{"guid": "ussr:d2f0f95b-9792-484c-9f82-b632972bc46d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.482.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 482/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 482/2018 z 11. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. decembra 2018, sp. zn. III. ÚS 482/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.482.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2018-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-17", "nazov": "čl. 17 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4.odsek-1", "nazov": "čl. 4 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4.odsek-2", "nazov": "čl. 4 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "nazov": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 2", "nazov": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-4", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d2f0f95b-9792-484c-9f82-b632972bc46d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.482.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.482.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.482.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 482/2018-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\n–\n\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Michalenkovou,\n\nKuzmányho 5, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 17\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 4 ods. 1 a 2 Protokolu č. 7\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry\nv Bratislave a jej uznesením č. k. 1 KPt 720/17/1100-2 z 10. novembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n–\n\nodmieta\n\nako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára\n2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n–\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie\nsvojich v záhlaví označených práv podľa Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) a Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „protokol č. 7“) postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave\n(ďalej len „krajská prokuratúra“) a jej uznesením č. k. 1 KPt 720/17/1100-2 z 10. novembra\n2017.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka má postavenie poškodenej\nv konaní, v ktorom bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru\nv Senci, odboru kriminálnej polície sp. zn. ČVS:ORP-578/OEK-SC-2013 z 15. januára\n2016 vznesené obvinenie\n\n(ďalej len „obvinená“) za prečin zvýhodňovania\n\nveriteľa podľa § 240 ods. 1 a 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov. Tento trestný čin mala obvinená spáchať tak, že „ako konateľka spoločnosti\nso sídlom\nzástupca spoločnosti\n\n(neskôr ako splnomocnený\n..) v období rokov 2010 - 2011, kedy bola uvedená\n\nspoločnosť v úpadku, zmarila uspokojenie pohľadávky spoločnosti\n\n-\n\n.. vo výške 82.672,76,- eur tým spôsobom, že sústavne uprednostňovala\npri úhrade faktúr obchodným partnerom svoju vlastnú spoločnosť\n.. ktorej ako svojmu veriteľovi zaplatila za predmetné obdobie z prijatej\nsumy 1 600 000,- eur sumu vo výške až 700 000,-eur, pričom v období od augusta 2011\nuž mala spoločnosť ENGE tech, s. r. o na svojom účte sumu vo výške viac ako 66 000,- eur\na aj táto suma bola použitá predovšetkým na úhrady spoločnosti\n.\n3. Trestné stíhanie obvinenej bolo uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry\nBratislava III (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn. 4 Pv 173/14/1103 z 18. augusta 2017\nzastavené v zmysle § 215 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1 písm. e) zákona č. 301/2005\nZ. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“),\na to pre neprípustnosť trestného stíhania, keďže obvinenej bolo skoršie trestné stíhanie pre\n\n2\n\nten istý skutok právoplatne zastavené a toto rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní\nzrušené.