{"guid": "ussr:35c50bf7-7bc3-4a8a-a5ca-9ba879c64cdd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.445.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 445/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 445/2018 z 21. 5. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. mája 2019, sp. zn. III. ÚS 445/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.445.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-05-21", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/35c50bf7-7bc3-4a8a-a5ca-9ba879c64cdd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.445.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.445.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.445.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 445/2018-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. mája 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcov Miroslava Duriša a Mojmíra\nMamojku (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan\n\nChovanec s. r. o., V. Tvrdého 17, Čadca, v mene ktorej koná advokát JUDr. Milan\nChovanec, pre namietané porušenie základného práva na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nč.\n\nk.\n\n4 Cdo 91/2017-735 z 22. februára 2018 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nč.\n\nk.\n\n4 Cdo 91/2017-735 z 22. februára 2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Cdo 91/2017-735\nz 22. februára 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat\n\ncentov) na účet jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárii JUDr. Milan Chovanec\ns. r. o., V. Tvrdého 17, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 9. mája 2018\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len ,,sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan\nChovanec s. r. o., V. Tvrdého 17, Čadca, v mene ktorej koná advokát JUDr. Milan\nChovanec, pre namietané porušenie základného práva na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) č. k. 4 Cdo 91/2017-735\nz 22. februára 2018 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu odmietol dovolanie sťažovateľky proti rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline č. k. 6 Co 11/2016-692 zo 14. decembra 2016 v spojení s rozsudkom\nOkresného súdu Čadca č. k. 10 C 139/2003-602 z 3. novembra 2015, ktoré odôvodnila\ns poukazom na § 420 písm. e) a f) a § 421 písm. a) a c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“).\n3. Ďalej sťažovateľka uviedla: ,,V napadnutom uznesení sa Najvyšší súd SR obmedzil\nna preskúmanie dôvodu podľa § 420 písm. e/ CSP a ostatné dôvody (§ 420 písm. f/, § 421\npísm. a/, § 421 písm. c/ CSP) vymedzené v mojom dovolaní nepreskúmal s poukazom\nna rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1 VCdo 2/2017 zo dňa\n19.04.2017.“ Následne poukázala na uznesenie ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2018\n\n2\n\nz 25. apríla 2018, ktorým ústavný súd zaujal zjednocujúce stanovisko vo veci kumulácie\ndôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420 a § 421 CSP.\n4. Sťažovateľka zároveň dodala: ,,Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že Najvyšší súd\nSR tým, že nepreskúmal všetky mnou uvedené dôvody podaného dovolania, a to jednak dve\nuplatnené vady zmätočnosti ako aj dôvody podľa § 421 CSP, porušil moje základné právo\nna prístup k súdu. Nakoľko je nesporné, že Najvyšší súd SR zasiahol vzhľadom k uvedenému\nprávnemu názoru Ústavného súdu SR (PLz. ÚS 1/2018) do môjho základného práva\nna prístup k súdu a v jeho opätovnom rozhodnutí sa bude musieť vysporiadať so všetkými\nnamietanými dôvodmi dovolania, v tomto štádiu konania ďalšie dôvody porušenia mojich\nzákladných práv súvisiacich s dôvodmi vymedzenými v podanom dovolaní, vrátane zásahov\ndo mojich základných práv vykonaných rozhodnutím krajského súdu, pre ich predčasnosť\nneuvádzam...“\n5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí veci na\nďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n,,1. Základné právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na základné právo na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 4 Cdo 91/2017-735 zo dňa\n22.02.2018 porušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 4 Cdo 91/2017-735 zo dňa 22.02.2018 zrušuje\na vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5 000,- €, ktoré je Najvyšší\nsúd SR povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 390,50 €, ktorú\nje Najvyšší súd SR povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Milana Chovanca\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n6. Uznesením č. k. III. ÚS 445/2018-14 z 28. novembra 2018 ústavný súd prijal\nústavnú sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.\n\n3\n\n7. Najvyšší súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 13. decembra 2018 vyjadril\nk ústavnej sťažnosti prípisom č. k. KP 3/2018-99 z 15. februára 2019, ktorý bol ústavnému\nsúdu doručený 1. marca 2019, v ktorom vyjadril súhlas s upustením od ústneho\npojednávania\n\no ústavnej\n\nsťažnosti\n\na k vecnej\n\nstránke\n\nprijatej\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nv podstatnom uviedol:\n«...