{"guid": "ussr:e8233004-d875-4744-a014-7e810d5a031d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.443.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 443/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 443/2018 z 20. 3. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2019, sp. zn. III. ÚS 443/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.443.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2019-03-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e8233004-d875-4744-a014-7e810d5a031d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.443.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.443.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.443.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 443/2018-86\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. marca 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Mojmíra\nMamojku (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti\n,\n\n, zastúpenej advokátskou\n\nkanceláriou Advokáti Heinrich s. r. o., Skautská 12, Nitra, v mene ktorej koná konateľ\na advokát JUDr. Roman Heinrich, pre namietané porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 71/2016 z 12. októbra\n2017 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti\n\n, na súdnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ohrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 71/2016 z 12. októbra 2017\nporušené boli.\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 71/2016\nz 12. októbra 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nspoločnosti\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť obchodnej\n\n, trovy konania v sume 598,26 € (slovom\n\npäťstodeväťdesiatosem eur a dvadsaťšesť centov) na účet jej právneho zástupcu ‒\nadvokátskej kancelárie Advokáti Heinrich s. r. o., Skautská 12, Nitra, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 443/2018 z 28. novembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov účinného\ndo 28. februára 2019 (ďalej len „zákon o organizácii ústavného súdu“) na ďalšie konanie\nsťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), v rozsahu, v ktorom namietala porušenie svojho základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 71/2016 z 12. októbra 2017 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie“). Vo zvyšnej časti jej sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o organizácii\nústavného súdu.\n2. V súlade s čl. II bodom 2 písm. b) Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 v období\nod 17. februára 2019 do prijatia nového rozvrhu práce pri predkladaní veci do senátu\nMojmírom Mamojkom (sudca spravodajca) pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení\n\n2\n\nJana Baricová (predsedníčka senátu), Jana Laššáková a Mojmír Mamojka. Vzhľadom\nna uvedené senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti vedenej\npod sp. zn. III. ÚS 443/2018 v zložení tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto nálezu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka podala\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n43 Cob 40/2016 z 18. augusta 2016 dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala popri sebe\nz § 420 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „CSP“) a zároveň aj z § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Najvyšší súd\nsa v napadnutom uznesení s poukazom na názor veľkého senátu občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 V Cdo 2/2017 z 19. apríla 2017 (ďalej len „rozhodnutie veľkého\nsenátu“) zaoberal len dôvodom dovolania podľa § 420 písm. b) CSP. Keďže vadu\nzmätočnosti označeného rozsudku krajského súdu nezistil a k posúdeniu ostatných\ndovolacích dôvodov nepristúpil, rešpektujúc uvedené rozhodnutie veľkého senátu dovolanie\nsťažovateľky odmietol ako procesne neprípustné.\n4.\n\nSťažovateľka\n\ns\n\nnapadnutým\n\nrozhodnutím\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nnesúhlasí.\n\nNajvyššiemu súdu vyčíta, že vôbec neskúmal ňou namietaný dovolací dôvod podľa § 421\nods. 1 písm. b) CSP, ale formálne sa obmedzil na posúdenie jedného dovolacieho dôvodu,\ntoho, ktorý v opravnom prostriedku uviedla v poradí ako prvý. V takomto postupe vidí\nsťažovateľka porušenie ňou vymedzených práv podľa ústavy a dohovoru. Nestotožňuje\nsa s názorom najvyššieho súdu o tom, že kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania\nje vylúčená. Takýto právny záver považuje za absolútne rozporný s textom zákona. Zúženie\ndôvodov dovolania len na základe výkladu súdu, ktorý o dovolaní má rozhodovať, je podľa\nnázoru sťažovateľky účelový s cieľom výrazným spôsobom zúžiť počet dovolaní, ktorými\nsa má najvyšší súd meritórne zaoberať. Argumentuje, že ustanovenia § 419 CSP a nasl.