{"guid": "ussr:cdbc3365-a27b-4aa0-b323-cea7c5c605d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.302.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 302/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 302/2018 z 16. 1. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. januára 2019, sp. zn. III. ÚS 302/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.302.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2019-01-16", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cdbc3365-a27b-4aa0-b323-cea7c5c605d1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.302.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.302.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.302.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 302/2018-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2019 v senáte\nzloženom\n\nz predsedu\n\nRudolfa\n\nTkáčika,\n\nzo\n\nsudkyne\n\nMojmíra Mamojku v konaní o sťažnosti\n\nJany\n\nBaricovej\n,\n\na\n\nsudcu\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef\nHolič s. r. o., Poľovnícka 4, Bernolákovo, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Jozef Holič, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38\nods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie svojej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 5/2005\nv období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nI. ÚS 133/2017 z 24. mája 2017, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny\n\nzákladných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského\nsúdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 5/2005 v období po právoplatnosti nálezu\nústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 133/2017 z 24. mája 2017 p o r u š e n é\nboli.\n2.\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie v sume\n\n1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Trnave p o v i n n ý vyplatiť mu\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Krajský súd v Trnave j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 475,05 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur a päť centov) na účet jeho\nprávnej zástupkyne Advokátskej kancelárie JUDr. Jozef Holič s. r. o., Poľovnícka 4,\nBernolákovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 302/2018-11 zo 7. augusta 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej\n\naj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva\nna prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu\nv Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 5/2005 (ďalej\n\n2\n\naj „napadnuté konanie“) v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.\nI. ÚS 133/2017 z 24. mája 2017.\n2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:\n«Obsahom podanej sťažnosti bolo, že trestné konanie vedené pred porušovateľom,\nKrajským súdom v Trnave, trvá odo dňa 11.03.2005, kedy\n\n,\n\nprokurátorka Krajskej prokuratúry Trnava podala porušovateľovi obžalobu pod zn.\nKv 8/05-22 na obvinených\n\n,\n\na\n\npre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5\nTrestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005.\nV trestnej veci\n\nbolo vznesené obvinenie dňa 05.11.2000.\n\nK dnešnému dňu sa datuje december 2017, pričom trestné konanie začína okamihom,\nkedy sa osoba stáva obvineným, teda od úradného oznámenia príslušného orgánu osobe,\nže je obvinená zo spáchania trestného činu.\nSumma summarum od údajného spáchania skutku uplynulo viac ako 18 rokov.\nOd vznesenia obvinenia uplynulo 17 rokov a konanie pred súdom bude v marci 2018\n„oslavovať“ 13 rokov.»\nĎalej sťažovateľ uviedol:\n«V deň podania sťažnosti (dňa 23.01.2017) bol zároveň vytýčený termín hlavného\npojednávania pred porušovateľom.\nVzhľadom na neustálu aktivitu obžalovaného a jeho obhajcu upozorniť porušovateľa\nna stále trvajúce a stupňujúce sa porušovanie práv, ustanovil predseda senátu porušovateľa\nobžalovanému náhradnú obhajkyňu. Proti jeho vôli.\nVytýčil ďalší termín pojednávania na 13.03.2017. Obžalovaný podal dňa 07.02.2017\nporušovateľovi podanie označené ako „Upovedomenie o pojednávaní na deň 13.03.2017 —\nvyjadrenie“. Toto podanie dal v ten istý deň na vedomie aj Krajskej prokuratúre v Trnave.