{"guid": "ussr:22a15025-8863-45b8-a18e-ccfcc81daa21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.37.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 37/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 37/2019 z 29. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. januára 2019, sp. zn. III. ÚS 37/2019, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.37.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/22a15025-8863-45b8-a18e-ccfcc81daa21", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.37.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.37.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.37.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 37/2019-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2019\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti TECPAN, s. r. o., Námestie SNP 16,\nBanská Bystrica (pôvodne Slovenská autobusová doprava, s. r. o., Žitná 5, Žilina),\nzastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17,\nŽilina, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Milan Chovanec, vo veci namietaného\nporušenia čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 13 Cob 209/2015 z 18. mája 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti TECPAN, s. r. o., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2017\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská autobusová doprava, s. r. o., Žitná 5,\nŽilina (ďalej len „právny predchodca sťažovateľky“), ktorou namieta porušenie čl. 1 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 13 Cob 209/2015 z 18. mája 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok\nkrajského súdu“).\n\n2. Ústavný súd konštatuje, že v priebehu tohto konania (po podaní sťažnosti, pozn.)\ndošlo k zániku právneho predchodcu sťažovateľky a jej výmazu 15. júla 2017 z obchodného\nregistra, a to na základe zlúčenia, pričom právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť\nOMEGA-ENERGO SK, s. r. o., Kopčianska 10, Bratislava, ktorá tiež zanikla zlúčením\ns viacerými\n\nobchodnými\n\nspoločnosťami\n\na bola\n\nvymazaná\n\nz obchodného\n\nregistra\n\n16. novembra 2017. Právnym nástupcom uvedenej obchodnej spoločnosti sa stala obchodná\nspoločnosť TEPCAN, s. r. o., Námestie SNP 16, Banská Bystrica (ďalej len\n„sťažovateľka“).\n3. Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že sťažovateľka bola stranou v konaní (ako\nžalovaná v 1. rade, pozn.) o určenie účasti spoločníka v spoločnosti. Okresný súd Žilina\n(ďalej len „okresný súd“) v uvedenej veci svojím rozsudkom žalobe žalobcu čiastočne\nvyhovel, keď konštatoval, že žalobca ako spoločník právneho predchodcu sťažovateľky\nuzatvoril s druhým spoločníkom neplatnú zmluvu o prevode obchodného podielu (ďalej len\n„zmluva“), na základe ktorej mal bezodplatne previesť svoj obchodný podiel na druhého\nspoločníka v spoločnosti právneho predchodcu sťažovateľky (v hodnote 16 596,95 €, t. j.\n1/3 obchodného imania spoločnosti, pozn.). Dôvodom čiastočného vyhovenia žaloby bol\nzáver o neplatnosti zmluvy z dôvodu simulácie, pričom zároveň konštatoval, že\ndissimulovaný úkon predaja obchodného podielu na základe ústnej zmluvy bol neplatný\npre nedodržanie písomnej formy. Na základe uvedeného okresný súd určil, že žalobca je\nspoločníkom sťažovateľky. Proti rozsudku okresného súdu sťažovateľka podala odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že ho potvrdil ako vecne\nsprávny. Sťažovateľka nespokojná s napadnutým rozsudkom krajského súdu podala\ndovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nuznesením sp. zn. 5 Obdo 69/2016 z 30. marca 2017 (ďalej len „rozhodnutie o dovolaní“)\ntak, že ho odmietol.\n4. Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že napadnutým rozsudkom krajského súdu boli\nporušené jej označené práva, a to z dôvodu, že krajský súd arbitrárne vec právne posúdil,\nkeď dospel k nesprávnemu vyriešeniu kľúčovej otázky o simulácii právneho úkonu,\nnesprávne hodnotil vykonané dôkazy a na niektoré z nich neprihliadal, resp. ich odmietol\nvykonať. Sťažovateľka krajskému súdu vyčíta, že na základe vykonaného dokazovania\n2\n\nkrajský súd nemohol dospieť k záveru o simulácii právneho úkonu, inak perfektnej zmluvy.\nV tejto súvislosti sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti pomerne na rozsiahlom priestore\nskutkovo argumentuje a poskytuje aj svoj právny názor na vec. Tvrdí, že závery uvedené\nv napadnutom rozsudku krajského súdu sú prejavom svojvôle či arbitrárnosti, preto je\npresvedčená o tom, že napadnutý rozsudok porušuje jej označené práva.