{"guid": "ussr:f2cbb5b0-07fa-496c-9564-2415ab8b94aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.447.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 447/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 447/2018 z 15. 10. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. októbra 2019, sp. zn. III. ÚS 447/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.447.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2019-10-15", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f2cbb5b0-07fa-496c-9564-2415ab8b94aa", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.447.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.447.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.447.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 447/2018-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. októbra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcov Miroslava Duriša\na Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom\n\nMgr. Ernestom Vokálom, Hlavná 61, Prešov, ktorou namieta porušenie svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nKomárno v konaní vedenom pod sp. zn. D 1531/2002, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. D 1531/2002\nporušené boli.\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €\n\n(slovom päťtisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Komárno p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Komárno j e\n\npovinný\n\nuhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jeho\nprávneho zástupcu Mgr. Ernesta Vokála, Hlavná 61, Prešov, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 447/2018 z 28. novembra 2018 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“, v citáciách aj „dedič“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej aj „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. D 1531/2002 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Uznesenie č. k. III. ÚS 447/2018-13 z 28. novembra 2018 bolo prijaté senátom\nústavného súdu v zložení sudca Rudolf Tkáčik (predseda senátu), sudkyňa Jana Baricová\na sudca Mojmír Mamojka (sudca spravodajca). Vzhľadom na skutočnosť, že sudcovi\nRudolfovi Tkáčikovi skončilo 16. februára 2019 funkčné obdobie, tento nález bol v súlade\ns Rozvrhom práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019\n2\n\ndo 31. decembra 2019 prijatý senátom ústavného súdu v zložení sudkyňa Jana Baricová\n(predsedníčka senátu) a sudcovia Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka (sudca spravodajca).\nVzhľadom na uvedené senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa v zložení tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto nálezu.\n3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté dedičské konanie po poručiteľovi\n, zomrelom\n\nzačalo na Okresnom súde Komárno\n\n18. decembra 2002.\n4. Sťažovateľ (jeden z dedičov po zomrelom) uvádza, že ku dňu podania ústavnej\nsťažnosti ústavnému súdu nebolo napadnuté konanie právoplatne skončené.\n5. Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy\nvyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné\nprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň\nnavrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.\nNapokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 25 000 € a úhrady trov\nkonania.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľa\n6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti\nprípisom sp. zn. Spr 164/18 (doručeným ústavnému súdu 17. septembra 2018), v ktorom\nsa okrem iného uvádza: «Je pravdou, že konanie o dedičstve v tejto veci trvá neprimerane\ndlho, avšak súdna komisárka nepredpokladala a ani nemohla predpokladať neustále\npredlžovanie ROEP v Kolárove. Som toho názoru, že účastníci konania neboli poškodení,\nnakoľko z dôvodu vyčkania na ukončenie ROEP v Kolárove do aktív je možné zaradiť 2 ha\n1425 m2 namiesto pôvodne zaradených 6099 m2, dedičia môžu mať k dispozícii rozhodnutie\ns uvedením nehnuteľností, ktoré je možné zapísať do katastra nehnuteľností, namiesto\n3\n\nrozhodnutia, ktoré by zakladalo možné dvojité vlastníctvo a z toho dôvodu obmedzenie\ndedičov disponovať s nehnuteľnosťami v prípade ukončenia dedičského konania\npred ukončením ROEP v Kolárove.\nČo sa týka chronológie procesných úkonov, sťažovateľ uvádza iba tie, ktoré sú mu\nznáme z činnosti jeho právneho zástupcu resp. advokáta a v podstate proti nim nie je čo\nnamietať. Je však nutné uviesť, že prezentácia toho, že by súd resp. v danom prípade súdna\nkomisárka nekonali, je zavádzajúce a nepravdivé.