{"guid": "ussr:0b245cff-3eaf-494b-8c77-b8ac0e39d6fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.301.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 301/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 301/2018 z 4. 12. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. decembra 2018, sp. zn. III. ÚS 301/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.301.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-12-04", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0b245cff-3eaf-494b-8c77-b8ac0e39d6fe", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.301.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.301.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.301.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 301/2018-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. decembra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu\nMojmíra Mamojku o sťažnosti\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou Tomáš Petko s. r. o., Drotárska cesta 7, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Tomáš Petko, PhD., pre namietané porušenie\njeho základného práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do rodinného života\npodľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nBratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 61 P 71/2013 takto\nrozhodol:\n1. Základné práva\n\nna ochranu pred neoprávneným zásahom\n\ndo rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 61 P 71/2013 p o r u š e n é\nboli.\n\n2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom\npod sp. zn. 61 P 71/2013 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €\n\n(slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II\n\npovinný\n\nvyplatiť mu\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 374,80 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat centov) na účet\nAdvokátskej kancelárie Tomáš Petko s. r. o., Drotárska cesta 7, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 301/2018 zo 7. augusta 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie\n\nsvojho základného práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do rodinného života\npodľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu\nBratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 61 P 71/2013 (ďalej\naj „napadnuté konanie“). Ústavný súd sťažnosť vo zvyšnej časti (konania vedeného\npred okresným súdom pod sp. zn. 28 P 194/2013) odmietol pre nedostatok právomoci\nna jej prejednanie.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že 13. novembra 2013 sťažovateľ podal na okresnom súde\nnávrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností maloletých detí na čas\npo rozvode.\n3. Sťažovateľ okrem podrobného opisu doterajšieho priebehu napadnutého konania\na argumentácie, ktorou poukázal na prieťahy v konaní, ktoré podľa jeho názoru postupom\n2\n\nv napadnutom konaní spôsobil okresný súd, uviedol, že ku dňu podania sťažnosti\nústavnému súdu nebolo napadnuté konanie právoplatne skončené, a preto navrhuje,\naby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní boli\nporušené základné práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do rodinného života\npodľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jeho základné právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zároveň tiež\npožadoval prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov\na priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 25 000 € a úhradu trov konania.\n4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním\nsp. zn. Spr. 102/2018 doručeným ústavnému súdu 13. septembra 2018, v ktorom sa okrem\niného uvádza:\n„V konaní vedenom pod sp. zn. 61P/71/2013 bola na základe podanej sťažnosti\nkonštatovaná nečinnosť tunajšieho súdu v období od 24.11.2015 do 11.08.2016,\nod 22.09.2014 do 11.08.2015 a v období od 05.08.2016 do 05.09.2017. Spis bol pridelený\npo tomto období novému zákonnému sudcovi. Je však nutné skonštatovať, že prieťahy\nv danej veci boli spôsobené predovšetkým konaním (nekonaním) matky maloletého dieťaťa,\nktorá bránila vypočutiu maloletého dieťaťa, kedy súd navrhoval rôzne prijateľné spôsoby\nvypočutia maloletej, nakoľko to považoval vo veci za nevyhnutné a bolo potrebné využívať\nporiadkové opatrenia voči matke. Následne boli zo strany súdu úkony vykonávané\ns primeranými časovým odstupmi.\nVo veci vedenej pod sp. zn. 28P/194/2013 bol zo strany predsedu súdu taktiež\nprešetrovaný stav konania na základe podanej sťažnosti, avšak v uvedenom konaní neboli\nzistené prieťahy z dôvodu nečinnosti súdu.\nV oboch uvedených konaniach je nutné poukázať na jednoznačne obštrukčné\nsprávanie sa matky dieťaťa s úmyslom znemožniť znalecké dokazovanie a výsluch\nmaloletého dieťaťa, čím následne dochádzalo k predlžovaniu konania. Jednotlivé úkony\nsú zrejmé z oboch spisov tunajšieho súdu a pravdepodobne je nutné nahliadnutie\ndo uvedených spisov.