{"guid": "ussr:90a1ae2e-9e75-405b-896d-4be7245c21de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.333.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 333/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 333/2018 z 3. 7. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 3. júla 2019, sp. zn. III. ÚS 333/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.333.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-07-03", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "nazov": "čl. 37 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/90a1ae2e-9e75-405b-896d-4be7245c21de", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.333.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.333.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.333.2018.1/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 333/2018-97\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej, zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša\nSzigetiho\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\nprerokoval\n\n, a\n\nústavnú\n,\n\nsťažnosť\n\n,\n, obaja\n\n, zastúpených spoločnosťou WERNER & Co. s. r. o., Stromová 54/A, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Andrej Werner, ktorou namietajú porušenie\nsvojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, základného práva\nna rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa\nčl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, základného práva vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38\nods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 92/2015 z 30. marca 2017, a takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\na\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n, a\n\n, obaja\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“, v citáciách\n\naj „žalobcovia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy podľa čl. 46 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 2 listiny,\nzákladného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 37 ods. 3\nlistiny, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžo 92/2015\nz 30. marca 2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa v konaní\no žalobe podľa druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení účinnom\n\nv rozhodnom\n\nobdobí\n\ndomáhali\n\nBratislava\n\n(neskôr\n\nKrajského stavebného\n\núradu\n\nďalej len „žalovaný“)\n\nč. A/2007/1779-HRL\n\npreskúmania\nOkresný\n\nz 15. januára\n\n2008\n\núrad\n(v\n\nrozhodnutia\nBratislava;\ncitáciách\n\naj\n\n„Rozhodnutie 2“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím mestskej časti Bratislava-Staré\nMesto č. SU-2006/28284/19916/2007/UR-Ga z 28. marca 2007. Uvedenými rozhodnutiami\nsprávne orgány rozhodli o umiestnení stavby č.\n, s prípojkami pre spoločnosť NOBLE, a. s., Sliezska 9, Bratislava (ďalej len\n„navrhovateľ“, v citáciách aj „stavebník“).\n3. Žalobou bolo namietané „nedoručenie oznámenia o začatí konania, čím boli...\nvylúčení z celého prvostupňového konania... Nesúhlasili s právnym názorom správneho\n\n2\n\norgánu, v zmysle ktorého nie je v jeho moci preverovať správnosť doručenia úradných\nzásielok... Podľa ich názoru za doručenie písomnosti je zodpovedný správny orgán, ktorý\nnemôže prenášať svoju zodpovednosť na poštovú prepravu, pričom je prípustný dôkaz\nopaku údajov uvedených na doručenke... Podľa ich názoru správny orgán nedostatočne\nzistil skutkový stav a vychádzal výlučne z listinného dôkazu predloženého navrhovateľom.\nNapriek tomu, že žalobcovia v odvolacom konaní predložili listiny spochybňujúce odborné\nzávery stavebníkom predloženého posudku, žalovaný sa s nimi nevysporiadal... Z uvedeného\ndôvodu je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Okrem uvedeného\nodvolací orgán nedoručil žalobcom vyjadrenie navrhovateľa k ich odvolaniu, ani ďalšie\ndoplňujúce podklady, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí, žalobcom neboli doručené\npodklady\n\no novom\n\nzameraní\n\nsporných\n\nvýšok\n\ngeodetom\n\na odborné\n\nk svetlotechnickému posudku vplyvu novostavby polyfunkčného domu na\n\nstanovisko\n...“.\n\n4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 4 S 5/2008-315\nz 20.\n\nmarca\n\n2015\n\nžalobu\n\nsťažovateľov\n\nzamietol.\n\nPo\n\npreskúmaní\n\nsúvisiaceho\n\nadministratívneho spisu uzavrel, že „oznámenie bolo menovaným doručované a aj úspešne\ndoručené 21. februára 2007 a v konaní neboli predložené žiadne relevantné dôkazy\npreukazujúce a spochybňujúce pravosť podpisov adresátov a nedoručenie písomnosti týmto\nosobám... Za podstatné súd považuje okolnosť, že sa konania zúčastnili, s ich námietkami sa\nsprávne orgány zaoberali a vysporiadali a na základe námietok bolo doplnené\ndokazovanie.“. Žalovaný sa podľa názoru krajského súdu „v odvolacom konaní\nnamietanými rozpormi v svetlotechnických posudkoch náležite zaoberal a zabezpečil nové\nzameranie namietaných výškových kód budov“.\n5. Krajský súd ďalej dôvodil, že „žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal\nz totožnej územnoplánovacej dokumentácie ako prvostupňový stavebný úrad, pričom nevzal\ndo úvahy nový územný plán zóny\n\n, zmeny a doplnky 2005, platný odo dňa\n\n1. 1. 