{"guid": "ussr:84ad9b50-d329-4d7c-b9a4-59a877863e08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.438.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 438/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 438/2018 z 11. 6. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. III. ÚS 438/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.438.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2019-06-11", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/84ad9b50-d329-4d7c-b9a4-59a877863e08", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.438.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.438.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.438.2018.1/text", "citacie_n": 133, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 438/2018-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Mojmíra\nMamojku a Miroslava Duriša vo veci ústavnej sťažnosti\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík s. r. o.\nRázusova 1, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Alexander Bröstl,\npre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 80/2017 z 26. júla 2018 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením č. k. III. ÚS 438/2018-11 z 28. novembra 2018 Ústavný súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), podanú\n17. októbra 2018, ktorou sa sťažovateľ podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) domáhal vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie\njeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva\nna zákonného sudcu zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 3 Cdo 80/2017 z 26. júla 2018 a ktorým by napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ zároveň požiadal, aby ústavný súd odložil\nvykonateľnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Návrhu na odklad vykonateľnosti\nnapadnutého uznesenia nevyhovel.\n2. Vec bola prijatá na ďalšie konanie podľa v tom čase platného rozvrhu práce, a to\nIII. senátom ústavného súdu v zložení Rudolf Tkáčik (predseda senátu) a Jana Baricová\n(sudkyňa spravodajkyňa) a Mojmír Mamojka ako členovia senátu. V súlade s čl. II bodom 3\npísm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019\ndo 31. decembra 2019 v období od 17. februára 2019 do prijatia nového rozvrhu práce\npri predkladaní veci do senátu Janou Baricovou (sudkyňa spravodajkyňa) pracuje prvý senát\nústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu), Miroslav Duriš a Mojmír\nMamojka. Vzhľadom na uvedené senát ústavného súdu rozhodol vo veci tejto ústavnej\nsťažnosti v zložení tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto nálezu.\n3. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou\npodanou 9. októbra 2014 na Okresnom súde Žilina (ďalej aj „okresný súd“) domáhal, aby\nspoločnosť Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951 (ďalej len\n2\n\n„žalovaný“), bola zaviazaná vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 1 416,53 €\ns ročným úrokom z omeškania vo výške 8,25 % p. a. od 2. augusta 2014 z titulu\njednostranného zvýšenia úrokovej sadzby zo strany žalovaného v súvislosti s úverom\nposkytnutým sťažovateľovi na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi\n29. decembra 2008 a jej dodatkov, ku ktorému malo dôjsť aplikovaním neprijateľnej\npodmienky v spotrebiteľskej úverovej zmluve zo strany žalovaného.\n4. Sťažovateľ sťažnosť odôvodňoval tým, že v žalobe namietal bod 14.4 úverovej\nzmluvy, obsahujúci rozhodcovskú doložku, podľa textu ktorej by vzájomné spory medzi\nzmluvnými stranami mal riešiť výlučne rozhodcovský súd. Túto doložku sťažovateľ\npovažoval za neplatnú, pretože v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka\n(v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy) sa za neprijateľnú\npodmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré v rámci\ndojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil\nvýlučne v rozhodcovskom konaní.\n5. Z obsahu ústavnej sťažnosti ďalej vyplynulo, že žalovaný v konaní pred okresným\nsúdom v rámci svojho písomného vyjadrenia namietol nedostatok právomoci súdu práve\ns poukazom na doložku a žiadal, aby okresný súd konanie zastavil.\n5.1 Sťažovateľ v replike na toto vyjadrenie podrobne zdôvodnil neprijateľnosť\na neplatnosť doložky, okrem iného poukázal aj na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n6 M Cdo 9/2012 zo 16. januára 2013, v ktorom súd vyslovil právny názor, podľa ktorého\nv zmysle § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov má banka povinnosť predložiť spotrebiteľovi návrh\nna uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že\npovinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných\nsporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli\nposkytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov\nv rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právna predchodkyňa oprávnenej takto nepostupovala,\nresp. pokiaľ takýto postup nebol oprávnenou doložený listinami pripojenými k návrhu\nna exekúciu,\n\nsúdy\n\nsprávne\n\nkonštatovali\n3\n\nneprijateľnosť\n\nrozhodcovskej\n\ndoložky.\n\nRozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako\nprejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.\nSlobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami\na informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená.\n5.2 Okresný súd Žilina, považujúc rozhodcovskú doložku za neplatnú, rozhodol\nmedzitýmnym rozsudkom č. k. 27 C 303/2014-132 z 11. novembra 2015 (ďalej len\n„medzitýmny rozsudok okresného súdu“) tak, že základ nároku sťažovateľa na vydanie\nbezdôvodného obohatenia od žalovaného je daný. Žalovaný podal proti medzitýmnemu\nrozsudku odvolanie a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n7 Co 170/2016 z 9. novembra 2016 bol medzitýmny rozsudok potvrdený.\n6. Na základe dovolania žalovaného odôvodneného tým, že v danej veci bolo\nrozhodnuté o veci nepatriacej do právomoci súdov, najvyšší súd ako súd dovolací\nuznesením sp. zn. 3 Cdo 80/2017 z 26. júla 2018 rozsudky súdov oboch nižších inštancií\nzrušil a konanie zastavil.\n7. Sťažovateľ, citujúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu,\nnamietal\n\nporušenie\n\nsvojich\n\nústavných\n\npráv\n\nnajmä\n\nv\n\ndôsledku\n\narbitrárnosti,\n\nnepreskúmateľnosti a nepresvedčivosti napádaného uznesenia, keďže podľa jeho názoru\nodôvodnenie napádaného uznesenia je strohým konštatovaním obsahu textu doložky\na súčasne bližšie nezdôvodneného názoru súdu, že doložka nenapĺňa znaky neprijateľných\npodmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, avšak dôvody, pre ktoré nenapĺňa znaky\nneprijateľných podmienok, už súd v odôvodnení napádaného uznesenia neuvádza a rovnako\nneuvádza ani konkrétne právne normy, ktoré na vec aplikoval a ako ich pri tejto aplikácii\nvykladal. Poukazoval i na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu a podľa neho relevantné\nprávne názory (k tomu podrobne uznesenie ústavného súdu č. k. III. ÚS 438/2018-11\nz 28. novembra 2018 bod 12).\n8. Poukazujúc na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ustálenú\nrozhodovaciu prax ústavného súdu, sťažovateľ tvrdil, že „všeobecný súd musí dať jasnú\na zreteľnú odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ktoré majú pre vec\n4\n\npodstatný význam a rovnako ESĽP vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že ak sa\nvnútroštátny súd nevyrovnal s argumentom alebo návrhom predloženým účastníkom\nkonania, nie je možné zistiť, či súd jednoducho opomenul zaoberať sa touto otázkou alebo či\nho zamýšľal zamietnuť, a ak to bolo jeho úmyslom, aké boli dôvody pre takéto rozhodnutie“.