{"guid": "ussr:997e9099-c12e-42d3-918a-ecbf02dc75ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.460.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 460/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 460/2018 z 4. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. decembra 2018, sp. zn. III. ÚS 460/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.460.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2018-12-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-34", "nazov": "čl. 34 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-34", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 34", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 34", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 34", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-34", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/997e9099-c12e-42d3-918a-ecbf02dc75ec", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.460.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.460.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.460.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 460/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. decembra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nAdvokátskou kanceláriou Perhács s. r. o., Jelenec 353, konajúcou advokátom a konateľom\nMgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., vo veci namietaného porušenia jeho základného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd samostatne a v spojení s čl. 13 a čl. 34 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd konaním a upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky č. k. VI/4 Gc 155/17/1000-7 z 30. novembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 13. februára\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\n\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)\nsamostatne\n\na\n\nv spojení s čl.\n\n13\n\na čl.\n\n34\n\ndohovoru\n\nkonaním a upovedomením\n\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len ,,generálna prokuratúra“) č. k.\nVI/4 Gc 155/17/1000-7 z 30. novembra 2017 (ďalej len ,,napadnuté upovedomenie\ngenerálnej prokuratúry“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ adresoval Ministerstvu vnútra\nSlovenskej republiky (ďalej len ,,ministerstvo vnútra“) žiadosť z 24. augusta 2017, ktorou\nžiadal predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím, ako aj nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.\nV tomto podaní zároveň argumentoval, prečo má byť orgánom konajúcim v mene štátu\nvo veci náhrady škody ministerstvo vnútra. Uviedol, že napriek tomu ministerstvo vnútra\nuplatnený nárok sťažovateľa na náhradu škody postúpilo na generálnu prokuratúru.\n3. Ďalej uviedol: ,,Osobitnou súčasťou podania bola aj signalizácia na porušenie\nzákona Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, adresovaná Generálnej prokuratúre\nSlovenskej republiky, práve pre prípad, ak by Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky\nna preskúmavaný prípad neaplikovalo § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. účinného\ndo 31.12.2008, podľa ktorého orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody\nje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Sťažovateľ zároveň výslovne požiadal\ngenerálnu prokuratúru, aby ho o spôsobe vybavenia tohto podnetu v zákonnej lehote\npísomne vyrozumela ako aj o prijatých opatreniach súvisiacich nesprávnou interpretáciou\na aplikáciou relevantných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., v dôsledku čoho došlo\nk nezákonnému postúpeniu veci Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na generálnu\nprokuratúru. Sťažovateľova podstatná argumentácia bola založená na tom, že z dôvodu\nzákazu retroaktivity právnych noriem nie je možná aplikácia zákona č. 514/2003 Z. z.\nv znení zákona č. 412/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov... Generálna prokuratúra však podnet podľa § 31 zákona\nč. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a žiadosť o preskúmanie\nzákonnosti postupu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nechala úplne bez povšimnutia\n2\n\na touto zásadnou právnou otázkou a namietaným nezákonným postupom Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky sa vôbec nezaoberala, čím došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1\ndohovoru samostatne a čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13 dohovoru (porušenie práva na účinný\nprostriedok nápravy).“\n4. V ďalšej časti sťažovateľ uviedol, že generálna prokuratúra mu týmto postupom\nodmietla poskytnúť ochranu pred nezákonným postupom ministerstva vnútra. K tomu\ndodal: ,,Sťažovateľ nielenže nebol upovedomený o spôsobe vybavenia svojho podnetu\na o prijatých opatreniach súvisiacich nesprávnou interpretáciou a aplikáciou relevantných\nustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., v dôsledku čoho došlo k nezákonnému postúpeniu veci\nMinisterstvom vnútra Slovenskej republiky na generálnu prokuratúru, napriek tomu, že o to\ngenerálnu prokuratúru výslovne požiadal, ale v upovedomení... nedostal žiadnu odpoveď\nani na svoje argumentácie, ktoré v podaní predostrel...