\n4. Pretože sťažovateľka so zastavením trestného stíhania nesúhlasila, podala\nproti uzneseniu okresnej prokuratúry z 18. augusta 2017 sťažnosť, ktorú prokurátorka\nkrajskej prokuratúry uznesením č. k. 1 Kpt 720/17/1100-2 z 10. novembra 2017 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie“) podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nzamietla ako nedôvodnú.\n5. Z príloh pripojených k sťažnosti ústavný súd zistil, že „že dňa 20.05.2013\nprokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom uznesením sp. zn. 2 Pv 534/11/6613\npodľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavila (skoršie, pozn.) trestné stíhanie\nobvinenej... ktorej bolo uznesením vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad\nHronom sp. zn. ORP-607/OEK-ZH-2011 zo dňa 14.01.2013 vznesené obvinenie za prečin\npoškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 4 Trestného zákona na tom\nskutkovom základe, že ako bývalá konateľka spoločnosti\n\n.. ako dlžník,\n\nktorý si nesplnil svoje splatné záväzky voči spoločnosti\n\n..\n\ntým, že nezaplatila za vykonané vrtné práce... zmarila uspokojenie svojho veriteľa... tým,\nže dňa 29.04.2011 previedla spoločnosť\n,\n\nna nového majiteľa -\n\nv dôsledku čoho neboli uspokojené záväzky veriteľa\n\nza vykonané vrtné práce a tým vznikla spoločnosti\n\n.. priama\n\nškoda vo výške 82.672,76 EUR“ (s. 3 a 4 uznesenia okresnej prokuratúry z 18. augusta\n2017, pozn.). Sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu okresnej prokuratúry bola uznesením\nkrajskej prokuratúry č. k. 3 KPt 357/13-2 zo 14. júna 2013 zamietnutá ako nedôvodná,\npretože sa nepodarilo preukázať naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu\npoškodzovania veriteľa obvinenej\n\n. V rámci odôvodnenia svojho\n\nrozhodnutia krajská prokuratúra poukázala na to, že „Na trestnú zodpovednosť... v zmysle\nplatnej legislatívy nebude stačiť, ak je dlžníkom oddialené, resp. sťažené uspokojenie\nveriteľa, pokiaľ veriteľ má možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z iného majetku dlžníka.\nAko v súlade s obsahom vyšetrovacieho spisu uvádza prokurátorka okresnej prokuratúry\nv napadnutom uznesení, dňa 15.4.2013 bola vypočutá obv.\n\n3\n\n, ktorá k svojmu\n\nvýsluchu doložila čestné prehlásenie o majetku v celkovej hodnote 91.844,-€, pričom je\nochotná uhradiť sumu 82.672,76 € po dohode so spol.\nNejde teda o trestný čin poškodzovania veriteľa, keďže obvinená vlastní majetok, z ktorého\nje možné uspokojiť pohľadávku\n\na je ochotná túto\n\npohľadávku z tohto majetku aj uhradiť. Naviac, ako správne uvádza sťažovateľ v sťažnosti,\nv zmysle § 115 ods.1, ods.2 Obchodného zákonníka obchodný podiel neprevádza konateľ\nspoločnosti (v\n\nbola obvinená konateľkou, jediným spoločníkom bol\n) ale (ak to pripúšťa spoločenská zmluva po predchádzajúcom súhlase\n\nvalného zhromaždenia) obchodný podiel môže previesť výlučne spoločník, t.j.\n. ... obvinená\n\nuvedený obchodný podiel podľa zadovážených\n\ndôkazov na nového majiteľa neprevádzala, postup prokurátorky okresnej prokuratúry\nohľadom posúdenia uvedeného skutku v súvislosti s konaním obvinenej korešponduje\ns vykonanými dôkazmi.“.\n6. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti poukázala na už popísané skoršie trestné stíhanie\nobvinenej, ktoré bolo právoplatne zastavené. Zastáva názor, že skoršie trestné stíhanie bolo\npostihnuté závažnou procesnoprávnou vadou, keď vyšetrovateľ chybne popísal skutok\nv skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia ako prečin poškodzovania veriteľa.\nPodstatou podľa nej je, že obvinená bola v spoločnosti\n\n, iba konateľkou,\n\nnikdy nie spoločníčkou, a preto objektívne nemohla a ani nepreviedla žiaden obchodný\npodiel tejto spoločnosti na p.