\n9. Druhým dôvodom sťažnosti bolo tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho práva\nna zákonného sudcu, ku ktorému došlo tým, že senát dovolacieho súdu nepostúpil vec\nna prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu.\n9.1 K tomuto dôvodu sťažovateľ poukázal na § 48 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), pričom\npod pojmom „právny názor“ v zmysle § 48 ods. 1 CSP možno podľa sťažovateľa chápať\nde facto všetky rozpoznateľné závery urobené najvyšším súdom v rozhodnutí, pričom\npodľa neho «... porušenie povinnosti predložiť vec veľkému senátu danej § 48 ods. 1 nie je\niba porušením tohto zákonného ustanovenia, ale vzhľadom na čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy\nSR aj pochybením, ktoré má ústavnoprávny rozmer. Z ústavného príkazu, že „nikoho\nnemožno odňať jeho zákonnému sudcovi“, ako z jedného z princípov právneho štátu\nvyplýva, že nerešpektovanie zákona, v akom zložení má byť vec rozhodovaná, predstavuje vo\nsvojich dôsledkoch porušenie čl. 48 ods. 1 Ústavy SR. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že\nPorušovateľ dospel ohľadne predpokladov posúdenia rozhodcovskej doložky ako\nneprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve k odlišnému právnemu názoru, ako bol\nvyjadrený v rozhodnutiach iných senátov dovolacieho súdu (sp. zn. 6 M Cdo 9/2012\nzo 16. januára 2013 a sp. zn. 4Cdo 210/2012 z 20. decembra 2012), avšak napriek tomu vec\nnepostúpil veľkému senátu, čím porušil základné právo sťažovateľa vyplývajúce mu z čl. 48\nods.1 Ústavy Slovenskej republiky.».\n10. Na základe výzvy ústavného súdu z 18. decembra 2018 sa k sťažnosti\nsťažovateľa vyjadril najvyšší súd a vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu\n1. marca 2019 uviedol, že sťažnosťou napadnutým uznesením zrušil rozsudok krajského\nsúdu, ako aj rozsudok okresného súdu a konanie zastavil podľa § 449 ods. 1 a 2, § 450 a § 6\nods. 1 CSP, keďže z obsahu spisu zistil, že žalovaný námietku nedostatku právomoci súdu\nuplatnil v súlade s § 5 CSP. Najvyšší súd sa vo svojom vyjadrení v podstate stotožnil\n5\n\ns dôvodmi napadnutého uznesenia a zdôraznil, že pri posudzovaní, či rozhodcovská doložka\nnapĺňa alebo nenapĺňa znaky neprijateľných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho\nzákonníka, dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nemá znaky neprijateľnej podmienky.\nRozhodcovská doložka nevyvoláva nerovnováhu medzi účastníkmi konania (stranami\nsporu), nie je spôsobilá viesť k značnej procesnej nevýhode jednej z procesných strán.\nPodľa najvyššieho súdu sťažovateľovi ako žalobcovi bola daná možnosť výberu medzi tým,\nči o vzájomných sporoch z úverovej zmluvy bude príslušný rozhodovať rozhodcovský súd\nalebo všeobecný súd, žalobca však možnosť výberu nevyužil a nevyznačením nesúhlasu\nv predznačenom\n\npolíčku\n\nvyslovil\n\nsúhlas\n\ns\n\npríslušnosťou\n\nrozhodcovského\n\nsúdu\n\nna prejednávanie a rozhodovanie sporov v súvislosti so zmluvou o úvere a návrh\nrozhodcovskej zmluvy prijal.\n10.1 Pokiaľ sťažovateľ ďalej namietal porušenie svojho práva na zákonného sudcu,\nku ktorému došlo tým, že senát dovolacieho súdu nepostúpil vec na prejednanie\na rozhodnutie veľkému senátu, a bol toho názoru, že najvyšší súd dospel, čo sa týka\npredpokladov\n\nposúdenia\n\nrozhodcovskej\n\ndoložky\n\nako\n\nneprijateľnej\n\npodmienky\n\nv spotrebiteľskej zmluve k odlišnému právnemu názoru, ako bol vyjadrený v rozhodnutiach\niných senátov najvyššieho súdu sp. zn. 6 MCdo 9/2012 zo 16. januára 2013 a sp. zn.\n4 Cdo 210/2012 z 20. decembra 2012, avšak napriek tomu vec nepostúpil veľkému senátu,\nnajvyšší súd upriamil pozornosť na to, že «Sťažovateľom uvedené rozhodnutia však nie sú\nodlišným právnym názorom posúdenia rozhodcovskej doložky, pretože v rozhodnutí\n6 MCdo 9/2012 zo 16. januára 2013 súd prvej inštancie konštatoval, že: „medzi\noprávnenou (resp. jej právnou predchodkyňou) a povinným bola dohodnutá rozhodcovská\ndoložka umožňujúca riešiť spory z tejto zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní pred\nrozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka bola súčasťou obchodných podmienok\nformulárovej zmluvy o úvere bez možnosti povinného - spotrebiteľa - ovplyvniť jej obsah,\na teda nebola dohodnutá individuálne. Vyslovil záver, že takáto rozhodcovská doložka bola\nv neprospech povinného, preto bola neprijateľná. Povinný totiž mohol buď len odmietnuť\nzmluvu ako celok, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytnutia úveru, to znamená aj\nrozhodcovskému konaniu (ak vznikne spor), bez možnosti uplatniť svoje právo žalobou na\nvšeobecnom súde.“. V rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 210/2012 z 20. decembra 2012 súd prvej\ninštancie\n\nkonštatoval,\n\nže:\n\n„Nekalú\n\npovahu\n6\n\nrozhodcovskej\n\ndoložky\n\nsúd\n\nvyvodil\n\nz „obmedzenia“ práva spotrebiteľa (povinného) ako slabšej zmluvnej strany domáhať sa\nochrany na všeobecnom súde v Slovenskej republike, pretože rozhodcovská doložka nebola\ndojednaná so spotrebiteľom individuálne a od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory\ns dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za hrubú nerovnováhu v právach\na povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom súd považoval skutočnosť, že povinný\nnemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, keďže jej\nsúčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky, zmluvu mohol buď prijať, alebo odmietnuť\nako celok.».\n10.2 Podľa najvyššieho súdu „... v sťažnosťou napadnutej veci sťažovateľ nebol\nv skutkových okolnostiach v rovnakom postavení ako spotrebitelia vo vyššie citovaných\nrozhodnutiach. V sťažnosťou napadnutom rozhodnutí najvyšší súd vychádzal pri posúdení\nrozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z iných\nskutkových zistení.“.\n10.3. V závere svojho vyjadrenia najvyšší súd vyslovil názor, že „namietané\nrozhodnutie najvyššieho súdu je súladné z ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho\nsúdu, preto ho nie je možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za\ntaké, ktoré by popieralo zmysel práva na spravodlivé súdne konanie, na súdnu ochranu\na ktoré by bolo porušením jeho práva na zákonného sudcu“.