“\n5. Sťažovateľ v podstate namietal tú skutočnosť, že keďže podľa jeho tvrdení\nnezákonné rozhodnutie v jeho trestnej veci, uznesenie vyšetrovateľa 4. inšpekčného\noddelenia odboru inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra\nČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008, bolo vydané 8. decembra 2008, mal byť v jeho prípade\nuplatnený zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o zodpovednosti za škodu“) v znení\núčinnom do 31. decembra 2008, podľa ktorého vecne príslušným orgánom vo veci\nsťažovateľom podaného návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nároku na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom bolo ministerstvo vnútra, a nie ustanovenia uvedeného\nzákona účinného ku dňu podania jeho návrhu, teda k 24. augustu 2017, podľa ktorých je\nvecne príslušná generálna prokuratúra. Ďalej uviedol: ,,Preto aplikovať ustanovenie § 17\nv zmysle tejto novely (zákon č. 412/2012 Z. z.) na prípady, keď uznesenie o vznesení\nobvinenia bolo vydané pred 1. januárom 2013 (uznesenie o vznesení obvinenia bolo\nv prípade sťažovateľa vydané dňa 08.12.2008), by znamenalo pripustiť, že hoci v čase pred\nnadobudnutím účinnosti novely vzniklo poškodenému právo na náhradu nemajetkovej ujmy\nvo vyššej výške, toto jeho právo v časti prevyšujúcej horný limit zavedený novelou (zákon\n3\n\nč. 412/2012 Z. z.) zaniklo dňom jej účinnosti. Takýto prístup by popieral nielen princíp\núplného odškodnenia, ale spôsoboval by aj neprípustné odňatie už existujúceho práva,\nzásah do legitímnej nádeje poškodeného na satisfakciu, a bol by aj porušením zákazu\nretroaktivity. Vzhľadom na to, že kritériá ustanovené v § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.\na že limitáciu výšky náhrady nemajetkovej ujmy nemožno aplikovať na prípady,\nkeď (nezákonné) uznesenie o začatí trestného stíhania bolo vydané predo dňom\nnadobudnutia ich účinnosti (t. j. vo vzťahu k § 17 ods. 3 pred 1. januárom 2009 a vo vzťahu\nk § 17 ods. 4 pred 1. januárom 2013), všeobecné súdy v sťažovateľovej veci týmto nie sú\nviazané... Na základe uvedeného v sťažovateľovej veci nie je možná aplikácia zákona\nč. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. z dôvodu zákazu retroaktivity právnych\nnoriem. Orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31.12.2008 je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky.“\n6. Sťažovateľ namietol vo vzťahu k napadnutému upovedomeniu generálnej\nprokuratúry, že v ňom nebolo vôbec reagované na ním uvedenú skutočnosť, že ak\nministerstvo vnútra podaný návrh sťažovateľa na predbežné prerokovanie nároku\nna náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nároku na náhradu škody\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom postúpi na generálnu prokuratúru, nedodržiac\nsťažovateľom už uvedené námietky týkajúce sa vecnej pôsobnosti, tak je potrebné\nto zároveň vnímať ako sťažovateľom podaný podnet generálnej prokuratúre v zmysle § 31\nzákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov voči postupu\nministerstva vnútra.\n7. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n,,1. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky svojim konaním a upovedomením\nzo dňa 30.11.2017, sp. zn. VI/4 Gc 155/17/1000-7 porušila základné práva sťažovateľa\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, ods. 2 ústavy a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru samostatne a čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13\na čl. 34 dohovoru.\n\n4\n\n2. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky svojim konaním a upovedomením\nzo dňa 30.11.2017, sp. zn. VI/4 Gc 155/17/1000-7 porušila základné práva sťažovateľa\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, ods. 2 ústavy a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru samostatne a čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13\na čl. 34 dohovoru, pretože sa v konaní a upovedomení zo dňa 30.11.2017, sp. zn.\nVI/4 Gc 155/17/1000-7\n\nvôbec nijako ani\n\nokrajovo\n\nnezaoberala so signalizáciou\n\nna porušenie zákona Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, napriek tomu, že bolo\nveľmi podrobne skutkovo a vecne sťažovateľom predostreté, odvolávajúc sa aj na judikatúru\nústavného súdu.\n3. Ústavný súd prikazuje Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky napraviť\nnedostatky, nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť upovedomenia zo dňa 30.11.2017, sp. zn.\nVI/4 Gc 155/17/1000-7 v časti signalizácie na porušenie zákona Ministerstvom vnútra\nSlovenskej republiky a upovedomiť sťažovateľa o spôsobe vybavenia podnetu – signalizácie\nna porušenie zákona Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky bezodkladne.