\n\nSťažovateľka má za to, že odmietnutím dovolania bez zaoberania\n\nsa prípustnosťou podľa § 420 písm. f) CSP a dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1\npísm. a/ a c/ CSP dovolací súd porušil jej právo na súdnu ochranu, rovnosť účastníkov\nkonania a spravodlivý súdny proces.\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadaní pléna 25. apríla 2018\nv konaní o zjednotení odchylných právnych názorov senátov... prijal uznesením pléna sp. zn.\nPLz. ÚS 1/2018 toto zjednocujúce stanovisko...\nPo tomto náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky aj v ďalších rozhodnutiach\nÚstavný súd Slovenskej republiky (napr. sp. zn. IV. ÚS 49/2018 zo 16. mája 2018)\nv súvislosti s nepripustením kumulácie dovolacích dôvodov vyslovil, že základné právo na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nporušené bolo.\nZ týchto dôvodov zastáva najvyšší súd názor, že sťažovateľkou namietané práva boli\nrozhodnutím najvyššieho súdu porušené.»\n8. Ústavný súd 1. marca 2019 zaslal vyjadrenie najvyššieho súdu právnemu\nzástupcovi sťažovateľky s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 14 dní od doručenia\nprípisu. Právny zástupca sťažovateľky sa k stanovisku najvyššieho súdu vyjadril podaním\ndoručeným ústavnému súdu 25. marca 2019, v ktorom uviedol, že najvyšší súd\nsa vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti stotožnil s dôvodmi podanej ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky a potvrdil, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu\nsťažovateľkou uvedeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. Zároveň navrhol, aby ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky vyhovel\nv plnom rozsahu, a tiež uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\n\n4\n\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, ako aj stanoviskami účastníkov konania dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci\n11. Uznesenie č. k. III. ÚS 445/2018-14 z 28. novembra 2018 bolo prijaté senátom\nústavného súdu v zložení sudca Rudolf Tkáčik (predseda senátu), sudkyňa Jana Baricová\na sudca Mojmír Mamojka (sudca spravodajca). Vzhľadom na skutočnosť, že sudcovi\nRudolfovi Tkáčikovi skončilo 16. februára 2019 funkčné obdobie, tento nález bol v súlade\ns Rozvrhom práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019\ndo 31. decembra 2019 schváleným na zasadnutí pléna ústavného súdu konanom 25. apríla\n2019 prijatý senátom ústavného súdu v zložení sudkyňa Jana Baricová (predsedníčka\nsenátu) a sudcovia Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka (sudca spravodajca). Vzhľadom\nna uvedené senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nv zložení tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto nálezu.\nII.\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n5\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač\na verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,\nverejného\n\nporiadku\n\nalebo\n\nnárodnej\n\nbezpečnosti\n\nv demokratickej\n\nspoločnosti,\n\nkeď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,\nv rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné\nokolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.\nIII.\n16. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v namietanom porušení\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie\nsťažovateľky podľa § 447 písm. c) CSP ako procesne neprípustné. Sťažovateľka namieta,\nže porušenia uvedeného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru sa najvyšší\nsúd napadnutým uznesením najvyššieho súdu dopustil tým, že sa obmedzil len\nna preskúmanie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. e) CSP, pričom ostatné dovolacie\ndôvody, konkrétne podľa § 420 písm. f) a podľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP, ktoré\nsťažovateľka tiež uviedla v podanom dovolaní, nepreskúmal s poukazom na rozhodnutie\nveľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 V Cdo 2/2017 z 19. apríla 2017 (ďalej\nlen ,,rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu“).\n\n6\n\n17. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 66/2018).\n18. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľky, ústavný súd v prvom rade\npripomína, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (III. ÚS 75/2018).\n19. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98,\nI. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\n20. Vzhľadom na skutočnosť, že od prijatia rozhodnutia veľkého senátu najvyššieho\nsúdu bola otázka zákazu kumulácie dovolacích dôvodov predmetom odbornej diskusie,\nako aj vzhľadom na nejednotnosť názorov na pôde ústavného súdu týkajúcej sa otázky\nposúdenia ústavnej konformnosti záveru prijatého rozhodnutím veľkého senátu najvyššieho\nsúdu, táto otázka bola aj predmetom zjednotenia právnych názorov senátov ústavného súdu\nv pléne ústavného súdu. Výsledkom toho bolo v konaní vedenom pod sp. zn.\nPLz. ÚS 1/2018 25. apríla 2018 prijaté uznesenie pléna ústavného súdu, ktorého stanovisko\nje uvedené v nasledujúcom bode tohto nálezu, ktorým sú jednotlivé senáty podľa § 13 ods. 3\nposlednej vety zákona o ústavnom súde viazané pri rozhodovaní ďalších obdobných vecí.