{"guid": "ussr:de19243f-b1e9-41dc-8612-388f4056a2ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.361.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 361/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 361/2018 z 29. 1. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 29. januára 2019, sp. zn. III. ÚS 361/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.361.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-29", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/de19243f-b1e9-41dc-8612-388f4056a2ce", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.361.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.361.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.361.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 361/2018-43\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. januára 2019 v senáte\nzloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra\nMamojku v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n, právne zastúpenej\n\nadvokátkou Mgr. Romanou Habiňákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného\nporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 23 P 67/2015 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 23 P 67/2015\nporušené boli.\n2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n23 P 67/2015 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom\n\ndvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Košice II\n\nj e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov) na účet jej právnej\nzástupkyne Mgr. Romane Habiňákovej, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 361/2018-21 z 18. septembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 23 P 67/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:\n„Sťažovateľ podal dňa 18.02.2015 návrh na začatie konania týkajúci sa úpravy\nrodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva.\nDňa 27.03.2015 bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené Vyjadrenie otca\nk návrhu podanému zo strany matky. Dňa 02.04.2015 zaslala matka súdu stanovisko\nk Vyjadreniu otca.\n\n2\n\nDňa 21.04.2015 Okresný súd Košice II vydal v konaní 23P/67/2015 Uznesenie,\nktorým rozhodol tak. že návrh otca na prerušenie konania zamietol. Dňa 01.07.2015 bolo\nprávnej zástupkyni sťažovateľa doručené Odvolanie voči Uzneseniu súdu. ktorým bol návrh\notca na prerušenie konania zamietnutý. Dňa 01.07.2015 zaslal sťažovateľ prostredníctvom\nprávneho zástupcu Stanovisko k odvolaniu otca.\nDňa 19.08.2015 bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené Uznesenie\nz Krajského súdu v Košiciach, ktorým bolo potvrdené Uznesenie Okresného súdu Košice II,\nč.k.: 23IV67/20I5 zo dňa 21.04.2015. Dňa 09.12.2015 sa konalo súdne pojednávanie\nv právnej veci sťažovateľa. Dňa 11.03.2016 podala sťažovateľka návrh na vykonanie\ndôkazov. V mesiaci jún 2016 predkladala sťažovateľka dôkazy do súdneho spisu. Dňa\n24.08.2016 sa uskutočnilo súdne pojednávanie v právnej veci sťažovateľa. Od tohto\nobdobia, teda po dobu 14 mesiacov súd vo veci nekonal. Dňa 29.1 1.2017 súd vytýčil termín\npojednávania na január 2018. Pojednávanie bolo vytýčené potom ako sťažovateľ podal\nsťažnosť na prieťahy v súdnom konaní. Predseda Okresného súdu Košice II vyhodnotil\nsťažnosť sťažovateľa ako dôvodnú.\nV konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod č.k. 23P/67/2015 súd vôbec\nnekonal plynulo aj keď vec právne ale ani fakticky zložitá nebola a nebola zložitá ani\npovaha prejednávanej veci t. j. úprava práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas\ndo rozvodu manželstva.\nSťažovateľ má za to, že zo všetkého uvedeného vyplýva, že Okresný súd\nje zodpovedný za celkovú neprimeranú dĺžku namietaného konania v trvaní niekoľkých\nmesiacov od podania žalobného návrhu, počas ktorej nekoná efektívne a bez zbytočných\nprieťahov takým spôsobom aby poskytol sťažovateľovi v namietanom konaní relevantnú\nochranu jeho práv a oprávnených nárokov v zmysle návrhu vo veci samej, ako aj\nnamietaných práv v zmysle ním podanej sťažnosti ústavnému súdu.“\n3. Sťažovateľka ďalej uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo\nnapadnuté konanie právoplatne skončené.\n4. Okrem toho, že sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy\nvyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie\n\n3\n\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie\njej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadovala prikázať\nokresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadala\npriznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a úhradu trov konania.