{"guid": "ussr:8ef4d351-9743-4225-8843-0cea9429ac1f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.409.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 409/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 409/2018 z 20. 3. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2019, sp. zn. III. ÚS 409/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.409.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-03-20", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8ef4d351-9743-4225-8843-0cea9429ac1f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.409.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.409.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.409.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 409/2018-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. marca 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Jany Laššákovej a Mojmíra Mamojku\n(sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na priekope 174/13, Žilina,\npre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Žiline sp. zn. 8 CoPr 10/2016 z 29. novembra 2016 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 118/2017 z 25. októbra 2017 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4 Cdo 118/2017 z 25. októbra 2017 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 118/2017\nz 25. októbra 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy právneho zastúpenia v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur\na štyridsaťdva centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Tatiany Polkovej,\nNa priekope 174/13, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 409/2018-11 z 13. novembra 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), podľa v tom čase platného a účinného § 25\n\nods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „pôvodný zákon o ústavnom súde“), ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 CoPr 10/2016 z 29. novembra 2016 (ďalej\nlen „napadnutý rozsudok“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 118/2017 zo 25. októbra 2017 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\n\n2\n\n2. Zo sťažnosti vyplývajú tieto skutočnosti:\n„1. Sťažovateľ dňa 30.01.2015 podal na Okresnom súde Čadca žalobu o určenie\nneplatnosti písomného napomenutia proti Kysuckej nemocnici s poliklinikou Čadca. Vec\nbola vedená pod sp.zn. 7Cpr/2/2015.\n2. Okresný súd Čadca rozsudkom z 10.05.2016 č.k. 7Cpr/2/2015 - 104 zamietol\nžalobu sťažovateľa a zaviazal ho k povinnosti nahradiť žalovanej trovy konania. Súd prvej\ninštancie svoje rozhodnutie odôvodnil procesnými dôvodmi pretože, podľa jeho názoru\nsťažovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti písomného\nnapomenutia.\n3. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 29.11.2016 č.k. 8CoPr/10/2016-126\nna odvolanie sťažovateľa rozsudok Okresného súdu potvrdil a žalovanému priznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % .\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 25.10.2017 (doručené právnej\nzástupkyni sťažovateľa 10.11.2017) dovolanie sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu\nv Žiline z 29.11.2016 sp.zn. 8Co Pr/10/2016 odmietol a žalovanej priznal nárok na náhradu\ntrov dovolacieho konania.\n5. Dovolací súd svoje rozhodnutie založil na právnom názore na otázku možnosti\nsúbežného uplatnenia dôvodov prípustnosti dovolania, ktorý vyslovil veľký senát občiansko\nprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktorý v uznesení z 19.04.2017 sp.zn. 1VCdo 2/2017\nkonštatoval, že : a/ kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420 a § 421 C.s.p.\nje neprípustná, b/ ak sú v dovolaní súbežné uplatnené dôvody prípustnosti podľa oboch\nuvedených ustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len\nna posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 C.s.p., c/ ak sú v dovolaní uplatnené\nviaceré vady zmätočnosti uvedené v § 420 písm. a/ až f/ C.s.p., dovolací súd sa pri skúmaní\nprípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska\nexistencie tej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste.\n6. S poukazom na označený právny názor dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania\nsťažovateľa len podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. a nezaoberal sa prípustnosťou\ndovolania z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., ktorý dôvod prípustnosti dovolania\nrovnako použil sťažovateľ.“\n\n3\n\n3. Podľa sťažovateľa právny názor vyslovený veľkým senátom občianskoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu (ďalej len „veľký senát“) v uznesení sp. zn. 1 V Cdo 2/2017 z 19.