{"guid": "ussr:4d1ca686-402d-4843-b32f-04fa97c82bf4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.432.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 432/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 432/2018 z 21. 5. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. mája 2019, sp. zn. III. ÚS 432/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.432.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2019-05-21", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4d1ca686-402d-4843-b32f-04fa97c82bf4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.432.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.432.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.432.2018.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 432/2018-43\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. mája 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nMiroslava Duriša a Mojmíra Mamojku v konaní o ústavnej sťažnosti\n, zastúpeného advokátom\nMgr. Stanislavom Hutňanom, advokátska kancelária, Kominárska 2, 4, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S 173/2013 a postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžo 259/2015 takto\nrozhodol:\n1. Právo\n\nna prejednanie jeho záležitosti\n\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S 173/2013\nporušené bolo.\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie\n\nv sume 200 € (slovom dvesto eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť\nmu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 249,28 € (slovom dvestoštyridsaťdeväť eur a dvadsaťosem\ncentov) na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Stanislava Hutňana, Kominárska 2, 4,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 432/2018-16 z 28. novembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov na ďalšie\nkonanie ústavnú sťažnosť\n\n(ďalej aj\n\n„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S 173/2013 (ďalej len „prvé napadnuté\nkonanie“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžo 259/2015 (ďalej len „druhé napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v prvom\nnapadnutom konaní v procesnom postavení žalobcu podal na krajskom súde 10. júla 2013\nsprávnu žalobu, ktorej predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. k. 32175/2013-23-II zo 6. mája 2013. Predmetným\nrozhodnutím nebolo vyhovené žiadosti sťažovateľa o sprístupnenie informácií v zmysle\nzákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\n\n2\n\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v platnom znení (ďalej len „zákon\no slobodnom prístupe k informáciám“).\nVo svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ ďalej uviedol, že v prvom napadnutom\nkonaní krajský súd uskutočnil prvé pojednávanie 29. mája 2015, na ktorom rozhodol\no návrhu sťažovateľa podľa § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov účinného do 30. júna 2016 (ďalej aj „OSP“)\nna prerušenie konania tak, že uznesením č. k. 6 S 173/2013-132 (ďalej len „uznesenie\nkrajského súdu“) návrh zamietol. Podľa tvrdenia sťažovateľa bol ďalší priebeh prvého\nnapadnutého konania ovplyvnený nečinnosťou najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval\no odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu v druhom napadnutom konaní.\nNajvyšší súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa 24. mája 2017 uznesením sp. zn.\n3 Sžo 259/2015, ktorým uznesenie krajského súdu potvrdil, teda až po 2 rokoch od podania\nodvolania. Sťažovateľ tvrdí, že krajský súd nerozhodol vo veci samej ani po 5 rokoch od\npodania žaloby a najvyšší súd rozhodol o podanom procesnom odvolaní sťažovateľa až po\n2 rokoch od jeho podania.\n3. Uvádzajúc chronologický prehľad úkonov predmetného konania, sťažovateľ\ndôvodí, že postupom krajského súdu a postupom najvyššieho súdu dochádza k zbytočným\nprieťahom v konaní, v čom vidí porušenie práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n4. Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 31. októbra 2018 zaslal zmenu\nsvojej pôvodnej sťažnosti (bod 1), v ktorom uviedol, že „dňa 02.07.2018 vydal Krajský súd\nv Bratislave pod č.k.6S/173/2013 rozsudok, voči ktorému sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť\ndňa 13.09.2018...