\n5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním\nsp. zn. 1 SprV 459/2018 doručeným ústavnému súdu 10. júla 2018, v ktorom okrem\nuvedenia procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania konštatoval:\n«Ako vyplýva z chronológie vo veci vykonaných úkonov, v konaní došlo\nk ojedinelému prieťahu, a to z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne\na následnému zákonnému prerozdeleniu vecí z jej súdneho oddelenia, pričom nové zákonné\nsudkyne sa museli oboznámiť so všetkými takto prerozdelenými vecami, čo si vyžadovalo\nznačný časový priestor. Poukazujem však na skutočnosť, že po podaní sťažnosti predsedovi\nsúdu (16.11.2017) zákonná sudkyňa už dňa 29.11.2017 určila vo veci termín pojednávania\na od tej doby v konaní postupuje priebežne vytyčovaním pojednávaní. Podanie sťažnosti\npredsedovi súdu bolo tak pre odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky postačujúce\na nebolo potrebné podávať ústavnú sťažnosť, ktorá bola ústavnému súdu doručená tri dni\npred určeným termínom pojednávania (22.1.2018). Navyše aj samotná sťažovateľka dvakrát\npožiadala o odročenie pojednávania, a to v jednom prípade pre zdravotné problémy\n(13.4.2016) a v druhom prípade (22.2.2017) pre kolíziu termínu pojednávania\n(i keď pojednávanie bolo odročené pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne).\nI podľa doterajších rozhodnutí ústavného súdu a vzhľadom na jeho doterajšiu\njudikatúru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, II. ÚS 217/2013, II. ÚS 506/2017) nie každý\nzistený prieťah v súdnom konaní má za následok nevyhnutne porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.\nS ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup súdu nemusí vyznačovať takými\nvýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“. Ústavný\nsúd už vo svojich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní\nniekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n\n4\n\nAko vyplýva zo zápisnice z pojednávania dňa 12.4.2018, predmetom na ústavnom\nsúde napadnutého konania je výživné k maloletému dieťaťu na čas do právoplatnosti\nrozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa, ktorý rozsudok nadobudol\nprávoplatnosť dňa 20.10.2016. Bežné výživné na maloleté dieťa je tak v predmetnom\nrozsudku určené (konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 27P 91/2014).»\n6. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bolo aj uvedenie všetkých\nprocesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania:\n„... -návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas\ndo rozvodu manželstva podala sťažovateľka na tunajšom súde dňa 18.2.2015.\n-dňa 4.3.2015 boli urobené úkony v rámci prípravy pojednávania - maloletému\ndieťaťu bol ustanovený kolízny opatrovník, návrh bol zaslaný na vyjadrenie otcovi, boli\nžiadané správy o príjmoch rodičov dieťaťa, kolízny opatrovník bol požiadaný o prešetrenie\npomerov v rodine.\n-dňa 18.3.2015 podal otec návrh na prerušenie daného konania, ktorý bol 19.3.2015\nzasielaný právnej zástupkyni sťažovateľky.\n-sťažovateľka svoje stanovisko k prerušeniu konania doručila súdu 9.4.2015.\n-uznesením zo dňa 21.4.2015 bol návrh otca na prerušenie konania zamietnutý.\n-proti tomuto uzneseniu sa otec dňa 15.6.2015 odvolal.\n-dňa 22.6.2015 bolo odvolanie otca zaslané na vyjadrenie právnej zástupkyni\nsťažovateľky a kolíznemu opatrovníkovi.\n-stanovisko sťažovateľky k odvolaniu bolo doručené súdu 6.7.2015.\n-dňa 16.7.2015 bol spis z dôvodu podaného odvolania predložený na rozhodnutie\nKrajskému súdu v Košiciach.\n-odvolací súd vrátil spis tunajšiemu súdu dňa 10.8.2015 s potvrdzujúcim uznesením.\n-dňa 12.8.2015 bolo rozhodnutie krajského súdu doručované stranám sporu.\n-dňa 4.9.2015 bolo určené pojednávanie na deň 9.12.2015. Zároveň boli žiadané\nchýbajúce správy nutné pre dané konanie.\n-pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na deň 13.4.2016 za účelom doplnenia\nmzdových listov strán sporu.\n\n5\n\n-pojednávanie dňa 13.4.2016 sa uskutočnilo bez prítomnosti sťažovateľky, ktorá\noznámila svoju práceneschopnosť a bolo odročené na deň 24.8.2016. -pojednávanie\nsa uskutočnilo bez prítomnosti otca a za účelom ďalšieho dokazovania bolo odročené\nna deň 22.2.2017.\n-pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne\nbol termín pojednávania, určený na deň 22.2.2017, zrušený a určený nový termín na deň\n16.8.2017.\n-dňa 15.2.2017 sama sťažovateľka cestou svojej právnej zástupkyne požiadala\no odročenie pojednávania, určeného na deň 22.2.2017, z dôvodu kolízie termínu\npojednávania s konaním na Okresnom súde v Trebišove.\n-z dôvodu, že práceneschopnosť pôvodne konajúcej zákonnej sudkyne trvala viac ako\n6 týždňov, boli všetky spisy z jej súdneho oddelenia v súlade s ustanovením § 51 ods. 4\npísm. a) zák. č. 757/2004 Z.z. a rozvrhom práce súdu prerozdelené medzi zvyšné dve\nsudkyne príslušného rozsahu pôsobnosti. Predmetná vec bola pridelená do súdneho\noddelenia\n\n.