{"guid": "ussr:98f950dc-aad1-45e2-9534-c2962bf6aa9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.58.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 58/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 58/2019 z 22. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2019, sp. zn. III. ÚS 58/2019, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.58.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2019-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/98f950dc-aad1-45e2-9534-c2962bf6aa9e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.58.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.58.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.58.2019.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 58/2019-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátkou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., Janka Kráľa 1, Banská Bystrica,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 Co 445/2015, sp. zn.\n9 Co 446/2015 z 29. októbra 2015 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 13. augusta\n2018 elektronickými prostriedkami doručená a doplnená písomným podaním doručeným\n15. augusta 2018 ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len ,,sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\n\nlen ,,ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej\nlen ,,krajský súd“) sp. zn. 9 Co 445/2015, sp. zn. 9 Co 446/2015 z 29. októbra 2015 (ďalej\nlen ,,napadnutý rozsudok krajského súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou\npodanou 23. decembra 2009 proti odporcovi Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja\n(ďalej len ,,odporca“, v citácii aj ,,žalovaný“) domáhala náhrady škody za poškodenie\njej osobného motorového vozidla jeho zavinením. Vo veci najprv rozhodol Okresný súd\nŽilina (ďalej len ,,okresný súd“) rozsudkom č. k. 25 C 265/2009-191 z 30. marca 2011\n(ďalej len ,,rozsudok okresného súdu z 30. marca 2011“), ktorým zaviazal odporcu zaplatiť\nsťažovateľke istinu vo výške 2 413 € spolu s 9 %-ným ročným úrokom od 28. decembra\n2009 až do zaplatenia a zaplatiť sťažovateľke trovy konania. Na základe podaného\nodvolania zo strany odporcu krajský súd rozsudkom sp. zn. 9 Co 297/2011 z 27. októbra\n2011 zrušil rozsudok okresného súdu z 30. marca 2011 a vec okresnému súdu vrátil\nna ďalšie konanie. Následne okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 25 C 265/2009-397\nzo 17. júla 2012 (ďalej len ,,rozsudok okresného súdu zo 17. júla 2012“) tak,\nže sťažovateľkinu žalobu zamietol a zaviazal ju nahradiť odporcovi trovy konania.\nSťažovateľka podala proti rozsudku okresného súdu zo 17. júla 2012 odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom krajského súdu tak, že rozsudok okresného\nsúdu zo 17. júla 2012 v spojení s doplňujúcim rozsudkom okresného súdu č. k.\n25 C 265/2009-680 z 25. marca 2015 potvrdil. Následne podala sťažovateľka proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky uznesením č. k. 4 Cdo 62/2017-777 z 23. mája 2018 rozhodol tak, že ho odmietol\nv zmysle § 447 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov.\n3. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľka vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu uviedla, že tento vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nemá\noporu vo vykonanom dokazovaní. Uviedla, že krajský súd sa v ňom nevysporiadal\n\n2\n\nso zásadnými skutočnosťami a námietkami sťažovateľky, a preto ho považuje za arbitrárne.\nNásledne sťažovateľka poukázala na závery a odôvodnenia všetkých rozhodnutí vydaných\npred vydaním napadnutého rozsudku krajského súdu, zároveň poukázala, v čom podľa nej\nspočívalo nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a námietok sťažovateľky, pričom\nuviedla, že rozsudok okresného súdu z 30. marca 2011 považuje za jediné rozhodnutie\nvo veci, ktoré bolo správne a v ktorom sa okresný súd dostatočným spôsobom vysporiadal\nso všetkými námietkami a dostatočne vyhodnotil skutkový stav.