{"guid": "ussr:6e0e8c08-40ef-43de-be6b-7e4389eded2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.378.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 378/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 378/2018 z 16. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. októbra 2018, sp. zn. III. ÚS 378/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.378.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-10-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6e0e8c08-40ef-43de-be6b-7e4389eded2f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.378.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.378.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.378.2018.1/text", "citacie_n": 36, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 378/2018-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\n,\n\n, pre namietané porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62 Ek 134/2017 z 13. apríla 2018\na uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62 Ek 134/2017 z 27. júna 2018\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna\n2018 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu\nBanská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 62 Ek 134/2017 z 13. apríla 2018 (ďalej aj\n„prvé napadnuté uznesenie“) a uznesením okresného súdu sp. zn. 62 Ek 134/2017 z 27. júna\n2018 (ďalej aj „druhé napadnuté uznesenie“), ktoré sťažovateľka navrhuje zrušiť a vec\nvrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.\n2. Z predloženej sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde je pod sp. zn.\n62 Ek 134/2017 vedené exekučné konanie, v ktorom sťažovateľka vystupuje v postavení\npovinnej. V označenom exekučnom konaní sa oprávnená\n, Spojené kráľovstvo\nVeľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „oprávnená“), domáha na sťažovateľke\nvymoženia sumy vo výške 318 066,47 € s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je\nrozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37 Cb 61/2013 z 23. januára 2015 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16 Cob 225/2015 z 22. augusta 2017 (ďalej\nlen „exekučný titul“). Oprávnená zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou\n12. septembra 2017 medzi\n(ďalej len „\n\n,\n“) ako postupcom a oprávnenou ako postupníkom preukázala,\n\nže na ňu prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu a je osobou oprávnenou na podanie\nnávrhu na vykonanie exekúcie.\n3.\n\nzanikla zlúčením k 27. októbru 2017 a jej právnym\n\nnástupcom\n(ďalej len „\n\n,\n“).\n\n4. Dňa 4. januára 2017 bol okresnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora\npovereného vykonaním exekúcie doručený návrh sťažovateľky\nna zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnila niekoľkými dôvodmi. Ako prvý dôvod uviedla,\nže postúpenie pohľadávky na oprávnenú je absolútne neplatné, pretože oprávnená bola ako\nprávnická osoba registrovaná 26. apríla 2017 a zmluva o postúpení pohľadávky bola\n2\n\npodpísaná 12. septembra 2017, teda v čase keď\n\nnevlastnila\n\ndostatočný majetok na uspokojenie svojich veriteľov. Dôvodom neplatnosti zmluvy\no postúpení pohľadávky je podľa názoru sťažovateľky i to, že v mene oprávnenej podpísal\ntúto zmluvu\n\n, ktorého splnomocnila\n\nako riadiaci partner, v zastúpení\n\n, avšak toto splnomocnenie\n\nsvojou všeobecnosťou považuje za absolútne neplatné. Sťažovateľka ďalej poukázala na to,\nže v čase postúpenia pohľadávky bolo na\n\nvyhlásených\n\n27 exekúcií, v ktorých jej exekútori poverení vykonaním jednotlivých zakázali nakladať\nso svojím majetkom, a preto bolo postúpenie pohľadávky na oprávnenú zjavne v rozpore\ns týmto zákazom.\n5. Okresný súd prvým napadnutým uznesením návrh sťažovateľky na zastavenie\nexekúcie zamietol. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia sa, citujúc relevantnú právnu\núpravu, zaoberal námietkami, ktoré vo svojom návrhu nastolila sťažovateľka, keď uviedol,\nže „Právomoc konať v mene\n\nvyplýva zo zápisnice z\n\nprvého zhromaždenia spoločníkov, v ktorej je deklarované, že\na\n\nje\n\nvymenovaná za riadiaceho spoločníka komanditnej spoločnosti ako komplementár,\nzastúpená\n\n. Predmetnú zápisnicu predložil oprávnený s úradným\n\nprekladom. Uvedenou zápisnicou mal súd preukázanú skutočnosť že\nzastúpená\nsplnomocnenia pre\n\nbola oprávnená na udelenie\n\nv mene\n\nNásledne\n\nsplnomocil advokáta\n\nna právne zastupovanie v\n\nsplnomocnení vymedzených veciach dňa 26. 09. 2017.\n... Čo sa týka povinným napádanej všeobecnej plnej moci, ktorou oprávnený\nsplnomocnil\n\naby konal ako skutočný a faktický zákonný zástupca oprávneného,\n\nsúd uvádza že Občiansky zákonník ustanovuje že v plnej moci musí byť vymedzený jej\nrozsah, avšak nedefinuje hranicu tohto rozsahu ani spôsob ako má byť rozsah vymedzený,\npredovšetkým však rozsah plnej moci nijakým spôsobom nelimituje. Rovnako aj § 13 ods. I\nObchodného zákonníka predpokladá samotné konanie štatutárnym orgánom alebo konanie\nprostredníctvom zástupcu, pričom nerozlišuje rozsah udeleného plnomocenstva. Ak by bolo\n3\n\númyslom zákonodarcu vylúčiť všeobecnú plnú moc pri právnických osobách, tak by túto\nlimitáciu jednoznačným spôsobom vyjadril v texte zákona. V každom prípade je nutné aby\nbol z plnej moci zrejmý rozsah oprávnenia splnomocnenca, rozhodujúci je preto obsah plnej\nmoci (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 433/01)... Súd má za to, že v\nsplnomocnení, ktoré udelil oprávnený\n\nje v texte splnomocnenia vymedzený\n\nrozsah splnomocnencových oprávnení v súlade s ustanoveniami Občianskeho a\nObchodného zákonníka. Čo sa týka samotnej Zmluvy o postúpení pohľadávky, súd má za to\nže bola uzatvorená v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka a oprávnený v konaní\nprostredníctvom listinných dôkazov preukázal splnenie povinnosti stanovenej v § 526 ods. I\ntým že riadne oznámil postúpenie pohľadávky povinnému, čím boli naplnené všetky zákonné\npredpoklady na platné postúpenie pohľadávky v zmysle Občianskeho zákonníka.