\n\n-na základe pokynu tejto sudkyne bol v mesiaci jún zrušený termín pojednávania,\nurčený na 16.8.2017.\n-dňa 16.11.2017 podala sťažovateľka predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.\n-po podaní tejto sťažnosti určila zákonná sudkyňa dňa 29.11.2017 termín\npojednávania na deň 25.1.2018.\n-u otca doručenie predvolania na toto pojednávanie nebolo vykázané, preto došlo\nk jeho odročeniu na deň 12.4.2018.\n-pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na deň 26.7.2018“.\nÚstavný súd zistil, že ostatným úkonom vo veci bolo pojednávanie nariadené\nna 22. október 2018, ktoré bolo odročené na 7. január 2019. Na pojednávaní uskutočnenom\n7. januára 2019 okresný súd vo veci rozhodol.\n\n6\n\n7. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala prostredníctvom právnej\nzástupkyne stanovisko podaním doručeným ústavnému súdu 27. októbra 2018, v ktorom\nokrem iného uviedla:\n„S vyjadrením predsedu okresného súdu sa nestotožňujem. Trvám na svojej\nsťažnosti, pretože v konaní došlo k prieťahom, ktoré do dnešného dňa stále pretrvávajú.\nPodľa môjho názoru nejde o skutkovo zložitý spor, jedná sa o stanovenie výživného\nza obdobie dvoch rokov. Všetky dôkazy boli súdu doručené podaním návrhu, ako aj počas\nkonania. V samotnom konaní sme žiadali pripojiť spis o rozvode manželstva, v ktorom\nprebehlo dôkladné šetrenie o príjmoch žalovaného počas sporného obdobia ako aj príjmoch\na výdajoch mojich cv súvislosti s maloletou. Aj napriek týmto skutočnostiam, do dnešného\ndňa vo veci nebolo vydané žiadne rozhodnutie.\nTvrdenia predsedu Okresného súdu Košice, že v konaní došlo k ojedinelému\nprieťahu, a to z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne a následnému\nprerozdeleniu vecí a poukazom na skutočnosť, že po podaní sťažnosti (16.11.2017) zákonná\nsudkyňa už dňa 29.11.2017 určila vo veci termín pojednávania (22.1.2018), oznamujem,\nže ja nemôžem za komplikácie a zložitú situáciu na súde, ale mám za to, že mám právo na\nvybavenie mojej veci bez zbytočných prieťahov. Prieťahy v konaní som nezapríčinila ja,\nja som sa na pojednávaniach zúčastňovala. Na súd som doručila všetky podklady\na vyjadrenia. V každom jednom prípade, okamžite , bez meškania som reagovala na výzvu\nOS Košice II, neodkladne som mu odpovedala na každý prípis a list.\nOd podania sťažnosti na prieťahy konania súd vytýčil nasledujúce termíny\npojednávania:\n-Dňa 25.1.2018 – u otca doručenie predvolania tohto termínu nebolo vykázané,\npreto došlo k jeho odročeniu na deň 12.4.2018\n-Dňa 12.4.2018 sa uskutočnilo konanie vo veci samej a bolo opäť odročené,\n-dňa 26.7.2018, ktoré bolo odročené z dôvodu neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju\nneprítomnosť ničím neospravedlnil, napriek tomu, že doručenie termínu pojednávania mal\nriadne vykázané.\n-dňa 22.10.2018, bolo pojednávanie opätovne odročené pre neprítomnosť\nžalovaného, ktorého súd opomenul predvolať žalovaného na pojednávanie.\nNový termín pojednávania je stanovený na deň 7.1.2019.\n\n7\n\nJa mám maloleté dieťa, toho času som vo vysokom štádiu tehotenstva. Finančné\nprostriedky, ktoré žiadam od žalovaného v našom rozpočte chýbajú. Som na materskej\ndovolenke. Okrem rodičovského príspevku, iný príjem nemám. Výživné, ktoré v konaní\nžiadam, je za obdobie, kedy som bola na rodičovskej dovolenke. Okrem rodičovského\npríspevku a prídavku na dieťa som iný príjem nemala. Maloletá bola predčasne narodené\ndieťa, bolo potrebné zabezpečiť jej zvýšenou starostlivosť a opateru. Žalovaný v tom čase\nvymenil zámok na byte, a vyhodil ma na ulicu, kde som ostala zo dňa na deň, bez\nfinančných prostriedkov, osobných vecí len s igelitkou v ruke a spolu s maloletou. Bola som\nnútená si zo dňa na deň zabezpečiť podnájom a nájsť si aspoň brigádu, aby som zabezpečila\naspoň aký- taký príjem. V tomto období mi žalovaný posielal minimálne výživné t.j. 30,- Eur\nmesačne. Bola som nútená požiadať o pomoc moju rodinu a blízkych, aby som zvládala\nzabezpečenie základných existenčných potrieb. V tomto období som sa zadlžila a dodnes\ntieto dlžoby splácam.\nJa som toho názoru, že postup súdu v tejto veci sa od začiatku konania t.j.18.2.2015\nvyznačuje nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou, ktorej dôsledkom boli nielen\nzbytočné prieťahy v jednotlivých obdobiach konania, ale aj celková neprimeraná dĺžka\ndoterajšieho konania.\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý by čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil\nna súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z §17 CSP,\nktorý súdom prikazuje, aby v konaní postupovali tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, aby sa predchádzalo zbytočným prieťahom, ďalej z § 157 ods.1\nCSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo\na hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.