{"guid": "ussr:6f29f4fe-bcfa-4e4d-a77a-dc94a49ce733", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.167.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 167/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 167/2018 z 29. 1. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 29. januára 2019, sp. zn. III. ÚS 167/2018, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.167.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-29", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6f29f4fe-bcfa-4e4d-a77a-dc94a49ce733", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.167.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.167.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.167.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 167/2018-73\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. januára 2019 v senáte\nzloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra\nMamojku v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou AGILITA ADVOKÁTSKA\nKANCELÁRIA, spol. s r. o., Panenská 7, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nJUDr. Vladimír Šebo, pre namietané porušenie jej základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov\nv konaní pred súdmi podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40 R 1/2017-2362 z 1. februára 2018 takto\nrozhodol:\nSťažnosti obchodnej spoločnosti\n\n, nevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 167/2018-25\nz 24. apríla 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala\nporušenie svojich v záhlaví označených práv uznesením Okresného súdu Trenčín (ďalej len\n„okresný súd“) č. k. 40 R 1/2017-2362 z 1. februára 2018, zverejneným v Obchodnom\nvestníku 7. februára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že okresný súd uznesením\nč. k. 40 R 1/2017-579 z 24. júla 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 40 R 1/2017585 z 25. júla 2017 (zverejnenými v Obchodnom vestníku 27. júla 2017) povolil\nreštrukturalizáciu dlžníka – obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „dlžník“), ustanovil do funkcie správcu, vyzval\nveriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, a určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré\npodliehajú súhlasu správcu.\n3. Veriteľský výbor dlžníka na svojom zasadnutí 20. decembra 2017 nadpolovičnou\nväčšinou prítomných členov schválil predložený prepracovaný návrh reštrukturalizačného\nplánu dlžníka a požiadal správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze veriteľov dlžníka\n(zápisnica z tohto zasadnutia bola zverejnená v Obchodnom vestníku 3. januára 2018).\n4. V rámci prípravy schvaľovacej schôdze veriteľov dlžníka bolo pre účely\nhlasovania o prijatí reštrukturalizačného plánu vytvorených celkovo štrnásť skupín, z toho\ntrinásť skupín veriteľov, ako aj skupina akcionárov.\n\n2\n\n5. Veriteľ – sťažovateľka – s celkovou zistenou zabezpečenou pohľadávkou v sume\n4 455 082,28 € bola zaradená do skupiny veriteľov č. 5 – zabezpečený veriteľ\n, s navrhnutým uspokojením vo výške 80 % pohľadávky veriteľa vrátane\npríslušenstva jednou splátkou splatnou k 31. januáru 2019.\n6. Veriteľ – obchodná spoločnosť\nlen „spoločnosť\n\n(ďalej\n\n“) – s celkovou zistenou sumou pohľadávok zapísaných\n\nv zozname pohľadávok pod č. 208, 209, 210 a č. 210 – 226 v sume 9 203 581,04 € bola\nzaradená do skupiny veriteľov č. 13 – nezabezpečený veriteľ\n\nV rámci\n\npredkladaného plánu dlžník navrhol vydanie akcií pre spoločnosť\n\n, „cestou\n\nzvýšenia základného imania spoločnosti o nepeňažný vklad veriteľa (prípadne jeho\nprávneho nástupcu) vo výške 4 079 616 EUR..., ktoré sa vykoná upísaním nových akcií“.\nDlžník navrhol uspokojenie spoločnosti\n\n, takto:\n\n„A) Uspokojenie pohľadávok veriteľa pod por. č. 208, 209 a 210 (v čiastočnom\nrozsahu) – peňažným plnením:\npohľadávky veriteľa zapísané do zoznamu pohľadávok pod por. č. 208, 209 a 210\n(v čiastočnom rozsahu) dlžník uspokojí v rozsahu 50 % pohľadávky veriteľa dlžník uspokojí\nz prostriedkov získaných z vlastnej činnosti, resp. zdrojov získaných v dôsledku vstupu\ninvestora 60 nerovnomerných mesačných splátkach až do úplného splatenia pohľadávok\nveriteľa.