\n... Nápravu porušených práv sťažovateľa tak môže uskutočniť iba Najvyšší súd SR,\npred ktorým v súčasnosti prebieha konanie o kasačnej sťažnosti sťažovateľa, a to tak, že\no kasačnej sťažnosti sťažovateľa bude Najvyšší súd SR konať v primeranej lehote...“.\nVzhľadom na už uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej\nsťažnosti rozhodol nálezom takto:\n„1. Sťažnosti\n\nsa vvhovuje.\n\n3\n\n2. Základné právo\n\nna prejednanie veci v primeranej\n\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní\nvedenom pod spis. zn.: 6S/173/2013 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom\npod spis. zn.: 3Sžo/259/2015 a v konaní Najvyššieho súdu SR o kasačnej sťažnosti\nvoči rozsudku Krajského súdu v Bratislave, spis. zn.:\n6S 173/2013 zo dňa 02.07.2018, doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.09.2018,\nporušené bolo.\n3. Najvyššiemu súdu SR prikazuje v konaní o kasačnej sťažnosti\n, voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave, spis. zn.: 6S 173/2013 vedenom\npod spis. zn.: 6S/173/2013 zo dňa 02.07.2018, doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa\n13.09.2018, konať v primeranej lehote.\n4.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie vo výške\n\n1.650,- EUR (slovom tisíc šesťstopäťdesiat eur), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave\npovinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie vo výške\n\n1.600,- EUR (slovom tisíc šesťsto eur), ktoré mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky\npovinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n6.\n\nsa priznávajú trovy konania právneho\n\nzastúpenia vo výške 325,42 EUR, ktoré sú Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd\nSlovenskej republiky povinní sťažovateľovi vyplatiť spoločne a nerozdielne na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n5. Sťažovateľ podaním označeným ako „návrh na vydanie doplňujúceho uznesenia“,\ndoručeným ústavnému súdu 23. januára 2019, žiadal vydanie doplňujúceho uznesenia\nústavného súdu č. k. III. ÚS 432/2018-16, ktorým bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.\nPodľa jeho tvrdenia konaniu o ním podanej kasačnej sťažnosti 13. septembra 2018\nna najvyššom súde bola po podaní pridelená sp. zn. 3 Sžik 1/2018. Z argumentácie\nsťažovateľa vyplýva, že konanie o kasačnej sťažnosti vedené na najvyššom súde pod sp. zn.\n3 Sžik 1/2018, ktoré tvorí jeden celok s prvým a druhým napadnutým konaním, nebolo\nzahrnuté do uznesenia ústavného súdu č. k. III. ÚS 432/2018-16 z 28. novembra 2018\no prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie.\n\n4\n\nVzhľadom na túto skutočnosť sťažovateľ opätovne doplnil svoj sťažnostný návrh\na žiadal, aby ústavný súd rozhodol nálezom takto:\n„1. Sťažnosti\n\nsa vyhovuje.\n\n2. Základné právo\n\nna prejednanie veci v primeranej\n\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní\nvedenom pod spis. zn.: 6S/173/2013 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom\npod spis. zn.: 3Sžo/259/2015 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod spis.\nzn.: 3Sžik/l/2018, porušené bolo.\n3. Najvyššiemu súdu SR prikazuje v konaní vedenom pod spis. zn.: 3Sžik/1/2018,\nkonať v primeranej lehote.\n4.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie vo výške\n\n1.650,- EUR (slovom tisíc šesťstopäťdesiat eur), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave\npovinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie vo výške\n\n1.600,- EUR (slovom tisíc šesťsto eur), ktoré mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky\npovinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n6.\n\nsa priznávajú trovy konania/právneho\n\nzastúpenia vo výške 325,42 EUR, ktoré sú Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd\nSlovenskej republiky povinní sťažovateľovi vyplatiť spoločne o nerozdielne na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n6. Predseda krajského súdu sa k obsahu ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyjadril\npodaním sp. zn. 1 SprV/296/2018 z 13. júna 2018, ktoré bolo doručené ústavnému súdu\n18. júna 2018 a súčasťou ktorého bolo vyjadrenie zákonnej sudkyne JUDr. Otílie Belavej.