{"guid": "ussr:2517a855-0082-466e-94cd-4e49fd26a44a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.18.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 18/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2019 z 16. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. januára 2019, sp. zn. III. ÚS 18/2019, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.18.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2517a855-0082-466e-94cd-4e49fd26a44a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.18.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.18.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.18.2019.1/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 18/2019-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2019\npredbežne prerokoval sťažnosť\nadvokátkou\n\n,\n, advokátska kancelária,\n\n, zastúpeného\n,\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný\nprostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 23 To 150/2017\na jeho rozsudkom zo 6. februára 2018 a postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 39357/2018/61/163 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta\n2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru postupom\nKrajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n23 To 150/2017 a jeho rozsudkom zo 6. februára 2018 a postupom Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 39357/2018/61/163.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Považská Bystrica (ďalej\nlen „okresný súd“) rozsudkom č. k. 1 T 91/2017-267 z 15. novembra 2017 uznal vinným\n(ďalej len „obžalovaný“) z prečinu usmrtenia sťažovateľovho brata\npri dopravnej nehode. Obžalovanému bol za tento čin súdom prvého stupňa uložený trest\nodňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorý si mal odpykať v ústave s minimálnym\nstupňom stráženia.\n3. Na základe odvolania obžalovaného krajský súd rozsudkom č. k. 23 To 150/2017282 zo 6. februára 2018 zrušil prvostupňový rozsudok v časti výroku o treste a sám v tejto\nčasti rozhodol tak, že obžalovaného odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov,\nktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov. Iné výroky\nrozsudku okresného súdu ostali rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.\n4. Všeobecné súdy v danej trestnej veci s osobou sťažovateľa konali ako\ns poškodeným, t. j. stranou tohto trestného konania.\n5. V prvom rade sťažovateľ považuje za nesprávne, pokiaľ okresný súd uložil\nobžalovanému trest odňatia slobody aj za použitia ustanovení § 36 písm. j), l) a n) zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),\nteda za použitia poľahčujúcich okolností spočívajúcich v tom, že obžalovaný viedol\npred spáchaním trestného činu riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu, trestný\nčin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.\n2\n\n6. Nestotožnil sa ani s týmito závermi krajského súdu:\n„... - zomrelý brat\n\nvytvoril kolíznu situáciu\n\n- k nehode došlo v neosvetlenom úseku cesty\n- že aj pri jazde dovolenou rýchlosťou by bolo možné zabrániť zrážke len pri\nintenzívnom brzdení\n- z kamerového záznamu dopravnej nehody vyplynulo, že v čase dopravnej nehody\nbol obžalovaný jazdiaci v obci oslnený diaľkovými svetlami oproti idúceho vozidla, pričom\npoveternostné podmienky boli zlé, snežilo a miesto bolo len slabo osvetlené. Stav vozovky,\nktorá bola v danom úseku veľmi úzka bol taký, že z oboch strán bola ešte zúžená na\nokrajoch sa nachádzajúcimi pásmi snehu. Poškodený ako chodec idúc na nesprávnej pravej\nstrane vozovky sa vyhýbal oproti idúcemu vozidlu doprava, pričom sa následne vrátil do\nvozovky, bez toho aby sa pozrel doľava. Vošiel do jazdného pruhu obžalovaného, ktorý už\nbol v tom čase oslnený oproti idúcim vozidlom, a teda chodca nemohol vidieť.\n- ani pri rýchlosti 50 km/h by sa zrážke nedalo zabrániť.“\n7. Z dôkazu – videozáznamu zachytávajúceho nehodu je podľa sťažovateľa zrejmé,\nže „v danom čase nesnežilo, na krajoch cesty nebol sneh, brat nevošiel do vozovky, šiel po\nkraji, obžalovaný vôbec nebrzdil. Obžalovaný nebol osvetlený nakoľko v čase kedy sa rútil\nautom na brata nešlo oproti žiadne vozidlo. Z kamerového záznamu je zrejmé, že brat sa\npred nehodou inému idúcemu autu vyhýbal a zostal na kraji cesty. Šiel opatrne... Cesta bola\nosvetlená. Navyše... si na SHMU zistili, že v ten deň určite nesnežilo... vozovka bola\nv danom čase riadne osvetlená. Je to priamo na kamerovom zázname.“.\n8. Sťažovateľ tvrdí, že rozhodnutie krajského súdu „obsahuje absolútne nepravdivé\na tendenčne uvádzané skutočnosti, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú\nabsolútne neprijateľné... Krajsky súd Trenčín jednoznačne pochybil, keď v prospech\nobžalovaného doslova produkuje skutočnosti a skresľuje celú situáciu, ktorá je absolútne\nv rozpore s vykonaným dokazovaním a závermi Okresného súdu Považská Bystrica.“.