\n... Súd sa ďalej zaoberal argumentom povinného, že v čase postúpenia pohľadávky\nna oprávneného bolo na\n\nvyhlásených 27 exekúcií, v ktorých\n\npoverení exekútori zakázali povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí\nexekúcie nakladal so svojim majetkom. Súd uvádza, že povinný nepredložil na podporu\nsvojich tvrdení relevantný doklad (doručené Upovedomenie o začatí exekúcie) ani v jednej z\n27 uvedených exekúcií. Odhliadnuc od tejto skutočnosti súd uvádza, že zmyslom\nupovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61c a 61d Exekučného poriadku je upozorniť\npovinného aby neuskutočňoval úkony, ktoré by viedli k zmenšeniu alebo zbaveniu sa jeho\nmajetku, a tým k sťaženiu alebo k znemožneniu uspokojenia oprávneného. Už zo znenia § 61\nd ods. 2 jasne vyplýva, že sankciou za nakladanie s majetkom v rozpore s upovedomením o\nzačatí exekúcie nespôsobuje neplatnosť takéhoto úkonu, ale jeho odporovateľnosť. Ak by\ntotiž s porušením všeobecného zákazu nakladať s majetkom mali byť spájané následky\nabsolútnej neplatnosti právnych úkonov, potom by povinný nemohol robiť ani také úkony,\nktoré by smerovali k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, čo by odporovalo samotnému\nzmyslu exekučného konania. Naopak výklad spájajúci s porušením uvedeného zákazu\nnásledky odporovateľnosti právnych úkonov umožňuje povinnému, bez rizika takéhoto\nnásledku, robiť právne úkony nakladania s majetkom smerujúce k uspokojeniu oprávneného\n(viď. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 107/2007).“.\n\n4\n\n6. Ako ďalej vyplynulo z obsahu odôvodnenia prvého napadnutého uznesenia,\nv priebehu posudzovania návrhu na zastavenie exekúcie doručila sťažovateľka súdu\ndokument s názvom „Oznámenie o zániku časti vymáhanej pohľadávky oprávneného voči\npovinnému jej splnením“, ktorým súdu oznámila, že došlo k zániku pohľadávky vo výške\n400 000 € jednostranným započítaním judikovaných pohľadávok sťažovateľky voči\noprávnenej na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/17/2018 zo 6. februára 2018\nprávoplatného a vykonateľného 20. februára 2018, vydaného ad hoc rozhodcom\n. Keďže okresný súd nemal dostatočne preukázanú právomoc\nrozhodcovského súdu, vyzval rozhodcu na zapožičanie označeného originálu spisu,\nz ktorého zistil, že sťažovateľka ako žalobkyňa žalovala\no zaplatenie sumy vo výške 400 000 € s prísl. Na základe všetkých zistených skutočností\n(s. 12 a 13 prvého napadnutého uznesenia) okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská\ndoložka nebola platne dojednaná (oprávnená a sťažovateľka do začatia rozhodcovského\nkonania, ale ani po jeho začatí neuzatvorili rozhodcovskú zmluvu, ani rozhodcovskú\ndoložku tak, ako to ustanovuje zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a o zmene\na doplnení ďalších zákonom v znení neskorších predpisov), rozhodcovský súd nemal\nprávomoc konať a rozhodovať v danej veci a sťažovateľka si nemala uplatňovať svoje právo\nprostredníctvom rozhodcovského súdu. Sťažovateľka si tak uplatnila voči oprávnenej\njednostranné započítanie pohľadávky na základe nespôsobilého exekučného titulu\na exekučný súd nemohol akceptovať rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola\ndaná právomoc rozhodcovského súdu.\n7. Proti prvému napadnutému uzneseniu vydanému vyššou súdnou úradníčkou\nsťažovateľka podala sťažnosť. Sudca okresného súdu sťažnosť druhým napadnutým\nuznesením ako nedôvodnú zamietol stotožniac sa s odôvodnením napadnutého uznesenia\nvyššej súdnej úradníčky.\n8. Proti obom uzneseniam okresného súdu nasmerovala sťažovateľka svoju ústavnú\nsťažnosť, ktorej obsah rozdelila do dvoch častí. Prvá časť jej sťažnosti je venovaná zneniu\nzákona Národnej rady Slovenskej rady č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom\n5\n\nod 1. apríla 2017, ktorý je podľa jej názoru v rozpore s čl. 46 ods. 1, čl. 141 ods. 1 a 2,\nčl. 143 ods. 1 a 2 ústavy. Dôvodí, že je porušením ústavy, ak prvostupňový súd vydáva\nkonečné súdne rozhodnutia, proti ktorým už neexistuje možnosť podať odvolanie na\ndruhostupňovom súde alebo dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“).\n9. Druhá časť jej sťažnosti sa týka označenej exekučnej veci, v ktorej je účastníčkou\nna strane povinnej. Podľa jej názoru okresný súd nezákonne, nesprávne, právne\nnepreskúmateľne a s použitím neplatných právnych noriem a prejudiciálnych rozhodnutí\nzamietol jej návrh na zastavenie exekúcie, ako aj návrh na uplatnenie započítania\npohľadávky voči exekvovanej pohľadávke. Pred ústavným súdom opätovne predostiera\nnámietky týkajúce sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a na to nadväzujúcej\naktívnej legitimácie oprávnenej na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Ďalej namieta,\nže exekučný súd pochybil, keď odmietol zápočet jej pohľadávky voči exekvovanej\npohľadávke. O tomto zápočte nemal exekučný súd vôbec rozhodovať, ale mal podanie\nsúdneho exekútora odmietnuť s tým, že o vzájomnom zápočte pohľadávok podľa § 61e\nExekučného poriadku sa už nerozhoduje, ale na tento zápočet sa iba prihliadne\npri konečnom rozvrhu exekúcie. Ani súdny exekútor a ani exekučný súd tak podľa názoru\nsťažovateľky nemali právo odmietnuť vzájomný zápočet pohľadávky sťažovateľky, a už\nvôbec nie «... z dôvodu bližšie nedefinovaného zmeškania lehoty „bez zbytočného odkladu“.\nTáto hypotéza exekučného súdu je vymyslená. Sťažovateľ – povinný svoju pohľadávku\nprvýkrát uplatnil dňa 13.03.2015 v rámci odvolacieho konania na Krajskom súde\nv Trenčíne, čo je potvrdené v Uznesení Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16 Cob/225/2015917 z 31.07.2017... Právo sťažovateľa uplatňovať si stále ten istý zápočet - námietku proti\npohľadávke oprávneného mu zostali zachované aj po postúpení pohľadávky na\nTu vôbec nebolo dôležité nejaké osobitné oznámenie\n, nakoľko túto skutočnosť sťažovateľ oznámil v rámci súdneho\nkonania so\n\nresp.\n\nUniverzálny splnomocnenec\n\no tejto skutočnosti vedel a taktiež advokát oprávneného\n\n.\n\nK tomu, aby sťažovateľ mohol započítať svoju pohľadávku voči exekvovanej\npohľadávke, musel nadobudnúť exekučný titul. Po nadobudnutí exekučného titulu svojej\n6\n\npohľadávky, t. j. Rozhodcovského rozsudku RD/17/2018 z 06.02.2018 formálne opätovne\ntúto pohľadávku započítal s exekvovanou pohľadávkou. Nejednalo sa o prvé započítanie,\nako to označil exekučný súd, ale o opakovaný právny úkon z dôvodu splnenia § 61e\nExekučného poriadku. Exekučný súd úmyselne túto skutočnosť ignoroval.».