\nZ uvedeného vyjadrenia vyplýva, že „... podľa osobitných zásad Rozvrhu práce pre všetky\núseky Krajského súdu v Bratislave, predmetné súdne konanie nemožno zaradiť medzi\nkonania s väčšou rýchlosťou, stanovené rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské\npráva a ani podľa kritérií stanovených rozhodovacou praxou štrasburgských orgánov\nochrany práva. Z predmetu sporu teda nevyplýva, že ide o vec s osobitnou rýchlosťou, ani\nvýnimočnou rýchlosťou konania...\n\n5\n\n...Senát vo veci koná sústredene a plynule, čomu nasvedčuje skutočnosť, že ešte pred\ndoručením sťažnosti na vyjadrenie Ústavným súdom slovenskej republiky dňa 28.05.2018,\nsa sudkyňa s vecou zaoberala, naštudovala ju a dňa 15. mája 2018 bol vo veci vytýčený\ntermín pojednávania na 02.07.2018...“.\nKrajský súd v doručenom stanovisku zároveň prezentoval súhlas s upustením\nod ústneho prejednania veci.\n7. Sťažovateľ podaním z 1. marca 2019, ktoré bolo ústavnému súdu doručené\n7. marca 2019, k vyjadreniu krajského súdu uviedol, že „... stanovisko KS BA sa vôbec\nnevyjadruje ku skutočnostiam uvedeným v ústavnej sťažnosti sťažovateľa, čím implicitne\npotvrdzuje jej dôvodnosť...\n... Ak KS BA tvrdí, že konal sústredene a sudkyňa JUDr. Belavá sa vecou údajne\nzaoberala, nie je zrejmé a je pochybné, aká bola sústredenosť KS BA pri rozsudku KS BA\nz 02.07.2018, ktorý sťažovateľ považuje za potrebné predložiť Ústavnému súdu SR pre jeho\nzmätočný charakter...\n... Rozsudok KS BA, ktorého podstatná časť odôvodnenia bola doslovne prevzatá\na obsahujúca argumenty, ktoré ani účastníci netvrdili, boli pritom výsledkom päťročného\nkonania, v ktorom nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej. Sťažovateľ bol po prečítaní\npredmetného rozsudku totálne frustrovaný a rozčarovaný z kvality odôvodnenia a jeho\ntotálnej nezrozumiteľnosti...\n... Sťažovateľ si dovoľuje vyzvať Ústavný súd SR, aby pri určovaní výšky finančného\nzadosťučinenia vychádzal z dĺžky celkového súdneho konania pred KS BA, ktoré je\nneprimerane dlhé ( a nielen z dĺžky samotných prieťahov v tomto súdnom konaní ) , čo je\nv súlade s judikatúrou ESĽP, na ktorú už poukázal vo svojej ústavnej sťažnosti...“.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\n\n6\n\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde účinného od 1. marca 2019, ktorý sa pri zachovaní právnych účinkov\núkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, použije aj na konania začaté\ndo 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde), upustil v danej veci\nod ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami\núčastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.\n10. Vec bola prijatá na ďalšie konanie 28. novembra 2018 podľa vtedy platného\nrozvrhu práce, a to III. senátom ústavného súdu v zložení Rudolf Tkáčik, predseda senátu,\na Jana Baricová (sudkyňa spravodajkyňa) a Mojmír Mamojka, členovia senátu. V súlade\ns čl. II bodom 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v období od 17. februára 2019 do prijatia nového\nrozvrhu práce pri predkladaní veci do senátu Janou Baricovou (sudkyňa spravodajkyňa)\npracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu), Miroslav\nDuriš a Mojmír Mamojka. Vzhľadom na uvedené senát ústavného súdu rozhodol vo veci\nústavnej sťažnosti\n\nv zložení tak, ako to je uvedené\n\nv záhlaví tohto nálezu.\nII.\n11. Ústavný súd uvádza, že sťažovateľom formulovaný návrh na vydanie\ndoplňujúceho uznesenia ústavného súdu a zmenu petitu ústavnej sťažnosti po jej prijatí\nna ďalšie konanie uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 432/2018-16 z 28. novembra\n2018 (bod 6) nie je možné akceptovať. V konkrétnom prípade, ak by sťažovateľ po podaní\nkasačnej sťažnosti na najvyššom súde (podanie z 13. septembra 2018,) v priebehu konania\nnajvyššieho súdu vnímal existenciu prieťahov (ktoré vzhľadom na krátky časový úsek\nod podania kasačnej sťažnosti s určitosťou nie je možné vzhliadnuť), mal postupovať\n\n7\n\nv zmysle § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde a podať novú ústavnú sťažnosť.\nÚstavný súd sa preto v ďalšom procese rozhodovania návrhom sťažovateľa podľa bodu\n6 odôvodnenia nálezu nezaoberal. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že\nz vyjadrenia predsedníčky najvyššieho súdu, ktoré bolo doručené ústavnému súdu\n5. februára 2019, vyplýva, že „... kasačná sťažnosť sťažovateľa podaná dňa 13.09.2018\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/173/2013 zo dňa 02.07.2018 je na\nnajvyššom súde evidovaná pod sp.zn. 3Sžik/1/2018 a bola najvyššiemu súdu predložená dňa\n09.11.2018 a rozhodnutá dňa 23.01.2019...“.\n12. Ústavný súd preskúmal obsah na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu krajského\nsúdu a dospel k týmto pre posúdenie sťažnosti relevantným zisteniam:\n- 10. júla 2013 bola na krajskom súde podaná žaloba o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,\n- 23. júla 2013 bola právna zástupkyňa žalobcu vyzvaná na vyjadrenie, či súhlasí\ns prejednaním veci bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 2 OSP, zároveň bola\nžaloba doručená žalovanému s výzvou na vyjadrenie a predloženie administratívneho spisu,\n- 13. septembra 2013 bola právna zástupkyňa vyzvaná na úhradu súdneho poplatku\nza podanie urobené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým\npodpisom,\n- 20. marca 2014 bol žalobca vyzvaný na úhradu súdneho poplatku za podanú žalobu,\n- 15. apríla 2015 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 29. máj 2015,\n- 29. mája 2015 krajský súd uznesením č. k. 6 C 173/2013-132 návrh žalobcu\nna prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP zamietol,\n- 2. júla 2015 podal žalobca proti uzneseniu č. k. 6 S 173/2013-132 odvolanie, ktoré\nbolo doručené žalovanému na vedomie 3. júla 2015,\n- 26. augusta 2015 bol spis predložený krajským súdom na najvyššom súde\nna rozhodnutie o odvolaní žalobcu,\n- 23. júna 2017 bol spis predložený krajskému súdu spolu s rozhodnutím sp. zn.\n3 Sžo 259/2015, ktorým najvyšší súd rozhodol tak, že uznesenie krajského súdu č. k.\n6 S 173/2013-132 potvrdil,\n\n8\n\n-29. júna 2017 bolo uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžo 259/2015 doručované\núčastníkom konania,\n- 15. mája 2018 krajský súd nariadil pojednávanie vo veci na 2. júl 2018,\n-2. júla 2018 krajský súd rozhodol rozsudkom č. k. 6 S 173/2013-190, ktorým žalobu\nžalobcu zamietol.\nIII.\n13. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Ústavný súd si pri výklade práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\nosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1\ndohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n15. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie označeného práva\nvychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného\npráva na prerokovanie veci v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n\n9\n\n16. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n17. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 OSP, ktorý súdom\nprikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana\nich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa\nkonanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Povinnosť správneho súdu a jeho sudcu konať rýchle\na hospodárne podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako\nzákladný princíp správneho súdneho konania v § 5 ods. 7 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) a povinnosť konať\nbez prieťahov i v čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý je premietnutý aj do § 5 ods. 1 SSP. Aj\nsprávny súd je teda povinný postupovať v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom, konať hospodárne\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\n18. Judikatúra ESĽP a nadväzne i judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že\notázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj\nna predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj\nv danom prípade.\n19. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru ústavný súd skúma vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj\nv prípade sťažovateľa preskúmal z hľadiska charakteru prejednávanej veci jej skutkovú\n\n10\n\na právnu zložitosť, ďalej správanie sťažovateľa v priebehu konania, postup krajského súdu\na najvyššieho súdu.