{"guid": "ussr:9d45694a-03c3-444d-9741-0efaaae93999", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.414.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 414/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 414/2018 z 13. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. novembra 2018, sp. zn. III. ÚS 414/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.414.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-11-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-2", "nazov": "čl. 1 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-142.odsek-2", "nazov": "čl. 142 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-142.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-142", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9d45694a-03c3-444d-9741-0efaaae93999", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.414.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.414.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.414.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 414/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n, vo veci namietaného porušenia základných práv\n\nzaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1\nods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2 a čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva\nzaručeného v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených v čl. 6 ods. 1,\nods. 3 písm. b) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Nt 14/2017 a jeho uznesením\nzo 6. decembra 2017 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Tos 18/2017 a jeho uznesením z 28. marca 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája\n2018 doručená sťažnosť\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných\n\npráv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2 a čl. 142 ods. 2 ústavy, základného práva\nzaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b) a d)\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n35 Nt 14/2017 a jeho uznesením zo 6. decembra 2017 a postupom Krajského súdu v Žiline\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos 18/2017 a jeho uznesením\nz 28. marca 2018.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného\nsúdu č. k. 36 T 101/2016-481 z 20. januára 2017 v spojení s uznesením krajského súdu č. k.\n1 To 34/2017-688 z 11. apríla 2017 uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa\n§ 188 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“), za ktorý bol odsúdený podľa § 188 ods. 1 a § 47 ods. 2 Trestného zákona\nna trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov so zaradením sťažovateľa na jeho výkon\ndo ústavu so stredným stupňom stráženia.\n3. Podaniami z 19. júna 2017 a 22. augusta 2017 sa sťažovateľ obrátil na okresný súd\ns požiadavkou na povolenie obnovy konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.\n36 T 101/2016, v rámci ktorého bol odsúdený, a urobil tak aj prostredníctvom obhajcu\nnávrhom doručeným okresnému súdu 24. októbra 2017.\n4. Okresný súd uznesením sp. zn. 35 Nt 14/2017 zo 6. decembra 2017 podľa § 399\nods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný poriadok“) návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania vo veci vedenej\nokresným súdom pod sp. zn. 36 T 101/2016 zamietol. Zamietnutý podľa § 193 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku bol aj riadny opravný prostriedok sťažovateľa proti tomuto\nprvostupňovému rozhodnutiu, a to uznesením krajského súdu č. k. 2 Tos 18/2018-77\nz 28. marca 2018.\n5. V prvom rade sťažovateľ namietal, že o jeho návrhu na povolenie obnovy konania\nmal rozhodovať senát okresného súdu, a nie ako to bolo v skutočnosti, jeho samosudca.\n2\n\nSvoje presvedčenie sťažovateľ oprel o znenie ustanovení § 349 ods. 1 a § 397 ods. 2\nTrestného poriadku, podľa ktorých samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch,\nna ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje osem\nrokov, a o návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným\nrozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodol\nv prvom stupni.\n6. Pretože na trestnú vec sťažovateľa v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.\n36 T 101/2016 bolo pri ukladaní trestu odňatia slobody okrem ustanovenia § 188 ods. 1\nTrestného zákona aplikované aj ustanovenie § 47 ods. 2 Trestného zákona, v zmysle\nktorého neprichádzalo do úvahy uložiť mu trest odňatia slobody pod hranicu dvadsať rokov,\nnemohol okresný súd tak v pôvodnom konaní (sp. zn. 36 T 101/2016) ani v konaní vedenom\nokresným súdom pod sp. zn. 35 Nt 14/2017 o návrhu o povolenie obnovy konania\nrozhodovať samosudcom. Podľa názoru sťažovateľa je teda zrejmé, že v jeho trestnej veci,\na teda aj o návrhu na povolenie obnovy konania, mal na prvom stupni vzhľadom\nna hroziacu mu trestnú sadzbu prevyšujúcu osem rokov konať a rozhodnúť senát okresného\nsúdu.