\nNa pojednávaní konanom dňa 13.03.2017 za prítomnosti náhradnej obhajkyne\nuložil predseda senátu porušovateľa obžalovanému poriadkovú pokutu\nvo výške 1.000,- €, pretože obžalovaný údajne narúša priebeh pojednávania. V jeho záujme\nje predvolávať svedkov a oslobodenie obžalovaného spod obžaloby kategoricky odmieta.\nPojednávanie odročil na 03.05.2017.\n\n3\n\nObžalovaný proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty podal v zákonnej lehote\nsťažnosť. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že na pojednávaní konanom dňa 11.04.2016\ndo zápisnice udelil súhlas s konaním všetkých ďalších hlavných pojednávaní v jeho\nneprítomnosti.\nUznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.04.2017 pod sp. zn.\n5Tost 12/2017 bolo napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave z 13.03.2017 pod sp. zn.\n2T/5/2005 podľa § 149 ods. 1 písm. a) Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb..) zrušené v celom\nrozsahu.\nV apríli 2017 Ústavný súd Slovenskej republiky prijal sťažnosť\nna ďalšie konanie. Porušovateľ podal k sťažnosti svoje vyjadrenie a sťažovateľ\nk nemu prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaujal stanovisko.\nTermín hlavného pojednávania vytýčený porušovateľom na deň 03.05.2017 bol dňa\n25.04.2017 zrušený z dôvodu predloženia spisu Ústavnému súdu Slovenskej republiky.\nDňa 22.06.2017 bolo obhajcovi obžalovaného doručené predvolanie na hlavné\npojednávanie s vytýčeným termínom na 18.09.2017.\nDňa 17.07.2017 bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 24.05.2015 pod zn. I. ÚS 133/2017.\nTýmto nálezom bolo skonštatované, že základné právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 38 ods. 2 listiny základných práv a slobôd a prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/5/2005\nporušené bolo.\nKrajskému súdu v Trnave sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/5/2005\nkonať bez zbytočných prieťahov.\nBolo mu priznané finančné zadosťučinenie v sume 3.500,- € a trovy právneho\nzastúpenia v sume 562,21 €.»\nNapokon sťažovateľ uviedol:\n„Podaním zo dňa 12.09.2017 obhajca aj obžalovaný ospravedlnili svoju neúčasť\nna hlavnom pojednávaní vytýčenom na deň 18.09.2017. Obhajca sa ospravedlňoval\n\n4\n\nz dôvodu pobytu v zahraničí a obžalovaný poukazoval na svoj súhlas s konaním\nv neprítomnosti zo dňa 11.04.2016. Na záver obaja uviedli, že hlavným dôvodom\nich neúčasti je, že v tomto čase súd porušuje právo obžalovaného na skončenie veci\nv primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd s poukazom na čl. 2 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.\nObžalovaný navyše dňa 04.09.2017 doručil porušovateľovi Výslovné odmietnutie\núčasti na hlavnom pojednávaní.\nNa pojednávaní konanom dňa 18.09.2017 uložil predseda senátu porušovateľa\nobžalovanému poriadkovú pokutu vo výške 1.000,- €. Pojednávanie bolo odročené\nna 08.11.2017.\nProti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty zo dňa 18.09.2017 podal dňa\n05.10.2017 sťažnosť obžalovaný a dňa 09.10.2017 bola podaná ďalšia sťažnosť,\nprostredníctvom obhajcu (viď príloha).\nUznesením zo dňa 25.10.2017 pod sp. zn. 6 Tost 36/2017 Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky zrušil podľa § 149 ods. 1 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb) napadnuté uznesenie\nKrajského súdu v Trnave. V odôvodnení uznesenia sa okrem iného uvádza, že poriadková\npokuta bola obžalovanému uložená nezákonne, a keďže na pojednávaní bol prítomný\nprokurátor, náhradný obhajca a svedkovia, hlavné pojednávanie sa konať mohlo.\nV súvislosti s pojednávaním vytýčeným na deň 08.11.2017 opäť obžalovaný\ndoručoval porušovateľovi svoje Výslovné odmietnutie účasti na hlavnom pojednávaní.\nZvolený obhajca rovnako ospravedlňoval svoju neúčasť.\nPrekvapivým však bolo, že dňa 07.11.2017 svoju neúčasť na pojednávaní\nospravedlnila aj náhradná obhajkyňa. V podaní vyjadrila svoju pochybnosť o tom,\nči inštitút náhradného obhajcu nebol v danom prípade použitý na systematické porušovanie\nzákladných práv obžalovaného (viď príloha).\nPredseda senátu porušovateľa uložil náhradnej obhajkyni na hlavnom pojednávaní\nkonanom dňa 08.11.2017 poriadkovú pokutu vo výške 1.000,- €.