{"guid": "ussr:31b5beea-d5d2-4d75-a32f-ba3af58df7bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.434.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 434/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 434/2018 z 10. 9. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. septembra 2019, sp. zn. III. ÚS 434/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.434.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-09-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/31b5beea-d5d2-4d75-a32f-ba3af58df7bd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.434.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.434.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.434.2018.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 434/2018-58\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Miroslava Duriša a Mojmíra Mamojku v konaní o ústavnej sťažnosti\n, zastúpeného\nadvokátom Mgr. Stanislavom Hutňanom, advokátska kancelária, Kominárska 2, 4,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia práva na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 S 63/2013\ntakto\nrozhodol:\n1. Právo\n\n, na prejednanie jeho záležitosti\n\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 S 63/2013\nporušené bolo.\n2.\n\n, p r i z n á v a finančné zadosťučinenie\n\nv sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť\nmu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť\n, trovy konania v sume 498,55 € (slovom štyristodeväťdesiatosem eur a päťdesiatpäť\ncentov) na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Stanislava Hutňana, Kominárska 2, 4,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\n,\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľa\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 434/2018-17 z 28. novembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 38/1993 Z. z.“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n(ďalej aj „sťažovateľ“), z 25. júla 2018, ktorou namietal porušenie\nsvojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 S 63/2013 (ďalej len „napadnuté konanie“). Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej\nsa sťažovateľ domáhal vyslovenia porušenia svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 Sži 3/2016, ústavný súd túto odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n2. Vec bola 28. novembra 2018 prijatá na ďalšie konanie podľa vtedy platného\nrozvrhu práce, a to III. senátom ústavného súdu v zložení Rudolf Tkáčik, predseda senátu,\na Jana Baricová a Mojmír Mamojka, členovia senátu. V súlade s čl. II bodom 3 písm. a)\n2\n\nRozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019\ndo 31. decembra 2019 v období od 17. februára 2019 do prijatia nového rozvrhu práce\npri predkladaní veci do senátu Janou Baricovou (sudkyňa spravodajkyňa) pracuje prvý senát\nústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu), Miroslav Duriš a Mojmír\nMamojka. Vzhľadom na uvedené senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti\n, v zložení tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto nálezu.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca podal\n14. marca 2013 na krajskom súde žalobu, ktorej predmetom je preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. k. 397/2012-34-I\nz 23. januára 2013. Predmetným rozhodnutím nebolo vyhovené žiadosti sťažovateľa\no sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)\nv platnom znení (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“). Vo svojej\nústavnej sťažnosti sťažovateľ ďalej uvádza, že v napadnutom konaní podal 3. februára 2015\nnávrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Krajský súd rozhodol\n10. februára 2016 o predmetnom návrhu sťažovateľa uznesením č. k. 5 S 53/2013-34 (ďalej\nlen „uznesenie krajského súdu“), ktorým návrh na prerušenie konania zamietol. Sťažovateľ\npodal proti uzneseniu krajského súdu 6. apríla 2016 odvolanie. Podľa jeho tvrdenia bol\nďalší priebeh napadnutého konania ovplyvnený nečinnosťou najvyššieho súdu, ktorý\nrozhodoval o jeho odvolaní proti uzneseniu krajského súdu napadnutého odvolaním.\nNajvyšší súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa 28. marca 2018 uznesením sp. zn.\n2 Sži 3/2016 (teda takmer po dvoch rokoch od podania odvolania, pozn.), avšak odvolanie\nsťažovateľa odmietol. Sťažovateľ poukázal vo svojej ústavnej sťažnosti na tú skutočnosť, že\nkrajský súd nenariadil pojednávanie vo veci ani po viac ako 5 rokoch od podania žaloby\na do podania ústavnej sťažnosti vo veci nerozhodol. V ústavnej sťažnosti sa ďalej uvádza,\nže „vzhľadom na neprimerane dlhé konanie sa sťažovateľ dňa 05.10.2017 podnetom obrátil\nna Verejnú ochrankyňu práv (VOP). O podnete sťažovateľa rozhodla VOP upovedomením\nzo dňa 16.04.2018, v ktorom vyslovila porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru aj čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR.“.