\nDlžník začne s plnením splátok reštrukturalizačného plánu veriteľovi zaradenému do\ntejto skupiny mesiacom január 2018. Splátky svojich záväzkov bude dlžník poukazovať vždy\nk poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, za ktorý sa plnenie poskytuje –\núhrada v splátkach pozadu.\n(Napr. prvá splátka plánu je splátkou za mesiac január 2018 a je splatná dňa\n31. januára 2018)\nV prípade, ak dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu neskôr ako je\nprojektovaná splatnosť prvej splátky plánu, t. j. neskôr ako 31. 01. 2018, dlžník poukáže\nveriteľovi všetky dovtedy splatné splátky spolu so splátkou plánu splatnou v mesiaci,\nv ktorom dôjde k potvrdeniu tohto reštrukturalizačného plánu.\n\n3\n\nDlžník poukáže úhrady splátok veriteľovi zaradenému do skupiny veriteľov č. 13\nv súlade s tabuľkou A44, ktorá je bližšie špecifikovaná prílohe tohto reštrukturalizačného\nplánu.\nB) Uspokojenie pohľadávok veriteľa pod por. č. 210 (v čiastočnom rozsahu) až 226 formou kapitalizácie pohľadávok:\nPohľadávky zapísané do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 210\n(v čiastočnom rozsahu) až 226 dlžník uspokojí ich kapitalizáciou, kde dôjde k nepeňažnému\nvkladu týchto pohľadávok do základného imania spoločnosti v rozsahu 50 % nominálnej\nhodnoty uvedených pohľadávok, t. j. výmenou pohľadávok veriteľa za novo upísané akcie\ndlžníka v súlade s kapitolou V.4.2. tohto reštrukturalizačného plánu.\nUspokojenie veriteľa je uvedené v tabuľke A44, ktorá je bližšie špecifikovaná prílohe\ntohto reštrukturalizačného plánu.\nB.1.) Alternatívne uspokojenie pohľadávok pod por. č. 210 (v čiastočnom rozsahu) až\n226 – peňažným plnením\nV prípade, ak by ku plneniu plánu formou kapitalizácie pohľadávok veriteľa nedošlo\n(napríklad v dôsledku neprijatia rozhodnutia valného zhromaždenia o kapitalizácii\npohľadávok uvedenej pod písmenom B tohto bodu, dlžník uspokojí pohľadávky veriteľa\nzapísané do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 210 (v čiastočnom rozsahu)\naž 226 v rovnomerných mesačných splátkach, ktoré bude dlžník platiť so začiatkom plnenia\nk 31. 01. 2019 až do 31. 12. 2022.“\n7.1 Dňa 19. januára 2018 sa uskutočnila schvaľovacia schôdza veriteľov dlžníka,\nna ktorej sa podľa zápisnice z jej konania ako „veritelia a akcionári dlžníka prítomní\na zastúpení v zmysle Listiny prítomných, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zápisnice“,\n(okrem iných) zúčastnila aj sťažovateľka, zastúpená na základe splnomocnenia\n, a spoločnosť\n\n, zastúpená na základe splnomocnenia\n\n.\n7.2 Z uvedenej zápisnice vyplýva, že možnosť písomne požiadať predkladateľa plánu\n(dlžníka) prostredníctvom správcu o podrobnejšie vysvetlenie ustanovení plánu, o opravu\nzjavnej chyby v písaní alebo počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti plánu, o zaradenie\n4\n\nsvojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu, o zaradenie\nsvojho majetkového práva akcionára do inej skupiny, ako bolo zaradené predkladateľom\nplánu, o zaradenie svojej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené\npohľadávky v inom rozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom plánu, resp. o nižšie\nuspokojenie svojej pohľadávky oproti jej uspokojeniu navrhnutému v záväznej časti plánu\nv prospech inej skupiny pohľadávok vytvorenej v záväznej časti plánu v zmysle § 145\nods. 1 písm. a) až f) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005\nZ. z.“) využila len veriteľka – Sociálna poisťovňa, zaradená do skupiny veriteľov č. 10 –\nnezabezpečení veritelia – s navrhnutým uspokojením vo výške 50 % pohľadávky veriteľov\nvrátane príslušenstva v 60 nerovnomerných mesačných splátkach až do úplného splatenia\npohľadávky veriteľov, ktorá ako poskytovateľ štátnej pomoci vzhľadom na charakter svojej\npohľadávky žiadala o jej zaradenie do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom\nplánu, „so 100 % - ným uspokojením“, pretože prípadná nevymáhateľnosť časti pohľadávky\nv reštrukturalizačnom konaní môže predstavovať formu nepriamej štátnej pomoci\npredkladateľovi plánu, ktorá je nezlučiteľná s vnútroštátnym právom, ako aj s právom\nEurópskych spoločenstiev. K uvedenej požiadavke sa v rámci rozpravy schvaľovacej\nschôdze pomerne obšírne vyjadril predkladateľ plánu, ktorý ju v súlade s § 145 ods. 3\nzákona č. 7/2005 Z. z. vyhodnotil „ako neopodstatnenú, síce s právnym zdôvodnením,\nktorému však nie je možné prisvedčiť tak, ako dôvodí veriteľ“, keďže tu nejde o zakázanú\nštátnu pomoc a navrhované uspokojenie je pre veriteľku podstatne výhodnejšie, ako by bolo\njej uspokojenie dosiahnuté v prípade konkurzného konania.