\napríla 2017 je v rozpore s princípom materiálneho chápania právneho štátu a práva na súdnu\nochranu a spravodlivý proces. Poukázal na to, že „z dikcie ustanovenia § 420 a § 421 C.s.p.\nnevyplýva záver, že dovolanie môže byť prípustné len na základe jedného z dôvodov\nprípustnosti dovolania“, a nie je vylúčené, že „rozhodnutia odvolacích súdov môžu trpieť\ntak vadami zmätočnosti, ako aj nesprávnym právnym posúdením“.\n4. Sťažovateľ namietal porušenie ním označených práv aj napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu ako súdu odvolacieho. Podľa jeho názoru „zamietnutie žaloby z procesného\ndôvodu (nepreukázanie naliehavého právneho záujmu je procesný dôvod neúspechu\nžalobcu v konaní) bez prieskumu argumentov sťažovateľa uvedených v žalobe nestranným\nsúdom je v rozpore so zásadou zákazu denegatio iustitiae“. Sťažovateľ v súvislosti\ns uvedeným poukázal aj na ďalej uvedené:\n„18. Určovacia žaloba v sťažovateľovom prípade nesmeruje k určeniu právneho\nvzťahu alebo práva ( klasická určovacia žaloba), ale je formou ochrany a satisfakcie\nzamestnanca (sťažovateľa) proti svojvoľnému konaniu zamestnávateľa. Tento typ určovacej\nžaloby (rovnako ako v prípade ochrany osobnosti, podľa § 11 a nasl. zák. Obč. zák.)\nnevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu ako procesnej podmienky\npre konanie o merite veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu nedáva žiadnu odpoveď na túto\npodstatnú odvolaciu námietku a absencia právneho stanoviska v rozhodnutí odvolacieho\nsúdu na označený odvolací argument znamená v konečnom dôsledku nepreskúmateľnosť\nrozsudku odvolacieho súdu.\n19. Ak boli konajúce súdy iného názoru a podmienili procesnú prípustnosť určovacej\nžaloby preukázaním naliehavého právneho záujmu, mali svoj vnútorný konflikt medzi\nprocesnou prípustnosťou žaloby a ústavou priznaným právom na súdnu ochranu\nzamestnanca vyriešiť materiálnym chápaním ústavou priznaného práva na súdnu ochranu.\nPri materiálnom chápaní práva na súdnu ochranu nemá miesto prepiaty formalizmus,\na preto mali konajúce súdy povinnosť, poskytnúť priestor sťažovateľovi na prednesenie\nskutkových, právnych a k veci sa vzťahujúcich procedurálnych argumentov na svoju obranu\na nie jeho žalobu zamietnuť z formálnych procesných dôvodov.\n\n4\n\n20. V neposlednom rade podľa názoru sťažovateľa existuje aj jeho naliehavý právny\nzáujem na určení neplatnosti aktu zamestnávateľa, pretože žalobou napadnutý úkon\nzamestnávateľa, sťažovateľovi zostáva založený v jeho osobnom spise a bude ho sprevádzať\njeho ďalším profesionálnym životom. Je preto logické ( a naliehavé), že sa domáha ochrany\nproti označeniu porušovateľa pracovnej disciplíny, ktoré označenie objektívne marí jeho\nambície ďalšieho profesionálneho postupu...\n27. Zamietnutie žaloby a potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie z procesných\ndôvodov je v okolnostiach prípadu takým porušením procesných práv sťažovateľa\nodvolacím súdom, ktoré si vyžaduje zásah ústavného súdu, pretože dovolací súd ochranu\njeho základného práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu neposkytol.“\n5. Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„1/ Základné právo\n\nna spravodlivý proces priznané čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.10.2017, sp.zn.\n4Cdo118/2017 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 29.11.2016 sp.zn.8CoPr/10/2016\nporušené bolo.\n2/ Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.10.2017, sp. zn.\n4Cdo 118/2017 a rozsudok Krajského súdu v Žiline z 29.11.2016 sp.zn. 8CoPr/10/2016\nzrušuje a Krajskému súdu v Žiline prikazuje vo veci znovu konať.\n3/\n\npriznáva finančné zadosťučinenie vo výške 6.000,-EUR\n\n(slovom šesť tisíc eur), z ktorého je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu sumu 3. 000,- Eur ( tri tisíc eur) a Krajský súd\nv Žiline je povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu sumu 3. 000,Eur (tri tisíc eur).\n4/ Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Žiline sú povinní solidárne\nuhradiť\n\ntrovy právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne\n\nJUDr. Tatiany Polkovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n6. Ústavný súd 16. novembra 2018 vyzval krajský súd a najvyšší súd, aby sa vyjadril\nk vecnej stránke sťažnosti a zaujal stanovisko k možnému upusteniu od ústneho\n\n5\n\npojednávania vo veci. Zároveň bol krajský súd a najvyšší súd požiadaný o zaslanie\nkompletného spisového materiálu k predmetnej veci.\n7. Krajský súd doručil 6. decembra 2018 ústavnému súdu vyjadrenie a zberný spis.