\n\nV skutočnosti previedol obchodný podiel\n\n, ktorý bol spoločníkom spoločnosti. Na základe takto chybne vzneseného\nobvinenia došlo k zastaveniu trestného stíhania obvinenej. Podľa jej názoru malo byť\nsprávne vznesené obvinenie pre trestný čin zvýhodňovania veriteľa.\n7. Na základe uvedeného sťažovateľka, porovnávajúc obe trestné stíhania obvinenej,\nsumarizuje, že nemohlo ísť o totožné skutky, pretože bolo preukázané, že obvinená\nsa prvého skutku (trestný čin poškodzovania veriteľa, pozn.) nemohla nikdy v skutočnosti\ndopustiť. Nadväzne si kladie otázku, ako mohol dozorujúci prokurátor v neskoršom\ntrestnom stíhaní obvinenej konštatovať, že bola zistená totožnosť oboch skutkov, konkrétne\nzhoda v spôsobenom následku a čiastočná zhoda v konaní obvinenej. Sťažovateľka\n\n4\n\nnerozumie výsledku konania a uvádza, že za tejto situácie má k dispozícii jediný možný\nprostriedok nápravy, a to podanie návrhu na obnovu konania podľa § 394 ods. 3 a 4\nTrestného poriadku, ktorá je však možná až potom, čo ústavný súd skonštatuje, že boli\nporušené jej práva. Poukazuje tiež na to, že aj keď sa čl. 4 ods. 1 a 2 protokolu č. 7 primárne\nvzťahuje na práva obvineného, resp. obžalovaného, analogicky ich je možné aplikovať\naj na tento prípad, teda na poškodeného, pretože sťažovateľka preukázala, že došlo\nk podstatným chybám v oboch trestných konaniach.\n8. Zároveň sťažovateľka uviedla, že si riadne a včas uplatnila svoje nároky\nna náhradu škody v občianskoprávnom konaní, avšak „... konateľka obž.\nako fyzická osoba nezodpovedá za náhradu škody v občiansko-právnom konaní a jediný\nspôsob, akým sťažovateľ ako poškodený mohol získať náhradu škody od tejto obžalovanej\n(za prečin Zvýhodňovania veriteľa podľa ust. § 240 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.) bolo\nkvalifikovane, odborne a nestranne vedené trestné stíhanie voči nej a podanie obžaloby\nna trestný súd, ktorý ako jediný bol oprávnený rozhodnúť o povinnosti obžalovanej nahradiť\nškodu spôsobenú sťažovateľovi a to sumu 82.672,76.- eur a denný úrokom z omeškania\nvo výške 0,01% zo sumy 82.672,76.- eur od 20.9.2010 až do zaplatenia“. S poukazom na\ntieto skutočnosti sťažovateľka považuje za spravodlivé, aby jej ústavný súd priznal nárok\nna zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 22 000 €, ktorá\n„samozrejme nie je náhradou škody ale je len satisfakciou za opakované a úmyselné\nporušovanie platného trestného práva zo strany orgánov činných v trestnom konaní.“\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Práva sťažovateľa... zaručené Ústavou Slovenskej republiky v článkoch čl. 2 ods. 2,\nčl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a zaručené Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd v čl.17, v Dodatkovom protokole z 20.3.1952 v čl. 1, v Dodatkovom protokole č. 7\nčlánok 4 ods. 1, ods. 2 nezákonným postupom Krajskej prokuratúry Bratislava v konaní\nsp.zn. 1KPt 720/17/ 1100- 2 , uznesenie z 10.11.2017, porušené boli.\n\n5\n\nSťažovateľovi... Ústavný súd SR priznáva finančné zadosťučinenie v sume 22.000.EUR (slovom Dvadsaťdva tisíc eur), ktoré je povinná Krajská prokuratúra Bratislava\nvyplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa...\nSťažovateľovi... Ústavný súd SR priznáva náhradu trov právneho zastupovania ...“\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n13. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\n\n6\n\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n14. Sťažovateľka v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie svojich\npráv tým, že krajská prokuratúra sa v napadnutom uznesení, ktorým zamietla jej sťažnosť\nproti uzneseniu okresnej prokuratúry o zastavení trestného stíhania, riadnym spôsobom\nnevysporiadala so sťažnostnou argumentáciou sťažovateľky ako poškodenej. Podstatu\njej sťažnosti tvorí nesúhlas so záverom krajskej prokuratúry o tom, že malo ísť o totožné\nskutky.\n15. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.\nNikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré\nustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie\nnebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie\nmajetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov\nalebo pokút.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa čl. 17 dohovoru nič v tomto dohovore sa nesmie vykladať ako oprávnenie\npre štát, skupinu alebo osobu vykonávať činnosť alebo uskutočniť skutok s cieľom narušiť\n\n7\n\npráva alebo slobody v dohovore zakotvené, alebo na obmedzovanie týchto práv a slobôd\nvo väčšom rozsahu, než je stanovené v dohovore.\n18. Podľa čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 nikoho nemožno stíhať alebo potrestať\nv trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol\noslobodený alebo odsúdený právoplatným rozsudkom v súlade so zákonom a trestným\nporiadkom tohto štátu. Podľa ods. 2 uvedeného článku protokolu č. 7 ustanovenia\npredchádzajúceho odseku nie sú na prekážku obnove konania v súlade so zákonom\na trestným poriadkom príslušného štátu, ak nové alebo novoodhalené skutočnosti alebo\npodstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci.\n19. Ústavný súd predovšetkým uvádza, že sťažovateľke ako poškodenej\nv posudzovanej trestnej veci vyplýva zo základného práva na inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy (v tomto prípade) iba právo, aby sa orgány činné v trestnom\nkonaní jej sťažnosťou proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania zákonným spôsobom\nzaoberali.\n20. Ústavný súd preto preskúmal napadnuté uznesenie krajskej prokuratúry\nz hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov so sťažovateľkou\noznačeným základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pričom v súlade s materiálnym\nprístupom k ochrane ústavnosti vzal do úvahy aj obsah uznesenia okresnej prokuratúry\nz 18. augusta 2017, keďže označené rozhodnutie prokurátora okresnej prokuratúry\na napadnuté uznesenie krajskej prokuratúry tvoria z hľadiska predmetu požadovanej\nústavnej ochrany jeden celok (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).\n21. Prokurátor okresnej prokuratúry uznesením z 18. augusta 2017 zastavil trestné\nstíhanie obvinenej, pretože išlo o osobu, proti ktorej bolo skoršie trestné stíhanie pre ten istý\nskutok právoplatne zastavené. S ohľadom na uvedené uzavrel, že tú istú osobu nie je možné\nza totožný skutok v zmysle zásady ne bis in idem a súvisiacej zásady res iudicata opätovne\nstíhať. V odôvodnení svojho rozhodnutia pritom uviedol: „... Totožnosť skutku je\nprocesnoprávnym pojmom vzťahujúcim sa k prebiehajúcemu trestnému konaniu. V prípade\n\n8\n\nposudzovania otázky totožnosti skutku sa vždy jedná o otázku skutku a nie o otázku jeho\nprávnej kvalifikácie. Podľa ustálenej súdnej praxe ide o totožný skutok vtedy, ak je totožná\npodstata skutku, t. j. ak je zachovaná aspoň čiastočná totožnosť konania alebo aspoň\nčiastočná totožnosť následku. Uvedené pravidlo teda platí nielen pri absolútnej zhode\nv konaní a spôsobenom následku, ale tiež v prípadoch, kedy bude zachovaná zhoda aspoň\nv konaní bez zachovania identického následku alebo zhoda aspoň v následku,\nbez zachovania identity konania. Konanie alebo následok pritom nemusia byť popísané\nso všetkými skutkovými okolnosťami zhodne, keďže postačuje iba zhoda čiastočná.\n... Je nesporné, že v oboch trestných veciach je hľadiska trestného konania\nrelevantným následkom konkrétne vyčíslená škoda na majetku spoločnosti\n, ku ktorej malo dôjsť zo strany spoločnosti\n\n(resp.\n\njej konateľa) v súvislosti s neuhradením faktúr v úhrnnej hodnote 82.672,76 EUR.