{"guid": "ussr:b15c65f4-b3c0-4676-82ea-3ea62b77f166", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.491.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 491/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 491/2018 z 11. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. decembra 2018, sp. zn. III. ÚS 491/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.491.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2018-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b15c65f4-b3c0-4676-82ea-3ea62b77f166", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.491.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.491.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.491.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 491/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Farkašovským, Pri jazdiarni 1, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním a rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 1 Co 165/2017 zo 16. mája 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n, odmieta\n\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 4. septembra\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)\n\nkonaním a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len ,,krajský súd“) sp. zn.\n1 Co 165/2017 zo 16. mája 2018 (ďalej len ,,napadnutý rozsudok krajského súdu“).\n2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti namietol, že krajský súd sa vôbec nezaoberal\nskutkovou podstatou prípadu a ani rigoróznou argumentáciou a podstatnými tvrdeniami\nsťažovateľa (v predmetnom konaní pred krajským súdom v postavení žalobcu) a v jeho\nodvolacích podaniach a bez akejkoľvek odpovede či vysporiadania sa s nimi ich ignoroval.\nK tomu ďalej uviedol: ,,Porušovateľ v svojom konečnom rozhodnutí z 16.05.2018 (príloha\n1) v odôvodnení na str. 4 sa sám priznáva, že ignoroval existujúce, sťažovateľom\nodkazované dôkazy, v tr. veci, nakoľko civilné konanie nič nové neprinieslo... Okrem\nabsurdného výroku tam v bode 9, kedy spochybňuje dokonca, že skutok sa stal... v bode 15\nide o vyslovene cinické výroky, kde sa poukazuje aké dôkazné prostriedky mal žalobca\npoužiť. Tieto predsa existujú a sú na súde k dispozícii v tr. spise. Relevantné dôkazy boli\npresne označené v podaniach...“ Tiež uviedol, že tak nespochybniteľne vo viacerých\naspektoch došlo k porušeniu práv sťažovateľa, ktoré sú zaručené v rámci práva na súdnu\nochranu a vedenia spravodlivého súdneho procesu, úplným vylúčením relevantných\nskutkových dôkazov.\n3. V závere sťažnosti sťažovateľ k namietanému porušeniu ním označených\nzákladných práv uviedol: ,,Európsky súd a európske ústavné súdy, vrátane Ústavného súdu\nSR, vo svojej rozhodovacej činnosti stanovili viaceré požiadavky, ktoré musí spĺňať\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, resp. argumentácia obsiahnutá v jeho odôvodnení.\nNedodržanie týchto požiadaviek má mať za následok zrušenie súdneho rozhodnutia\nÚstavným súdom SR z dôvodu porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého súčasťou je aj právo na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia.“ Z podanej sťažnosti ako celku teda vyplýva,\nže sťažovateľ namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu.\n4. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n,,I. V civilnom konaní č.k. 1Co/165/2017, IČS 7214209098 pred KS KE boli porušené\npráva sťažovateľa\n\n,\n\n, nar.\n2\n\nvysokoškolského učiteľa, na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces\nv zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. ÚS SR ruší vyššie špecifikovaný\nrozsudok KS KE zo dňa 16.05.2018 a predm. súdnu vec vracia na konanie na OS KE II,\naby vo veci znovu konal, ako sa domáha predm. žalobný návrh sťažovateľa zo dňa\n26.03.2014 s odvolaním sa zo dňa 01.04.2015 a 16.11.2016.“\n5. Okrem toho sťažovateľ navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, keďže to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ani nevznikajú\ntakýmto rozhodnutím významné ujmy, čo dôvodil s ohľadom na intenzitu porušovania jeho\npráv a časovú os prípadu, s dôvodným podozrením trestnej činnosti v konaní.\nII.\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto je zákon Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“), ktorý vo svojom § 25 ods. 1 uvádza, že ústavný súd návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Počas tohto prerokovania ústavný súd zisťuje, či sťažnosť spĺňa\nzákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.\n\n3\n\n9. Zákon o ústavnom súde v § 25 ods. 2 uvádza, že návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač\na verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,\nverejného\n\nporiadku\n\nalebo\n\nnárodnej\n\nbezpečnosti\n\nv demokratickej\n\nspoločnosti,\n\nkeď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,\nv rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné\nokolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.\n12. Pokiaľ ide o podanú sťažnosť sťažovateľa, jej podstatou a predmetom konania\npred ústavným súdom je sťažovateľom uplatnený nárok na jeho ochranu voči konaniu\na napadnutému rozsudku krajského súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd uvádza, že pod odôvodnením sťažnosti\nje potrebné predovšetkým rozumieť právnu argumentáciu opretú o skutočnosti a dôkazy,\nktoré majú preukazovať porušenie tých práv, ktorých porušenie sťažovateľ v petite sťažnosti\nnavrhol vysloviť, vo vzťahu k tomu rozhodnutiu, ktoré sťažnosťou napáda. Vychádzajúc\nz uvedeného, je potrebné konštatovať, že doručená sťažnosť obsahuje v značnej miere\nlen subjektívne názory sťažovateľa, zároveň sa vyznačuje argumentáciou, ktorá nemá\n4\n\nnáležitú ústavnoprávnu relevanciu a absentujú v nej dostatočné argumenty vo väzbe\nna napadnutý rozsudok krajského súdu.\n13. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 66/2018).\n14. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno\nhovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 124/2016).\n15. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne zdôrazňuje, že v zásade\nnie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej\nmoci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani\npreskúmavať, či postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (III. ÚS 67/2015).\n16. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv\nna súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať\ntak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,\nktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4\nústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu\n5\n\nochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom\npredpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie zákonných ustanovení príslušných\nprocesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(III. ÚS 321/2017).