\nNajvyšší súd doručil 11. decembra 2018 ústavnému súdu vyjadrenie a zberný spis.\nZ označených vyjadrení vyplýva, že obe označené súdy vyjadrili súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania o sťažnosti. K jej vecnej stránke predsedníčka krajského súdu\nuviedla, že jej neprináleží posudzovať vecnú správnosť jednotlivých rozhodnutí krajského\nsúdu vrátane posúdenia náležitostí ich odôvodnenia. Ide výlučne o takmer bezprostredné\nprávne posúdenie záverov súdu a nie je možné zo strany krajského súdu ako inštitúcie\nzaujať konkrétne právne stanovisko. K vyjadreniu krajského súdu bolo priložené\naj vyjadrenie sudkyne spravodajkyne, ktoré podľa predsedníčky krajského súdu je možné\npovažovať aj za vyjadrenie samotného krajského súdu. Sudkyňa spravodajkyňa v podstatnej\nčasti svojho vyjadrenia uviedla:\n„Krajský súd zotrváva na dôvodoch svojho rozhodnutia, v ktorom sa stotožnil\nso skutkovým stavom zisteným okresným súdom a jeho právnym posúdením, ktorým súd\nžalobu žalobcu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby\nna určení neplatnosti upozornenia daného žalobcovi zo strany žalovaného na porušenie\npracovnej disciplíny. Má za to, že v odvolacom konaní sa zaoberal všetkými námietkami\nžalobcu v odvolaní a s týmito sa v odôvodnení rozhodnutia aj vysporiadal. Z toho dôvodu\nodôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným\nv ust. § 220 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku...“\n8. Najvyšší súd k vecnej stránke sťažnosti vo svojom vyjadrení v podstatnom\nuviedol:\n«1. Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadaní pléna 25. apríla 2018\nv konaní o zjednotení odchylných právnych názorov senátov podľa § 6 zákona č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Ústavnom súde“), prijal\nuznesením pléna sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 toto zjednocujúce stanovisko.\n\n6\n\n„Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa\nustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku, ako aj § 421 Civilného sporového\nporiadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania\nobmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 Civilného sporového\nporiadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.“\nVyššie uvedené je obsahom nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIII. ÚS 29/2018 z 22. mája 2018.\n2. Po tomto náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky aj v ďalších rozhodnutiach\nÚstavný súd Slovenskej republiky (napr. sp. zn. IV. US 49/2018 zo 16. mája 2018)\nv súvislosti s nepripustením kumulácie dovolacích dôvodov vyslovil, že základné právo\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nporušené bolo.»\n9. Z týchto dôvodov zastáva najvyšší súd názor, že sťažovateľom označené práva\nboli rozhodnutím najvyššieho súdu porušené.\n10. Označené vyjadrenia najvyššieho súdu, ako aj krajského súdu zaslal ústavný súd\n13. decembra 2018 právnej zástupkyni sťažovateľa s možnosťou zaujať k nim stanovisko\na zároveň požiadal aj o vyjadrenie k možnému upusteniu od ústneho pojednávania\no sťažnosti.\n11. Právna zástupkyňa sťažovateľa doručila ústavnému súdu 14. januára 2019\nstanovisko k vyjadreniam najvyššieho súdu a krajského súdu, v ktorom zároveň vyslovila\nsúhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.\n12. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku uviedla:\n„1.1 K obsahu vyjadrenia odporcu v 1/ rade z 05.12.2018 sťažovateľ k poukazu\nodporcu na zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrené\nv uznesení pléna sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 pripomína, že uznesením veľkého senátu\n\n7\n\nNajvyššieho súdu SR z 21.03.2018, sp.zn. 1VCdo 1/2018 bola zjednotená rozhodovacia prax\nrozhodovacieho súdu tak, že kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 C.s.p. a § 421\nC.s.p. je prípustná.\n1.2. Po analýze vyjadrenia odporcu v 2/ rade sťažovateľ konštatuje, že ide\no opakovanie dôvodov rozsudku odvolacieho súdu z 29.11.2016, sp.zn. 8CoPr/10/2016,\nktoré odôvodnenie je sťažovateľovi dostatočne známe. S argumentáciou odvolacieho súdu\nsa sťažovateľ nemôže stotožniť, pretože jeho žaloba bola fakticky zamietnutá s procesných\ndôvodov\n\nbez\n\nrelevantného\n\nprieskumu\n\nskutkových\n\na\n\nprávnych\n\nokolností\n\nveci.\n\nPri materiálnom chápaní právneho štátu sa nemôže stať, aby občan dotknutý bezprávnym\nkonaním iného subjektu nemal možnosť ochrany pred súdom alebo iným orgánom.