\n9. Pretože sťažovateľ ako poškodený nemal „možnosť podať riadny ani mimoriadny\nopravný prostriedok“, obrátil sa spolu s ďalšími osobami „podnetom na Ministerstvo\n3\n\nspravodlivosti SR, aby minister spravodlivosti podal proti vyššie špecifikovaným rozsudkom\ndovolanie, a to z dôvodu, že Rozsudok Krajského súdu Trenčín 23 To/150/2017 zo dňa\n06. 02. 2018 tendenčne a účelovo vychádza z nepravdivých a skreslených údajov, ktoré sú\nv priamom rozpore so skutočným stavom veci a v priamom rozpore so skutkovým stavom\nako ho ustálil Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 1 T/91/2017... Ministerstvo\nspravodlivosti SR... podnet listom zo dňa 07. 05. 2018 odložilo z dôvodu, že podľa neho nie\nsú splnené podmienky na podanie dovolania, nakoľko sme poukazovali len na výrok o treste.\nOpakovaný podnet, ktorý smeroval aj proti vine obžalovaného zo dňa 18. 05. 2018 bol\nlistom zo dňa 29. 06. 2018... tiež odložený, nakoľko ani čo do výroku o vine ani treste nie sú\ndané dôvody na podanie dovolania.“.\n10. Slovami sťažovateľa „Tým, že súd aj keď len odvolací skresľuje závažným\nspôsobom skutočnosti, za ktorých sa mala smrteľná autonehoda stať, mám zato, že boli\nporušené moje práva na spravodlivý proces a riadne odôvodnenie meritórneho\nrozhodnutia.“.\n11.\n\nSťažovateľ\n\nsa\n\npodaním\n\noznačeným\n\nako\n\n„Podnet\n\nku\n\nskutočnostiam\n\nodôvodňujúcim k podaniu Dovolania zo strany Ministra spravodlivosti SR“ obrátil aj\nna Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorá ho však prípisom č. k. XVI/1 Pz\n370/18/1000-3 z 12. júla 2018 odložila vzhľadom na to, že nebol „daný zákonný dôvod pre\nkonanie generálneho prokurátora SR“.\n12. Podľa názoru sťažovateľa je „neakceptovateľné, že Krajský súd v Trenčíne úplne\npozmenil skutkový stav veci a Minister spravodlivosti SR uvedené nerieši aj keď... bol\noprávnený vo veci podať dovolanie“.\n13. Ďalšia výčitka sťažovateľa smeruje k tomu, že mu rozsudok krajského súdu\nsp. zn. 23 To 150/2017 zo 6. februára 2018 nebol riadne doručený poštou, ale „krátkou\ncestou prostredníctvom infocentra“ až po tom, ako sa jeho doručenia domáhal na okresnom\nsúde.\n\n4\n\n14. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n... na súdnu ochranu a spravodlivé\n\nsúdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy, na účinný opravný prostriedok v zmysle čl. 13 Dohovoru\no ochrane\n\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd,\n\nKrajským\n\nsúdom\n\nTrenčín\n\nč. k. 23 To/150/2017 a Ministerstvom spravodlivosti SR č. k. 39357/2018/61/163 porušené\nboli.\n2. Rozsudok Krajského súdu Trenčín č. k. 23 To/150/2017 zo dňa 06. 02. 2018 sa\nzrušuje a vec vracia Krajskému súdu Trenčín na ďalšie konanie.\n3. Krajskému súdu Trenčín sa prikazuje konať bez toho, aby zasahoval\n... do jeho základných práv špecifikovaných v tomto náleze.\n4.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie 17.000 EUR...,\n\nktoré sú Krajský súd Trenčín a Ministerstvo spravodlivosti SR povinní vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto Nálezu Ústavného súdu SR.\n5.\n\nsa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 325,42\n\nEUR...“\nII.\n15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n\n5\n\n17. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n18. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n19. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n20. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).\n21. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6\n6\n\nods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru\npostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 To 150/2017 a jeho rozsudkom\nzo 6. februára 2018 a postupom ministerstva spravodlivosti v konaní vedenom pod sp. zn.\n39357/2018/61/163, ku ktorému malo dôjsť tým, že krajský súd pri svojom rozhodovaní\nvychádzal zo skutkových záverov, ktoré nemali žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní\n(resp. tieto mali byť v rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi z dôkazných prostriedkov),\nako aj tým, že ministerstvo spravodlivosti za takejto situácie nevyhovelo podnetu\nsťažovateľa podať dovolanie v tejto trestnej veci.\n22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n23. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n24. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj\nkeď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nK namietanému porušeniu základného práva zaručeného ústavou a práv\nzaručených dohovorom postupom a rozhodnutím krajského súdu\n25. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\n\n7\n\n26. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny\nnázor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený\nprávny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,\nIII. ÚS 55/02, I. ÚS 203/2010). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie\nkonanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv\nalebo slobôd sťažovateľa.