\n7. Krajský súd konajúci o opravnom prostriedku sťažovateľa proti uzneseniu\nokresného súdu sp. zn. 35 Nt 14/2017 zo 6. decembra 2017 sa však argumentáciou\nnepríslušnosti samosudcu okresného súdu „absolútne nezaoberal“, čím zasiahol\ndo základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.\n8. V ďalšom sťažovateľ namietal, že všeobecné súdy konajúce o návrhu na povolenie\nobnovy konania nevykonali „ani jeden... navrhovaný a predkladaný... nový dôkaz, skôr\nneznámy svojim obsahom, v návrhoch na povolenie obnovy konania, ako aj priamo na\nverejnom zasadnutí... 6. 12. 2017 sp. zn. 35 Nt/14/2017 Okresného súdu v Žiline“.\n9. Okresnému súdu sťažovateľ vytýka prijatý záver, že „návrhy odsúdeného\nšpecifikované v návrhu na povolenie obnovy konania... nemožno považovať za nové\nskutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 ods. 1 Tr. poriadku, lebo boli už prvostupňovému\nsúdu známe, s ktorými sa prvostupňový súd vysporiadal v rámci odôvodenia samotného\n3\n\nrozsudku“, ktorý sťažovateľ považuje za nepravdivý, keďže v odôvodnení rozsudku\nokresného súdu sp. zn. 36 T 101/2016 z 20. januára 2017 a ani uznesenia krajského súdu\nsp. zn. 1 To 34/2017 z 11. apríla 2017 „nie je ani zmienky o odôvodnení navrhovaných\ndôkazov“.\n10. Obdobne sťažovateľ nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu,\nv ktorom tento „vyhodnotil, že všetky odsúdeným uvádzané skutočnosti alebo dôkazy, na\nktoré poukazuje boli súdu známe a zrejmé v pôvodnom konaní a boli súdom vzaté na zreteľ\npri rozhodnutí o predloženej veci“, pretože z celého trestného spisu sp. zn. 36 T 101/2016\nnevyplýva, že sťažovateľom predkladané dôkazy a skutočnosti „boli súdom v pôvodnom\nkonaní známe a aj odôvodnené, lebo nič takého ako tvrdia vo svojich odôvodneniach vo veci\n35 Nt/14/2017... sa vôbec nenachádza v odôvodneniach rozsudku sp. zn. 36 T/101/2016 zo\ndňa 20. 1. 2017 Okresného súdu Žilina a ani v odôvodnení uznesenia sp. zn. 1 To/34/2017\nKrajského súdu Žilina zo dňa 11. 4. 2017“.\n11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jeho základných práv zaručených v čl. 46 ods.\n1 a čl. 48 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2 a čl. 142 ods. 2 ústavy,\nzákladného práva zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a ods. 3\npísm. b) a d) dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n35 Nt 14/2017 a jeho uznesením zo 6. decembra 2017 a postupom krajského súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 Tos 18/2018 a jeho uznesením z 28. marca 2018. Zároveň sťažovateľ\nnavrhol napadnuté rozhodnutia oboch všeobecných súdov zrušiť a vec vrátiť krajskému\nsúdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.\n12. Napokon sťažovateľ požiadal o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní\npred ústavným súdom z dôvodu jeho nemajetnosti.\nII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n4\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n15. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n16. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n17. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\n5\n\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n18. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2 a čl. 142 ods. 2 ústavy,\nzákladného práva zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a ods. 3\npísm. b) a d) dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n35 Nt 14/2017 a jeho uznesením zo 6. decembra 2017 a postupom krajského súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 Tos 18/2018 a jeho uznesením z 28. marca 2018, ku ktorému malo\ndôjsť tým, že okresný súd o návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania rozhodol\nv nesprávnom zložení, keď o tomto návrhu rozhodol namiesto senátu samosudca, ako aj\nsamotným nesprávnym posúdením a vyhodnotením tohto návrhu.\n19. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a\nprávny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n20. Podľa čl. 1 ods. 2 ústavy Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné\npravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie\nmedzinárodné záväzky.\n21. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n23. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n\n6\n\n24. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas\na možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom\nobhajcu.\n25. Podľa čl. 142 ods. 2 ústavy súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že\nvo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú\naj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec\nsúdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je\nprípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.\n26. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n27. Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto\nminimálne práva:\nb) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;\nd) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie\na výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;...