\n10. Okrem toho sťažovateľka poukázala na to, že exekučný súd nemal právo\nposudzovať predložený exekučný titul, ktorým sťažovateľka započítavala vzájomnú\npohľadávku voči oprávnenej, tobôž ak išlo o nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok.\nV tomto smere uvádza, že ide o „absurdné ignorovanie Zákona č. 244/2002 Z. z. a § 45 ods.\n2 písm. d) Exekučného poriadku. Táto pohľadávka sťažovateľa nebola predmetom\nexekučného konania a exekučný súd si svojvoľne prisvojil nezákonné právo sa k nej\nvyjadrovať a preskúmavať, čo je zásadné porušenie § 200 Exekučného poriadku v\nnadväznosti na § 28 CSP. Týmto nezákonným konaním exekučný Okresný súd Banská\nBystrica v konaní pod sp. zn. 62Ek/134/2017 spôsobil sťažovateľovi vznik priamej škody v\nsume 400 000,- EUR s príslušenstvom. Exekučný súd nezákonným odmietnutím vzájomného\nzápočtu\n\npohľadávky\n\numožnil\n\nschránkovej\n\nškótskej\n\nspoločnosti\n\n(nelegitímnemu\n\noprávnenému) doslovne okradnúť sťažovateľa o uvedenú sumu.“.\n11. V závere sťažnosti sťažovateľka rekapituluje, že s ohľadom na všetky ňou\nuvádzané argumenty existovali v jej veci dôvody na to, aby exekučný súd zastavil exekúciu\na túto vyhlásil za neprípustnú. Od ústavného súdu taktiež žiada, aby jej priznal primerané\nfinančné zadosťučinenie vo výške 428 517,14 €, pretože jej bolo znemožnené efektívne\nuplatňovať v exekučnom konaní svoju judikovanú pohľadávku na zápočet voči pohľadávke\noprávnenej. Zároveň je sťažovateľka toho názoru, že v jej prípade je potrebné odložiť\nvykonateľnosť druhého napadnutého uznesenia, v opačnom prípade jej hrozia v budúcnosti\nneodstrániteľné následky spočívajúce v tom, že sa nebude môcť domôcť svojho nároku,\npretože oprávnená je nekontaktná schránková spoločnosť so sídlom v Škótsku, ktorá nemá\nv Slovenskej republike žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Okrem toho, neskoršie\ni keď pozitívne rozhodnutie okresného súdu, resp. ústavného súdu by neznamenalo istotu\nuspokojenia z majetku oprávnenej, v čom vidí možnosť vzniku nenapraviteľných následkov.\n\n7\n\n12. Na základe týchto skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd prijal jej\nsťažnosť na ďalšie konanie a vo veci následne nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa... na súdnu a inú právnu ochranu upravené v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom a Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.\n62Ek/134/2017 z 13.04.2018 porušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľa... na súdnu a inú právnu ochranu upravené v čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom a Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.\n62Ek/134/2017 z 27.06.2018 porušené bolo.\n3. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/134/2017 z 13.04.2018 a\nUznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/134/2017 z 27.04.2018 sa zrušuje\na vec sa Okresnému súdu Banská Bystrica vracia na ďalšie konanie.\n4. Sťažovateľovi... sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 428 517,14 EUR,\nktoré je Okresný súd Banská Bystrica povinný sťažovateľovi... vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Sťažovateľovi... sa priznávajú trovy právneho zastúpenia vo výške 390,50 EUR,\nktoré je porušovateľ základného práva alebo slobody povinný zaplatiť na účet\n, advokáta do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\n8\n\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie.\n15. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n16. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n17. Sťažovateľka v rámci prvej časti sťažnosti tvrdí, že Exekučný poriadok v znení\nplatnom do 1. apríla 2017 je v rozpore s čl. 46 ods. 1, čl. 141 ods. 1 a 2, čl. 143 ods. 1 a 2\nústavy. Dôvodí tým, že exekučný súd (okresný súd) je od 1. apríla 2017 jediným\nexekučným súdom a exekučné konanie je právoplatne ukončené rozhodnutím sudcu\nokresného súdu. Podľa jej názoru je preto porušením ústavy, ak súd prvej inštancie vydáva\nkonečné rozhodnutia, proti ktorým už neexistuje možnosť podať odvolanie na súde vyššej\ninštancie, resp. dovolanie na najvyššom súde.\n\n9\n\n18. Vo vzťahu k tejto časti sťažnosti ústavný súd považuje za potrebné uviesť,\nže v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je ústavný súd oprávnený rozhodnúť\no porušení základných práv a slobôd, avšak nie je súčasne oprávnený posudzovať súlad\nprávneho predpisu, na základe ktorého označený orgán postupoval, s právnym predpisom\nvyššej právnej sily a v závislosti od výsledku takéhoto posúdenia následne rozhodnúť\no porušení základného práva alebo slobody sťažovateľa.\n19.\n\nOkrem\n\ntoho,\n\no\n\nsúlade\n\nzákonov\n\ns\n\nústavou,\n\ns\n\nústavnými\n\nzákonmi\n\na s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej\nrepubliky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom rozhoduje\nústavný súd v konaní podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy. Ústavná a zákonná úprava\nkoncipuje toto konanie ako osobitné konanie a nepripúšťa možnosť, aby sa uskutočnilo ako\nsúčasť iného druhu konania pred ústavným súdom, teda ani v rámci konania o sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Navyše, na toto konanie je podľa čl. 131 ods. 1 ústavy daná\nprávomoc pléna ústavného súdu a možno ho začať len na návrh aktívne procesne\nlegitimovaných subjektov uvedených v čl. 130 ods. 1 písm. a) až g) ústavy v spojení s § 18\nods. 1 písm. a) až g) zákona o ústavom súde, ktorých výpočet je taxatívny. Sťažovateľka\nako právnická osoba medzi tieto osoby nepatrí, a preto nie je oprávnená domáhať sa\nvyslovenia nesúladu zákona, resp. jeho niektorých ustanovení s ústavou; na podanie\ntakéhoto návrhu jej chýba aktívna legitimácia.\n20. Z uvedených dôvodov ústavný súd musel sťažnosť sťažovateľky v tejto časti\nodmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\nII. 1. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením okresného súdu sp. zn. 62 Ek 134/2017 z 13. apríla 2018\n21. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka\nnamietala porušenie označených základných práv a slobôd uznesením okresného súdu\nz 13. apríla 2018 poukazuje na to, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je\n10\n\nrozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je\nústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)\na právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z princípu subsidiarity plynie, že právomoc\nústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní\nsvojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen\nzákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až\nvtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (pozri. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09).\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany\nzákladných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu\nnedostatku právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\n22. Napadnutým rozhodnutím je okrem iného i uznesenie okresného súdu z 13. apríla\n2018 vydané vyššou súdnou úradníčkou. Takéto rozhodnutie mohlo byť (a v tomto prípade\naj bolo) preskúmané v zmysle § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 202\nods. 1 druhej vety Exekučného poriadku súdom prvej inštancie, a to na základe sťažnosti\nsťažovateľky ako osobitného prostriedku procesnej obrany. O sťažnosti sťažovateľky\nrozhodol sudca okresného súdu uznesením z 27. júna 2018, čo v danom prípade vylučuje\nprávomoc ústavného súdu vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu z 13. apríla 2018.\nVzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto\nčasti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej\nprávomoci. Ústavný súd sa tak v ďalšom priebehu predbežného prerokovania sťažnosti\nvenoval len časti sťažnosti smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu z 27. júna 2018.\nII. 2. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením okresného súdu sp. zn. 62 Ek 134/2017 z 27. júna 2018\n23. Sťažovateľka napokon namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, pričom podrobnejšie odôvodnenie porušenia týchto práv rozviedla v sťažnosti\n11\n\nobdobne, ako to už urobila v sťažnosti proti uzneseniu vydanému vyššou súdnou\núradníčkou. Z obsahu ústavnej sťažnosti je tak zrejmé, že sťažovateľka od ústavného súdu\nočakáva prehodnotenie záveru, ku ktorému dospel exekučný súd.\n24. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n25. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n26. Vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už ústavný súd\nv minulosti judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca\nv základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva\nna súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97).\nZ uvedeného dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(IV. ÚS 195/07), a preto ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.\n27. Námietky, ktoré sťažovateľka predostiera v prospech svojho sťažnostného petitu\nmožno v podstate rozdeliť do troch okruhov. Prvý okruh tvoria námietky týkajúce sa\naktívnej legitimácie oprávnenej na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, druhý okruh\npozostáva z argumentov smerujúcich k záveru o nesprávnosti odmietnutia zápočtu\npohľadávky\n\nsťažovateľky\n\nvoči\n\nexekvovanej\n\npohľadávke\n\na tretí\n\nokruh\n\nsa\n\ntýka\n\npreskúmavania rozhodcovského rozsudku predloženého sťažovateľkou. Uvedené okruhy\nsťažovateľka zastrešuje námietkou o arbitrárnosti druhého uznesenia okresného súdu\nz dôvodu nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\n\n12\n\n28. Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 21/00, I. ÚS 5/00,\nII. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04, IV. ÚS 292/04) je súčasťou základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí\nvrátane súdnej exekúcie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.\no súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Aj vo výkone rozhodnutia alebo v súdnej\nexekúcii sa musí každému zaručiť prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady\nustanovené zákonom. K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného\nčlánku ústavy dochádza až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť\nvýkonu tohto základného práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil\nnáhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie, a ak prijme\nkonečné rozhodnutie, vychádzal z toho, čo objektívne zistil. Preto pri postupe všeobecných\nsúdov treba dbať na to, aby účastníkom exekučného konania zabezpečili taký prístup\nk súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných\na objektívne zdôvodniteľných okolností.\n29. Ústavný súd považuje za potrebné pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové\nzistenia a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov z hľadiska\nsvojvoľnosti, arbitrárnosti rozhodnutia, resp. jeho odôvodnenia.\n30. S ohľadom na uvedené pristúpil ústavný súd k preskúmaniu odôvodnenia\ndruhého napadnutého uznesenia okresného súdu, aby posúdil zlučiteľnosť jeho obsahu\ns limitmi sťažovateľkou označených článkov ústavy a dohovoru. Tento prieskum vykonal\nv medziach svojich právomocí, keď posudzoval kvalitu odôvodnenia namietaného\n13\n\nrozhodnutia a ústavnú súladnosť interpretácie právnej úpravy, ktorá bola vo veci\nsťažovateľky aplikovaná.\n31. Ako vyplýva z odôvodnenia druhého napadnutého uznesenia, okresný súd sa\nvo veci sťažovateľky zaoberal najskôr exekučným titulom predloženým oprávnenou.\nV súdnom konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, sa žalobkyňa\ndomáhala uhradenia ceny diela za prestavbu predajne a sťažovateľka,\nvystupujúca v procesnom postavení žalovanej, namietala uhradenie ceny diela. Okresný súd\npo preskúmaní exekučného titulu, ktorý bol výsledkom označeného súdneho konania,\nkonštatoval, že sťažovateľka ním bola právoplatne zaviazaná plniť v ňom uloženú\npovinnosť. Ani sťažovateľka túto skutočnosť nepopiera, keď sama v ústavnej sťažnosti\nuvádza, že „nespochybňuje exekvovanú pohľadávku“.