\nnevylučujú možnosť podať dovolanie z dôvodov podľa § 420 (procesné dôvody dovolania)\na súčasne aj z dôvodov podľa § 421 (právne dôvody dovolania). Rozhodnutie veľkého\nsenátu tak podľa názoru sťažovateľky porušuje práva dovolateľov, ktorí sú toho názoru,\nže napádané rozhodnutie má tak procesné vady, ako aj vady právne. K takému porušeniu\n\n3\n\nzákladného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konania došlo\naj v jej prípade.\n5. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd podľa čl. 127\nústavy nálezom vyslovil, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu boli porušené\njej v záhlaví označené práva podľa ústavy a dohovoru. Zároveň požaduje, aby ústavný súd\nnapadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal\nsťažovateľke náhradu trov konania.\n6. Ústavný súd podaním zo 14. decembra 2018 vyzval najvyšší súd, aby sa vyjadril\nk vecnej stránke prijatej sťažnosti a zaujal stanovisko k možnému upusteniu od ústneho\npojednávania vo veci.\n7. Predsedníčka najvyššieho súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadrila podaním\nzo 14. januára 2019 doručeným ústavnému súdu 23. januára 2019, v ktorom vyjadrila súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania. K vecnej stránke prijatej sťažnosti v podstatnom\nuviedla: „Vo vzťahu k predmetnej námietke sťažovateľky poukazujeme na znenie\nustanovenia § 48 ods. 3 prvá veta C. s. p., podľa ktorého právny záver vyjadrený\nv rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho súdu záväzný. Senát Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky 2 O pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľa postupoval v súlade\ns citovanou právnou úpravou. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu\nSlovenskej republiky pritom základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesno-právnymi\npredpismi upravujúcimi postupy v civilnom sporovom konaní tak, ako tomu bolo\nv posudzovanom prípade (rovnako aj II. ÚS 122/05, III. ÚS 591/2013). Predmetný postup\ndovolacieho súdu považoval samotný Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich skorších\nrozhodnutiach za ústavne konformný (k tomu viď napr. I. ÚS 380/2017,1. ÚS 490/2017,\nII. ÚS 465/2017. II. ÚS 512/2017 a III. ÚS 614/2017). Až následne, po podaní predmetnej\nústavnej sťažnosti, Ústavný súd Slovenskej republiky dospel v uznesení z 25. apríla 2018,\nsp. zn. Plz. ÚS 1/2018 k opačnému právnemu názoru, ktorý bol následne prezentovaný\naj v jeho ďalších nálezoch (napr. 1. ÚS 643/2017 a IV. ÚS 49/2018).\n\n4\n\nZároveň si dovoľujeme upriamiť pozornosť Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna to, že neposudzovaním prípustnosti dovolania sťažovateľky podľa § 421 ods. 1 C. s. p.\nv predmetnej veci zo strany dovolacieho súdu nemohlo byť žiadnym spôsobom negatívne\nzasiahnuté do jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp.\ndo jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V posudzovanej\nveci, v ktorej bolo vydané ústavnou sťažnosťou napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 12. októbra 2017, sp. zn. 2Obdo/71/2016, predmet sporu (a predmet\ndovolacieho prieskumu) tvoril nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy 705,-- eur. čiže\njedná sa o bagateľnú vec, ktorá je - pokiaľ ide o právne posúdenie - vylúčená z dovolacieho\nprieskumu s poukazom na ustanovenie § 422 ods. 1 C. s. p., a ktorá je a priori vylúčená\naj z prieskumu zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky (k tomu napr.\naj II. ÚS 165/2017. III. ÚS 885/2016 al. ÚS 218/2017).\n... Z uvedeného je tak zrejmé, že odmietnutie dovolania sťažovateľky v posudzovanej\nveci napadnutým uznesením dovolacieho súdu nemalo žiadnu ústavnoprávnu relevanciu.\nPrípadné zrušenie napadnutého uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 12. októbra 2017, sp. zn. 2Obdo/71/2016 by nemalo žiadny praktický význam a malo\nby len akademický charakter, nakoľko vzhľadom na jednoznačné znenie ustanovenia § 422\nods. 1 C. s. p. by musel dovolací súd v ďalšom konaní jej dovolanie odmietnuť ako\nneprípustné bez skúmania dôvodov v ňom uvádzaných (ktoré sťažovateľka prebrala\naj do textu ústavnej sťažnosti). Vyhovenie sťažnosti by tak z dôvodov uvedených v tomto\nvyjadrení malo za následok iba neúčelné a nehospodárne predĺženie súdneho sporu, ktoré\nby bolo v rozpore aj s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (k tomu napr.