\nProti uzneseniu podala náhradná obhajkyňa v zákonnej lehote sťažnosť.\nV súčasnosti je vytýčený termín hlavného pojednávania na deň 15.01.2018.“\n\n5\n\nS prihliadnutím na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom\ntakto rozhodol:\n„I. Základné právo\n\n,\n\n, trvale bytom\n\n, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských páv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom\npod 2T 5/2005 stále trvá.\nII. Krajskému súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 2T 5/2005 sa zakazuje\npokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd\n, trvalé bytom\n\n,\ngarantovaných Ústavou\n\nSlovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.\nIII. Sťažovateľovi\n\n,\n\n, trvale bytom\n\nsa priznáva nárok na primerané spravodlivé finančné\nzadosťučinenie vo výške 1.000,- €, ktoré je porušovateľ povinný zaplatiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič s.r.o. vedený\nv Slovenskej sporiteľni, a.s., IBAN: SK 64 0900 0000 0051 3702 4858 do dvoch mesiacov\nodo dňa právoplatnosti nálezu.\nIV. Sťažovateľovi sa priznáva nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní\npred Ústavným súdom SR vo výške 312,34 € s DPH, ktoré je porušovateľ povinný zaplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič s.r.o.\nvedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., IBAN: SK 64 0900 0000 0051 3702 4858 do dvoch\nmesiacov odo dňa právoplatnosti nálezu.“\n3. Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom\nsp. zn. Spr 462/18 z 22. augusta 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza:\n„V predmetnej veci bol určený termín hlavného pojednávania na :\n• 18.09.2017, ktorý bol z dôvodu neprítomnosti obžalovaného a obhajcu odročený\na obhajcovi uložená poriadková pokuta\n\n6\n\n• 08.11.2017, ktorý bol z dôvodu neprítomnosti obžalovaného, obhajcu a náhradnej\nobhajkyne odročený a náhradnej obhajkyni uložená poriadková pokuta\n• 08.01.2018 a 15.01.2018, ktoré boli odročené z dôvodu práceneschopnosti\npredsedu senátu\nSpis krajského súdu bol predložený Najvyššiemu súdu SR v období :\n• od 19.10.2017 do 30.10.2017 ( rozhodovanie o sťažnosti obhajcu JUDr. Holiča)\n• od 27.11.2017 do 14.12.2017 ( rozhodovanie o sťažnosti náhradnej obhajkyne\n• od 20.02.2018 do 10.05.2018 ( dovolanie náhradnej obhajkyne\n\n-\n\nzamietnuté )\nZ uvedeného vyplýva, že hlavné pojednávanie v dňoch 18.09.2017 a 08.11.2017 bolo\nodročené z dôvodu neprítomnosti obhajcu ako aj náhradného obhajcu a taktiež krajský súd\nnemohol vo veci z objektívnych príčin konať, nakoľko bol spis predložený Najvyššiemu súdu\nSR na rozhodnutie o sťažnosti obhajcu ako aj náhradnej obhajkyne, ako aj z dôvodu\npodania dovolania náhradnej obhajkyne.\nZ dôvodu dlhodobej práceneschopnosti predsedu senátu\n\nv zmysle\n\nDodatku č. 4 k RP na rok 2018 bol dňa 13.02.2018 vygenerovaný nový predseda senátu\n, ktorý vzhľadom na rozsiahlosť spisového materiálu potrebuje určitý\nčas na preštudovanie spisu.“\n4. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti z 22. augusta 2018 bol aj prehľad\ndosiaľ vykonaných procesných úkonov v napadnutom konaní v období po právoplatnosti\nnálezu ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 133/2017 z 24. mája 2017,\nktorého priebeh bol takýto:\n„22.05.2017 - spis vrátený z ÚS Košice stým, že ÚS prijal sťažnosť obž.\n.\n02.06.2017 - vec predložená predsedovi senátu za účelom ďalšieho postupu vo veci.\n16.06.2017 - vytýčený termín H P na deň 18.09.2017.\n17.07.2017 - doručený tunajšiemu súdu Nález Ústavného súdu SR, kde bolo\nrozhodnuté, že bolo porušené právo obžalovaného a KS v Trnave bolo prikázané konať\nbez zbytočných prieťahov, obž.\n\nbolo priznané finančné zadosťučinenie v sume\n\n7\n\n3.500 Eur, ktoré je povinný KS zaplatiť a zároveň KS v Trnave má uhradiť obž.\ntrovy práv. zastúpenia v sume 562,21 Eur.\n18.09.2017 - nedostavil sa obž.\n\n, ani jeho obhajca JUDr. Holič (doruč,\n\npredvolania mali vykázané obaja). Obžalovanému\n\nbola uložená\n\nporiadková pokuta vo výške 1.000 Eur. HP odročené na T: 08.11.2017.\n05.10.2017 - podaná sťaž. obž.\n\n(proti poriadkovej pokute).