\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o rešpektovaní požiadavky\n„primeranosti lehoty“ Ústavný súd SR zohľadňuje aj skutočnosť, ako sa sťažovateľ staral\no svoje práva, či mal záujem o vec. V predmetnej veci možno konštatovať, že sťažovateľ\nnepodal sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o\nsúdoch, a aj keby v tomto štádiu konania by už tento prostriedok nápravy nebol efektívny,\nv skutočnosti mlčky rešpektoval prerušenie konania, hoci jeho včasná sťažnosť predsedovi\nokresného súdu by svedčila aspoň o jeho záujem na rýchlom rozhodnutí veci.\nSpis bol v dôsledku odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa na odvolacom\nsúde t. j. Krajskom súde v Nitre v dobe od 14.4.2008 do 12.5.2009 a potom bolo konanie\nfakticky prerušené do ukončenia ROEP.»\n7. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k ústavnej sťažnosti bol aj tento prehľad\ndosiaľ vykonaných procesných úkonov napadnutého konania:\n„V dedičskej veci po\n\n,\n\n, naposledy bytom\n\nbolo začaté dedičské konanie dňa 18.12.2002 vydaním\nuznesenia Okresného súdu Komárno č. k. D 1531/02-2, zo dňa 18. 12. 2002 (čl. 2 spisu).\nPoverením Okresného súdu Komárno č. k. D 1531/02-3, zo dňa 18.12.2002 zákonný sudca\npoveril notárku\n\n, v tom čase so sídlom v Kolárove, na vykonanie\n\npotrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi (Čl. 3 spisu).\nDňa 22.1.2003 súdna komisárka spísala zápisnicu o predbežnom vyšetrení s dedičom\n, ktorý v zmysle platnej zákonnej úpravy pripadal do úvahy ako dedič.\nDňa 27.1.2003 súdna komisárka vykonala procesné úkony z dôvodu zistenia majetku\nporučiteľa a to do Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. (čl. 33 spisu).\n\n4\n\n(čl. 34 spisu).\n\n(čl. 35 spisu) a Správe katastra\n\nKomárno (čl. 40 spisu).\nDňa 6.2.2003 súdna komisárka dostala odpoveď od\nspisu), dňa 19.2.2003 od\n\n(čl. 36\n(čl. 38 spisu), dňa\n\n6.3.2003 od\n\n(čl. 39 spisu) a dňa 12.3.2003 aj podklady\n\nohľadom vlastníctva nehnuteľností poručiteľa od Správy katastra Komárno (čl. 40 a nasl.\nspisu).\nDňa 27.4.2005 bol stanovený termín pojednávania na 30.5.2015 (čl. 166 spisu).\nDňa 30.5.2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na žiadosť dediča\n, ktorý namietal výmeru poľnohospodárskej pôdy zaradenú do aktív\ndedičstva, keďže podľa jeho názoru poručiteľ mal vlastniť poľnohospodárske pozemky\nvo výmere 5 ha 3100 m2 namiesto súdnym komisárom zistených 6099 m2 s tým, že dedič\nuviedol, že požiada Správu katastra Komárno o zápis chýbajúcich\nnehnuteľností na listy vlastníctva, pričom súdnou komisárkou mu bolo uložené predložiť ich\nsúdnej komisárke do 10 dní odo dňa ich zápisu do katastra nehnuteľností (čl. 170 až 172\nspisu).\nKeďže dedičom\n\nneboli predložené žiadne nové listinné doklady\n\no vlastníctve poľnohospodárskych nehnuteľností, dňa 16.2.2006 bol stanovený termín\npojednávania na deň 27.3.2006 (čl. 175 spisu).\nNa pojednávanie určené dňa 27.3.2006 sa nedostavil ani jeden z dedičov, preto súd\nuznesením Okresného súdu Komárno č. k. D 1531/02-2 zo dňa 28.4.2006 konanie prerušil\npodľa § 110 OSP (čl. 176 spisu).\nDňa 25.4.2007 dedič\n\npožiadal súd o pokračovanie v konaní a spis\n\nbol súdnemu komisárovi vrátený na ďalšie konanie dňa 16.5.2007 (čl. 178 spisu).\nDňa 28.9.2007 bol stanovený termín pojednávanie na deň 12.11.2007 (čl. 181 spisu).\nNa pojednávanie dňa 12.11.2007 sa dostavili všetci traja dedičia, kde opätovne\nnamietali výmeru poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve poručiteľa, trvali na tom,\naby do súpisu aktív dedičstva bola zahrnutá výmera vyše 5 ha a z tohto dôvodu odmietli\nuzavrieť dedičskú dohodu. Na pojednávaní boli dedičia oboznámení s návrhom uznesenia,\nktorým bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva dedičmi podľa ich zákonných dedičských\npodielov (čl. 183 až 193 spisu).\n5\n\nDňa 12.12.2007 bolo vo veci vydané uznesenie, ktoré bolo doručené dedičom\na to\n\ndňa 18.12.2007,\n\ndňa 17.1.2008 a\n\ndňa 19.12.2007 (čl. 194 až 201 spisu).\nDňa 30.1.2008\n\na dňa 7.2.2008\n\nvo veci podali\n\nodvolanie (čl. 203, 205 spisu).\nUznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 6CoD/3/2008-212 zo dňa 31.3.2009 odvolací\nsúd uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (čl. 212 až 219\nspisu).\nDňa 16.6.2009 bol spis vrátený súdnemu komisárovi na ďalšie konanie (čl. 221\nspisu).