\n27. Z obsahu napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že toto bolo\nvyhlásené 6. februára 2018. O jeho obsahu sa sťažovateľ dozvedel najneskôr 28. marca\n2018, keď podal podnet ministerstvu spravodlivosti na podanie dovolania proti tomuto\nrozhodnutiu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.\n28. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,\npodľa ktorej mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne,\nnemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy. Preto podnet na podanie\ndovolania nemá na plynutie lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde žiadny\nvplyv. Plynutie uvedenej lehoty nie je totiž podmienené snahou sťažovateľa využiť\nmimoriadne opravné prostriedky, ale naplnením skutočností uvedených v ustanovení § 53\nods. 3 zákona o ústavnom súde (m. m. I. ÚS 209/03, I. ÚS 203/2010). Z platnej právnej\núpravy, resp. z argumentačného priestoru jej vymedzeného je podľa presvedčenia ústavného\nsúdu nevyhnutné určenie začiatku plynutia uvedenej subjektívnej lehoty pri opatrení alebo\ninom zásahu do práv sťažovateľa interpretovať rigorózne, t. j. takou dikciou, že sťažnosť\nmožno podať v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa sťažovateľ pri zachovaní postupu\nlege artis o takomto opatrení alebo inom zásahu dozvedieť mohol a mal. Možnosť\ndozvedieť sa o opatrení alebo inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa je\ntotiž podľa názoru ústavného súdu potrebné posudzovať pri rešpektovaní objektívneho\nhľadiska vychádzajúceho z požiadavky, že sťažovateľ musí venovať opatreniam alebo iným\nzásahom, ktorými mohli byť porušené jeho základné práva alebo slobody, náležitú\npozornosť (obdobne I. ÚS 522/2017).\n\n8\n\n29. Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 16. augusta 2018\n(na poštovú prepravu podaná 15. augusta 2018). Sťažovateľ sa teda ochrany svojich\noznačených práv v súvislosti s postupom a rozhodnutím krajského súdu domáhal\njednoznačne po uplynutí lehoty dvoch mesiacov uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde. Dvojmesačnú lehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno počítať\nod doručenia v poradí druhého (a zároveň ostatného) prípisu ministerstva spravodlivosti\nz 29. júna 2018, ku ktorému došlo 6. júla 2018, pretože podanie mimoriadneho dovolania je\nvýhradným právom ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister\nspravodlivosti“), a teda nie je pre účastníka – stranu súdneho konania právne\nnárokovateľným opravným prostriedkom, a teda ani iným účinným prostriedkom, ktorým\nby sa sťažovateľ mohol domáhať ochrany svojich práv pred podaním sťažnosti ústavnému\nsúdu.\n30. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti rozsudku\nkrajského súdu sp. zn. 23 To 150/2017 zo 6. februára 2018 a postupom jeho vyhláseniu\npredchádzajúcim odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene\npodanú.\nK namietanému porušeniu základného práva zaručeného ústavou a práv\nzaručených dohovorom postupom ministerstva spravodlivosti\n31. Sťažovateľ namietal porušenie svojich (ním označených) práv aj postupom\nministerstva spravodlivosti, ktoré jeho dva podnety na podanie dovolania prípismi zo\n7. mája 2018 a 29. júna 2018 odložilo z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho\npodanie.\n32. V prípise č. 39357/2018/61/163 zo 7. mája 2018 ministerstvo okrem iného\nuviedlo:\n„Z podnetu na podanie dovolania... jasne vyplýva, že tento nesmeruje proti výroku\no vine a s ohľadom aj na vykonané dokazovanie a predovšetkým na priznanie viny zo strany\nobvineného je možné tento výrok považovať za zákonný.\n9\n\nV tomto zmysle potom v prípade námietky ohľadom nesprávneho výroku o uloženom\ntreste je možné postupovať výhradne len v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1\npísm. h) Trestného poriadku, podľa ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest\nmimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon\nza prejednávaný trestný čin nepripúšťa.\nUložením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa rozumie uloženie trestu odňatia\nslobody obvinenému mimo trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za trestný čin, zo\nspáchania ktorého bol uznaný vinným, ako aj prekročenie maximálne povolenej výmery\ntrestu... Dovolanie možno podať aj vtedy, ak súd uložil obvinenému taký druh trestu, ktorý\nTrestný zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa...\nKrajský súd... pri výmere trestu rovnako ako súd prvého stupňa vychádzal z trestnej\nsadzby ustanovenej v § 149 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 2-5 rokov. Taktiež rovnako\nako súd prvého stupňa prihliadol aj na poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j), písm. l)\na písm. n) Trestného zákona a pri prevahe poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 3\nTrestného zákona ukladal trest odňatia slobody 2 roky až 3 roky a 4 mesiace.