\nV zmysle ustálenej súdnej praxe by mali mať práve konania vo veciach maloletých\ndetí zvýšenú prioritu prejednávania a rozhodovania. Napriek mojej snahe súd nekoná resp.\nnekoná dôsledne a tým nepriamo vzniká ujma na právach maloletého dieťaťa.\nPorušenie základných práv, ktoré sú predmetom sťažnosti naďalej pretrvávajú, súd\nkoná neefektívne, resp. nesústredene, ktoré napokon v kontexte celkovej doby trvania\nkonania predstavuje zásah do základného práva na prerokovanie vecí bez zbytočných\nprieťahov a práva na záležitostí v primeranej lehote. Čoskoro to bude štyri roky odo dňa\n\n8\n\npodania návrhu na začatie konania kedy som v stave právnej neistoty. Žalovaný\nnekomunikuje so súdom, súd nevyužíva všetky prostriedky a opatrenia, ktoré mu poskytuje\nzákon, aby zabezpečil účasť žalovaného. Posledné pojednávanie bolo odročené z dôvodu,\nže súd opomenul predvolať žalovaného na pojednávanie. Po vyše troch rokoch od podania\nnávrhu, nezistil prostredníctvom registra obyvateľov jeho adresu na doručovanie\npísomností. Na výzvu súdu o doručenie podkladov žalovaného ku konaniu, žalovaný\nnereaguje. Pritom sa jedná o konanie týkajúceho sa maloletých detí, ktorého primárnym\ncieľom je, aby takéto konania prebehli čo najrýchlejšie.\nVzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je evidentné, že v konaní dochádza\nk prieťahom už dlhé obdobie, súd koná neefektívne, a tým dochádza k porušeniu základných\npráv a slobôd.“\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n11. Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npodľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej\nlehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\n\n9\n\n12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n15. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016\nzrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového\na správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku.\n16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1\n\n10\n\nOSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie\núčelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého\nsa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa\npojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, v ktorý\nsa bude konať nové pojednávanie.\n17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného\nsporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)\na iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení\nCivilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho\nporiadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy\ntýchto poriadkov.\n18. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP,\npodľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP\no sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 ‒ § 172 CSP o predbežnom prejednaní\nsporu a následkoch neprítomnosti strán aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie\nvedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania a účel tohto zákona, alebo z § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej\npojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\n\n11\n\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n20. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,\nústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o výkone rodičovských práv a povinností\nk maloletým deťom tvorí bežnú súčasť agendy všeobecných súdov a v danom prípade\nnevykazuje črty mimoriadnej zložitosti, ktoré by boli dôvodom na výrazné predĺženie\nnapadnutého konania.\n21. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z hľadiska povahy konania ide\no vec, ktorá vo všeobecnosti vyžaduje postup okresného súdu s osobitnou rýchlosťou,\nčo v okolnostiach danej veci nebolo uskutočňované. Rovnako aj Európsky súd pre ľudské\npráva vo svojej judikatúre zdôraznil, že ak je predmetom konania výživné (jedna\nz povinností rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu), konaniu o týchto vzťahoch príslušné\nsúdy majú venovať „mimoriadnu starostlivosť, pretože procesné omeškanie v takejto veci\nmôže mať za následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (pozri H. v. Spojené\nkráľovstvo, rozsudok z 8. 7. 1987, bod 85).\n22. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým\nspôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V danom\nprípade sťažovateľka dvakrát požiadala o odročenie pojednávania, v jednom prípade\npre zdravotné problémy, v druhom prípade pre kolíziu termínu pojednávania, no tieto\nskutočnosti sú podľa názoru ústavného súdu v súvislosti s prieťahmi v napadnutom konaní\nzanedbateľné.