2008. Predmetný nový územný plán priniesol zmenu predovšetkým z hľadiska\nmaximálnej prípustnej podlažnosti stavby v danom bloku, ktorú určil na 4 nadzemné\npodlažia + jedno ustupujúce podlažie, čo umiestňovaná stavba prekračovala. Zmena\núzemného plánu nadobudla účinky na záver povoľovacieho procesu. V čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia boli dané záväzné pravidlá určené zmenami a doplnkami\n3\n\núzemného plánu zóny. Podľa názoru súdu, dôsledky vyplývajúce z predĺženia odvolacieho\nkonania by nemali byť na ujmu žalobcovi najmä z dôvodu, že zákon výslovne ukladá\nsprávnemu orgánu dbať na to, aby boli dobromyseľne nadobudnuté práva čo najmenej\ndotknuté. Stavebník dôvodne očakával a po vydaní územného rozhodnutia prvostupňovým\norgánom bol dobromyseľný v nadobudnutých právach, že o jeho návrhu odvolací orgán\nrozhodne v zákonnej lehote a na základe platných a účinných podkladov rozhodujúcich\npre vypracovanie projektovej dokumentácie. Nie je preto dôvodné domnievať sa,\nže stavebník mal a musel vedieť, že bude prijatí nová územnoplánovacia dokumentácia\npo tom, ako podal návrh na vydanie územného rozhodnutia, a že táto bude mať vplyv\nna jeho stavebné zámery.“.\n6. Na odvolanie sťažovateľov najvyšší súd rozhodol rozsudkom z 30. marca 2017\nv konaní sp. zn. 8 Sžo 92/2015 prvostupňový rozsudok krajského súdu potvrdil.\nK neoznámeniu začatia územného konania poukázal na jednotnosť správneho konania\na na fakt, že sťažovatelia „sa konania zúčastnili, ich argumentácia bola v konaní vypočutá\na vyhodnotená a dokonca na základe ich námietok bolo v odvolacom územnom konaní\ndoplnené dokazovanie... ani prípadné neoznámenie začatia konania o umiestnení stavby,\nteda nemohlo byť zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia...“.\n7. Podľa názoru najvyššieho súdu „žalovaný sa v odvolacom konaní náležite\nzaoberal namietanými rozpormi svetlotechnického posudku\na posudku\n\n...\n\n, ktorí predložili žalobcovia v odvolacom konaní. Z odôvodnenia\n\ndruhostupňového rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v odvolacom konaní účastník konania\nzabezpečil nové zameranie namietaných výškových kót budov... Odvolací súd si nie je\nvedomý toho, že by... technické posudky predložené v územnom konaní zostali v podstatných\notázkach nedoriešené, pretože všetky namietané rozpory boli v rámci odvolacieho konania\nopätovne preskúmané...“.\n8. K novej územnoplánovacej dokumentácii najvyšší súd zdôraznil, že žalovaný\nskutočne „nevzal... do úvahy nový Územný plán zóny\n\n, zmeny a doplnky 2005,\n\nplatný odo dňa 01.01.2008...“. Avšak „v danom prípade zmeny územného plánu nadobudla\núčinky celkom na záver povoľovacieho procesu umiestňovania predmetnej stavby, pričom\n\n4\n\nv otázke prípustnej podlažnosti stavby priniesla pravidlá, s ktorými bola prvostupňovým\nstavebným úradom umiestnená stavba v rozpore... Zmeny a doplnky územného plánu zóny\nplatné a účinné od 01.01.2008, nepriniesli žiadne riešenie pre právoplatne\nneskončené konania týkajúce sa umiestnenia stavieb posudzovaných podľa dovtedajšej\núzemnoplánovacej dokumentácie. To znamená, že v čase vydania druhostupňového\nrozhodnutia krajského stavebného úradu vo veci umiestnenia predmetnej stavby boli\nzáväzné pravidlá stanovené zmenami a doplnkami územného plánu zóny. Neopomenuteľnou\nskutočnosťou je, že žalovaný rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu o umiestnení stavby\ncca. 9 mesiacov a práve v dôsledku tohto predĺženia odvolacieho konania, ktoré nemohli\núčastníci tohto konania predvídať, došlo k presahu konania do časovej pôsobnosti nového\nzonálneho plánu. Stavebník legitímne očakával, že v jeho veci bude rozhodnuté v zákonom\nstanovenej lehote a za účinnosti pôvodnej územnoplánovacej dokumentácie, s ktorou bol\njeho projekt v súlade. Odvolací súd je toho názoru, že dôsledky vyplývajúce z predĺženia\nodvolacieho konania by nemali byť žalobcovi na ujmu.“.\n9. V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovatelia v prvom rade namietajú,\nže „odvolací súd riadne nedoručil sťažovateľom vyjadrenie žalovaného (Stavebného úradu\ndruhého stupňa)... a tým odňal možnosť oboznámiť sa s argumentáciou žalovaného\na prípadne aj náležite na ňu reagovať... Je zrejmé, že tak žalovaný, ako aj stavebník\nako zvyšní účastníci konania disponovali odvolaním. Naproti tomu sťažovatelia\nnedisponovali vyjadrením žalovaného k Odvolaniu... žalovaný a stavebník boli v tomto\nsmere zvýhodnení... Odvolací súd... nedoručením vyjadrenia žalovaného k Odvolaniu\nsťažovateľov, porušil právo sťažovateľov na kontradiktórne súdne konanie, odňal im\nmožnosť konať pred súdom, porušil zásadu rovnosti účastníkov konania a princíp rovnosti\nzbraní.“.\n10. K tvrdenej arbitrárnosti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu sťažovatelia\ndôvodia, že krajský súd „v hrubom rozpore s obsahom administratívneho spisu uviedol,\nže oznámenie o začatí konania bolo sťažovateľom doručené a títo nepredložili žiadne\nrelevantné\n\ndôkazy\n\npreukazujúce\n\na spochybňujúce\n\npravosť\n\npodpisov\n\nadresátov\n\na nedoručenie písomností týmto osobám...