{"guid": "ussr:28a6f96b-64ba-4ef3-8783-456bfe5224a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.459.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 459/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 459/2018 z 4. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. decembra 2018, sp. zn. III. ÚS 459/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.459.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2018-12-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/28a6f96b-64ba-4ef3-8783-456bfe5224a4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.459.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.459.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.459.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 459/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. decembra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nLEGAL IURIS – advokátska kancelária s. r. o., Tehelná 11, Rožňava, konajúcou advokátom\na konateľom JUDr. Pavlom Krajcom, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\nna náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu\nči orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný opravný prostriedok\npodľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného\nsúdu Bratislava I č. k. 18 C 134/2011-187 zo 14. apríla 2016 a rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 8 Co 413/2016-247 z 24. októbra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 9. februára\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\n\nsúdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným\npostupom podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) a práva na účinný opravný prostriedok\npodľa čl. 13 dohovoru rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len ,,okresný súd“)\nč. k. 18 C 134/2011-187 zo 14. apríla 2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“)\na rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) č. k. 8 Co 413/2016-247\nz 24. októbra 2017 (ďalej len ,,rozsudok krajského súdu“).\n2. Sťažovateľ v prvej časti sťažnosti opísal skutkový stav v súvislosti s dedičským\nkonaním po zosnulej\n\n, z čoho vyplýva, že rozhodnutím príslušného súdu bolo\n\nurčené, že jej dedičmi sa stali\n\nstarší a jeho manželka\n\n. Dedičský\n\nsúd však následne v roku 2008 ako jediného dediča určil nesvojprávneho\nmladšieho, pretože v čase vydania tohto rozhodnutia, teda 30. septembra 2008 už pôvodní\ndedičia, a to\ns\n\nstarší a\n\nboli nebohí. Sťažovateľ dodal, že on\n\nstarším, ktorý zomrel 17. marca 2005, uzavrel 25. januára 2005 darovaciu\n\nzmluvu, ktorou tento na sťažovateľa previedol bezodplatne všetky svoje vecné práva\nk nehnuteľnosti v podiele ¾ celku, tvoriaceho dedičstvo po zosnulej\n\n. Ďalej\n\nuviedol: ,,Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu (SK) rozhodnutím... návrh na\nvklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z darovacej zmluvy zo dňa 25.01.2005\nzamietla z dôvodu, že prevodca nie je oprávnený ako nevlastník s predmetom prevodu\nnakladať a scudzovať ho, nakoľko nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má.“\nDoplnil, že toto rozhodnutie potvrdil aj krajský súd rozsudkom č. k. 7 Sp 1/2009-37\nz 19. júna 2009, na čo 23. augusta 2011 podal žalobu o náhradu škody na okresnom súde,\nktorý jeho žalobu rozsudkom okresného súdu zamietol, pričom krajský súd rozsudkom\nkrajského súdu potvrdil rozsudok okresného súdu.\n3. Zároveň sťažovateľ namietol, že dedičom žijúcim v čase úmrtia\nteda\n\nstaršiemu a\n\n,\n\nbolo odňaté vlastníctvo veci – dedičstva.\n\nNamietol, že zo zákona mal majetok po zosnulej\n\nprejsť na týchto dedičov,\n\na nie tak, ako to určil dedičský súd, že prešiel na nesvojprávneho\n2\n\nmladšieho.\n\nSťažovateľ uviedol, že porušenie ním uvádzaných základných práv a slobôd vidí v postupe\nkrajského súdu, ktorý rozsudkom krajského súdu potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým\nokresný súd zamietol sťažovateľov návrh ako žalobcu o náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. V závere k uvedenému sťažovateľ\ndodal: ,,... porušovateľ základného práva Krajský súd Bratislava svojim postupom\n(rozsudkom sp.zn. 8Co/413/2016-247 zo dňa 24.10.2017) a predtým aj súd prvej inštancie\nsa vôbec nezaoberali namietaným nezákonným postupom orgánu verejnej moci – Okresného\nsúdu Bratislava III v konaní o dedičstve po\nzákonnosti, resp.\n\nnezákonnosti\n\na jeho\n\nč. D 697/96 z hľadiska jeho\n\npríčinnej súvislosti\n\nso škodou\n\nuvedenou\n\ndovolateľom/žalobcom a samotnou škodou, ale len ako postup zavŕšený vydaním\nrozhodnutia bez ďalšieho skúmania všeobecne klasifikovali za postup, na ktorý sa zákon\nč. 514/2003 Z.z. nevzťahuje, čím v rozpore s právom sťažovateľa na spravodlivé\nprejednanie veci a na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného\nštátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom jeho vec\nriadne nepreskúmali.“\n4. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n,,1. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze vyslovuje, že Krajský súd\nBratislava svojím rozhodnutím č. 8Co/413/2016-247 zo dňa 24.10.2017 a Okresný súd\nBratislava I rozhodnutím č. 18C/134/2011-187 zo dňa 14.04.2016 porušili základné právo\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 a právo na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutie Krajského súdu Bratislava\nč. 8Co/413/2016-247 zo dňa 24.10.2017 zrušuje pre porušenie základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 a právo na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a vec vracia na ďalšie konanie s tým,\naby Krajský súd Bratislava odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil tak,\nže náhrada škody sa sťažovateľovi priznáva.\n3. Priznáva sťažovateľovi trovy konania v plnej výške 100%.“\n3\n\nII.\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto je zákon Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“), ktorý vo svojom § 25 ods. 1 uvádza, že ústavný súd návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Počas tohto prerokovania ústavný súd zisťuje, či sťažnosť spĺňa\nzákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.\n8. Zákon o ústavnom súde v § 25 ods. 2 uvádza, že návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n9. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom.\n\n4\n\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač\na verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,\nverejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď\nto vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,\nv rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné\nokolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.\n11. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom\nbez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.\n12. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľom\nuplatnené právo na jeho ochranu voči rozsudku okresného súdu a rozsudku krajského súdu,\nktorými malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy podľa\nčl. 46 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva\nna účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru.\n13. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám\nvo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak,\nže\n\nvšeobecné\n\nsúdy\n\nsú\n\nprimárne\n\nzodpovedné\n\nza\n\nvýklad\n\na aplikáciu\n\nzákonov,\n\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd\n(čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť\nnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna\n\n5\n\na nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (II. ÚS 13/01,\nIII. ÚS 336/2015).\n14. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04, III. ÚS 744/2016).\n15. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti prihliada na to, že ako súdny\norgán ochrany ústavnosti nie je jediným nositeľom povinnosti zabezpečovať v rámci svojej\nrozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov\nvyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, pretože\ntouto povinnosťou sú zaviazané aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti\n(III. ÚS 166/2014).\n16. Pokiaľ ide o rozsudok okresného súdu, ústavný súd poukazuje na princíp\nsubsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nje daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd\npreto\n\nkonštatuje,\n\nže\n\nnemá\n\nprávomoc\n\npreskúmať\n\nrozsudok\n\nokresného\n\nsúdu,\n\nkeďže ho už meritórne preskúmal na základe odvolania krajský súd, ktorý bol oprávnený\na zároveň povinný poskytnúť ochranu právam sťažovateľa (m. m. III. ÚS 682/2018,\nIII. ÚS 248/2018). Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol\npre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n17. Sťažovateľ v podanej sťažnosti namietal porušenie ním uvedených základných\npráv a slobôd aj rozsudkom krajského súdu. V súčinnosti s okresným súdom ústavný súd\nzistil, že sťažovateľ podal na okresnom súde proti rozsudku krajského súdu dovolanie\n15. februára 2018 a o podanom dovolaní dosiaľ nebolo Najvyšším súdom Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,najvyšší súd“) rozhodnuté.\n\n6\n\n18. Ako už bolo uvedené, samotné znenie čl. 127 ods. 1 ústavy je limitujúcim\npre určenie právomoci ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb vo veci namietaného porušenia ich základných práv a slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nlen na prípady, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n19. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nvyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré\nzákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje\na na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,\nneznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným\norgánom (IV. ÚS 177/05, III. ÚS 36/2018).\n20. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že súdne konanie je od svojho začiatku\naž po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie\ngarancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany konajúcich súdov naprávať, resp.\nkorigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde\nnamietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1\nústavy, ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu samotného súdneho konania\n(III. ÚS 166/2014).\n21. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu,\nkeď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase\ndo rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1\nzákona o ústavnom súde, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal\nopravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho\nzákladných práv alebo slobôd účinne poskytuje... Ústavný súd preto zaujal názor,\nže v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej\nsťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí\no dovolaní (III. ÚS 36/2018).\n7\n\n22. S prihliadnutím na skutočnosť, že sťažovateľ s podaním ústavnej sťažnosti\nzároveň podal aj dovolanie na najvyššom súde, zo strany ústavného súdu bolo potrebné\nsa zaoberať aj úvahou, aké dôsledky pre sťažovateľa bude mať prípadné posúdenie\ndovolania zo strany najvyššieho súdu ako dovolania neprípustného. Majúc na zreteli účel\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd konštatuje,\nže v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní sa bude lehota na podanie\nsťažnosti ústavnému súdu považovať za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu\nprávoplatnému rozhodnutiu krajského súdu.\n23. A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším\nsúdom o dovolaní bude mať sťažovateľ k dispozícii už len podanie sťažnosti ústavnému\nsúdu týkajúcej sa tohto rozhodnutia za obvyklých podmienok.\n24. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne\nnezaoberal, ale v tejto časti ju podľa zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú\npre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n25. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti ako celku, ústavný súd sa nezaoberal\nďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite sťažnosti, pretože tieto sú viazané na to,\nže ústavný súd sťažnosti vyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. decembra 2018\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci", "dedič-neoprávnený", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4c5dd0e0-cce1-4a3d-bf0c-eefe28ed6200", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.248.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 248/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 248/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.248.2018.1"}, {"guid": "ussr:074080fd-b31c-4a44-aff7-29b105771273", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.36.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2018 z 30. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.36.2018.1"}, {"guid": "ussr:a914ab00-dff8-42c5-a892-c3d0368c8334", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.744.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 744/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 744/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.744.2016.1"}, {"guid": "ussr:c70ea6eb-4df3-4d49-8457-d7e4a2f8b133", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.336.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 336/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 336/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.336.2015.1"}, {"guid": "ussr:02f6c37f-045b-48fa-ab6c-80b3816f8b9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 166/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 166/2014 z 4. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-04", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02f6c37f-045b-48fa-ab6c-80b3816f8b9b"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "39c60e1c-a215-457e-afa3-f97e555bc2b7:4fc0f3f4-f893-49e7-a3f5-b9c2567db4d0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1111227367.1", "spisova_znacka": "8Co/413/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/413/2016 z 23. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-10-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1111227367.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:787272ed-2628-43b8-a570-dba0d14da70b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.604.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 604/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 604/2022 z 3. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.604.2022.1"}]}