\n11. Na výzvu ústavného súdu zo 16. januára 2019 sa podaním došlým ústavnému\nsúdu 18. februára 2019 vyjadril i žalovaný v civilnom súdnom konaní ako upovedomená\nosoba [§ 51 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov – od 1. marca 2019 zúčastnená osoba podľa § 126\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)], ktorý poukázal na to, že\n«Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v napadnutom rozhodnutí nedopustil porušenia práv\nsťažovateľa. Stručne a jasne vysvetlil, z akého dôvodu považoval rozhodcovskú doložku za\nplatnú a nespĺňajúcu znaky neprijateľných podmienok. S poukazom na relevantné\nustanovenia napadnuté rozhodnutia zrušil a konanie zastavil. Sťažovateľom vytýkané ďalšie\nvady , pre ktoré má byť rozhodnutie arbitrárne, neobstoja ani pri ich vecnom zhodnotení\n7\n\npretože prvoinštančný a odvolací súd sa nestotožnili s argumentáciou sťažovateľa, keďže\ntieto súdy vznesenú námietku nedostatku právomoci svojvoľne ignorovali a namietaným\nnedostatkom právomoci sa vo svojich rozhodnutiach nezaoberali. S argumentáciou\nsťažovateľa, prezentovanou len pred súdom prvej inštancie bol povinný sa vysporiadať\nprvoinštančný resp. odvolací súd. Dovolací súd by mal túto povinnosť len vtedy, ak by\npolemizoval s ich názormi (k čomu nedošlo), alebo ak by mu táto argumentácia bola\nsťažovateľom opakovane prezentovaná. Všeobecné súdy boli povinné vyhodnotiť námietku\nnedostatku právomoci podľa ustanovení OSP resp. CSP. Zákon č. 335/2014 Z. z. neupravuje\nkonanie pred všeobecným súdom, ale spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Okrem toho nie\nje bez relevancie, že tento zákon nadobudol účinnosť až 1.1.2015; preto v čase podania\nžaloby ešte sťažovateľ nemohol využiť svoje právo podľa § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z.\nTento predpis nebolo možné použiť ani pri vyhodnotení náležitostí rozhodcovskej doložky,\nkeďže na tú sa v zmysle § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z vzťahujú len právne predpisy\núčinné v čase jej uzavretia. Dovolací súd sa neodklonil od predchádzajúcich odlišných\nprávnych názorov dovolacieho súdu, keďže neprijateľnosť rozhodcovskej doložky,\npoužívanej pôvodným žalovaným v tomto znení, nikdy predtým nebola predmetom\nposudzovania dovolacím súdom. Sťažovateľ namieta odňatie veci zákonnému sudcovi\nz dôvodu, že senát dovolacieho súdu 3Cdo, ktorý mal údajne dospieť k odlišnému názoru\nako iné senáty najvyššieho súdu, nepostúpil vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému\nsenátu podľa § 48 ods. 1 CSP. Zákonným „sudcom“ v danom prípade nie je trojčlenný\nsenát dovolacieho súdu (§ 46 ods. 1 CSP), ale veľký senát v zmysle § 48 ods. 2 CSP; čím\nmalo byť porušené právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR.».\n11.1 Zúčastnená osoba – žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že „sťažovateľ\ntvrdí, že senát dovolacieho súdu sa odchýlil od právneho názoru vysloveného v rozhodnutí\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 16.1.2013 sp. zn. 6MCdo 9/2012 a v rozhodnutí zo dňa\n20.12.2012 sp. zn. 4Cdo 210/2012. Obidve namietané rozhodnutia sa týkajú rozhodcovskej\ndoložky v spotrebiteľskej zmluve, ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. V žiadnom\nzo spomínaných prípadov však dovolací súd neposudzoval neprijateľnosť rozhodcovskej\ndoložky v takom individuálnom znení aké bolo namietané voči pôvodnému žalovanému.\nÚčelom činnosti veľkého senátu podľa § 48 CSP je zjednocovanie rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu v skutkovo a právne porovnateľných veciach. Aj keď veľký senát\n8\n\npôsobí v len od 1.7.2016, na vyhodnotenie povinnosti senátu dovolacieho súdu predložiť vec\nveľkému senátu možno aplikovať aj predošlú judikatúru ústavného súdu.“.\n11.2 Poukázal na to, že «ústavný súd vo viacerých rozhodnutiach apeloval na\ndodržiavanie princípu právnej istoty, ktorá je zabezpečená vtedy, keď sa na určitú právne\nrelevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr.\nI. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Pritom musí ísť o rozhodovanie\no tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pretože\nprotichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu\nhlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne\nnapr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Spôsob, ktorým sa za účinnosti CSP zabezpečuje\nprávna istota pri rozhodnutiach dovolacieho súdu o tej istej právnej otázke, spočíva práve\nv povinnosti postúpiť vec na rozhodnutie veľkému senátu podľa § 48 ods. 1 CSP. Ak však\ndovolací súd vyhodnotí posudzovaný prípad z hľadiska relevantných kritérií ako odlišný\na (zatiaľ) ojedinelý, povinnosť postúpiť vec veľkému senátu v zmysle § 48 ods. 1 CSP nemá.\nV namietaných prípadoch došlo síce k posudzovaniu neprijateľnosti rozhodcovských\ndoložiek, závery dovolacieho súdu však možno aplikovať len na rozhodovanie v rovnakých\nalebo analogických skutkových situáciách. Ak dovolací súd vyhodnotí situáciu ako skutkovo\nodlišnú, ani inštitút veľkého senátu mu nebráni v tom, aby o dovolaní rozhodol\n„samostatne“. V prípade rozhodcovských doložiek existuje množstvo rozdielnych\nskutkových situácií, ktoré vylučujú aplikáciu predošlých záverov dovolacieho súdu na\nposudzovanú vec. Medzi ne patria najmä: posúdenie totožnosti subjektov rozhodcovskej\ndoložky a ich vzájomného postavenia, vyhodnotenie kto a z akého dôvodu inicioval\nuzavretie rozhodcovskej doložky, výklad vôle vrátane posúdenia či a akým spôsobom sa pri\nuzavretí\n\nrozhodcovskej\n\ndoložky\n\nrealizovali\n\n„práva\n\nspotrebiteľa\n\nrozhodnúť\n\nsa“,\n\na predovšetkým samotné znenie rozhodcovskej doložky.».\n11.3 Zúčastnená osoba – žalovaný zdôraznil, že „Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 6 MCdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013 a sp. zn. 4 Cdo 210/2012 zo dňa 20.12.2012\nposudzovali iné rozhodcovské doložky, v inom znení, medzi inými subjektmi. Nejde ani\no analogickú skutkovú situáciu. Až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.7.2018\nsp. zn. 3 Cdo 80/2017 žiadne rozhodnutie dovolacieho súdu neposudzovalo rozhodcovskú\ndoložku pôvodného žalovaného v rovnakom znení a s rovnakou možnosťou spotrebiteľa\n9\n\nrozhodnúť sa, či rozhodcovskú doložku príjme alebo nie. Z tohto dôvodu neexistovalo také\nodlišné posúdenie rovnakej právnej otázky za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,\nv dôsledku ktorého by bol senát dovolacieho súdu povinný postúpiť vec veľkému senátu.\nNedošlo preto ani k porušeniu základného práva sťažovateľa na zákonného sudcu v zmysle\nčl. 48 ods. 1 ústavy.“.\n12. Sťažovateľ podal 25. marca 2019 repliku k vyjadreniu najvyššieho súdu\na zúčastnenej osoby, v ktorej uviedol, že „... vo vyjadrení je argumentované odlišnosťou\nskutkových okolností v sťažnosťou napadnutej veci a tých sporov, v ktorých boli vydané\nsťažovateľom uvádzané skoršie rozhodnutia najvyššieho súdu. Uvedené platí obzvlášť za\nsituácie, kedy v konaní zastavenom napádaným uznesením neboli skutkové okolnosti\nuzatvorenia predmetnej rozhodcovskej doložky vôbec zisťované a skúmané a to ani na súde\nprvej inštancie či odvolacom súde. Pritom ani v napádanom uznesení, ani v konaní tomuto\nrozhodnutiu predchádzajúcom, sa najvyšší súd vôbec nezaoberal okolnosťami uzatvorenia\npredmetnej rozhodcovskej doložky (okrem jej holého textu), teda vôbec neskúmal, či\nžalovaný (banka) vysvetlil sťažovateľovi ako spotrebiteľovi obsah a dôsledky rozhodcovskej\ndoložky a tieto skutočnosti preukázal vykonanými dôkazmi (napr. výsluchom spotrebiteľov,\nzamestnancov žalovaného, listinnými poučeniami a pod.), nezaoberal sa formuláciou\ndoložky (predformulovaný súhlas spotrebiteľa a uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy\nnekonaním) a ani umiestnením doložky do spleti záverečných ustanovení bez akéhokoľvek\nupozornenia resp. označenia. Pokiaľ ide o rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n4Cdo 210/2012 z 20. decembra 2012, i samotný najvyšší súd vo svojom vyjadrení\nk sťažnosti uvádza, že v uvedenej veci videli konajúce súdy nekalú povahu rozhodcovskej\ndoložky v obmedzení práva spotrebiteľa ako slabšej strany domáhať sa ochrany na\nvšeobecnom súde v Slovenskej republike, ak rozhodcovská doložka nebola individuálne\ndojednaná a od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne\nv rozhodcovskom konaní. V sťažovateľovej veci zastavenej napádaným uznesením pritom\nsúdy všetkých inštancií vôbec neskúmali individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej\ndoložky (žalovaný ho ani netvrdil a ničím nepreukazoval a naopak, Zmluva o poskytnutí\núveru č. 02/742/08 zo dňa 29. decembra 2008 je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou\nzmluvou, ktorej obsah sťažovateľ nemohol ovplyvniť a to vrátane obsahu zmluvnej\n10\n\npodmienky predstavujúcej predmetnú rozhodcovskú doložku - aj túto mohol sťažovateľ iba\nako celok buď prijať alebo odmietnuť. Súčasne táto rozhodcovská doložka bráni\nsťažovateľovi domáhať sa ochrany na všeobecnom súde v Slovenskej republike (čo vyplýva\naj zo samotného zastavenia konania napádaným uznesením).