\nIII. ÚS 194/2016 a II. ÚS 729/2015).“\n8. Vyjadrenie predsedníčky najvyššieho súdu zaslal ústavný súd 23. januára 2019\nprávnemu zástupcovi sťažovateľky s možnosťou zaujať k nemu stanovisko a vyjadriť\nsa k možnému upusteniu od ústneho pojednávania. Právny zástupca sťažovateľky\nsa k stanovisku predsedníčky najvyššieho súdu vyjadril podaním doručeným ústavnému\nsúdu 8. februára 2019, v ktorom uviedol: „Pokiaľ NS SR s odkazom na § 48 ods. 3 prvá\nveta CSP uvádza, že všeobecný súd nemôže porušiť základné právo na súdnu a inú právnu\nochranu ak koná vo veci v súlade s procesno-právnymi predpismi, tak sťažovateľ nezdieľa\n\n5\n\ntento názor. V tomto prípade nejde o priame konanie podľa procesno-právnych predpisov,\nale o konanie podľa rozhodnutia veľkého senátu NS SR. Teda nešlo o konanie podľa\nprávneho predpisu, ale o konanie podľa iného rozhodnutia súdu. Toto rozhodnutie sa však\nukázalo ako nesprávne, dokonca ústavne neudržateľné (I. ÚS 643/2017, IV. ÚS 49/2018,\nPlz. ÚS 1/2018)...“ K námietke najvyššieho súdu o tom, že dovolanie sťažovateľky by bolo\nodmietnuté podľa § 422 CSP, čo má byť zrejmé z judikátu č. R 80/2018 sťažovateľky,\nuviedla, že «by išlo o zásah do práv sťažovateľky na súdnu ochranu, pretože NS SR nikdy\nnerozhodol v tejto veci s poukazom na § 422 CSP, ani s poukazom na judikát č. R 80/2018\n(ktorý vznikol až následne). A pokiaľ NS SR nerozhodol v napádanom rozhodnutí z takýchto\ndôvodov, tak sťažovateľka nemohla preskúmať ústavnosť resp. ústavnú komfortnosť\ntakéhoto rozhodnutia právnym predpisom predpokladaným spôsobom - podaním sťažnosti\nna Ústavný súd SR. Sťažovateľka môže mať viaceré právne dôvody, pre ktoré považuje\nprístup NS SR uvedený v judikáte č. R 80/2018 za protiústavný, avšak v konaní o ústavnej\nsťažnosti podanej dňa 25.1.2018 nemohla tieto prezentovať... Teda ak by sa malo\npostupovať tak ako uvádza NS SR, tak by došlo k „preskočeniu“ možnosti uplatnenia práv\nsťažovateľke, ktorá sa nijakým spôsobom nemohla vyjadriť „z ústavno-právnej roviny“\nk judikátu č. R 80/2018 a ani k právnemu názoru v ňom prezentovanom.». Ďalšou rovinou,\nna ktorú sťažovateľka vo vzťahu k vyjadreniu predsedníčky najvyššieho súdu poukázala,\nbolo, že «aj v prípade, ak by ÚS SR vyhovela tejto ústavnej sťažnosti sťažovateľky\na napádané rozhodnutie... zrušila a vrátila NS SR na ďalšie konanie, a nebodaj by NS SR\nopätovne rozhodol o tom, že dovolanie odmieta ako neprípustné, tak sťažovateľka má\nzachovanú lehotu na to, aby podala novú ústavnú sťažnosť a to jednak voči takémuto\nnovému rozhodnutiu dovolacieho súdu, ale aj voči rozhodnutiu odvolacieho súdu. Nejde\npreto o žiaden „akademický charakter“ rozhodnutia, ako uvádza vo svojom vyjadrení NS\nSR, ale o rozhodnutie, ktoré má podstatný význam a ktoré zaručuje sťažovateľke dodržanie\nzákladného práva na súdnu ochranu... Predmetom konania pred ÚS SR ostalo rozhodnutie\nNS SR (nie odvolacieho súdu) a preto je nevyhnutné a možné posúdiť len napádané\nrozhodnutie NS SR... a nie okolnosti „čo by bolo keby...“.» Napokon sťažovateľka\npoukázala na to, že v rámci podaného dovolania z dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f)\nCSP namietala aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia\nkrajského súdu, čo zakladá porušenie jej základného práva na spravodlivé súdne konanie.\n\n6\n\nKeďže tieto otázky z dôvodu ich predčasnosti nepatrí posudzovať ústavnému súdu, musí\nsa s tým\n\nvysporiadať\n\nnajvyšší\n\nsúd.\n\nVzhľadom\n\nna\n\nvšetky\n\nuvedené\n\nskutočnosti,\n\nako aj okolnosti uvádzané v ústavnej sťažnosti je sťažovateľka presvedčená, že jej sťažnosť\nje dôvodná a jej práva boli porušené. Zároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho\npojednávania v prejednávanej veci.\n9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“), ktorý zrušil zákon o organizácii ústavného súdu (§ 251 zákona\no ústavnom súde). Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou a stanoviskom najvyššieho súdu dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n13. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\n\n7\n\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07)\na ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\n14. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n15. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich\nzákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom\nzasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade\na aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu\npri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom strán sporu\n(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka\nmateriálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu\npodstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).\n16. Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46\nods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou\nzaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu. Právo na súdnu a inú právnu ochranu\n\n8\n\nposkytuje ústava každému právu, ktoré je v právnom poriadku Slovenskej republiky\nupravené a ktorého sa zákonom ustanoveným postupom možno domáhať na súdnom alebo\ninom orgáne Slovenskej republiky. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva\nlen v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho\nuplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných\norgánov. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom,\nje porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/94).\n17. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na prístup k súdu.\nSlovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci, má pozitívny záväzok\naktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom\nneboli oprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto\npráva a slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné. Z konštantnej judikatúry\nústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa strane sporu poskytuje v konaní o opravných\nprostriedkoch. Ak strana sporu splní predpoklady vyžadované zákonom pre poskytnutie\nochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť (napr.\nII. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05).\n18. Ústavný súd taktiež konštatuje, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade\nso svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňuje\npreskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či tieto\nrozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery sú alebo nie sú v súlade s ústavno-procesnými\nzásadami upravenými v ústave.\n19. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré im predchádzali, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\n\n9\n\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n20. V kontexte sťažnostnej argumentácie sťažovateľky je predmetom posúdenia\nzo strany ústavného súdu v prvom rade otázka, či je z ústavného hľadiska udržateľný taký\nprístup najvyššieho súdu ako súdu rozhodujúceho o dovolaní, v zmysle ktorého je zakázaná\nkumulácia dovolacích dôvodov, v dôsledku čoho sa najvyšší súd obmedzil vo veci\nsťažovateľky na posúdenie jedného dovolacieho dôvodu, toho, ktorý v opravnom\nprostriedku uviedla ako prvý v poradí [§ 420 písm. b) CSP], a neskúmal ďalšie namietané\ndovolacie dôvody [podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP].\n21. Zákaz kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania bol od prijatia rozhodnutia\nveľkého senátu predmetom všeobecnej diskusie a kritiky odbornej verejnosti. Vzhľadom\nna nejednotnosť názorov ústavného súdu v otázke posúdenia ústavnej konformnosti\ntakéhoto názoru vyjadreného v označenom uznesení veľkého senátu aplikovaného\nvo viacerých prípadoch, na čo poukázala aj predsedníčka najvyššieho súdu vo svojom\nstanovisku, bol aj predmetom zjednotenia názorov v pléne ústavného súdu podľa § 6 zákona\no organizácii ústavného súdu, pričom v konaní vedenom pod sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 bolo\n25. apríla 2018 prijaté uznesenie pléna ústavného súdu s ďalej uvedeným zjednocujúcim\nstanoviskom, ktorým sú jednotlivé senáty podľa § 6 poslednej vety zákona o organizácii\nústavného súdu pri rozhodovaní v ďalších obdobných veciach viazané.\n22. V zmysle stanoviska pléna ústavného súdu: „Pokiaľ sú v dovolaní súbežne\nuplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 Civilného sporového\nporiadku, ako aj § 421 Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania\nz hľadiska § 420 Civilného sporového poriadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n\n10\n\nRovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420\npísm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania\nz hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená\nna prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (PLz. ÚS 1/2018).