\n\n3\n\nVo veci sp. zn. 61P/71/2013 bol dňa 01.06.2018 vyhlásený rozsudok a taktiež\nv konaní vedenom pod zn. 28P/194/2013 bolo dňa 10.05.2018 meritórne rozhodnuté.\nV oboch konaniach boli proti rozhodnutiam tunajšieho súdu podané opravné prostriedky.“\n5. Sťažovateľ k vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti zaujal nasledujúce stanovisko:\n„K stanovisku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3. 9. 2018 považujeme\nza potrebné uviesť, že sťažovateľ sa stotožňuje s názorom Okresného súdu Bratislava II,\ntýkajúcim sa obštrukčného správania matky v konaní, v ktorom došlo k zbytočným\nprieťahom. Sťažovateľ sa však domnieva, že právny poriadok súdu umožňuje vykonať také\nprocesné opatrenia a úkony voči účastníkom konania, aby k zbytočným prieťahom\nnedochádzalo. Tieto Okresný súd Bratislava II nevyužil, resp. ich využil po neprimerane\ndlhej dobe, čím spôsobil zbytočné prieťahy v konaní. Tým porušil základné právo\nsťažovateľa garantované ČI. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo\nsťažovateľa garantované ČI. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n7. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad procesných\núkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania:\n- 13. november 2013 – okresnému súdu bol doručený návrh na rozvod manželstva\na úpravu rodičovských práv a povinností maloletých detí na čas po rozvode (sťažovateľ\nje v procesnom postavení navrhovateľa), ku ktorému bolo okresnému súdu 20. decembra\n2013 doručené vyjadrenie odporkyne so 16 prílohami;\n- 10. január 2014 – okresný súd uznesením ustanovil maloletej\nkolízneho opatrovníka;\n- 23. január 2014 – sťažovateľ v podaní okresnému súdu predložil dôkazy, okrem\niného aj fotokópiu ním podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z 22. januára\n4\n\n2014, ktoré bolo pojednávané pod sp. zn. 28 P 194/2013. Súčasťou predložených dôkazov\nbol aj originál znaleckého posudku klinického psychológa vypracovaného na sťažovateľa\nv konaní vedenom pod sp. zn. 28 P 194/2013;\n- 24. január 2014 – do napadnutého konania vstúpil okresný prokurátor Okresnej\nprokuratúry Bratislava II (ďalej len „okresný prokurátor“);\n- 27. január 2014 – uskutočnilo sa pojednávanie a bolo odročené na 17. február 2014;\n- 11. február 2014 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie sťažovateľa\nv súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. 28 P 194/2013 spolu s fotokópiou uznesenia\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zo 17. decembra 2013, ktorým\nkrajský súd zmenil uznesenie okresného súdu zo 7. novembra 2013 tak, že sťažovateľovi\naž do rozhodnutia o veci samej sa „zakazuje styk s maloletou\n\n“.\n\nZ fotokópie uznesenia krajského súdu z 23. apríla 2014 vyplýva, že krajský súd zamietol\nnávrh sťažovateľa na zrušenie predloženého opatrenia;\n- 17. február 2014 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie a bolo odročené\nna neurčito na účel ďalšieho dokazovania,\n- 26. február 2014 – okresný súd uznesením zamietol návrh odporkyne na prerušenie\nkonania;\n- 10. marec 2014 – prípisom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II\nbol do súdneho spisu predložený originál znaleckého posudku z 15. januára 2014\nna sťažovateľa, vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia\npsychiatrie;\n- 11. marec 2014 – uskutočnilo sa pojednávanie, ktoré bolo odročené na 4. apríl\n2014;\n- 2. júl 2014 – do súdneho spisu bola založená fotokópia uznesenia Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru Bratislava II, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie\nsťažovateľa, ktoré prebiehalo v súvislosti s trestným oznámením podaným odporkyňou;\nproti predmetnému uzneseniu bola podaná sťažnosť;\n- 17. júl 2014 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 3. september 2014, ktoré\nsa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito s tým, že súd nariadi znalecké dokazovanie;\n- 22. september 2014 – okresný súd uznesením ustanovil súdneho znalca z odvetvia\nklinickej psychológie, aby v lehote 60 dní vypracoval a predložil znalecký posudok;\n5\n\n- 24. október 2014 – okresnému súdu boli doručené námietky odporkyne proti\nuzneseniu o ustanovení súdneho znalca;\n- 1. apríl 2015 – okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa, ktorým\nnavrhuje, aby odporkyni (matke mal. dieťaťa) bola uložená poriadková pokuta za\nopakované nedostavenie sa k znalcovi, ktorý má vypracovať znalecký posudok;\n- 2. jún 2015 – okresný súd odporkyni uložil poriadkovú pokutu v sume 200 €, proti\nuzneseniu však odporkyňa podala odvolanie 30. júna 2015 a