{"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. októbra 2019, sp. zn. III. ÚS 47/2019, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2019-10-15", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2/text", "citacie_n": 399, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 47/2019-51\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. októbra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Miroslava Duriša a Mojmíra Mamojku v konaní o ústavných sťažnostiach\n,\n, a\n\n,\n,\n\n,\n\n, zastúpených advokátkou JUDr. Katarínou Balážovou, Štvrť SNP 123,\nTrenčianske Teplice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva\nna ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 Co 175/2017-231\nz 24. októbra 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7 Cdo 102/2018 zo 17. septembra 2018 takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\na\n\npodľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\n\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.\n5 Co 175/2017-231 z 24. októbra 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 7 Cdo 102/2018 zo 17. septembra 2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 102/2018\nzo 17. septembra 2018 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 Co 175/2017-231\nz 24. októbra 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a\n\nKrajskému súdu v Bratislave na ďalšie\n\nkonanie.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý\na\n\nnahradiť\n\ntrovy konania v sume 343,84 € (slovom tristoštyridsaťtri eur\n\na osemdesiatštyri centov) na účet advokátky JUDr. Kataríny Balážovej, Štvrť SNP 123,\nTrenčianske Teplice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Ústavnej sťažnosti\n\na\n\nvo zvyšnej\n\nčasti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 47/2019 z 5. februára 2019 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov účinného\ndo 28. februára 2019 (ďalej len „zákon o organizácii ústavného súdu“) na ďalšie konanie\nústavné sťažnosti\n\n,\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“) a\n,\n\n(ďalej spolu aj „sťažovatelia“), ktorými\n\nnamietali porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\n2\n\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co 175/2017-231 z 24. októbra 2017\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n7 Cdo 102/2018 zo 17. septembra 2018.\n2. Z obsahu podaných ústavných sťažností vyplýva, že medzi žalobcom\n,\na žalovanými\n\n(ďalej len „žalobca“),\nako dlžníkom a sťažovateľmi ako ručiteľmi bola\n\n9. septembra 2002 uzatvorená zmluva o pôžičke vo výške 13 780 000 Sk splatná\n12. septembra 2003. Zaplatenie dlžnej sumy bolo „garantované vystavenou vlastnou\nzmenkou dlžníka zo dňa 09.09.2002, avalovanou žalovanými v 2. a 3. rade ako ručiteľmi“.\nVzhľadom na to, že dlžná suma nebola v lehote splatnosti uhradená, žalobca na základe\nvlastnej zmenky dlžníka doručil 11. júna 2006 Okresnému súdu Žilina návrh na vydanie\nzmenkového platobného rozkazu na zaplatenie istiny vo výške 13 780 000 Sk; konanie bolo\nvedené pod sp. zn. 19 CbZm 2/2008 (ďalej len „zmenkové konanie“). Zároveň žalobca\npodaním doručeným Okresnému súdu Bratislava II 12. júna 2006 podal proti žalovaným\nžalobu na zaplatenie istiny vo výške 13 780 000 Sk z titulu zmluvy o pôžičke. Keďže dlžník\nneuhradil dlžnú sumu, uhradil ju sťažovateľ v 1. rade v zmenkovom konaní na účet žalobcu\na zároveň o tom upovedomil Okresný súd Bratislava II, ktorý konal o žalobe zo zmluvy\no pôžičke. Okresný súd Žilina vydaný zmenkový platobný rozkaz rozsudkom č. k.\n19 CbZm 2/2008-237 v časti zaplatenia zmenkovej sumy zrušil a priznal žalobcovi úrok\nz omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy istiny od 12. septembra 2003 do zaplatenia.\nKrajský súd v Žiline rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.\n3. Nadväzne vzal žalobca žalobu na zaplatenie istiny z titulu nevrátenej pôžičky späť\ns tým, že úhrady tejto sumy sa domáha v zmenkovom konaní. Okresný súd Bratislava II\nkonanie v tejto časti zastavil, vec bola následne postúpená Okresnému súdu Pezinok (ďalej\nlen „okresný súd“), ktorý pokračoval v konaní už len v časti uplatneného nároku\nna zaplatenie úrokov z omeškania. Rozsudkom č. k. 4 C 95/2011-195 zo 7. apríla 2016\n3\n\nokresný súd zaviazal žalovaného spolu so sťažovateľmi zaplatiť žalobcovi spoločne\na nerozdielne zákonný úrok z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 457 412,20 €\nod 13. septembra 2003 do 13. júna 2007, ako aj trovy konania.\n4. Proti tomuto rozsudku podali všetci žalovaní odvolanie, ktoré odôvodnili tým, že\nžalobca sa domáhal na Okresnom súde Žilina zaplatenia zmenkovej sumy a úrokov\nvo výške 6 % a totožnej istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne sa\ndomáhal i v predmetnom konaní vedenom na okresnom súde (pričom žalobu v časti istiny\nvzal späť). Priznaný úrok z omeškania spolu vo výške 19 % považovali za rozporný\ns inštitútom dobrých mravov. Krajský súd rozsudkom č. k. 5 Co 175/2017-231 z 24. októbra\n2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) rozhodnutie okresného súdu potvrdil.\nVo vzťahu k namietanému „duplicitnému“ uplatneniu úroku z omeškania a zmenkového\núroku krajský súd poukázal na „na záver vyslovený odvolacím Krajským súdom v Bratislave\nv uznesení zo dňa 21. marca 2013 č.k. 2Co/137/2013, kde tento konštatoval, že nárok\nžalobcu uplatnený v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19CbZm/2/2008\nje nárokom vyplývajúcim z ustanovenia § 45 bod 2 zák. č. 191/1950 Sb. (zákon zmenkový a\nšekový), v ktorom je kogentne stanovená aj výška sankcie, ktorej sa môže majiteľ zmenky\ndomáhať zo zmenkovej sumy, pričom v prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia\núroku z omeškania za omeškanie dlžníkov s plnením ich peňažného dlhu. Odvolací súd\nsúhlasí s názorom, že ide o zákonné nároky, ktoré nemajú žiadnu vzájomnú súvislosť, ani sa\nvzájomne nekonzumujú, zmenkový úrok nemá žiaden vzťah k úroku z omeškania z\nkauzálneho vzťahu a nie je úrokom z omeškania, ide o samostatný nárok vyplývajúci priamo\nzo zmenky, ktorý patrí majiteľovi zmenky bez ohľadu na existenciu alebo neexistenciu\nkauzálnych úrokov z omeškania alebo iných úrokov.“.\n5. Dovolanie žalovaného a sťažovateľov, ktoré odôvodňovali poukazom na § 420\npísm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „CSP“) a § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP, najvyšší súd uznesením sp. zn.\n7 Cdo 102/2018 zo 17. septembra 2018 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) odmietol\nako procesne neprípustné.