\n20. Pokiaľ ide o prvé kritérium, t. j. faktickú a právnu zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že predmetom napadnutého konania je žaloba o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku a následne podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. Ústavný súd je toho\nnázoru, že vec sťažovateľa nemožno hodnotiť po právnej stránke ako zložitú, pretože tento\ntyp konania je regulovaný pomerne podrobnou právnou úpravou a tiež príslušnou\njudikatúrou. Vec podľa názoru ústavného súdu nevykazuje ani skutkovú zložitosť, keďže je\nskutkový stav veci v podstate ustálený a nevyžaduje si komplikované dokazovanie.\n21. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných\nzbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil okolnosti, ktoré by\nsignalizovali pasivitu zo strany sťažovateľa ako účastníka konania, aj keď sa nedá\nopomenúť skutočnosť, že sťažovateľ si mal splniť svoju poplatkovú povinnosť pri jej\nvzniku, t. j. súčasne s podaním žaloby [§ 5 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady\nč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov, pozn.], čím by prispel k plynulosti a rýchlosti konania v prvej fáze\nčinnosti krajského súdu.\n22. Napokon ústavný súd hodnotil postup krajského súdu z hľadiska primeranosti\ndĺžky trvania napadnutých konaní, resp. z hľadiska existencie zbytočných prieťahov\nv týchto konaniach. K porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru (rovnako, resp. obdobne základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy) môže pritom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného\nsúdu dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou,\nresp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu\nprávnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Na tom nič nemení ani námietka sťažovateľa, že ústavný\nsúd by mal posudzovať prípadné porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu ku konaniu ako\ncelku, a nie jednotlivé fázy konania, resp. obdobia nečinnosti. K tomu ústavný súd\n\n11\n\nopakovane dáva do pozornosti, že aj ESĽP uplatňuje rôzne spôsoby skúmania postupu\nštátnych orgánov. Z jeho rozhodovacej činnosti je zrejmé, že môže skúmať jednak dĺžku\nkonania na jednotlivých súdnych inštanciách (napr. Rablat v. Francúzsko, rozsudok\nz 29. 4. 2003, č. 49285/99) alebo sa môže snažiť identifikovať konkrétne neprimerané\nobdobia nečinnosti medzi jednotlivými úkonmi vo veci bez toho, aby vyhodnotil, či celková\ndĺžka jednotlivých fáz konania bola primeraná alebo nie (napr. Koktavá v. Česká republika,\nrozsudok z 2. 12. 2003, č. 45107/98). Spôsoby skúmania postupu štátnych orgánov sa javia\nbyť rovnocenné, pretože sledujú rovnaký cieľ, a to zistenie, či v posudzovanom prípade\ndošlo alebo nedošlo k porušeniu práv sťažovateľa. Aj ústavný súd pri posudzovaní\nprípadného porušenia namietaného článku dohovoru dbá na podstatu a účel poskytovania\nústavnej ochrany, a to bez ohľadu na to, ktorý z uvedených spôsobov uplatní, pretože oba\nspôsoby sledujú ten istý cieľ.\n23. Z petitu podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žiadal ústavný súd\no vyslovenie porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6\nods. 1 dohovoru v predmetnom konaní pred krajským súdom a najvyšším súdom.\n24. Z preskúmania obsahu úkonov relevantného súdneho spisu vyplynuli pre ústavný\nsúd zistenia, ktoré svedčia o obdobiach nečinnosti krajského súdu v rámci prvého\nnapadnutého konania v celkovom rozsahu takmer 3 rokov.\n24.1 Prvotné obdobie nečinnosti krajského súdu zaznamenal ústavný súd v úseku\nkonania od podania žaloby 10. júla 2013 do nariadenia prvého pojednávania 29. mája 2015,\nteda v trvaní takmer 2 rokov od doručovania žaloby na vyjadrenie, pričom následne\nuskutočnené úkony krajského súdu smerovali v zásade len k splneniu poplatkovej\npovinnosti žalobcu. Neefektívnosť postupu krajského súdu je možné vidieť aj v samotnom\npriebehu nariadeného pojednávania, keď sa tento obmedzil len na rozhodnutie o procesnom\nnávrhu žalobcu na prerušenie konania, ktorý uznesením č. k. 6 S 173/2013-132 zamietol.\nÚstavný súd zároveň zistil, že krajský súd zostal pasívny po dobu približne jedenástich\nmesiacov aj v ďalšej etape konania, a to od 23. júna 2017, keď mu bola vec sťažovateľa\nvrátená najvyšším súdom spolu s rozhodnutím o odvolaní sp. zn. 3 Sžo 259/2015, až\ndo 15. mája 2018, keď určil vo veci termín pojednávania na 2. júl 2018.