\nK namietanému porušeniu základných práv zaručených ústavou a práv\nzaručených dohovorom postupom a rozhodnutím okresného súdu\n28. Ústavný súd vychádza z ústavného princípu subsidiarity svojej právomoci\nvo vzťahu ku všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 in fine ústavy, podľa\nktorého rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo\nveci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhoduje iný súd. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127\nods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením\nzákladného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu\nneposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).\n7\n\n29. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n30. Vzhľadom na takto formulovaný princíp subsidiarity je v daných okolnostiach\nvylúčená právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľom\nuplatnených námietkach porušenia jeho práv napadnutým postupom a rozhodnutím\nokresného súdu. Sťažovateľ sa mohol domáhať ochrany svojich práv podaním sťažnosti\nna krajskom súde, v ktorého právomoci bolo posúdiť relevantné skutkové a právne\nokolnosti prípadu. Túto možnosť sťažovateľ aj reálne využil a napadnuté rozhodnutie\nokresného súdu už bolo predmetom posúdenia krajským súdom pri rozhodovaní o sťažnosti\npodanej sťažovateľom. Ústavný súd preto sťažnosť v časti, v ktorej smerovala\nproti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu sp. zn. 35 Nt 14/2017 zo 6. decembra 2017,\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci\nna jej prerokovanie.\nK namietanému porušeniu základných práv zaručených ústavou a práv\nzaručených dohovorom postupom a rozhodnutím krajského súdu\n31. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané neakceptovanie jeho argumentov\n(všeobecnými súdmi), pre ktoré podal návrh na obnovu konania, v ktorom videl porušenie\njeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd\npoznamenáva, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať skutkové a právne\nzávery všeobecných súdov, ku ktorým dospeli pri interpretácii a aplikácii zákonov a ktoré sa\nstali základom pre ich rozhodnutie. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách (podobne aj II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 231/04).\n32. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali\n8\n\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 20/03, IV. ÚS 43/04).\n33. V intenciách uvedenej judikatúry ústavný súd pristúpil k preskúmaniu\nnamietaného uznesenia krajského súdu, pričom jeho úlohou nebolo odpovedať na otázku, či\nobnova konania vo veci sťažovateľa mala alebo nemala byť povolená, ale jeho úloha\nspočívala v posúdení skutočnosti, či sa záver konajúceho súdu o konečnom zamietnutí\nnávrhu sťažovateľa na obnovu konania opieral o náležité prezentované dôvody ideovo\nzodpovedajúce zmyslu a podstate použitej právnej úpravy.\n34. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia č. k. 2 Tos 18/2018-77\nz 28. marca 2018, ktorým sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.\n35 Nt 14/2017 zo 6. decembra 2017 zamietol, v relevantnej časti uviedol:\n„Krajský súd preskúmaním predloženej veci zistil, že samosudca Okresného súdu\nŽilina v rámci procesného postupu, teda v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali\npodklady pre napadnuté uznesenie dôsledne dodržal základné zásady trestného konania\nuvedené v ustanovení § 2 Tr. por., ktoré toto konanie upravujú. Odôvodnenie dotknutého\nrozhodnutia zodpovedá ustanoveniu § 176 ods. 2 Tr. por. Odôvodnenie je jasné,\nzrozumiteľné a presvedčivé. Skutočnosť, že sťažovateľ\n\na jeho obhajca sa\n\nnestotožňujú s odôvodnením napadnutého uznesenia a závermi súdu prvého stupňa nemôže\nsama osebe viesť krajský súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nzáverov vyslovených prvostupňovým súdom. Spôsob akým sa prvostupňový súd vysporiadal\ns dôvodmi, pre ktoré odsúdený\n\nžiadal povoliť obnovu konania v predloženej\n\nveci, považuje krajský súd za správny a jeho záver, že v danom prípade neboli splnené\npodmienky na povolenie obnovy konania, pretože odsúdený neuviedol žiadne nové\nskutočnosti alebo dôkazy, ktoré by buď samy osebe alebo v spojení s už známymi\nskutočnosťami a vykonanými dôkazmi mohli viesť k inému rozhodnutiu ohľadne viny alebo\ntrestu, zodpovedá zákonu. Na tomto mieste je potrebné sťažovateľa upozorniť, že\nv dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu,\na preto je nadbytočné, aby nadriadený súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové\na právne závery súdu prvého stupňa. Rovnako je potrebné sťažovateľa upozorniť, že do\npráva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil\n9\n\ns jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces\nneznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda\naby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi.\nPodstatou sťažnostných výhrad odsúdeného\n\nje jeho tvrdenie, že\n\nvšetky ním navrhované dôkazy uvedené v návrhu na povolenie obnovy konania a následne\nprezentované v sťažnosti sú tými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré napĺňajú podmienky\nobnovy konania tak, ako má na mysli ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. Podľa jeho názoru\nvykonanie ním navrhovaných dôkazov v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už známymi\nv pôvodnom konaní odôvodňujú predpoklad o možnej zmene rozhodnutia o jeho vine tak,\nako uvádza rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 36 T/101/2016 zo dňa 20. 1. 2017.\nV tejto súvislosti je potrebné sťažovateľa upozorniť na ustanovenie § 394 ods. 1 Tr.\npor., ktoré pri posudzovaní podmienok obnovy konania vychádza z dvoch hľadísk, a to:\n- či ide o skutočnosti alebo dôkazy predtým súdu neznáme,\n- či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami\nalebo dôkazmi známymi už v pôvodnom konaní mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je\npôvodné právoplatné rozhodnutie uvedené v odseku 1 § 394 Tr. por.\nVšetky dôkazy a skutočnosti uvádzané v sťažnosti odsúdeného sú v podstate iba\nopakovaním jeho tvrdení uvedených v návrhu na povolenie obnovy konania. Na tomto\nmiestne nadriadený súd poukazuje na zrozumiteľné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce\nodôvodnenie napadnutého uznesenia prvostupňového súdu. I nadriadený krajský súd\nv tomto sťažnostnom konaní zistil, že všetky odsúdeným uvádzané skutočnosti alebo dôkazy,\nna ktoré poukazuje boli súdu známe a zrejmé v pôvodnom konaní, a boli súdom vzaté na\nzreteľ pri rozhodnutí v predloženej veci. S týmito sa vysporiadal tak súd prvého stupňa, ako\ni súd odvolací. Správne konajúci samosudca v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v rámci\nrozhodovania súdu o návrhu na povolenie obnovy konania nie je možné preskúmavať vecnú\nsprávnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Skúmanie a rozhodovacia činnosť súdu\nv konaní podľa § 393 Tr. por. a nasl. sa výlučne obmedzuje len na zistenie, či v prípade\nuvádzaných skutočností a dôkazov sa jedná o dôkazy a skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré\nby buď samy osebe alebo v spojení s už skôr známymi skutočnosťami alebo dôkazmi mohli\nviesť vo veci k inému rozhodnutiu o vine alebo treste. Za nové skutočnosti a dôkazy v zmysle\n§ 394 ods. 1 Tr. por. pritom nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú\nzistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo\n10\n\nich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich\nnesprávne vyhodnotil. Pokiaľ by sa odsúdený dôsledne oboznámil s odôvodnením\nrozhodnutia vo veci Okresného súdu v Žiline sp. zn. 36 T/101/2016 zo dňa 20. 1. 2017,\na s odôvodnením uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1 To/34/2017 zo dňa\n11. 4. 2017, zistil by, že skutočnosti a dôkazy, ktoré navrhuje vykonať v konaní o povolenie\nobnovy konania boli známe už v čase pôvodného konania, a s týmito sa či už prvostupňový\nsúd na č. l. 11 a nasl. a tiež i odvolací súd na č. l. 20 a nasl. dôsledne vysporiadal. Pokiaľ\nide o obsah písomného vyjadrenia osoby menom\n\n, ktoré vyjadrenie\n\nodsúdený predkladá ako nový dôkaz o nehodnovernosti a zaujatosti svedka\n, krajský súd upriamuje pozornosť sťažovateľa na odôvodnenie pôvodného\nrozhodnutia prvostupňového súdu, kde na č. l. 9, prezentuje prvostupňový súd aj záver\nznalkyne, pokiaľ ide o vzťah svedka Petrivaldského a tiež poškodeného\nk samotnému obžalovanému.\nS poukazom na uvedené krajský súd po prieskume veci uzatvára, že odsúdený\nv tomto sťažnostnom konaní a ani v konaní pred prvostupňovým súdom neuviedol\nžiadne skutočnosti ani dôkazy, ktoré by v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. boli samy\nosebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi spôsobilé privodiť\ndôvodný predpoklad pre možnú zmenu odsúdeným namietaného právoplatného rozsudku.\nV tejto súvislosti ani krajský súd argumenty odsúdeného uplatnené v návrhu na povolenie\nobnovy konania neakceptoval s tým, že poukazuje na presvedčivé a zákonu zodpovedajúce\nodôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa krajský súd bez výhrad stotožňuje.“\n35. Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že\ntento sa všetkými, pre rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy trestného konania\nrelevantnými, skutkovými, ako aj právnymi otázkami zaoberal a dal na ne jasné\na presvedčivé odpovede.\n36. Druhostupňový súd ozrejmil zákonné podmienky, splnenie ktorých si vyžaduje\nustanovenie § 394 ods. 1 Trestného poriadku pre prípadné rozhodnutie v prospech podaného\nnávrhu na povolenie obnovy konania. Krajský súd pritom jasne a zreteľne v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uviedol, v čom videl ich nesplnenie vo vzťahu k návrhu sťažovateľa.