súdny spis bol krajskému súdu\npredložený 23. júla 2015;\n- 20. november 2015 – krajský súd uznesením uznesenie okresného súdu o uložení\nporiadkovej pokuty 200 € potvrdil (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2. decembra 2015);\n- 15. január 2016 – okresnému súdu bol doručený návrh odporkyne na zrušenie\nznaleckého dokazovania;\n- 4. apríl 2016 – okresný súd uznesením nepripustil zastúpenie odporkyne\nv napadnutom konaní občianskym združením\n\n;\n\n4. máj 2016 – okresný súd uznesením rozhodol, že súdny znalec nie je vylúčený\nz vypracovania znaleckého posudku;\n- 13. júl 2016 – krajskému súdu okresný súd predložil súdny spis na rozhodnutie;\n- 5. august 2016 – krajský súd uzneseniami potvrdil prvostupňové rozhodnutia\nokresného súdu (nepripustenie zastupovania odporkyne občianskym združením\npotvrdenie povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti\nproti ustanovenému znalcovi);\n- 2. september 2016 – ustanovený súdny znalec oznamuje okresnému súdu, že\nstanovil termín na vyšetrenie maloletej na 29. september 2016;\n- 29. september 2016 – odporkyňa okresnému súdu oznámila dôvody, pre ktoré\nsa nemôže s maloletou dostaviť na vyšetrenie k súdnemu znalcovi;\n- 3. február 2017 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie odporkyne k návrhu\nsťažovateľa na zverenie maloletej do jeho náhradnej starostlivosti;\n- 20. marec 2017 – odporkyňa okresnému súdu opätovne oznámila dôvody, pre ktoré\nsa nemôže s maloletou dostaviť na vyšetrenie k súdnemu znalcovi ani v ďalšom termíne\nnariadenom na 9. marec 2017;\n\n6\n\n- 26. máj 2017 – okresný prokurátor prípisom okresný súd vyzval, aby\npre „nespoluprácu matky pri znaleckom dokazovaní“ nariadil termín pojednávania\nv čo najkratšom termíne;\n- 5. september 2017 – okresný súd uznesením uložil odporkyni (matke) maloletej\npokutu v sume 2 000 € z dôvodu nerešpektovania povinnosti dostaviť sa na vyšetrenie\nk znalcovi aj s maloletým dieťaťom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. septembra\n2017;\n- 6. september 2017 – okresný súd nariadil výsluch dieťaťa vo vestibule súdu;\n- 3. október 2017 – okresná prokurátorka prípisom z 2. októbra 2017 opätovne\nvyzvala okresný súd, aby v čo najkratšom čase nariadil pojednávanie vo veci;\n- 22. január 2018 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 7. február 2018,\nktoré sa uskutočnilo a bolo odročené na 21. marec 2018;\n- 16. marec 2018 – okresnému súdu bolo doručené záverečné vyjadrenie odporkyne\nku skutkovej a právnej stránke veci;\n- 21. marec 2018 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok s tým, že súd\nmanželstvo účastníkov rozviedol a maloletú\n\nzveril na čas po rozvode\n\ndo osobnej starostlivosti matke;\n- 1. jún 2018 – písomné vyhotovenie rozsudku bolo účastníkom konania odoslané.\nÚstavný súd na okresnom súde zistil, že proti rozsudku okresného súdu z 21. marca\n2018 bolo doručené 25. júna 2018 odvolanie sťažovateľa.\nIII.\n8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\n7\n\nprerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň sa domáha aj vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do rodinného života podľa čl. 9\nods. 2 ústavy.\n10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n12. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016\nzrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového\na správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku.\n13. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1\nOSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie\núčelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého\n8\n\nsa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa\npojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,\nkedy sa bude konať nové pojednávanie.\n14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného\nsporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)\na iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení\nCivilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho\nporiadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy\ntýchto poriadkov.\n15. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP,\npodľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP\no sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 ‒ § 172 CSP o predbežnom prejednaní\nsporu a následkoch neprítomnosti strán aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie\nvedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania a účel tohto zákona, alebo z § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej\npojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými\nsú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho\nkonania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha\nprerokúvanej veci.\n9\n\n17. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie\no rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom\ntvorí bežnú súčasť agendy všeobecných súdov a v zásade ho nemožno hodnotiť po stránke\nprávnej ako zložité, čo sa vzťahuje aj na napadnuté konanie. Ústavný súd v súvislosti\ns nutnosťou nariadeného znaleckého dokazovania pripúšťa určitý stupeň skutkovej\nzložitosti, ktorou však nie je možné ospravedlniť aktuálny stav konania.\n18. Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom\npri rozhodovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd konštatuje, že nezistil také skutočnosti, ktoré\nby v súvislosti s prieťahmi bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa. Napokon\nnepoukazoval na to ani okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti.\n19. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní.\n20. Ústavný súd predovšetkým zdôrazňuje, že vzhľadom na citlivosť konaní\nvo veciach starostlivosti o maloletých v súvislosti s rozvodom manželstva je potrebné,\naby všeobecné súdy pristupovali k zabezpečeniu plynulosti priebehu, efektívnosti a najmä\nrýchlosti týchto konaní s mimoriadnou zodpovednosťou. Uvedené sa týka aj predmetnej\nveci.\n21. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu a sťažnosti zistil,\nže v priebehu napadnutého konania bol okresný súd úplne nečinný v obdobiach\nod 22. septembra 2014 do 2. júna 2015 a v období od 5. augusta 2016 do 5. septembra\n2017.Nečinnosť priznal aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti.\n22. Vzhľadom na náročnosť nastavených kritérií na posudzovanie konaní o úprave\nvýkonu rodičovských práv a povinností ústavný súd okrem uvedenej nečinnosti vyhodnotil\naj postup okresného súdu v napadnutom konaní ako nie dostatočne efektívny. Ústavný súd\n10\n\npostup okresného súdu vo vzťahu k matke maloletého dieťaťa vyhodnotil ako nedostatočne\nrazantný v súvislosti s nespoluprácou matky pri znaleckom dokazovaní. V súvislosti\ns postupom okresného súdu v danej veci poukazuje aj na to, že okresný prokurátor písomne\n2x vyzval okresný súd, aby vo veci začal neodkladne konať.\n23. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že nielen\nnečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného\nsúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej\nneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,\naby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09,\nI. ÚS 7/2011).\n24. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n25. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj napriek tomu, že okresný súd v napadnutom konaní rozhodol\nrozsudkom z 21. marca 2018, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 61 P 71/2013\nkonal bez zbytočných prieťahov, pretože nie je vylúčené, že označená vec na základe\nodvolania podaného 25. júla 2018 bude vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie\n(bod 2 výroku nálezu).\n26. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej žiada aj vyslovenie porušenia svojho základného\npráva na ochranu pred neoprávneným zásahom do rodinného života podľa čl. 19 ods. 2\nústavy, ktoré odôvodnil tým, že «Sudca okresného súdu sa v konaní o rozvod manželstva\na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu (ďalej aj „ÚPP\") na čas po rozvode (spis.\nzn. 61 P/71/2013) nemôže spoliehať na vykonanie dokazovania a rozhodnutie o ÚPP v inom\nkonaní totožného súdu (spis. zn. 28P/194/2013), aby následne tieto zohľadnil vo svojom\n11\n\nrozhodnutí. Je preto zrejmé, že súd mal v konaní o rozvod a ÚPP na čas po rozvode (spis.\nzn. 61 P/71/2013) vykonávať obdobné dokazovanie, ako v konaní o ÚPP na čas do rozvodu\n(spis. zn. 28P/194/2013) tak, aby spravodlivo a v čo najkratšom čase rozhodol a nahradil\ntak povahou dočasné rozhodnutie o zákaze styku sťažovateľa s maloletou. Vzhľadom k\ntomu, že tak súd neurobil, vážne tým zasiahol do práva sťažovateľa na ochranu pred\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Akýkoľvek rodičovský\nvzťah sťažovateľa s jeho dcérou je po štvorročnom odlúčení vážne poškodený, najmä\nz ohľadom na nízky vek maloletej.».\n27. Ústava pojem „súkromný a rodinný život“ bližšie nedefinuje. Pretože základné\npráva a slobody podľa ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu\nmedzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (PL. ÚS 5/93,\nPL. ÚS 15/98), ústavný súd pri vymedzení obsahu uvedených pojmov prihliada aj na\npríslušnú judikatúru týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 dohovoru. Ochrana súkromného života\nmusí teda do istej miery zahŕňať právo jednotlivca nadväzovať a rozvíjať vzťahy so svojimi\nblížnymi a vonkajším svetom (rozsudok Niemietz zo 16. decembra 1992, § 29).