\n\n7\n\n21. V zmysle stanoviska pléna ústavného súdu ,,Pokiaľ sú v dovolaní súbežne\nuplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 Civilného sporového\nporiadku, ako aj § 421 Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania\nz hľadiska § 420 Civilného sporového poriadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nRovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420\npísm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania\nz hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená\nna prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (PLz. ÚS 1/2018).“.\n22. Po preskúmaní predmetnej veci dospel ústavný súd k záveru, že uvedené\nstanovisko pléna ústavného súdu je aplikovateľné aj na vec sťažovateľky, pretože najvyšší\nsúd neposúdil súbežne uplatnené dôvody prípustnosti jej dovolania, ale obmedzil sa len na\nposúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 písm. e) CSP, teda z hľadiska existencie\ntej procesnej vady zmätočnosti, ktorú sťažovateľka uviedla na prednejšom mieste.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľky\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu (bod 1 výroku nálezu).\n23. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s ustanovením § 133 ods. 2 a 3 písm. b)\nzákona o ústavnom súde ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví,\nže právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo\nslobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n24. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľky na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, bolo pre dovŕšenie ochrany porušených\npráv potrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, resp. podľa § 133 ods. 2 a 3\n\n8\n\npísm. b) zákona o ústavnom súde, preto ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu (bod 2 výroku nálezu).\n25. V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Najvyšší súd je tiež\nviazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nIV.\n26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n27. Sťažovateľka požadovala finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € z dôvodov\nuvedených vo svojej ústavnej sťažnosti. Ústavný súd však finančné zadosťučinenie\nsťažovateľke nepriznal, pričom vychádzal z toho, že okrem vyslovenia porušenia\noznačených práv sťažovateľky sa v konaní náprava dosiahne najmä zrušením napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu a vrátením veci na ďalšie konanie (bod 4 výroku nálezu).\n28. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\n29. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá\nbola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2018. Náhradu trov konania\npriznal ústavný súd za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastupovania\na podanie ústavnej sťažnosti). Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2018\nv zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\n\n9\n\nneskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“) predstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená\nodmena spolu s režijným paušálom 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 €\nza jeden úkon uskutočnený v roku 2018. Keďže právny zástupca sťažovateľky je platcom\ndane z pridanej hodnoty (ďalej len ,,DPH“), uvedená suma bola navýšená o DPH vo výške\n20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH\ntak v konaní pred ústavným súdom predstavujú celkovú sumu 390,50 € (bod 3 výroku\nnálezu). Podanie právneho zástupcu sťažovateľky ústavnému súdu doručené 25. marca 2019\nnevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah ako podanie, v ktorom by boli uvedené\nakékoľvek nové relevantné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej, preto odmenu zaň\nnepriznal.\n30. Náhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n31. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. mája 2019\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "dovolanie-prípustnosť", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cdo/91/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:585e6fe6-ba89-4edb-93e1-cec79e22a202", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.75.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 75/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.75.2018.2"}, {"guid": "ussr:db0e7238-3302-43a2-ac9e-562cde1ffd4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.49.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.49.2018.2"}, {"guid": "ussr:d24daee8-c658-4223-9566-0f0330830980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "71688a45-97f3-4df1-8d8a-d375501e664c:a9b8c3bb-5ef3-4e35-bcff-6b3852bef1e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5303899989.1", "spisova_znacka": "4Cdo/91/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/91/2017 z 21. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5303899989.1"}, {"guid": "0389d1a6-a822-4710-b9c8-d5ccc91f8305:bca331c4-c199-4aad-827d-7ed52962de68", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1315221395.1", "spisova_znacka": "6Co/11/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/11/2016 z 19. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1315221395.1"}], "citovane_v": []}