\n4. Sťažovateľka ďalej uviedla, že krajský súd tým, že napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu potvrdil rozsudok okresného súdu zo 17. júla 2012 v spojení s doplňujúcim\nrozsudkom okresného súdu č. k. 25 C 265/2009-680 z 25. marca 2015, len znásobil\nnedostatočnú kvalitu odôvodnenia tohto potvrdeného rozhodnutia okresného súdu. Uviedla:\n«Ohľadom otázky vyvinenia sa žalovaného uviedol len jednu jedinú vetu a to, že ,,pokiaľ\nby aj existovala závada v zjazdnosti na vozovke v čase dopravnej nehody, za ktorú\nby objektívne zodpovedal odporca, tento splnil všetky povinnosti správcu komunikácie\nku zjazdnosti a bol by dôvod na vyvinenie spod jeho zodpovednosti za škodu. Týmto sa však\nuž bližšie odvolací súd ani nezaoberal, pretože ako bolo uvedené vyššie, nebola vôbec\npreukázaná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného\nzákona, a to závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody.“... sa teda vôbec\nnezaoberal kľúčovou otázkou a podstatnými námietkami sťažovateľky, ani neuviedol, prečo,\nhoci pre vec samú boli rozhodujúce.» Dodala, že aj z ustálenej judikatúry vyplýva,\nže vo veci náhrady škody voči správcom komunikácií sú súdy povinné skúmať,\nči za dopravnú nehodu nebol aspoň z časti zodpovedný aj správca komunikácie,\na to aj v prípadoch, ak vodič vozidla bol uznaný vinným za spôsobenie dopravnej nehody,\nčo v prípade sťažovateľky ani nebolo naplnené, pretože voči nej bolo konanie vo veci\nspáchania dopravného priestupku právoplatne zastavené.\n5. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľka namietala, že závery krajského súdu\nobsiahnuté v napadnutom rozsudku krajského súdu nemajú oporu vo vykonanom\ndokazovaní. K tomu uviedla: ,,... sa dostatočným spôsobom nezaoberal podstatnými\nnámietkami účastníka konania – sťažovateľky, ktoré táto uvádzala vo svojich písomných\n\n3\n\npodaniach a odvolaní (ako napr. s námietkou týkajúcou sa výkladu pojmu námraza,\ns námietkou, že nedošlo k vyvineniu žalovaného spod zodpovednosti za škodu, že nestačí\nlen kontrolovať stav vozovky, ale aj urobiť všetky opatrenia v možnostiach žalovaného,\naby závady odstránil, a pod.)... svoje závery dostatočne neodôvodnil, jeho rozhodnutie\nje zmätočné, rozporuplné a teda porušil právo sťažovateľky na spravodlivý súdny proces.“\nZároveň sťažovateľka namietla, že krajský súd v napadnutom rozsudku krajského súdu tiež\nnesprávne posúdil vec aj po právnej stránke, k čomu uviedla: «... aj keď mal preukázané,\nže na vozovke bola námraza, dospel k záveru, že nebola preukázaná závada v zjazdnosti\n(napriek tomu, že námraza v podobe šedého mrazu, t.j. ojedinelé miesta s poľadovicou,\nsú v zmysle cestného zákona v znení jeho vykonávacej vyhlášky\n\nzávadou v zjazdnosti).\n\nZáver... vyplynul z toho, že... nesprávne chápe pojem námraza. Je to evidentné aj z jeho\nkonštatovania, že prvostupňový súd ,,sám v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že svedok\nIng. Klištinec uviedol, že na mieste dopravnej nehody nebola poľadovica, bola len\nnámraza“. Ak súd uvádza, že bolo preukázané, že na ceste bola námraza, nie však\npoľadovica, je nepochopiteľné, prečo a ako dospel k záveru, že sťažovateľka existenciu\nnámrazy nepreukázala.» Ďalej sťažovateľka pomerne obšírne uvádza a odôvodňuje,\nže podľa jej názoru sú pojmy poľadovica a námraza synonymá, a vo vzťahu k tomu dodáva,\nže zmätočnosť napadnutého rozsudku krajského súdu je spôsobená nielen jeho\nnedostatočným odôvodnením, ale aj nesprávnym chápaním pojmu námraza. Uviedla,\nže na podporu svojich tvrdení krajskému súdu predložila aj viacero rozsudkov iných súdov\ntýkajúcich sa uvedenej otázky, od ktorých sa však krajský súd v napadnutom rozsudku\nkrajského súdu odchýlil bez uvedenia dôvodov. K tomu dodala: ,,Ak sa súd odchýlil\nod ustálenej judikatúry o tom, že šedý mráz sú ojedinelé miesta s poľadovicou a patria\ndo závad zjazdnosti, bez odôvodnenia, prečo tak urobil, je to opäť porušením práva\nna spravodlivý súdny proces a takéto rozhodnutie nespĺňa ústavou požadovanú kvalitu\nrozhodnutia.“\n6. V závere sťažovateľka uviedla, že súčasťou práva na spravodlivý proces je okrem\niného aj správne vyložiť pojmy obsiahnuté v právnych normách, k čomu podľa\nsťažovateľky v uvedenom prípade nedošlo, a zároveň dodala, že práve nesprávny výklad\npojmu námraza a skutočnosť, že odporca sa nijako nevyvinil spod svojej zodpovednosti,\n\n4\n\nboli hlavnými sťažovateľkinými argumentmi, na ktoré sa zo strany krajského súdu\nvyžadovala v napadnutom rozsudku krajského súdu špecifická odpoveď.