{"guid": "ussr:2f4b790a-3281-41db-a3b8-967a05003452", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.425.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 425/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 425/2018 z 13. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. novembra 2018, sp. zn. III. ÚS 425/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.425.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-11-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2f4b790a-3281-41db-a3b8-967a05003452", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.425.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.425.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.425.2018.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 425/2018-60\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n, toho času v Ústave na výkon väzby\nBratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal Mandzák, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základných práv na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\na na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práv na slobodu\na bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tpo 5/2018 a jeho uznesením z 20. februára\n2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla\n2018 doručená sťažnosť\n\n, toho času v Ústave na výkon väzby Bratislava (ďalej\nlen „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o.,\nZámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal Mandzák,\nvo veci namietaného porušenia jeho základných práv na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1,\n2 a 5 a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a jeho práv na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tpo 5/2018 a jeho uznesením z 20. februára 2018 (ďalej len\n„namietané uznesenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené trestné\nstíhanie pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 140/1961“). Sťažovateľovi bolo\npre uvedený trestný čin vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného\nzboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru vyšetrovania z 23. júna 2008.\nNa sťažovateľa bol 13. septembra 2017 vydaný Európsky zatýkací rozkaz, ktorý vykonali\npríslušné orgány Španielskeho kráľovstva, na území ktorého sa sťažovateľ nachádzal, keďže\ntu vykonával trest odňatia slobody. K jeho vydaniu na trestné stíhanie do Slovenskej\nrepubliky došlo 25. januára 2018. Uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn.\n1 Tp 806/2017 z 27. januára 2018 bol sťažovateľ podľa ustanovení § 72 ods. 2 zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) z dôvodov podľa ustanovení § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vzatý\ndo väzby, kde konajúci súd rozhodol súčasne podľa ustanovení § 80 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku o nenahradení väzby sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného\núradníka. O jeho sťažnosti, ktorú podal proti prvostupňovému rozhodnutiu o väzbe,\nrozhodol krajský súd namietaným uznesením, ktorým podľa ustanovení § 193 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku sťažnosť zamietol.\n3. V sťažnosti adresovanej ústavnému súdu sťažovateľ uvádza, že už v sťažnosti\npodanej proti prvostupňovému rozhodnutiu o vzatí do väzby namietal, že je trestné stíhanie,\nktoré je proti nemu vedené, premlčané, a teda nie je splnená jedna z materiálnych\n2\n\npodmienok väzby. Sťažovateľ cituje relevantné ustanovenia zákona č. 140/1961 (§ 219\nods. 1; § 67 ods. 1 a 3; § 67a ods. 3), zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov [(ďalej len „Trestný zákon“) §2 ods. 1] a Trestného poriadku [§ 281\nods. 1; § 9 ods. 1 písm. a)] a v nadväznosti na to dôvodí: „Obvinený je stíhaný pre trestný\nčin vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona. Uvedený trestný čin nie je v zákone\nzaradený medzi tie trestné činy, pri ktorých uplynutím premlčacej doby ich trestnosť\nnezaniká (§ 67a ods. 3 Tr. zák.). V danej veci bolo vyhotovené uznesenie o vznesení\nobvinenia 23.06.2008, avšak toto obvinenie bolo doručené (oznámené) obvinenému až dňa\n27.01.2018. Sporné teda je, či za relevantné (z hľadiska prerušenia premlčania) je potrebné\npovažovať dátum doručenia alebo dátum jeho oznámenia. Ak by sa totiž vychádzalo z toho,\nže za relevantný dátum je potrebné považovať dátum oznámenia uznesenia o vznesení\nobvinenia obvinenému, a nie dátum vyhotovenia uznesenia o vznesení obvinenia, tak by\ntrestné stíhanie bolo premlčané.