{"guid": "ussr:b8580795-44f0-4b6d-88a4-29f3b2636342", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.471.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 471/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 471/2018 z 20. 3. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2019, sp. zn. III. ÚS 471/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.471.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-03-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b8580795-44f0-4b6d-88a4-29f3b2636342", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.471.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.471.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.471.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 471/2018-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. marca 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej, zo sudcu Mojmíra Mamojku a sudcu Miroslava\nDuriša v konaní o sťažnosti\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou Mgr. Vandou Durbákovou, advokátska kancelária, Krivá 23, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 304/2014\ntakto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 304/2014\nporušené boli.\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €\n\n(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jeho právnej\nzástupkyne\n\nMgr.\n\nVandy Durbákovej,\n\nKrivá\n\n23,\n\nKošice,\n\ndo\n\ndvoch\n\nmesiacov\n\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 471/2018 zo 4. decembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov na ďalšie\nkonanie sťažnosť\n\n(ďalej aj „sťažovateľ“),\n\nktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 304/2014 ( ďalej\naj „napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 29. decembra 2014 podal na okresnom\nsúde žalobu, ktorou sa domáha ochrany svojho práva na ochranu pred diskrimináciou\nv prístupe k zamestnaniu podľa § 9 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní\nv niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (antidiskriminačný zákon) v platnom znení (ďalej len „antidiskriminačný zákon“).\nPodľa jeho tvrdenia okresný súd nariadil prvé pojednávanie vo veci až po takmer štyroch\n2\n\nrokoch od podania žaloby, pričom napadnuté konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.\nSťažovateľ ďalej uviedol, že nečinnosťou okresného súdu je dĺžka napadnutého konania\nvzhľadom na predmet konania neakceptovateľná a nemožno ju považovať za primeranú.\n3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým\nvysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde pod sp. zn.\n14 C 304/2014 porušené boli. Súčasne sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia\nv sume 4 000 € a úhrady trov konania.\n4. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie\nkonanie a výzvou ústavného súdu na vyjadrenie sa k tejto sťažnosti okresný súd zaujal svoje\nstanovisko podaním sp. zn.1 SprV/910/2018 z 24. januára 2019. Po uvedení úkonov súdu\nv ich chronologickom poradí predseda okresného súdu konštatoval, že „... súd vo veci konal\nv rámci svojich možností priebežne, s vynaložením úsilia o skončenie veci - vzhľadom\nku skutočnosti, že Okresný súd Trnava je dlhodobo personálne nedostatočne obsadený\n(na čo jednotliví sudcovia pravidelne upozorňujú), naviac v priebehu konania bolo potrebné\nviackrát pristúpiť z objektívnych príčin (práceneschopnosť sudkyne, odchod sudkyne\nz Okresného súdu Trnava) k prerozdeleniu spisu, sa môže zdať doba medzi vykonávaním\njednotlivých úkonov dlhá, čo však nie je možné pripísať na vrub konajúceho súdu; dĺžka\nkonania je teda spôsobená objektívnym stavom...\n... Sťažnosť nepovažujem za dôvodnú, nezistil som prieťahy v konaní ktoré by boli\nspôsobené sudcom alebo pracovníkom tunajšieho súdu...“.\nPredseda okresného súdu zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania\nsťažnosti.\n5. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne\nnezaujal stanovisko a v stanovenej lehote ústavnému súdu neoznámil, či trvá na konaní\nverejného ústneho pojednávania, hoci mu výzva ústavného súdu (č. k. III. ÚS 471/2018-15\nz 30. januára 2019, pozn.) bola 4. februára 2019 riadne doručená. V zmysle § 62 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\n3\n\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) účinného od 1. marca 2019 v spojení s § 157\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) mohol preto ústavný súd dôvodne\npredpokladať, že nemá námietky.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde, ktorý sa pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, použije aj na konania začaté do 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2\nzákona o ústavnom súde), upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po\noboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom\nspisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n7. V súlade s čl. II bod 2 písm. a) Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 v období\nod 17. februára 2019 do prijatia nového rozvrhu práce pri predkladaní veci do senátu Janou\nBaricovou (sudkyňa spravodajkyňa) pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana\nBaricová (predsedníčka senátu), Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka. Vzhľadom na uvedené\nsenát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti\n\nv zložení tak,\n\nako je to uvedené v záhlaví tohto nálezu.