{"guid": "ussr:9fdaf6b5-b6ac-4e6c-90bf-13481bf99c39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.479.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 479/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 479/2018 z 21. 5. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. mája 2019, sp. zn. III. ÚS 479/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.479.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-05-21", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9fdaf6b5-b6ac-4e6c-90bf-13481bf99c39", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.479.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.479.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.479.2018.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 479/2018-81\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. mája 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Miroslava\nDuriša a Mojmíra Mamojku v konaní o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti\n, zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B,\nMartin, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Marek Hic, pre namietané porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní\npodľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 Co 137/2017 z 3. mája 2017\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 152/2018\nzo 17. augusta 2018 za účasti\n, takto\n\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti\n\n, na súdnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd, základné právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na účinný prostriedok nápravy podľa\nčl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 14 Co 137/2017 z 3. mája 2017 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 Co 137/2017\nz 3. mája 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Banskej Bystrici j e\nobchodnej\n\npovinný\n\nspoločnosti\n\n,\n\nnahradiť trovy konania\n\nv sume\n\n598,26 €\n\n(slovom\n\npäťstodeväťdesiatosem eur a dvadsaťšesť centov) na účet advokátskej kancelárie AK\nJUDr. Marek Hic, s. r. o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, v mene ktorej koná\nkonateľ a advokát JUDr. Marek Hic, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n4. Ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti\n\n, vo zvyšnej\n\nčasti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) na neverejnom\nzasadnutí 11. decembra 2018 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov\nJany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Mojmíra Mamojku podľa § 25 ods. 3 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\n2\n\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (účinného do 28. februára 2019) uznesením č. k. III. ÚS 479/2018-51 prijal\nna ďalšie konanie ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy,\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa\nčl. 13 dohovoru uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 14 Co 137/2017 z 3. mája 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 152/2018 zo 17. augusta 2018.\n2. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov [v plnom znení účinného od 1. marca 2019 (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“)] na konanie vo veci patriacej do pôsobnosti senátu ústavného\nsúdu je príslušný senát ústavného súdu, členom ktorého je podľa rozvrhu práce sudca\nspravodajca, ktorému bola vec pridelená podľa § 46.\n3. Podľa čl. II bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 pri predkladaní pridelených vecí\ndo senátu sudcami spravodajcami Janou Baricovou, Miroslavom Durišom a Mojmírom\nMamojkom pracuje senát v zložení: Jana Baricová – predsedníčka senátu, Miroslav Duriš,\nMojmír Mamojka.\nII.\n4. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že v konaní začatom\nna základe žaloby\n\n[žalobkyne (ďalej len „zúčastnená osoba“)], ktorou sa\n\nproti sťažovateľke (žalovanej) domáhala určenia, že pohľadávka sťažovateľky sa nestala\nsplatnou, ako aj nariadenia neodkladného opatrenia, Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj\n3\n\n„okresný súd“) uznesením sp. zn. 14 C 6/2017 zo 17. februára 2017 uložil sťažovateľke\n„povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti presne špecifikovanej\nvo výroku uznesenia súdu do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenej\nOkresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 14 C 6/2017“.\n5. Sťažovateľka zastúpená splnomocneným právnym zástupcom prostredníctvom\nelektronického portálu eŽaloby 9. marca 2017 podala proti uzneseniu okresného súdu\nodvolanie, ktoré bolo zapísané pod č. 0920098517 a ešte v tento deň o 23.55 h odoslané\ndo systému Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).