\n\n12\n\n25. Na základe výzvy ústavného súdu č. k. III. ÚS 432/2018-22 z 19. decembra 2018\nbolo ústavnému súdu 18. februára 2019 doručené doplňujúce vyjadrenie krajského súdu\nsp. zn. 1 SprV/296/2018, z ktorého je možné konštatovať aktuálny stav prvého napadnutého\nkonania, v ktorom krajský súd rozhodol 2. júla 2018 rozsudkom č. k. 6 C 173/2013-190 tak,\nže žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. Proti tomuto rozsudku žalobca podal\nv zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, pričom najvyšší súd o kasačnej sťažnosti žalobcu\nrozhodol rozsudkom sp. zn. 3 Sžik 1/2018 z 23. januára 2019, ktorým zmenil napadnutý\nrozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Vzhľadom na túto\nskutočnosť je možné považovať prvé napadnuté konanie nateraz za definitívne ukončené.\n26. V druhom napadnutom konaní najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Sžo 259/2015\nz 24. mája 2017 potvrdil rozhodnutie krajského súdu, a to ešte pred podaním ústavnej\nsťažnosti.\nIII.1 K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nkrajského súdu v prvom napadnutom konaní\n27. Ústavný súd po preskúmaní obdobia od podania správnej žaloby do rozhodnutia\nvo veci samej dospel k záveru, že vec sťažovateľa vedená pred krajským súdom pod sp. zn.\n6 S 173/2013 bola ako celok poznačená viacerými obdobiami nečinnosti – osobitne\nod doručovania žaloby na vyjadrenie do rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie\nkonania (takmer dva roky), ako aj po dôjdení veci z najvyššieho súdu do vyhlásenia\nrozsudku (vyše jeden rok).\n27.1 Keďže celková dĺžka konania pred správnym súdom bola takmer šesť rokov,\nvec sťažovateľa nemožno považovať za prerokovanú v primeranej lehote, v dôsledku čoho\ndošlo k porušeniu sťažovateľovho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n27.2 Ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľovi nemožno uprieť uplatňovanie\nprocesných prostriedkov, ktoré mu k uplatneniu jeho práv poskytuje právny poriadok (ako\nnapr. v danej veci podanie odvolania proti uzneseniu krajského súdu o zamietnutí návrhu\n\n13\n\nna prerušenie konania). Pochopiteľne to však znamená, že sa najvyšší súd s podaným\nodvolaním musel v rámci určitého času vysporiadať.\nIII.2 K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nnajvyššieho súdu v druhom napadnutom konaní\n28. Pokiaľ ide o druhé napadnuté konanie vedené na najvyššom súd pod sp. zn.\n3 Sžo 259/2015, o tomto ústavný súd až po prijatí veci na ďalšie konanie uznesením č. k.\nIII. ÚS 432/2018-16 z 28. novembra 2018 zistil z obsahu spisového materiálu a podrobnou\nlustráciou, že ústavný súd o postupe najvyššieho súdu v tomto konaní už rozhodol\nuznesením č. k. II. ÚS 713/2017-11 z 15. novembra 2017 tak, že odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť sťažovateľa\n\n„vo veci\n\nnamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S 173/2013\na postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Sžo 259/2015“.\n28.1 Túto skutočnosť však sťažovateľ ústavnému súdu zamlčal a nevyplývala ani\nz vyjadrení súdov. Pritom odvolacie konanie vedené na najvyššom súde pod sp. zn.\n3 Sžo 259/2015 bolo právoplatne skončené 21. júla 2017 a odvtedy sa v tejto veci nič\nnezmenilo.\n28.2. Ústavný súd už v uznesení č. k. II. ÚS 713/2017-11 z 15. novembra 2017\nskonštatoval v súlade so svojou judikatúrou, že ochranu základnému právu nielen\npodľa čl. čl. 48 ods. 2 ústavy, ale i čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje v konaní pred ústavným\nsúdom iba vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany (doručenia ústavnej sťažnosti\nústavnému súdu) porušovanie označeného práva (resp. základného práva) príslušným\norgánom verejnej moci ešte mohlo trvať. Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti už nemôže\nk namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 dohovoru dochádzať, niet dôvodu na vyhovenie\ntakejto sťažnosti. Taktiež uviedol, že jednou zo základných pojmových náležitostí ústavnej\nsťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu\n\n14\n\nzásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza\nz princípu, podľa ktorého ústavná sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to\núčinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do práv (základných práv) a v prípade, že\nuž k zásahu došlo, aby sa v porušovaní práv (základných práv) ďalej už nepokračovalo\n(m. m. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05, II. ÚS 713/2017).\n29. Podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania je\nneprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa\nrozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli\nsplnené.\n30. Vychádzajúc zo zistených skutočností a citovaného zákonného ustanovenia,\nústavný súd mohol ústavnú sťažnosť v časti týkajúcej sa druhého napadnutého konania\nodmietnuť pre neprípustnosť. Keďže však bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie ako celok,\nbolo na mieste v tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovieť (bod 4 výroku nálezu).\nIV.\n31. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nÚstavný súd síce konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 6\nods. 1 dohovoru, avšak neformuloval príkaz konať v zmysle petitu sťažnostného návrhu,\nkeďže v čase rozhodovania o ústavnej sťažnosti bolo posudzované konanie na krajskom\nsúde, ako aj na kasačnom súde právoplatne skončené (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Sžik 1/2018 z 23. januára 2019, pozn.).\n32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n\n15\n\n32.1 Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n33. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n33.1 Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná\nsťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil\nzákladné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie\nzaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nAk ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote\npriznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného\nustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý\naj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.\n34. Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 250 €, ktorú\nodôvodnil pocitom bezmocnosti a dlhotrvajúcim pocitom márnosti z nespravodlivosti\na z nemožnosti včasného a účinného uplatnenia svojich práv. Uvádza, že sa na žalovanom\ndomáhal verejne dostupných informácií, avšak ani po piatich rokoch od podania žiadosti\no sprístupnenie informácie nedisponuje požadovanými dostupnými informáciami a náprava\ntohto stavu je podľa jeho názoru v nedohľadne.\n35. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n\n16\n\n36. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú\ndoterajšiu dĺžku posudzovaného konania a v rámci neho na obdobie neodôvodnenej\nnečinnosti, resp. neefektívnej činnosti krajského súdu. Na druhej strane však vo veľkej\nmiere prihliadol na to, čo je pre sťažovateľa v „hre“, keď v priebehu napadnutého konania\nsám argumentoval, že išlo o sprístupnenie informácií, ktoré sú verejne dostupné. Nešlo\npritom ani o komplikovanú, resp. naliehavú záležitosť, ako záujem maloletých detí či\nobmedzenie osobnej slobody, kde je záujem na rýchlom prerokovaní veci zvýšený, preto sa\nani výška finančného zadosťučinenia nemôže porovnávať s výškou, akú ústavný súd\npriznáva v takýchto prípadoch. Okrem toho sťažovateľ uviedol v sťažnosti aj zavádzajúce\ntvrdenia, resp. neuviedol všetky pravdivé okolnosti daného prípadu. Za takýchto okolností\nje preto ťažko uveriteľné, že sťažovateľ „trpí pocitom márnosti na nespravodlivosti“, najmä\nak opakovane adresuje ústavnému súdu podania na prieťahy v konaniach pred súdmi.\nTýchto podaní je od roku 2014 vyše 22 a týkajú sa prevažne žiadostí sťažovateľa o podanie\ninformácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám od Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré ich podľa jeho stanoviska č. 34787/2019/142-I\nz 23. januára 2019 za obdobie rokov 2013 – 2018 eviduje celkovo 66.\n37. S ohľadom na uvedené ústavný súd považoval za primerané a spravodlivé priznať\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 200 € podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona\no ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).