“. Sťažovatelia zdôrazňujú dvojinštančnosť\nsprávneho (územného konania) a dopĺňajú, že „boli vylúčení z celého prvostupňového\n5\n\nkonania, a to na rozdiel od stavebníka a ostatných účastníkov konania... Sťažovatelia sa\nprvýkrát dozvedeli o svetlotechnickom posudku\n\nz prvoinštančného\n\nkonania až vo fáze odvolacieho konania, nemohli ho teda namietať v konaní pred Správnym\norgánom prvého stupňa... Ak by sťažovatelia mohli plnohodnotne uplatniť svoje práva,\nmohli spochybniť svetlotechnický posudok už v prvostupňovom konaní...“.\n11. Sťažovatelia nesúhlasia s názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého žalovaný\nv druhostupňovej fáze územného konania riadne prešetril ich námietky. Odôvodnenie\nžalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného je v tomto smere „zmätočné, úplne ignoruje\nexistenciu nielen odborného vyjadrenia\n\n, ale aj\n\n(ktorým sa Odvolací súd ani Súd prvého stupňa vôbec nezaoberali), a najmä ignoruje\nskutočnosť, že Správny orgán druhého stupňa vôbec neupovedomil sťažovateľov o existencii\nnového svetlotechnického posudku\n\n, aby sa k nemu mohli vyjadriť\n\na sťažovatelia sa o akomsi všeobecnom posudku dozvedeli až z Rozhodnutia 2. Tejto\nposledne tvrdenej skutočnosti sa tak Súd prvého stupňa, ani Odvolací súd vôbec\nnevenovali... Okrem toho, Stavebný úrad druhého stupňa v rámci odvolacieho konania\nnedoručil žiadne vyjadrenie stavebníka sťažovateľom, čím porušil zásadu rovnosti\núčastníkov správneho konania a princíp rovnosti zbraní, a naviac touto námietkou sa tak\nSúd prvého stupňa, ani Odvolací súd vôbec nezaoberali...“.\n12. Následne sťažovatelia v dôvodoch sťažnosti kritizujú postup žalovaného\nv procese dokazovania v žalovanom územnom konaní, ako aj nedostatočnosť odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu.\n13. K námietke aplikácie neúčinného právneho predpisu žalovaným sťažovatelia\ndôvodia, že „Odvolací súd... nerozporuje dôvodnosť žalobnej námietky... spočívajúcej\nv tom, že Rozhodnutie 2 je založené na neúčinnom právnom predpise. Napriek tak závažnej\nvade individuálneho správneho aktu... dali všeobecné súdy prednosť ochrane práv\nstavebníka... arbitrárne a bez akéhokoľvek zákonného podkladu... Sťažovatelia dĺžku\nkonania pred Stavebným úradom druhého stupňa nespôsobili a nový územný plán zóny\nchráni predsa aj ich práva ako vlastníkov susedných nehnuteľností pred nadmernou\npodlažnosťou v predmetnej zóne... Výklad presadzovaný všeobecnými súdmi síce chráni\n\n6\n\nstavebníka, ale naopak poškodzuje sťažovateľov, v prospech ktorých je nová regulácia\nstavebnej činnosti v predmetnej zóne...“.\n14. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci vydal tento\nnález:\n„1. Základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv\na slobôd a právo na spravodlivé prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 30.03.2017, sp. zn. 8Sžo/92/2015, porušené bolo;\n2. Základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé\nprejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2017,\nsp. z. 8Sžo/92/2015, porušené bolo;\n3. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 30.03.2014, sp. zn. 8Sžo/92/2015\nsa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie;\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania\nvrátane trov právneho zastúpenia.“\n15. K sťažnosti sťažovateľov sa vyjadril najvyšší súd listom č. k. KP 3/2018-70\nz 24. októbra 2018, v ktorom okrem popisu priebehu súdneho konania a zopakovaním\ndôvodov napadnutého rozsudku k veci uviedol:\n„Pokiaľ ide o nedoručenie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcov najvyšší súd\nuvádza, že táto povinnosť nevyplývala odvolaciemu súdu zo žiadneho procesného predpisu.\nJe si však vedomý, že to súdy robia, avšak v tomto prípade doručenie vyjadrenia žalovaného\nk odvolaniu žalobcov, ktoré obsahovalo iba skonštatovanie, že napadnuté rozhodnutie\npovažuje za zákonné, pričom žalobca v podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu\nneuviedol žiadne nové skutočnosti a že žalobcami podané odvolanie považuje za nedôvodné\na preto navrhuje, aby bol rozsudok krajského súdu potvrdený, považuje odvolací súd\nza formálne pochybenie, kde žalovaný neuviedol žiadne vecné argumenty, ku ktorým by sa\n\n7\n\nmali žalobcovia vyjadriť. Išlo by o nehospodárny a neefektívny postup súdu, ktorý by mal\nvplyv na dĺžku konania.\nVzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd má za to, že sťažnosť žalobcu\nje neopodstatnená a jeho práva zaručené v článkoch 46 ods. 1,47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky porušené neboli.\nV uvedenej veci netrváme na nariadení pojednávania.“\n16. Uznesením sp. zn. III. ÚS 333/2018 zo 4. septembra 2018 bola sťažnosť\nsťažovateľov prijatá na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia nimi označených\nzákladných práv.\n17. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie sťažovatelia prostredníctvom právneho\nzástupcu zaujali stanovisko k vyjadreniu najvyššieho súdu z 24. októbra 2018, v ktorom\nvyslovili súhlas s upustením od ústneho prejednania veci a k meritu s poukazom na obsah\npredchádzajúceho nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 32/2015-27 zo 7. júna 2016 a ustálenú\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“) v podstatnom uviedli:\n„Sťažovatelia opätovne zdôrazňujú, že administratívne konanie pred stavebnými\núradmi prvého a druhého stupňa a následné súdne konanie pred správnymi súdmi obsahuje\nsériu závažných pochybení najmä v podobe vylúčenia sťažovateľov z prvostupňového\núzemného konania, nedoručovania dôkazov (posudkov) a vyjadrení sťažovateľom zo strany\nstavebného úradu v odvolacom konaní, ignorovania posudkov predložených sťažovateľmi\nstavebným úradom v odvolacom konaní, nedostatočných odôvodnení rozhodnutí stavebného\núradu a správnych súdov a nekritických prevzatí (aj zrejme nesprávnych) tvrdení\nči už stavebného úradu alebo stavebníka do súdneho rozhodnutia. Okrem toho, napriek\nzjavnej existencii paaktu sa tu najvyšší súd dovoláva použitia akejsi dobrej viery stavebníka,\naj keď nemá žiadnu oporu v príslušnom všeobecne záväznom právnom predpise a aj keď\nsťažovatelia neboli tými, kto predlžoval dĺžku územného konania a iba využívali svoje\nprocesné práva.“\n18. Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľov a predsedníčky\nnajvyššieho súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný\nsúd v súlade s § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 o Z. z. Ústavnom súde Slovenskej republiky\n\n8\n\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nod ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\n19. Na výzvu ústavného súdu zaujala k sťažnosti sťažovateľov stanovisko\naj zúčastnená osoba – obchodná spoločnosť NOBLE a. s., Pluhová 29, Bratislava, ktorá\nv správnom konaní vystupovala ako stavebník a navrhovateľ v územnom konaní.\nVo vyjadrení z 11. júna 2019 s poukazom na početnú konštantnú judikatúru ústavného súdu\nzúčastnená osoba navrhuje vyhodnotiť námietky sťažovateľov ako nedôvodné, pretože boli\nuž opakovane márne uplatnené pred orgánmi štyroch (správnych a súdnych) inštancií.\nNajmä námietku nedoručenia vyjadrenia žalovaného správneho orgánu k odvolaniu\npovažuje zúčastnená osoba za zneužívanie práva na súdnu ochranu. Podľa názoru\nzúčastnenej osoby je napadnuté rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodnené vo vzťahu\nk námietkam nedoručenia oznámenia o začatí správneho konania, aj vo vzťahu\nk posudzovaniu svetelnotechnických podmienok. Poukazuje na požiadavku ochrany právnej\nistoty stavebníka v právnom štáte a k námietke rozhodovania na základe neúčinného\núzemného plánu zóny uvádza:\n„... je zrejmé, že Územné rozhodnutie je súladné s pôvodnou územnoplánovacou\ndokumentáciou platnou v čase jeho vydávania, uvedené bolo preskúmané všetkými\nsprávnymi, súdnymi orgánmi vo všetkých inštanciách, s potvrdením súladu stavby\ns pôvodnou územnoplánovacou dokumentáciou, len sťažovatelia ešte aj 12 rokov po vydaní\nÚzemného rozhodnutia napádajú Stavebníka a tvrdia jeho nedobromyseľnosť.\n... je potrebné skonštatovať dobromyseľnosť Stavebníka v jeho nadobudnutých\nprávach, ako aj jeho legitímne očakávanie, že odo dňa podania návrhu na vydanie\núzemného rozhodnutia - ktorý bol dňa 14.11.2006 príde k rozhodnutiu v zákonom\nstanovenej lehote a teda za platnosti a účinnosti podkladov, ktoré boli rozhodujúce\npre vypracovanie projektovej dokumentácie stavby.\nPráve s ohľadom na uvedené okolnosti veci, na namietané porušenia práva zo strany\nsťažovateľov, na dobromyseľnosť Stavebníka, na princíp právnej istoty a hľadanie\nspravodlivej úpravy práv a povinností medzi ním a sťažovateľmi, Stavebník má za to, že ani\nnámietka existencie nového územného plánu v čase vydávania Rozhodnutia KSU nie je\n\n9\n\ndôvodom na jeho zrušenie v správnom súdnictve, nejedná sa o arbitrárne rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ani nie je rozhodnutie v tejto časti nedostatočne odôvodnené - a teda\nnie sú naplnené predpoklady na jeho zrušenie Ústavným súdom SR v konaní o Sťažnosti.“\n20. Vec napadla ústavnému súdu 11. júla 2017 a bola pôvodne pridelená sudcovi\nspravodajcovi Rudolfovi Tkáčikovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie\nsudcu ústavného súdu. V zmysle čl. X ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh“) bola\ntáto vec po 26. apríli 2019 v zmysle rozvrhu prerozdelená a náhodným výberom pomocou\ntechnických a programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi\nSzigetimu a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná a rozhodnutá v druhom senáte\nústavného súdu v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu), Peter Molnár a Ľuboš\nSzigeti.\nII.\n21. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n22. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nv čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2\nzákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,\npričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú\nzachované.\n\n10\n\n23. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n24. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n25. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n26. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n27. Podľa čl. 36 ods. 2 listiny kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť\npreskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa listiny.\n28. Podľa čl. 37 ods. 3 listiny všetci účastníci sú si v konaní rovní.\n29. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač\na verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,\nverejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to\nvyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu\npovažovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti\nmohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.