\nNotifikácia, že elektronické podanie k existujúcemu konaniu bolo 9. marca 2017 o 23.55 h\núspešne odoslané do systému ministerstva, bola následne zaslaná právnemu zástupcovi\nsťažovateľky s upozornením, že „vyššie uvedený dátum je určujúci pre posúdenie dodržania\nlehoty na vykonanie podania, ak je táto lehota ustanovená zákonom alebo určená súdom“.\n6. Krajský súd napadnutým uznesením odvolanie sťažovateľky odmietol podľa § 386\npísm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) ako oneskorene podané\na konštatoval, že „posledný deň lehoty na podanie odvolania bol 09. 03. 2017. Odvolanie\nbolo prijaté elektronickým systémom portálu eŽaloby dňa 10. 03. 2017 a aj doručené bolo\nsúdu prvej inštancie dňa 10. 03. 2017. Strany sporu boli o zákonnej lehote na podanie\nodvolania poučení prvoinštančným súdom správne.“. Podľa názoru krajského súdu\n„odvolanie proti predmetnému uzneseniu bolo zasielané elektronickému portálu eŽaloby\na prijaté týmto systémom dňa 10. 03. 2017 o 00:02 hod. a následne bolo generované\npríslušnému súdu prvej inštancie, ktorý elektronický dokument z portálu eŽaloby prijal dňa\n10. 03. 2017 o 0:03:12 (č. 1. 45 a 105 spisu), pričom odvolací súd poznamenáva, že pre\nzachovanie lehoty na podanie odvolania nie je rozhodujúci okamih odoslania\nelektronického dokumentu, ale okamih doručenia tohto dokumentu určenému systému,\nprostredníctvom\n\nktorého\n\nsa\n\nelektronické\n\npodanie\n\npodáva\n\n(systém\n\neŽaloby)\n\na prostredníctvom ktorého sa následne odosiela príslušnému súdu – i keď sa tak stalo po\núradných hodinách súdu (analogicky viď záver uznesenia NS SR z 13. júna 2012\n2 Sži 3/2012, zhodne aj uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 147/2013)“.\n\n4\n\n7. Proti uzneseniu krajského súdu sťažovateľka podala dovolanie podľa § 420\npísm. f) CSP, v ktorom namietala, že „odvolací súd odmietol jej odvolanie, hoci procesné\npredpoklady na to nie sú a neboli dané, t. j. nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane právo na prístup k súdu. na účinný opravný prostriedok, čím nepochybne došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedla, že vo vzťahu k podaniu vykonanému\nprostredníctvom portálu eŽaloby je určujúcim časom pre posúdenie dodržania lehoty\nna vykonanie podania (včasnosti podaného opravného prostriedku) čas odoslania podania,\nktorý je však i časom reálneho prijatia podania. Má za to, že je vylúčené, aby bolo 9. marca\n2017 o 23.55 hod. už doručené spätné potvrdenie o odoslaní podania do systému\n(predpokladom čoho je zaregistrovanie odvolania, čo nie je možné bez. toho, aby reálne\nbolo tým istým systémom i prijaté) a systém si vygeneroval nejakú potvrdenku o údajnom\nprijatí 10. marca 2017 o 0.02 hod., t. j. sedem minút po obdržaní potvrdzujúceho spätného\nmailu, keď čas prenosu v rámci elektronickej komunikácie toho istého systému je rádovo\nv milisekundách.“.\n8. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol\npodľa § 447 písm. c) CSP z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je\nprípustné, preto sa vecnou dôvodnosťou podaného dovolania nezaoberal. Podľa názoru\nnajvyššieho súdu „odvolanie žalovanej proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení\nneodkladného opatrenia, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej. Rozhodnutím\nodvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie buď potvrdzuje alebo mení, ale napr. i rozhodnutie o neodkladnom opatrení,\nak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn.\n5 Obdo 76/2016 a odbornú právnickú literatúru – Števček M., Ficová S., Baricová J.,\nMesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol.: Civilný sporový poriadok, Komentár,\nPraha: C. H. Beck, str. 458). Uznesenie, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej\nproti uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, nie je ani\nrozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej návrhom na začatie konania) končí.\nPo nariadení neodkladného opatrenia síce nemusí obligatórne nasledovať konanie vo veci\nsamej, ale v danom prípade naďalej prebieha spor o určenie, že pohľadávka žalovanej\n\n5\n\nsa nestala splatnou, teda vec sama, ktorá doposiaľ nie je právoplatne skončená a súd prvej\ninštancie o nej stále koná a rozhoduje.“.