\n\n4\n\n6. Sťažovatelia svoju ústavnú sťažnosť nasmerovali proti rozsudku krajského súdu\na uzneseniu najvyššieho súdu. Sú toho názoru, že uznesenie najvyššieho súdu je arbitrárne,\nsvojvoľné a založené na formálnom prístupe súdu k prejednávanej veci. Rozhodnutia\nokresného súdu a krajského súdu, ktorými boli zaviazaní k úhrade úrokov z omeškania ako\nručitelia, považujú za nezákonné a spôsobujúce značnú ujmu na ich majetkových právach.\nSťažovatelia kritizujú záver najvyššieho súdu, podľa ktorého „prekážk[a] litispendencie,\nresp. prekážk[a] res iudicata existovala len vo vzťahu k žalovanej istine, ktorá prekážka\nzanikla tým, že po zaplatení istiny v zmenkovom konaní totožnej s istinou vymáhanou na\nzáklade Zmluvy o pôžičky, žalobca zobral v tejto časti žalobný návrh späť a súd v konaní č.\n4C/95/2011 pokračoval len v časti úrokov z omeškania, kde už neexistovala prekážka\nlitispendencie“. K tomuto záveru dovolacieho súdu sťažovatelia uvádzajú, že „v\nzmenkovom konaní žalobca popri nároku na zaplatenie istiny uplatnil aj nárok na zákonné\núroky vo výške 6% z istiny, ktoré mu boli aj priznané. Okolnosť, že ide o rozdielnu výšku\núrokov v zmenkovom a občianskom konaní nemôže znamenať nedostatok prekážky\nlitispendencie. Bolo na žalobcovi, aby si uplatňoval nárok voči žalovaným buď na základe\nZmluvy o pôžičke alebo na základe vlastnej zabezpečovacej zmenky dlžníka. Ak žalobca\nuplatnil nárok na základe zmenky, ako aj na základe Zmluvy o pôžičke, v oboch prípadoch\nide o totožnosť sporových strán a totožnosť predmetu sporu a jeho skutkového základu.“.\nPokiaľ išlo o dovolanie sťažovateľov podané i z dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP, teda preto,\nže rozhodnutie krajského súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, sťažovatelia uviedli,\nže „Podstata tejto právnej otázky bolo posúdenie, či žalovaní v rade 2. - 3. ako ručitelia za\nzáväzok dlžníka-žalovaného v 1. rade na základe Zmluvy o pôžičke splatnej dňa 12.09.2003\nboli zodpovední okrem istiny aj za úroky z omeškania so zaplatením istiny... Svoju procesnú\nobranu žalovaní v 2. - 3. rade opierali o ustanovenia § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka,\nz ktorých je nepochybné, že v danom prípade žalovaní v 2. - 3. rade ako ručitelia\nnezodpovedajú za úroky z omeškania vzniklé zaplatením istiny po lehote splatnosti. Popri\ntejto procesnej obrane žalovaní v 2.- 3. rade poukazovali, že žalobca nesplnil svoju\npovinnosť podľa § 548 ods. 1/ Občianskeho zákonníka vyzvať ručiteľov na zaplatenie dlhu z\ndôvodu, že dlžník dlh nezaplatil.“.\n\n5\n\n7. Sťažovatelia rovnako odmietajú tvrdenie najvyššieho súdu, že v dovolaní uviedli\nlen všeobecnú charakteristiku nesprávnosti, ku ktorej došlo pred okresným súdom\na krajským súdom. Práve naopak, v súlade s § 432 CSP poukázali na nesprávne právne\nposúdenie veci a na to, v čom spočíva táto nesprávnosť, ktorá bola najvyššiemu súdu\nnepochybne zrejmá. V tejto súvislosti sťažovatelia najskôr uznávajú, že v dovolaní\nnekonkretizovali rozhodnutia, ktoré by preukazovali odklon od vyriešenia právnej otázky\nkrajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, avšak vzápätí\nargumentujú, že „Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nie sú systematicky usporiadané a\npublikované a ich znalosť je len otázkou náhody... Sťažovate[lia] v súvislosti s rozhodnutím\ndovolacieho súdu poukazuj[ú] na ustanovenie § 440 CSP, podľa ktorého je súd viazaný len\ndovolacími dôvodmi z čoho vyplýva, že dovolací súd nie je viazaný vymedzením prípustnosti\ndovolania. V rámci postupu dovolacieho súdu podľa § 440 CSP mal súd pri prisúdení\nprípustnosti dovolania zohľadniť svoje stanoviská a rozhodnutia, aj keď ich dovolávatelia\nneoznačili. Sťažovate[lia] poukazuj[ú] ďalej na ustanovenie § 428 CSP, podľa ktorého\nvymedzenie splnenia prípustnosti dovolania nie je náležitosťou dovolania.“.\n8. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd\npodľa čl. 127 ústavy nálezom rozhodol o porušení práv sťažovateľov podľa ústavy,\ndohovoru a dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho\nsúdu a zároveň tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n9. Podaním doručeným ústavnému súdu 20. decembra 2018 sťažovatelia doplnili\nsvoju ústavnú sťažnosť o argumentáciu spočívajúcu v tom, že napadnutými rozhodnutiami\ndošlo k porušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Poukázali\nna to, že v rámci ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu ale i súdov nižších inštancií\nsa ručenie nevzťahuje na sankcie, ktoré má v dôsledku omeškania dlžník zaplatiť veriteľovi,\nak sa ručiteľ k ich úhrade osobitne nezaviazal. V tejto súvislosti odkázali na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 58/2009,\nako aj na právnu teóriu. Na ich námietky spočívajúce v tom, že sa písomne nezaviazali\nk úhrade úrokov z omeškania, nákladov veriteľa spojených s uplatnením pohľadávky\na iných prípadných sankcií však krajský súd ani najvyšší súd nereagovali a odklonili sa\n6\n\nod uvedenej ustálenej súdnej praxe bez akéhokoľvek zdôvodnenia, čím porušili spomínaný\nústavný princíp.\nII.\nVyjadrenia krajského súdu a najvyššieho súdu a replika sťažovateľov\n10. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci prípisom sp. zn. 1 SprV 122/2019\nz 8. apríla 2019, ktorý bol ústavnému súdu doručený 15. apríla 2019, v stručnosti vyjadril\npredseda krajského súdu. K vecnej stránke ústavných sťažností uviedol, že v otázke\nduplicitného\n\nuplatnenia\n\núroku\n\nz omeškania\n\nvychádzal\n\nsenát\n\n5Co\n\nzo\n\nskoršieho\n\n(právoplatného uznesenia) iného senátu v totožnej veci. Konkrétne poukázal na uznesenie\nč. k. 2 Co 137/2012-125 z 21. marca 2013, v ktorom krajský súd zrušil rozhodnutie súdu\nprvej inštancie z dôvodu neexistencie prekážky litispendencie, pretože nárok žalobcu\nuplatnený v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 19 CbZm 2/2008 je\nnárokom vyplývajúcim z § 45 ods. 2 a 4 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zmenkový zákon“), podľa ktorého majiteľ môže\npostihom žiadať šesť percentné úroky odo dňa predloženia. Ďalej uviedol, že „Majiteľ môže\npostihom žiadať odmenu vo výške jednej tretiny percenta šekovej sumy alebo v menšej\ndohodnutej výške, v ktorom je kogentne stanovená aj výška sankcie, ktorej sa môže majiteľ\nzmenky domáhať zo zmenkovej sumy, pričom v prejednávanej veci sa žalobca domáha\nzaplatenia úroku z omeškania za omeškanie dlžníkov s plnením ich peňažného dlhu podľa\nustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (podľa žaloby), resp.