\n3\n\n4. Uvádzajúc chronologický prehľad úkonov predmetného konania, sťažovateľ\ndôvodí, že postupom krajského súdu dochádza k zbytočným prieťahom v napadnutom\nkonaní, v čom vidí porušenie práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n5. Vzhľadom na už uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej\nsťažnosti rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že právo sťažovateľa na prejednanie jeho\nveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní porušené bolo a prikáže krajskému súdu v napadnutom konaní konať\nv primeranej lehote. Sťažovateľ sa zároveň domáha priznania primeraného finančného\nzadosťučinenia vo výške 2 250 € a úhrady trov konania.\nII.\nVyjadrenia krajského súdu a ďalšie podania sťažovateľa\n6. Predseda krajského súdu sa k obsahu ústavnej sťažnosti vyjadril v štádiu jej\npredbežného prerokovania v konaní pred ústavným súdom, a to podaním sp. zn.\n1 SprV/420/2018 z 24. augusta 2018, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 31. augusta\n2018. Vo vyjadrení uviedol prehľad vykonaných procesných úkonov s uvedením\nnajbližšieho termínu pojednávania vo veci (9. október 2018, pozn.). V závere svojho\nvyjadrenia uviedol, že „... poukazujúc na stanovený termín pojednávania mám za to, že\nkonajúci súd zabránil ďalšiemu prípadnému vzniku prieťahov v súdnom konaní Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 5S/63/2018...“.\n7. Následne krajský súd svoje vyjadrenie doplnil podaním sp. zn. 1 SprV/420/2018\nz 8. januára 2019, ktoré bolo ústavnému súdu doručené v ten istý deň spoločne s na vec sa\nvzťahujúcim súdnym spisom. V doplňujúcom vyjadrení predseda krajského súdu uviedol,\nže „...vec sp. zn. 5S/63/2013 rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/63/2013161 zo dňa 09.10. 2018...\n\n4\n\n... Poukazujúc na objektívnosť vzniku prípadných (do úvahy možno pripadajúcich)\nprieťahov v súdnom konaní Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/63/2013 zároveň\nuvádzam, že ústavnej sťažnosti sťažovateľa č. 5609/2018 zo dňa 23. 07. 2018\nnepredchádzala - nebola podaná sťažnosť na prieťahy v tomto súdnom konaní podľa\nustanovení § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z z. o súdoch v platnom znení. To znamená, že\nsťažovateľ nevyužil svoje právo domáhať sa rozhodnutia veci sp. zn. 5S/63/2013 podaním\ntakejto sťažnosti na konajúcom Krajskom súde v Bratislave...“.\n7.1 Predseda krajského súdu zároveň ústavnému súdu oznámil, že krajský súd netrvá\nna ústnom prerokovaní veci.\n8. Sťažovateľ podaním z 18. januára 2019, označeným ako „Vyjadrenie k stanovisku\nKrajského súdu v Bratislave, Odpoveď na výzvu Ústavného súdu SR, Zmena sťažnostného\nnávrhu, Návrh na spojenie vecí“ (ďalej len ako „podanie“), ktoré bolo ústavnému súdu\ndoručené 23. januára 2019, uviedol:\n«... K stanovisku Krajského súdu v Bratislave (ďalej ako „KS BA“) zo dňa 08.0l.20l9\n(ďalej ako „Stanovisko“) sťažovateľ uvádza, že KS BA sa v ňom vôbec nezaoberá meritom\nsťažnosti, ale iba uvádza, že sťažovateľ nepodal sťažnosť v zmysle ustanovenia § 62 a nasl.\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení a ani z tejto skutočnosti KS BA\nnevyvodzuje neprípustnosť sťažnosti, o prípustnosti ktorej navyše Ústavný súd SR už\nrozhodol dňa 28.11.2018. Navyše, predseda KS BA v odpovedi zo dňa 26.04.2018 na\nupovedomenie Verejnej ochrankyne práv zo dňa 16.04.2018 uznal, že predmetné konanie\ntrvá neprimerane dlho. Preto dôvodnosť ústavnej sťažnosti sťažovateľa v časti týkajúcej sa\nkonania pred KS BA nie je sporná a uznal ho aj samotný pôvodca porušeného základného\npráva sťažovateľa...»\n8.1 Podanie sťažovateľa vo svojej druhej časti obsahuje návrh na zmenu pôvodného\npetitu obsiahnutého v ústavnej sťažnosti s nasledujúcou argumentáciou:\n«... V časti VIII. sťažnosti (Návrh na rozhodnutie vo veci samej) sa sťažovateľ\ndomáhal toho, aby Ústavný súd SR prikázal Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom\npod spis. zn.: 5S/63/2013, konať v primeranej lehote, pretože konanie ku dňu podania tejto\nústavnej sťažnosti prebiehalo pred KS BA. Dňa 9.10.2018 vydal Krajský súd v Bratislave\nrozsudok pod spis. zn.: 5S/63/2013, voči ktorému žalovaný podal kasačnú sťažnosť dňa\n5\n\n27.12.2018. Z toho dôvodu bod 3. sťažnostného návrhu stratil opodstatnenie. Nápravu\nporušených práv sťažovateľa tak môže uskutočniť iba Najvyšší súd SR, pred ktorým\nv súčasnosti prebieha konanie o kasačnej sťažnosti žalovaného, a to tak, že o tejto kasačnej\nsťažnosti žalovaného bude Najvyšší súd SR konať v primeranej lehote. Ku dňu podania tejto\nzmeny však kasačnej sťažnosti nebola pridelená spisová značka, preto ju sťažovateľ\nobjektívne nemôže zahrnúť do zmeny sťažnostného návrhu...