\n9. S uvedenými závermi krajského súdu a najvyššieho súdu sťažovateľka nesúhlasí\na opakujúc argumentáciu, ktorú uplatnila v odvolacom a dovolacom konaní, v sťažnosti\nvyjadruje presvedčenie, že «akýkoľvek systém je povinný potvrdiť prijatie podania\nbezodkladne a nie až po akomsi „vnútornom spracovaní“ prijatého podania, keďže\nsťažovateľ nepozná obsah potvrdenia na ktoré sa odvoláva odvolací súd, je možné, že sa\njedná o čas generovania potvrdenky, určite však nie čas reálneho prijatia podania... Portál\neŽaloby je elektronickou podateľňou, táto elektronická podateľňa je povinná generovať\núdaj o reálnom prijatí podania (kedy sa podanie dostalo do reálnej dispozičnej sféry\nsystému) a jedine uvedená skutočnosť je z hľadiska času prijatia podania tou skutočnosťou\nrelevantnou, akákoľvek následná dispozícia vo vzťahu k prijatému podaniu je bez relevancie\nvo vzťahu k uvedenému (t. j. času prijatia podania), je tak bez akéhokoľvek právneho\nvýznamu (vo vzťahu k posúdeniu času prijatia podania) ako elektronická podateľňa (portál\neŽaloby) následne s podaním „nakladá“... Prevádzkovateľ systému (elektronickej\npodateľne) – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky – tak dlhoročne explicitne\nuvádza notorietu vo vzťahu k posúdeniu dodržania lehoty na vykonanie podania, t. j. že\n„Vyššie uvedený dátum (t. j. dátum odoslania – poznámka sťažovateľa) je určujúci pre\nposúdenie dodržania lehoty na vykonanie podania, ak je táto lehota ustanovená zákonom\nalebo určená súdom.“». Sťažovateľka poukazuje na to, že judikatúra najvyššieho súdu,\nna ktorú krajský súd v napadnutom uznesení odkazuje, je prekonaná, a v tejto súvislosti\nodkazuje nielen na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 19/2015 zo 17. marca 2015, ale aj\nna uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžo 148/2015 z 23. novembra 2015 a uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 12/2018 z 25. apríla 2018, v ktorých najvyšší súd dospel\nk opačnému názoru ako v jej prípade. Podľa jej názoru «nemožno vyvodiť záver, že by\nrozhodnutie o neodkladnom opatrení nebolo rozhodnutím, ktorým sa konanie o nariadenie\nneodkladného opatrenia končí (práve naopak, všetky uvedené ustanovenia indikujú opak),\na to len z dôvodu, že konanie o nariadenie neodkladného opatrenia „nejako“ súvisí\ns konaním meritórnym, ktoré sa tiež končí (iným) meritórnym rozhodnutím... Dodržiavanie\npovinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť\n6\n\nrozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom\nzodpovedajúce) rozhodnutia a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené\nrozhodnutie napĺňa – ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ – ústavné kritériá\nvyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.». Na základe uvedeného sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie\nkrajského súdu a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu za neodôvodnené a arbitrárne,\nporušujúce jej v záhlaví označené práva.\n10. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 14/19 z 15. januára\n2019 vyjadril podpredseda krajského súdu, v ktorom uviedol:\n„Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd pri rozhodnutí vychádzal\nz vygenerovanej doručenky majúc za to, že doručenka preukazuje, že odvolanie podané\nsystémom e-Žaloby bolo zaslané a systémom prijaté 10. marca 2017 o 00:02 hod.\nZ uvedeného dôvodu poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia aj na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (6 Cdo/147/2013, 2 Sži 3/2012), podľa ktorých pre\nzachovanie lehoty na podanie odvolania nie je rozhodujúci okamih odoslania\nelektronického dokumentu, ale okamih doručenia tohto dokumentu určenému systému,\nprostredníctvom ktorého sa následne odosiela príslušnému súdu.\nOdvolací súd v čase rozhodovania uznesením sp. zn. 14 Co/137/2017-202 zo dňa\n3. mája 2017 nemal vedomosť o správe z portálu e-Žaloby, podľa ktorej uvedené\nelektronické podanie bolo podané 9. marca 2017 o 23:55:18 hod., ktorú žalovaný predložil\nspolu s podaným dovolaním proti uzneseniu odvolacieho súdu. Vzhľadom na uvedené\npotvrdenie žalovaný preukázal, že odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Banská\nBystrica č. k. 14 C/6/2017-40 zo dňa 17. februára 2017 podal včas. Rozhodnutie\nodvolacieho súdu, uznesenie sp. zn. 14 Co/137/2017-202 zo dňa 3. mája 2017, je žiaľ\nnesprávne.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Banskej Bystrici navrhuje, aby\nÚstavný súd Slovenskej republiky sťažnosti sťažovateľky vyhovel.“\n11. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom č. k. KP 3/2019-4, Cpj 3/2019\nz 19. februára 2019 vyjadrila predsedníčka najvyššieho súdu, v ktorom uviedla:\n7\n\n„Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je konštantná v otázke prípustnosti dovolania\nproti rozhodnutiu o neodkladnom opatrení, čo vyústilo aj k prijatiu judikátu uverejneného\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky č. 2 z roku 2018 pod č. 21, v zmysle ktorého dovolanie nie je podľa § 420\nCivilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nodvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia\nna základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého bola podaná\nnadväzujúca žaloba.