\nII.\n8. Z obsahu sťažnosti a predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.\n14 C 304/2014 ústavný súd zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého\nkonania:\n- 29. decembra 2014 sťažovateľ ako žalobca podal na okresnom súde žalobu\npodľa antidiskriminačného zákona súčasne s návrhom na oslobodenie od súdnych\npoplatkov,\n- 27. marca 2015 okresný súd pre neúplnosť návrhu na oslobodenie od súdnych\npoplatkov vyzval žalobcu na doplnenie dokladov (doklady okresnému súdu doručené\n18. mája 2015, pozn.),\n\n4\n\n- 29. októbra 2015 okresný súd požiadal žalobcu o ďalšie doplnenie dokladov\npotrebných k rozhodnutiu o návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku (doklady\nokresnému súdu doručované 25. novembra 2015 a 15. decembra 2015),\n- 9. decembra 2016 bol v zmysle Dodatku k Rozvrhu práce okresného súdu spis\npridelený sudkyni Mgr. Lucii Mizerovej z dôvodu práceneschopnosti pôvodnej zákonnej\nsudkyne,\n- 25. apríla 2017 bol spis Dodatkom k Rozvrhu práce okresného súdu pre rok 2017\npridelený sudkyni JUDr. Evelyn Csémyovej,\n- 23. mája 2017 bolo uznesením č. k. 14 C 304/2014-69 rozhodnuté o pokračovaní\nv konaní s právnym nástupcom žalovaného v dôsledku zániku pôvodne žalovaného\nzlúčením s inou spoločnosťou,\n- 23. mája 2017 bolo vydané uznesenie č. k. 14 C 304/2014-70 o priznaní\noslobodenia od súdneho poplatku žalobcovi,\n- 21. septembra 2017 bol súdny spis vrátený pôvodnej zákonnej sudkyni Mgr. Andrei\nTomašovičovej po ukončení jej práceneschopnosti,\n- 9. novembra 2017 bol doručený súdu návrh na zmenu žaloby a čiastočné späťvzatie\nžaloby,\n- 10. mája 2018 okresný súd uznesením č. k. 14 C 304/2014-93 čiastočne konanie\nzastavil a pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu,\n- 18. septembra 2018 bolo riadne nariadené pojednávanie odročené na účel doplnenia\ndokazovania (overenie tvrdenia žalobcu, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz,\npozn.),\n- 21. novembra 2018 žalobca oznámil okresnému súdu, že na podanej žalobe trvá,\n- 22. novembra 2018 okresný súd nariadené pojednávania odročil na účel zistenia\nstavu konkurzného konania na strane žalovaného (sp. zn. 28 K 6/2018),\n- 2. januára 2019 bol vykonaný záznam v súdnom spise o stave konkurzného\nkonania na strane žalovaného (sp. zn. 28 K 6/2018), z ktorého vyplýva, že aktuálne prebieha\nspeňažovanie majetku žalovaného.\n\n5\n\nIII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n11. Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého\nkaždý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\n12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 dohovoru, pozn.) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n6\n\n14. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na Občiansky súdny poriadok\n(ďalej len „OSP“), ide o platné znenie do 1. júla 2016.\n15. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n16. Táto povinnosť súdu vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdom prikazoval, aby\nv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola\nrýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa konanie\nzačalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá.\n17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n19. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,\nústavný súd konštatuje, že aj keď rozhodovanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady\nrovnakého zaobchádzania netvorí bežnú agendu všeobecných súdov, nemožno považovať\npredmet napadnutého konania za skutočnosť, ktorá by vykazovala črty mimoriadnej\n7\n\nzložitosti, zakladajúcej dôvod na výrazné predĺženie napadnutého konania. Samotná\nskutková zložitosť veci by mohla byť ústavným súdom potenciálne konštatovaná vzhľadom\nna predmet sporu (kde sa črtá náročné dokazovanie najmä výsluchom strán sporu\na svedkov), avšak v samotnom priebehu napadnutého konania k nariadeniu pojednávania\ns relevantným dokazovaním zo strany okresného súdu ani nedošlo.\n20. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým\nspôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia\njej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV danom prípade sťažovateľ svojím správaním v napadnutom konaní pred okresným súdom\nneovplyvnil podstatnejším spôsobom jeho dĺžku tak, aby jej bolo možné pričítať podiel\nna stave, v akom sa vec nachádzala v čase podania sťažnosti ústavnému súdu. Ústavný súd\nkonštatuje, že sťažovateľ v napadnutom konaní vystupoval aktívne aj formou opakovaných\npodaní adresovaných predsedovi okresného súdu, ktorými žiadal o nariadenie pojednávania\na upozorňoval na prieťahy v konaní (žiadosť o nariadenie pojednávania z júna 2016,\nsťažnosť predsedovi súdu na prieťahy v konaní z roku 2017, pozn.).\n21. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní.\n22. Okresný súd v napadnutom konaní po podaní žaloby obmedzil svoju aktivitu\nna vykonávanie procesných úkonov vedúcich k získaniu podkladov pre rozhodnutie\no oslobodení od súdnych poplatkov žalobcu a následne k rozhodnutiam vyvolaných\nprocesným nástupníctvom na strane žalovaného, avšak táto činnosť okresného súdu nijakým\nspôsobom nesmerovala k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Predseda okresného súdu\nvo vyjadrení sp. zn. 1 Spr V/910/2018 z 24. januára 2019 ďalej uviedol, že „... súd vo veci\nkonal v rámci svojich možností priebežne, s vynaložením úsilia o skončenie veci - vzhľadom\nku skutočnosti, že Okresný súd Trnava je dlhodobo personálne nedostatočne obsadený (na\nčo jednotliví sudcovia pravidelne upozorňujú)...