\n38. Ústavný súd tak ani v tejto veci, v ktorej sťažovateľ navyše zamlčal ústavnému\nsúdu dôležitú skutočnosť, nemohol ponechať bez povšimnutia, že predmet i obsah týchto\npodaní je v zásade rovnaký a ich charakter vykazuje známky účelového využívania\nprocesných inštitútov zrejme s cieľom dosiahnutia vyslovenia porušenia práv sťažovateľa\na následného\n\npriznania\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npovažuje\n\nsíce\n\nza neakceptovateľné, ak všeobecné súdy nekonajú dostatočne plynulo, na druhej strane však\npoukazuje na to, že takéto správanie sťažovateľa sa už javí ako hraničné k zneužívaniu\npráva, ktorého zákaz bol transponovaný i do procesných predpisov (čl. 5 CSP, resp. čl. 5\n\n17\n\nods. 12 SSP v spojení s § 62 zákona o ústavnom súde). K tomu je potrebné poznamenať, že\núlohou súdov v súdnom procese je poskytnúť právnu ochranu správaniu čestnému.\n39. V závere k metodike výpočtu primeraného finančného zadosťučinenia taktiež\nopakovane predostieranej sťažovateľom (bod 25 – 35 ústavnej sťažnosti), ktorou\nodôvodňoval ním žiadanú sumu 3 250 €, ústavný súd len pre úplnosť opakovane uvádza, že\nESĽP akceptuje priznávanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške, ktorá nie je\nneprimeraná, hoci by bola nižšia než suma priznávaná ESĽP (porovnaj Ivan a Martin Medić\nproti Chorvátsku, rozhodnutie z 5. 2. 2009, č. 55864/07; Roje proti Chorvátsku, rozhodnutie\nz 25. 6. 2009, č. 8301/06).\nV.\n40. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať aj náhradu\ntrov konania pred ústavným súdom. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd\nmôže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu\ntrovy konania. Právny zástupca sťažovateľa vyčíslil trovy konania sumou 498,55 € za tri\núkony právnej služby.\n41. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania za prvé dva úkony právnej\nslužby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie sťažnosti, vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá\nbola 921 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2018. Odmena za jeden\núkon právnych služieb za rok 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)\npredstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,21 €\n(§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2018,\nt. j. za dva úkony 325,42 €. Pokiaľ išlo o ďalší úkon právnej služby uskutočnený už v roku\n2019 – vyjadrenie k stanovisku krajského súdu a najvyššieho súdu z 1. marca 2019, ústavný\n\n18\n\nsúd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €. Odmena za tento právny úkon v zmysle už\npopísaných pravidiel predstavuje sumu vo výške 173,13 € (t. j. 163,33 € + 9,80 € režijný\npaušál). Trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom tak predstavujú celkovú\nsumu 498,55 €. Ústavný súd túto sumu sťažovateľovi však nepriznal v celej uplatnenej\nvýške, ale priznal mu iba polovicu sumy 249,28 €, pretože v jednej časti sťažnosti\nvo vzťahu ku konaniu na najvyššom súde bol sťažovateľ neúspešný, a to navyše\ni pre neuvedenie pravdivých skutočností (bod 3 výroku nálezu) [k tomu pozri rozhodnutie\nESĽP Řehák v. Česká republika (No. 67208/01, z 18. 5. 2004)].\n42. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 176\nods. 1 SSP).\n43. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť\ndňom jeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. mája 2019\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "informácie-poskytovanie", "Správny súdny poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/173/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:855647bb-bab0-4952-ad36-3c57964155ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.713.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 713/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 713/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.713.2017.1"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 670, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4ae49a09-9ba6-47e1-88d9-cd22b257c901", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.81.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 81/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 81/2019 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.81.2019.1"}, {"guid": "ussr:31b5beea-d5d2-4d75-a32f-ba3af58df7bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.434.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 434/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 434/2018 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.434.2018.2"}]}