\npodľa ustanovenia § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (podľa obsahu\nodvolania proti napadnutému uzneseniu).“. Týmto právnym názorom bol súd prvej\ninštancie v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný. K argumentácii vyplývajúcej z doplnenia\nústavnej sťažnosti sa krajský súd nevyjadril, dôvodiac, že táto nebola súčasťou odvolania,\nresp. odvolacích dôvodov. V závere oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní.\n11. Na výzvu ústavného súdu sa podaním č. k. KP 3/2019-20, Cpj 11/2019 z 13. mája\n2019 vyjadril k ústavným sťažnostiam aj najvyšší súd. V rámci svojho stanoviska zhrnul\nprávnu úpravu dovolacieho konania a skonštatoval, že „Dovolací súd je viazaný iba\n7\n\nvymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré\npovažuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti\nriešenia (§ 421) táto otázka spadá. Takéto určenie významovo nespadá pod vymedzenie\ndovolacieho dôvodu. Dovolací súd nie je viazaný vymedzením prípustnosti dovolania,\npretože posúdenie prípustnosti dovolania je vecou dovolacieho súdu. Obdobne rozhodol\nnajvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach, napr. 2 Cdo 142/2017.“. Rozhodnutie o ústavných\nsťažnostiach najvyšší súd ponechal na úvahe ústavného súdu a súčasne vyjadril súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania.\n12. Ústavný súd v zmysle § 126 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) účinného od 1. marca 2019, ktorý sa pri zachovaní právnych účinkov\núkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, použije aj na konania začaté\ndo 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde), upovedomil o podanej\nústavnej sťažnosti\n\n, ktorá má v označenom konaní\n\npostavenie žalobcu, a teda v konaní pred ústavným súdom je zúčastnenou osobou.\nZúčastnená osoba prevzala výzvu ústavného súdu 26. marca 2019, k ústavným sťažnostiam\nsa však nevyjadrila.\n13. Nadväzne ústavný súd zaslal vyjadrenie krajského súdu a najvyššieho súdu\nsťažovateľom, ku ktorým sa títo vyjadrili podaním doručeným ústavnému súdu 3. júna\n2019: «Krajský súd Bratislava sa vo svojom stanovisku zaoberal len otázkou prekážky\nlitispendencie. Prekážka litispendencie patrí k základným podmienkam konania. Ak súd\nzistí, že v tej istej veci prebieha iné konanie, je povinný začaté konanie zastaviť.\nRozhodujúcim okamihom pre posúdenie existencie prekážky litispendencie je stav v čase\nzačatia konania. Súd neakceptoval prekážku litispendencie aj napriek tomu, že o nárokoch\nžalobcu zo zmluvy o pôžičke bolo na základe uplatnenej zabezpečovacej zmenky v celom\nrozsahu právoplatne rozhodnuté na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp.zn.:\n13CoZm/1/2012, zo dňa 06.12.2012. Senát Krajského súdu 5Co pri rozhodovaní\nnamietaného „duplicitného“ úroku z omeškania vychádzal zo skoršieho (právoplatného\nuznesenia) iného senátu Krajského súdu v Bratislave. Odvolávať sa na rozhodnutie iného\n8\n\nsenátu nemá právny podklad, pretože nejde o judikát. Ide o iný názor iného senátu, pričom v\ntejto otázke je prax súdov rozdielna.» V závere uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom\npojednávaní.\n14. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde, upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou a stanoviskami účastníkov konania dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n15. Vec bola prijatá na ďalšie konanie 5. februára 2019 podľa v tom čase platného\nrozvrhu práce, a to III. senátom ústavného súdu v zložení Rudolf Tkáčik (predseda senátu),\na Jana Baricová (sudkyňa spravodajkyňa) a Mojmír Mamojka ako členovia senátu. V súlade\ns čl. II bodom 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v období od 17. februára 2019 do prijatia nového\nrozvrhu práce pri predkladaní veci do senátu Janou Baricovou (sudkyňa spravodajkyňa)\npracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu), Miroslav\nDuriš a Mojmír Mamojka. Vzhľadom na uvedené senát ústavného súdu rozhodol vo veci\ntejto ústavnej sťažnosti v zložení tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto nálezu.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n16. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n17. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n9\n\n18. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.\n19. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľov o porušení základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu k dohovoru, ku ktorému malo dôjsť napadnutými rozhodnutiami krajského súdu\na najvyššieho súdu. Sťažovatelia sú presvedčení, že krajský súd ich zaviazal k povinnosti\nuhradiť úroky z omeškania nezákonne, čím im spôsobil značnú ujmu na ich majetkových\nprávach. Napadnutým rozhodnutiam vyčítajú arbitrárnosť a formálny prístup konajúcich\nsúdov k prejednávanej veci.\n20. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n22. Obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom, preto medzi obsahom týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97) a ich prípadné porušenie\nmožno preskúmavať spoločne.\n23. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\n10\n\nmedzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,\nktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným\nzáujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\n24. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je\nzaložená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach základných\npráv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje len v prípade, ak je\nvylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto\nprávomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné\nsúdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,\nktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Pri uplatňovaní\nprávomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 19/02, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n25. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie\nprávneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska\nich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie\nopomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska\nvšeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07,\nI. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07).\n\n11\n\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIV.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\n26. Sťažovatelia napadnutému rozsudku krajského súdu vytýkajú, že sa nezaoberal\npodstatnou argumentáciou nimi nastolenou, a to najmä pokiaľ ide o otázku, či ako ručitelia\nzodpovedajú podľa § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka aj za úroky z omeškania. Ich\nsťažnostná argumentácia vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu sa obmedzila na nesúhlas\ns prijatým záverom týkajúcim sa ich povinnosti ako ručiteľov uhradiť žalobcovi úroky\nz omeškania. Dôvodia rozporom s inštitútom dobrých mravov, keď poukazujú na to, že\nv rámci namietaného konania boli zaviazaní k úhrade úroku z omeškania vo výške 13 %,\nhoci v skôr začatom v zmenkovom konaní už boli zaviazaní k povinnosti zaplatiť 6 % úrok,\nt. j. spolu mali žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania vo výške 19 %. S týmto rozporom sa\nvšak krajský súd podľa ich názoru dostatočne nevysporiadal.\n27. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných stranami. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. spravodlivý\nproces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n28. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo vzťahu\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza, že hoci tento článok zaväzuje súd, aby odôvodnil svoje\n12\n\nrozhodnutie, neznamená to, aby na každý argument strany konania dal podrobnú odpoveď\n(rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, § 61).\nOtázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť len\nso zreteľom na okolnosti daného prípadu. Rozsah, na ktorý sa povinnosť súdov odôvodniť\nsvoje rozhodnutia vzťahuje, môže byť podľa povahy rozhodnutia rôzny. Medziiným, je\npotrebné zohľadniť aj rôznorodosť návrhov, ktoré strana konania môže podať na súdy, ako\naj rozdiely existujúce v zmluvných štátoch v súvislosti s právnou úpravou, zvyklosťami,\nprávnymi názormi a vynášaním a vyhotovovaním rozhodnutí (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz\nTorija a Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91). Skutočnosť, že súd\nneprejedná každú podrobnosť tvrdenú stranou konania, nie je sama osebe v rozpore\ns požiadavkou spravodlivého prejednania veci. Podstatné však je, aby sa neprehliadlo právo\nstrany konania byť vypočutou a aby súd posúdil tvrdenia strany konania, hoci sa to\nexplicitne neodrazí v konečnom rozhodnutí (rozhodnutie č. 10153/82 z 13. 10. 1986, D. R.\n49, s. 67, 74).\n29. Uvedené východiská bol povinný dodržať pri rozhodovaní o odvolaní\nsťažovateľov aj krajský súd, preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci rozhodovania\no ústavnej sťažnosti posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere,\nktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná.\n30. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd\nkonštatuje, že spornou otázkou sa stalo uplatnenie nároku na úrok z omeškania\nv prejednávanej veci popri uplatnení zmenkového úroku (ktorý bol žalobcovi v zmenkovom\nkonaní už právoplatne priznaný), v čom sťažovatelia vidia duplicitu. Tvrdili, že ak zanikol\nhlavný záväzok (v dôsledku zaplatenia istiny v zmenkovom konaní), zároveň došlo k zániku\nakcesorického úrokového záväzku, ktorý bol uplatnený samostatne (ale popri hlavnom\nzáväzku), a to o to viac, že zmenkové úroky boli žalobcovi právoplatne priznané.\n31. K týmto námietkam sa krajský súd vyjadril tak, že úroky z omeškania majú\npovahu sankcie (sankčné úroky) za omeškania dlžníka so splnením záväzku. Omeškaním\nnastáva zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu v tom zmysle, že povedľa trvajúcej\n13\n\npovinnosti splniť záväzok vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti, bez ohľadu na to, či\ndlžník omeškanie zavinil alebo nie. Zároveň podotkol, že i keď ide o príslušenstvo\npohľadávky, je to relatívne samostatné právo, ktoré oprávnený môže (ale nemusí) uplatniť\nsúčasne s istinou. Čo sa týka namietaného duplicitného uplatnenia úroku z omeškania\na zmenkového úroku, krajský súd poukázal na to, že kým v zmenkovom konaní ide o nárok\nvyplývajúci z § 45 ods. 2 zmenkového zákona, v prejednávanej veci ide o úrok z omeškania\nza omeškanie dlžníkov s plnením ich peňažného dlhu, pričom ide o zákonné nároky, ktoré\nnemajú žiadnu vzájomnú súvislosť ani sa vzájomne nekonzumujú. Zmenkový úrok totiž\nnemá žiaden vzťah k úroku z omeškania z kauzálneho vzťahu, ide o samostatný nárok\nvyplývajúci priamo zo zmenky, ktorý patrí majiteľovi zmenky bez ohľadu na existenciu\nalebo neexistenciu kauzálnych úrokov z omeškania alebo iných úrokov.\n32. K tomu ústavný súd uvádza, že jednou zo základných charakteristík zmenkových\nzáväzkov je ich abstraktná povaha. Podstatu ich abstraktnosti je potrebné hľadať vo vzťahu\nzmenkového záväzku k záväzku, ktorý bol materiálnym podkladom vzniku zmenkového\nzáväzku, a ktorého obsah je možné považovať za príčinu vzniku zmenkového záväzku, t. j.\nk záväzku kauzálnemu. Abstraktnosť zmenkového záväzku spočíva v jeho formálnej\na materiálnej nezávislosti na záväzku kauzálnom. Jadrom problematiky abstraktnosti\nzmenkových záväzkov je však otázka vplyvu kauzálneho záväzkového vzťahu\nna záväzkový vzťah zmenkový. Pri posudzovaní vplyvu zmenky na kauzálny záväzkový\nvzťah je potrebné vychádzať z cieľa, ktorý bol použitím zmenky v danom prípade\nsledovaný. Zmenka môže plniť buď funkciu platobnú (a nahrádzať tak hotové peniaze) –\nzmenka pro soluto, alebo môže plniť, tak ako to bolo v prejednávanej veci, funkciu\nzabezpečovaciu – zmenka pro solvendo (na účel platenia). Kritériom pre rozlíšenie týchto\ndvoch typov zmeniek je účel, ktorý účastníci kauzálneho záväzkového vzťahu vydaním\nzmenky sledovali. Vydanie zmenky pro solvendo však nemá za následok zánik kauzálneho\nzáväzkového vzťahu, ale kauzálny záväzkový vzťah a zmenkový záväzkový vzťah existujú\npopri sebe, tak ako to v konečnom dôsledku krajský súd sám správne skonštatoval. Nárok\nzo zmenkového záväzku a nárok z kauzálneho záväzku sú totiž dva odlišné, na sebe\nnezávislé nároky, ktoré sa nevylučujú, pričom v konaní nebolo tvrdené (o to viac\n\n14\n\npreukazované) dojednanie strán o tom, že splnením záväzku zo zmenky zanikne kauzálny\nzáväzok v plnom rozsahu.\n33. Ústavný súd však musí prisvedčiť sťažovateľom, že krajský súd nereagoval\nna ich zásadný odvolací argument o posudzovaní predmetného nároku na zaplatenie úrokov\nz omeškania (aj) z kauzálneho záväzku skrz inštitút dobrých mravov. Nezodpovedanou\notázkou tak zostalo, či vo svetle okolností namietanej kauzy bolo priznanie tohto nároku\naj spravodlivým.