\n... Z pohľadu materiálnej ochrany práv sťažovateľa je absolútne nedostatočné, aby\nÚstavný súd SR bol obmedzený uznesením o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, ktoré sa\ntýka iba KS BA, najmä ak po podaní sťažnosti sa konanie „ocitlo“ už na inom stupni súdnej\nsústavy, čo sťažovateľ nemôže predvídať ku dňu podania ústavnej sťažnosti. Keďže\nuznesenie o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie sa týka výlučne KS BA, Ústavný súd SR\nnemôže (pri doslovnom/reštriktívnom výklade čl. 127 ods. 2 Ústavy SR) prikázať\nNajvyššiemu súdu SR, aby konal o kasačnej sťažnosti žalovaného v primeranej lehote,\npretože prikázať konanie v primeranej lehote môže výlučne voči KS BA, ak konštatuje\nporušenie základného práva sťažovateľa zo strany KS BA, výlučne ku ktorému prijal\nústavnú sťažnosť na ďalšie konanie. Uvedené vyplýva z čl. 127 ods. 2 Ústavy SR, ktorý túto\nprávomoc dáva len voči tomu, kto porušil základné práva nečinnosťou, v tomto prípade\npotenciálne KS BA. Uznesenie o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie preto (pri\ndoslovnom/reštriktívnom výklade čl. 127 ods. 2 Ústavy SR) bráni poskytnutiu materiálnej\nochrany práv v prospech sťažovateľa, čo je dôvodom podania zmeny pôvodného\nsťažnostného návrhu...»\nS ohľadom na uvedené sťažovateľ požiadal ústavný súd, aby o jeho ústavnej\nsťažnosti rozhodol nálezom takto:\n„1. Sťažnosti\n\n, sa vyhovuje.\n\n2. Základné právo\n\nna prejednanie veci\n\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, postupom Krajského súdu v Bratislave\nv konaní vedenom pod spis. zn.: 5S/63/2013, porušené bolo.\n3. Najvyššiemu súdu SR prikazuje v konaní o kasačnej sťažnosti Ministerstva\nspravodlivosti SR, voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave spis. zn.: 55/63/2013 zo dňa\n09.10.2018, doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.12.2018, konať v primeranej\nlehote\n6\n\n4.\n\n, priznáva finančné zadosťučinenie vo výške\n\n2.250,- EUR (slovom dvetisíc dvestopäťdesiat eur), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave\npovinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5.\n\nsa priznávajú trovy konania/právneho\n\nzastúpenia vo výške 498,55 EUR, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný sťažovateľovi\nvyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.“\n8.2 V závere svojho podania sťažovateľ formuloval návrh na spojenie vecí takto:\n„Sťažovateľ týmto podáva návrh na spojenie vecí na spoločné konanie, a to podľa\nust. 31a ods. 1 č. 38/1993 Z. z. zákona o organizácii ÚS SR v spojení s ust. § 166 ods. 1\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení. Sťažovateľ konkrétne\nnavrhuje spojiť konanie III. ÚS 434/2018 s ústavnou sťažnosťou, ktorá tvorí prílohu tohto\nvyjadrenia sťažovateľa a zároveň je zasielaná osobitne, hoci v rovnakej poštovej zásielke.\nTáto, neskôr podaná ústavná sťažnosť sa týka konania vedeného Najvyšším súdom SR pod\nspis. zn.: 2SŽÍ/3/2016 a konania Najvyššieho súdu SR (zatiaľ bez spisovej značky)\no kasačnej sťažnosti Ministerstva spravodlivosti SR voči rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave spis. zn.: 5S/63/2013 zo dňa 09.10.2018 doručenej Krajskému súdu v Bratislave\ndňa 27.12.2018. Táto neskôr podaná ústavná sťažnosť, preto priamo súvisí s konaním\nÚstavného súdu SR III. ÚS 434/2018.“\n8.3 Sťažovateľ v uvedenom podaní zároveň ústavnému súdu oznámil, že „trvá na\nkonaní verejného ústneho pojednávania, a to najmä z dôvodu podaného návrhu na spojenie\nvecí na spoločné konanie a zmeny sťažnostného návrhu“.\n9. Následne po nahliadnutí do spisového materiálu sťažovateľ adresoval ústavnému\nsúdu „Vyjadrenie sťažovateľa“ (doručené ústavnému súdu 25. júna 2019), v ktorom sa\nobsahovo zameral na analýzu rozhodnutia ústavného súdu, nálezu sp. zn. III. ÚS 470/2018\nz 20. marca 2019.\n10. Keďže ústavný súd pri posúdení návrhov sťažovateľa na zmenu sťažnostného\nnávrhu a návrhu na spojenie vecí nevzhliadol okolnosti, ktoré by súviseli so skutkovým\nposúdením veci [naopak, podľa názoru ústavného súdu nosný predmet ústavnej sťažnosti\n\n7\n\na návrhov sťažovateľa sa prima facie odvíja a súvisí výlučne s právnym posúdením veci],\nvyzval sťažovateľa na vyjadrenie sa k vhodnosti ústneho pojednávania. Sťažovateľ\nna výzvu ústavného súdu reagoval podaním označeným ako „Dodatočné vyjadrenie\nsťažovateľa“ z 2. júla 2019, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 3. júla 2019 (ďalej len\n„dodatočné vyjadrenie“) a v ktorom uviedol, že na ústnom prejednaní veci netrvá.\n11. Dodatočné vyjadrenie obsahovo nadväzuje na vyjadrenie sťažovateľa došlé\n25. júna 2019 a je doplnené aj o jeho subjektívne hodnotiace postoje v súvislosti\ns rozhodovacou činnosťou ústavného súdu v konaní, ktorého bol sťažovateľ účastníkom\n(konkrétne III. ÚS 470/2018 z 20. marca 2019, III. ÚS 432/2018 z 21. mája 2019, pozn.).\nJeho pozornosť je zameraná najmä na spochybnenie rozhodnutí ústavného súdu v súvislosti\ns priznanou výškou priznaného finančného zadosťučinenia v prípadoch vyslovenia\nporušenia jeho základných práv.\n12. Sťažovateľ sa podaním zo 6. augusta 2019, ktoré bolo doručené ústavnému súdu\n7. augusta 2019 spolu s vyčíslením trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným\nsúdom, opätovne vyjadril k otázke svojej osoby v nadväznosti na skutočnosť, že ústavný\nsúd vo svojej rozhodovacej činnosti (čo sa týka posúdenia správania sťažovateľa\nv konaniach napadnutých ústavnou sťažnosťou) vychádza z nepravdivých informácií\no počte podaní sťažovateľa vo veci žiadosti o podanie informácií zo strany Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“, ktoré je žalovaným\nv konaniach napadnutých ústavnými sťažnosťami, pozn.). Podľa tvrdenia sťažovateľa\nministerstvo uviedlo, že „... že vo svojom systéme údajne disponuje 52 záznamami, ktoré sa\núdajne majú týkať sťažovateľových žiadostí o sprístupnenie informácie. Rovnako MS,.SR\nuviedlo, že v Stanovisku MS SR nesprávne uviedlo Ústavnému súdu SR údaj o počte\nsťažovateľových žiadostí o sprístupnenie informácie v roku 2013, ktorých malo byť podľa\nStanoviska MS SR až 39. V predmetnom liste MS SR svoj údaj upravilo, a žiadostí\nsťažovateľa o sprístupnenie informácie malo byť údajne 21 a za tento údaj sa sťažovateľovi\nospravedlnilo...