\nV okolnostiach prípadu sťažovateľ nemal možnosť domáhať sa ochrany pred iným orgánom\na preto sa s dôverou obrátil na súd. O existencii naliehavého právneho záujmu na určení\nneplatnosti písomného napomenutia zamestnávateľom sťažovateľa svedčí skutočnosť,\nže toto písomné napomenutie je aj v súčasnosti súčasťou jeho osobného spisu a sťažovateľ\nnemá žiadnu právnu možnosť dosiahnuť spravodlivosť len rozhodnutím súdu , ktorý\npreskúma skutkové okolnosti veci a jednoznačne určí platnosť alebo neplatnosť písomného\nnapomenutia sťažovateľa jeho zamestnávateľom. Je povinnosťou súdu dotvárať právo\nvlastnou rozhodovacou činnosťou a preto pri absencii výslovného ustanovenia\nv pracovnoprávnych\n\npredpisoch\n\no\n\nmožnosti\n\nobrany\n\nzamestnanca\n\nproti\n\nsvojvôli\n\nzamestnávateľa je povinnosťou kompetentného orgánu v danom prípade súdu umožniť\nžalobcovi ochranu jeho záujmov v konaní pred súdom.\n1.3. Sťažovateľ zotrváva na návrhu petitu tak, ako je špecifikovaný v sťažnosti\na domáha sa zrušenia rozhodnutí dovolacieho i odvolacieho súdu aj s apelom na zásadu\nrýchlosti\n\nsúdneho\n\nkonania\n\na\n\nochrany\n\nvlastných\n\npráv\n\nv\n\nprimeranej\n\nlehote,\n\nkeď bezdôvodnému písomnému napomenutiu došlo pred viac ako 4-mi rokmi a počas tejto\ndoby sprevádza sťažovateľa psychická trauma a beznádej z nemožnosti dosiahnuť právo\na spravodlivosť . Z tohto dôvodu zároveň aj zotrváva na petite bod bodom 3 sťažnosti,\nktorým sa domáha finančného zadosťučinenia.“\n13. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\n\n8\n\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,\npretože od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n14. Zákon o ústavnom súde nadobudol účinnosť 1. marca 2019 v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § § 2 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\nII.\n15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. V súlade s čl. II bod 2 písm. b) Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 v období\nod 17. februára 2019 do prijatia nového rozvrhu práce pri predkladaní veci do senátu\nMojmírom Mamojkom (sudca spravodajca) pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení\nJana Baricová (predsedníčka senátu), Jana Laššáková a Mojmír Mamojka. Vzhľadom\nna uvedené senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn.\nIII. ÚS 409/2018 v zložení tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto nálezu.\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n\n9\n\n19. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n20. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému\nuzneseniu dovolacieho súdu ústavný súd konštatuje a vo svojej konštantnej judikatúre\npravidelne pripomína, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu\nvo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nI. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n21. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\n22. Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu\nochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07,\nIII. ÚS 332/09).\n\n10\n\n23. Zákaz kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania bol od prijatia rozhodnutia\nveľkého senátu sp. zn. 1 V Cdo 2/2017 z 19. apríla 2017 predmetom všeobecnej diskusie\na kritiky odbornej verejnosti. Vzhľadom na nejednotnosť názorov ústavného súdu v otázke\nposúdenia ústavnej konformnosti takéhoto názoru vyjadreného v označenom uznesení\nveľkého senátu aplikovaného vo viacerých prípadoch bol aj predmetom zjednotenia názorov\nv pléne ústavného súdu podľa § 6 pôvodného zákona o ústavnom súde, pričom v konaní\nvedenom pod sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 bolo 25. apríla 2018 prijaté uznesenie pléna ústavného\nsúdu s nižšie uvedeným stanoviskom, ktorým sú jednotlivé senáty podľa § 6 poslednej vety\npôvodného zákona o ústavnom súde pri rozhodovaní v ďalších obdobných veciach viazané.\nObdobne to platí podľa § 13 (nového) zákona o ústavnom súde.\n24. „Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa\nustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku, ako aj § 421 Civilného sporového\nporiadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania\nobmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 Civilného sporového\nporiadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nRovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420\npísm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania\nz hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená\nna prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (PLz. ÚS 1/2018).