“.\n13. K vyjadreniu zúčastnenej osoby sťažovateľ uviedol, že «nie je pravdou, že by\nsťažovateľ napádal sťažnosťou uznesenie z dôvodu, že by sa nestotožňoval s právnym\nnázorom najvyššieho súdu, sťažovateľ napáda uznesenie z dôvodu absencie presvedčivého\na preskúmateľného odôvodnenia, okrem iného vo vzťahu k názoru dovolacieho súdu\nvysloveného v jeho rozhodnutí, podľa ktorého predmetná rozhodcovská doložka nenapĺňa\nznaky neprijateľnej podmienky; pričom toto uznesenie je v tomto smere v rozpore\ns ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Napádané uznesenie je\ni v príkrom rozpore s princípom právnej istoty, keďže dovolací súd opomenul vysporiadať\nsa s relevantnou zákonnou úpravou, jej výkladom a aplikáciou na skutkový stav\nprejednávanej veci, opomenul sa vysporiadať so skoršími odlišnými právnym názormi\ndovolacieho súdu na riešenie právnych otázok týkajúcich sa rozhodcovských doložiek\npredkladaných bankami svojim klientom v postavení spotrebiteľa, ktoré mali všeobecný\ncharakter a neboli viazané na žiadne konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by v prejednávanej\nveci neboli naplnené. Taktiež bolo napadnuté rozhodnutie síce vydané na základe námietky\nnedostatku právomoci súdu vznesenej žalovaným, avšak za úplného opomenutia\nvysporiadania sa s argumentáciou sťažovateľa vo vzťahu k tejto námietke, a to najmä pokiaľ\nide o jeho vyjadrenie zo dňa 9. júla 2015.Nie je pravdou, že všeobecné súdy boli povinné\nvyhodnotiť námietku nedostatku právomoci izolovane podľa ustanovení OSP resp. CSP, bez\ntoho, aby súčasne aplikovali zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom\nkonaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSRK“). Ako správne uvádza\nzúčastnená osoba (pôvodný žalovaný) vo svojom vyjadrení, ZoSRK nadobudol účinnosť dňa\n1. januára 2015 a to vrátane § 3 ods. 6 ZoSRK, podľa ktorého sa spotrebiteľ napriek\nuzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby\nna súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku\nprávomoci súdu podľa osobitného predpisu, pričom podľa príslušnej poznámky pod čiarou\n\n11\n\nodkazovalo toto ustanovenie ZoSRK na § 106 Občianskeho súdneho poriadku resp. neskôr\nna § 5 až 8 Civilného sporového poriadku.».\n13.1 Sťažovateľ opätovne poukázal na to „že v konaní zastavenom napádaným\nuznesením neboli skutkové okolnosti uzatvorenia predmetnej rozhodcovskej doložky vôbec\nzisťované a skúmané a to ani na súde prvej inštancie či odvolacom súde, a preto je nemožné\nporovnávať skutkové okolnosti, ktoré nie sú známe resp. v prejednávanej veci náležité\nzistené. K uvedenému sa však žiada dodať, že ak vo vzťahu k poučovacej povinnosti banky\npri predkladaní rozhodcovskej doložky v zmysle § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,\nvýkladu tohto zákonného ustanovenia a vplyvu riadneho nesplnenia tejto povinnosti banky\nna (ne)platnosť takejto rozhodcovskej doložky, pre aplikovateľnosť týchto právnych názorov\nsú pritom podstatné iba skutkové okolnosti, ktoré nie sú medzi stranami sporné, a síce, že\nv danom prípade ide o záväzkový vzťah medzi bankou (žalovaným) a spotrebiteľom\n(sťažovateľom) ako klientom banky. Žiadne iné skutkové okolnosti nemajú vplyv na právne\nnázory najvyššieho súdu, na ktoré poukázal sťažovateľ, a preto je irelevantné, že\nsťažovateľom uvádzané skoršie rozhodnutia najvyššieho súdu posudzovali iné rozhodcovské\ndoložky, v inom znení a medzi inými subjektmi.\nSťažovateľ preto nesúhlasí s názorom prezentovaným zúčastnenou osobou\n(žalovaným), že neexistuje posúdenie rovnakej právnej otázky za rovnakej alebo analogickej\nskutkovej situácie. Skoršie rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré poukazuje sťažovateľ\nvyjadrujú právne názory najvyššieho súdu k výkladu relevantnej právnej úpravy vo vzťahu\nk rozhodcovským doložkám vo všeobecnej rovine bez podmieňovania takými skutkovými\nokolnosťami, ktoré by neboli splnené i v danom prípade , preto sú tieto právne názory\nnajvyššieho súdu prinajmenšom rovnako relevantné pre posúdenie rozhodcovskej doložky\nv prejednávanej veci.“.\nII.\n14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n12\n\n15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n17. Ústavný súd s výslovným súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát ústavného súdu sťažnosť\nprerokoval na svojom neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov.\nK namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru namietaným uznesením najvyššieho súdu\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n13\n\n20. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už\njudikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n21. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon\n(IV. ÚS 77/02). Súčasne každý má právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný\nvýklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne\ninterpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n22. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry ústavného súdu (m. m. III. ÚS 341/07,\nI. ÚS 155/2017, III. ÚS 342/2017), uprednostňujúcej výklad zákona e ratione legis\n(argumentácia zmyslom, rozumom, účelom) pred doslovným gramatickým (jazykovým)\nvýkladom, prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie\njednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd\nurobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu\nochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom\na v právnom\n\nmyslení\n\nkonsenzuálne\n\nakceptovanom\n14\n\nvýzname\n\nči\n\nbez\n\nbližších\n\nnerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n23. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Arbitrárnosť a zjavná\nneodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich\nprávnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami\nformálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené\nnedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť\nspôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy.\n24. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu\nneprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci\nvšeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani\nochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva\noddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní\nsvojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého\nprocesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti\n15\n\npre porušenie základného práva na súdnu ochranu (práva na spravodlivé súdne konanie)\nrozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré\nzo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n25. Vzhľadom na uvedené bolo predmetom skúmania ústavného súdu, či\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu mohlo dôjsť k zásahu do označených práv\nsťažovateľa.\n26. Treba zdôrazniť, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení primárne zaoberal\notázkou právomoci ako základnou procesnou podmienkou konania a i keď konanie\npred všeobecným súdom bolo začaté za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), najvyšší súd v zmysle § 470\nods. 1 CSP posudzoval otázku právomoci súdu v danom spore podľa predpisov platných\nv čase podania dovolania, t. j. podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, a z obsahu\nspisu zistil, že žalovaný námietku nedostatku právomoci súdu uplatnil v súlade s § 5 CSP,\npodľa ktorého na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone,\nktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.\n27. Podľa § 6 ods. 1 CSP ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr\npri prvom procesnom úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom\nkonaní, konanie zastaví [do 30. júna 2016 upravoval túto alternatívnu zúženú právomoc\nvšeobecných súdov § 106 OSP, pričom dikcia oboch ustanovení sa zásadne nelíši (pozn.)].\n28. Základnou podmienkou právomoci rozhodcovského súdu v spore konať\na rozhodovať je platnosť rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami (§ 52\na nasl. Občianskeho zákonníka), že spory z daného právneho vzťahu bude prejednávať\na rozhodovať rozhodcovský súd.\n\n16\n\n29. V danom prípade bolo obsahom spisového materiálu nesporne preukázané, že\nzmluvou o poskytnutí úveru č. 02/742/08 z 29. decembra 2008 bol žalobcovi poskytnutý\núver do výšky 2 000 000 Sk (66 387,84 €) na budúcu kúpu nehnuteľnosti. Súčasťou bodu\n14.4 uvedenej zmluvy je vyhlásenie sťažovateľa, že prijíma návrh rozhodcovskej zmluvy,\npodľa ktorej vzájomné spory, ktoré medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti\ns úverovou zmluvou, je príslušný prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní Stály\nrozhodcovský súd Asociácie bánk, a zároveň bola sťažovateľovi daná možnosť vyznačením\noznačeného políčka vyjadriť nesúhlas s uvedeným návrhom rozhodcovskej zmluvy, keď by\nvzájomné spory v súvislosti s úverovou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť\nvšeobecný súd. Sťažovateľ nesúhlas s návrhom rozhodcovskej zmluvy v označenom\npolíčku nevyznačil.\n30. Pre účely overenia opodstatnenosti námietok vznesených sťažovateľom sa\nústavný súd oboznámil s obsahom napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Najvyšší súd,\ntak ako je už podrobnejšie uvedené nielen v sťažnosti, ale aj v bode 10 tohto nálezu,\npovažoval rozhodcovskú doložku za platnú a nespĺňajúcu znaky neprijateľných podmienok\na nevyvolávajúcu nerovnováhu medzi stranami sporu, a teda nespôsobilú viesť k značnej\nprocesnej nevýhode jednej z procesných strán. Tiež zdôraznil sťažovateľovu možnosť\nvýberu medzi tým, či o vzájomných sporoch z úverovej zmluvy bude príslušný rozhodovať\nrozhodcovský súd alebo všeobecný súd, ktorú sťažovateľ nevyužil. K tomuto záveru\nnajvyššieho súdu ústavný súd považuje za potrebné dodať, že nie je rozhodujúce, či tak\nsťažovateľ urobil vedome alebo z nepozornosti.\n31. Ústavný súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu dospel k názoru, že obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov\npre zrušenie rozhodnutí súdov prvej i druhej inštancie a zastavenie konania, pričom nezistil,\nže by tieto závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká\naplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola\npopretím ich podstaty a zmyslu. Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu,\naby sa spochybňovali závery napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, pretože sú\n\n17\n\ndostatočne a presvedčivo odôvodnené. V danom prípade nič nenasvedčuje tomu, že by bol\nsťažovateľovi odopretý prístup k súdu.\n32. Skutočnosť, že konanie pred všeobecným súdom neprebiehalo, resp. neskončilo\npodľa predstáv sťažovateľa a že súd nerozhodol v súlade s jeho názorom, nie je právnym\nzákladom pre namietnutie porušenia základných práv a slobôd sťažnosťou podanou\nústavnému súdu. Ani skutočnosť, že sťažovateľ trvá na porušení svojich práv ako\nspotrebiteľ a s názorom najvyššieho súdu sa nestotožňuje, nepostačuje sama osebe\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok.\n33. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nepatrí právo\nsporovej strany na rozhodnutie v súlade s jej právnym názorom (m. m. II. ÚS 218/02,\nI. ÚS 3/97), ani právo dožadovať sa toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sporová strana predkladá (II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 284/08).\n34. Ústavný súd preto nenachádza takú príčinnú súvislosť medzi napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu a základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a ani právom na spravodlivé súdne konanie vyplývajúcim z čl. 6 ods. 1 dohovoru, na\nzáklade ktorej by reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.\nK namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 1\nústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n35. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť ustanoví zákon.\n18\n\n36. Materiálny právny štát je postavený (okrem iného) na dôvere občanov v právo\na právny poriadok. Podmienkou takejto dôvery je aj dostatočná miera právnej istoty\nobčanov. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty (čl. 1\nods. 1 ústavy), ktorý okrem iného vyžaduje, aby v prípade, keď súdy rozhodnú vo veci\ns konečnou\n\nplatnosťou,\n\nich\n\nrozhodnutie\n\nnebolo\n\nviac\n\nspochybňované\n\nv\n\nzmysle\n\npredvídateľnosti práva. Súdy majú v rovnakých podmienkach aplikovať právnu normu\nrovnakým spôsobom. Diametrálne odlišné právne posúdenie veci súdom v skutkovo\ntotožných veciach za jednotnej právnej úpravy je v podmienkach materiálneho právneho\nštátu neakceptovateľné. Princíp právnej istoty musí byť plne realizovaný v praxi súdov, a to\nnajmä prostredníctvom „ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít“.\nVychádzajúc z premisy, že úloha najvyššieho súdu pri aplikácii princípu právnej istoty je\nabsolútne kľúčová, ukázala sa potreba zriadenia veľkého senátu najvyššieho súdu s cieľom\nzabezpečenia jednoty rozhodovania najmä v zmysle jednoty judikatúry a jej akceptovania\nsúdmi nižších inštancií. Veľký senát predstavuje inštitucionálne zabezpečenie princípu\nprávnej istoty vyjadreného v čl. 2 CSP. Podľa čl. 2 ods. 2 časti vety pred bodkočiarkou CSP\nprávna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude\nrozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.\n37. Podľa § 48 ods. 1 CSP ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje\nk právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený\nv rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie\nveľkému senátu. V uznesení o postúpení veci odôvodní svoj odlišný právny názor.