\nZ uvedeného je zrejmé, že súd v danej veci nepochybil v prípade uloženia trestu\nv rámci zákonnej trestnej sadzby a s ohľadom na splnenie podmienok v rámci § 49\nTrestného zákona nepochybil ani v prípade uloženia podmienečného trestu.\nVo vzťahu k námietke... priznania poľahčujúcich okolností možno podotknúť, že\nv danej situácii aj v prípade, ak by súd neprihliadal na poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36\npísm. j) a písm. n) Trestného zákona, by prevažoval pomer poľahčujúcich okolností\nv prospech obvineného, nakoľko priťažujúca okolnosť v predmetnom prípade zistená\nnebola.\nVzhľadom na to, že v danom prípade nebolo zistené porušenie zákona vo vzťahu k\nvýroku o treste rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23 To/150/2017 zo dňa\n06. 02. 2018, bol podnet na podanie dovolania odložený.“\n33. V odpovedi na „Opakovaný podnet“ sťažovateľa (a ďalších) „ku skutočnostiam\nodôvodňujúcim k podaniu Dovolania zo strany Ministra spravodlivosti SR“ ministerstvo\nv prípise č. 39357/2018/61/163 z 29. júna 2018 uviedlo:\n\n10\n\n„V danej veci je... potrebné podotknúť, že podnet na podanie dovolania smeruje proti\nrozhodnutiu krajského súdu. Toto rozhodnutie sa však zaoberalo len odvolaním\nobžalovaného vo vzťahu k výroku o uloženom treste. Závery krajského súdu v odôvodnení\njeho rozhodnutia, ktoré sú prezentované aj v opakovanom podnete na podanie dovolania\na ktoré sú namietané poškodenými, boli konštatované súdom len za účelom odôvodnenia\nzmeny výroku o uloženom treste vo vzťahu k obvinenému. Je preto zrejmé, že tieto závery sa\ntýkajú výlučne len výroku o treste a nijakým spôsobom nezasahujú do výroku o vine.\n...ako bolo konštatované aj v minulej odpovedi na skoršie podanie, rozhodnutie\nkrajského súdu sa vzťahuje výlučne na výrok o treste, pričom aj s ohľadom na priznanie\nviny obvineným v konaní pred okresným súdom možno výrok o vine považovať za zákonný...\n...nie je možné privoliť konštatovaniu v podnete o tom, že proti výroku o vine je\nv danom trestnom konaní možné podať dovolanie aj z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1\npísm. g), písm. i) a ods. 3 Trestného poriadku.\nZároveň vo vzťahu k námietke ohľadom toho, že minister spravodlivosti môže podľa\n§ 371 ods. 2 Trestného poriadku podať v danej veci dovolanie aj z iných dôvodov ako je\ndôvod podľa ods. 1 písm. h, je potrebné podotknúť, že § 371 ods. 2 Trestného poriadku\nvyjadruje samostatný dovolací dôvod, ktorým sa rozširuje právomoc ministra spravodlivosti\no podanie dovolania aj v prípade rozhodnutia o väzbe (§ 72 ods. 1), o podmienečnom\nprepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol\npodmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone\nnáhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Toto\nustanovenie sa teda vzťahuje len na zákonnom stanovené prípady a rozhodnutia v ňom\nuvedené.\nVo vzťahu k výroku o treste možno preto opakovane ako v predchádzajúcej odpovedi\nministerstva na skoršie podanie poukázať na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, konkrétne na stanovisko pod sp. zn. Tpj/46/2010 zo dňa 14. 06. 2010, podľa\nktorého pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je\nchybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len\nprostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por.\nOpakovane možno konštatovať, že krajský súd ako súd odvolací pri výmere trestu\nrovnako ako súd prvého stupňa vychádzal z trestnej sadzby ustanovenej v § 149 ods. 2\n11\n\nTrestného zákona vo výmere 2 - 5 rokov. Taktiež rovnako ako súd prvého stupňa prihliadol\naj na poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j), písm. l) a písm. n) Trestného zákona\na pri prevahe poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona ukladal trest\nodňatia slobody 2 až 4 roky.\nZ uvedeného je zrejmé, že súd v danej veci nepochybil v prípade uloženia trestu\nv rámci zákonnej trestnej sadzby a s ohľadom na splnenie podmienok v rámci § 49\nTrestného zákona nepochybil ani v prípade uloženia podmienečného trestu.\nVzhľadom na vyššie uvedené, bol opakovaný podnet na podanie dovolania\nodložený.“\n34. V zmysle stabilizovanej judikatúry ústavného súdu podnet na podanie dovolania\npodľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku nie je riadnym ani mimoriadnym opravným\nprostriedkom a z hľadiska trestného procesného práva ho možno považovať iba\nza informáciu ministrovi spravodlivosti ako oprávnenému na jeho podanie, ktorá\nbez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne dôsledky. Ustanovenie § 369 ods. 1\nTrestného poriadku neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť podnetu. Je\nna úvahe ministra spravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či podá alebo nepodá dovolanie (táto\núvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky na podanie dovolania sú\nsplnené). Oprávnenie na podanie podnetu na podanie dovolania nemôže mať preto charakter\npráva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. I. ÚS 585/2012,\nI. ÚS 73/2015, I. ÚS 417/2015, II. ÚS 827/2014, IV. ÚS 471/2011, III. ÚS 435/2010,\nIII. ÚS 214/2010).