\nÚstavný súd teda konštatuje, že správanie sťažovateľky v konaní pred okresným\nsúdom neovplyvnilo podstatnejším spôsobom jeho dĺžku tak, aby jej bolo možné pričítať\npodiel na stave, v akom sa vec v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala.\n\n12\n\n23. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní.\n24. Priebeh napadnutého konania bol v zásade plynulý, ale na druhej strane\nnapadnuté konanie podľa názoru ústavného súdu je potrebné hodnotiť ako nie dostatočne\nefektívne. Uvedené konštatovanie vyplýva zo skutočnosti, že napadnuté konanie v takej\ncitlivej veci pre sťažovateľku nebolo právoplatne skončené ani po takmer 4 rokoch od jeho\nzačatia, čo z ústavnoprávneho hľadiska nie je akceptovateľné.\n25. Argumentáciu predsedu okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti o dlhodobej\npráceneschopnosti zákonnej sudkyne a následnom prerozdelení jej vecí zákonným sudcom\nnemohol ústavný súd poukazujúc na svoju štandardnú judikatúru (napr. I. ÚS 38/03,\nIII. ÚS 155/2010) uznať, pretože námietka neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní\nagendy, a to aj v súvislosti s práceneschopnosťou nemá povahu okolnosti, ktorá\nby vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci.\n26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým\npostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 P 67/2015 došlo k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\n27. Pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie\njej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie\njej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného\nsúdu porušené, prikázal mu, aby v záujme zavŕšenia ochrany označených práv vo veci konal\nbez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nsťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu v jej veci.\n\n13\n\n28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n29. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n30. Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 3 000 € z dôvodov uvedených v jej sťažnosti. Poukázala na stav právnej neistoty,\nv ktorom sa nachádza, pretože okresný súd v takej citlivej veci, ako je výkon rodičovských\npráv a povinností voči maloletej dcére, dosiaľ právoplatne nerozhodol.\n31. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n32. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu (takmer 4 roky)\nvedeného pod sp. zn. 23 P 67/2015, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu,\npovahu veci, t. j. čo je pre sťažovateľku „v stávke“, ústavný súd považoval priznanie sumy\n2 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde.\n\n14\n\n33. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré\njej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátkou\nMgr. Romanou Habiňákovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nv odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n34. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá\nbola 921€.\n35. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia\na podanie sťažnosti, stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 153,50 €,\nt. j. spolu 460,50 €, čo spolu s režijným paušálom 3 x 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)\npredstavuje sumu 488,13 €.\nÚstavný súd vo zvyšnej časti návrhu týkajúceho sa trov konania nevyhovel.\n36. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.\n37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. januára 2019\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "maloletý-práva dieťaťa", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie-splnenie podmienok konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "23P/67/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c9e8bf16-8db3-41e9-a63a-b2735fe3daf7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.506.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.506.2017.1"}, {"guid": "ussr:d500bcdd-77e4-4de9-9062-69e1fdf8069a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 217/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 217/2013 z 13. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d500bcdd-77e4-4de9-9062-69e1fdf8069a"}, {"guid": "ussr:c74a9008-0bd7-48f0-8df9-77be3c8540bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c74a9008-0bd7-48f0-8df9-77be3c8540bd"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 57/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/01 z 31. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-31", "citacie_n": 2015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/01 z 12. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-12", "citacie_n": 1543, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4"}], "citovane_v": []}