{"guid": "ussr:49a66041-0a93-483f-893d-558d02d5bfbe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.485.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 485/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 485/2018 z 11. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. decembra 2018, sp. zn. III. ÚS 485/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.485.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-4", "nazov": "čl. 12 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-2", "nazov": "čl. 1 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 2", "nazov": "Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/49a66041-0a93-483f-893d-558d02d5bfbe", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.485.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.485.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.485.2018.1/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 485/2018-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Hancom, Hruštiny 602, Žilina, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva vlastniť majetok\nzaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva pokojne užívať svoj majetok\nzaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, práva podľa čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 1 ods. 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 6 Co 213/2017 z 25. októbra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta\n\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 30. januára\n\n2018 sa\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), domáhal\n\nvydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho v záhlaví označených\nzákladných práv uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n6 Co 213/2017 z 25. októbra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktoré navrhuje zrušiť\na vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.\n2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že návrhom doručeným\nOkresnému súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) 5. augusta 2011 sa sťažovateľ domáhal\nproti žalovanému\n\n(ďalej len „žalovaný“) vydania bezdôvodného\n\nobohatenia za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu za obdobie od 5. augusta 2009\ndo 31. decembra 2010. Bezdôvodné obohatenie vyčíslil sumou 8 714,54 €, ktorá vychádzala\nzo znaleckých posudkov vyhotovených na žiadosť sťažovateľa. Okresný súd rozsudkom\nč. k. 2 C 32/2012-255 z 19. júna 2017 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobe\nčiastočne vyhovel, keď uložil žalovanému povinnosť uhradiť sťažovateľovi istinu vo výške\n101,96 € s príslušným úrokom z omeškania. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol\na o trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) tak, že žiadnej zo strán\nnárok na jej náhradu nepriznal. Proti rozsudku okresného súdu žalovaný podal odvolanie.\n3. Krajský súd napadnutým uznesením rozhodnutie okresného súdu vo výroku\no trovách konania zmenil tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu, a to pokiaľ ide\no prvoinštančné konanie v rozsahu 96,47 %, a pokiaľ ide o odvolacie konanie v rozsahu\n95,22 %. Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia v podstatnom uviedol, že okresný súd síce\nvo veci správne aplikoval § 255 ods. 2 CSP, avšak jeho následný postup nebol správny,\npokiaľ sa nezaoberal čistým úspechom jednotlivých procesných strán. Podľa jeho názoru\n„žalobca mal vo veci úspech vo výške 1,77 % a jeho neúspech (ktorý zodpovedá úspechu\nžalovaného v konaní) predstavoval výšku 98,24 %. Za danej situácie čistý úspech\nžalovaného v konaní predstavuje výšku 96,47 %, ktorý predstavuje rozdiel úspechu\nžalovaného 98,24 Eur po odpočítaní úspechu žalobcu v konaní vo výške 1,77 %\n(vychádzajúc zo žalovanej istiny priznanej súdom vo výške 101,96 Eur a úrokov\nz omeškania z tejto sumy vo výške 9,5 % ročne počítaným od 02.02.2012 do 19.06.2017,\n\n2\n\nkedy bol vyhlásený rozsudok okresného súdu). Celkom táto suma predstavuje čiastku\n154,07 Eur.“. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa\n§ 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému\nako prevažne úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 95,22 % proti\nsťažovateľovi, ktorý v tomto štádiu konania nemal úspech.\n4. Sťažovateľ s rozhodnutím krajského súdu nesúhlasí a námietkami sústredenými\nv ústavnej sťažnosti sa snaží spochybniť jeho správnosť. Je presvedčený, že napadnuté\nuznesenie je arbitrárne, pretože krajský súd svoje rozhodnutie založil na takej aplikácii\nprávnej normy, ktorá popiera jej účel a pravidlá ústavne konformného výkladu, ako aj preto,\nže svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.