“\n23. Prijaté zjednocujúce stanovisko ústavného súdu je plne aplikovateľné\naj v prerokovávanej veci a ústavný súd naň v plnom rozsahu poukazuje.\n24. Z tohto dôvodu ústavný súd uzatvára, že pokiaľ najvyšší súd neposúdil súbežne\nuplatnené dôvody prípustnosti dovolania sťažovateľky, ale obmedzil sa len na posúdenie\nprípustnosti dovolania z hľadiska § 420 písm. b) CSP, t. j. z hľadiska existencie\ntej procesnej vady zmätočnosti, ktorú sťažovateľka uviedla na prednejšom mieste, porušil\ntým základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36\nods. 1 listiny, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1\nvýroku nálezu).\n25. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani argumentácia najvyššieho súdu (bod 6).\nPodstatou veci totiž je, že najvyšší súd neodmietol dovolanie sťažovateľky [v časti jeho\nodôvodnia podľa § 421 ods. 1 písm. b)] z dôvodu jeho neprípustnosti pre nedosahujúcu\nvýšku hodnoty sporu, t. j. podľa § 422 ods. 1 písm. a), ale (ne)prípustnosťou tohto dôvodu\nsa ani nezaoberal, odvolávajúc sa na zákaz kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania\n(s. 8 a 9 napadnutého rozhodnutia, pozn.). Sťažovateľka sa teda dôvodne domnievala,\nže jej dovolanie nebolo preskúmané zo všetkých uplatnených dovolacích dôvodov, na tom\nzaložila svoju ústavnoprávnu argumentáciu, a na tomto podklade ústavný súd prijal\njej sťažnosť na ďalšie konanie. Ústavný súd chápe logiku argumentácie najvyššieho súdu\npredostretú v jeho vyjadrení zo 14. januára 2019 založenú na tom, že opätovné\nrozhodovanie o dovolaní sťažovateľky by malo „akademický charakter“ a vo výsledku\nho stihne rovnaký osud. Avšak na túto argumentáciu nemôže v danom štádiu a za daných\nokolností prihliadať. Ústavný súd musí pri svojom rozhodovaní vychádzať z napadnutého\n\n11\n\nrozhodnutia, nie z rozhodnutia, ktoré vo veci „malo byť“ alebo „má byť“ vydané.\nAko už bolo načrtnuté, zodpovedanie otázky prípustnosti dovolania z viacerých dovolacích\ndôvodov uplatnených sťažovateľkou patrí do právomoci najvyššieho súdu, nie ústavného\nsúdu, a preto si ju najvyšší súd musí vyriešiť vo svojej rovine v zmysle ustanovení\nCivilného sporového poriadku, a tentoraz už s prihliadnutím na záver uznesenia veľkého\nsenátu sp. zn. 1 V Cdo 1/2018 z 21. marca 2018 a na už citované stanovisko pléna\nústavného súdu. Okrem toho druhým dôvodom, pre ktorý neobstojí argumentácia\nnajvyššieho súdu a pre ktorý je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, je zabezpečenie\nzáruky zachovania možnosti (prípadnej) realizácie základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu voči rozhodnutiam, ktoré ústavným súdom preskúmavané neboli, tak ako na to\npoukázala samotná sťažovateľka (bod 8).\n26. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s ustanovením § 133 ods. 2 a 3 písm. b)\nzákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli\nporušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť\nna ďalšie konanie.\n27. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, bolo\npre dovŕšenie ochrany porušených práv potrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127 ods. 2\nústavy, resp. podľa § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd\nzrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie (bod 2\nvýroku nálezu).\n28. V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Najvyšší súd je tiež\nviazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n\n12\n\nIII.\n29. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n\n30. Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli\nv dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca\nsťažovateľky si uplatnil trovy konania za dva úkony právnej služby.\n31. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania za prvé dva úkony právnej\nslužby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie sťažnosti, vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá\nbola 921 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2018. Odmena za jeden\núkon právnych služieb za rok 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)\npredstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,21 €\n(§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2018.