{"guid": "ussr:b87a7bd6-1275-4840-a858-6614ceae5cb3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.382.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 382/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 382/2018 z 16. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. októbra 2018, sp. zn. III. ÚS 382/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.382.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2018-10-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b87a7bd6-1275-4840-a858-6614ceae5cb3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.382.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.382.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.382.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 382/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou\n\n,\n\n,\n\n,\n\npre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1010/2008\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n24. septembra 2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho v záhlaví označených práv\npodľa Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a Dohovoru o ochrane ľudských\n\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ku ktorému malo dôjsť postupom\nOkresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 C 1010/2008 (ďalej aj „namietané konanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ mal\nv namietanom konaní vedenom na okresnom súde postavenie žalovaného. Predmetom\nkonania bol nárok žalobcu na ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy. Podaním\ndoručeným okresnému súdu 25. marca 2009 sťažovateľ uplatnil voči žalobcovi vzájomný\nnávrh. Okresný súd uznesením č. k. 5 C 1010/2008-254 zo 4. decembra 2014 konanie\no žalobe žalobcu v dôsledku jej späťvzatia zastavil a zároveň rozhodol o náhrade trov\nkonania, ktorú nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Sťažovateľ následne zmenil\nsvoj protinávrh tak, že žiadal vydať rozsudok, v ktorom by bol žalobca zaviazaný\nk povinnosti uverejniť citované rozhodnutie okresného súdu na jeho internetovej stránke\nna svoje náklady. Okresný súd rozhodol tak, že protinávrh sťažovateľa rozsudkom\nč. k. 5 C 1010/2008-332 z 24. júna 2016 zamietol a žalobcovi náhradu trov konania\nnepriznal.\n\nKrajský\n\nsúd\n\nv Bratislave\n\nrozhodnutie\n\nokresného\n\nsúdu\n\nrozsudkom\n\nč. k. 8 Co 94/2017-365 z 27. februára 2018 potvrdil a súčasne rozhodol o tom, že žalobca\nmá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie nadobudlo účinky\nprávoplatnosti 11. júna 2018. Okresný súd v nadväznosti na takto skončené konanie\nv merite veci uznesením č. k. 5 C 1010/2008-375 z 25. júla 2018 vydaným vyšším súdnym\núradníkom rozhodol o tom, že sťažovateľ nie je povinný nahradiť žalobcovi trovy\nodvolacieho konania. Poukázal na to, že žalobca síce bol v odvolacom konaní úspešný\na krajský súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ale žalobcovi\nv odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že mu aktuálne plynie 15-dňová lehota na podanie\nsťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka z 25. júla 2018. Hoci ide už iba\no rozhodovanie o trovách konania, konanie ako celok nie je dosiaľ právoplatne skončené.\nStav jeho právnej neistoty pretrváva pri posudzovaní konania ako celku už viac ako\n11 rokov a 5 mesiacov, čo je podľa jeho názoru z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľné.\nSvoju sťažnosť odôvodnil aj poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.\n\n2\n\n4.\n\nZároveň\n\nsťažovateľ\n\nuvádza,\n\nže\n\nna\n\nzáklade\n\nnálezu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nsp. zn. II. ÚS 832/2014 zo 6. mája 2015 mu bolo priznané finančné zadosťučinenie\nv dôsledku zisteného porušenia jeho práv v namietanom konaní vo výške 2 000 €, ktoré\nvšak vzhľadom na okolnosti prípadu a extrémnu dĺžku konania považuje za neprimerane\nnízke. Preto v rámci aktuálnej sťažnosti žiada o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia vo výške 9 500 €.\n5. Na podklade týchto skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom\nkonaní boli porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň sťažovateľ požaduje, aby mu ústavný súd priznal\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 9 500 € a náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\n6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho\nprijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania\n\n3\n\npred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní\nnávrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môže\npri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej\npochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).\n10. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom\nv súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,\na to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu\na základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred\norgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,\naby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia\nalebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nIII. ÚS 342/08).\n11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,\n\n4\n\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti\nakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n13. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať\nspoločne.\n14. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je uplatnenie\nnároku sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené\njeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n15. Z dosiaľ uvedeného vyplynulo, že namietané konanie bolo v čase podania\nústavnej sťažnosti sťažovateľa v merite veci právoplatne skončené a aktuálne prebieha len\nvo fáze týkajúcej sa rozhodovania o náhrade trov konania. Podľa zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok účinného od 1. júla 2016 (ďalej len „CSP“) prebieha\nrozhodovanie o trovách konania, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, v dvoch\nfázach, a to tak, že najskôr sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku\nna náhradu trov konania, a po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady\ntrov konania súdny úradník samostatným rozhodnutím. V prípade sťažovateľa bol\nkonečným rozhodnutím rozsudok krajského súdu z 27. februára 2018, ktorým bol žalobcovi\npriznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. S poukazom na § 262 ods. 2 CSP\nrozhodoval o výške náhrady trov konania vyšší súdny úradník. Z výrokovej časti jeho\nrozhodnutia vyplynulo, že sťažovateľ nie je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho\nkonania, pretože tomuto žiadne trovy nevznikli. Sťažovateľ tvrdí, že proti tomuto\nrozhodnutiu je možné podať sťažnosť v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dôsledku\n\n5\n\nčoho sa konanie predlžuje, a vidí v tom porušenie svojich práv. V tomto smere odkázal\ni na judikatúru ESĽP.\n16. K tomu ústavný súd v prvom rade uvádza, že pri svojom rozhodovaní\nuž štandardne zohľadňuje judikatúru ESĽP. V prípade Čičmanec proti Slovenskej republike\n(rozsudok z 28. 6. 2016 k sťažnosti č. 65302/11) naozaj ESĽP v bode 50 rozsudku\nkonštatoval, že čl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby všetky stupne konania týkajúce sa\nrozhodovania o občianskych právach a záväzkoch, vrátane konania nasledujúceho\npo rozsudku v merite veci (čo teda zahŕňa aj fázu konania týkajúcu sa trov) boli rozhodnuté\nv primeranej lehote. Zároveň ESĽP v bode 46 uvedeného rozsudku uviedol, že na účely\nčl. 35 ods. 1 dohovoru je súčasne potrebné formulovať ústavnú sťažnosť takým spôsobom,\nktorý umožní ústavnému súdu preskúmať celkovú dĺžku namietaného konania.\n17. Sťažovateľ svoju sťažnosť síce koncipoval s poukazom na celkovú dĺžku\nnamietaného konania, avšak bližšie nekonkretizoval, v akých obdobiach (po náleze\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 832/2014 zo 6. mája 2015) došlo podľa jeho názoru\nk nečinnosti okresného súdu, resp. v čom vidí neefektívnosť jeho postupu. V tomto smere\nnesformuloval ústavnú sťažnosť až do takej miery, aká zodpovedá predstave ESĽP.\nObmedzil sa iba na etapu rozhodovania o trovách konania, ktorá aktuálne prebieha v jej\ndruhej fáze, a preto i ústavný súd zameral svoju pozornosť len na uvedené obdobie.\nK výsledku predbežného prerokovania sťažnosti ho napokon viedli najmä dva kľúčové\nmomenty.\n18. Prvým kľúčovým momentom pre posúdenie veci je to, že k rozhodovaniu\no trovách konania pristúpil okresný súd bezprostredne potom, čo sa stal rozsudok krajského\nsúdu právoplatným, a tak ani len nemal možnosť vytvoriť priestor pre vznik prieťahov,\npokiaľ ide o konečnú fázu namietaného konania.\n19. Podstatou druhej roviny je to, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o tom,\nže sťažovateľ nie je povinný nahradiť protistrane žiadne trovy konania, je v prospech\nsťažovateľa. Ústavný súd má dôvod pochybovať o tom, že by sťažovateľ požadoval\n\n6\n\nkorekciu priaznivého rozhodnutia uplatnením sťažnosti a v rozpore s logikou veci tak\npredĺžil namietané konanie. Okrem toho, ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil,\nže ani protistrana sťažovateľa tento osobitný prostriedok procesnej obrany neuplatnila.\nNa základe uvedených zistení tak možno konštatovať, že konanie ako celok už aj vo fáze\nrozhodovania o trovách konania smeruje ku koncu, čím dochádza k odstráneniu tvrdenej\nprávnej neistoty sťažovateľa. Podanie ústavnej sťažnosti za daných okolností sa ústavnému\nsúdu javí ako účelové namietanie porušenia označených práv postupom okresného súdu\nv namietanom konaní. Z tohto pohľadu je nevyhnutné zdôrazniť, že nie je postačujúce\nformálne poukázať na judikatúru ústavného súdu, resp. ESĽP, ale zároveň je potrebné\nzohľadniť pri jej použití konkrétne okolnosti prípadu.\n20. V tomto smere ústavný súd už konštantne judikuje, že sťažnosť je považovaná\nza zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia\nvšeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť\nporušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné\npreskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03,\nII. ÚS 104/04). K takému záveru ústavný súd dospel aj pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti sťažovateľa, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol\nako zjavne neopodstatnenú.\n21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa\nv nej uplatnenými nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. októbra 2018\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "trovy konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c4c41597-6803-4640-a0a0-8dce4feac1c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.832.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 832/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 832/2014 z 6. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-06", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.832.2014.1"}, {"guid": "ussr:1896eec5-9730-4c37-938e-151314c04e38", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 342/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/08 z 15. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-15", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1896eec5-9730-4c37-938e-151314c04e38"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:13b3386c-818e-4275-9113-4094df8686e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 104/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/04 z 15. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-15", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13b3386c-818e-4275-9113-4094df8686e1"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:39ee6f06-0479-4238-828c-c7abe225c397", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/02 z 17. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-17", "citacie_n": 682, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39ee6f06-0479-4238-828c-c7abe225c397"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ef203760-4a2f-447e-9a04-255936d89b69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.71.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 71/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 71/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.71.2020.2"}]}