\n35. Z tohto dôvodu ministerstvo spravodlivosti nemohlo odložením takéhoto\npodania, t. j. jeho neakceptovaním spôsobiť namietané porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale ani práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13\ndohovoru. Sťažovateľ (v danej veci ako podnecovateľ) mal právo len na to, aby sa\nministerstvo spravodlivosti jeho podnetom zaoberalo, náležite sa s ním vysporiadalo\na o spôsobe jeho vybavenia ho vyrozumelo, k čomu v tejto veci došlo spôsobom, ktorý\n\n12\n\nnemožno\n\noznačiť\n\nza\n\narbitrárny,\n\nočividne\n\nzjavne\n\nneodôvodnený\n\nalebo\n\nústavne\n\nneakceptovateľný (m. m. III. ÚS 214/2010, I. ÚS 522/2017, I. ÚS 118/2017).\n36. Z citovaných častí oboch prípisov ministerstva spravodlivosti totiž jasne vyplýva,\nže toto sa zaoberalo všetkými (okrem iných aj) sťažovateľom predostretými otázkami\nrelevantnými pre rozhodnutie vo vzťahu k podnetu na podanie mimoriadneho opravného\nprostriedku v danej trestnej veci, avšak nevzhliadlo žiadnu skutočnosť, ktorá by\nopodstatňovala takémuto podnetu vyhovieť. A čo je z hľadiska požadovanej ústavnoprávnej\nochrany\n\ndôležitým,\n\nministerstvo\n\nspravodlivosti\n\nním\n\nzaujatý\n\npostoj\n\nk\n\npodnetu\n\na opakovanému podnetu sťažovateľa (a ďalších) dostatočne presvedčivo odôvodnilo.\n37. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje s právnym názorom\nministerstva spravodlivosti, v konkrétnom prípade nemôže podľa ústavného súdu zakladať\nnamietané porušenie ním označených práv. V dôsledku uvedeného ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľa v tejto jej časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n38. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v jej petite, rozhodovanie\no ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného vyslovenia porušenia\nzákladných práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 ústavy), k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. januára 2019\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poškodený", "trestné konanie-rozhodnutie o treste", "dovolanie-nepodanie", "minister, ministerstvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:baa17172-8c43-44c2-80a9-bdc8c7be22c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.522.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 522/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 522/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.522.2017.1"}, {"guid": "ussr:56b1a6ac-c292-494d-923f-e83e1e3e7bfd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.118.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 118/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/2017 z 8. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-08", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.118.2017.1"}, {"guid": "ussr:8bcfa4f5-8d80-4513-ad28-fc8fcbd418d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.417.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 417/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 417/2015 z 7. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-07", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.417.2015.1"}, {"guid": "ussr:746c7803-4ba3-4455-885b-cb8bd6ef9323", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 73/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 73/2015 z 11. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-11", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:746c7803-4ba3-4455-885b-cb8bd6ef9323"}, {"guid": "ussr:66abbb4b-e1fb-422d-967f-4679f7b9d201", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 827/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 827/2014 z 26. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:66abbb4b-e1fb-422d-967f-4679f7b9d201"}, {"guid": "ussr:0f990092-fe26-447a-b98c-aea69bde3b31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 585/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 585/2012 z 28. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-28", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f990092-fe26-447a-b98c-aea69bde3b31"}, {"guid": "ussr:c55b0353-2cc5-4e2f-bdac-03314d9ebd68", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 471/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2011 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c55b0353-2cc5-4e2f-bdac-03314d9ebd68"}, {"guid": "ussr:021aeaa5-15b8-41c4-b957-e00f8ba3e37c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 435/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 435/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:021aeaa5-15b8-41c4-b957-e00f8ba3e37c"}, {"guid": "ussr:0a92aa73-cc71-410f-827e-6fc6394a2ae3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 203/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 203/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a92aa73-cc71-410f-827e-6fc6394a2ae3"}, {"guid": "ussr:bf7b07ac-6c82-497c-90ca-692cc77b9275", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2010 z 25. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-25", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf7b07ac-6c82-497c-90ca-692cc77b9275"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:b386752a-14b3-4f65-8466-e6f29f2596e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 209/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 209/03 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b386752a-14b3-4f65-8466-e6f29f2596e9"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6cf90c4a-6846-47c2-a6e6-f7eebf55c9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 55/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 55/02 z 2. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-02", "citacie_n": 347, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cf90c4a-6846-47c2-a6e6-f7eebf55c9c7"}, {"guid": "ussr:0986d414-ea7b-49f6-99ac-bf6cf8a2eca2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/02 z 3. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-03", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0986d414-ea7b-49f6-99ac-bf6cf8a2eca2"}, {"guid": "ussr:ad7e3cf7-60a9-4ba7-b336-ba2e1265c1ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 29/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 29/02 z 27. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-27", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad7e3cf7-60a9-4ba7-b336-ba2e1265c1ad"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "25d3c7a0-74f0-482c-b6db-89dbc80989ee:1756b092-9419-4747-907b-6e52c358e56d", "ecli": null, "spisova_znacka": "23To/150/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/150/2017 z 6. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-02-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/25d3c7a0-74f0-482c-b6db-89dbc80989ee:1756b092-9419-4747-907b-6e52c358e56d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:bdc5b076-842b-4921-8d19-4d7a3630fb64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.431.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 431/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 431/2026 z 31. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.431.2026.1"}, {"guid": "ussr:11161b9e-5085-4e5b-b958-d31f9fe1e389", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.220.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/2023 z 12. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.220.2023.1"}, {"guid": "ussr:be94ed57-9afc-411b-a263-ee4ae8b11eae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.84.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 84/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 84/2023 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.84.2023.1"}, {"guid": "ussr:6ad3b256-e4c5-4fe1-aad5-bf760b3a9290", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.39.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 39/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 39/2023 z 2. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.39.2023.1"}, {"guid": "ussr:90a2391f-c53b-429c-8ce1-1d08dc85cb8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.9.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 9/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 9/2023 z 10. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.9.2023.1"}, {"guid": "ussr:e13fc8ce-6a58-473e-8f3b-12470df4c3c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.23.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 23/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 23/2022 z 19. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.23.2022.1"}, {"guid": "ussr:e2c2ee49-5d53-48b4-96ce-ed1aa6c02102", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.82.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 82/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 82/2021 z 25. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.82.2021.1"}, {"guid": "ussr:ae6f1222-a276-4a15-a2c5-932f5a81cdc3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.129.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 129/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 129/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.129.2020.1"}, {"guid": "ussr:c7e11708-f885-4932-b78d-d2a4d762f742", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.471.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 471/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 471/2019 z 26. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.471.2019.1"}, {"guid": "ussr:aacec7a9-ca87-4ed8-87fc-59b98c6813cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.338.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 338/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 338/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.338.2019.1"}]}