\n30. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu všeobecný súd musí vykladať\na používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom\n\n11\n\nzákladného práva na súdnu ochranu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade\na aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu\npri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania\n(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07).\n31. Kritériom pre rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo\nbyť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených\nzákladných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu ide\no zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopreniu základných práv alebo slobôd\n(m. m. II. ÚS 193/06, II. ÚS 210/06, IV. ÚS 238/07, IV. ÚS 358/08).\n32. Podstatou sťažnostnej argumentácie sťažovateľov je námietka o porušení zásady\nkontradiktórnosti konania nedoručením vyjadrenia žalovaného k ich odvolaniu proti\nrozsudku súdu prvej inštancie, aplikácia neúčinného územného plánu a arbitrárne posúdenie\nžalobnej námietky, že správne orgány so sťažovateľmi nekonali ako s účastníkmi v prvom\nstupni správneho konania.\nK namietanému porušeniu zásady kontradiktórnosti konania podľa čl. 47 ods. 3\na čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru\n33. Pri posudzovaní kontradiktórnosti konania ústavný súd poskytuje sporovým\nstranám ochranu procesnými zárukami v rozsahu totožnom s ESĽP, preto je východiskom\nďalších úvah štandardná judikatúra ESĽP, ktorou sa ústavný súd cíti byť viazaný\naj pri posudzovaní tejto sťažnosti. Európsky súd pre ľudské práva prízvukuje, že zmyslom\nčl. 6 ods. 1 dohovoru je ochrana záujmov účastníkov konania na riadnom výkone\nspravodlivosti. Predovšetkým tu ide o dôveru subjektov vo fungovanie súdneho systému,\nktorá sa okrem iného zakladá na istote dotknutého, že mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým\npísomnostiam v spise (rozsudok ESĽP vo veci Asnar v. Francúzsko /no. 2/ č. 12316/04\nz 18. 10. 2007).\n34. Právo na kontradiktórne konanie znamená, že procesné strany musia dostať\npríležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel,\n\n12\n\nale aj zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené\ns cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (rovnako rozsudok ESĽP\nvo veci Niederöst-Huber v. Švajčiarsko, 18. 2. 1997 , § 23 a Mantovanelli v. Francúzsko\nz 18. 3. 1997).\n35. Samotný vplyv nedoručeného dokumentu na rozhodnutie súdu je málo\nvýznamný, pretože je na účastníkovi konania, aby posúdil, či si dokument protistrany\nvyžaduje jeho reakciu (citovaný rozsudok vo veci Niederöst-Huber v. Švajčiarsko\nz 18. 2. 1997, Milatová a ďalší proti ČR č. 61811/00, Gaspari proti Slovinsku č. 21055/03\nz 21. 7. 2009).\n36. Povinnosťou súdu je doručovať všetky vyjadrenia, ktorých cieľom je ovplyvniť\nrozhodnutie súdu. Vplývanie na rozhodnutie súdu (výsledok sporu) sa posudzuje len podľa\ntoho, že je v ňom uvedený návrh účastníka konania, ako má súd rozhodnúť.\nAk je formulovaný návrh – výrok konečného rozhodnutia, tak sa predpokladá, že účastník\nmá zjavný záujem na doručení vyjadrenia (rozsudok ESĽP vo veci Hudáková a ďalší proti\nSlovenskej republike č. 23083/05 z 27. 4. 2010).\n37. Ústavný súd zotrváva na svojej judikatúre, že právu sporovej strany\nna kontradiktórne konanie a rovnosť v konaní koreluje povinnosť súdu zabezpečiť\nich uplatnenie, okrem iného aj preposlaním vyjadrenia k odvolaniu odvolateľovi,\nbez ohľadu na jeho obsah a relevanciu pre rozhodovanie, zvlášť ak obsahuje formuláciu\nkonečného návrhu vo veci odvolania. Rozhodnutie, či si vyjadrenie protistrany vyžaduje\nreakciu zo strany odvolateľa, je potrebné ponechať na jeho slobodnom uvážení.\nToto rozhodnutie nepatrí odvolaciemu súdu. Ak si teda najvyšší súd túto povinnosť nesplnil,\nkeď sám vyhodnotil jeho preposlanie ako neúčelné (vyjadrenie pribratého účastníka\nobsahujúce právnu a skutkovú argumentáciu odvolací súd listom z 20. januára 2017\nsťažovateľom zaslal na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska, pozn.), ide jednoznačne\no procesné pochybenie. Nie každé procesné pochybenie má však ústavnoprávnu relevanciu,\nčiže potenciál zasiahnuť samotnú podstatu a účel základného práva na súdnu ochranu\nči rovnosť v konaní, a preto sa ústavný súd ďalej zaoberal analýzou skutkových okolností\ndaného prípadu, ako aj právneho rámca upravujúceho postup odvolacieho správneho súdu\n13\n\nz hľadiska, či v okolnostiach prejednávanej veci účinky takéhoto procesného pochybenia\nvykazujú nezlučiteľnosť so základnými právami sťažovateľov.\n38. Aj ESĽP zdôrazňuje potrebu zohľadňovať konkrétne okolnosti posudzovanej\nveci, keď tvrdí, že právo na kontradiktórne konanie nie je absolútne a rozsah tohto práva sa\nmôže meniť v závislosti od špecifických okolností prípadu (Asnar proti Francúzsku\nč. 12316/04 z 18. 10. 2007, Vokoun proti ČR č. 20728/05 z 3. 7. 2008, Čičmanec proti\nSlovenskej republike č. 65302/11 z 28. 6. 2016, Krčmář a ďalší proti ČR č. 35376/97\nz 3. 3. 2000) a v niektorých prípadoch zohľadňuje aj kritérium vzniku podstatnej ujmy\nsťažovateľovi v súvislosti s nekomunikovaným stanoviskom.