“ Sťažovateľ je toho názoru, že účinok prerušenia\npremlčania trestného stíhania nastáva až oznámením uznesenia o vznesení obvinenia\nobvinenému. Tento záver opiera o stanovisko českej odbornej literatúry, pričom polemizuje\ns opačným názorom slovenskej odbornej literatúry, ktorý vychádza z toho, že za relevantný\nz hľadiska prerušenia premlčania je potrebné považovať dátum vyhotovenia uznesenia\no vznesení obvinenia, a nie dátum jeho doručenia obvinenému. V súvislosti s prezentovanou\notázkou premlčania trestného stíhania sťažovateľ takisto namieta, že ho krajský súd osobne\nnevypočul, napriek tomu, že novú sťažnostnú námietku o premlčaní trestného stíhania\nformuloval až v sťažnostnom konaní.\n4. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej argumentuje, že pri rozhodovaní o jeho väzbe došlo\nk porušeniu smerníc Európskeho parlamentu a rady č. 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010\na č. 2012/13/EÚ z 22. mája 2012, keďže mu podľa jeho vyjadrenia nebol doručený preklad\nuznesenia o vznesení obvinenia a ani písomné poučenie o právach v súvislosti so zatknutím\nv ruskom jazyku, ktorému rozumie, a teda za takýchto okolností nemohol byť jeho výsluch\npred sudcom pre prípravné konanie vykonaný zákonným spôsobom. Sťažovateľ dodáva, že\nbol reálne pozbavený svojho práva na obhajobu, keďže mu v štádiu zadržania bolo upreté\nprávo na prístup k spisu, pretože mu v tomto smere nebolo poskytnuté ani poučenie.\n\n3\n\n5. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej dôvodí, že v jeho prípade nie sú podmienky útekovej\nväzby splnené a v tomto smere argumentácia namietaného uznesenia podľa jeho názoru\nneobstojí. V konkrétnosti argumentuje: „Pokiaľ sa jedná o konkrétny dôvod väzby (tzv.\núteková väzba), tak dôvody uvádzané v napadnutom uznesení neobstoja a vôbec\nnevyplývajú ani z výsluchu sťažovateľa ako obvineného, a ani z dosiaľ zistených\nskutočností. Je potrebné hlavne zvýrazniť, že sťažovateľ nie je občanom Slovenskej\nrepubliky a skutočnosť, že opustil územie Slovenskej republiky (na ktorom sa zdržiaval\nprechodne) nemožno hodnotiť ako vyhýbanie sa trestnému stíhaniu, ale práve naopak.\nRovnako nie je možné sťažovateľovi vyčítať, že sa zdržiaval na iných území členských štátov\nEÚ, keďže napríklad na území Španielskeho kráľovstva sa zdržiaval riadne a oprávnene a\nsvoj pobyt tam riadne oznámil. Z jeho výsluchu tiež vyplynulo, že požiadal o štatút utečenca\nv Českej republike a preto nelogicky vyznievajú úvahy sťažnostného súdu v tom smere, že sa\nvyhýbal trestnému konaniu. Osoba, ktorá sa na území členských štátov EÚ riadne pohybuje,\na hlavne aktívne vystupuje s orgánmi verejnej moci, sa nemôže vyhýbať trestnému stíhaniu\na to navyše za situácie, keď ani nevie, že je voči nej vedené trestné stíhanie a pohybuje sa\nna území EÚ, kde účinne funguje inštitút európskeho zatýkacieho rozkazu.“\n6. Sťažovateľ tiež vytýka namietanému uzneseniu krajského súdu, že sa dostatočne\nnevysporiadalo s možnosťou náhrady väzby inštitútom probačného a mediačného\ndohľadom, keďže z jeho obsahu podľa sťažovateľa nevyplýva ani jeden konkrétny\nargument, ktorý by odôvodňoval nenahradenie väzby označeným inštitútom, resp. iným\nmiernejším opatrením.\n7. Podaním doručeným ústavnému 23. apríla 2018 sťažovateľ doplnil svoju pôvodnú\nsťažnosť o argumentáciu, v ktorej prezentuje tvrdenie, že sa v príslušnom vyšetrovacom\nspise nenachádza podkladový materiál (správa Národnej ústredne SIRENE), ktorý konajúce\nsúdy zohľadnili ako jednu z relevantných okolností pri ustálení konkrétnych skutočností\nodôvodňujúcich v prípade sťažovateľa tzv. útekovú väzbu. Ďalej sťažovateľ v predmetnom\npodaní dôvodí, že v jeho prípade došlo k porušeniu zásady ekvivalencie, keďže k jeho\nvydaniu došlo na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu, pričom sa v jeho prípade\npri stanovení začiatku väzby nezohľadnila skutočnosť zadržania jeho osoby v zahraničí\njustičnými orgánmi Španielskeho kráľovstva a začiatok väzby bol stanovený až od času\n4\n\nodovzdania\n\nsťažovateľa\n\nslovenským\n\npolicajným\n\norgánom.\n\nNapokon\n\nsťažovateľ\n\nspochybňuje dôvodnosť podozrenia zo spáchania vyšetrovaného skutku ako jeden\nz materiálnych predpokladov väzby, argumentujúc, že jeho obvinenie je založené len\nna výpovediach troch utajených svedkov bez súčasnej existencie iných usvedčujúcich\ndôkazov, čo predstavuje podľa jeho názoru situáciu nepostačujúcu na jeho odsúdenie.\n8. V ďalšom podaní doručenom ústavnému súdu 14. júna 2018 sťažovateľ doplnil\nsvoju argumentáciu takto: «V prílohe ústavnej sťažnosti prikladáme zápisnicu o výsluchu\nutajeného svedka “MONIKA“ zo dňa 11.06.2018, z ktorá sa odlišuje predchádzajúcej\nvýpovede zo 30.07.2008. Iné usvedčujúce dôkazy voči sťažovateľovi doposiaľ neboli\nprodukované.»