\nVo vzťahu k posudzovaniu totožnosti skutku možno preto vyvodiť, že tak v prípade\nzastavenia trestného stíhania v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ORP- 607/OEK-ZH-2011\n(zastavenej uznesením sp. zn. 2 Pv 534/11/6613 zo dňa 20.05.2013) ako aj v prípade\nprebiehajúceho trestného stíhania vedeného pod sp. zn. ORP-578/OEK-SC-2013\nje zachovaná úplná zhoda v spôsobenom následku.\nOkrem toho s prihliadnutím na zmarenie uspokojenia pohľadávky, ktorá\nje predmetom oboch posudzovaných skutkov, možno vzhliadnuť aj čiastočnú zhodu v\nkonaní, pričom obe konania majúce svoj základ v zmarení uspokojenia splatnej pohľadávky\nod seba odlišujú iba ďalšie, z pohľadu posudzovania totožnosti skutku, menej významné\nokolnosti.“\n22.\n\nProkurátorka\n\nkrajskej\n\nprokuratúry\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľky\n\nnamierenú\n\nproti uzneseniu prokurátora okresnej prokuratúry zamietla napadnutým uznesením,\nv ktorom v rámci odôvodnenia na doplnenie uviedla: „... v oboch prípadoch sa jedná\no totožnú pohľadávku tej istej poškodenej spoločnosti. Forma konanie obvinenej je síce\nv oboch prípadoch rozdielna, avšak jednotu skutku udržuje totožnosť následku, ktorým\nje v tomto prípade zmarenie uspokojenia veriteľa - spoločnosti\nku ktorému došlo v dôsledku uprednostnenia úhrady iných pohľadávok resp.\nprevedením celej spoločnosti na\n\n. V tomto prípade celé toto konanie v súvislosti\n\n9\n\ns pohľadávkou poškodenej spoločnosti\n\nsmerovalo\n\nk zmareniu uspokojenia veriteľa ako právne relevantnému následku oboch trestných činov,\nči už poškodzovania veriteľa resp. zvýhodňovania veriteľa. Trestný čin zvýhodňovania\nveriteľa je pritom vo vzťahu k trestnému činu poškodzovania veriteľa v pomere špeciality.\nTotožnosť skutku v trestnom konaní je zachovaná, ak je zachovaná aspoň totožnosť konania\nalebo totožnosť následku. Pritom nemusí byť konanie alebo následok popísaný so všetkými\nskutkovými okolnostmi zhodné, postačí zhoda čiastočná.“\n23. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že prokurátori okresnej, ako aj\nkrajskej prokuratúry mali dostatok podkladov na postup podľa § 215 ods. 1 písm. d)\nTrestného poriadku a tento ich postup, ako aj výklad a aplikácia právnych noriem\npri formulovaní rozhodnutia opierajúceho sa o totožnosť skutku a v jeho dôsledku\no neprípustnosť trestného stíhania nevykazujú znaky popierania ich znenia, zmyslu\nalebo účelu. V tejto súvislosti možno poukázať i na názor Európskeho súdu pre ľudské\npráva [(ďalej len „ESĽP“); porov. rozsudok veľkého senátu vo veci Sergey Zolotuhkin\nv. Rusko, č. 14939/03 z 10. 2. 2009], ktorý inštruuje, že čl. 4 protokolu č. 7 musí\nbyť chápaný tak, že zakazuje stíhanie alebo súdne konanie pre druhý trestný čin, pokiaľ\nje založený na totožných alebo v podstate rovnakých skutočnostiach. Totožnosť skutku\nje daná vtedy, keď konkrétne skutkové okolnosti sa týkajú toho istého obvineného\na sú neoddeliteľne späté v čase a v mieste, ktorých existencia musí byť preukázaná pre účel\nodsúdenia alebo začatia trestného konania. Prístup, ktorý zohľadňuje právnu kvalifikáciu\noboch trestných činov je príliš reštriktívny vzhľadom na práva jednotlivca, pretože pokiaľ\nsa súd obmedzí na zistenie, že daná osoba bola stíhaná pre trestné činy s odlišnou právnou\nkvalifikáciou, riskuje, že podkope záruku zakotvenú v čl. 4 protokolu č. 7 k dohovoru.\nNesúhlas sťažovateľky s názorom krajskej prokuratúry, ktorá neostala iba pri skúmaní\nprávnej kvalifikácie, nemôže viesť k záveru, že napadnuté uznesenie je z ústavného\nhľadiska neakceptovateľné, prípadne neudržateľné a nezakladá ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť právny názor krajskej prokuratúry svojím vlastným. Každý má síce zákonný\nnárok na to, aby sa jeho podaniami, návrhmi a sťažnosťami kompetentné orgány zaoberali\na aby ich vybavili, avšak nikto nemá nárok na to, aby výsledok tohto vybavenia zodpovedal\njeho predstave.\n\n10\n\n24. Pokiaľ ide o právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, uvedené právo nemohlo byť v prerokúvanej veci vôbec dotknuté.