\n38. Otázkou postúpenia veci veľkému senátu sa už zaoberal aj najvyšší súd, ktorý\nv rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky 3/2017 pod č. 17 judikoval, že «výskyt rozdielnych rozhodnutí\nv skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou v zásade\nkaždého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva (viď\nm. m. nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 51/2014). Aj v rozhodovacej praxi senátov\nnajvyššieho súdu môže byť niekedy riešenie interpretačných a aplikačných problémov\n19\n\n(odstraňovanie nejednotností) spojené s procesom postupného zjednocovania názorov,\nv počiatočných fázach ktorého nie je vylúčená možnosť výskytu rozhodnutí spočívajúcich na\nodlišných alebo až protichodných názoroch. Postúpenie veci veľkému senátu podľa § 48\nods. 1 CSP nie je na voľnej úvahe trojčlenného senátu. Na druhej strane to ale neznamená,\nže trojčlenný senát musí postúpiť vec veľkému senátu najvyššieho súdu pri každom\nnestotožnení sa s názorom vyjadreným už skôr v inom rozhodnutí niektorého trojčlenného\nsenátu. I keď by doslovné znenie tohto ustanovenia mohlo zvádzať a viesť k záveru, že\npostúpenie veci veľkému senátu je v takom prípade bezpodmienečnou povinnosťou\ntrojčlenného senátu (viď slovo „postúpi“, teda nie „môže postúpiť“), nie je to tak. Právnou\núpravou, ktorá je obsiahnutá v § 48 ods. 1 CSP, sa sledoval cieľ pokryť v praxi prípady,\nv ktorých (trojčlenný) senát najvyššieho súdu dospeje k záveru, že je dôvod na zmenu (na\nodklonenie sa od konštantnej línie rozhodovania). Senát, ktorý dospeje k tomuto záveru, je\npovinný postúpiť vec veľkému senátu. Na druhej strane ale účelom tohto ustanovenia\nbezpochyby nie je to, aby bola veľkým senátom posudzovaná správnosť názoru trojčlenného\nsenátu, podľa ktorého nie je dôvod na zmenu doterajších právnych náhľadov\na rozhodovacej praxe ustálenej v minulosti prijatím judikátu (alebo stanoviska)\npublikovaného v Zbierke. Trojčlenný senát, ktorý zastáva tento názor, nie je povinný\npostúpiť vec veľkému senátu. Samozrejme, pokiaľ ešte v určitej právnej otázke nedošlo\nk prijatiu (publikovaniu) stanoviska alebo judikátu, prípadne ešte nebolo vydané\nrozhodnutie veľkého senátu, má povinnosť postúpiť vec veľkému senátu ten trojčlenný senát\nnajvyššieho súdu, ktorý sa mieni názorovo odkloniť od skoršieho rozhodnutia iného senátu\nnajvyššieho súdu.».\n39. Možno prisvedčiť názoru sťažovateľa, že porušenie povinnosti predložiť vec\nveľkému senátu danej § 48 ods. 1 CSP nie je iba porušením tohto zákonného ustanovenia,\nale vzhľadom na čl. 48 ods. 1 prvú vetu ústavy aj pochybením, ktoré má ústavnoprávny\nrozmer. Z ústavného príkazu, že „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi“, ako\njedného z princípov právneho štátu vyplýva, že nerešpektovanie zákona, v akom zložení má\nbyť vec rozhodovaná, predstavuje vo svojich dôsledkoch porušenie čl. 48 ods. 1 ústavy\n(obdobne sa vyslovil aj ústavný súd v rozhodnutí II. ÚS 332/2018).\n\n20\n\n40. Ak však sťažovateľ ďalej uvádza, že „... je zrejmé, že najvyšší súd dospel\nohľadne predpokladov posúdenia rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky\nv spotrebiteľskej zmluve k odlišnému právnemu názoru, ako bol vyjadrený v rozhodnutiach\niných senátov najvyššieho súdu sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo 16. januára 2013 a sp. zn.\n4Cdo 210/2012 z 20. decembra 20121, avšak napriek tomu vec nepostúpil veľkému senátu,\nčím porušil základné právo sťažovateľa vyplývajúce mu z čl. 48 ods.1 ústavy“, s týmto\nnázorom sa nemožno stotožniť.\n41. V prípade rozhodcovských doložiek existuje množstvo rozdielnych skutkových\nsituácií, ktoré vylučujú aplikáciu predošlých záverov dovolacieho súdu na posudzovanú vec.\nMedzi ne patria najmä: posúdenie totožnosti subjektov rozhodcovskej doložky a ich\nvzájomného postavenia, vyhodnotenie, kto a z akého dôvodu inicioval uzavretie\nrozhodcovskej doložky, výklad vôle vrátane posúdenia, či a akým spôsobom sa pri uzavretí\nrozhodcovskej doložky realizovali práva spotrebiteľa rozhodnúť sa, a predovšetkým\nsamotné znenie rozhodcovskej doložky.\n42. Ústavný súd v súlade s názorom najvyššieho súdu, ako aj s vyjadrením\nzúčastnenej osoby je toho názoru, že sťažovateľom uvedené rozhodnutia nie sú odlišným\nprávnym názorom posúdenia rozhodcovskej doložky. Sťažovateľ nebol v skutkových\nokolnostiach v rovnakom postavení ako spotrebitelia v už citovaných rozhodnutiach,\npretože v napadnutom rozhodnutí najvyšší súd vychádzal pri posúdení rozhodcovskej\ndoložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z iných skutkových zistení.\n43. V rozhodnutí sp. zn. 6 MCdo 9/2012 zo 16. januára 2013 súd prvej inštancie\nkonštatoval, že „medzi oprávnenou (resp. jej právnou predchodkyňou) a povinným bola\ndohodnutá rozhodcovská doložka umožňujúca riešiť spory z tejto zmluvy výlučne\nv rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka bola súčasťou\nobchodných podmienok formulárovej zmluvy o úvere bez možnosti povinného - spotrebiteľa\n- ovplyvniť jej obsah, a teda nebola dohodnutá individuálne. Vyslovil záver, že takáto\nrozhodcovská doložka bola v neprospech povinného, preto bola neprijateľná. Povinný totiž\nmohol buď len odmietnuť zmluvu ako celok, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam\n21\n\nposkytnutia úveru, to znamená aj rozhodcovskému konaniu (ak vznikne spor), bez možnosti\nuplatniť svoje právo žalobou na všeobecnom súde.“.\n44. V rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 210/2012 z 20. decembra 2012 súd prvej inštancie\nkonštatoval, že «Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd vyvodil z „obmedzenia“ práva\nspotrebiteľa (povinného) ako slabšej zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom\nsúde\n\nv\n\nSlovenskej\n\nrepublike,\n\npretože\n\nrozhodcovská\n\ndoložka\n\nnebola\n\ndojednaná\n\nso spotrebiteľom individuálne a od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil\nvýlučne v rozhodcovskom konaní. Za hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi\ndodávateľom a spotrebiteľom súd považoval skutočnosť, že povinný nemal možnosť\npodstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, keďže jej súčasťou sú aj\nvšeobecné obchodné podmienky, zmluvu mohol buď prijať, alebo odmietnuť ako celok.».\n45. V sťažnosťou napadnutom uznesení najvyšší súd dôvodil tým, že žalobcovi\n(sťažovateľovi) bola daná možnosť výberu medzi tým, či o vzájomných sporoch z úverovej\nzmluvy bude príslušný rozhodovať rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, žalobca\n(sťažovateľ)\n\nvšak\n\nv predznačenom\n\ntúto\n\nmožnosť\n\nvýberu\n\npolíčku\n\nvyslovil\n\nsúhlas\n\nnevyužil\ns\n\na\n\nnevyznačením\n\npríslušnosťou\n\nnesúhlasu\n\nrozhodcovského\n\nsúdu\n\nna prejednávanie a rozhodovanie sporov v súvislosti so zmluvou o úvere a návrh\nrozhodcovskej zmluvy prijal.\n46. Vzhľadom na odlišnosť posúdenia skutkových okolností uzavretia rozhodcovskej\ndoložky, keď v danej veci ani nešlo o rozhodcovskú doložku, ktorá by od spotrebiteľa\nvyžadovala, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nemožno\nhovoriť o odklone od prechádzajúcich rozhodnutí najvyššieho súdu, a tým ani o porušení\nzákladného práva sťažovateľa na zákonného sudcu, ktoré malo spočívať v nesplnení si\npovinnosti konajúceho senátu najvyššieho súdu predložiť vec podľa § 48 ods. 1 CSP\nveľkému senátu najvyššieho súdu na rozhodnutie.