\nVýstižne vysvetlil, čo je potrebné chápať pod novým dôkazom v zmysle označeného\n11\n\nustanovenia Trestného poriadku upravujúceho podmienky povolenia obnovy trestného\nkonania, a presvedčivo argumentoval, prečo sťažovateľom uvedené námietky za také nebolo\nmožné považovať.\n37. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že všetky sťažovateľom navrhované dôkazy\nneboli novými, pretože všeobecné súdy konajúce v pôvodnom konaní o nich mali vedomosť\na pri svojom rozhodovaní ich brali na zreteľ. Pokiaľ sťažovateľ v sťažnosti podanej\nústavnému súdu namieta, že tieto v pôvodnom konaní neboli vykonané, neznamená to, že sa\nnimi súdy v pôvodnom konaní nezaoberali. Časť odôvodnenia okresného súdu sp. zn.\n35 Nt 14/2017 zo 6. decembra 2017, s ktorým sa krajský súd stotožnil, to vystihuje\nv nasledujúcej časti: „... súd poukazuje na to, že návrhy na vykonanie týchto dôkazov\nmenovaný predkladal aj v súvislosti s odvolaním v predmetnej trestnej veci, s ktorými sa\nrovnako vysporiadal odvolací súd v odôvodnení uznesenia, kde uviedol, že aj podľa jeho\nnázoru dôkazná situácia v súdenej trestnej veci bola jednoznačná a presvedčivá, že o vine\nobžalovaného bolo možné rozhodnúť aj bez vykonania dôkazov navrhovaných\nobžalovaným.“ Všeobecné súdy sa teda navrhovanými dôkazmi „zaoberali“ v tom zmysle,\nže pre rozhodnutie v merite veci ich nebolo potrebné vykonať. Okresný súd v odôvodnení\nrozhodnutia zo 6. decembra 2017 tiež uviedol, že „V súvislosti s opakovanými návrhmi\nodsúdeného... na vykonanie dôkazov, s ktorými sa súd vysporiadal už v pôvodnom konaní,\nsúd poukazuje na to, že v rámci rozhodovania... o návrhu na povolenie obnovy konania, nie\nje možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Skúmanie\na rozhodovacia činnosť súdu sa tu výlučne obmedzuje na zistenie, či v prípade uvádzaných\nskutočností a dôkazov sa jedná o skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by buď\nsamy osebe alebo v spojení s už skôr známymi skutočnosťami alebo dôkazmi mohli viesť vo\nveci k inému rozhodnutiu o vine alebo treste. Za nové skutočnosti a dôkazy v zmysle § 394\nods. 1 Tr. por. pritom nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z\nobsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich\ndokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, príp. ich nesprávne\nvyhodnotil.“. Tieto skutočnosti, uvedené súdmi oboch inštancií konajúcich vo veci návrhu\nna povolenie obnovy konania, dávajú zrozumiteľné, na racionálnych úvahách postavené\nodpovede na otázky relevantné v tejto veci.\n12\n\n38. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia namietaného rozhodnutia, ústavný súd je\nv prvom rade toho názoru, že interpretáciou dotknutých ustanovení § 394 ods. 1 Trestného\nporiadku oba konajúce súdy sťažovateľovi jasne vysvetlili podmienky na povolenie obnovy\nkonania, teda pojem nového dôkazu a s ním súvisiaci rozsah dôkazného procesu v rámci\nkonania o návrhu na povolenie obnovy konania.\n39. V konaní o povolení obnovy konania nebolo povinnosťou konajúcich súdov\na priori prijať sťažovateľom ponúknuté dôkazy a osvojiť si ich vyhodnotenie z pohľadu\nsťažovateľa, povinnosť konajúcich súdov sa obmedzovala na posúdenie závažnosti, resp.\nkvality týchto dôkazov a následnú formuláciu odpovede, prečo tieto dôkazy súdy\nnepovažovali za také, ktoré by spĺňali parametre tzv. nového dôkazu predvídaného\nustanovením § 394 ods. 1 Trestného poriadku.\n40. Ústavný súd konštatuje, že rozhodnutie súdu druhého stupňa v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím, s ktorým sa krajský súd ako s vecne správnym a zákonným\nstotožnil, obsahuje vyčerpávajúcu interpretáciu relevantných ustanovení Trestného\nporiadku, týkajúcich sa podmienok na povolenie obnovy konania, s ktorou korešponduje\nlogické a náležité odôvodnenie rozhodnutia prezentované v rámci právnych úvah\nkonajúcich súdov, ktoré ústavný súd kvalifikuje ako dostačujúce a racionálne, nepopierajúce\nzmysel a podstatu použitej právnej úpravy, tvoriace tak dostatočnú oporu výroku prijatého\nrozhodnutia.\n41. Uznesenie krajského súdu zodpovedá požiadavkám kladeným konštantnou\njudikatúrou ústavného súdu na odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov, preto ústavný\nsúd hodnotí jeho kvalitu ako súladnú s obsahom čl. 46 ods. 1 ústavy.\n42. Podľa judikatúry ústavného súdu ak preskúmanie namietaného postupu, resp.\nrozhodnutia všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje\nmožnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo\npotrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, ústavný súd považuje takúto\nsťažnosť za zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).\n13\n\n43. Vychádzajúc zo svojich záverov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosť sťažovateľa v časti námietky porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy namietaným uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tos 18/2017 z 28. marca 2018\na postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\n44. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 1 ústavy ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ nijakým spôsobom v konaní\npred ústavným súdom nepreukázal, že by v sťažnostnom (druhostupňovom) konaní namietal\nnesprávne obsadenie súdu prvého stupňa, t. j. že vo veci návrhu na povolenie obnovy\nkonania namiesto senátu rozhodoval samosudca. Sťažovateľ totiž ústavnému súdu k tejto\nokolnosti nepredložil žiaden dôkaz ako napríklad opravné prostriedky, ktorými inicioval\ndruhostupňové konanie.\n45. Napriek tomu ústavný súd, vzhľadom na vážnosť možných následkov prípadného\nporušenia základného práva na zákonného sudcu, pristúpil k preskúmaniu tejto námietky.\n46. Sťažovateľ napadnutému rozhodnutiu krajského súdu vytýka, že toto sa vôbec\nnezmieňuje a teda ani nerieši ním predostretú námietku nesprávneho obsadenia okresného\nsúdu konajúceho o jeho návrhu na povolenie obnovy konania.\n47. Ústavný súd svoju pozornosť v súvislosti s obsahom sťažnosti v tejto\nčasti zameral predovšetkým na okolnosť, či namietanému uzneseniu krajského súdu sp. zn.\n2 Tos 18/2018 z 28. marca 2018 možno z hľadiska jeho správnosti pripísať sťažovateľom\nvytýkané nedostatky, t. j. jeho vecnú nesprávnosť. Až preukázaním tohto nedostatku totiž\nmohlo hypoteticky dôjsť k porušeniu sťažovateľom namietaných porušení, resp. vada\nnedostatku dôvodov rozhodnutia (na ktorú poukazoval sťažovateľ) by mohla nadobudnúť\npotrebnú ústavnoprávnu intenzitu. Z uvedeného vyplýva aj opačný záver, t. j. ak bolo\nnamietané obsadenie okresného súdu správne a teda neexistovala reálna príčina pre zásah\nkrajského súdu v tomto smere, potom nemohlo nastať ďalšie sťažovateľom namietané\nporušenie jeho základného práva (čl. 48 ods. 1 ústavy), resp. vada nedostatku dôvodov\n14\n\nrozhodnutia sama o sebe (a pri inak správnom rozhodnutí) nemusí disponovať potrebnou\nústavnoprávnou intenzitou zisteného porušenia.\n48. Podľa § 397 ods. 2 Trestného poriadku o návrhu na povolenie obnovy konania,\nktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát\nsúdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.\n49. V trestnej veci sťažovateľa vedenej okresným súdom pod sp. zn. 36 T 101/2016\nrozhodla o jeho vine a treste samosudkyňa rozsudkom z 20. januára 2017. O návrhu na\npovolenie obnovy konania na prvom stupni takisto konal a rozhodol samosudca.\nS prihliadnutím na jednoznačné znenie, ale aj zmysel a účel citovaného ustanovenia § 397\nods. 2 Trestného poriadku v danej veci evidentne nemohlo dôjsť k porušeniu práva\nsťažovateľa na zákonného sudcu v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania\nv dôsledku nesprávneho obsadenia súdu prvého stupňa. Je zjavné, že v takom prípade sa\nnejavil byť reálnym zásah krajského súdu v prospech argumentácie sťažovateľa. Uvedený\nzáver robí napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn. 2 Tos 18/2017 z 28. marca 2018\nústavne udržateľným a to i napriek sťažovateľom vytýkanej absencii odôvodnenia ním\nv tomto zmysle uplatnených námietok.\n50. Nemalou mierou k ústavnej akceptovateľnosti napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu prispieva aj okolnosť, že otázka zákonného sudcu v prvostupňovom konaní\nbola riešená a vyriešená už v pôvodnom (základnom) konaní. Sťažovateľ totiž nesprávne\nobsadenie okresného súdu namietal v odvolaní a na jeho námietku odpovedal krajský súd\nv odôvodnení uznesenia sp. zn. 1 To 34/2017 z 11. apríla 2017 nasledovne: «Neobstojí\nodvolacia námietka obžalovaného, že okresný súd bol v jeho trestnej veci nesprávne\nobsadený, keď namiesto senátu konala samosudkyňa. Je nepochybné, že obžaloba na\nobžalovaného bola podaná pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., kde je trestná\nsadzba 3 až 8 rokov. Je síce pravdou, že u obžalovaného prichádzalo do úvahy aj\naplikovanie ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák. a ukladanie trestu podľa zásady „trikrát\na dosť“, teda uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, resp. uloženie trestu odňatia\nslobody na 25 rokov, nie však trestu odňatia slobody pod 20 rokov. Keďže v prejednávanom\nprípade ide o zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., je nepochybne daná príslušnosť\n15\n\nsamosudcu Okresného súdu Žilina, pričom uvedené vyplýva aj z konštantnej judikatúry\nsúdov a zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky.».\n51. Ak sťažovateľ nesúhlasil s týmto právnym názorom odvolacieho súdu, mal\nmožnosť domáhať sa nápravy cestou mimoriadneho opravného prostriedku.