\nPri rozhodovaní o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb ústavný súd\nuž mnohokrát vyslovil právny názor, podľa ktorého právo na vznesenie obvinenia a trestné\nstíhanie inej osoby alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nemožno\npovažovať za súčasť základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy (napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03), t. j. právo na vznesenie\nobvinenia, prípadne podanie obžaloby nemá ústavný základ, a teda nepožíva ústavnú\nochranu. Ani z čl. 6 dohovoru nevyplýva právo na začatie a vedenie trestného stíhania\nproti tretej osobe alebo právo na jej odsúdenie v trestnom konaní (porov. rozhodnutie ESĽP\nvo veci Dziedzic v. Poľsko č. 50428/99 z 25. 11. 2003, bod 6; rozsudok vo veci Helmers\nv. Švédsko č. 11826/85 z 29. 10. 1991, bod 29; rozsudok vo veci Kusmierek v. Poľsko\nč. 10675/02 z 21. 9. 2004, bod 48).\n25. Vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu\nmedzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje\npodľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal.\nÚčelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom\na ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych\nsubjektívnych práv oznamovateľa trestného činu, resp. poškodeného (m. m. I. ÚS 68/2012).\nZ uvedených dôvodov neobstojí ani úvaha sťažovateľky, že prípadný nález v jej veci by bol\ntou rozhodnou skutočnosťou v zmysle § 394 ods. 4 Trestného poriadku, ktorá\nby jej umožnila podať návrh na obnovu trestného stíhania. Okrem toho, poškodený nie je\nosobou, ktorá je v zmysle § 396 ods. 1 až ods. 3 Trestného poriadku oprávnená podať návrh\nna povolenie obnovy konania a skutočnosťou skôr neznámou nie je podľa § 394 ods. 4\nTrestného poriadku nález ústavného súdu vyslovujúci porušenie práv poškodeného.\nV zmysle uvedeného ustanovenia by malo ísť o rozhodnutie ESĽP, ktorým bolo\nkonštatované porušenie práv obvineného, nie poškodeného.\n\n11\n\n26. Ústavný súd chápe, že sťažovateľka sa cíti byť ukrivdená na svojich právach,\navšak pre účely ochrany jej individuálnych subjektívnych práv ustanovuje právny poriadok\nSlovenskej republiky osobitné právne inštitúty „netrestnej povahy“, ktorých uplatnenie má\nsúkromnoprávny charakter a je plne v dispozícii osoby, ktorá tvrdí, že konaním inej osoby\ndošlo k zásahu do konkrétnych subjektívnych práv (m. m. I. ÚS 263/09, II. ÚS 676/2016).\nK ich využitiu zo strany sťažovateľky došlo, keďže ako sama uvádza, náhrady spôsobenej\nškody sa domáha v troch občianskoprávnych konaniach vedených proti obvinenej\nako žalovanej na Okresnom súde v Pezinku pod sp. zn. 26 Cb 71/2011, sp. zn.\n26 Cb 72/2011 a sp. zn. 33 Cb 73/2011.\n27. Preskúmaním predmetnej veci tak ústavný súd, prihliadajúc aj na svoju\nuž ustálenú judikatúru (bod 25), dospel k záveru, že medzi napadnutým uznesením krajskej\nprokuratúry a obsahom sťažovateľkou označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práv podľa čl. 4 ods. 1 a 2 protokolu č. 7 neexistuje taká príčinná súvislosť,\nna základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť\nk záveru o ich porušení. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto\nčasti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n28. Sťažovateľka namieta i porušenie čl. 17 dohovoru. V odôvodnení sťažnosti však\nneuviedla, v čom malo porušenie uvedeného článku spočívať, a nepredostrela žiadne\nargumenty, ktoré by mali porušenie toho ustanovenia odôvodňovať. Z uvedeného vyplýva,\nže odôvodnenie sťažnosti sťažovateľky zjavne nekorešponduje navrhovanému petitu.