\n\n22\n\nIII.\n47. Námietky sťažovateľa týkajúce sa uzavretia úverovej zmluvy vrátane\nrozhodcovskej doložky nebolo možné v danej veci považovať za spôsobilé spochybniť\nústavnú udržateľnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, a to i s ohľadom na výšku\nposkytnutého úveru (2 000 000 Sk, resp. 66 387,84 €) na účel kúpy nehnuteľnosti, keď\nmožno predpokladať, že sťažovateľ ako každá priemerne spôsobilá fyzická osoba je natoľko\nrozumovo schopný vnímať a posúdiť v styku s bankovým subjektom zmysel a účel úverovej\nzmluvy, ako aj jej jazykové vyjadrenie, keď navyše, ako vyplynulo z medzitýmneho\nrozsudku okresného súdu, bol do 30. decembra 2009 zamestnancom zúčastnenej osoby,\navšak túto skutočnosť vo svojej sťažnosti neuviedol.\n48. Nad rámec veci ústavný súd dodáva, že z medzitýmneho rozsudku okresného\nsúdu tiež jednoznačne vyplynulo, že sťažovateľ až do 31. decembra 2010 požíval výhody\npri určovaní úrokovej sadzby podľa vnútrobankového predpisu o zamestnaneckých\nvýhodách a až od 1. januára 2011 sa účastníci úverovej zmluvy dohodli (dodatok č. 5\nnesprávne označený ako dodatok č. 4), že úroky budú pre sťažovateľa určené\nbez zamestnaneckých výhod, z čoho je nesporne zrejmé, že zmena úrokovej sadzby platná\nod 1. januára 2011 nastala v súvislosti so skončením pracovného pomeru sťažovateľa\nu zúčastnenej osoby. Takto potom ťažko prisvedčiť tvrdeniu sťažovateľa, že „v konaní\nžalovaného badať evidentne zneužitie neskúsenosti slabšej zmluvnej strany (spotrebiteľa)“.\n49. Na správnosti záveru napadnutého uznesenia najvyššieho súdu nemôže nič\nzmeniť ani prijatie zákona č. 373/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014\nZ. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,\nktorým došlo aj k zmene zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona\nč. 521/2005 Z. z., zákona č. 71/2009 Z. z., zákona č. 336/2014 Z. z. a zákona č. 125/2016\nZ. z., o. i. v tom zmysle, že „rozhodcovská zmluva (§ 4 ods. 1), na základe ktorej bola\nzaložená právomoc stáleho rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu medzi jej účastníkmi\na na základe ktorej sa nezačalo žiadne rozhodcovské konanie pred zrušením tohto stáleho\n23\n\nrozhodcovského súdu, stráca platnosť dňom zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského\nsúdu podľa § 12 ods. 2 písm. b)“ a že Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej\nasociácie bol zrušený k 1. januáru 2019, pretože sťažovateľ od doručenia uznesenia\nnajvyššieho súdu mal ešte dostatočný časový priestor, aby sa so svojím nárokom obrátil\nna rozhodcovský súd.\n50. Keďže v okolnostiach daného prípadu neboli naplnené podmienky na vyslovenie\nporušenia sťažovateľom označených práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu,\nústavný súd sťažnosti nevyhovel.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. júna 2019\n\n24", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-neprijateľné podmienky", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "občianske súdne konanie", "občianske súdne konanie", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-neprijateľné podmienky", "arbitrárnosť", "úver-zmluva o úvere"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d61436a9-43a1-4751-975d-5a5202c80dbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.332.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 332/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 332/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.332.2018.2"}, {"guid": "ussr:7ec3eb0b-c56c-4c1a-945d-44c10e197b91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.342.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 342/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.342.2017.2"}, {"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:bdc6b0d4-06fd-4c3b-96d8-0e655ab8b145", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2014 z 5. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-05", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bdc6b0d4-06fd-4c3b-96d8-0e655ab8b145"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:499f86e6-e72d-4d2a-9e13-71eda4ec9d18", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 356/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 356/06 z 10. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-10", "citacie_n": 581, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499f86e6-e72d-4d2a-9e13-71eda4ec9d18"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:072e386c-5acf-465d-8931-d4a47ae7b9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/97 z 16. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-16", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:03c52d91-18f1-4b09-8cfe-870d56d797ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.387.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 387/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 387/2024 z 22. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.387.2024.1"}, {"guid": "ussr:309d05a9-221c-4939-a3ba-005bf6ab3391", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.28.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 28/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 28/2022 z 25. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.28.2022.1"}, {"guid": "ussr:6fafb307-418d-40dd-809b-1274cf28624f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.366.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 366/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 366/2021 z 6. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.366.2021.1"}, {"guid": "ussr:f00f747f-da13-481c-9a16-5a3e584f5883", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.187.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 187/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 187/2021 z 15. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.187.2021.1"}, {"guid": "ussr:5202dfc7-58db-4627-9908-0f7fb879a32a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.37.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 37/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 37/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.37.2020.1"}, {"guid": "7b44523b-0ee4-4788-b8de-252fe39acc24:0c1f8361-5478-46a1-a063-76a954091297", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8819200054.1", "spisova_znacka": "2Cdo/320/2021", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/320/2021 z 26. 10. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8819200054.1"}, {"guid": "81d69122-f607-4437-ad92-2593d7d59280:99ab407c-33c4-473d-ba34-5b94d80f68e0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2116215180.1", "spisova_znacka": "7Cdo/86/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/86/2023 z 26. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-26", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2116215180.1"}, {"guid": "b352d82a-d75a-4eee-bf83-55e23e1e416f:ac5882c0-0e9a-4da6-8b6c-958daf092832", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8118203076.1", "spisova_znacka": "7Cdo/59/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/59/2020 z 27. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8118203076.1"}, {"guid": "b352d82a-d75a-4eee-bf83-55e23e1e416f:5daa18d2-3e7e-44b6-a33e-c6e96aa4412d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8118203076.1", "spisova_znacka": "7Cdo/59/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/59/2020 z 26. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8118203076.1"}, {"guid": "b352d82a-d75a-4eee-bf83-55e23e1e416f:aa20afcc-0ca3-4b73-9b3b-c206c95a65b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8118203076.1", "spisova_znacka": "7Cdo/59/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/59/2020 z 26. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8118203076.1"}, {"guid": "d078af0a-c071-445d-9120-5fcef6de6534:60f55644-d5b1-49cf-a2f5-df827fd1eab8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1514217559.1", "spisova_znacka": "8Cdo/125/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/125/2019 z 28. 10. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1514217559.1"}, {"guid": "d078af0a-c071-445d-9120-5fcef6de6534:d70e782a-b9f2-449e-8753-16b23d1f0979", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1514217559.1", "spisova_znacka": "8Cdo/125/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/125/2019 z 27. 10. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1514217559.1"}, {"guid": "2a0e44b5-0f59-4f13-9814-3093d726afc8:3a878fba-0347-44a6-aae5-2b1fbcbdbd9f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5708208296.1", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2019 z 25. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-25", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5708208296.1"}, {"guid": "0975dd9d-6576-487f-a4a3-32164c9bfd67:cfaf80e1-6700-4800-9091-ae9f873a3171", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8125202483.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/24/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoCsp/24/2025 z 28. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8125202483.1"}, {"guid": "6d324373-3988-4c18-a8a4-25fd67b229f5:8f06a7fd-3325-44bd-bf13-eebdba073ff3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8125200798.2", "spisova_znacka": "14CoCsp/1/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14CoCsp/1/2026 z 23. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8125200798.2"}, {"guid": "e40e5ccd-3696-44b4-a027-0b9d729475bc:746ddc19-cf61-4fd8-ad59-75ff72d86757", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1321201617.1", "spisova_znacka": "16CoCsp/24/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16CoCsp/24/2023 z 31. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1321201617.1"}, {"guid": "4ec018e1-e78a-4f5a-a808-296fbc438c14:6e6f5125-12be-4b40-bbe6-d7222f56e4a0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8125200955.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/22/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11CoCsp/22/2025 z 24. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8125200955.1"}, {"guid": "bc57fba6-e0d5-4cb0-a962-7c759b104b22:3c18bfaf-d31e-48e5-a502-03746a224897", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8125200789.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/22/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoCsp/22/2025 z 20. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-01-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8125200789.1"}, {"guid": "246c5e31-c285-4161-a17e-b5a791a9c2ad:571586ef-6920-4e77-aba1-e90824136f1f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8122205989.3", "spisova_znacka": "20CoCsp/5/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoCsp/5/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8122205989.3"}, {"guid": "2eb42a1e-a424-4c7c-84b0-c297292982ce:942e13e6-f8d8-4a77-b621-b9c2a7905798", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4107214824.1", "spisova_znacka": "11CoEk/27/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoEk/27/2025 z 4. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4107214824.1"}, {"guid": "134bcf09-3b19-48cf-9659-b3f105add401:68ee4de5-79fe-4753-bada-7b6489382ab6", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4408219351.2", "spisova_znacka": "15CoEk/23/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoEk/23/2025 z 31. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-10-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4408219351.2"}, {"guid": "c3bfb4c1-6e2d-4cf6-ac51-4a63450aac8b:bde98531-348e-4e59-8843-68257339316f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8125201221.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/16/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoCsp/16/2025 z 23. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-09-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8125201221.1"}, {"guid": "091f00c9-7521-49cd-aa20-376f5bc51efa:523b8bdc-d97f-41d7-aa1a-1f34426db1f9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7205218090.1", "spisova_znacka": "6CoEk/29/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoEk/29/2025 z 29. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7205218090.1"}, {"guid": "f98f47f1-ef9d-4179-9e5f-6a266e4b61ed:801511d5-3677-428e-9505-d07f20eb192c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8124200844.1", "spisova_znacka": "1CoCsp/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/6/2025 z 24. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-07-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8124200844.1"}, {"guid": "9c534cdd-dae8-40db-a890-57e89c7e44fd:76192f2e-980d-436a-9b31-beac4236915c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5709200310.1", "spisova_znacka": "8CoEk/5/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoEk/5/2025 z 27. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5709200310.1"}, {"guid": "69c2262f-b57a-40dc-90cf-aef34ed3c203:21f83a4e-8d15-4347-ace3-331b9d78cbd0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2317218773.2", "spisova_znacka": "21CoCsp/14/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoCsp/14/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2317218773.2"}, {"guid": "9aa5da45-d887-46d5-9f97-7d3a3fa21eac:5fe09d6a-1308-4e12-aa60-506d702e7cee", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8123200013.1", "spisova_znacka": "22CoCsp/23/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/23/2024 z 28. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-04-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8123200013.1"}, {"guid": "9139cbfc-d3d4-46be-b452-9599b4db68f2:b1e31ed9-51a2-4e24-90b4-abc75232649b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8621201955.2", "spisova_znacka": "2CoCsp/27/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoCsp/27/2024 z 18. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8621201955.2"}, {"guid": "428993f8-e140-427d-9ea9-6009c40a3a3c:e834d7b1-2f5e-4927-a835-6a4a4ad82c6b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8123210179.1", "spisova_znacka": "6CoCsp/16/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoCsp/16/2024 z 19. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8123210179.1"}, {"guid": "ac4ad403-631c-4fc4-ad28-358dd63cb344:121f695c-a9e4-4b62-bd7b-84131640965e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8123202840.1", "spisova_znacka": "12CoCsp/2/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoCsp/2/2024 z 23. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-05-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8123202840.1"}]}