“.\n12.1 Následne sťažovateľ poukazuje na konkrétne postupy krajského súdu a uvádza\nštatistický prehľad ním podaných žiadostí a súdnych konaní s obrátením pozornosti na svoju\n8\n\nosobu ako sťažovateľa, ktorý „... pravdivo a presvedčivo uviedol všetky okolnosti\na motivácie, prečo sa sťažovateľ už viackrát obrátil na Ústavný súd SR, od ktorého očakával\na ešte stále očakáva pomoc a ochranu pri opakovanom a dlhodobom porušovaní jeho\npráv...“. Podľa tvrdenia sťažovateľa tento „... preukázal niekedy až šokujúci charakter\nporušení jeho práv, ktoré nemohol sťažovateľ už viacej tolerovať a spravodlivo znášať, čo\nby nebolo spravodlivé očakávať ani od iných osôb v obdobnej situácií...“.\n13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj\ns obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n15. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde, ktorý sa pri zachovaní právnych\núčinkov úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, použije aj na konania začaté\ndo 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2).\n\n9\n\n17. Predmetom ústavnej sťažnosti po jej čiastočnom prijatí na ďalšie konanie je\nnámietka porušenia práva sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským súdom.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n19. Keďže sťažovateľ vo svojej sťažnosti nenamieta porušenie svojho základného\npráva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nžiada sa uviesť, že pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd, osvojac si pri výklade základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej aj „ESĽP“), k tomuto článku dohovoru vychádza zo záveru, že v obsahu práv\ngarantovaných v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n20. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie už označeného práva\nvychádza ústavný súd z ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa\nprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n21. Judikatúra ESĽP a nadväzne i judikatúra ústavného súdu sa tiež ustálila v tom, že\notázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\n10\n\njednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj\nna predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval\naj v danom prípade.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIV.1 K návrhu sťažovateľa na zmenu návrhu na začatie konania v časti petitu\n22. Ústavný súd uvádza, že sťažovateľom formulovaný návrh na vydanie zmeny\npetitu ústavnej sťažnosti po jej prijatí na ďalšie konanie uznesením ústavného súdu č. k.\nIII. ÚS 434/2018-17 z 28. novembra 2018 (bod 8) nie je možné akceptovať.\n23. Vychádzajúc z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ak ústavný\nsúd pri predbežnom prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne\npodľa § 57, prijme ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia\no prijatí návrhu [predtým § 25 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. (účinného v čase rozhodovania\no prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie)] je možnosť sťažovateľov (ako aj ich\nprávnych zástupcov) meniť či rozširovať, resp. dopĺňať v období po prijatí sťažnosti návrh\nna začatie konania (sťažnosť), ktorý je koncentrovane vyjadrený v petite, vylúčená (m. m.\nI. ÚS 36/02, I. ÚS 109/02, III. ÚS 196/08, III. ÚS 225/08, IV. ÚS 305/09).\n24. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že konanie pred ústavným súdom je\nkonštruované v dvoch na seba nadväzujúcich etapách (fázach), ktoré možno „pracovne“\noznačiť ako etapa predbežného prerokovania návrhu a etapa rozhodovania o návrhu vo veci\nsamej. V prvej etape (pôvodne upravenej najmä v § 25 zákona č. 38/1993 Z. z.; súčasná\nrelevantná úprava je obsiahnutá v § 56 zákona o ústavnom súde) ústavný súd návrh\nna začatie konania predbežne prerokuje a rozhodne buď o jeho odmietnutí, alebo o jeho\n11\n\nprijatí na ďalšie konanie, pričom zároveň rozhodne aj o rozsahu, v akom ho prijme na ďalšie\nkonanie. Po prijatí návrhu na ďalšie konanie ústavný súd rozhoduje o ňom vo veci samej\n(meritórne), a to v rozsahu, v akom bol prijatý na ďalšie konanie.\n25. Ústavný súd sa preto v ďalšom procese rozhodovania návrhom sťažovateľa\npodľa bodu 8.1 odôvodnenia nálezu v časti zmeny petitu nezaoberal a zdôrazňujúc, že\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozšírenie sťažnosti nie je prípustné,\nrozhodoval o nej len v rozsahu, v ktorom ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie\nuznesením č. k. III. ÚS 434/2018-17 z 28. novembra 2018 (napr. IV. ÚS 270/11).