\n32. Sťažovateľka však spochybňuje aktívnu legitimáciu oprávnenej\nOkresný súd sa preto zaoberal otázkou, ako prešlo právo\nvyplývajúce z exekučného titulu na inú osobu, než bol subjekt označený v návrhu\nna vykonanie exekúcie. Okresný súd zistil, že oprávneným je zahraničná právnická osoba\nzaložená 26. apríla 2017 podľa škótskeho práva a zapísaná v škótskom obchodnom registri,\nčo oprávnená okresnému súdu v súlade s § 48 ods. 3 písm. b) bodom 2 Exekučného\nporiadku preukázala výpisom z evidencie, do ktorej bola zapísaná, spolu s úradným\nprekladom. Ďalej sťažovateľka namietala, že zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená\nmedzi\n\nako postupcom a oprávnenou ako postupníkom je\n\nneplatná, pretože ju podpísala zo strany oprávnenej neoprávnená osoba. Okresný súd v tejto\nsúvislosti poukázal na závery vyššej súdnej úradníčky, s ktorými sa stotožnil, tieto doplnil\n(s. 29 a 30 druhého napadnutého uznesenia) a následne k argumentu sťažovateľky\no absolútnej neplatnosti plnej moci podporenom poukazom na judikatúru ústavného súdu\nuviedol: «Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 353/2012-17 zo dňa 1.8.2012, na ktorý\nopakovane poukazoval povinný súd zistil, že tento bol prijatý v skutkovo odlišnej veci, kde\nÚstavný súd SR judikoval, že zo splnomocnenia udeleného splnomocnencovi ako generálna\nplná moc v rozsahu „na všetky úkony v rozsahu práv konateľa spoločnosti“, nevyplýva, že\nzahŕňa aj oprávnenie podať ústavnú sťažnosť, respektíve splnomocniť advokáta na podanie\n14\n\nústavnej sťažnosti, nakoľko v ňom nie je výslovne uvedené, že splnomocnenec je oprávnený\npodať ústavnú sťažnosť a splnomocniť advokáta na podanie ústavnej sťažnosti v mene\nsťažovateľky. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že na základe takto\npredloženej plnej moci splnomocnenec nemohol účinne udeliť plnú moc advokátovi na\nzastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd preto pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky, sťažnosť odmietol ako podanú zjavne\nneoprávnenou osobou. Sudca vzhľadom na uvedené závery Ústavného súdu SR poukazuje,\nna skutočnosť, že predmetné rozhodnutie Ústavného súdu SR nebolo možné aplikovať na\nposudzovaný prípad. Súd sa svojím záverom preto neodklonil od záveru prijatého\npredmetným rozhodnutím Ústavného súdu SR. V posudzovanom prípade totiž nešlo o\ngenerálne splnomocnenie, nakoľko v splnomocnení bol uvedený jeho rozsah a výslovne v\nňom bolo uvedené aj to, že splnomocnenec je oprávnený „delegovať a subdelegovať toto\nsplnomocnenie a vydávať ďalšie splnomocnenia v mene spoločnosti“, čo je v súlade s § 33a\nObčianskeho zákonníka. Keďže z predložených dokumentov v súdnom spise objektívne\nvyplynuli vyššie uvedené závery, subjektívne pochybnosti a tvrdenia povinného o neplatnom\npodpise zmluvy o postúpení pohľadávky a plnej moci, súd nepovažoval za dôvodné a\npreukázané.» Na základe týchto skutočností ale i ďalších podrobne rozvedených v rámci\nodôvodnenia druhého napadnutého rozhodnutia (s. 29 až 32) okresný súd túto otázku\nuzavrel tak, že nemá pochybnosti o tom, že oprávnená je subjektom práva, že zmluva\no postúpení pohľadávky bola uzatvorená medzi oprávnenými osobami, a niet pochýb ani\no platnosti splnomocnenia. Ani ústavný súd nenašiel žiaden dôvod spôsobilý spochybniť\nzáver okresného súdu o tom, že návrh na vykonanie exekúcie podal subjekt, na ktorý prešlo\nprávo z exekučného titulu, teda osoba aktívne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu.\n33. Následne sťažovateľka predostrela nové skutkové tvrdenia, keď si jednostranným\nprávnym úkonom po začatí exekúcie započítala svoju pohľadávku voči pohľadávke\noprávnenej, tvrdiac, že časť pohľadávky oprávnenej zanikla splnením. Ako exekučný titul\npredložila rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/17/2018 vydaný ad hoc rozhodcom\n, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 20. februára\n2018. Rozsudok bol vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré začalo na základe žaloby\nsťažovateľky zo 17. januára 2018 nasmerovanej proti žalovanej\n15\n\n(ako právnej nástupkyni\n\n).\n\nním bola zaviazaná uhradiť sťažovateľke sumu vo výške 400 000 € s prísl. Pokiaľ\nišlo o žalovaného v rozhodcovskom konaní, okresný súd uviedol, že ide o právneho\nnástupcu postupcu, ktorý zanikol zlúčením a bol vymazaný z obchodného registra\nk 27. októbru 2017. Z predloženého rozhodcovského rozsudku bolo okresnému súdu\nzrejmé, že povinnosť z neho vyplývajúca je uložená inej osobe ako oprávnenej.\nSťažovateľka teda nepredložila súdu exekučný titul, na základe ktorého by mohla viesť\nexekúciu voči oprávnenej, ako to predpokladá ustanovenie § 61e Exekučného poriadku,\na teda nejde sa o vzájomnú pohľadávku sťažovateľky voči oprávnenému v exekučnom\nkonaní.\n34. Sťažovateľka si po začatí exekúcie započítavala voči oprávnenej pohľadávku,\nktorú mala ako dlžník voči postupcovi (pôvodnému veriteľovi\n\n) s tým, že\n\nju započítavala v zmysle § 529 Občianskeho zákonníka voči oprávnenej ako voči\npostupníkovi. Okresný súd poukázal na to, že «povinný ako dlžník má voči oprávnenému\nako postupníkovi (novému veriteľovi) právo vzniesť všetky námietky, ktoré mal voči\npostupcovi (pôvodnému veriteľovi), avšak za kumulatívneho splnenia zákonom stanovených\npodmienok, ktorými sú, a) ide o pohľadávky spôsobilé na započítanie, b) ide o pohľadávky,\nktorými dlžník disponoval najneskôr v deň, kedy mu bolo postúpenie pohľadávky oznámené\n(resp. preukázané), t.j. pohľadávka dlžníka nebola medzičasom splnená a existovala v\nmomente započítania a c) dlžník bez zbytočného odkladu oznámil postupníkovi svoje\npohľadávky, ktoré mal v čase oznámenia postúpenia... Zákon však poskytuje právnu\nochranu aj postupníkovi, ktorý nemusí mať v čase postúpenia pohľadávky vedomosť\no existencii pohľadávok dlžníka a táto ochrana spočíva v povinnosti dlžníka, oznámiť\npostupníkovi takéto pohľadávky v lehote „bez zbytočného odkladu“ po tom, ako mu\npostupník oznámi postúpenie pohľadávky. Márne uplynutie lehoty... má za následok zánik\npráva započítať takéto pohľadávky voči postupníkovi.». S ohľadom na skutkové okolnosti\nprípadu (bod 72 druhého napadnutého uznesenia) okresný súd dospel k záveru, že «...\npovinnému nič nebránilo uplatniť kompenzačnú námietku ešte počas súdneho konania, v\nktorom bol vydaný exekučný titul a to priamo voči pôvodnému veriteľovi, postupcovi (a aj ju\nuplatnil, avšak potom vzal vzájomnú žalobu vylúčenú na samostatné konanie späť). Rovnako\n16\n\nani po tom, ako sa povinný dozvedel o postúpení pohľadávky (sám uvádza deň 4.10.2017),\nnič nebránilo povinnému v tom, aby bez zbytočného odkladu oznámil postupníkovi, že má\npohľadávku voči postupcovi a započítal si túto svoju pohľadávku voči postupníkovi. Časový\núsek medzi dňom 4.10.2017 a dňom 27.2.2018, kedy povinný oznámil oprávnenému\nzapočítanie pohľadávok (deň doručenia jeho právnemu zástupcovi), teda v trvaní takmer 5\nmesiacov, podľa názoru súdu nie je možné nijako považovať za oznámenie vzájomných\npohľadávok v lehote „bez zbytočného odkladu“... ».