“\n8. V ďalšej časti vyjadrenia k ústavnej sťažnosti okresný súd poukázal na to,\nže od roku 2008 až do roku 2016 prebiehalo v katastrálnom území Kolárovo konanie\no registri obnovenej evidencie pozemkov podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení\nneskorších predpisov (ROEP), v dôsledku čoho nebolo možné do katastra nehnuteľností\nzapísať relevantné parcely, ktoré boli predmetom ROEP, pretože mohlo dôjsť ku vzniku\ndvojitého vlastníctva k týmto parcelám.\n9. Ďalší priebeh konania je vo vyjadrení okresného súdu opísaný takto:\n„Po ukončení ROEP v Kolárove a po vyžiadaní nových listov vlastníctva\nz Okresného úradu Komárno, katastrálneho odboru dňa 23.6.2017 a ich obdržaní dňa\n19.7.2017 bolo zistené, že do súpisu aktív dedičstva je možné zaradiť poľnohospodárske\npozemky vo vlastníctve poručiteľa v celkovej výmere 2 ha 1425 m 2 (čl. 226 až 277 spisu).\nDňa 30.7.2018 bol vo veci stanovený termín pojednávania na deň 5.9.2018 (čl. 281\nspisu). Na ktorom dedičia uzatvorili dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorú notárka\nako súdna komisárka predložila súdu dňa 11.9.2013.\nOkresný súd Komárno uznesením sp. zn. 0D/1531/2002-325 zo dňa 11.9.2018\nv predmetnej dedičskej veci rozhodol (čl. 325 až 333 spisu). Konanie je v štádiu\ndoručovania predmetného rozhodnutia účastníkom dedičského konania a očakáva sa\nvyznačenie jeho právoplatnosti a vykonateľnosti.“\n6\n\n10. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ stanovisko nezaujal.\n11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,\nako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde, ktorý sa pri zachovaní právnych\núčinkov úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, použije aj na konania začaté\ndo 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2).\n15. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n\n7\n\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne\nsa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,\ndochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto\nna splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).\n18. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho\nkonania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných\nzáväzkov\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\ngarantovať\n\núčastníkom\n\nsúdneho\n\nkonania\n\nprávo\n\nna prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť\nodstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu\nv primeranej dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).\n19. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru)\nvychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím súdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).\n20. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) a nadväzne\ni judikatúra ústavného súdu sa tiež ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\n8\n\nalebo nebolo porušené právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, sa skúma vždy\ns ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto\ntroch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade\ns judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIV.1 K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní\n21. Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho\nvyjadrení z 12. septembra 2018, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.\nIV.2 Vyhodnotenie postupu okresného súdu\n22. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n23. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016\nzrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového\na správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku.\n24. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\n9\n\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1\nOSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie\núčelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého\nsa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.\nAk sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,\nkeď sa bude konať nové pojednávanie.\n25. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného\nsporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)\na iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení\nCivilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho\nporiadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy\ntýchto poriadkov.\n26. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP\nv spojení s § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo\nrozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania, z § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 ‒ § 172\nCSP o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z § 179 ods. 1\nCSP, podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla\nna jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183\nods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n27. Vychádzajúc zo základných kritérií hodnotenia prejednania veci v primeranej\nlehote uvedených v bode 20 odôvodnenia tohto nálezu, ústavný súd otázku existencie\nzbytočných prieťahov v konaní a porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma\n10\n\nvzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal\nz hľadiska charakteru prejednávanej veci jej skutkovú a právnu zložitosť, ďalej správanie\nsťažovateľa v priebehu konania a postup okresného súdu.\n28. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd je toho názoru, že dedičské konanie tvorí\nštandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, pričom výklad a používanie\nprávnej úpravy v dedičských veciach sú stabilizované, a preto ich z právneho hľadiska\nnemožno v zásade považovať za zložité (II. ÚS 181/2010). Z vyjadrení sťažovateľa,\nokresného súdu ani z obsahu predloženého na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný\nsúd nezistil ani žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o skutkovej zložitosti veci.\n29. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd uplatnil pri vyhodnocovaní doterajšieho\npriebehu napadnutého konania, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka konania. Pokiaľ\nokresný súd vo vyjadrení k sťažnosti poukázal na to, že sťažovateľ „nepodal sťažnosť\nna prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 750/2004 Z. z.“, ústavný súd konštatuje,\nže vzhľadom na okolnosti danej veci uplatnenie tohto prostriedku nemohlo zásadným\nspôsobom ovplyvniť priebeh napadnutého konania.\n30. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk zbytočných prieťahom postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn.\nD 1531/2002, bol postup okresného súdu.\n31. Z obsahu sťažnosti a zo zapožičaného súdneho spisu vyplýva, že napadnuté\nkonanie po poručiteľovi\n\n, zomrelom\n\nzačalo\n\nna bývalom Okresnom súde Komárno 18. decembra 2002.\n32. Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu od začiatku konania až do jeho\nfaktického prerušenia (realizácia ROEP od roku 2008 do roku 2016) bol v zásade plynulý,\nno nie dostatočne efektívny. O uvedenom svedčí najmä skutočnosť, že uznesenie okresného\nsúdu sp. zn. D 1531/2002 z 12. decembra 2017 bolo v odvolacom konaní uznesením\nKrajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 CoD 3/2018 z 31. marca 2019\n11\n\nzrušené a vrátené okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení\npredmetného uznesenia okrem iného uviedol:\n„Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP,\npretože napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôkazov. Nedeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces je právo účastníkov konania\nna riadne, preskúmateľné a náležité odôvodnenie rozhodnutia vo veci. V prípade,\nže rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, pretože súd nerešpektoval zásady\nuvedené v ust. § 157 ods. 2 OSP, musí odvolací súd takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa\nzrušiť, nakoľko účastníkom konania bola týmto rozhodnutím súdu súdom prvého stupňa\nodňatá možnosť riadne konať pred súdom.\nZ uvedeného je možné vyhodnotiť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa\nje nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd prvého stupňa bez akéhokoľvek\nvyhodnotenia listinných dôkazov pojal výmery o prídele do vlastníctva nehnuteľností\nza platné, pričom neuviedol, z akých dôvodov výmery spolu s ich dodatkami považuje\nza platné.\nRozhodoval bez toho, aby si pripojil celé kompletné dedičské spisy, po ktorých mal\nporučiteľ nadobúdať dedičstvo. V konaní bude preto opätovne potrebné vykonať\ndokazovanie vo vyššie naznačenom smere, vyhodnotiť predložené listinné dôkazy, ktoré sa\nv spise nachádzajú, predovšetkým výmery o prídele do vlastníctva v spojení s ich\ndodatkami, vysporiadať sa s námietkami odvolateľov s pochybením, ktoré vytkol odvolací\nsúd napr. i pri nehnuteľnostiach, ktoré dedil poručiteľ, avšak ktoré už v predchádzajúcich\ndedičských rozhodnutiach mali ako odúmrť pripadnúť štátu. Po opätovne vykonanom\ndokazovaní súd prvého stupňa rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo v\nprípade podaného odvolania možné ho odvolací súdom preskúmať tak, ako bolo vyššie\nuvedené.“\n33. V súvislosti so zisteným neefektívnym postupom okresného súdu ústavný súd\npoukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého\nnielen nečinnosť, ale aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej\n12\n\nneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,\naby o jeho veci rozhodol (obdobne IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).