“\n25. Ústavný súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že predmetné stanovisko pléna\nje aplikovateľné aj na vec sťažovateľa, pretože najvyšší súd vo veci sťažovateľa neposúdil\naj súbežne uplatnený dôvod prípustnosti jeho dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b)\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Zároveň aj samotný najvyšší súd\nvo svojom vyjadrení k sťažnosti s poukazom na predmetné stanovisko pléna ústavného súdu\nuviedol, že sťažovateľom označené práva boli napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nporušené.\n\n11\n\n26. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd považoval za dostatočne\npreukázané, že sťažovateľ uplatnil aj dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.\nb) CSP, pričom vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia dovolacieho súdu\nje nepochybné, že najvyšší súd sa týmto dôvodom odmietol zaoberať s poukazom\nna rozhodnutie veľkého senátu, čím najvyšší súd v okolnostiach posudzovanej veci odňal\ndovolateľovi právo na prístup k súdu a porušil zásadu zákazu denegatio iustitiae, preto\nústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľa napadnutým uznesením\ndovolacieho súdu (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).\n27. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s ustanovením § 133 ods. 1, 2 a 3 písm. b)\nzákona o ústavnom súde ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví,\nže právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo\nslobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n28. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.\n1 dohovoru napadnutým uznesením dovolacieho súdu, bolo pre dovŕšenie ochrany\nporušených práv potrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, resp. podľa\n§ 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd zrušil napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto\nrozhodnutia).\n29. V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Najvyšší súd je tiež\nviazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n30. Vecným zaoberaním sa sťažnosťou vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu ústavnému súdu bráni princíp subsidiarity vyjadrený v čl. 127 ods. 1 in fine\nústavy, a preto rešpektujúc zásadu vlastného sebaobmedzenia a zdržanlivosti (PL. ÚS 3/09,\n\n12\n\nI. ÚS 76/2011, PL. ÚS 95/2011) nepovažoval ústavný súd za potrebné zaoberať\nsa napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorý bude predmetom posúdenia zo strany\nnajvyššieho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie. Ústavný súd v tejto súvislosti prihliadol\naj na zásadu minimalizovania zásahov do právomoci iných orgánov verejnej moci, keďže\nnálezom zrušujúcim rozhodnutie o poslednom procesnom prostriedku, ktorý zákon\nsťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje, sa vytvoril priestor na ochranu namietaného\nporušenia týchto práv v rámci sústavy všeobecných súdov (obdobne pozri napr.\nIV. ÚS 128/07, I. ÚS 643/2017). Ústavný súd preto sťažnosti sťažovateľa v tejto časti\nnevyhovel (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).\n31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n32. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n33. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 6 000 €, čo odôvodnil „stratou dôvery v zákonné a spravodlivé rozhodovanie\nvšeobecných súdov, stratou viery v spravodlivosť pri domáhaní sa svojich subjektívnych\npráv vyplývajúcich z pracovnoprávnych pomerov a s pocitom frustrácie, keď po viac\nako 30-tich rokoch poctivej a čestnej práce pri ochrane života a zdravia maloletých detí\n(sťažovateľ je primár pediatrického oddelenia) sa stal obeťou šikanovania zo strany\nzamestnávateľa a nedostalo sa mu súdnej ochrany, na ktorú má podľa vlastného názoru\nústavou priznané právo“.\n34. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\n\n13\n\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n35. Ústavný súd pri rozhodovaní otázky priznania finančného zadosťučinenia\naplikoval zásadu spravodlivosti, zohľadnil konkrétne okolnosti prípadu a zároveň sa riadil\núvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie\nujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp.\nzáväznou medzinárodnou zmluvou.\n36. Ústavný súd primerané finančné zadosťučinenie nepriznal, pričom vychádzal\nz toho, že po vyslovení porušenia základných práv sťažovateľa na súdnu ochranu\na spravodlivé súdne konanie sa náprava dosiahne zrušením napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu, vrátením veci na ďalšie konanie a tým, že najvyšší súd je v ďalšom\nkonaní viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n37. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd nevyhovel sťažnosti ani v časti\npožadovaného finančného zadosťučinenia (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).