\n\n11.10.2017 - podaná sťaž. obhajcu JUDr.\n\n(proti poriadkovej pokute).\n\n19.10.2017 - spis zaslaný na NS SR - sťažnosť obžalovaného\na sťažnosť jeho obhajcu - JUDr. Jozefa Holiča (proti uloženiu poriadkovej pokuty vo výške\n1000 Eur).\n30.10.2017- NS SR rozhodol, zrušil uznesenie tunajšieho súdu o poriadkovej pokute.\n31.10.2017 - uznesenie sa doručuje procesným stranám.\n08.11.2017 - hlavné pojednávanie, nedostavil sa obž.\nJozef Holič a náhradná obhajkyňa\n\n, obhajca JUDr.\n\n(ktorí ospravedlnili svoju neúčasť\n\nna HP), preto muselo byť HP odročené na termín 15.01.2017. Náhradnej obhajkyni bola\nuložená poriadková pokuta vo výške 1.000 Eur.\n27.11.2017 - spis zaslaný NS SR - na rozhodnutie o sťažnosti náhradnej obhajkyne (poriadková pokuta vo výške 1.000 Eur).\n14.12.2017 - vec vrátená zNS SR stým, že poriadková pokuta\nvo výške 1.000 Eur bola potvrdená uznesením NS SR sp. zn 2Tos/43/2017 zo dňa\n06.12.2017.\n08.01.2018 - termín HP určený na deň 15.01.2018 bol zrušený, z dôvodu dlhodobej\nPN predsedu senátu\n\n.\n\n23.01.2018 - podané dovolanie proti uzneseniu NS SR zo dňa 06.12.2017 sp. zn.\n2Tost/43/2017 (ohľadom poriadkovej pokuty obhajkyne -\n\n)\n\nprostredníctvom obhajcu JUDr. Jozefa Holiča. Spis bude predložený po vrátení doručenky\nz KP a vyjadrení sa k dovolaniu na NS SR.\n13.02.2018 - vec prerozdelená z dôvodu dlhodobej PN predsedu senátu\nv zmysle Dodatku č. 4 k RP na rok 2018 (generovanie nového predsedu senátu ).\n1\n\n8\n\n20.02.2018 - spis zaslaný na NS SR Bratislava (dovolanie náhrad, obhajkyne\n, podanej prostredníctvom obhajcu JUDr. Jozefa Holiča), doposiaľ spis nie\nje vrátený.\n10.05.2018 - spis vrátený zNS SR Bratislava - dovolanie náhrad, obhajkyne\n- odmietnuté.\n16.05.2018 - úprava na doručovanie uznesenia NS SR - úprava realizovaná\n16.05.2018.\n17.05.2018 - výzva - náhrad, obhajkyňa -\n\n- treba uhradiť\n\nporiadkovú pokutu vo výške 1.000 Eur, lehota do 08.06.2018.\n12.06.2018 - podanie obhajcu JUDr. Jozefa Holiča, ktorý svojim podaním si sťažuje\nna prieťahy v konaní.\n13.06.2018 — vec predložená predsedovi senátu za účelom ďalšieho postupu vo veci.\n02.07.2018 - poplatok - poriadková pokuta vo výške 1.000 Eur (náhradná obhajkyňa\n), odstúpená na vymáhanie cez Justičnú pokladňu Bratislava.“\nÚstavný súd zistil, že vo veci bol nariadený termín hlavného pojednávania\nna 25. február 2019.\n5. K vyjadreniu krajského súdu k sťažnosti sťažovateľ zaujal stanovisko podaním\ndoručeným ústavnému súdu 19. septembra 2018, v ktorom okrem iného uviedol:\n„Ďalej k vyjadreniu Krajského súdu v Trnave uvádzame, že porušovateľ neuvádza\nžiadne kritické zistenia, prečo súd nie je schopný po nekonečných množstvách termínov\npojednávania vec prejednať bez prieťahov a v lehote primeranej na skončenie veci.\nPorušovateľ koná naďalej neefektívne a tento svoj prístup si nie je schopný obhájiť.\nNeefektívnosť konania sa prejavuje najmä v tom, že súd mal reagovať na návrh obhajoby\nna hlavnom pojednávaní. Tvrdíme, že porušovateľ v tomto prípade zneužil inštitút\nnáhradného obhajcu. Pokiaľ ide o predloženie spisu Najvyššiemu súdu za účelom sťažnosti\nobhajcu, ako aj náhradnej obhajkyne a z dôvodu podania dovolania náhradnej obhajkyne,\nporušovateľ nemusel predkladať Najvyššiemu súdu celý spis, resp. mohol vyhotoviť jeho\nfotokópiu.\nO uvedenom svedčí Vyjadrenie k podanej sťažnosti ako aj Odpoveď predsedu\nKrajského súdu v Trnave zo dňa 18.06.2018 pod zn. Spr 353/18.\n\n9\n\nK opätovnej dlhodobej pracovnej neschopnosti predsedu senátu\na následnému prideleniu veci\n\n,\n\nuvádzame len toľko, že Trestný\n\nporiadok ponúka konaniu pred súdom dostatočné možnosti ako skončiť vec v primeranej\nlehote.\nV danom prípade ide o trestnú vec, ktorá je pred súdom 13 rokov (od spáchania\nskutku uplynulo 20 rokov), preto by jej mala byť venovaná zvýšená pozornosť. Navyše\nporušovateľ Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.05.2017 pod sp. zn.\nI. ÚS 133/2017 absolútne ignoruje.\nV súčasnosti je každý úkon trestného konania porušením práv sťažovateľa, pretože\nsa realizuje po uplynutí primeranej lehoty na skončenie veci. Táto lehota je s poukazom\nna čl. 7 ods. 5 Ústav)’ Slovenskej republiky záväzná.