\n52. Z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyplýva, že dovolanie\nmožno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení. Sťažovateľ nepochybne bol podľa\n§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku osobou oprávnenou podať dovolanie, a teda bolo\nna ňom, aby sa ochrany svojho práva (a to aj základného práva na zákonného sudcu)\ndomáhal v dovolacom konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, a keďže\nobsadenie súdu v konaní o návrhu na povolenie obnovy trestného konania je určené\njednoznačným ustanovením § 397 ods. 2 Trestného poriadku, t. j. odvíja sa od obsadenia\nsúdu v pôvodnom konaní, až výsledok dovolacieho konania, ak by teoreticky vyznel\nv prospech sťažovateľa, by bol hypoteticky spôsobilým ovplyvniť obsadenie okresného\nsúdu konajúceho o návrhu na povolenie obnovy konania. Za aktuálneho stavu (trvajúceho\ndo podania sťažnosti ústavnému súdu) nie je možné konštatovať zákonne nesúladné\nzloženie okresného súdu v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania a teda porušenie\nzákladného práva sťažovateľa na zákonného sudcu.\n53. Pre úplnosť ústavný súd, rovnako ako krajský súd v odvolacom konaní,\nupriamuje pozornosť sťažovateľa na dosiaľ relevantne nespochybnenú ustálenú judikatúru\nvšeobecných súdov, podľa ktorej „rozlišujúcim kritériom medzi príslušnosťou senátu\na samosudcu je trestná sadzba stíhaného trestného činu uvedená v osobitnej časti trestného\nzákona, pričom k zákonnému zvýšeniu či zníženiu trestnej sadzby sa neprihliada.“\n[uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 26/2011 z 9. júna 2011].\n54. Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzatvára, že sťažnosť sťažovateľa je aj v tejto\nčasti, namietaného porušenia základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nústavy označeným postupom a uznesením krajského súdu, zjavne neopodstatnenou, preto ju\nz tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n16\n\n55. Porušenie čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 142 ods. 2 ústavy sťažovateľ namietal\nv spojitosti s porušením základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy.\nKeďže v posudzovanej veci nebolo zistené porušenie ani základného práva na súdnu\nochranu ani základného práva na zákonného sudcu postupom a uznesením krajského súdu\nv napadnutom konaní, nemohlo dôjsť ani k porušeniu týchto interpretačných, resp.\naplikačných pravidiel. Sťažnosť sťažovateľa preto ústavný súd aj v tejto jej časti odmietol\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n56. K namietanému porušeniu základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50\nods. 3 ústavy ústavný súd poznamenáva, že podľa judikatúry ústavného súdu sa týmto\nčlánkom ústavy zaručuje všetkým oprávneným osobám, že budú mať čas na prípravu\nobhajoby, že budú mať možnosť pripraviť si obhajobu a že svoju obhajobu budú môcť\npredniesť právne významným spôsobom buď osobne, alebo prostredníctvom svojho\nobhajcu. Účelom práva na obhajobu je poskytnutie príležitosti brániť sa proti obvineniu zo\nspáchania trestného činu a tiež sa brániť proti tvrdeniam o skutočnostiach, ktoré ovplyvňujú\nrozhodnutia v trestnom konaní v neprospech účastníka trestného konania. Obsahu a účelu\npriznaného zákonného a ústavného práva musí korešpondovať možnosť jeho reálneho\nnaplnenia a uplatnenia tými subjektmi, ktorým bolo priznané (I. ÚS 17/99, I. ÚS 567/2016).\n57. Pretože sťažovateľ neodôvodnil namietané porušenie označeného základného\npráva na obhajobu inak ako nesprávnym rozhodnutím krajského (a okresného) súdu, keď\nv konečnom dôsledku nebolo jeho návrhu na povolenie obnovy konania vyhovené, teda\nrovnakým dôvodom ako porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd nevzhliadol príčinnú\nsúvislosť\n\nmedzi\n\nnapadnutým\n\nrozhodnutím,\n\nprípadne postupom\n\nkrajského\n\nsúdu\n\na namietaným porušením základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy. Preto\nodmietol aj túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n58. Sťažovateľ v ďalšom tvrdí, že krajský súd svojim postupom a uznesením zároveň\nzasiahol aj do jeho práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1, ods. 3\npísm. b) a d) dohovoru.\n17\n\n59. Ústavný súd k tomu poznamenáva, že na konanie o návrhu na povolenie obnovy\nkonania sa čl. 6 dohovoru nevzťahuje. Svedčí o tom stabilizovaná judikatúra ústavného\nsúdu (napr. III. ÚS 223/2017, IV. ÚS 108/2014, I. ÚS 227/2013 a tam uvedená judikatúra),\nako aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (Kulnev v. Rusko, rozhodnutie z 18. 3.\n2010, č. 7169/04, Rudan v. Chorvátsko, rozhodnutie z 13. 9. 2001, č. 45943/99). Ústavný\nsúd totiž v tejto otázke konštantne vychádza práve z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva, z ktorej vyplýva, že pod ochranu podľa čl. 6 dohovoru nespadá konanie o návrhu na\npovolenie obnovy konania, pretože v tomto konaní ide o vydanie rozhodnutí, ktoré priamo\nnesúvisia s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto\nustanovenia dohovoru (o tom už bolo právoplatne rozhodnuté v pôvodnom konaní, ktorého\nobnovy sa sťažovateľ domáhal). Článok 6 dohovoru totiž neobsahuje právo na revíziu\nsúdneho konania [pozri aj SVÁK, J. Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry\na doktríny štrasburských orgánov ochrany práva. Žilina : Poradca podnikateľa, 2003. s.\n370– 371, ktorý v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vo veci Callaghon c. Spojené\nkráľovstvo z 9. 5. 1985, Décisions et raports, č. 60; taktiež REPÍK, B. Ľudské práva\nv súdnom konaní. Bratislava : MANZ, 1999. s. 62 – 63, kde sa uvádza: „Pôsobnosť\n(aplikovateľnosť) článku 6 zásadne nepresahuje okamih konečného, právoplatného\nrozhodnutia o vine a treste. Nevzťahuje sa teda na konanie o obnove... a článok 6 ani\nnezaručuje právo na revíziu procesu“, alebo aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské\npráva vo veci sťažnosti č. 41372/98, Václavík proti Slovensku z 30. 9. 2003]. Ochrany práv\nobsiahnutých v čl. 6 dohovoru sa možno domáhať až v obnovenom konaní, t. j. po tom, ako\nbolo príslušným všeobecným súdom právoplatne rozhodnuté o povolení obnovy konania.\n60. Vzhľadom na uvedené je sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti zjavne\nneopodstatnenou a z toho dôvodu ju ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietol.\n61. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v jej petite, rozhodovanie\no ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného vyslovenia porušenia\nzákladných práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 ústavy), k čomu v tomto prípade nedošlo.\n18\n\n62. Taktiež vzhľadom na namietané skutočnosti, obsah odôvodnia sťažnosti\na určitosť požadovaného výroku rozhodnutia ústavný súd konštatuje, že ani vyhovenie\nžiadosti sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom\na jeho prípadné následné úkony by neboli spôsobilé zvrátiť jednoznačný záver o potrebe\nodmietnutia podanej sťažnosti. Z toho dôvodu (bezpredmetnosti) sa ústavný súd nezaoberal\nani touto požiadavkou sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. novembra 2018\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sudca-zákonný", "dokazovanie-dôkaz", "trestné konanie-obnova konania v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:25b3fd35-217b-43ca-9555-9f61bee6a50a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.223.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 223/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 223/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.223.2017.1"}, {"guid": "ussr:3da03b61-8943-400a-a96f-16ff648d640a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.567.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 567/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 567/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.567.2016.1"}, {"guid": "ussr:9002f51d-62bf-4ff1-ab99-b069596faf58", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 108/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 108/2014 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9002f51d-62bf-4ff1-ab99-b069596faf58"}, {"guid": "ussr:19f9378c-58a8-42e1-8428-8d296ea800e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 227/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 227/2013 z 17. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-17", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19f9378c-58a8-42e1-8428-8d296ea800e9"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:13b3386c-818e-4275-9113-4094df8686e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 104/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/04 z 15. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-15", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13b3386c-818e-4275-9113-4094df8686e1"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/03 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:96b024b8-0a97-4438-bea9-833f7c5e06ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/99 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1"}, {"guid": "ussr:e9e602ec-81fb-4b4a-ac19-6e1f1c087f86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/99 z 22. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-22", "citacie_n": 992, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "64354665-1c2e-4e54-a03f-30523c8ab13b:61a4c946-7c01-4ff7-815e-0a8075581e64", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5817010042.1", "spisova_znacka": "2Tos/18/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2Tos/18/2017 z 28. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-03-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5817010042.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:64cd4942-3ab4-4d16-befc-71481cc5e917", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.196.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 196/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 196/2019 z 26. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.196.2019.1"}]}