\n9. Napokon v podaní, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 19. júla 2018, sťažovateľ\nformuluje aj toto odôvodnenie sťažnosti: „V nadväznosti na právnu argumentáciu uvedenú\nv ústavnej sťažnosti zameranú na to, že senát Krajského súdu Slovenskej republike rozhodol\no posúdení doposiaľ neskončeného prejudiciálneho konania vedeného Súdnym dvorom EÚ\nvo veci C-510/17 si dovolíme zdvorilo oboznámiť Ústavný súd SR, že Súdny dvor EÚ\nnariadil vo veci C-510/17 pojednávanie na deň 07.11.2018, pričom vyzval Vládu SR ako\ni obhajobu, aby na pojednávaní odpovedala na 6 (šesť) otázok, z ktorých 5 (päť) otázok sa\ntýka priamo prejudiciálnej otázky týkajúcej sa zákonnosti väzby v súvislosti s porušením\ninformačnej smernice.“\n10. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nv jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c)\ndohovoru a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Tpo 5/2018 a namietaným uznesením krajského súdu, označené uznesenie zrušil, prikázal\nkrajskému súdu prepustiť sťažovateľa z väzby na slobodu a priznal mu tiež náhradu trov\nprávneho zastúpenia.\n\n5\n\nII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokoval\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.\n12. Námietka porušenia základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy a práva zaručeného čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru smeruje proti druhostupňovému\nrozhodnutiu krajského súdu, ktorým tento zamietol sťažnosť sťažovateľa uplatnenú\nproti uzneseniu okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o vzatí sťažovateľa do väzby.\n13. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno\npovažovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať\npo jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).\n14. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti formuluje aj porušenie základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným uznesením krajského súdu. Pokiaľ ide o vzťah\nustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy a ustanovení čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy týkajúcich sa\nšpecificky základného práva na osobnú slobodu, ústavný súd konštatoval, že čl. 17 ústavy\nzahŕňa základné hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu\nvrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto\nsúdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie spravodlivého súdneho konania\ns prihliadnutím na povahu a účel konania o väzbe, a preto sú na konanie a rozhodovanie\nsúdu o väzbe aplikovateľné špeciálne ustanovenia čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy o osobnej\n\n6\n\nslobode, a nie všeobecné ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy. Rovnako to platí aj v prípade\nvzťahu ustanovenia čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 5 dohovoru týkajúceho sa práva na slobodu\na bezpečnosť (analogicky napr. III. ÚS 68/08, III. ÚS 383/09). Na základe týchto\nskutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným uznesením krajského súdu odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok vzájomnej\npríčinnej súvislosti medzi sťažnosťou napadnutým uznesením krajského súdu v konaní\no väzbe a obsahom čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n15. V sťažnosti adresovanej ústavnému súdu formulované porušenie označených\npráv sťažovateľ opiera o argumentáciu, v ktorej v prvom rade namieta nesplnenie jednej\nz materiálnych podmienok väzby z dôvodu premlčania trestného stíhania, ktoré je proti jeho\nosobe vedené. Podľa sťažovateľa v jeho prípade počas stanovenej premlčacej doby\nk okolnosti predpokladanej ustanovením § 67 ods. 3 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb.\nnedošlo, pretože podľa jeho názoru účinok prerušenia premlčania nie je spojený s vydaním\nuznesenia o vznesení obvinenia, ale nastáva až dňom doručenia, resp. oznámenia uznesenia\no vznesení obvinenia obvinenému. Sťažovateľ skutkovo argumentuje, že uznesenie\no vznesení obvinenia voči jeho osobe bolo síce vydané 23. júna 2008, avšak reálne mu bolo\ndoručené až po jeho vydaní na trestné stíhanie do Slovenskej republiky (27. januára 2018),\nteda po uplynutí predpísanej premlčacej lehoty.\n16. K otázke premlčania trestného stíhania krajský súd v namietanom uznesení\nuviedol: „zastávame názor, že trestné stíhanie v danej veci nie je premlčané a neznámy\npobyt osoby nemôže byť dôvodom k takémuto postupu.