\n5. Podľa sťažovateľa bolo správne rozhodnutie okresného súdu, ak s poukazom\nna § 255 ods. 2 CSP nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán. Znenie tohto\nustanovenia totiž predpokladá, že aj čiastočný úspech strany (bez ohľadu na to, v akej\nmiere) môže znamenať, že právo na náhradu trov konania nebude mať žiadna zo strán\n(a teda ani žalovaný). Ďalej tvrdí, že pri zásade úspechu „je možné priznanie náhrady trov\nkonania v plnej výške v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie\nv požadovanej výške, a to práve za situácie, keď súd v merite veci rozhoduje podľa vlastnej\núvahy. Tak tomu bolo aj v rozhodnutí okresného súdu. Okresný súd svojou úvahou určil\nvýšku bezdôvodného obohatenia a priznal mi istinu vo výške 101,96 €, nie v požadovanej\nvýške. S poukazom na citáciu v ods. 15 mne ako žalobcovi mohol súd priznať náhradu trov\nkonania. Nie však žalovanému, lebo súd žalovanému nepriznal v merite veci nič\n(Nerozhodoval o žalobnom návrhu žalovanému alebo o mojom návrhu).“.\n6. Zároveň sťažovateľ namieta, že pri rozhodovaní podľa pomeru úspechu\nsa neskúma správanie sporových strán, tak ako to podľa jeho názoru nesprávne urobil\nkrajský súd, aplikujúc § 257 CSP. V tomto smere tvrdí, že okresný súd rozhodol\npodľa § 255 ods. 2 CSP, nie podľa § 257 CSP, a keďže o možnosti aplikácie § 257 CSP\nho krajský súd vopred neinformoval a nemohol sa k nej vyjadriť, došlo k porušeniu jeho\npráva na spravodlivý proces. K tomu dodáva, že nie je možné stotožňovať rozhodnutie\n\n3\n\npodľa § 255 ods. 2 CSP a podľa § 257 CSP, pretože každé vychádza z iných predpokladov.\nTým, že krajský súd hodnotil správanie iba jednej zo strán sporu, t. j. sťažovateľa, ktorého\nvýsledkom bolo vylúčenie aplikácie § 257 CSP, porušil právo sťažovateľa na rovnosť strán.\nKeďže krajský súd sa nezaoberal zavinením žalovaného na vzniku sporu, je jeho\nrozhodnutie nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné.\n7. Sťažovateľ napokon uzatvára, že uvedené námietky sa v celom rozsahu vzťahujú\naj na výrok krajského súdu o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Správnosť\npercentuálneho vyčíslenia trov sťažovateľ nenamietal.\n8. V závere sťažovateľ od ústavného súdu žiada priznať finančné zadosťučinenie\nvo výške 2 000 €, ktoré odôvodňuje takto: „... napadnuté rozhodnutia ma poškodzuje,\nkeď je negatívnym signálom o tom, že osoba, ktorá vedome vstúpi do užívania pozemkov,\nna ktoré nemá právny titul, a ktorý ani nemá záujem dohodou získať, má v konečnom\ndôsledku výhodnejšie právne postavenie ako vlastník, ktorý je tvrdošijným postojom\nneoprávneného užívateľa prinútený k tomu, aby sa svojho práva domáhal časovou\nnáročnou súdnou cestou. Aj keď súd vyslovil dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, som\npostihnutý aplikáciou právnej normy v rozpore s dobrými mravmi, keď mám zaplatiť\nžalovanému náhradu trov konania, ktoré sám svojim prístupom spôsobil. Takéto nezákonné\nsúdne rozhodnutie neplní ani výchovnú a ani prevenčnú funkciu a spochybňuje základné\nprávne inštitúty a dôveryhodnosť v spravodlivé a zákonné rozhodovanie.“\n9. Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 1 ods. 2 protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesení Krajského súdu v Žiline 6Co/213/2017 zo dňa 25.10.2017\nvo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina 2C/32/2012-255 zo dňa\n\n4\n\n19.06.2017 vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 96,47 %, a ktorým vyslovil výrok,\nže žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n95,22 %, porušené boli.\nUznesenie Krajského súdu v Žiline 6Co/213/2017 zo dňa 25.10.2017, výrok, ktorým\nzmenil rozsudok Okresného súdu Žilina 2C/32/2012-255 zo dňa 19.06.2017 vo výroku\no trovách konania, a ktorým vyslovil výrok, že žalovaný má voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 95,22 %, zrušuje a vracia Krajskému súdu\nv Žiline na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,00 €\n(slovom: dvetisíc eur), ktoré je Krajský súd v Žiline povinný zaplatiť sťažovateľovi\ndo jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.\nSťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania tvoriaca trovy právneho zastúpenia\nv sume 390,50 €, ktorú je Krajský súd v Žiline povinný zaplatiť na účet jeho právneho\nzástupcu ... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie.\n\n5\n\n12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n13. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Úloha\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil,\nči preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého\nz práv alebo slobôd zaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto\npreskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda\nmôže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad\na bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n16. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n\n6\n\n17. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n18. Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,\nktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným\nzáujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\n19. Podľa čl. 12 ods. 4 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to,\nže uplatňuje svoje základné práva a slobody.\n20. Podľa čl. 1 ods. 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „protokol č. 12“) nikto nesmie byť diskriminovaný\nakýmkoľvek verejným orgánom z akýchkoľvek dôvodov, najmä ako sú dôvody uvedené\nv odseku 1.\n21. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základných práv\npodľa ústavy, dohovoru, dodatkového protokolu a podľa protokolu č. 12 napadnutým\nuznesením, ktorým bol žalovanému vzhľadom na jeho prevažujúci úspech v konaní\npriznaný nárok na náhradu trov konania oproti (menej úspešnému) sťažovateľovi. Podstatou\nsťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s právnym názorom krajského súdu v otázke priznaného\nnároku na náhradu trov konania, námietka nesprávnej aplikácie a interpretácie právnej\nnormy a nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho považuje\ntoto rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné.\n22. Ústavný súd uvádza, že rozhodovanie o náhrade trov je súčasťou súdneho\nkonania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n\n7\n\nmôže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy),\nporušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05).\nObsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj právo\nna rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom\n(Európsky súd pre ľudské práva vo veci Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997).\n23. Na druhej strane ústavný súd vyslovil, že rozhodovanie o trovách konania\npred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov. V tom sú vyjadrené atribúty ich\nnezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto iba celkom výnimočne podrobnejšie\npreskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov\nkonania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia\nz pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej\ninterpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty\nsvojvôle (II. ÚS 64/09, III. ÚS 92/09, I. ÚS 119/2012, III. ÚS 151/2013 a pod.).\n24. Uvedené stabilné právne názory ústavného súdu korešpondujú i širšiemu poňatiu\njeho „prieskumného“ vzťahu k všeobecným súdom. Ústavný súd totiž nie je súčasťou\nsystému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy,\nak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n25. Sťažovateľ v prospech svojho sťažnostného petitu prednáša v zásade dve\nnámietky. Prvá sa týka aplikácie § 255 ods. 2 CSP. Sťažovateľ nerozumie, prečo nebolo\nmožné v jeho veci rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\nDruhá námietka je nasmerovaná proti nedôslednej aplikácii § 257 CSP. Krajskému súdu\nv tomto smere vyčíta, že mu neumožnil vyjadriť sa k možnej aplikácii tohto ustanovenia,\n\n8\n\nako aj to, že pri jeho aplikácii krajský súd posudzoval len správanie sťažovateľa\na nevyhodnotil ho v kontexte so správaním žalovaného.\n26. Pre účely overenia opodstatnenosti prvej sťažnostnej námietky vznesenej\nsťažovateľom sa ústavný súd oboznámil s obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu,\nktorý v relevantnej časti odôvodnenia uviedol:\n„Ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporu,\npodľa ktorej strana má právo na náhradu trov konania v pomere zodpovedajúcom jeho\núspechu v konaní. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu,\npričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný\núspech v plnom rozsahu na strane žalobcu znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu\nvyhovie jeho žalobe vo veci samej a vydá rozsudok v súlade s navrhovaným petitom. Plný\núspech na strane žalovaného je stav, pri ktorom súd žalobu v celom rozsahu zamietne\n(§ 255 ods. 1 CSP). V prípade, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu\ntrov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov\nkonania právo (§ 255 ods. 2 CSP).