\nIII.\n38. Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli\nv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa\nsi uplatnila trovy konania v sume 498,55 €.\n39. Ústavný súd vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení\ns § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom\nza jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.\n\n14\n\n40. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade\npriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku\n2017 v sume 921 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania za dva úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2018 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie\nsťažnosti) po 153,50 €. Ďalej má právna zástupkyňa sťažovateľa nárok aj na náhradu\nrežijného paušálu v sume 9,21 € za dva úkony podľa vyhlášky vykonané v roku 2018.\nPokiaľ ide o písomné podanie právnej zástupkyne k vyjadreniu krajského súdu\na najvyššieho súdu doručené 14. januára 2019, ústavný súd za tento úkon právnej služby\nnáhradu trov konania sťažovateľovi nepriznal, keďže podanie neobsahovalo žiadne\nargumenty alebo skutočnosti, ktoré ústavnému súdu neboli známe z predložených spisov,\nrespektíve zo samotnej sťažnosti.\n41. Na základe uvedených skutočností ústavný súd priznal celkovú náhradu trov\nkonania v sume 325,42 €, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (bod 3 výroku\nrozhodnutia).\n42. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. marca 2019\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "naliehavý právny záujem", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dovolanie-dovolacie konanie", "dovolanie-dovolacie konanie", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dovolanie-prípustnosť", "naliehavý právny záujem"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cdo/118/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:712c33d2-2c58-4009-828f-244cad14dabb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.29.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 29/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 29/2018 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.29.2018.2"}, {"guid": "ussr:d24daee8-c658-4223-9566-0f0330830980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:2cbcd924-fdcb-41a6-92a7-7665416e83d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/07 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cbcd924-fdcb-41a6-92a7-7665416e83d1"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}, {"guid": "939a13b1-9732-4890-b1a0-7ff3bea8cee2:c909189b-055d-4a75-a831-ac19a21136d6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5315200617.1", "spisova_znacka": "4Cdo/118/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/118/2017 z 24. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5315200617.1"}, {"guid": "fdc021dd-8d10-4851-9da5-47ad4ae9bded:fdc8ae5c-6bcc-4726-9e45-021091aea29c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5315200617.1", "spisova_znacka": "8CoPr/10/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoPr/10/2016 z 28. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-11-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5315200617.1"}, {"guid": "4c768a62-5cd9-4a73-9860-68277e3f0003:97bd3d49-9359-4558-8a83-7a7b1debfe02", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cpr/2/2015", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn. 7Cpr/2/2015 z 26. 5. 2015", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2015-05-26", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4c768a62-5cd9-4a73-9860-68277e3f0003:97bd3d49-9359-4558-8a83-7a7b1debfe02"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8741816e-40b3-4622-b0b6-4336d2c795e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.395.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 395/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 395/2020 z 10. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.395.2020.1"}, {"guid": "1f2c42a6-b167-4a0f-917a-7e236aa4460d:0d365157-1483-4003-b56c-61de3fcd196a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5315200617.1", "spisova_znacka": "1Cdo/98/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/98/2019 z 24. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5315200617.1"}, {"guid": "1f2c42a6-b167-4a0f-917a-7e236aa4460d:50cd8788-2e4f-42ab-8c6c-5a73d2566f2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5315200617.1", "spisova_znacka": "1Cdo/98/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/98/2019 z 24. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5315200617.1"}]}