\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n,,1. Základné právo sťažovateľky,\n\n, na súdnu ochranu\n\ngarantované čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z.n.p.,\nako aj jej právo na spravodlivý súdny proces garantované článkom 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd, rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/445/2015-696, 9Co/446/2015,\nzo dňa 29.10.2015, porušené bolo.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/445/2015-696, 9Co/446/2015,\nzo dňa 29.10.2015 sa v celom rozsahu zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľke,\ntrovy\n\nprávneho\n\nzastúpenia\n\nv sume\n\n220,92\n\nEUR\n\n(slovom:\n\n,\ndvestodvadsať\n\neur\n\na deväťdesiatdva eurocentov), na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Ing. Lindy Kovandovej,\nLL.M. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)\nv čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2\nzákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,\npričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú\nzachované.\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n6\n\n14. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n16. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v namietanom porušení\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu. Uviedla, že tento vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nemá\noporu vo vykonanom dokazovaní, pričom namietala, že krajský súd sa v ňom nevysporiadal\nso zásadnými skutočnosťami a námietkami sťažovateľky, a preto ho považuje za arbitrárny.\nDodala, že nesprávny výklad pojmu námraza a skutočnosť, že odporca sa nijako nevyvinil\nspod svojej zodpovednosti, boli hlavnými sťažovateľkinými argumentmi, na ktoré zo strany\nkrajského súdu nebola v napadnutom rozsudku krajského súdu daná špecifická odpoveď.\n17. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 66/2018).\n18. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý\nsa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde, pričom jeho súčasťou je aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania\nposkytuje v odvolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom sa podaním riadneho opravného\nprostriedku domáha ochrany svojich práv pred odvolacím súdom z dôvodov, ktorých\nuplatnenie umožňuje procesné právo. Ak účastník konania splní predpoklady ustanovené\n\n7\n\nzákonom na poskytnutie ochrany v odvolacom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí\nposkytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodov na poskytnutie súdnej\nochrany v takom konaní. Poskytnutie takejto právnej ochrany však, prirodzene, nemožno\npovažovať za právo na úspech v odvolacom konaní (m. m. II. ÚS 4/94), ak každé také\nrozhodnutie odvolacieho súdu odpovedá na obsah odvolania ústavne konformným\nspôsobom a v rozsahu upravenom zákonom (čl. 46 ods. 4 ústavy) (III. ÚS 227/2017).\n19. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov\nje najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprerokovávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov, a obranou proti takému uplatneniu\n(napr. IV. ÚS 115/03). Okrem toho môže arbitrárnosť rozhodnutia všeobecného súdu\nvyplývať aj z ústavne nekonformného výkladu ustanovení právnych predpisov\naplikovaných na prerokúvaný skutkový prípad. Uvedené nedostatky pritom musia\ndosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré\nz práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy. Právomoc ústavného súdu konštatovať porušenie\nzákladného práva účastníka konania pred všeobecným súdom na súdnu ochranu je založená\nv prípade, ak dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie všeobecného súdu je v rozpore\ns požiadavkou ústavne konformného výkladu právnych predpisov (III. ÚS 414/2016).\n20. Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou zdôrazňuje,\nže vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, IV. ÚS 339/2013).\nÚstavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy\nje nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Kompetencie ústavného súdu preto\nnenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužívajú sa ani na skúmanie\nnamietanej vecnej nesprávnosti. Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä\nintenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou zaručených základných práv a slobôd, a v spojitosti s tým zistenie,\n\n8\n\nže v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu, resp.\nodopretiu základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 238/07) (III. ÚS 743/2017).\n21. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti pritom možno hovoriť vtedy,\nak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať tú,\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 139/2019).\n22. V napadnutom rozsudku krajského súdu krajský súd po zhrnutí jednotlivých\npodkladov a svedeckých výpovedí v relevantnej časti uviedol: ,,V prejednávanej veci\nnavrhovateľka tvrdila a snažila sa preukázať, že príčinou dopravnej nehody, pri ktorej\ndošlo aj k poškodeniu jej vozidla, bola nezjazdnosť komunikácie zapríčinená poľadovicou.\nPrvostupňový súd vyhodnotil výpovede svedkov, ktorí tvrdili, že na mieste dopravnej nehody\npo ich príchode sem bola poľadovica. Ani jeden z nich sa na mieste nenachádzal v čase\ndopravnej nehody a situácia na vozovke sa s odstupom času (2 hodín a viac) mohla zmeniť.\nNa mieste dopravnej nehody v čase jej vzniku bol vodič motorového vozidla\n, ktorý však uviedol, že fyzicky nezistil na vozovke poľadovicu, nakoľko\nna vozovku nevstúpil. Predmetnou zákrutou však prechádzal pred dopravnou nehodou\na žiadnu poľadovicu si nevšimol. Ďalšia osoba, ktorá bola na mieste dopravnej nehody\nbezprostredne po jej vzniku, bol príslušník policajného zboru, ktorý uviedol, že cesta bola\nprejazdná, na mieste samom nezistil, že by sa na ceste nachádzal taký povrch, že by tam\nbola poľadovica, prípadne vozidlá nemohli tade bezpečne prechádzať. Ďalší svedok\npotvrdil, že pred dopravnou nehodou komunikácia bola zjazdná\n\nV danom prípade\n\npo vyhodnotení jednotlivých dôkazov a právnom posúdení veci prvostupňový súd dospel\nk záveru, že navrhovateľka nepreukázala taký stav vozovky, ktorý by zapríčiňoval\njej nezjazdnosť, teda že by na vozovke bola taká závada v zjazdnosti, ktorá by bola príčinou\n\n9\n\nvzniku dopravnej nehody. Ohľadne určitých skutočností dôkazné bremeno zaťažuje toho\núčastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne\ndôsledky. Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno, možno urobiť len vtedy,\nak zhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňuje súdu prijať záver\nani o pravdivosti tvrdenia účastníka a ani o tom, že by bolo nepravdivé. Ak teda\nnavrhovateľka tvrdila, že príčinou škody bola nezjazdnosť komunikácie a za tento stav,\nresp. za neodstránenie nezjazdnosti zodpovedá odporca, takáto skutočnosť v konaní\npreukázaná nebola. Správne potom prvostupňový súd dospel k záveru, keď návrh zamietol...\nPrvostupňový súd navyše sa zapodieval aj liberačnými dôvodmi odporcu (keď skúmal, akým\nspôsobom vykonával zimnú údržbu) a dospel k záveru, že pokiaľ by aj existovala závada\nv zjazdnosti na vozovke v čase dopravnej nehody, za ktorú by objektívne zodpovedal\nodporca, tento splnil všetky povinnosti správcu komunikácie ku zjazdnosti a bol by dôvod\nna vyvinenie spod jeho zodpovednosti za škodu...\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd s rozhodnutím\nprvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku plne\nstotožnil... K veci samotnej odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa\nprvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav\na následne inak právne posúdiť vec a následne na to zmeniť rozhodnutie prvostupňového\nsúdu a priznať navrhovateľovi požadovaný nárok...“\n23. Podľa posúdenia ústavného súdu krajský súd ústavnoprávne relevantným\na udržateľným spôsobom uviedol závery, na základe ktorých dospel k potvrdzujúcemu\nrozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd nevzhliadol\ntaké nedostatky, ktoré by ho oprávňovali na vyslovenie záveru o porušení sťažovateľkou\noznačených základných práv podľa ústavy a listiny a práva podľa dohovoru.