\nSťažovateľ je už bezmocný a sme toho názoru, že vzniknutú situáciu sme už podrobne\nrozpísali v podanej sťažnosti. S dôverou sa obracia na Ústavný súd Slovenskej republiky,\naby konečne došlo k zastaveniu konania a k zastaveniu porušovania jeho práv.“\nOkrem uvedeného sťažovateľ ďalej žiadal zvýšiť finančné zadosťučinenie priznané\nústavným súdom na sumu 2 000 € a taktiež uplatnil zvýšenie trov konania za tretí právny\núkon.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n10\n\n8. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou okrem iného domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorého\nkaždý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.\n9. Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého\nkaždý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\n10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010).\n11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna\nneistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza\nzásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,\nktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“\n(m. m. IV. ÚS 221/04). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne\nrealizovalo (II. ÚS 21/01).\n12. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n\n11\n\n13. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva má obvinený právo na to,\naby o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo\nje integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý\ncharakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty.\nBráni tiež tomu, aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd\na neistote o svojom osude (rozsudok ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).\n14. Pokiaľ ide o primeranosť lehoty, v ktorej má byť vec obvineného prerokovaná,\nje pojem „primeraná lehota“ relatívny. Primeranosť doby konania sa posudzuje\npodľa konkrétnych okolností prípadu (napr. rozsudok ESĽP vo veci König v. Nemecko\nz 28. 6. 1978).\n15. Pri posudzovaní, či vo veci došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (IV. ÚS 26/02) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú povaha konania, teda\nprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania\na spôsob, akým súd vo veci postupoval. Povahou konania treba rozumieť nielen jeho\nzložitosť alebo naopak jednoduchosť na jednej strane, ale aj jeho význam pre obvineného\nna strane druhej.\n16. Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba\ntrestného konania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach,\na to vzhľadom na dôsledky trestného konania pre obvineného [obmedzenie práv a slobôd,\nvplyv na povesť, postavenie v zamestnaní a pod. (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta\nv. Taliansko z 25. 6. 1987)].\n17. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu pre naplnenie základného práva\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec\nlen prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne\nnerozhodli (napr. I. ÚS 118/02).\n\n12\n\n18. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd po oboznámení\nsa s obsahom sťažnosti vrátane príloh k nej pripojených a s vyjadreniami účastníkov\nkonštatuje, že vec zo skutkového, ale ani z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej\nzložitosti. Ústavný súd pripúšťa určitý stupeň skutkovej zložitosti, vyplývajúci z charakteru\nveci. Touto skutočnosťou však nie je možné ospravedlniť aktuálny stav konania, ktoré ani\npo viac ako 13 rokoch nebolo dosiaľ právoplatne skončené, a to napriek tomu, že ústavný\nsúd svojim nálezom sp. zn. I. ÚS 133/2017 z 24. mája 2017 konštatoval, že v napadnutom\nkonaní došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa a krajskému súdu uložil konať\nbez zbytočných prieťahov a okrem trov konania sťažovateľovi priznal aj finančné\nzadosťučinenie v sume 3 500 €.\n19. Ústavný súd v preskúmanej časti napadnutého konania nezistil také skutočnosti,\nktoré by z hľadiska prieťahov bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa.\n20. Napokon ústavný súd hodnotil postup krajského súdu v napadnutom konaní,\nkonkrétne v časti po právoplatnosti nálezu ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nI. ÚS 133/2017 z 24. mája 2017. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd nekonal dostatočne\nefektívne a sústredene.\n21. Ústavný súd predovšetkým zdôrazňuje, že z ústavnoprávneho hľadiska\nje neakceptovateľné, aby konanie v trestnej veci nebolo právoplatne skončené ani po viac\nako 13 rokoch od jeho začatia (napr. IV. ÚS 159/08), a to ani napriek tomu, že ústavný súd\npo podrobnom preskúmaní priebehu napadnutého konania svojím nálezom sp. zn.\nI. ÚS 133/2017 z 24. mája 2017 konštatoval, že v ňom došlo k porušeniu označených práv\nsťažovateľa, prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu úhradu\ntrov konania a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €.\n22. Okrem zásadného konštatovania uvedeného v bode 21 ústavný súd poukazuje aj\nna to, že podľa § 202 ods. 3 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) hlavné pojednávanie\nv neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je obžalovaný vo väzbe alebo výkone\n\n13\n\ntrestu odňatia slobody, alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia\nslobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov. V prípadoch nutnej obhajoby (§ 36)\nnemožno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu.\nPodľa § 202 ods. 4 Trestného poriadku ustanovenie prvej vety odseku 3 sa nepoužije\nak obžalovaný požiada, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.\nPodľa § 40a ods. 2 Trestného poriadku náhradný obhajca má rovnaké práva\na povinnosti ako obhajca zvolený alebo ustanovený, na hlavnom pojednávaní alebo\nneverejnom zasadnutí ich však môže vykonať iba v prípade neúčasti zvoleného alebo\nustanoveného obhajcu.\n23. Z príloh pripojených k sťažnosti vyplýva, že\n- opatrením z 20. decembra 2016 bola sťažovateľovi ustanovená náhradná obhajkyňa,\n- podaním doučeným krajskému súdu 4. septembra 2017 sťažovateľ oznamuje, že\n„výslovne odmieta účasť na hlavnom pojednávaní“ nariadenom na 18. september 2017,\n- podaním expedovaným krajskému súdu 12. septembra 2017 zvolený obhajca\nsťažovateľa žiada krajský súd o ospravedlnenie neúčasti na nariadenom hlavnom\npojednávaní (18. septembra 2017) „ z dôvodu, že sa od 15.09.2017 do 23.09.2017 nachádza\nna dovolenke v zahraničí“,\n- na hlavnom pojednávaní 18. septembra 2017 boli prítomní:\npredseda a členovia senátu, zástupca krajskej prokuratúry, náhradná obhajkyňa\na 4 svedkovia (zápisnica z hlavného pojednávania z 18. septembra 2017). Krajský súd\nhlavné pojednávanie odročil na 8. november 2017 a sťažovateľovi uložil poriadkovú pokutu\nv sume 1 000 €,\n- uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n6 Tost 36/2017 z 25. októbra 2017 bolo uznesenie krajského súdu o uložení poriadkovej\npokuty sťažovateľovi zrušené, pričom v odôvodnení uznesenia najvyššieho súdu v súvislosti\ns hlavným pojednávaním nariadeným na 18. september 2017 bolo uvedené, že „ak boli\nprítomní predvolaní svedkovia a súčasne i náhradná obhajkyňa a prokurátor, nič súdu\nnebránilo, aby tento nariadený úkon bol vykonaný“.\n\n14\n\n24. S týmto právnym názorom najvyššieho súdu sa ústavný súd stotožňuje, a preto\nneuskutočnenie hlavného pojednávania nariadeného na 18. september 2017 v súvislosti\ns prieťahmi v napadnutom konaní je potrebné pripísať na ťarchu krajského súdu.\n25. Pokiaľ predseda krajského súdu vo vyjadrení k sťažnosti poukazuje na to, že\nz dôvodu dlhodobej práceneschopnosti predsedu súdu „bol vygenerovaný nový predseda\nsenátu... ktorý vzhľadom na rozsiahlosť spisového materiálu potrebuje určitý čas\nna preštudovanie spisu“, ústavný súd konštatuje, že v súlade so svojou štandardnou\njudikatúrou uvedenými argumentami nie je možné sa zbaviť zodpovednosti za aktuálny stav\nkonania.\n26. Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že krajský súd\nsvojím postupom v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny\na právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\n27. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom krajského súdu v napadnutom\nkonaní došlo k porušeniu v sťažnosti označených práv, neprikázal krajskému súdu,\naby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že túto povinnosť mu uložil\nuž vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 133/2017 z 24. mája 2017.