\n28. Nedostatočná rýchlosť postupu štátnych orgánov v konaní o úprave práv\na povinností k deťom, najmä však čo sa týka otázky zverenia do starostlivosti a úpravy\nstyku rodičov k deťom, môže okrem vyslovenia porušenia práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote vyústiť aj do porušenia práva na rešpektovanie súkromného a rodinného\nživota (Bergmann proti Českej republike z 27. 10. 2011, § 62, Koudelka proti Českej\nrepublike z 20. júla 2006, § 68, Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004, § 107 a pod.)\n29. Pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá\nzáklad v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel\nobmedzovaného základného práva alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením\nna dosiahnutie ustanoveného cieľa (I. ÚS 13/2000).\n30. Nesplnenie pozitívneho záväzku štátu a jeho orgánov, ako aj všeobecných súdov\nzabezpečiť – poskytnúť účinnú ochranu práv a slobôd jednotlivcov v primeranej lehote,\n12\n\nmožno považovať za neoprávnený zásah do rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy\nvtedy, ak je nepochybné, že v dôsledku nedostatku existencie meritórneho rozhodnutia,\nktorým by boli upravené práva a povinnosti rodiča k maloletému, sa zhoršuje postavenie\ndotknutého rodiča v tom zmysle, že rozvíjanie, resp. obnova vzťahu dotknutého rodiča\nso svojím dieťaťom je v súvislosti s uplynulým časom podstatne sťažená.\n31. Ústavný súd, vychádzajúc z vysloveného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho intenzity,\ndospel k názoru, že dĺžka trvania právnej neistoty sťažovateľa v okolnostiach prípadu\nv spojitosti s obmedzenou možnosťou styku otca s maloletým dieťaťom zasiahla do práva\nsťažovateľa na rodinný život v takej miere, ktorá odôvodňuje vyslovenie porušenia tohto\njeho základného práva už aj s ohľadom na skutočnosť, že následky takéhoto zásahu\nsú nezvratné a ťažko reparovateľné, preto ústavný súd konštatuje, že postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní došlo aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na ochranu\npred neoprávneným zásahom do rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku\nnálezu).\nIV.\n32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n33. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n34. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume\n25 000 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do jeho práv, ako aj dĺžkou ich trvania.\n\n13\n\n35. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n36. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na\njeho neodôvodnenú nečinnosť, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde,\nsprávanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie\nsumy 5 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde (bod 3 výroku nálezu).\n37. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom\nAdvokátskou kanceláriou Tomáš Petko s. r. o., Drotárska cesta 7, Bratislava. Podľa § 36\nods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo\nsčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n38. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola\nvo výške 884 €.\n39. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,\npodanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 predstavuje\nspolu s režijným paušálom (2 × 8,84 €) sumu 312,34 €. Právna zástupkyňa sťažovateľa\nje platiteľkou dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie\nosvedčenia o registrácii pre DPH)], a tak uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 %\npodľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\n14\n\nv znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH\na režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 374,80 €.\n40. Priznanú úhradu trov konania sú okresný súd a krajský súd spoločne\na nerozdielne povinné zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa v lehote uvedenej\nv bode 4 výroku tohto nálezu.\n41. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nPoučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. decembra 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "rodičovské práva, rodina", "dieťa-úprava práv a povinností k maloletému", "rodičovské práva, rodina", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "61P/71/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:a17ca6f0-719a-4b21-bf2e-826f2b5e0b74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/93 z 18. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-18", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4c889527-0460-4892-91c2-f985d3d8121b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.113.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 113/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 113/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.113.2020.1"}]}