\n5. V súvislosti v využitím mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania\nsťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „okrajovo poukazujem na to, že moja ústavná sťažnosť\nnesmeruje proti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, pričom moje dovolanie bolo\nodmietnuté v Časti namietaného porušenia § 421 ods. 1 CSP ako neúplné a v časti\nnamietaného porušenia § 420 písm. f/ CSP ako procesné neprípustné. Aj napriek tomu, že\nmoje dovolanie proti tomuto rozhodnutiu nesmeruje, uvedené rozhodnutie sa javí ako\nnesprávne, keď Najvyšší súd SR dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdov I. a II.\ninštancie nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Dôvodom\nnenamietania správnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v tomto konaní je to, že\nkonštatovanie porušenia mojich práv pri rozhodovaní dovolacieho súdu, by moju situáciu\nv praxi neovplyvnilo.“.\n6. V závere svojej sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom rozhodol tak, že vysloví porušenie jej označených práv\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu, napadnutý rozsudok krajského súdu zruší a vec\nvráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej finančné zadosťučinenie v sume\n100 000 €, ako aj náhradu trov konania.\n7. Sťažovateľka zároveň navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého rozsudku\nkrajského súdu s poukazom na skutočnosť, že zamestnáva 80 ľudí a že právoplatnosťou\na výkonom napadnutého rozsudku by bola ochromená činnosť samotnej spoločnosti,\nvyplácanie miezd a prerušenie plnenia si záväzkov spoločnosti proti finančným peňažným\nústavom, čo vyvolá úpadok spoločnosti.\nII.\n\n3\n\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n10. V súvislosti s procesným nástupníctvom právneho predchodcu sťažovateľky\nústavný súd konštatuje, že všetky práva a záväzky zaniknutých subjektov prešli z právneho\npredchodcu sťažovateľky na jej právneho nástupcu a následne potom na sťažovateľku.\nÚstavný súd nemal pochybnosť o tom, kto v čase rozhodovania ústavného súdu o tejto\nsťažnosti je účastníkom konania, preto posúdil túto otázku tak, ako to je uvedené v záhlaví\ntohto rozhodnutia.\n11. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta, že napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu bolo neprípustným spôsobom zasiahnuté do jej základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n\n4\n\n12. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak\nsťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon\nna ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je\nsťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n13. Súčasťou\n\ndoterajšej\n\njudikatúry\n\nústavného\n\nsúdu\n\nje\n\naj\n\nprávny\n\nnázor,\n\npodľa ktorého vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych\nprostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd\núčinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych\npredpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom\npríslušným orgánom (IV. ÚS 177/05).\n14. Z obsahu samotnej sťažnosti sťažovateľky vyplýva, že podala vo svojej veci\ndovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením tak, že ho odmietol. Zároveň\nz citovanej argumentácie (bod 4 odôvodnenia tohto rozhodnutia) sťažovateľky vyplýva, že\nprípustnosť svojho dovolania založila na viacerých dôvodoch prípustnosti, konkrétne\nz dôvodu podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ale zároveň aj na dôvodoch prípustnosti dovolania\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP. Z priloženej kópie rozhodnutia o dovolaní, jeho\nodôvodnenia, je zrejmé, že pokiaľ išlo o namietaný dôvod prípustnosti podľa § 421 ods. 1\npísm. a) a b) CSP, najvyšší súd konštatoval, že „dovolateľ v dovolaní obmedzil len\nna konštatovanie, že odvolací súd nesprávne právne posúdil existenciu naliehavého\nprávneho záujmu a platnosť Zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom bližšie\nnešpecifikoval, v čom malo toto nesprávne právne posúdenie spočívať. Z obsahu dovolania\ntiež nemožno vyvodiť, v akom smere sa riešenie právnych otázok odvolacím súdom\nv predmetnej veci odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a ani to, že\ndovolacím súdom nebola niektorá z právnych riešených odvolacím súdom vyriešená.\nDovolací súd v tejto časti považuje dovolanie žalovaného 1/ za neúplné, nakoľko dovolací\ndôvod nevymedzil tak, ako to predpokladá ust. § 432 ods. 2 C. s. p.“. Zároveň tiež\nkonštatoval, že uvedené dôvody prípustnosti dovolania právneho predchodcu sťažovateľky\nsa navzájom logicky vylučujú, keď uviedol, že „skutočnosť, že k nejakej právnej otázke\nexistuje ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu a odvolací súd sa od nej odkloní\n5\n\n(písm. a/), v zásade logicky vylučuje, aby táto otázka ešte nebola predmetom dovolacieho\nprieskumu (písm. b/). V tejto časti je preto dôvodným odmietnutie dovolania z dôvodu podľa\n§ 447 písm. f/ C. s. p., nakoľko dovolanie neobsahuje vymedzenie dovolacieho dôvodu tak,\nako to predpokladá zákon, čo zakladá aj zmätočnosť podaného dovolania.“.