\n34. Dobré mravy sú neurčitým právnym pojmom, ktorý nemá legislatívne zakotvenie\nv žiadnom právnom predpise. Ide o pravidlá morálneho charakteru, všeobecne platné\nv demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,\nohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Ide v podstate o súhrn určitých etických\na kultúrnych pravidiel, ktoré sú prirodzene uznávané v spoločnosti. Obsah pojmu dobrých\nmravov je dopĺňaný teóriou a súdnou praxou. Z judikatúry možno vyvodiť, že sú vykladané\nako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji\nosvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané\nrozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Napriek absencii\nlegálnej definície na ne Občiansky zákonník odkazuje na viacerých miestach (napr. § 3,\n§ 39, § 148 ods. 2, § 424, § 469a, § 482 a pod.).\n35. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich\nz občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv\na oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.\n36. V obchodnoprávnych vzťahoch je obsahovo podobným ustanovením znenie\n§ 265 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého platí, že výkon práva, ktorý je v rozpore\nso zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. Zásady poctivého\nobchodného styku sú chápané ako pravidlá slušného správania sa podnikateľov nielen\nvo vzájomnom styku ale i pri kontaktoch s nepodnikajúcimi osobami. Ide o akúsi\npodmnožinu dobrých mravov.\n15\n\n37. Vrátiac sa späť k prapodstate práva, možno konštatovať, že jeho základnou\nfunkciou je ochrana subjektov konajúcich bona fidae. V súvislosti s tým treba vnímať aj\nhlavné funkcie inštitútu zodpovednosti a akýchkoľvek obdobných predovšetkým sankčných\ninštitútov, ktorými sú predovšetkým funkcia preventívna, reparačná a sankčná (represívna).\nIch uplatňovanie najmä v súkromnoprávnej sfére, ktorá je typická predovšetkým zmluvnou\nslobodou a dispozitívnosťou noriem, ktoré túto sféru tvoria, má svoje špecifiká, a to aj\nvo väzbe na dobré mravy v občianskoprávnych vzťahoch a na princíp poctivého\nobchodného styku v obchodnoprávnych vzťahoch.\n38. Ako už bolo naznačené, ručiteľský záväzok má akcesorickú povahu a je\nzáväzkom existujúcim vedľa hlavného záväzku, ktorým je vzťah veriteľa a dlžníka. Je preň\ntypické, že ručiteľ sa dostane do postavenia povinného v dôsledku neplnenia záväzku\ndlžníkom, teda sanuje protiprávne konanie iného subjektu (povinného). Pozícia ručiteľa\na jeho vzťah k dlžníkovi, ako aj veriteľovi má okrem iného aj istý morálny rozmer. Nikto\ntotiž ručiteľa nenúti vstúpiť do ručiteľskej pozície, napriek tomu však tento vstupuje\ndo rizika, čím výrazne posilňuje pozíciu dlžníka i veriteľa. V prípade omeškania\nso splatením pôžičky sú úroky z omeškania dispozitívnym inštitútom, nemusia sa dohodnúť\nalebo zo strany veriteľa uplatňovať. Ak sa úroky dohodnú, musia mať primeranú výšku,\nktorá nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).\nNačrtnutá primeranosť úrokov vo väzbe na dobré mravy by mala platiť o to viac vo vzťahu\nk ručiteľovi, ktorý je druhotným subjektom vo veriteľsko-dlžníckom vzťahu a nesie\nbremeno pôžičky, hoci prvotným dlžníkom nebol a nie je. Konečným reálnym výsledkom\nposudzovanej kauzy je fakt, že sťažovatelia ako ručitelia sú zaviazaní k povinnosti zaplatiť\n6 % úrok zo zmenkového vzťahu a 13 % úrok zo zmluvy o pôžičke, t. j. spolu 19 % úrok,\na to po tom, čo splnili záväzok za dlžníka. Aj keď vzhľadom na rozdielnosť právneho\nzákladu ide formálnoprávne o správne použitie práva, na druhej strane tento právny záver\nnaráža na morálny problém tkvejúci v otázke, či je spravodlivé a súladné s dobrými mravmi\n„sankcionovať“\n\nručiteľa\n\nzaplatením\n\núrokov\n\nz omeškania\n\nz kauzálneho\n\nzáväzku\n\npopri úrokoch zmenkových (t. j. dvakrát). Nemožno sa vyhnúť pochybnosti o súlade\ntakéhoto stavu so všeobecne uznávanými pravidlami správania sa a s mravnými zásadami\nspoločenského poriadku a priznanie tohto nároku žalobcovi bez zohľadnenia špecifík\n16\n\nkonkrétnej veci vyznieva voči sťažovateľom neprimerane tvrdo. Inak povedané, pokiaľ sa\nzoberie do úvahy rozdielny právny základ uplatňovania oboch nárokov bez toho, aby sa\nzohľadnili individuálne okolnosti daného prípadu, najmä aspekt akcesority ručiteľského\nvzťahu, splatenie pôžičky ručiteľmi, zaplatenie zmenkových úrokov ručiteľmi, môže ísť\no prísny a neadekvátne formalistický prístup k posudzovanej veci, umožňujúci presadenie\nzrejmej nespravodlivosti.\n39. Ústavný súd považuje za samozrejmé a určujúce pre hľadanie práva, že vždy je\nnevyhnutné vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú\nzaložené na konkrétnych skutkových zisteniach. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti\nmôžu byť – ako v danej veci – značne netypické; to však nezbavuje všeobecné súdy\npovinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie veci.\n40. V rovine jednoduchého práva je nutné starostlivo posudzovať individuálne\nokolnosti daného prípadu cez uvedenú prizmu kogentného ustanovenia § 3 ods. 1\nObčianskeho zákonníka zakotvujúceho zásadu súladného výkonu práv s dobrými mravmi,\nktoré je odrazom ústavnej požiadavky nájsť spravodlivé riešenie. Ústavnoprávne je teda\nustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka tým miestom, skrz ktoré sú všeobecné súdy\npovinné nechať preniknúť ideu materiálneho právneho štátu do interpretácie a aplikácie\npodústavného práva. Len napĺňaním idey spravodlivosti právo a prípadne súdy plnia svoju\nfunkciu, pretože ich rozhodnutia sú akceptovateľné väčšinovou mienkou. Spravodlivosť\ntotiž sprostredkováva aplikovateľnosť rozhodnutia preto, že je univerzálnou hodnotou, lebo\nkaždý, aj ten najobyčajnejší človek, má schopnosť rozpoznať, čo je a čo nie je spravodlivé\n(m. m. I. ÚS 33/2012). Podľa názoru ústavného súdu sú to práve špecifické okolnosti\ndaného prípadu, ktoré krajský súd v danej veci celkom opomenul a vopred rezignoval\nna priliehavejšie posúdenie uplatneného nároku na úroky z omeškania (popri úrokoch\nzmenkových) skrz dobré mravy.\n41. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd\nsa pri svojom rozhodovaní aplikáciou ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka\ndostatočne nezaoberal a i jeho rozsudok nie je vo vzťahu k námietke sťažovateľov\n17\n\no možnom rozpore uplatňovaného nároku s dobrými mravmi odôvodnený. Táto skutočnosť\nv konečnom dôsledku zakladá nepreskúmateľnosť a ústavnú neudržateľnosť ním vydaného\nrozhodnutia. Na uvedenom skutkovom základe ústavný súd rozhodol, že napadnutým\nrozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nIV.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu\n42. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú porušenie svojich práv aj\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým bolo ich dovolanie odmietnuté. V tejto\nsúvislosti kritizujú odpoveď najvyššieho súdu k nimi namietanej prekážke litispendencie\n[uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. d) CSP], ako aj formalistické posúdenie\nuplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP.\n43. Bolo už uvedené, že právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nsa v civilnom sporovom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to\npre všetky štádiá konania pred súdom vrátane dovolacieho konania.\n44. To znamená, že rovnaké východiská ochrany základného práva sťažovateľov\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bol povinný dodržať\npri rozhodovaní o ich dovolaní aj najvyšší súd.\n45. Ako vyplýva z obsahu dovolania a nadväzne z napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, sťažovatelia založili dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. d) CSP\nna tvrdení, že v prejednávanej veci je daná prekážka litispendencie v zmysle § 159 CSP\nspočívajúca v tom, že ide o totožnosť predmetu konania a strán sporu v zmenkovom konaní.\nTotožnosť predmetu je podľa ich názoru daná vtedy, ak predmetom druhého, neskôr\nzačatého sporu je ten istý nárok uplatňovaný už v prvom spore, pričom žalobca si\n18\n\nsamostatnými návrhmi uplatnil ten istý nárok – jednak z titulu zmenky, jednak z titulu\nzmluvy o pôžičke. Taktiež namietali, že boli len ručiteľmi záväzku dlžníka, nešlo\no solidárny záväzok dlžníkov. Dôvodnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a), resp. c)\nCSP vzhliadali v nesprávnom právnom posúdení veci, tvrdiac, že rozhodnutie krajského\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n46. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorým\nodmietol dovolanie sťažovateľov, konštatuje, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení\ndostatočným spôsobom nevysporiadal so všetkými dovolacími dôvodmi sťažovateľov.\n47. Pokiaľ išlo o prvý z dovolacích dôvodov, najvyšší súd uzavrel, že prekážka\nlitispendencie v prejednávanej veci nie je daná, pretože žalobca sa úrokov z omeškania\ndomáhal len v predmetnom konaní. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že pôvodnou žalobou sa\nžalobkyňa domáhala i v namietanom konaní zaplatenia istiny, je v danom štádiu\nirelevantnou, pretože konanie bolo v tejto časti právoplatne zastavené, a teda nebolo\npredmetom odvolacieho konania. Po tomto strohom rozbore bez vyjadrenia k zostávajúcej\n(spornej) časti predmetu konania uzavrel, že vada zmätočnosti je podľa jeho názoru\nrelevantná len vtedy, pokiaľ trvá aj v priebehu dovolacieho konania. Sťažovateľmi\nnaformulovanej otázke týkajúcej sa údajnej duplicity úrokov z omeškania uplatňovaných\nv dvoch konaniach, subsumovanej pod uvedený dovolací dôvod sa však najvyšší súd\nžiadnym spôsobom nevenoval. V takomto strohom odôvodnení nenašli sťažovatelia, ale ani\nústavný súd dostatočný spôsob vysvetlenia dôvodov, pre ktoré neobstojí ich námietka\no existencii prekážky litispendencie, aj keď v danom prípade má ústavný súd pochybnosť\no tom, či vôbec ide o skúmanie tejto procesnoprávnej otázky. Už len táto skutočnosť však\numožňuje ústavnému súdu formulovať záver, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení\ndostatočným\n\nspôsobom\n\nnevysporiadal\n\ns uvedenou\n\nvadou\n\nzmätočnosti\n\ntvrdenou\n\nsťažovateľmi.\n48. Ústavný súd iba pre úplnosť uvádza, že pokiaľ išlo o posudzovanie druhého\ndovolacieho dôvodu, ktoré sťažovatelia považovali za prísne formalistické, musí prisvedčiť\n19\n\nnajvyššiemu súdu v tom, že za situácie, keď absentovalo zdôvodnenie prípustnosti\nuvedeného dovolacieho dôvodu, nebol povinný ho svojím výkladom fakticky dopĺňať,\ndomýšľať si a bádať nad tým, čo mali sťažovatelia na mysli. Preto záver o odmietnutí\ndovolania v tejto časti pre nevymedzenie dovolacieho dôvodu spôsobom zodpovedajúcim\nustanoveniam Civilného sporového poriadku (body 24 – 28 napadnutého uznesenia)\npovažuje za dostatočne odôvodnený, a teda i za ústavne akceptovateľný.\n49. To však nič nemení na závere uvedenom v bode 47 o tom, že (ani) najvyšší súd\nv napadnutom uznesení nezohľadnil citované východiská ochrany základných práv\na slobôd, preto jeho prístup pri rozhodovaní o podanom dovolaní sťažovateľov\nproti rozsudku krajského súdu nemožno hodnotiť inak ako nezodpovedajúci požiadavkám\nvyplývajúcim z obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel\nk záveru, že k porušeniu označených práv sťažovateľov došlo i napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu (bod 1 výroku nálezu).\n50. Ústavný súd po vyslovení porušenia práv sťažovateľov napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu obe napadnuté rozhodnutia\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nzrušil (bod 2 výroku nálezu).\n51. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n52. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu\npodľa § 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné\ndoručením.\n\n20\n\n53. Ústavný súd zároveň vrátil vec na ďalšie konanie krajskému súdu, keďže by\nnebolo účelné vracať vec najvyššiemu súdu do dovolacieho konania po tom, čo ústavný súd\nvyslovil porušenie ústavných práv aj napadnutým rozsudkom krajského súdu. Ústavný súd\nvrátil vec až do odvolacieho konania krajskému súdu nielen z dôvodu efektívnosti\na hospodárnosti konania, ale aj z dôvodu zaručenia princípu právnej istoty strán\nnapadnutého civilného konania a v neposlednom rade aj z dôvodu predchádzania\nzbytočným prieťahom v konaní pred všeobecnými súdmi, keďže pochybenia, ktorých sa\ndopustil krajský súd, už konštatoval ústavný súd v tomto náleze (bod 2 výroku nálezu).\n54. Úlohou krajského súdu preto bude opätovne rozhodnúť o odvolaní sťažovateľov,\nmajúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je\nkritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie ním\nprejednávanej veci, ktoré bude možné vyhodnotiť ako súladné s dobrými mravmi.\nIV.3 K namietanému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nk dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu\n55. Ústavný súd konštatuje, že túto časť ústavnej sťažnosti sťažovatelia v podstate\nnaviazali na porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Osobitnú ústavnoprávne\nrelevantnú argumentáciu vo vzťahu k namietanému článku dodatkového protokolu\nk dohovoru však neponúkli.