“ Ústavný súd v tomto kontexte\npoukazuje na § 67 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb., podľa ktorého sa do premlčacej doby\nnezapočítava doba, po ktorú sa páchateľ zdržiaval v cudzine, a tiež na § 87 ods. 2 písm. b)\nTrestného zákona, podľa ktorého sa do premlčacej doby nezapočítava doba, po ktorú sa\npáchateľ zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Z citovanej právnej\núpravy jednoznačne vyplýva, že dôvodom spočívania premlčania je pobyt páchateľa\nv cudzine (s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu). Je objektívnym faktom, ktorý napokon\nnespochybňuje ani samotný sťažovateľ, že sa sťažovateľ dlhodobo zdržiaval v zahraničí\nmimo územia Slovenskej republiky. Tento fakt konajúce súdy v odôvodnení svojich\n7\n\nrozhodnutí doplnili ďalšími skutočnosťami, ktoré spolu vyhodnotili ako konkrétne\nskutočnosti odôvodňujúce útekovú väzbu sťažovateľa. V konkrétnosti konajúce súdy\ndôvodili, že sťažovateľ mal opustiť územie Slovenskej republiky hneď potom, čo došlo\nk spáchaniu vyšetrovaného skutku, že v zahraničí menil miesto svojho pobytu a stával sa\npre príslušné zložky polície, ktoré pátrali po jeho osobe, nekontaktným a takýmto spôsobom\nsa preukázateľne vyhýbal trestnému stíhaniu. Bez toho, aby ústavný súd prijímal vlastný\nskutkový záver o premlčaní či nepremlčaní trestného stíhania vedeného proti osobe\nsťažovateľa, keďže to nie je jeho úlohou (pozri bod 25 odôvodnenia tohto rozhodnutia),\nkonštatuje s prihliadnutím na citované ustanovenia trestných kódexov a popísané\nodôvodnenie namietaného uznesenia krajského súdu, že sa mu právny záver rozhodnutia\nkrajského súdu o nepremlčaní trestného stíhania vedeného proti osobe sťažovateľa\nv žiadnom prípade nejaví ako zjavne neodôvodnený, arbitrárny či ústavne neudržateľný.\n17. Rozhodnutiu krajského súdu sťažovateľ vytýka aj to, že napriek novej okolnosti,\nktorú predniesol až v podanej sťažnosti (namietané premlčanie trestného stíhania), sa\nkrajský súd obmedzil na rozhodovanie o jeho sťažnosti na neverejnom zasadnutí\nv tzv. „písomnom konaní“ bez možnosti osobnej účasti sťažovateľa. K danej námietke hneď\nv úvode ústavný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť, v rámci\nktorej už viackrát vyslovil, že v zásade sa v odvolacom konaní osobná prítomnosť\nobvineného alebo jeho obhajcu v konaní o väzbe nevyžaduje, ak ani prokurátor nie je\npri rozhodovaní v druhom stupni prítomný (pozri napr. III. ÚS 135/08 a III. ÚS 346/08,\nIII. ÚS 600/2012). Súčasne ústavný súd pripúšťa, že je potrebné vždy zohľadniť konkrétne\nšpecifické okolnosti veci, ktoré môžu aj v prípade druhostupňového väzobného konania\nsignalizovať potrebu osobného vypočutia obvineného. Osobné vypočutie sťažovateľa bolo\nvykonané v prvom stupni okresným súdom, ktorý rozhodoval o jeho vzatí do väzby.\nJe zjavné, že obsah sťažnosti sťažovateľa v časti, kde prezentoval argumentáciu o dôvodoch\npremlčania trestného stíhania vedeného proti jeho osobe, má charakter odborných právnych\nargumentov (citácia zákonných ustanovení, ich interpretácia a stanoviská odbornej\nliteratúry) a neodkazuje na žiadne také skutkové fakty, ktoré by bolo potrebné preveriť\nosobným výsluchom sťažovateľa. Navyše, sťažovateľ o takýto osobný výsluch ani\nnepožiadal. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že absencia osobného výsluchu\n\n8\n\nsťažovateľa v druhom stupni v danom konkrétnom prípade nemala negatívny vplyv\nna kvalitu preskúmania zákonnosti jeho vzatia do väzby.\n18. Sťažovateľ v sťažnosti prezentoval aj námietku neprípustného obklieštenia jeho\npráva na obhajobu v rámci rozhodovania o jeho väzbe, ku ktorému podľa jeho názoru došlo\nnerešpektovaním relevantných ustanovení únijného práva, konkrétne smerníc Európskeho\nparlamentu a rady č. 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 a č. 2012/13/EÚ z 22. mája 2012.\n19. Smernica Európskeho parlamentu a rady č. 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 (ďalej\nlen „smernica č. 2010/64/EÚ“), na ktorú sa sťažovateľ odvoláva, vychádza z čl. 6 dohovoru,\nktorý zaručuje právo na tlmočenie a preklad pre tých, ktorí nehovoria jazykom konania\nalebo mu nerozumejú. Účelom smernice č. 2010/64/EÚ, ktorého naplnenie má byť\nsledované aj v trestnom konaní vykonávanom justičnými orgánmi Slovenskej republiky, je\nzabezpečenie práva podozrivej alebo obvinenej osoby na tlmočenie a preklad v trestnom\nkonaní tak, aby bolo zaručené ich právo na obhajobu s cieľom zabezpečiť ich právo\nna spravodlivý proces. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice č. 2010/64/EÚ majú členské štáty\nzabezpečiť v primeranom čase pre podozrivú alebo obvinenú osobu, ktorá nerozumie jazyku\ndotknutého trestného konania poskytnutie písomného prekladu všetkých dokumentov, ktoré\nsú základné na zabezpečenie toho, aby boli schopné uplatniť svoje právo na obhajobu\na zaručenie spravodlivého procesu. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice č. 2010/64/EÚ medzi\nzákladné dokumenty patrí každé rozhodnutie, ktorým sa osoba pozbavuje osobnej slobody,\nkaždá obžaloba alebo obvinenie a každý rozsudok. Podľa čl. 3 ods. 7 smernice\nč. 2010/64/EÚ ako výnimku zo všeobecných pravidiel ustanovených v odsekoch 1 a 2\nmožno namiesto písomného prekladu poskytnúť ústny preklad alebo ústne zhrnutie\nzákladných dokumentov pod podmienkou, že tento ústny preklad alebo ústne zhrnutie nemá\nvplyv na spravodlivosť procesu.\n20. Smernica Európskeho parlamentu a rady č. 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 (ďalej\nlen „smernica č. 2012/13/EÚ“), na ktorú tiež sťažovateľ poukazuje, stanovuje pravidlá\ntýkajúce sa práva na informácie podozrivých alebo obvinených osôb o ich právach\nv trestnom konaní a o obvinení vznesenom voči nim, ako aj pravidlá týkajúce sa práva\nna informácie o právach osôb zatknutých v súvislosti s vykonaním európskeho zatykača.\n\n9\n\nPodľa čl. 7 ods. 1 smernice č. 2012/13/EÚ ak je určitá osoba zatknutá a zadržaná počas\nktoréhokoľvek štádia trestného konania, členské štáty zabezpečia, aby sa zatknutej osobe\nalebo jej advokátovi sprístupnili dokumenty týkajúce sa daného prípadu, ktoré majú\npríslušné orgány v držbe a ktoré sú podstatné pre účinné napadnutie zákonnosti zatknutia\nalebo zadržania v súlade s vnútroštátnym právom.\n21. Z obsahu príloh sťažnosti, ako aj z obsahu zápisnice o väzobnom výsluchu\nsťažovateľa vykonanom pred okresným súdom 27. januára 2018 ústavný súd zistil\njednotlivé relevantné okolnosti, na základe ktorých posúdil opodstatnenosť tvrdení\nsťažovateľa o porušení požiadaviek príslušných smerníc zo strany konajúcich súdov\nrozhodujúcich o jeho väzbe. Zo zápisnice o väzobnom výsluchu sťažovateľa jasne vyplýva,\nže predmetný výsluch bol vykonaný za asistencie tlmočníka. Sťažovateľovi bolo\npred začiatkom výsluchu doručené uznesenie o vznesení obvinenia, ktorého obsah mu bol\nsprostredkovaný pretlmočením, pričom sťažovateľ na doručenie uznesenia reagoval\npodaním sťažnosti so stručným odôvodnením, že sa trestnej činnosti nedopustil. Ďalej\nz obsahu zápisnice vyplýva, že sťažovateľ bol prostredníctvom tlmočenia poučený o svojich\nprávach, na ktoré reagoval svojím vyjadrením, že poučeniu porozumel a chce vo veci\nvypovedať. V rámci tejto výpovede podrobne reagoval na jednotlivé skutkové okolnosti\nprezentované v uznesení o vznesení obvinenia a uvádzal argumenty proti vzatiu do väzby.\nV závere výsluchu po vyhlásení rozhodnutia okresného súdu o vzatí sťažovateľa do väzby,\npo porade so svojím obhajcom, ktorý sa riadne zúčastnil jeho výsluchu, sťažovateľ zahlásil\npodanie sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu. Preklad uznesenia okresného súdu o vzatí\nsťažovateľa do väzby bol zabezpečený k 1. februáru 2018. Následne, v priebehu výsluchu\nsťažovateľa vykonaného vyšetrovateľom Policajného zboru 12. marca 2018 bol\nsťažovateľovi doručený riadny písomný preklad uznesenia o vznesení obvinenia.\n22. Z obsahu predchádzajúceho bodu odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že\nuznesenie o vzatí sťažovateľa do väzby z 27. januára 2018 ako základný dokument\npodľa čl. 3 ods. 2 smernice č. 2010/64/EÚ bolo písomne pretlmočené k 1. februáru 2018,\nteda bezodkladne v intenciách čl. 3 ods. 1 smernice č. 2010/64/EÚ. Pokiaľ ide o uznesenie\no vznesení obvinenia, v prípade tohto základného dokumentu bol sťažovateľovi\npred začiatkom väzobného výsluchu sprostredkovaný jeho obsah ústnym pretlmočením\n10\n\nv intenciách čl. 3 ods. 7 smernice č. 2010/64/EÚ, pričom táto forma bola pre zachovanie\npráva sťažovateľa na obhajobu v štádiu rozhodovania o väzbe zjavne postačujúca, o čom\nsvedčí priebeh väzobného výsluchu, keď sťažovateľ svojou výpoveďou reagoval\nna skutkové okolnosti prezentované v tomto uznesení, uplatnil proti nemu sťažnosť,\nprednášal argumenty proti vzatiu jeho osoby do väzby, podal sťažnosť proti väzobnému\nrozhodnutiu a počas výsluchu nijaké námietky proti kvalite oboznámenia so vzneseným\nobvinením a proti kvalite poučenia o svojich právach ani nevzniesol. Písomný preklad\nuznesenia o vznesení obvinenia bol sťažovateľovi pre potreby realizácie jeho práva\nna obhajobu dodatočne poskytnutý. Pokiaľ ide o otázku možnosti prístupu sťažovateľa\nk spisovému materiálu, ústavný súd upozorňuje, že ju treba vnímať v kontexte konkrétnych\nokolností veci. Prvou takouto okolnosťou, ktorú je potrebné zohľadniť, je skutočnosť, že\nv posudzovanom prípade sťažovateľa išlo o štádium prvotného väzobného rozhodovania.\nJudikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zastáva štandardné\nstanovisko, že by v konaní o preskúmanie zákonnosti väzby mal byť obhajobe zaistený\nurčitý stupeň prístupu k spisu, a to aspoň v takej miere, aby mal obvinený vytvorené reálne\nmožnosti účinným spôsobom spochybniť dôkazy, o ktoré sa väzobné rozhodnutie opiera\n(pozri rozsudok ESĽP vo veci Migon proti Poľsku z 25. 6. 2002, č. 24244/94), pričom je\nvšak v zásade na obvinenom, aby požiadal o nazretie do spisu, pokiaľ sa domnieva, že je to\nnevyhnutné pre to, aby mohol účinne spochybniť zákonnosť väzby (pozri rozsudok ESĽP\nvo veci Arefyev proti Rusku zo 4. 11. 2010, č. 29464/03). Ako vyplýva z príloh sťažnosti\na tiež z obsahu zápisnice o výsluchu sťažovateľa, ktorý bol zastúpený kvalifikovaným\nprávnym zástupcom, o nazretie do spisu sťažovateľ nežiadal, a to ani pred väzobným\nvýsluchom a ani v sťažnosti, ktorú uplatnil proti rozhodnutiu o vzatí do väzby. Ústavný súd\nje však predovšetkým toho názoru, že z hľadiska záruk kontradiktórneho procesu\nsťažovateľovi boli sprístupnené všetky informácie relevantné pre posúdenie zákonnosti jeho\nväzby. Uznesenie o vznesení obvinenia, s ktorým bol sťažovateľ náležite oboznámený,\nobsahovalo podrobné skutočnosti týkajúce sa dôkaznej situácie tvoriacej podklad\npre vznesené obvinenie. Toto uznesenie špecifikovalo obsah usvedčujúcich svedeckých\nvýpovedí, priebeh rekognície a zmieňovalo aj jednu z okolností, ktorú konajúce\nsúdy zohľadnili ako konkrétnu skutočnosť odôvodňujúcu tzv. útekovú väzbu sťažovateľa\n(upustenie územia Slovenskej republiky sťažovateľom po tom, ako bol trestný čin\n\n11\n\nspáchaný). Sťažovateľ bol takisto oboznámený aj s ďalšími informáciami, ktoré konajúce\nsúdy zohľadnili a vyhodnotili ako konkrétne skutočnosti odôvodňujúce útekovú väzbu\n(pobyt sťažovateľa na rôznych miestach Európy, nemožnosť kontaktu osoby sťažovateľa\nzo strany zložiek polície). O tom, že s týmito skutočnosťami bol sťažovateľ náležite\noboznámený, napokon svedčí aj tá skutočnosť, že na ne sťažovateľ reagoval a snažil sa ich\nspochybniť svojou argumentáciou prednesenou počas väzobného výsluchu, ako aj\nv sťažnosti proti prvostupňovému rozhodnutiu o väzbe.\n23. Vzhľadom na závery uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto\nrozhodnutia ústavný súd konštatuje, že nezistil skutočnosti, ktoré by signalizovali, že sa\nkonajúce súdy rozhodujúce o väzbe sťažovateľa svojím postupom dostali do priamej\nkonfrontácie s požiadavkami smerníc, na ktoré sa sťažovateľ odvoláva.\n24. V sťažnosti sťažovateľ dôvodí aj tvrdením o arbitrárnosti záverov namietaného\nuznesenia krajského súdu, ktoré sa týkajú zdôvodnenia konkrétnych skutočností\nodôvodňujúcich v prípade sťažovateľa tzv. útekovú väzbu, ako aj dôvodov nenahradenia\nväzby sťažovateľa miernejším opatrením v podobe probačného a mediačného dohľadu.\n25. K námietkam sťažovateľa označeným v predchádzajúcom bode odôvodnenia\ntohto rozhodnutia ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, v ktorej konštantne\nzdôrazňuje, že je ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy rozdelená medzi\nvšeobecné súdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z čl. 127\nods. 1 ústavy, podľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu\nzákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4\nústavy). Ústavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu\nvo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\n\n12\n\ntak môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04).\nPri posúdení namietaného uznesenia krajského súdu tak nebolo úlohou ústavného súdu\npreskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré krajský súd oprel svoje\nrozhodnutie. Ústavný súd sa pri svojom prieskume obmedzil na posúdenie otázky, či sa\nkrajský súd s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa (prezentovanou v uplatnenej\nsťažnosti) vysporiadal adekvátne a preskúmateľne a či je tak odôvodnenie jeho rozhodnutia\nústavnoprávne akceptovateľné.