\n15. Vychádzajúc z citovaného odôvodnenia rozhodnutia o dovolaní, ktorým najvyšší\nsúd dovolanie sťažovateľky odmietol, ústavný súd konštatuje, že dovolanie sťažovateľky\nv časti podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP bolo odmietnuté z dôvodu, že bolo neúplné,\nkeďže dovolacie dôvody neboli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP, preto\nbol daný dôvod na postup podľa § 447 písm. f) CSP. Najvyšší súd v rozhodnutí o dovolaní\nkonštatoval, že sťažovateľka nedostatočne vymedzila dôvody, keď neuviedla, v čom má\nspočívať nesprávne právne posúdenie veci, a ani to, v akom smere sa riešenie právnych\notázok odvolacím súdom v predmetnej veci odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, čím nesplnila svoju povinnosť podľa § 432 ods. 2 CSP. Inými slovami,\nsťažovateľka podala dovolanie, ktoré nemalo zákonné náležitosti, v dôsledku čoho ani\nnemohlo dôjsť k meritórnemu posúdeniu jej výhrad proti napadnutému rozsudku krajského\nsúdu.\n16. Táto zistená skutočnosť má vážne následky z hľadiska posudzovania prípustnosti\nsťažnosti smerujúcej proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu po rozhodnutí\no dovolaní, aj napriek skutočnosti, že dovolací súd podané dovolanie odmietol. Jadrom\nsťažnostných námietok sťažovateľky boli tvrdenia o arbitrárnosti napadnutého rozsudku,\nktoré odôvodnila tým, že vo veci konajúce súdy nesprávne riešili právnu otázku naliehavého\nprávneho záujmu, ako aj otázku právneho posúdenia neplatnosti zmluvy z hľadiska toho, či\nv okolnostiach veci bolo možné považovať zmluvu za simulovaný právny úkon, pričom\nv tomto smere aj argumentovala skutkovými okolnosťami veci.\n17. Pokiaľ dovolateľ prípustnosť svojho dovolania založil na dôvodoch nesprávneho\nprávneho posúdenia otázky podľa § 421 ods. 1 CSP a dovolací súd odmietol dovolanie\nz dôvodu, že dovolateľ nevymedzil dôvody svojho dovolania, tak ako to vyžaduje § 432\nods. 2 CSP, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka nevyčerpala účinný a dostupný\nmimoriadny opravný prostriedok na ochranu svojho základného práva na súdnu ochranu,\n6\n\nako aj práva na spravodlivý proces účinne, preto jej sťažnosť smerujúca proti meritórnemu\nrozhodnutiu odvolacieho súdu založená na tých istých dôvodoch, v tej istej veci, je\nneprípustná.\n18. Ústavný súd zároveň konštatuje, že v okolnostiach veci lehotu na podanie\nsťažnosti proti napadnutému rozsudku krajského súdu nebolo možné považovať\nza zachovanú v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej len „ESĽP“\n(napr. rozsudok ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika,\nsťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54)], podľa ktorej dvojmesačná lehota na podanie\nsťažnosti ústavnému súdu začne plynúť dňom doručenia procesného rozhodnutia\no mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a je v zásade považovaná za zachovanú aj\nvo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, s výnimkou prípadov, keď to\nkonkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú, pretože okolnosť, že sťažovateľka podala\ndovolanie, ktoré nemalo zákonné náležitosti (a preto bolo odmietnuté), hoci bolo zo zákona\nprípustné podľa § 421 CSP, predstavuje výnimku pre uplatnenie tejto zásady zachovania\nlehoty vo vzťahu k právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu.\n19. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v tejto časti je\npotrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť, ako aj\npre jej oneskorenosť.\n20. Pokiaľ ide o namietaný čl. 1 ods. 1 ústavy, ústavný súd konštatuje, že predmetný\nčlánok neupravuje žiadne základné právo alebo slobodu, ktorej porušenie by bolo možné\nv rámci konania o sťažnosti fyzických alebo právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nvysloviť. Preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti v rámci predbežného prerokovania\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\n21. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti ako celku, ústavný súd sa nezaoberal\nďalšími návrhmi sťažovateľky, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti\nvyhovie. Obdobný záver platí aj pre jej návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého\nrozsudku krajského súdu.\n\n7\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. januára 2019\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "arbitrárnosť", "sťažnosť-odmietnutie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dovolanie-dovolacie konanie", "prechod (práv a povinností)", "rozhodnutie-meritórne", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "f33b45e6-fed8-4931-b03d-1ae5eb6ec5aa:275ae3bf-4a2a-4f09-9bb2-1f35c2fbfe97", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5113201670.1", "spisova_znacka": "13Cob/209/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/209/2015 z 17. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5113201670.1"}], "citovane_v": []}