\n39. Neoznámenie písomných vyjadrení alebo dokumentov a nemožnosť sťažovateľa\nsa k nim vyjadriť nie je porušením čl. 6 ods. 1 dohovoru v prípade, ak by priznanie týchto\npráv a možností účastníkovi nemalo žiaden vplyv na výsledok konania, pretože prijatý\nprávny prístup neumožňoval (ďalšiu) diskusiu (rozsudky ESĽP vo veciach Stepinska\nv. Francúzsko č. 1814/02 z 5. 6. 2004, Sale proti Francúzsku č. 39765/04 z 21. 3. 2006,\nVerdú Vedú v. Španielsko č. 43432/02 z 15. 2. 2007).\n40. V právnej veci RINGIER AXEL SPRINGER SLOVAKIA proti Slovenskej\nrepublike zo 4. októbra 2011 č. 35090/07 ESĽP zhodnotil ako podstatné, že odporcovo\nvyjadrenie nepredstavovalo odôvodnený názor, ktorý by skutočne mal alebo aspoň\npotenciálne mohol mať nejaký významný vplyv na rozhodnutie najvyššieho súdu\n(a contrario rozsudok ESĽP vo veci BENET PRAHA, spol. s r. o. proti ČR z 24. 11. 2011).\n41. Nekomunikované vyjadrenie žalovaného v tejto právnej veci je podľa obsahu\noznámením adresovaným odvolaciemu súdu, že po oboznámení sa s obsahom odvolania\nžalovaný nemá záujem využiť svoje procesné právo doplniť predošlú argumentáciu, pretože\npodľa\n\njeho\n\nnázoru\n\nodvolanie\n\nneprináša\n\nnič\n\nnové\n\na všetky\n\npodstatné\n\ndôvody\n\npreskúmavaného rozhodnutia sú obsiahnuté v jeho odôvodnení. Takto, nazerajúc na obsah\npodania, jeho prípadné preposlanie a umožnenie odvolateľom vyjadriť sa k nemu by\nnemohlo mať žiaden vplyv na rozhodnutie súdu, pretože nepripúšťa žiadnu vecnú diskusiu\no ňom zo strany sťažovateľov (žalovaný nechce využiť svoje oprávnenie ďalej sa k veci\n14\n\nvyjadrovať, priamo sa ho zrieka a len zotrváva na svojom predošlom právnom názore).\nZároveň nejde ani o vyjadrenie, ktoré možno považovať za ucelený odôvodnený názor\nna meritum veci, ktorý by aspoň potenciálne mohol ovplyvniť výsledok odvolacieho\nkonania. Absentuje teda aj podstatná ujma na právach sťažovateľov. Uvedené okolnosti\nprípadu ho odlišujú od právnej veci Trančíková proti Slovenskej republike (rozsudok\nESĽP z 13. 1. 2015).\n42. Okrem už uvedeného nekomunikované vyjadrenie na záver formuluje návrh\nna konečné rozhodnutie ‒ potvrdenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. Navrhovaný\npostup by pre prípad, že odvolací súd vyhodnotí odvolanie ako nedôvodné, vyplýval\nodvolaciemu súdu priamo zo zákona, ktorý upravuje jeho procesný postup a ktorý\nje povinný aplikovať aj bez ohľadu na to, či to účastníci navrhnú. Predmet konania pred\nodvolacím správnym súdom je vymedzený petitom odvolania a len o jeho dôvodnosti sa\nrozhoduje. Návrh na rozhodnutie vo vyjadrení protistrany (žalovaného správneho orgánu) je\nz hľadiska ďalšieho postupu odvolacieho správneho súdu irelevantný. Na rozdiel od konania\nv iných\n\ncivilných\n\nveciach,\n\nkde\n\nprotistrana\n\nv konaní môže\n\nuplatniť\n\nprotinávrh,\n\nčím spoluurčuje predmet konania pred súdom, v správnom súdnictve podobný vplyv\nžalovaného správneho orgánu na rozsah súdneho prieskumu neexistuje. Správny súd\npreskúma zákonnosť (aj dostatok dôvodov správneho rozhodnutia) len v rozsahu\na z dôvodov uplatnených v správnej žalobe. Vzhľadom na uvedené považuje ústavný súd\nprávny názor ESĽP vyslovený v rozsudku vo veci Hudáková a ďalší proti SR rozsudok\nč. 23083/05 z 27. 4. 2010 (pozri bod 27 tohto nálezu) za neaplikovateľný v prejednávanej\nveci sťažovateľov.\n43. Ústavný súd pri posudzovaní rovnosti strán v konaní vzal do úvahy aj ďalšie\nšpecifikum správneho súdnictva, že všetky pre vec významné argumenty musia byť\nobsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a ich následné\ndopĺňanie v procesných úkonoch adresovaných správnemu súdu nemôže byť účinné\na ani súdom zohľadnené. Inými slovami, ak by neboli dostatočné argumenty obsiahnuté\nv odôvodnení\n\npreskúmavaného\n\nrozhodnutia\n\nsprávneho\n\norgánu,\n\nvadu\n\njeho\n\nnepreskúmateľnosti (a teda nezákonnosti) by nebolo možné konvalidovať ich doplnením\n\n15\n\nvo vyjadrení k správnej žalobe, a o to viac by to nebolo možné vo vyjadrení k odvolaniu\nproti rozsudku správneho súdu prvej inštancie. Uvedená zásada značne znižuje riziko\nvzniku reálnej ujmy na právach sťažovateľov v súvislosti s nedoručením sporného\nvyjadrenia.\n44. Zároveň ústavný súd podporne uvádza, že návrh žalovaného obsiahnutý\nv spornom vyjadrení logicky vyplýva zo samotného procesného postavenia žalovaného\nsprávneho orgánu, ktorý je presvedčený o správnosti a zákonnosti svojho rozhodnutia\npo jeho potvrdení správnym súdom prvej inštancie. Je teda predvídateľný a nemôže byť\nprekvapivým ani pre odvolateľov.\n45. Vychádzajúc z uvedených úvah, ústavný súd výnimočne uzatvára, že\nv posudzovanom prípade právny rámec upravujúci procesný postup odvolacieho súdu\nv správnom súdnictve, ako aj špecifické skutkové okolnosti prípadu (obsah nedoručeného\nvyjadrenia) nesvedčia v prospech vyslovenia porušenia práva sťažovateľov na rovnosť\nzbraní v konaní, a preto túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 2 listiny a práva\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s aplikáciou neúčinnej\nprávnej normy\n46. Sťažovatelia namietajú aj skutočnosť, že v priebehu konania došlo k zmene\núzemného plánu zóny\n\nz roku 1996, a to uznesením Mestského zastupiteľstva\n\nhlavného mesta SR Bratislavy č. 254/2007 z 22. novembra 2007, a záväzná časť\npredmetného\n\núzemného\n\nplánu\n\nzóny\n\nbola\n\nvyhlásená\n\nvšeobecne\n\nzáväzným\n\nnariadením hlavného mesta SR Bratislavy (č. 8/2007 z 1. januára 2007) s účinnosťou\nod 1. januára 2008. V čase po vydaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ale ešte\npočas konania o odvolaní došlo teda k zmene právnej úpravy. Uvedené všeobecne záväzné\nnariadenie neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o aplikácii dotknutých predpisov\nv prechodnom období a zároveň ustanovuje iné podmienky pre maximálnu ,,podlažnosť“\nstavby (nové podmienky umiestňovaná stavba nespĺňa, pozn.). Sťažovatelia tvrdia,\n16\n\nže odvolací správny orgán pochybil, keď v čase svojho rozhodovania aplikoval neúčinný\nskorší právny predpis.