\n35. Podľa názoru ústavného súdu je pre posúdenie veci podstatné to, že sťažovateľka\nsi započítala svoju tvrdenú pohľadávku vzájomným návrhom už v súdnom konaní, v ktorom\nbol vydaný exekučný titul a v ktorom bol žalobcom ešte pôvodný veriteľ\nV priebehu konania však vzala sťažovateľka (nevedno z akých dôvodov)\nvzájomnú žalobu späť. V exekučnom konaní je situácia odlišná. Na to, aby sa po začatí\nexekúcie prihliadalo na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči\noprávnenému je v zmysle § 61e Exekučného poriadku potrebné, aby bola pohľadávka\npriznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Prvým\ndôležitým momentom je to, že sťažovateľka si nemohla v exekučnom konaní jednostranne\nzapočítať pohľadávku voči oprávnenej ako postupníkovi bez toho, aby ju doložila\nexekučným titulom. Druhým momentom je to, že sťažovateľka získala exekučný titul\nv rozhodcovskom konaní, ktoré iniciovala po začatí exekučného konania, a v ktorom\nžalovala právneho nástupcu pôvodného veriteľa\n\nAko\n\nvyplynulo z napadnutých rozhodnutí, sťažovateľka nemala dojednanú rozhodcovskú\ndoložku alebo uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu ani so zaniknutou\n, ani s jej právnym nástupcom\n\nno napriek tomu\n\npredložila okresnému súdu rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul spôsobilý\nna započítanie. Z uvedeného dôvodu podala spoločnosť\n\nžalobu o zrušenie\n\nrozhodcovského rozsudku.\n36. Na uvedené nadväzuje posledný okruh námietok sťažovateľky týkajúci sa\npreskúmavania exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti je\nna mieste poukázať na zistenia vyššieho súdneho úradníka, ktorý v prvom napadnutom\n17\n\nuznesení uviedol, že konanie pred rozhodcovským súdom « inicioval povinný, ktorý zostavil\nprostredníctvom právneho zástupcu dokument „Pokusu o zmier“ zo dňa 09. 01. 2018.\nPodľa uvedeného Pokusu o zmier, bol povinný vyzvaný neodkladne do 3 dní uhradiť dlžnú\nsumu vo výške 400.000,00 Eur a „ Zároveň, v prípade neuhradenia vyššie uvedených faktúr,\nsa klient obráti na mediátora/rozhodcu\n\n,\n\n, za účelom riešenia sporu. V prípade odmietnutia mediácie, resp. mediačnej\nvýzvy, nastáva platnosť rozhodcovskej doložky.“ Povinný sám vybral osobu, ktorá mala\nspor vyriešiť, pričom z takto formulovanej výzvy nevyplývalo jednoznačne, či sa mal spor\nrozhodnúť pred rozhodcom alebo mediátorom. Bez ohľadu na tento fakt, nebolo možné\ntakúto výzvu považovať za rozhodcovskú zmluvu ani rozhodcovskú doložku. Predmetný\nPokus o zmier bol jednostranným právnym úkonom urobený povinným, adresovaný\nDohoda (rozhodcovská zmluva) by sa považovala za uzavretú,\nak by vyjadrenie súhlasu adresáta (\n\nbez výhrad došlo včas navrhovateľovi\n\n(povinnému). V predmetnej veci nebol\n\nani doručený dokument\n\n„Pokus o zmier“. K akceptácii návrhu zo strany povinného nedošlo nijakým spôsobom,\nneuvádza to povinný a nevyplýva to ani z predloženého rozhodcovského spisu.\nRozhodcovská zmluva, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,\nmusí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Z vyššie uvedených ustanovení\nvyplýva, že písomná forma rozhodcovskej zmluvy/rozhodcovskej doložky nebola platne\ndojednaná, keďže mlčanie nemožno považovať za súhlas\n\ns\n\nrozhodcovskou doložkou. Zároveň súdu neboli predložené žiadne listinné dôkazy,\npreukazujúce vôľu\n\ns konaním pred rozhodcovským súdom.».\n\n37. Sudca okresného súdu k tomu nadväzne v druhom napadnutom uznesení uviedol,\nže „vyšší súdny úradník v prejednávanej veci postupoval rovnako ako pri každom\nexekučnom\n\ntitule,\n\nkeď\n\nsa\n\nzaoberal\n\nformálnou\n\na\n\nmateriálnou\n\nvykonateľnosťou\n\nrozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a to bez rozdielu či ide o rozsudok\nvšeobecného súdu alebo o rozsudok rozhodcovského súdu. Exekučný súd je oprávnený a\nzároveň povinný vyriešiť otázku, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu o veci konať\na rozhodovať. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za\nneodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať\n18\n\nrozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak\nnedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v\ntakom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.“. Zároveň sa okresný súd pozrel\nna vec z opačnej strany, uvádzajúc, že pokiaľ by exekučný súd neposudzoval formálnu\nvykonateľnosť exekučného titulu (t. j. či bol exekučný titul vydaný orgánom vybaveným\nk tomu právomocou), poskytol by takému titulu bezdôvodne súdnu ochranu. Taktiež by to\nznamenalo, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul by mohol vydať rozhodca\nv akejkoľvek veci bez založenia jeho právomoci a bez uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy\nalebo rozhodcovskej doložky, čo by bolo neakceptovateľné a v rozpore s právom na súdnu\na inú ochranu. Napokon zdôraznil, že pri skúmaní existencie rozhodcovskej zmluvy\n(doložky) neposudzoval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku a postup súdu nijako\nnesmeroval k zrušeniu rozhodcovského rozhodnutia. Ústavný súd musí prisvedčiť\nokresnému súdu, že exekučný súd je (aj naďalej) oprávnený a zároveň aj povinný skúmať,\nči rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej\nzmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd\ns právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný, tým ako túto otázku\nvyriešil rozhodcovský súd. Pokiaľ tak okresný súd v aktuálne posudzovanej veci\npostupoval, nemožno mu ani v tomto smere nič vytknúť.\n38. Sťažovateľka teda (v čase posudzovania jej návrhu na zastavenie exekúcie)\nnepredložila okresnému súdu taký exekučný titul, na základe ktorého by mohla viesť\nexekúciu voči oprávnenej, ako to predpokladá § 61e Exekučného poriadku, a preto okresný\nsúd na takéto jednostranné započítanie neprihliadol. V nadväznosti na zistenia o nedostatku\nrelevantných dôkazov pre zastavenie exekúcie okresný súd uzavrel, že sťažnosť\nsťažovateľky proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky, ktorým bol zamietnutý jej návrh\nna zastavenie exekúcie, je potrebné zamietnuť.\n39. Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľka pred ústavným súdom zopakovala\nnámietky, ktoré už boli predmetom preskúmavania okresným súdom, na základe ňou\npodanej sťažnosti proti rozhodnutiu okresného súdu vydanému vyššou súdnou úradníčkou,\nteda ústavná sťažnosť je vlastne iba pokračujúcou polemikou s právnym názorom okresného\n19\n\nsúdu. Sťažovateľka tak stavia ústavný súd do pozície bežnej prieskumnej inštancie\nvšeobecného súdnictva, keď požaduje, aby ústavný súd vec opätovne posúdil a stotožnil sa\ns jej právnym názorom. Ústavný súd v súvislosti s takto koncipovanou sťažnosťou\npripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného\nsúdnictva.\n40. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie\nrozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06). Ústavný súd sa však z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že okresný\nsúd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia na vec vzťahujúcich sa\nprávnych predpisov interpretoval a aplikoval ústavne súladným spôsobom, jeho úvahy\nvychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Okrem\ntoho, druhé napadnuté uznesenia okresného súdu (nadväzujúce na uznesenie vydané vyššou\nsúdnou úradníčkou) obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, z ktorých je\njednoznačne zrejmé, že sudca okresného súdu sa so všetkými námietkami sťažovateľky\nobsiahnutými v sťažnosti zaoberal a s týmito sa pomerne vyčerpávajúco vysporiadal.\nÚstavný súd preto zhrňujúco konštatuje, že závery, ku ktorým okresný súd dospel, nemožno\noznačiť za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyhodnotil i druhý a tretí okruh\nnámietok sťažovateľky ako neopodstatnený.\n41. V súvislosti\n\ns\n\nprejavom nespokojnosti sťažovateľky s napadnutými\n\nrozhodnutiami okresného súdu ústavný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že\nrozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania (strán sporu). Aj\nstabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj\n20\n\núčastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť\nvšeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov\na rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na tieto procesné úkony\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade\ns platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom\núčastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia\ncivilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09,\nIII. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru ústavného súdu učinil okresný súd svojím\nrozhodnutím zadosť.\n42. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že niet žiadnej relevantnej\nspojitosti medzi posudzovaným druhým napadnutým uznesením okresného súdu\na namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia,\ntotožnosť námietok sťažovateľky, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva\nna súdnu ochranu (a práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie\nv súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní,\nústavný súd sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n43. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky\nvrátane jej návrhu na odklad vykonateľnosti druhého napadnutého uznesenia okresného\nsúdu v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. októbra 2018\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:51256d8f-9b08-44bb-810b-909aa65e4483", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 353/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 353/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51256d8f-9b08-44bb-810b-909aa65e4483"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03"}, {"guid": "ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 302/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 302/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 106/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:21e0700a-10f1-4525-b2f2-c4f28048df3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.509.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 509/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 509/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.509.2026.1"}, {"guid": "ussr:15b5b526-7444-46fc-9f33-a62bdae53dcf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.302.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 302/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 302/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.302.2026.1"}, {"guid": "ussr:54bb7527-c367-4068-9165-86e4470900dd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.185.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 185/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 185/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.185.2026.1"}, {"guid": "ussr:c181a713-6f8b-482d-b465-1934c7648736", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.23.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2026 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.23.2026.1"}, {"guid": "ussr:3900f055-0d9d-4f6a-b2a4-fec7459915e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.630.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 630/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 630/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.630.2025.1"}, {"guid": "ussr:140e09ba-4de4-4b96-aea1-2b2c2626ae4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.632.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 632/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 632/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.632.2025.1"}, {"guid": "ussr:049e0a51-44d6-4356-bf67-8cbc5fd94dc3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.624.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 624/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 624/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.624.2025.1"}, {"guid": "ussr:f2482f6c-79bb-40bc-bd5d-5ac93f1fab85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.596.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 596/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 596/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.596.2025.1"}, {"guid": "ussr:165ec11e-c5d4-498a-b24d-67d4a3500170", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.543.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 543/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 543/2025 z 25. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.543.2025.1"}, {"guid": "ussr:c24f8726-2e95-4e23-9620-a528008006fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.327.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 327/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 327/2025 z 23. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.327.2025.1"}, {"guid": "ussr:2021a6a1-7a26-4208-9fec-02026231fe0c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.326.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 326/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 326/2025 z 17. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.326.2025.1"}, {"guid": "ussr:55d48ddf-b567-48d9-a050-bae548a2adf4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.232.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 232/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 232/2025 z 13. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.232.2025.1"}, {"guid": "ussr:18712deb-9d27-4aec-b3d6-dba088900aa4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.302.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 302/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 302/2025 z 7. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.302.2025.1"}, {"guid": "ussr:ce138741-cd15-42b9-8c9d-808920e3b1b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.219.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 219/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 219/2025 z 27. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.219.2025.1"}, {"guid": "ussr:a90bbee6-6164-40be-8c38-aa7b3127533b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.212.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 212/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 212/2025 z 27. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.212.2025.1"}, {"guid": "ussr:d7889d9e-6d25-4483-952e-5c2ab6ed7c67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.108.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 108/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 108/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.108.2025.1"}, {"guid": "ussr:1a4c2e8e-3f37-4852-81ec-85897eb2ca1d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.681.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 681/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 681/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.681.2024.1"}, {"guid": "ussr:9f925e8e-0a02-41ef-a59c-029ac04cda55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.713.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 713/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 713/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.713.2024.1"}, {"guid": "ussr:fe791d47-fbba-4c90-8470-baaf017b43b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.608.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 608/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 608/2024 z 10. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.608.2024.1"}, {"guid": "ussr:2b19b91f-80e3-41b3-9bad-2462532ef35e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.559.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 559/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 559/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.559.2024.1"}, {"guid": "ussr:78e0670d-abca-4352-8728-e9d97cbff645", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.349.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 349/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 349/2024 z 25. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.349.2024.1"}, {"guid": "ussr:7796f7f3-b60f-4730-8314-9b4ff58bcbc3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.633.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 633/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 633/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.633.2023.1"}, {"guid": "ussr:b4b590c2-c7be-4b25-81f1-07d99ec22444", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.409.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 409/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 409/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.409.2023.1"}, {"guid": "ussr:61dd5169-83e8-443e-9d77-7f6bb6e0787d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.242.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 242/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2023 z 20. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.242.2023.1"}, {"guid": "ussr:2e97347b-56f0-4860-aafb-81f7a3537822", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.214.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 214/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 214/2023 z 5. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.214.2023.1"}, {"guid": "ussr:768a8d8f-db29-4c1c-b229-aed134ab64fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.180.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 180/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 180/2021 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.180.2021.1"}, {"guid": "ussr:d7b97737-67a6-49b4-a432-d6e346bb4a9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.311.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 311/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.311.2020.1"}, {"guid": "ussr:737d16c5-e15c-4064-a25b-769abf922df6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.146.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 146/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 146/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.146.2020.1"}, {"guid": "ussr:bf4c1d39-6d6b-4217-9441-d93984187500", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.43.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 43/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 43/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.43.2020.1"}, {"guid": "ussr:c0138099-9ccf-4af9-9bb9-38fa1ec19e91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.375.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 375/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 375/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.375.2019.1"}]}