\n, ktorý\n\nudrel palicou po hlave on\n\ntam nebol, je nepravdivá, o čom svedčia ďalšie zmenené výpovede\njak v postavení obvineného, tak v postavení svedka na hlavnom\n\npojednávaní. Veľmi logické bolo i zdôvodnenie\nz dôvodu nátlaku zo strany\n\n, prečo tak urobil, t.j., že to bolo\n\n– sestry obžalovaného, s ktorou existoval ako\n\ndruh a družka, a taktiež na nátlak\n\na\n\nvýpovedí je v súlade aj so závermi znalca\n\n. Táto logická zmena\n, ktorý v znaleckom posudku\n\nuviedol, že mechanizmus poranenia, aký uviedol vo svojej prvotnej výpovedi\nnezodpovedá umiestneniu rany, ktorá sa nachádzala na lebke poškodeného. Taktiež\nje potrebné poukázať na rozsudok okresného súdu 4T/173/2014 z 5.3.2015, kde boli\na\n\nuznané za vinné zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,\n\nods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ovplyvňovali a zastrašovali\nsvedkov, aby krivo vypovedali vo veci obžalovaného\n\n. Skutočnosť, že\n\nbol schopný zmeniť svoju výpoveď má odzrkadlenie aj v záveroch znaleckého posudku\n.\nObhajoba obžalovaného\n\n, že nebol prítomný na mieste činu a skutku\n\nsa nedopustil bola jednoznačne vyvrátená výpoveďou\n\n, ako i vyššie citovaných\n\nsvedkov.\nVo veci boli vypracované aj tri znalecké posudky... Je potrebné uviesť, že všetci traja\nznalci zhodne konštatovali, že smrteľné poranenie hlavy, ktoré utrpel poškodený\n, bolo spôsobené jediným úderom podlhovastým predmetom a vylúčili ostrú hranu\n\n11\n\ndosky. I napriek znaleckému dokazovaniu sa nepodarilo jednoznačne zistiť, či bol\npoškodený udretý drevenou latou, alebo drevenou palicou...\nVykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že v konaní nebola zaistená\npalica, ktorou bolo spôsobené smrteľné poranenie hlavy poškodeného Z výpovedí\n, ako i ďalších svedkov vyplýva, že obžalovaný\n\nhneď po skutku túto palicu\n\nporúbal sekerou a následne spálil, aby zahladil stopy... Taktiež vlas s korienkom, ktorý\nsa mal nachádzať na palici č. 3 nebol zidentifikovaný. Ani znaleckým dokazovaním\nsa nepodarilo zistiť príslušnú DNA. Z toho vyplýva, že mohol patriť aj inej osobe ako\npoškodenému.\nK dôvodom odvolania je potrebné uviesť, že okresný súd dôsledne postupoval\nv zmysle intencií zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu a nielen v potrebnom rozsahu\ndoplnil dokazovanie, ale logickým a zákonným spôsobom každý dôkaz jednotlivo\na vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil. Ani odvolací súd nehodnotil dôkazy iba upriamil\nokresný súd, ktorými okolnosťami sa má bližšie zaoberať. Zistené boli aj okolnosti, za akých\nznalec\n\nprišiel do styku s poškodeným, že to bolo na základe pokynu\n\nvyšetrovateľa, ktorý mu oznámil, že bude pribratý do konania ako znalec...\nOdvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri udelení druhu a výmery\ntrestu u obžalovaného\n\n. Trest, ktorý bol obžalovanému uložený okresným\n\nsúdom, zodpovedá hľadiskám uvedených v § 34 a nasl. Tr. zák. Obžalovaný je\nv napadnutom rozsudku hodnotený plne, v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania,\npričom okresný súd pri výmere trestu prihliadol aj na existenciu dvoch priťažujúcich\nokolností podľa § 37 písm. m), h) Tr. zák., pričom poľahčujúcu okolnosť nezistil...“\nPodľa posúdenia ústavného súdu napadnuté uznesenie krajského súdu spĺňa atribúty\nrozhodnutia v zmysle, ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozhodnutia.\n25. Zásada ,,právo na obhajobu“ vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola\nzaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda\nnevyhnutným prostriedkom úspešného výkonu súdnictva smerom k ochrane základných\npráv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí v podstate nielen\no stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo svojej podstate jej realizácia\nv čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie,\n\n12\n\nale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca,\nale aj zo záujmu štátu na zistení pravdy. Podľa názoru ústavného súdu právo na obhajobu\nsa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré\nsa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd (m. m. II. ÚS 34/99), a možno ho vnímať\naj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré\nsú predmetom ústavnej ochrany (III. ÚS 574/2015).\n26. Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou zdôrazňuje,\nže vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, IV. ÚS 339/2013).\nÚstavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy\nje nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Kompetencie ústavného súdu preto\nnenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužívajú sa ani na skúmanie\nnamietanej vecnej nesprávnosti. Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä\nintenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou zaručených základných práv a slobôd, a v spojitosti s tým zistenie,\nže v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu, resp.\nodopretiu základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 238/07) (III. ÚS 743/2017).\n27. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96, III. ÚS 706/2014), po predbežnom prerokovaní ústavný súd ústavnú sťažnosť\nsmerujúcu proti napadnutému uzneseniu krajského súdu odmietol z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n\n13\n\nK námietke porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu\n28. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(III. ÚS 120/2018).\n29. Najvyšší súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia najvyššieho súdu,\nkonkrétne na stranách 10 až 16, ktorým podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie\nsťažovateľa odmietol, zaoberal sťažovateľom uplatnenými dovolacími dôvodmi.\n30. Ústavný súd po preskúmaní celého napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nmusí skonštatovať, že závery v ňom uvedené sú z ústavnoprávneho hľadiska\nakceptovateľné, najvyšší súd dal jasné a právne relevantné odpovede na dôvody odmietnutia\nsťažovateľom podaného dovolania vo veci. V odôvodnení ústavný súd nevzhliadol\nnedostatky, ktoré by ho oprávňovali vysloviť záver o porušení sťažovateľom označených\npráv. Cieľom pravidiel týkajúcich sa prípustnosti dovolania je zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú\n\n14\n\naplikované... Posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti\ndovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru o porušení označených práv\nsťažovateľa v prípade, ak bolo toto posúdenie vykonané v súlade so zákonom. Postup súdu\nv súlade so zákonom nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia označeného práva\nsťažovateľa (III. ÚS 175/2018).\n31. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné aj túto časť ústavnej sťažnosti smerujúcu\nproti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu odmietnuť z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n32. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v jej petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2019\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0d51f230-70b5-423b-9a1b-5b759b2ea86f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.444.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 444/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 444/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.444.2018.1"}, {"guid": "ussr:554feb3d-2670-412e-bb01-fd5a8e9c9d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.175.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 175/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 175/2018 z 2. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-02", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.175.2018.1"}, {"guid": "ussr:781fd611-3463-41f3-ab67-3b920d5f0cd3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.120.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 120/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 120/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.120.2018.1"}, {"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}, {"guid": "ussr:3031cfd4-224b-4a0a-8586-288a4236706f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.743.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 743/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 743/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.743.2017.1"}, {"guid": "ussr:ee432db3-61d7-4980-84f2-1860e74d99da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.146.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 146/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 146/2017 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.146.2017.1"}, {"guid": "ussr:d464ec3e-4841-469e-9783-f9a04be2443b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.348.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 348/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/2016 z 31. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.348.2016.1"}, {"guid": "ussr:3a247e97-ea8b-4e68-b8be-18fc6cafe439", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.574.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 574/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 574/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.574.2015.1"}, {"guid": "ussr:cea705a8-70f2-48d4-a031-7df85a1af39c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3. US.706.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 706/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 706/2014 z 9. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3. US.706.2014.1"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:92d25b91-0ca1-40cf-b9ea-4e2057bc3ae4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.34.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 34/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 34/99 z 28. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-28", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.34.1999.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:1602af38-021d-4faf-b650-6e359b6fb522", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/94 z 1. 6. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-06-01", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1994.1"}, {"guid": "518ccee8-70a5-464f-afbe-e9ab882e2f19:465a0dbc-4015-4f1e-8a75-af1eb54128f3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7715010090.10", "spisova_znacka": "4To/105/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4To/105/2016 z 6. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-12-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7715010090.10"}], "citovane_v": []}