\n26. Krajský súd v odôvodnení namietaného uznesenia na predmetné námietky\nsťažovateľa reagoval podrobným odôvodnením, v rámci ktorého mu jasne vysvetlil\nzákladné momenty celej veci, a síce, že sťažovateľ mal nasledujúci deň po spáchaní\ntrestného činu opustiť územie Slovenskej republiky (informácia získaná lustráciou\nv databáze prechodu hraničných priechodov), pričom po vydaní uznesenia o vznesení\nobvinenia sa zdržiaval na neznámych miestach v rámci celej Európy, čo viedlo orgány činné\nv trestnom konaní k iniciovaniu vydania príkazu na zatknutie a Európskeho zatýkacieho\nrozkazu. Takéto správanie sťažovateľa, ktorý menil svoj pobyt na území rôznych štátov,\nnepreberal zásielky na adrese trvalého bydliska a stal sa nekontaktným pre orgány činné\nv trestnom konaní, vyhodnotil konajúci súd, opierajúc sa o skutkový materiál (správy\nNárodnej ústredne SIRENE), ako preukázateľné vyhýbanie sa trestnému stíhaniu a marenie\nvyšetrovania, teda ako konkrétne skutočnosti odôvodňujúce tzv. útekovú väzbu. Tieto\nprezentované skutkové okolnosti vykresľujúce podľa názoru krajského súdu charakter\nosoby sťažovateľa použil krajský súd spolu s poukazom na závažnosť trestného činu,\nz ktorého spáchania je sťažovateľ obvinený (trestný čin vraždy), na zdôvodnenie\nnemožnosti náhrady väzby sťažovateľa miernejším inštitútom probačnému a mediačného\ndohľadu.\n27. Argumentáciu, ktorú sťažovateľ formuloval v doplnení podania doručenom\nústavnému súdu 14. júna 2018 a ktorou sa snaží spochybniť dôvodnosť podozrenia\nzo spáchania vyšetrovaného skutku ako jednu z materiálnych podmienok väzby poukazom\n13\n\nna subjektívne hodnotenie aktuálneho dôkazného stavu, ústavný súd kvalifikuje ako\nirelevantnú a zjavne neopodstatnenú. Bez toho, aby ústavný súd zaujímal stanovisko\nk subjektívnym hodnoteniam sťažovateľa o odlišnosti aktuálnej výpovede tzv. utajovaného\nsvedka a absencii usvedčujúcich dôkazov v aktuálnej etape konania, poukazuje na zásadný\nmoment veci, a síce tú skutočnosť, že je predmetom jeho ústavného prieskumu väzobné\nrozhodnutie z 20. februára 2018, ktoré logicky nemohlo zohľadniť, a teda nezohľadnilo\nsvedeckú výpoveď z 11. júna 2018, ktorá bola zabezpečená až po jeho vydaní,\nv nasledujúcom procese dokazovania. Ústavný súd takúto argumentáciu sťažovateľa,\nv rámci ktorej konfrontuje kvalitu väzobného rozhodnutia s ex post dôkaznou situáciou,\nhodnotí ako na prvý pohľad zjavne neopodstatnenú. Pokiaľ ide o argumentáciu, ktorú\nsťažovateľ prezentuje vo svojom ďalšom podaní doručenom ústavnému súdu 19. júla 2018,\ntúto ústavný súd kvalifikuje ako na prvý pohľad zjavne neopodstatnenú. Sťažovateľ v nej\ntotiž poukazuje na špecifikované prebiehajúce prejudiciálne konanie vedené pred Súdnym\ndvorom Európskej únie bez toho, aby ústavnému súdu nejako ozrejmil význam a vplyv\nokolnosti neskončenia prejudiciálneho konania, ktoré sa netýka veci sťažovateľa, resp. jeho\nosoby (ide o prejudiciálne konanie v trestnej veci inej osoby, nesúvisiacej so sťažovateľom)\nna posudzované štádium väzobného rozhodovania vo veci sťažovateľa. Kontext predmetnej\nargumentácie vo vzťahu k namietanému uzneseniu krajského súdu tak ostal ústavnému súdu\nneznámy.\n28. Na podklade skutočností uvedených v predchádzajúcich bodoch 26 a 27\nodôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd konštatuje, že právne závery krajského súdu\nkorešpondujú so skutkovými zisteniami, a tieto zistenia nie sú výsledkom svojvôle, ale\nkomplexného zhodnotenia všetkých skutkových okolností významných pre rozhodovanie\no väzobnej otázke. Je toho názoru, že krajský súd v odôvodnení svojho väzobného\nrozhodnutia v spojení s odôvodnením prvostupňového uznesenia okresného súdu o väzbe\nsťažovateľa relevantným otázkam formulovaným sťažovateľom v jeho sťažnosti poskytol\nzrozumiteľnú a náležitú odpoveď.\n29. Ústavný súd na základe uvedených čiastkových záverov dospel ku konečnému\nzáveru, že účinky uplatnenej právomoci vo veci rozhodujúceho krajského súdu sú v danom\n\n14\n\nprípade zlučiteľné s obsahom sťažovateľom označených článkov ústavy a dohovoru, preto\nsťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n30. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľa, ktoré predostrel v podaní doručenom\nústavnému súdu 23. apríla 2018 a ktorým doplnil svoju pôvodne podanú sťažnosť, ústavný\nsúd na základe preskúmania obsahu sťažnosti podanej proti prvostupňovému rozhodnutiu\no vzatí sťažovateľa do väzby zistil, že sťažovateľ tieto námietky do argumentácie sťažnosti\nsmerujúcej proti prvostupňovému väzobnému rozhodnutiu nezahrnul. Ústavný súd na tomto\nmieste pripomína, že z princípu subsidiarity (v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy a § 49 zákona\no ústavnom súde) limitujúceho vzťah ústavného súdu k všeobecným súdom okrem iného\nvyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi musí sťažovateľ ochranu svojich\nzákladných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť najskôr v tomto\nkonaní a až následne v konaní pred ústavným súdom. Pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany\nsvojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu,\nktorú mohol predniesť, avšak nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd\nna