\n7.3 Na schvaľovacej schôdzi správca vyzval „prítomných veriteľov na uvedenie ich\nprípadných dotazov, alebo otázok k reštrukturalizačnému konaniu a plánu aj napriek\nskutočnosti, že do zoznamu žiadostí nebola zapísaná žiadna ďalšia žiadosť okrem žiadosti\nveriteľa Sociálna poisťovňa“. Keďže „žiadny dotaz, alebo otázka nebola zo strany\nprítomných veriteľov uvedená“, skonštatoval, že „z dôvodu vyčerpania obsahu bodu č. 2\npristupuje k bodu č. 3 schvaľovacej schôdze, ktorým je hlasovanie o prijatí plánu“.\nPo poučení\n\nveriteľov\n\no spôsobe\n\nhlasovania\n\nna schvaľovacej\n\nschôdzi\n\nveriteľov\n\na o podmienkach požadovaných na prijatie reštrukturalizačného plánu podľa § 148 zákona\n5\n\nč. 7/2005 Z. z. prítomní veritelia pristúpili k hlasovaniu, po ukončení ktorého správca\nskonštatoval, že „reštrukturalizačný plán dlžníka nebol prijatý, nakoľko proti jeho prijatiu\nhlasovali 3 skupiny pre zabezpečené pohľadávky: Skupina veriteľov č. 1 – Zabezpečený\nveriteľ\n\n, Skupina veriteľov č. 5 – Zabezpečený veriteľ\n, a Skupina veriteľov č. 7 – Zabezpečený veriteľ\nHlasovania za zúčastnili veritelia s celkovým počtom hlasov 24 094 206.\n\nZa prijatie plánu hlasovali veritelia s celkovým počtom hlasov 13 224 480. Proti prijatiu\nplánu hlasovali veritelia s celkovým počtom hlasov 10 869 726.“. Správca zároveň\nskonštatoval, že „za prijatie plánu hlasovala nadpolovičná väčšina skupín a zároveň\nprítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov počítaných podľa zistenej sumy\nich zistených pohľadávok. Námietky uplatnené proti hlasovaniu, alebo vedeniu schôdze\nz dôvodu jeho rozporu so zákonom neboli uplatnené žiadne.“.\n7.4 Skupina veriteľov č. 13 – nezabezpečený veriteľ\n\nhlasovala za prijatie\n\nplánu.\n8.1 Na základe návrhu dlžníka z 29. januára 2018 okresný súd napadnutým\nuznesením nahradil súhlas skupiny č. 1 – zabezpečený veriteľ\n, skupiny č. 5 – zabezpečený veriteľ\nzabezpečený veriteľ\n\n, a skupiny č. 7 –\n, s prijatím reštrukturalizačného plánu\n\ndlžníka v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza 19. januára 2018, potvrdil\nreštrukturalizačný plán dlžníka, ktorý je prílohou tohto uznesenia, v znení, o ktorom\nhlasovala schvaľovacia schôdza 19. januára 2018, a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka.\nV odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že „úloha súdu v reštrukturalizačnom konaní\nsmeruje najmä k dohľadu nad zákonnosťou procesu reštrukturalizácie, pričom\nz preskúmavacej právomoci súdu je v zásade vylúčené posudzovanie ekonomickej možnosti,\nči efektívnosti reštrukturalizačného plánu dlžníka. Výnimkou z tejto zásady predstavuje však\nprípad špecifického inštitútu reštrukturalizačného konania – nahradenia súhlasu skupiny\nveriteľom nesúhlasiacej s plánom... Predložený plán bol schválený v 11 skupinách, pričom\nv troch schválený nebol. V týchto intenciách sú v ustanovení § 152 ods. 1 ZKR taxatívne\n\n6\n\nvymenované tri zásady, pri splnení ktorých súd je oprávnený nahradiť súhlas nesúhlasiacej\nskupiny s plánom. Súd pre potreby tohto rozhodnutia vykonal test každého z nich:\na) účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na\nzáklade plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd\npritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia\nreštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa\nnepreukáže opak, Ad a) Z predloženého plánu vyplýva nasledovné porovnanie\npravdepodobného\n\nuspokojenia\n\nv\n\nkonkurznom\n\nkonaní\n\na\n\nuspokojenia\n\npodľa\n\nreštrukturalizačného plánu: ... Zabezpečený veriteľ v skupine č. 5 pre zabezpečeného\nveriteľa\n\n, bude v prípade prijatia plánu uspokojený v rozsahu 80 %\n\nistiny zistenej pohľadávky k 31. 01. 2019 spôsobom podľa článku A.5. záväznej časti plánu.