\n47. Už Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pri tvorbe svojej\ndoktríny formuloval názor, že „princípy právneho štátu a právnej istoty vyžadujú, aby bol\nkaždý ústavne možný prípad retroaktivity výslovne obsiahnutý v ústave, resp. v zákone\na aby sa vyriešili s tým spojené prípady tak, aby nadobudnuté práva boli riadne chránené“\n(PL. ÚS 78/92, Ústavný súd ČSFR, Zbierka uznesení a nálezov 1992, č. 15).\n48. Aj podľa názoru ústavného súdu k imanentným znakom právneho štátu\nneodmysliteľne patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov\nv právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného retroaktívneho pôsobenia\nprávnych predpisov, resp. ich ustanovení (PL. ÚS 36/95). Princíp právneho štátu má\nvýznamné dôsledky v oblasti tvorby, interpretácie a aplikácie práva. Medzi základné súčasti\ntohto princípu patrí zásada predvídateľnosti právnych predpisov a ich zrozumiteľnosti,\nprincíp právnej istoty a ochrany dôvery v právo a v neposlednej rade tiež ochrana\nlegitímneho očakávania.\n49. Všeobecné súdy (ako aj správne orgány) sú v prípade absencie explicitných\nprechodných ustanovení povinné uprednostniť ten z viacerých do úvahy prichádzajúcich\nvýkladov, ktorý najviac šetrí zmysel a podstatu základného práva jednotlivca. Opačný\ninterpretačný či aplikačný postup znamená porušenie čl. 4 ods. 4 listiny, a je preto\nvo svojich dôsledkoch výkladom retroaktívnym. Tento princíp „in dubio pro libertate“\nplynie priamo z ústavného poriadku (čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 2 ods. 3 a čl. 4 listiny)\na predstavuje „štrukturálny princíp liberálnodemokratického štátu, vyjadrujúci prioritu\njednotlivca a jeho slobody pred štátom“ (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. I. ÚS 557/05 z 24. 7. 2007).\n50. V nadväznosti na uvedené nie je z dôvodu absencie prechodných ustanovení\nprípustné vykladať medzerovitú zmenu právnej úpravy v neprospech jednotlivca, pretože\nverejná moc nemôže využívať nejasnosť právnej úpravy, ktorú sama spôsobila (obdobne\nnapr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 782/06 z 8. 1. 2009).\n\n17\n\n51. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou dovolávajú výkladu (a aplikácie nového\núzemného plánu), ktorý je vo svojich dôsledkoch retroaktívny v neprospech stavebníka\n(navrhovateľa správneho konania) bez tohto, aby toto spätné pôsobenie nového územného\nplánu bolo výslovne zakotvené. Takýto výklad nie je ústavne akceptovateľný. Práve\nnaopak, výklad zvolený najvyšším súdom je plne v súlade s horeuvedenými zásadami na\nprospech stavebníka, ktorý v čase podania svojho návrhu na vydanie územného\nrozhodnutia, spĺňajúc všetky právnymi predpismi vyžadované podmienky, legitímne\nočakával, že nastúpia tie právne následky, ktoré v čase podania jeho návrhu právne predpisy\ns takým podaním spájali, a to vo forme vydania územného rozhodnutia o umiestnení ním\nnavrhovanej stavby. V hre je teda základné právo stavebníka na inú právnu ochranu\nposkytovanú správnymi orgánmi. Nejasnosť všeobecne záväzného nariadenia mesta pre\nabsenciu prechodných ustanovení nemôže byť v demokratickej spoločnosti jednotlivcovi\n(stavebníkovi)\n\nna\n\nťarchu.\n\nNavyše\n\npodmienky\n\nv podobe\n\nstanovenia\n\nmaximálnej\n\n,,podlažnosti“ umiestňovanej budovy majú povahu noriem (verejného) hmotného práva,\na preto je v prípade absencie prechodných ustanovení pre posúdenie veci rozhodujúci\nprávny stav platný v čase podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia. S tým\nkolidujúce záujmy sťažovateľov ako vlastníkov susedných nehnuteľností na udržaní\ndoterajšieho stavu nemôžu byť dostatočným dôvodom na retroaktívny výklad a aplikáciu\nneskoršieho právneho predpisu, ktorý by im viac vyhovoval.\n52. Ostatné námietky obsiahnuté v sťažnosti ústavný súd považuje za nedôvodné,\narbitrárnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nezistil, ani pokiaľ ide o namietané\nhodnotenie dôkazov a potrebu doplnenia dokazovania, čo sa týka svetelnotechnických\npomerov, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za rozporné\ns označenými základnými právami sťažovateľov, a preto sťažnosti aj v tejto časti\nnevyhovel. S tvrdením sťažovateľov o tom, že správny orgán prvého stupňa opomenul\ns nimi konať ako s účastníkmi konania a prvým im adresovaným procesným úkonom bolo\ndoručenie jeho rozhodnutia, sa vysporiadal už odvolací súdu dostatočným spôsobom\n(doručenka o oznámení začatia správneho konania je obsiahnutá v spise a tvrdenie\no podpise neoprávnenou osobou nebolo preukázané v konaní) a ústavný súd nezistil v tejto\nsúvislosti žiadne pnutie so sťažovateľmi označenými základnými právami.