jej posúdenie nemá právomoc (III. ÚS 90/03, III. ÚS 135/03). S odkazom na túto\nustálenú judikatúru ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v označenej časti podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n31. Vzhľadom na všetky uvedené závery ústavný súd rozhodol tak, ako to je\nuvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. novembra 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-vzatie do väzby", "väzba-dôvody väzby", "premlčanie-premlčanie v trestnom práve", "sťažnosť", "európske právo", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-nahradenie väzby", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "väzba-úteková"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ecb44cd3-4ebb-452e-8638-8a17c30ddb31", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 600/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 600/2012 z 11. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecb44cd3-4ebb-452e-8638-8a17c30ddb31"}, {"guid": "ussr:257b1709-1dda-4038-88e9-9028b23c6b92", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 383/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 383/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:257b1709-1dda-4038-88e9-9028b23c6b92"}, {"guid": "ussr:7df6cf15-59d5-44a0-a4cf-ffbeb2afb27a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 346/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 346/08 z 4. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-04", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7df6cf15-59d5-44a0-a4cf-ffbeb2afb27a"}, {"guid": "ussr:de106ba5-1f85-401d-902c-40e9c698fdb1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de106ba5-1f85-401d-902c-40e9c698fdb1"}, {"guid": "ussr:a584787a-6312-41b4-92b7-68cb7cb81422", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 68/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a584787a-6312-41b4-92b7-68cb7cb81422"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb"}, {"guid": "ussr:3054d71d-01e6-494b-bd1c-c8914f02f284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3054d71d-01e6-494b-bd1c-c8914f02f284"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6cf6d553-1672-4796-9206-dddc2518088c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.48.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 48/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/2022 z 26. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.48.2022.1"}, {"guid": "ussr:1805ba58-231a-48cc-9102-079a1ba9ceac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.123.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 123/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 123/2021 z 18. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-18", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.123.2021.1"}, {"guid": "ussr:98667a7e-f303-41c9-82aa-e7478af93b1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.24.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 24/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 24/2021 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.24.2021.1"}, {"guid": "ussr:d37eb8fc-9e0a-4912-8ebe-0bf6d2fbf0ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.476.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 476/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 476/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.476.2020.1"}, {"guid": "ussr:852c1b01-14cd-41c7-971e-b8c374c6ff34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.328.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 328/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 328/2019 z 7. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.328.2019.1"}, {"guid": "ussr:4ec58dc8-bbc1-4808-904f-3fa01e1b00ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.259.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 259/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.259.2019.1"}, {"guid": "ussr:b1af3580-1133-42c2-84a8-084f53319e59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.208.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 208/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 208/2019 z 26. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.208.2019.1"}, {"guid": "ussr:a809cdf3-e337-42c3-b3b7-2ce07f86e665", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.650.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 650/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 650/2018 z 29. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-29", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.650.2018.1"}]}