\n4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia, ktorá\nje splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa Mgr. JUDr. Zoltána Perhácsa, PhD. vedeného vo Všeobecná úverová banka,\na.s., číslo účtu: SK73 0200 0000 0031 9665 2257.“\nII.\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto je zákon Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“), ktorý vo svojom § 25 ods. 1 uvádza, že ústavný súd návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Počas tohto prerokovania ústavný súd zisťuje, či sťažnosť spĺňa\nzákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.\n11. Zákon o ústavnom súde v § 25 ods. 2 uvádza, že návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie\nbyť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač\na verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,\nverejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď\n6\n\nto vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,\nv rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné\nokolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.\n15. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom\nbez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.\n16. Podľa čl. 34 dohovoru súd môže prijímať sťažnosti podané ktorýmkoľvek\njednotlivcom, mimovládnou organizáciou alebo skupinou osôb, ktoré sa považujú\nza poškodené v dôsledku porušenia práv priznaných dohovorom alebo jeho protokolmi\njednou z Vysokých zmluvných strán. Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú, že nebudú\nžiadnym spôsobom brániť účinnému výkonu týchto práv.\n17. Pokiaľ ide o podanú sťažnosť sťažovateľa, jej podstatou a predmetom konania\npred ústavným súdom je sťažovateľom uplatnený nárok na jeho ochranu voči konaniu\na vydanému upovedomeniu generálnej prokuratúry, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru samostatne a v spojení s čl. 13\na čl. 34 dohovoru.\n18. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 66/2018).\n19. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\n7\n\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 307/2017).\n20. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne zdôrazňuje, že v zásade\nnie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej\nmoci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,\nani preskúmavať, či postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej\nmoci vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (III. ÚS 67/2015).\n21. Skutkové a právne závery, ku ktorým orgány verejnej moci pri aplikácii práva\ndospeli, tak môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by\nvyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (III. ÚS 496/2017). Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu\nje súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej či inej právnej ochrany. Nemusí však byť daná\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov.\n22. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a jej príloh dospel k záveru, že generálna\nprokuratúra sa zaoberala sťažnosťou vyčerpávajúcim spôsobom, zamietnutie žiadosti\nodôvodnila, čiže sa ústavne konformne s vecou vysporiadala. Postup zodpovedá tomu,\nže v prípade zákona o zodpovednosti za škodu ide v relevantnej časti o procesnoprávny\npredpis. Na túto skutočnosť mimochodom poukázalo aj samotné ministerstvo vnútra\nvo svojom prípise z 25. septembra 2017, ktorým bola žiadosť sťažovateľa postúpená\ngenerálnej prokuratúre na jej vybavenie. V relevantnej časti okrem iného uviedlo:\n8\n\n,,Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky poukazuje na zákon č. 412/2012 Z. z. ktorým\nsa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\nč. 412/2012 Z. z.“), najmä na ustanovenie § 4 uvedeného zákona. Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky pre úplnosť dodáva, že zákon č. 412/2012 Z. z. neobsahuje prechodné\na záverečné ustanovenia a nadobúda účinnosť od 01.01.2013. Vzhľadom na uvedené platí\npre určenie príslušného orgánu zásada lex posterior derogat priori (neskorší zákon ruší\nskorší), čo je prejavom základnej zásady uplatňovanej v procesnom práve, podľa ktorej na\nprocesné úkony v súdnom konaní sa zásadne aplikuje procesné právo platné a účinné v čase\nuskutočnenia procesného úkonu (II. ÚS 249/05). Podobný názor bol vyslovený aj v rozsudku\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 14.10.2015, sp. zn. 8Cdo 289/2014.“ Generálna prokuratúra aj\nv zmysle už uvedeného postupovala v súlade s relevantnou právnou úpravou, ako to\nvyplýva aj z obsahu napadnutého upovedomenia generálnej prokuratúry, aj keď to úplne\njasne nepomenovala. Výslovné nepomenovanie však nie je spôsobilé porušiť sťažovateľom\nnamietané práva a slobody takou intenzitou, aby to malo za následok konštatovanie\nporušenia práv ústavno-právne relevantného charakteru. Do obsahu základného práva\nna súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo\npodľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku\nSlovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má\nkaždý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej\nnormy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy\nna zistený stav veci (III. ÚS 150/2018). Ústavný súd dospel po preskúmaní sťažnosti\na jej príloh k záveru, že generálna prokuratúra postupovala ústavne konformným spôsobom.