\nIV.2 K návrhu sťažovateľa na spojenie vecí sp. zn. III. ÚS 434/2018 a sp. zn.\nRvp 137/2019\n26. Sťažovateľ súčasne so zmenou v časti petitu svojho sťažnostného návrhu podal\nnávrh na spojenie veci na spoločné konanie, a to konanie o tejto ústavnej sťažnosti,\ns konaním o ústavnej sťažnosti, ktorú sťažovateľ ústavnému súdu doručil 23. januára 2019,\nvedenej pod sp. zn. Rvp 137/2019. Argumentácia sťažovateľa je zameraná na zdôraznenie\nvecnej súvislosti predmetných ústavných sťažností (bod 8.2).\n27. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej\nčasti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným\nsúdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok.\n28. Zákon o ústavnom súde (rovnako ako predtým zákon č. 38/1993 Z. z.) nemá\nosobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 62 zákona o ústavnom\nsúde (predtým § 31a zákon č. 38/1993 Z. z.) možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127\nústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“) .\n\n12\n\n29. Podľa § 166 ods. 1 prvej vety CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí\nna spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo\nsa týkajú tých istých strán.\n30. Ústavný súd nevzhliadol dôvodnosť podaného návrhu na spojenie vecí v zmysle\n§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 166 ods. 1 prvej vety CSP, a to z dôvodu\npresného vymedzenia predmetu konania uznesením o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie\nkonanie č. k. III. ÚS 434/2018-17 z 28. novembra 2018, ako aj z dôvodu, že sťažnosť\nvedená pod sp. zn. Rvp 137/2019 bola uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 133/2019-11\nz 13. júna 2019 odmietnutá.\n31. Vzhľadom na uvedené okolnosti sa ústavný súd návrhom sťažovateľa na spojenie\nvecí podľa bodu 8.2 odôvodnenia nálezu nezaoberal.\nIV.3 K obsahu súdneho spisu krajského súdu v napadnutom konaní\n32. Ústavný súd preskúmal obsah na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu krajského\nsúdu a dospel k týmto pre posúdenie sťažnosti relevantným zisteniam:\n- 14. marca 2013 bola na krajskom súde žalobcom podaná žaloba o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. k. 397/2012-34I z 23. januára 2013,\n- 11. apríla 2013 bola krajskému súdu oznámená zmena právneho zástupcu žalobcu,\n- 4. októbra 2013 bola žalovanému doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe\na predloženie administratívnych spisov,\n- 8. októbra 2013 bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu výzva na vyjadrenie,\nči súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania,\n- 30. októbra 2013 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe\nspolu s návrhom na spojenie vecí,\n- 25. marca 2014 právny zástupca žalobcu oznámil zmenu svojho sídla,\n- 2. februára 2015 žalobca podal návrh na prerušenie konania [s návrhom, aby\nkonajúci súd prerušil konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) OSP a postúpil ústavnému\n13\n\nsúdu návrh na zaujatie stanoviska o súlade § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám s čl. 26 ods. 4 a čl. 13 ods. 4 ústavy, pozn.],\n- 10. februára 2016 bolo vydané uznesenie č. k. 5 S 63/2013-33 o zamietnutí návrhu\nna spojenie vecí a uznesenie č. k. 5 S 63/2013-34 o zamietnutí návrhu na prerušenie\nkonania, žalobca podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie,\n- 6. apríla 2016 žalobca oznámil zmenu právneho zástupcu, krajskému súdu doručil\nvyjadrenie spolu s prílohami,\n-\n\n2. mája 2016 krajský súd doručil odvolanie žalobcu proti uzneseniu krajského\n\nsúdu sp. zn. 5 S 63/2013 z 10. februára 2016 žalovanému,\n- 30. apríla 2018 bolo krajskému súdu doručené uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n2 Sži 3/2016, ktorým odvolanie žalobcu odmietol z dôvodu neprípustnosti odvolania\npodľa § 246 ods. 1 druhej vety OSP; v predmetnom uznesení bol nesprávne označený\nprávny zástupca žalobcu, a preto uznesenie nebolo krajským súdom expedované stranám\nsporu, ale vrátené na opravu chyby v písaní najvyššiemu súdu 18. mája 2018,\n- 21. júna 2018 bolo krajskému súdu doručené opravné uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 2 Sži 3/2016 z 23. mája 2018, následne bolo krajským súdom uskutočnené\ndoručovanie uznesenia sporovým stranám,\n- 9. októbra 2018 sa vo veci konalo riadne nariadené pojednávanie, na ktorom\nkrajský súd vyhlásil rozsudok č. k. 5 S 63/2013-161, ktorým žalobou napadnuté rozhodnutie\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie.\nIV.4 Vyhodnotenie postupu krajského súdu\n33. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n34. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 OSP, ktorý súdom\nprikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana\nich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa\nkonanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo\n14\n\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Povinnosť správneho súdu a jeho sudcu konať rýchle\na hospodárne podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako\nzákladný princíp správneho súdneho konania v § 5 ods. 7 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) a povinnosť konať\nbez prieťahov i v čl. 17 CSP, ktorý je premietnutý aj do § 5 ods. 1 SSP. Správny súd je teda\npovinný postupovať v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\npredchádzať zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného\nzaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\n35. Vychádzajúc zo základných kritérií hodnotenia prejednania veci v primeranej\nlehote uvedených v bode 21 odôvodnenia tohto nálezu, ústavný súd otázku existencie\nzbytočných prieťahov v konaní a porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma\nvzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal\nz hľadiska charakteru prejednávanej veci jej skutkovú a právnu zložitosť, ďalej správanie\nsťažovateľa v priebehu konania a postup krajského súdu.\n36. Pokiaľ ide o prvé kritérium, t. j. faktickú a právnu zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že predmetom napadnutého konania je správna žaloba o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy podaná pôvodne podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (teraz prvá hlava tretej časti Správneho súdneho poriadku).\nVec sťažovateľa nemožno hodnotiť po právnej stránke ako zložitú, pretože tento typ\nkonania je regulovaný pomerne podrobnou právnou úpravou a tiež príslušnou judikatúrou.\nVec podľa názoru ústavného súdu nevykazuje ani skutkovú zložitosť, keďže skutkový stav\nveci je v podstate ustálený už v administratívnom konaní a nevyžaduje si komplikované\ndokazovanie, lebo správny súd nie je súdom skutkovým a jeho úlohou je preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n37. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných\nzbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil okolnosti, ktoré by\nsignalizovali pasivitu zo strany sťažovateľa ako účastníka konania.\n\n15\n\n38. Napokon ústavný súd hodnotil postup krajského súdu z hľadiska primeranosti\ndĺžky trvania napadnutého konania, resp. z hľadiska existencie zbytočných prieťahov\nv tomto konaní. K porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru (rovnako, resp. obdobne základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy) môže pritom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného\nsúdu dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou,\nresp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu\nprávnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n39. Z preskúmania obsahu úkonov relevantného súdneho spisu vyplynuli pre ústavný\nsúd zistenia, ktoré svedčia o obdobiach nečinnosti krajského súdu v rámci napadnutého\nkonania.\nNečinnosť krajského súdu ústavný súd zaznamenal v úseku od 30. októbra 2013\npo doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe a návrhu na spojenie vecí do rozhodnutia\no zamietnutí daného návrhu uznesením č. k. 5 S 63/2013-33 10. februára 2016 (teda v trvaní\n2 rokov a 3 mesiacov). Súčasne krajský súd rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu\nna prerušenie konania uznesením č. k. 5S/63/2013-34, proti ktorému podal odvolanie\nžalobca a napadnuté konanie sa tým presunulo na najvyšší súd.\nKrajský súd mohol pokračovať v napadnutom konaní až po tom, čo mu bolo 21. júna\n2016 doručené opravné uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sži 3/2016, ktorým odvolanie\nžalobcu zamietol, pričom krajský súd postupoval s náležitou rýchlosťou pri procesných\núkonoch (doručovanie účastníkom konania) a nariadil termín pojednávania na 9. október\n2018, keď vo veci aj meritórne rozhodol rozsudkom č. k. 5 S 63/2013-161.\n40. Ústavný súd po preskúmaní obdobia od podania správnej žaloby do rozhodnutia\nvo veci samej dospel k záveru, že vec sťažovateľa vedená pred krajským súdom pod sp. zn.\n5 S 63/2013 nebola prerokovaná v primeranej lehote.\n40.1 Keďže celková dĺžka konania pred správnym súdom bola v čase podania\nústavnej sťažnosti viac ako 5 rokov, vec sťažovateľa nemožno považovať za prerokovanú\nv primeranej lehote, v dôsledku čoho došlo k porušeniu sťažovateľovho práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n16\n\n40.2 Ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľovi nemožno uprieť využívanie\nprocesných prostriedkov, ktoré mu k uplatneniu jeho práv poskytuje právny poriadok\n(zmena právnych zástupcov, návrh na spojenie veci, návrh na prerušenie konania, podanie\nodvolania proti uzneseniu krajského súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania).\nPochopiteľne to však znamená, že sa krajský súd i najvyšší súd museli s týmito podaniami\nv rámci určitého času vysporiadať a odvolanie sťažovateľa bolo ako neprípustné\nodmietnuté.\n41. K nečinnosti krajského súdu v napadnutom konaní ústavný súd konštatuje, že aj\nsprávne súdne konanie (teda nielen spor) je potrebné viesť rýchlo, účelne a bez prieťahov.\nImanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces je totiž právo na rozhodnutie\nv tzv. primeranej lehote, teda bez zbytočných prieťahov v konaní. Z tohto pohľadu je pritom\nirelevantné, či ide o objektívne alebo subjektívne prieťahy v konaní v zmysle judikatúry\nESĽP i ústavného súdu. Primárny je záujem na hospodárnom a efektívnom prejednaní veci\nbez zbytočných prieťahov a záujem účastníka konania, a to nielen žalobcu, ale aj\nžalovaného.\n42. Po začatí konania vzniká povinnosť správneho súdu konať. Táto povinnosť\nzahŕňa v sebe všetky povinnosti, ktoré má správny súd v príslušnom začatom správnom\nsúdnom konaní, a to od doručenia žaloby žalovanému a ostatným účastníkom konania\na osobám zúčastneným na konaní do vlastných rúk, cez skúmanie podmienok konania,\nrozhodovanie o procesných návrhoch až po rozhodnutie vo veci samej, resp. konečné\nrozhodnutie, tak aby konanie prebehlo bez zbytočných prieťahov alebo v normatívne\nustanovenej lehote a v tomto rozsahu boli aj vypracované súdne rozhodnutia, resp. aby\nsprávny súd v určených prípadoch odsledoval splnenie povinností uložených jeho\nrozhodnutím žalovanému orgánom verejnej správy.\n43. Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska\nskutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľa, postupu krajského súdu,\nzohľadňujúc pritom charakter a význam predmetu napadnutého konania, ústavný súd dospel\nk záveru, že bez ohľadu na procesnú aktivitu sťažovateľa došlo v postupe krajského súdu\n17\n\nk zbytočným a neodôvodneným prieťahom, a preto vyslovil, že bolo porušené právo\nsťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1\nvýroku nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n44. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nÚstavný súd síce konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 6\nods. 1 dohovoru, avšak neformuloval príkaz konať v zmysle pôvodného petitu sťažnostného\nnávrhu (bod 4 výroku nálezu), keďže v čase rozhodovania o ústavnej sťažnosti bolo\nposudzované konanie na krajskom súde, hoci nie právoplatne, skončené (rozsudok č. k.\n5 S 63/2013-161 z 9. októbra 2018) a presunulo sa v ďalšom na najvyšší súd, ktorý bude\nrozhodovať o kasačnej sťažnosti žalovaného podanej 27. decembra 2018.\n45. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n46. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n47. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n48. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo\nslobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch\n18\n\nmesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo\nuložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa\nzvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok\nomeškania až do jeho zaplatenia.\n49. Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 250 €, ktorú\nodôvodnil tým, že „... u neho došlo a stále dochádza k pocitom bezmocnosti, ako aj\ndlhotrvajúcim pocitom márnosti z nespravodlivosti a z nemožnosti včasného a účinného\nuplatnenia svojich práv v súdnom konaní, ako aj k strate viery v spravodlivosť a strate\ndôvery v základné princípy každého právneho štátu, akými sú napr. princíp právnej istoty“.\n50. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Keďže v tomto prípade vzhľadom\nna celkovú dĺžku konania pred krajským súdom prichádzalo do úvahy priznanie finančného\nzadosťučinenia, ústavný súd pri jeho určení vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných\nESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva\nso zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n51. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú\ndoterajšiu dĺžku posudzovaného konania a v rámci neho na obdobie neodôvodnenej\nnečinnosti činnosti krajského súdu, ako aj na predmet napadnutého konania a jeho význam\npre sťažovateľa a konštatuje, že v prípade posudzovaného konania nejde o vec, ktorej by\nbolo možné pripísať status tzv. privilegovaného konania, teda ktorej by konajúci súd mal\nnutne venovať zvýšený stupeň starostlivosti vzhľadom na predmet konania (ako napr.\nvo veciach starostlivosti o maloletých, osobného stavu, trestných konaniach, pozn.) alebo\nobdobne vzhľadom na osobu sťažovateľa.\n\n19\n\n52. Bez ohľadu na to, že sťažovateľ vo svojich vyjadreniach adresovaných\nústavnému súdu v tomto konaní opakovane vyjadril hodnotiace názory vo vzťahu\nk rozhodnutiam ústavného súdu o ústavných sťažnostiach v predchádzajúcom období,\nnemožno pominúť, čo je ústavnému súdu známe z jeho vlastnej rozhodovacej činnosti, a to,\nže v období od augusta 2014 do apríla 2019 eviduje 22 konaní o ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa, z toho (vrátane tohto nálezu) ústavný súd rozhodol dosiaľ v 18 prípadoch\nsťažovateľa, v prevažnej väčšine uznesením o odmietnutí (11 prípadov, pozn.).\n52.1 Poukazujúc na charakter podaní sťažovateľa aj v konaní o tejto ústavnej\nsťažnosti, ústavný súd nevzhliadol dôvod na ustúpenie od ním vysloveného názoru\nobsiahnutého v odôvodnení svojich predchádzajúcich rozhodnutí.