\nNajvyšší súd po oboznámení sa s obsahom ponecháva rozhodnutie na úvahu\nústavnému súdu...“\n12. Ústavný súd o podanej ústavnej sťažnosti upovedomil zúčastnenú osobu s tým,\nže má právo vyjadriť sa k nej v lehote 10 dní od doručenia upovedomenia, čo však\nneurobila.\n13. Na vyjadrenia podpredsedu krajského súdu a predsedníčky najvyššieho súdu\nreagovala sťažovateľka podaním z 10. apríla 2019, v ktorom uviedla:\n„Vzhľadom na meritórny záver stanoviska Krajského súdu v Banskej Bystrici...\nby bolo nadbytočné opakovane sa zaoberať skutočnosťami, resp. právnymi argumentmi\na ich odôvodnením, ktoré sú detailne uvedené v podanej ústavnej sťažnosti, na obsah ktorej\nsťažovateľ v naznačenom smere poukazuje, jediný právny názor, na ktorý považuje\nsťažovateľ za potrebné zareagovať – a to s ohľadom na kruciálny význam uvedeného –\nje právny názor o čase rozhodujúcom pre posúdenie včasnosti podania v prípade,\nak sa podanie zasiela elektronicky, osobitne prostredníctvom portálu eŽaloby...\nAk osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch\na povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci\nnávrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo\niný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne\nsplnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo\ndoručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1\n\n8\n\nzákona č. 305/2013 Z. z. - o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)...\nSťažovateľ sa nestotožňuje s právnym názorom dovolacieho súdu, v zmysle ktorého\ndovolanie nie je podľa § 420 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení\nneodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní\nktorého bola podaná nadväzujúca žaloba, navyše má za to, že situácia v uvedenom konaní\nbola odlišná.“\n14. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nIII.\n15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n16. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základných práv sťažovateľky\nzaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, základného práva zaručeného čl. 36 ods. 1\nlistiny a práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru uznesením krajského súdu\nsp. zn. 14 Co 137/2017 z 3. mája 2017 (bod 6) a uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 7 Cdo 152/2018 zo 17. augusta 2018 (bod 8).\n\n9\n\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi rovní.\n20. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n21. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n22. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,\naj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n23. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje len\nv prípade, ak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky\nvýkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný\nsúd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nPri uplatňovaní právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní\n\nzákonov\n\nviedli\n\nk\n\nrozhodnutiu,\n\nani\n\npreskúmavať,\n\nči\n\nv konaní\n\npred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\n10\n\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 19/02, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Pri uplatňovaní právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný\nsúd nemôže materiálne nahrádzať hodnotenie dôkazov vykonané všeobecnými súdmi,\nktorých sústava je od ústavného súdnictva oddelená na báze ústavnej regulácie. Len\nvýnimočne, za splnenia podmienok uvedených v predchádzajúcej vete môže ústavný súd\nhodnotenie dôkazov vykonané všeobecnými súdmi podrobiť svojej právomoci, avšak\nvýlučne v rovine kasačného prieskumu. Inak by sa ústavný súd v konaní o ústavnej\nsťažnosti dostával do pozície ďalšej inštancie všeobecného súdnictva, čo ústava nedovoľuje.\n24. Úlohou ústavného súdu rovnako nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi\nvšeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\n25. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie\nprávneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska\nich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie\nopomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska\nvšeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07,\nI. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). Všeobecný súd pri svojom rozhodovaní nie je doslovným\nznením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, dokonca sa musí od neho\n(od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavou súladného výkladu zákonov a obdobných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, i v týchto\nprípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy\nmusí založiť na racionálnej argumentácii (m. m. III. ÚS 72/2010). V prípadoch nejasnosti\nalebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu\ntohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet\npochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým\n11\n\n(jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž\nneznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu\naplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba\nviazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07).\nÚstavne konformný výklad je príslušný orgán verejnej moci povinný uplatňovať vo vzťahu\nku všetkým účastníkom konania a zároveň garantovať ich primeranú rovnováhu tak, aby\nbolo rozhodnutie v predmetnej veci akceptovateľné z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich\njednak z ústavy, ako aj medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách,\nktorými je Slovenská republika viazaná.\n26. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie\njednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd\nurobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu\nochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom\na v právnom\n\nmyslení\n\nkonsenzuálne\n\nakceptovanom\n\nvýzname\n\nči\n\nbez\n\nbližších\n\nnerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 3 ústavy, základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 14 Co 137/2017\nz 3. mája 2017\n27. Sťažovateľka\n\nnapadnutému uzneseniu krajského\n\nsúdu\n\nvytýka, že je\n\nneodôvodnené a arbitrárne a že krajský súd ústavne nesúladným výkladom a aplikáciou\n12\n\n§ 25 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov\nverejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o e- Governmente“) zasiahol do jej označených\npráv.\n28. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n29. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(ako aj čl. 36 ods. 1 listiny) spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv\nna súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať\ntak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,\nktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4\nústavy v spojení s čl. 51 ústavy).\n30. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu,\nresp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n31. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo vzťahu\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza, že hoci tento článok zaväzuje súd, aby odôvodnil svoje\n13\n\nrozhodnutie, neznamená to, aby na každý argument strany konania dal podrobnú odpoveď\n(rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, § 61).\nOtázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť len\nso zreteľom na okolnosti daného prípadu. Rozsah, na ktorý sa povinnosť súdov odôvodniť\nsvoje rozhodnutia vzťahuje, môže byť podľa povahy rozhodnutia rôzny. Medziiným,\nje potrebné zohľadniť aj rôznorodosť návrhov, ktoré strana konania môže podať na súdy,\nako aj rozdiely existujúce v zmluvných štátoch v súvislosti s právnou úpravou, zvyklosťami,\nprávnymi názormi a vynášaním a vyhotovovaním rozhodnutí (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz\nTorija a Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91). Skutočnosť, že súd\nneprejedná každú podrobnosť tvrdenú stranou konania, nie je sama osebe v rozpore\ns požiadavkou spravodlivého prejednania veci. Podstatné však je, aby sa neprehliadlo právo\nstrany konania byť vypočutou a aby súd posúdil tvrdenia strany konania, hoci sa to\nexplicitne neodrazí v konečnom rozhodnutí (rozhodnutie č. 10153/82 z 13. 10. 1986, D. R.\n49, str. 67, 74).\n32. Čo sa týka ústavnej zásady rovnosti účastníkov v konaní (čl. 47 ods. 3 ústavy), jej\npodstata spočíva v tom, že strany civilného sporového konania majú rovnaké procesné\npráva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok\nbez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné\npostavenie alebo procesná pozícia sporovej strany (porovnaj PL. ÚS 43/95, II. ÚS 35/02,\n\nII. ÚS 121/02, II. ÚS 135/05, IV. ÚS 126/09). Citované ustanovenie ústavy zaručuje len\nprocedurálnu rovnosť v určitom konaní, nie „rovnosť“ v zmysle rovnakého či dokonca\nželaného výsledku pre každého účastníka takéhoto konania. Uvedená ústavná zásada\nje premietnutá aj do znenia čl. 6 CSP, podľa ktorého strany sporu majú v konaní rovné\npostavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje\nzvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie\nstrán sporu.\n33. Uvedené východiská bol povinný dodržať pri rozhodovaní o odvolaní\nsťažovateľky aj krajský súd, preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného\n14\n\nprerokovania sťažnosti posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere,\nktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná.\n34. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe\nalebo v elektronickej podobe.\n35. Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe\nbez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo\nv elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí\nsúdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania\nnevyzýva.\n36. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia\nrozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.\n37. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí\núkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí\naj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo\npracovného času.\n38. Podľa § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente ak osobitný predpis na účely konania\no právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť\npodať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť,\nsťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie\noprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne\nvyužité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré\nje autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1.\n39. Portál eŽaloby je určený na podávanie návrhov na začatie konania (žalôb)\nna okresné súdy a krajské súdy v civilnom procese (občianskoprávne, pracovné, rodinné\na obchodné veci, okrem obchodného registra) a v správnom súdnom procese a na podávanie\n15\n\nelektronických návrhov v upomínacom konaní na Okresný súd Banská Bystrica. Služba\numožňuje elektronickými prostriedkami v súdnom konaní po prihlásení sa do verejných\nelektronických služieb súdnictva podať:\n- nový návrh na začatie konania (žalobu), t. j. podanie, ktorým sa začína konanie\npred súdom,\n- podanie k existujúcemu konaniu, napr. podanie, ktorým sa odstraňujú vady a iné\nzrejmé nesprávnosti návrhu na začatie konanie, späťvzatie návrhu na začatie konania,\nopravný prostriedok.\n40. V súvislosti s nastolenou problematikou posudzovania včasnosti podania\nopravného prostriedku ústavný súd už v minulosti konštatoval, že pre zachovanie lehoty\nna podanie opravného prostriedku nie je rozhodujúce, kedy sa s týmto podaním príslušný\nzamestnanec všeobecného súdu oboznámil a aký dátum doručenia na ňom vyznačil,\npostupujúc pritom podľa podzákonných právnych predpisov, resp. interných predpisov\nvšeobecného súdu (m. m. III. ÚS 305/2011). Samotná otázka, či odvolanie sťažovateľa\nsmerujúce proti uzneseniu všeobecného súdu bolo podané včas, a teda v súlade\ns procesnoprávnymi predpismi, je skutková otázka, ktorej preskúmavanie ústavným súdom\nje vo všeobecnosti limitované jeho ústavným postavením (m. m. III. ÚS 19/2015).\nVzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení\npodmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok\nkonania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. V prípade, ak všeobecný súd\nnemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného\nprostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu,\nže opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (m. m. III. ÚS 331/04, III. ÚS 249/08,\nIV. ÚS 379/08).\n41. Preskúmaním napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd zistil,\nže v danom prípade nebolo zo strany krajského súdu mimo rozumných pochybností\npreukázané, že sťažovateľka podala opravný prostriedok (odvolanie) oneskorene.\nPri rozhodovaní o tomto opravnom prostriedku krajský súd nezohľadnil všetky právne\nrelevantné skutočnosti potrebné pre posúdenie, či odvolanie sťažovateľky bolo, resp. nebolo\n16\n\npodané včas. Túto skutočnosť vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti sťažovateľky napokon\nuznal aj podpredseda krajského súdu.\n42. Podľa názoru ústavného súdu notifikáciu obsahujúcu dátum o úspešnom odoslaní\nelektronického podania do systému treba považovať za dôkaz určujúci posúdenie dodržania\nlehoty na vykonanie podania ustanovenej zákonom alebo určenej súdom, teda aj za dôkaz\nurčujúci včasnosť podania opravného prostriedku.\n43. Na uvedenom skutkovom základe ústavný súd rozhodol, že napadnutým\nuznesením krajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva na rovnosť\núčastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru\n(bod 1 výroku nálezu), preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa čl. 127 ods. 2\nústavy a jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde\nzrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\n44. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n45. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa\n§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.