\n23. Základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým\norgánom môže byť aj generálna prokuratúra (III. ÚS 217/2018). Súčasťou tohto práva\ndotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu)\nvyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06), t. j. za porušenie základného\n9\n\npráva na inú právnu ochranu nemožno samo osebe považovať skutočnosť, že prokuratúra\npodnetu... nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. I. ÚS 38/02, II. ÚS 358/06,\nIV. ÚS 28/06 atď.) (III. ÚS 67/2015).\n24. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného\npráva podľa čl. 13 a čl. 34 dohovoru v spojení, resp. ako dôsledok namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pretože ústavný súd nedospel k záveru,\nže by napadnutým upovedomením generálnej prokuratúry boli porušené práva sťažovateľa,\ns ktorých porušením spája aj porušenie práv podľa čl. 13 a čl. 34 dohovoru, nie je preto\nmožné konštatovať ani porušenie týchto sťažovateľom označených práv.\n25. Ústavný súd poukazuje na to, že podľa § 16 ods. 4 zákona o zodpovednosti\nza škodu o náhrade rozhoduje súd. Predbežné prerokovanie orgánu, ktorý koná v tej ktorej\nveci za štát, je len podmienkou pre uplatnenie práva pred súdom. Aj z tohto dôvodu ústavný\nsúd konštatuje, že medzi sťažovateľom namietaným porušením ním uvádzaných základných\npráv a napadnutým upovedomením generálnej prokuratúry absentuje relevantná príčinná\nsúvislosť, preto je sťažnosť zjavne neopodstatnená a podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ju bolo potrebné odmietnuť.\n26. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku ústavný súd o ďalších návrhoch\nsťažovateľa obsiahnutých v sťažnostnom petite nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. decembra 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "prokurátor, prokuratúra-podnet"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d425b961-9489-48eb-9abd-1e3c86704cc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.217.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 217/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 217/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.217.2018.1"}, {"guid": "ussr:01eac43e-b423-43f7-832e-4ffc5b57fe35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.150.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 150/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 150/2018 z 4. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.150.2018.1"}, {"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}, {"guid": "ussr:06667a7b-71f3-4273-a89b-abdc33cb70f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.496.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 496/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 496/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.496.2017.1"}, {"guid": "ussr:061af1de-c089-446b-932c-96f9f3490853", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.307.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 307/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 307/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.307.2017.1"}, {"guid": "ussr:98354ec1-fb64-4b28-8728-eb5c9081d37b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3. US.67.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 67/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/2015 z 3. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-03", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3. US.67.2015.1"}, {"guid": "ussr:793f2a61-cb0b-444a-9737-61272e58812c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 358/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 358/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:793f2a61-cb0b-444a-9737-61272e58812c"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:ec8482ff-95e1-4d3e-8028-ac23914e6d5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 28/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 28/06 z 9. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-09", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec8482ff-95e1-4d3e-8028-ac23914e6d5b"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:2b90b750-5f47-4648-a99e-b2e540848f65", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/02 z 10. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-10", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b90b750-5f47-4648-a99e-b2e540848f65"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2cfa6200-f815-43e7-a3e4-42bc4bb44b5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.274.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 274/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 274/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.274.2020.1"}]}