\n17. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy však\nnepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (III. ÚS 383/2016).\n18. Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento\nvýklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať.\nDo sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich\nkonanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie\nniektorého základného práva alebo slobody (III. ÚS 306/2018).\n19. V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných práv\na slobôd (III. ÚS 627/2017). K zákonnej povinnosti všeobecných súdov náležite\na presvedčivo odôvodniť ich rozhodnutia ústavný súd už v minulosti judikoval,\nže integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\n6\n\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(III. ÚS 744/2016).\n20. V napadnutom rozsudku krajského súdu sa krajský súd primerane, jasne\na zreteľne venoval odôvodneniu svojho rozhodnutia, ktorým potvrdil rozsudok Okresného\nsúdu Košice II (ďalej len ,,okresný súd“) č. k. 20 C 40/2014-86 z 11. októbra 2016 (ďalej\nlen ,,rozsudok okresného súdu“), ktorým okresný súd zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou\nsa domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 867,60 € s príslušenstvom z titulu\nnáhrady za bolesť. Krajský súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku krajského súdu\nk podstate veci uviedol: ,,V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca svoj nárok\nna náhradu škody založil na tvrdení, že konaním žalovaného mu bola spôsobená škoda\nna zdraví, preto bolo jeho povinnosťou ohľadom tohto tvrdenia označiť aj dôkazy. V tejto\nsúvislosti správne konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca na pojednávaní predložil\nlistinné dôkazy v rozsudku uvedené, vykonaním ktorých nemožno dospieť k záveru\no protiprávnom konaní žalovaného a to aj s poukazom na listinný dôkaz – rozsudok\nOkresného súdu Košice I zo dňa 28.6.2012 č.k. 4T/56/2011-177, ktorým bol žalovaný\noslobodený spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví,\nna základe ktorého žalobca v konaní uplatňuje aj nárok na náhradu škody a to z dôvodu,\nže nebolo dokázané, že skutok spáchal žalovaný. Za takejto procesnej situácie\naj s poukazom na ostatné vykonané dôkazy v konaní dospel súd prvej inštancie k správnemu\nskutkovému záveru, že žalobca v konaní nepreukázal tvrdenie, že žalovaný ho dňa 16.9.2009\nfyzicky napadol a tým mu spôsobil škodu. Správny je záver súdu prvej inštancie aj v tom,\nže listinné dôkazy predložené žalobcom nepreukazujú tvrdenie o spôsobení mu zranenia\nžalovaným. Vzhľadom na uvedené preto možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom\nuvádzané odvolacie dôvody...“ Podľa posúdenia ústavného súdu vzhľadom na uvedené nie\nje možné napadnutý rozsudok krajského súdu považovať za arbitrárny, závery v ňom\nuvedené boli logické a náležite zdôvodnené. Krajský súd dostatočným spôsobom zdôvodnil\n7\n\nsvoje rozhodnutie, jasne uviedol, v dôsledku čoho dospel k záveru, že napadnutým\nrozsudkom krajského súdu potvrdil rozsudok okresného súdu.\n21. S poukazom na uvedené ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a napadnutého\nrozsudku krajského súdu konštatuje, že medzi namietaným porušením základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a napadnutým rozsudkom krajského súdu absentuje relevantná príčinná\nsúvislosť, preto je sťažnosť zjavne neopodstatnená a podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ju bolo potrebné odmietnuť.\n22. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, bolo bezpredmetné rozhodovať o ďalších\nnávrhoch sťažovateľa v nej uplatnených vrátane jeho návrhu na odklad vykonateľnosti\nnapadnutého rozsudku krajského súdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. decembra 2018\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "arbitrárnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7b4c8fa1-16cd-465b-bb24-515be15074f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.306.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 306/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 306/2018 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.306.2018.1"}, {"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}, {"guid": "ussr:56fe9225-7600-4961-a1c2-d514d8797f63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.627.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 627/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 627/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.627.2017.1"}, {"guid": "ussr:ab693279-663c-4bee-99d6-a8a0e0f75b8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.321.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 321/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 321/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.321.2017.1"}, {"guid": "ussr:a914ab00-dff8-42c5-a892-c3d0368c8334", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.744.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 744/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 744/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.744.2016.1"}, {"guid": "ussr:6fdb2fa8-9e5d-4ab9-bffe-767f0765d9e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.383.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 383/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 383/2016 z 7. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-07", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.383.2016.1"}, {"guid": "ussr:dc473413-708b-4f92-9c74-7ae89ef0dbc6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.124.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 124/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2016 z 15. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.124.2016.1"}, {"guid": "ussr:98354ec1-fb64-4b28-8728-eb5c9081d37b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3. US.67.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 67/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/2015 z 3. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-03", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3. US.67.2015.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1da29abe-6b84-4b11-87ad-7effca470e81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.56.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 56/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 56/2019 z 22. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.56.2019.1"}]}