\n34. Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej činnosti taktiež judikoval,\nže úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi\nmožno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd (napr.\nIII. ÚS 47/00, IV. ÚS 592/2012).\n35. Ústavný súd napokon zdôrazňuje, že z ústavnoprávneho hľadiska nie je\nakceptovateľné, aby napadnuté konanie nebolo skončené ani po viac ako 15 rokoch od jeho\nzačatia, a to napriek tomu, že bolo počas konania o ROEP fakticky prerušené.\n36. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. D 1531/2002 došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n37. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných\nprieťahov (bod 4 výroku nálezu) vzhľadom na to, že okresný súd uznesením\nz 11. septembra 2018 rozhodol v merite veci tak, že určil všeobecnú cenu majetku\nporučiteľa a čistú hodnotu dedičstva a taktiež schválil dohodu dedičov o vyporiadaní\ndedičstva. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 6. októbra 2018.\n13\n\n38. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n39. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,\nak o to požiadal.\n40. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n41. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo\nslobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch\nmesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo\nuložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia\nsa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok\nomeškania až do jeho zaplatenia.\n42. Sťažovateľ sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 25 000 €\nz dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď poukázal najmä na to, že od úmrtia jeho otca\nuplynulo už viac ako 15 rokov, pričom vec nebola dosiaľ právoplatne skončená.\n43. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý\n14\n\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n44. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania, berúc do úvahy\nkonkrétne okolnosti danej veci, ústavný súd považoval priznanie sumy 5 000 € za primerané\nfinančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku\nnálezu).\nVI.\nTrovy konania\n45. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny\nzástupca sťažovateľa vyčíslil trovy právneho zastúpenia sumou 844,68 € za päť úkonov\nprávnej služby.\n46. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá\nbola 921€.\n47. Náhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia\na podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“), a to každý úkon po 153,50 €, t. j. spolu 307 €, čo spolu s režijným paušálom 2\nx 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 325,42 €.\n48. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP).\n\n15\n\n49. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. októbra 2019\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-splnenie podmienok konania", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "dedenie, dedičstvo-dedičská dohoda", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f625f01b-bd92-430c-b6b3-e5428a3be86e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 592/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 592/2012 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f625f01b-bd92-430c-b6b3-e5428a3be86e"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:90c5fcaf-f7f9-4e16-b07c-8da64d8fc0ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 181/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 181/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90c5fcaf-f7f9-4e16-b07c-8da64d8fc0ac"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:84e5e1a4-f4e2-4914-8b58-80852e741dcd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/04 z 18. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-18", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84e5e1a4-f4e2-4914-8b58-80852e741dcd"}, {"guid": "ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 433, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:68d98b3c-ebc6-40fd-ac56-1c15d24351a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.47.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/00 z 11. 10. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-10-11", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.47.2000.1"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}], "citovane_v": []}