\n46. Úlohou krajského súdu preto bude opätovne rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky,\nmajúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nje kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie\nním prejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel\npríslušných zákonných ustanovení.\n17\n\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 3 ústavy, základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práv podľa\nčl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 152/2018\nzo 17. augusta 2018\n47.\n\nAj\n\nnapadnutému\n\nuzneseniu\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsťažovateľka\n\nvytýka,\n\nže je neodôvodnené a arbitrárne, pričom poukazuje na to, že v iných veciach (vedených\npod sp. zn. 3 Sžo 148/2015 a sp. zn. 5 Cdo 12/2018) najvyšší súd dospel k opačnému názoru\nako v jej prípade.\n48. Ako bolo uvedené, právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nsa v civilnom sporovom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to\npre všetky štádiá konania pred súdom vrátane dovolacích konaní. Samotná otázka posúdenia\npodmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky prípustnosti\ndovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho. Posúdenie\ntejto otázky je teda vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade s ustanoveniami Civilného\nsporového poriadku, ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú ustanovovať podrobnosti\no realizácii základného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy,\nv konečnom dôsledku nemôže viesť k záveru o porušení označeného práva sťažovateľky.\nSúčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy preto nie je povinnosť\ndovolacieho súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ ani nemožno bez ďalšieho považovať\nza porušenie označeného základného práva. V opačnom prípade by totiž dovolací súd stratil\nmožnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného opravného\nprostriedku vôbec boli naplnené.\n49. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade sa najvyšší súd neodmietol zaoberať\nmimoriadnym opravným prostriedkom sťažovateľky, ktorým napadla uznesenie krajského\nsúdu, jej dovolanie riadne preskúmal, no keďže dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania\nnezistil, následne sformuloval svoj právny záver o neprípustnosti podaného mimoriadneho\n18\n\nopravného prostriedku a rozhodol o ňom spôsobom, ktorý mu Civilný sporový poriadok\nprostredníctvom § 447 písm. c) vyslovene umožňuje.\n50. Keďže z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali\nzávery napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ústavný súd ústavnej sťažnosti v tejto časti\nnevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\n51. Odhliadnuc od uvedeného ústavný súd pripomína, že podľa § 8 ods. 3 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým,\nže prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Zákonnou\npodmienkou využitia tejto právomoci najvyššieho súdu je zistenie, že došlo k výkladovým\nrozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov toho istého kolégia. Cez túto\npodmienku zjednocovacia právomoc kolégií najvyššieho súdu prirodzene napĺňa stabilne\njudikovanú požiadavku ústavného súdu, podľa ktorej k imanentným znakom právneho štátu\npatrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež\npožiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých\npodmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99).\nAj z rozsudku ESĽP vo veci Beian v. Rumunsko zo 6. decembra 2007 vyplýva, že rozdielna\njudikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou\nvnútroštátneho súdneho systému (v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený\nna precedensoch ako prameňoch práva). K rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj\nna úrovni najvyššej súdnej inštancie. Z hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby\nnajvyššia súdna inštancia pôsobila ako regulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala\nmechanizmus, ktorý zjednotí rozdielne právne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo\npodobných veciach. Prijatie zjednocovacieho stanoviska najvyššieho súdu má právny\nvýznam aj v tom, že od tohto momentu požiadavka právnej istoty vyžaduje od senátov tohoktorého kolégia najvyššieho súdu, aby pri nezmenenej právnej úprave toto stanovisko\n19\n\nrešpektovali a z neho pri posudzovaní správnych žalôb v identických alebo obdobných\nprípadoch vychádzali, hoci aj v rozpore so svojimi rozhodnutiami z obdobia spred prijatia\npredmetného stanoviska.\nIV.\n52. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti požiadala ústavný súd o priznanie náhrady trov\nkonania.\n53. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n54. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádzal\nz § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého výpočtovým základom pre účely tejto\nvyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak.\nTáto podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za I. polrok 2017\npredstavovala sumu 921 € a za I. polrok 2018 sumu 980 €.\n55. Ústavný súd preto v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c),\n§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej\nsume 598,26 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby\n(príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) vykonané v roku 2018\nv sume po 153,50 € za jeden úkon a dva režijné paušály v sume po 9,21 € za jeden paušál,\na za jeden úkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniam podpredsedu krajského súdu\na predsedníčky najvyššieho súdu) vykonaný v roku 2019 v sume 163,33 € a jeden režijný\npaušál v sume 9,80 €, ako aj 20 % DPH, ktoré zaviazal uhradiť krajský súd (bod 3 výroku\nnálezu).\n\n20\n\n56. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. mája 2019\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "opravný prostriedok", "opatrenie-neodkladné", "lehota-procesnoprávna", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "konanie-splnenie podmienok konania", "odvolanie-rozhodnutie o odvolaní", "lehota-zachovanie lehoty", "rozhodnutie-zákonnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14Co/137/2017", "guid": "f5f018f9-14f2-43ab-8aa7-8a1012b7a8d2:9b89d5cc-28f0-43c7-b7db-664898bc38ba", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:15853f5f-8cd8-49c8-887e-e0aa732f1bd4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.19.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 19/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 19/2015 z 17. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.19.2015.1"}, {"guid": "ussr:6a922c15-fe61-492f-bee8-dd2d0340ba67", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/2011 z 25. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a922c15-fe61-492f-bee8-dd2d0340ba67"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:f3ebf17b-3ad6-47a3-9284-54df7cc4af3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 126/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 126/09 z 9. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-09", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3ebf17b-3ad6-47a3-9284-54df7cc4af3b"}, {"guid": "ussr:18799174-f6ed-4761-a001-be775f98bbcb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 379/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 379/08 z 9. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-09", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18799174-f6ed-4761-a001-be775f98bbcb"}, {"guid": "ussr:27641b7f-1934-4c60-a9d1-e283035dc6f0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 249/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 249/08 z 28. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-28", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:27641b7f-1934-4c60-a9d1-e283035dc6f0"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:496f6877-04b8-4828-876b-2e2a47a5a557", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/05 z 2. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-02", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:496f6877-04b8-4828-876b-2e2a47a5a557"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 331/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/04 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 493, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844"}, {"guid": "ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/02 z 11. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-11", "citacie_n": 383, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:de05104f-b2a7-4f39-b47b-efdf1d7363b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.167.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 167/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 167/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.167.2020.1"}, {"guid": "7058717f-87fc-46c4-ade4-e1372535b705:2387e5be-3c4a-486d-913e-d3e41bf0991c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5119217130.1", "spisova_znacka": "5Cdo/106/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/106/2023 z 27. 6. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5119217130.1"}, {"guid": "9d99b413-02cd-4ca3-90ca-8861b70ca840:3885650d-918a-404f-8f58-678e34e9191f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6117201440.2", "spisova_znacka": "14Co/116/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/116/2019 z 16. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-06-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6117201440.2"}]}