“.\n\n8\n\n22.1 K uvedenej obrane okresného súdu ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú\njudikatúru, podľa ktorej v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru\nplatí, že personálne problémy justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné\nprieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka personálnych komplikácií nemá\npovahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie\nvo veci občana, ktorý sa naň obrátil.\n23. Ústavný súd konštatuje, že nečinnosťou okresného súdu (prvé pojednávanie sa\nuskutočnilo po 3 rokoch a 8 mesiacoch od podania žaloby, pozn.) je napadnuté konanie\nv štádiu, keď muselo byť prerušené v dôsledku prebiehajúceho konkurzného konania\nna majetok žalovaného, t. j. úpadcu (konkurz na majetok žalovaného bol vyhlásený\n7. augusta 2018, sp. zn. 28 K 6/2018, pozn.).\n23.1 Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no konkurze a reštrukturalizácii“) „... ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením\nkonkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho\nkonkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas\nprerušenia týchto konaní neplynú...“.\n23.2. Podľa § 47 ods. 3 a 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii „... v konaniach\nprerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním\nnávrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu...“. Účinky\nprerušenia konania nastávajú momentom vyhlásenia konkurzu, priamo zo zákona, nie je naň\npotrebné žiadne procesné rozhodnutie súdu, ktorý vedie konanie, vyhlásenie konkurzu sa\nsúdom, ktoré vedú uvedené konania, konkurzným súdom neoznamuje a súd, ktorý vedie\nkonanie, je povinný prihliadať na prerušenie konania z úradnej povinnosti.\n24. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 304/2014 došlo k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n9\n\n25. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n26. Napriek tomu, že sťažovateľ o prikázanie okresnému súdu konať vo veci nežiadal\na konanie je zo zákona prerušené, dáva ústavný súd okresnému súdu do pozornosti, aby\nv ďalšom pokračovaní konania v súlade s § 470 ods. 1 CSP postupoval striktne podľa § 307\naž § 314 CSP, a to aj s využitím prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany\na koncentrácie konania (§ 149 až § 153 CSP), tam, kde to povaha antidiskriminačného sporu\npripúšťa (§ 315 CSP).\nIV.\n27. V zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde\nústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva\npodľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n28. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n29. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €\nz dôvodov, ako je neprimeraná dlhá doba konania a charakter spôsobených prieťahov, ktoré\nvznikli nekonaním okresného súdu. Zdôraznil aj tú skutočnosť, že v napadnutom konaní sa\n„... domáha ochrany pred diskriminačným konaním, preto je namieste, aby mu bola\nposkytnutá ochrana jeho práv v čase primeranom a bez zbytočných prieťahov...“.\n30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\n10\n\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma\npožadovaná sťažovateľom nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.\n31. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.\n14 C 304/2014 a vzhľadom na špecifickú povahu sporu ústavný súd považoval priznanie\nsumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde.\nV.\n32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom\nadvokátkou Mgr. Vandou Durbákovou. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný\nsúd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n33. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá bola 921 €.\n34. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,\npodanie sťažnosti) v súlade § 11 ods. 3 a § 13 a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Úhrada za dva úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2018 (2x 153,50 €) spolu s režijným paušálom (2x 9,21 €)\npredstavuje sumu trov konania celkom 325,42 €.\n\n11\n\n35. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.\n36. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. marca 2019\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "diskriminácia-zákaz", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "diskriminácia-zákaz"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/304/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4212c277-35cb-47f9-aa89-07f0b2a7dc70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.75.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 75/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/2019 z 21. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.75.2019.1"}, {"guid": "ussr:b463c28d-5b95-4109-abba-be34fb30493f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.103.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 103/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.103.2019.2"}]}