\n28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n29. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\n\n15\n\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n30. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €\nz dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Okrem iného poukázal na právnu neistotu,\nv ktorej sa dlhodobo nachádza až dosiaľ, pretože napadnutá trestná vec, v ktorej\nje v procesnom postavení obžalovaného, nebola dosiaľ právoplatne skončená.\n31. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n32. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania krajského súdu vedeného pod sp. zn.\n2 T 5/2005 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť,\nže vo veci už prikázal konať bez zbytočných prieťahov, ústavný súd považoval priznanie\nsumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde.\nIV.\n33. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o ústavnej sťažnosti Advokátskou\nkanceláriou JUDr. Jozef Holič s. r. o., Poľovnícka 4, Bernolákovo. Podľa § 36 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania\nuznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\n\n16\n\núčastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ si uplatnil trovy konania v celkovej sume\n475,05 €.\n34. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvoch\núkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €, a pri treťom úkone právnej služby\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok\n2017, ktorá bola 921 €.\n35. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia,\npodanie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku\n2017 a za jeden úkon právnej služby vykonanej v roku 2018 predstavuje spolu s režijným\npaušálom (2 x 8,84 € a 1 x 9,21 €) sumu 475,05 €. Trovy právneho zastúpenia teda boli\npriznané v celkovej sume 475,05 €.\n36. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet\nAdvokátskej kancelárie JUDr. Jozef Holič s. r. o., Poľovnícka 4, Bernolákovo, v lehote\nuvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.\n37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. januára 2019\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-splnenie podmienok konania", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trestné konanie-rozhodnutie o treste", "spolupáchateľstvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:11630b0a-ed8d-4f1d-9b5c-52fbf4ab648a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.133.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 133/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 133/2017 z 24. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.133.2017.2"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:21497a80-4206-4c82-9889-e9211668f2a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21497a80-4206-4c82-9889-e9211668f2a7"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:96af1b53-8799-4a85-8a02-4600973d2816", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/02 z 20. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-20", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96af1b53-8799-4a85-8a02-4600973d2816"}, {"guid": "ussr:c0925244-2fba-4fc4-8a4a-483838fafeec", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 118/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/02 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0925244-2fba-4fc4-8a4a-483838fafeec"}, {"guid": "ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "09ff4a3b-a075-4716-8b18-caf573c24d25:f078529d-731a-4e9e-8964-98247f52f438", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1515010123.1", "spisova_znacka": "2Tos/43/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Tos/43/2017 z 14. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-06-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1515010123.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7285a9f4-87d3-44d5-b3e9-b84c4a6f61ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.27.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 27/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.27.2020.1"}]}