\n53. S ohľadom na uvedené ústavný súd považoval za primerané a spravodlivé priznať\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 500 € podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona\no ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa na priznanie\nfinančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n54. V závere k metodike výpočtu primeraného finančného zadosťučinenia taktiež\nopakovane predostieranej sťažovateľom (bod 32 a nasl. ústavnej sťažnosti), ktorou\nodôvodňoval ním žiadanú sumu 2 250 €, ústavný súd len pre úplnosť uvádza, že ESĽP\nakceptuje priznávanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške, ktorá nie je\nneprimeraná, hoci by bola nižšia než suma priznávaná ESĽP (porovnaj Ivan a Martin Medić\nproti Chorvátsku, rozhodnutie z 5. 2. 2009, č. 55864/07; Roje proti Chorvátsku, rozhodnutie\nz 25. 6. 2009, č. 8301/06).\nVI.\nTrovy konania\n55. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny\n\n20\n\nzástupca sťažovateľa vyčíslil trovy právneho zastúpenia sumou 844,68 € za päť úkonov\nprávnej služby.\n56. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania za prvé dva úkony právnej\nslužby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie sťažnosti, vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá\nbola 921 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2018. Odmena za jeden\núkon právnych služieb za rok 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)\npredstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,21 €\n(§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2018,\nt. j. za dva úkony 325,42 €. Pokiaľ išlo o ďalší úkon právnej služby uskutočnený už v roku\n2019 – replika sťažovateľa z 18. januára 2019 k stanovisku krajského súdu, ústavný súd\nvychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €. Odmena za tento právny úkon v zmysle už\npopísaných pravidiel predstavuje sumu vo výške 173,13 € (t. j. 163,33 € + 9,80 € režijný\npaušál). Ústavný súd sťažovateľovi nepriznal sumu trov právneho zastúpenia v celej\nuplatnenej výške 844,68 €. Vyjadrenia adresované sťažovateľom ústavnému súdu z 24. júna\n2019 a zo 6. augusta 2019 ústavný súd vzhľadom na ich obsah nemohol vyhodnotiť ako\npodania relevantné pre rozhodnutie v danej veci, a preto sťažovateľovi odmenu advokátovi\nMgr. Stanislavovi Hutňanovi za tieto úkony nepriznal. Trovy právneho zastúpenia v konaní\npred ústavným súdom tak predstavujú celkovú sumu 498,55 €.\n57. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP).\n\n21\n\n58. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. septembra 2019\n\n22", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní", "informácie-poskytovanie", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/63/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a033b686-1405-4f62-8ff9-7409bb67a837", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.133.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 133/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 133/2019 z 13. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.133.2019.1"}, {"guid": "ussr:4d1ca686-402d-4843-b32f-04fa97c82bf4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.432.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 432/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 432/2018 z 21. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.432.2018.2"}, {"guid": "ussr:d89af2ec-3c8c-448e-b723-aac1f2f283fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.470.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 470/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 470/2018 z 20. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.470.2018.2"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:6a444993-76c8-4ed8-a850-d30dae038c26", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 305/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 305/09 z 21. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-21", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a444993-76c8-4ed8-a850-d30dae038c26"}, {"guid": "ussr:afb7ab5e-24b8-4888-bb4e-55eff8dbdc8a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 225/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 225/08 z 28. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-28", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:afb7ab5e-24b8-4888-bb4e-55eff8dbdc8a"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:2e761ecc-9da2-4199-849a-ac428945209c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 196/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e761ecc-9da2-4199-849a-ac428945209c"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:1a179950-cc85-43f0-94d5-ee54a50c5d68", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 109/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/02 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a179950-cc85-43f0-94d5-ee54a50c5d68"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 36/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/02 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a033b686-1405-4f62-8ff9-7409bb67a837", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.133.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 133/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 133/2019 z 13. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.133.2019.1"}]}