\n18\n\n53. Keďže ústavný súd nevyslovil porušenie základných práv sťažovateľov, bolo\nbez právneho významu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľov obsiahnutými\nv ústavnej sťažnosti.\n54. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. júla 2019\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "stavebné konanie-územné rozhodnutie", "rovnosť, rovnoprávnosť-rovnosť účastníkov súdneho konania", "právna istota-predvídateľnosť práva", "legitímne očakávanie", "retroaktivita-zákaz"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4541b3dc-2344-45ce-9fe0-b7b588618e26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.32.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 32/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/2015 z 7. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-07", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.32.2015.1"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:a0c6c40c-161e-46f1-99be-ab7eaac2e031", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 210/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 210/06 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0c6c40c-161e-46f1-99be-ab7eaac2e031"}, {"guid": "ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7d55c757-c1fb-41a4-93d7-927afc29fdb6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.283.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 283/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 283/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.283.2025.2"}, {"guid": "ussr:d9e7a946-414a-4c5c-b492-9074de790126", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.680.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 680/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 680/2024 z 26. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.680.2024.1"}, {"guid": "ussr:3034c7a6-6983-4334-9e59-bd2a778f202d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.271.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 271/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 271/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.271.2021.2"}, {"guid": "eab1d66b-a62e-443c-9421-651bd1e36d57:0ba164d2-da6b-4b7c-a856-de8d4ee6bd3b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:5021200561.1", "spisova_znacka": "1Stk/7/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/7/2023 z 31. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:5021200561.1"}, {"guid": "1e2bef6f-d8ab-4c1c-ac36-5e3b7675112d:4213f1b9-cc93-4feb-aaa6-68d6f3f751a1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200339.1", "spisova_znacka": "4Sžk/9/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžk/9/2020 z 26. 4. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200339.1"}, {"guid": "96d71402-c7a6-4655-9065-733919b95abc:34d6418e-3278-4cec-abce-314d7707c35f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100790.3", "spisova_znacka": "5S/40/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5S/40/2024 z 18. 6. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100790.3"}, {"guid": "2eae0947-1296-456e-aebc-a8cc47525d03:ba660742-5aba-4d06-b353-860460c7bb34", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:8021200363.4", "spisova_znacka": "PO-6S/34/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/34/2021 z 24. 3. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:8021200363.4"}, {"guid": "03f11228-8a9f-43d8-b70d-a4e834f86f83:aa9305ac-71c8-4cc7-a512-d72ea5aedee0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100168.2", "spisova_znacka": "4S/11/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4S/11/2024 z 19. 3. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-03-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100168.2"}, {"guid": "742b026c-b446-405c-a6ec-31b4f5633628:f2a0a063-42c2-4287-bc2e-628687ee378d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100796.3", "spisova_znacka": "2S/57/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2S/57/2024 z 4. 3. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-03-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100796.3"}, {"guid": "0ce57fab-75f5-4576-b30b-dcbdc56d1527:6da39601-f535-44bb-b25c-c30e932aed7e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201247.2", "spisova_znacka": "BA-1S/200/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/200/2019 z 12. 6. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201247.2"}, {"guid": "526764f3-2871-4cea-a87c-5febd67ded9a:1ec3fb56-1c53-4600-83fa-1f421778cc66", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200576.5", "spisova_znacka": "PO-3S/63/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-3S/63/2022 z 15. 5. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-05-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200576.5"}, {"guid": "b56b8f83-d7a7-4596-9a0e-49dc6ffad93f:7246aae9-da0e-43ce-b5df-4d6f19e0d882", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2020200035.2", "spisova_znacka": "20S/21/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/21/2020 z 30. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2020200035.2"}]}