\nOdhliadnuc od uvedeného, obsah čl. 17 dohovoru (interpretačné pravidlá dohovoru)\ns prerokúvaným prípadom ani nijako vecne nesúvisí. V podstate sťažovateľka v sťažnosti\nporušenie čl. 17 dohovoru, ale aj čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu\nlen konštatuje, preto sa ústavný súd sťažnosťou v týchto častiach nezaoberal a samotné\ntvrdenie sťažovateľky o porušení týchto práv považoval za súčasť jej argumentácie. V tejto\nsúvislosti pritom ústavný súd už viackrát uviedol, že pokiaľ je sťažovateľ presvedčený\no tom, že jeho práva boli porušené a žiada o poskytnutie ochrany ústavný súd, je povinný\nsvoju sťažnosť odôvodniť v súlade s § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, aby umožnil\nústavnému súdu namietané porušenie jeho práv preskúmať.\n\n12\n\n29. Vzhľadom na nedostatok konkrétnej argumentácie ústavnému súdu neostávalo\nnič iné iba sťažnosť sťažovateľky v týchto častiach odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n30. K námietke sťažovateľky o porušení čl. 2 ods. 2 ústavy postupom a uznesením\nkrajskej prokuratúry ústavný súd pre úplnosť uvádza, že v tomto článku sú upravené\nzákladné garancie, resp. princípy fungovania štátu, nie však základné práva a slobody, ktoré\nsú upravené v druhej hlave ústavy. Preto ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n31. Pretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšou jej požiadavkou uvedenou v petite sťažnosti, ktorá sa týkala\nprimeraného finančného zadosťučinenia, pretože rozhodovanie o nej je podmienené\nvyhovením sťažnosti v časti požadovaného vyslovenia porušenia základných práv alebo\nslobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. decembra 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "poškodený", "trestné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie-zastavenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:547da04e-573d-4f7a-a05f-9c5024f20ea7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.676.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 676/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 676/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.676.2016.1"}, {"guid": "ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379"}, {"guid": "ussr:f5302e03-d3b6-4af9-a305-b126a379d632", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 263/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 263/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5302e03-d3b6-4af9-a305-b126a379d632"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8a9ee60e-5913-4b61-bb74-f458a971de84", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a9ee60e-5913-4b61-bb74-f458a971de84"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:760983be-75e8-4d55-9202-baebc7b4c04a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 238/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 238/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:760983be-75e8-4d55-9202-baebc7b4c04a"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "03e59ef0-14f0-4b4b-bc61-06bbd505730a:cb4f70a4-2ae4-4827-862f-54ecb3dbacdd", "ecli": null, "spisova_znacka": "33Cb/73/2011", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 33Cb/73/2011 z 10. 10. 2012", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2012-10-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/03e59ef0-14f0-4b4b-bc61-06bbd505730a:cb4f70a4-2ae4-4827-862f-54ecb3dbacdd"}, {"guid": "53cee9eb-3a17-4453-9362-593a235663be:1c1c4da3-531d-4743-8671-bf633bf224d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/72/2011", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 26Cb/72/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/53cee9eb-3a17-4453-9362-593a235663be:1c1c4da3-531d-4743-8671-bf633bf224d1"}, {"guid": "2b06ef7b-275f-47dc-b27e-643915906029:753a3c88-a6d7-412e-9b26-07e20fb2e813", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/71/2011", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 26Cb/71/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2b06ef7b-275f-47dc-b27e-643915906029:753a3c88-a6d7-412e-9b26-07e20fb2e813"}], "citovane_v": []}