\n... Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa svojou\nžalobou zo dňa 05.08.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu\nistinu vo výške 8.714,54 Eur do troch dni od právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne žiadal,\naby súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto\nkonaním vzniknú... okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť\nzaplatiť žalobcovi istinu vo výške 101,96 Eur s úrokom z omeškania 9,50 % ročne zo sumy\n101.96 Eur od 02.02.2012 do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu\nžalobcu zamietol.\nAby čiastočný úspech v spore založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania,\nje potrebné, aby to bol prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti\noboch strán sporu zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jednej\nzo strán sporu vo veci. Úspech strany, ktorej vzniká povinnosť na náhradu trov konania,\nsa odpočíta od úspechu strany, ktorej vzniká právo na náhradu trov a výsledok (t.j.\nich matematický rozdiel) zakladá nárok na náhradu trov účelne vynaložených\nna uplatňovanie alebo bránenie práva.\n\n9\n\nVychádzajúc z uvedeného žalobca mal vo veci úspech vo výške 1,77 % a jeho\nneúspech (ktorý zodpovedá úspechu žalovaného v konaní) predstavoval výšku 98,24 %.\nZa danej situácie čistý úspech žalovaného v konaní predstavuje výšku 96,47 %, ktorý\npredstavuje rozdiel úspechu žalovaného 98,24 Eur po odpočítaní úspechu žalobcu v konaní\nvo výške 1,77 % (vychádzajúc zo žalovanej istiny priznanej súdom vo výške 101,96 Eur\na úrokov z omeškania z tejto sumy vo výške 9,5 % ročne počítaným od 02.02.2012\ndo 19.06.2017, kedy bol vyhlásený rozsudok okresného súdu). Celkom táto suma\npredstavuje čiastku 154,07 Eur.\nKeďže žalovaný mal čistý úspech v spore 96,47 %, odvolací súd postupom podľa\n§ 388 CSP zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania tak, že rozhodol\no nároku žalovaného na náhradu trov prvoinštančného konania postupom podľa § 262 ods.\n1 CSP a § 255 ods. 2 CSP v uvedenej výške. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia o výške\nnáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).“\n27. Odôvodnenie napadnutého uznesenia dáva podľa názoru ústavného súdu\ndostatočnú a zrozumiteľnú odpoveď na to, akými úvahami sa krajský súd spravoval\npri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď aplikujúc zásadu úspechu v konaní, považoval\nza rozhodujúci pomer úspechu strán vo veci. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním\nžalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide\no plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným\npetitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana sporu, ktorá mala plný\núspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov oproti protistrane,\nktorá vo veci úspech nemala. Ak však strana sporu nemá plný úspech vo veci, vždy má\nčiastočný úspech vo veci, t. j. obe strany sporu (žalobca aj žalovaný) sú sčasti úspešné\na sčasti neúspešné. Účinná právna úprava v tomto smere inštruuje, že ak mala strana úspech\nv spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí, prípadne sa vysloví,\nže žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n28. Situácia, pri ktorej by išlo o zásadne rovnaký čiastkový úspech oboch strán (t. j.\naj približne rovnaký neúspech), by mohla viesť k záveru o tom, že žiadna zo strán nebude\n\n10\n\nmať nárok na náhradu trov konania. O taký prípad však vo veci sťažovateľa nešlo. Práve\nnaopak, po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala suma\nopodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu žalovaného (z pôvodne žalovanej sumy\n8 714,54 € bolo žalobe vyhovené len v časti 101,96 €). Úspech strán po ich vzájomnom\nvyvážení v danom spore evidentne nebol rovnaký (ani približne), a to bol dôvod, prečo\nkrajský súd v danom prípade nevyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov\nkonania. Napadnuté rozhodnutie tak bolo principiálne správne založené na pomere úspechu\nstrán sporu vo veci. S prihliadnutím na citovanú časť uznesenia krajského súdu ústavný súd\nkonštatuje, že jeho závery považuje za ústavne udržateľné, nevykazujúce znaky arbitrárnosti\nani zjavnej neodôvodnenosti. Z napadnutého uznesenia nevyplýva jednostrannosť, ktorá\nby zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Prvú námietku\nsťažovateľa preto ústavný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n29. Vo vzťahu k druhej sťažnostnej námietke ústavný súd z obsahu napadnutého\nuznesenia zistil, prečo pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania krajský súd\nneaplikoval § 257 CSP, ktorý zohľadňuje dôvody hodné osobitného zreteľa, a prečo\nsa nestotožnil s názorom sťažovateľa, že tieto dôvody existujú. Krajský súd vo vzťahu\nk nastoleným otázkam uviedol: „Len pre úplnosť odvolací súd k argumentácii žalobcu\nuvádza, že Civilný sporový poriadok vo svojom ust. § 257 upravuje možnosť súdu\nvýnimočne nepriznať náhradu trov konania strane, ak existujú dôvody hodné osobitného\nzreteľa. Východiskom pre ich hodnotenie je pomerne bohatá judikatúra súdov k ust. § 150\nods. 1 O.s.p... Vychádzajúc zo skutkových okolností prejednávanej veci popísaných vyššie\nje však zrejmé, že v danom prípade neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré\nby súd nemal žalovanému prevažne úspešnému v tomto konaní nepriznať náhradu trov\nkonania. Správanie žalobcu v tomto konaní nie je takým, ktoré by opodstatňovalo aplikáciu\nust. § 257 na prejednávanú vec. Žalobca už z iného právoplatne skončeného súdneho\nkonania mal vedomosť o čiastke, ktorá by zodpovedala bezdôvodnému obohateniu\nžalovaného v tomto konaní (1,54 Eur/m2 za rok), no napriek tomu sa žalobou domáhal\nod žalovaného jeho vydania v podstatne vyššej sume, a ani po akceptácii takejto sumy,\nnepristúpil k čiastočnému späťvzatiu žaloby. Za výsledok tohto sporu preto žalobca nesie\n\n11\n\nzodpovednosť v podobe povinnosti nahradiť trovy svojej procesnej protistrane prevažne\núspešnej v konaní.“ Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd týmto reagoval na argumentáciu\nsťažovateľa uplatnenú v odvolacom konaní, a preto neobstojí námietka sťažovateľa o tom,\nže sa k možnej aplikácii tohto ustanovenia nemal možnosť vyjadriť. K tomu ústavný súd\ndodáva, že aplikácia §257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy\nv prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania\npodľa § 255 a nasl. CSP, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného\nzreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný\nprípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Krajský súd usúdil, že vo veci\nsťažovateľa o taký prípad nejde. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia pritom najprv\nskúmal, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal uplatniť výnimku\nzo zásady úspechu (najmä na strane sťažovateľa, ktorého mala zaťažovať povinnosť úhrady\ntrov konania), a následne ozrejmil, prečo v danom prípade túto výnimku neaplikoval\n(iniciátorom sporu bol sťažovateľ, tento zotrval na nadhodnotenom uplatnenom nároku,\nhoci z iného právoplatne skončeného súdneho konania mal vedomosť o čiastke\nzodpovedajúcej bezdôvodnému obohateniu, následne bol v konaní z väčšej časti\nneúspešný). Vzhľadom na uvedené ústavný súd nemá v okolnostiach posudzovanej veci\ndôvod spochybňovať správnosť aplikácie § 257 CSP a v nadväznosti naň i celkový záver\nkrajského súdu o nároku na náhradu trov (prvostupňového i odvolacieho) konania.\n30. Keďže uznesenie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne\nodôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd\nnie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať a v tejto situácii nemá\ndôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu. Skutočnosť, že sťažovateľ\nsa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 114/09,\nI. ÚS 604/2017) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok.\n\n12\n\n31. S ohľadom na tieto závery tak ústavný súd k obom námietkam spoločne uvádza,\nže pri predbežnom prerokovaní nezistil existenciu takej príčinnej súvislosti medzi\nnapadnutým uznesením krajského súdu vo výroku o trovách konania a právami, ktorých\nporušenie v ňom sťažovateľ videl, ktorá by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\nreálne umožňovala dospieť k záveru o porušení označených práv, a preto sťažnosť\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti\n(obdobne aj I. ÚS 604/2017, III. ÚS 690/2017, I. ÚS 337/2018, II. ÚS 442/2018).\n32. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. decembra 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9e7732b7-0f04-462a-a39b-8a3c6b7fe8f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.337.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 337/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 337/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.337.2018.1"}, {"guid": "ussr:b6ceb568-6463-4238-8249-0869d2788169", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.442.