\n56. Ochrana ústavou, prípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd\n(resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom,\nktorých sudcovia sú podľa čl. 144 ods. 1 ústavy pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným\nzákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy (II. ÚS 13/01,\nI. ÚS 241/07).\n57. S prihliadnutím na absenciu zdôvodnenia tejto časti sťažnosti a súčasne\ns ohľadom na konštatovanie porušenia procesných práv sťažovateľov vyplývajúce\n21\n\nzo záverov uvedených v bodoch IV.1 a IV.2 ústavný súd považuje za predčasné, aby sa\nmeritórne zaoberal námietkou sťažovateľov o porušení ich práva podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu napadnutými rozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu, a preto ústavnej\nsťažnosti sťažovateľov v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\nV.\nTrovy konania\n58. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im\nvznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia advokátkou JUDr. Katarínou Balážovou.\n59. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n60. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal ústavný súd z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá\nbola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2018. Náhradu trov konania\npriznal ústavný súd za dva úkony právnej služby – prevzatie a prípravu zastupovania\na podanie ústavnej sťažnosti, ktoré ústavnému súdu vyplynuli zo spisu. Odmena za jeden\núkon právnych služieb za rok 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)\nznížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky) pri zastupovaní dvoch alebo\nviacerých sťažovateľov predstavuje sumu 76,75 €. Takto stanovená odmena spolu\ns režijným paušálom 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 85,96 € za jeden úkon\nuskutočnený v roku 2018. Odmena advokáta za poskytnuté služby v konaní pred ústavným\nsúdom tak predstavuje celkovú sumu 171,92 € za jedného sťažovateľa, t. j. za dvoch\nsťažovateľov 343,84 € (bod 3 výroku nálezu).\n\n22\n\n61. Náhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne\nsťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n62. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. októbra 2019\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "úrok z omeškania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "litispendencia", "cenné papiere-zmenka", "cenné papiere-zmenka", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "litispendencia", "úrok z omeškania", "cenné papiere-zmenka", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "litispendencia", "úrok z omeškania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/175/2017", "guid": "1c46db1a-7477-4686-91aa-ebd842318840:e329034d-57f7-43d0-9c9d-9a975b1fd33d", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "7Cdo/102/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 351, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "50eb9d8d-b43d-47bd-b1aa-39cd46676a27:6609a778-e017-4a1c-b9d4-653e72ae0780", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7104898464.6", "spisova_znacka": "5Co/175/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/175/2017 z 11. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-12-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7104898464.6"}, {"guid": "4eef9b43-a031-42a7-bca5-4c77491516f4:0c6864e5-6af7-463f-8362-540969089c74", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5106221096.1", "spisova_znacka": "13CoZm/1/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoZm/1/2012 z 5. 12. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-12-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5106221096.1"}, {"guid": "5997c74a-1e0d-47b7-9ba2-d7009685242e:c48be433-9cf8-4fee-9096-c5ffb381e057", "ecli": null, "spisova_znacka": "19CbZm/2/2008", "nazov": "Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina sp. zn. 19CbZm/2/2008 z 17. 9. 2007", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2007-09-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5997c74a-1e0d-47b7-9ba2-d7009685242e:c48be433-9cf8-4fee-9096-c5ffb381e057"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b4eb97e0-cb9b-46b2-96b6-3bdd76bc50df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.1.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2026 z 13. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.1.2026.1"}, {"guid": "ussr:36693c69-e9fb-4103-824e-80f37731f094", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.235.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 235/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 235/2025 z 13. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.235.2025.1"}, {"guid": "ussr:40693949-6aff-48c5-943c-ca866b9b463d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.23.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 23/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 23/2025 z 28. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.23.2025.1"}, {"guid": "ussr:d8c86034-bb8b-401b-9053-15022b60d6bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.535.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 535/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 535/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.535.2024.1"}, {"guid": "ussr:3d217b6a-1ca7-41f0-9eea-a0306eca0d6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.449.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 449/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 449/2024 z 21. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.449.2024.1"}, {"guid": "ussr:6aeba0b9-b5e5-4649-a409-b81852ae9892", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.134.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2023 z 9. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.134.2023.1"}, {"guid": "ussr:8d821e03-1388-41c4-b12e-214d83917700", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.41.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2023 z 2. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.41.2023.1"}, {"guid": "ussr:adfe497e-5d0b-4155-bbcf-b99addd980dd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.587.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 587/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 587/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.587.2022.1"}, {"guid": "ussr:fd221a50-6834-41ae-ae67-1d2c7fdf7c43", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.190.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 190/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 190/2022 z 31. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.190.2022.1"}, {"guid": "ussr:fd772e35-0dc8-4951-80de-d87a3d705040", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.67.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 67/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 67/2022 z 8. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.67.2022.1"}, {"guid": "ussr:dde0a1c8-7a82-42c5-9ad8-5a9d9b48788c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.32.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 32/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 32/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.32.2020.1"}, {"guid": "ussr:03d030e9-fc2a-4d00-9172-f8adaf2c023c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.264.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 264/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.264.2020.2"}, {"guid": "96081d6c-6638-4dd6-9675-55ccaa0fc3cb:e223f82b-e4ce-47b6-9b9f-303ce8785920", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3824202262.2", "spisova_znacka": "9Cdo/81/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/81/2025 z 19. 8. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3824202262.2"}, {"guid": "a5cbf1f5-dcb6-43c7-9dd9-fd622de1fc7d:200eaad1-cad4-4bb8-91e2-7d1d337168e2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4418200871.2", "spisova_znacka": "8Cdo/17/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/17/2025 z 19. 8. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4418200871.2"}, {"guid": "7dac102f-3e57-4796-96bf-0f7cb00662f0:cf00457e-730a-49e6-b65e-f93b8bfbd959", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5709202337.1", "spisova_znacka": "8Cdo/25/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/25/2025 z 28. 7. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5709202337.1"}, {"guid": "cda77ce6-7d13-49ee-a12b-70919886c2db:746eb0de-956e-41c7-b917-8b21aef8e3e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1318201807.1", "spisova_znacka": "8Cdo/37/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/37/2025 z 28. 7. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1318201807.1"}, {"guid": "620e2fc7-00ec-47d9-9ae0-2dd7d0f6d6b4:58498427-fba1-41c8-ba9e-aaf115ed7895", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7119211372.1", "spisova_znacka": "6Cdo/190/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/190/2024 z 30. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7119211372.1"}, {"guid": "a1559713-633b-4a1c-91f5-fb127acbc407:12bb149b-6c79-4b1d-9da7-ec995ad1ddc4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3119204995.1", "spisova_znacka": "1Cdo/119/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/119/2024 z 24. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3119204995.1"}, {"guid": "c41d1a5b-a13b-4199-9502-9acf3784cfd1:c9820cd8-fb71-4442-8b3f-767cef433869", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5717212773.1", "spisova_znacka": "1Cdo/8/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/8/2025 z 24. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5717212773.1"}, {"guid": "e962c063-de4d-44b4-be36-86c0dfffae95:cd7699cb-c09f-4ded-b68d-343846f5942d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6121571319.2", "spisova_znacka": "1Cdo/10/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/10/2025 z 24. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6121571319.2"}, {"guid": "e9689657-3a73-4da7-806b-4d43e66dd180:72fd6dcf-f404-4af4-8b30-2f70258b2fbe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7118203833.2", "spisova_znacka": "3CdoPr/11/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3CdoPr/11/2025 z 24. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7118203833.2"}, {"guid": "5dda23bb-ff2c-4e24-a619-237b5f2a58f3:91d1cdc5-46ec-4399-ac0a-a99f7c97871d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2313231659.1", "spisova_znacka": "8Cdo/174/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/174/2024 z 16. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2313231659.1"}, {"guid": "8c435f88-4b36-4f65-ba3a-a98daf1e2368:ba1cbb90-04de-4f95-9c2a-fea601f73ec5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2320203979.1", "spisova_znacka": "6Cdo/160/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/160/2024 z 28. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2320203979.1"}, {"guid": "bdadbdf1-5bc3-412e-a254-3f2f6a347e23:64cf7dc3-8f7c-4cad-891a-217f471443c5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3516204849.1", "spisova_znacka": "8Cdo/116/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/116/2025 z 26. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3516204849.1"}, {"guid": "368f4719-6bec-4f4d-83de-a5e4a8c4f91f:03914199-a7f3-49c5-bcb6-d72d24f930bf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7124209201.1", "spisova_znacka": "8Cdo/6/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/6/2026 z 26. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7124209201.1"}, {"guid": "a5e9b831-a8cf-4a6c-bd13-3b74c3339b4c:1c8cd1c7-e8d0-43b0-baf8-fd99e0a92c81", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:3518201838.2", "spisova_znacka": "8CdoVP/20/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoVP/20/2026 z 26. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:3518201838.2"}, {"guid": "23c02f40-3953-463d-86a8-220e9c38b36d:2a37d3bd-4372-4a33-acd2-c2ca3981bb33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8619200781.1", "spisova_znacka": "9Cdo/103/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/103/2025 z 13. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8619200781.1"}, {"guid": "9c1e5da2-1847-41d5-a336-36e2b740bdcd:fde85c2a-9fff-4a61-8c2a-f10651b4701f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2218203721.1", "spisova_znacka": "8Cdo/128/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/128/2025 z 12. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2218203721.1"}, {"guid": "70c2d5b2-01ab-4043-ac8e-cbca026ea772:2d85d6b9-2746-4102-81dd-e5737d8dc41b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2720200645.17", "spisova_znacka": "9CdoR/4/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoR/4/2026 z 29. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2720200645.17"}, {"guid": "1f77d2da-abee-4597-a7a8-125195666c97:fb351385-cc97-48ff-89f8-2fdf15c84b6d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6119466716.3", "spisova_znacka": "9Cdo/146/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/146/2024 z 29. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6119466716.3"}]}