\nKeďže advokátska kancelária ako právnická osoba je platcom dane z pridanej hodnoty\n(ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3\nvyhlášky, t. j. 390,50 €. Pokiaľ išlo o ďalší úkon právnej služby uskutočnený už v roku 2019\n– vyjadrenie k stanovisku najvyššieho súdu z 8. februára 2019, ústavný súd vychádzal\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok\n\n2018,\n\nktorá\n\nbola\n\n980\n\n€.\n\nOdmena\n\nza\n\ntento\n\nprávny\n\núkon\n\nv zmysle\n\nuž popísaných pravidiel predstavuje sumu vo výške 207,75 € (t. j. 163,33 € + 9,80 € režijný\npaušál + 34,63 € DPH). Trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom\ntak predstavujú celkovú sumu 598,26 € a ústavný súd ju sťažovateľke priznal v celej\nuplatnenej výške (bod 3 výroku nálezu).\n\n13\n\n32. Náhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n33. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. marca 2019\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dovolanie-dovolacie konanie", "dovolanie-dovolacie dôvody", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Obdo/71/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:709756de-dfb6-4398-9da7-4bc34a0748ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.643.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 643/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 643/2017 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.643.2017.2"}, {"guid": "ussr:db0e7238-3302-43a2-ac9e-562cde1ffd4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.49.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.49.2018.2"}, {"guid": "ussr:d24daee8-c658-4223-9566-0f0330830980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:f134b0a3-cfb4-4526-8d1c-9632febfca64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.614.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 614/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 614/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.614.2017.1"}, {"guid": "ussr:cec275c7-4d97-4765-a6fa-5baefa8a323d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.512.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 512/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 512/2017 z 3. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-03", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.512.2017.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:75fa14e1-2596-4570-b8df-28d997946bb4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.380.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 380/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 380/2017 z 19. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-19", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.380.2017.1"}, {"guid": "ussr:5acf534d-1730-436c-a65e-b54139e61131", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.165.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2017 z 2. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-02", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.165.2017.1"}, {"guid": "ussr:60e08ebf-3233-42af-91cd-ccc0b4722f6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.885.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 885/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 885/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.885.2016.1"}, {"guid": "ussr:038fbab4-0f3e-446d-9749-992355fdedb4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.194.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 194/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 194/2016 z 12. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.194.2016.1"}, {"guid": "ussr:1f4abac7-fd43-4c9d-accf-edd67bc58f16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.729.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 729/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 729/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.729.2015.1"}, {"guid": "ussr:bb365f76-feb9-43da-a794-5779fc1b2774", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 591/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 591/2013 z 10. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-10", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb365f76-feb9-43da-a794-5779fc1b2774"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "9483a6b0-a462-4c10-8513-b6dd54ab9deb:1a338258-cbf3-425f-85d5-a7797d59dcf3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6115200245.1", "spisova_znacka": "43Cob/40/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/40/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115200245.1"}], "citovane_v": []}