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 442/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 442/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.442.2018.1"}, {"guid": "ussr:a087d63b-127a-45dd-a326-ee915f4bc7a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.604.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 604/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 604/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.604.2017.1"}, {"guid": "ussr:95834e15-2f7c-4524-8f2f-255a3fecc8ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.690.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 690/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 690/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.690.2017.1"}, {"guid": "ussr:f5ee1feb-eaa9-4fc5-ab57-8be9c4e497cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/2013 z 26. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-26", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5ee1feb-eaa9-4fc5-ab57-8be9c4e497cf"}, {"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "fb3cff0f-d5af-427d-93f1-278a69238f3a:1cfc6d65-98f5-43c3-adac-808bb58e17d7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5111226133.1", "spisova_znacka": "6Co/213/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/213/2017 z 24. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5111226133.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:16eace86-880c-46e8-8ca7-05996ce45bff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.196.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2021 z 13. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.196.2021.1"}, {"guid": "ussr:1e84465b-268b-449a-b451-b30f3b5b34f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.173.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 173/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 173/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.173.2019.1"}, {"guid": "31ab5b9f-fed5-4814-bb3a-f8a1f2a3351f:fd07d4ed-3ffb-4504-8dfa-8cc20ef040ae", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5121210783.1", "spisova_znacka": "2ObdoK/6/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoK/6/2025 z 29. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5121210783.1"}, {"guid": "c62560d4-2162-43b5-a13d-b021549b4c3d:b585aeb6-5389-479b-b8fb-2db50c1af9c7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:5121210783.1", "spisova_znacka": "42CoKR/10/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42CoKR/10/2024 z 4. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-03-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:5121210783.1"}, {"guid": "13877ec0-53b5-46ec-bca0-5de1eb46b3f7:a20696e7-7de1-425d-91ac-5a12072b9e0e", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4416212743.6", "spisova_znacka": "8Co/67/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/67/2020 z 21. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4416212743.6"}, {"guid": "13877ec0-53b5-46ec-bca0-5de1eb46b3f7:944c9d91-8d85-490d-8bd2-ef426d2094e3", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4416212743.6", "spisova_znacka": "8Co/67/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/67/2020 z 21. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4416212743.6"}, {"guid": "0a46fe26-5ed8-44ff-9edc-7f832552d429:1f4a2d42-9725-451f-9ae8-83fb8d37a016", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5715210654.6", "spisova_znacka": "14Cob/111/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/111/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5715210654.6"}, {"guid": "0a46fe26-5ed8-44ff-9edc-7f832552d429:8d0265fa-4211-4646-a399-3b96fa560d78", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5715210654.6", "spisova_znacka": "14Cob/111/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/111/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5715210654.6"}, {"guid": "e51c5d60-5e56-49fc-b6b0-39e42bd517dd:76e72da7-7fb0-4091-ab43-2d50040f9090", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5717205743.5", "spisova_znacka": "14Cob/240/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/240/2019 z 10. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-06-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5717205743.5"}, {"guid": "e51c5d60-5e56-49fc-b6b0-39e42bd517dd:77fce70f-bf16-4455-a424-907a8ae4150c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5717205743.5", "spisova_znacka": "14Cob/240/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/240/2019 z 10. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-06-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5717205743.5"}]}