\n24. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96, III. ÚS 706/2014), ústavný súd po predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť\n\n10\n\nsťažovateľky v zmysle § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť.\n25. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľky uvedenými v jej petite už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2019\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:30831fd0-10d4-4f50-9f28-cb9da2a62e3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.139.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 139/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/2019 z 10. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.139.2019.1"}, {"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}, {"guid": "ussr:3031cfd4-224b-4a0a-8586-288a4236706f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.743.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 743/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 743/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.743.2017.1"}, {"guid": "ussr:03a500b1-b53d-45b3-8a67-d95ab285df0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.227.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 227/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.227.2017.1"}, {"guid": "ussr:084af42e-4983-4e9e-a44b-cea99386dac3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.414.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 414/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 414/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.414.2016.1"}, {"guid": "ussr:cea705a8-70f2-48d4-a031-7df85a1af39c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3. US.706.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 706/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 706/2014 z 9. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3. US.706.2014.1"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "9a9abcd9-a0d2-4390-b42f-a0433784b634:3544c72c-d1d6-4d28-9ee5-3da14549a51a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5109240405.2", "spisova_znacka": "4Cdo/62/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/62/2017 z 22. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5109240405.2"}, {"guid": "0d6b2c5c-1c2a-4645-ad54-6ae583139b17:48ece3e1-d355-4782-9b04-648c4a9aed8f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5109240405.1", "spisova_znacka": "9Co/446/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/446/2015 z 28. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-10-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5109240405.1"}, {"guid": "17ad93a0-4458-4614-984d-e5e4b6b7a338:8f02b2bf-6f63-462c-a1a4-86269921e977", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5109240405.3", "spisova_znacka": "9Co/445/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/445/2015 z 28. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-10-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5109240405.3"}, {"guid": "720d1b9e-6323-4085-8bfe-12e3cba43d58:961aaf24-9feb-4ecd-8d91-565997b375c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/297/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/297/2011 z 3. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/720d1b9e-6323-4085-8bfe-12e3cba43d58:961aaf24-9feb-4ecd-8d91-565997b375c3"}], "citovane_v": [{"guid": "4661ddbc-52bf-453b-88a8-5a8a1c426801:3bb9012d-2940-463d-bde1-5ba278a3a419", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6117257322.1", "spisova_znacka": "17Co/148/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/148/2019 z 29. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6117257322.1"}, {"guid": "4661ddbc-52bf-453b-88a8-5a8a1c426801:619fb3dd-503f-465e-a175-4706eaa4f29f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6117257322.1", "spisova_znacka": "17Co/148/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/148/2019 z 29. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6117257322.1"}]}