\nVýška pravdepodobného uspokojenia tejto skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu\nv konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania z predloženého plánu\nvyplýva z majetku úpadcu po odpočítaní nákladov konkurzného konania vo výške 74,55 %\nhodnoty pohľadávok... Z predloženého plánu vyplýva rozdiel pravdepodobného uspokojenia\nv konkurznom\n\nkonaní\n\nv porovnaní\n\ns uspokojením\n\npodľa\n\nplánu\n\nv prospech\n\nreštrukturalizačného konania, pričom súd vychádza z údajov uvedených v pláne, nakoľko\nnebol tvrdený a ani preukázaný opak... Súd na základe uvedených údajov jednoznačne\nkonštatuje, že miera uspokojenia veriteľov v skupinách č. 1, 5 a 7 pre veriteľov\nzabezpečených pohľadávok je vyššia ako v prípade zamietnutia plánu súdom.\nb) väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou\nväčšinou, Ad b) Na schvaľovacej schôdzi hlasovalo o prijatí plánu celkovo 11 skupín zo 14,\nz čoho vyplýva, že väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu\npotrebnou väčšinou, resp. sa v zmysle § 148 ods. 2 ZKR považujú za skupinu súhlasiacu\ns plánom.\nc) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov\npočítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, Ad c) Za prijatie plánu hlasovali\nprítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich\nzistených pohľadávok čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti s počtom hlasov 13 224 480\nčo predstavuje 54,89 % všetkých hlasov...\n\n7\n\nNa základe uvedeného súd nahradil súhlas skupiny veriteľov č. 1 – Zabezpečený\nveriteľ\n\n, skupiny veriteľov č. 5 – Zabezpečený veriteľ\na skupiny veriteľov č. 7 – Zabezpečený veriteľ\ns prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka, o ktorom hlasovala\n\nschvaľovacia schôdza dňa 19. 01. 2018.“.\n8.2. Okresný súd ďalej uviedol, že „z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn.\n40 R/1/2017 a ani pri výkone dohľadu súdu v zmysle § 131 ZKR... nezistil, že by boli\npodstatným spôsobom porušené ustanovenia uvedeného zákona o náležitostiach plánu,\npostupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu,\nže by to malo nepriaznivý vplyv na niektorého účastníka plánu... Na základe vykonaného\ndokazovania, súd dospel k záveru, že boli dodržané ustanovenia zákona o konkurze\na reštrukturalizácii o náležitostiach plánu, vrátane jeho príloh, a preto neexistuje dôvod pre\nzamietnutie plánu podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. a) ZKR. Súd zároveň nezistil žiadne\npodvodné konanie pri prijatí predmetného reštrukturalizačného plánu alebo poskytnutie\nosobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, a preto neexistuje dôvod pre zamietnutie\nplánu podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. b) ZKR. Zo zápisnice zo schvaľovacej schôdze\nvyplýva, že plán bol prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 19. 01. 2018 v 11 zo 14 skupín,\npričom prijatie plánu v skupine pre veriteľov zabezpečených pohľadávok č. 1, 5 a 7\nje nahradené rozhodnutím súdu, súčasne bol plán prijatý nadpolovičnou väčšinou hlasov\nprítomných veriteľov, a preto neexistuje dôvod pre zamietnutie plánu podľa ustanovenia\n§ 154 ods. 1 písm. c) ZKR. Nakoľko z reštrukturalizačného posudku vyplýva,\nže v posledných dvoch rokoch dlžník nevytváral zisk a ani nemal žiadne vlastné zdroje, ktoré\nby mohol rozdeliť jeho členom, neexistuje dôvod pre zamietnutie plánu podľa ustanovenia\n§ 154 ods. 1 písm. d) ZKR. Plán je spravodlivý vo vzťahu ku skupinám veriteľov, nakoľko\npredpokladá taký vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzkov obsiahnutých v pláne,\nže veritelia skupiny pre nezabezpečené pohľadávky nebudú uspokojení v dlhšej dobe ako\nzabezpečení veritelia bez toho, aby pre to existoval spravodlivý dôvod. Na základe\nuvedeného preto neexistuje dôvod pre zamietnutie plánu podľa ustanovenia § 154 ods. 1\npísm. e) ZKR. Podľa názoru súdu plán nie je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom\nveriteľov, práve naopak, prijatý plán je v záujme veriteľov, nakoľko z neho jednoznačne\n8\n\nvyplýva pre nich vyššie uspokojenie ich pohľadávok ako by dosiahli v prípade vyhlásenia\nkonkurzu na majetok dlžníka. Pojem spoločný záujem veriteľov možno vymedziť ako\nnadradený záujem všetkých veriteľov nad záujmy jednotlivých. Meradlo je pritom hľadisko\nspravodlivosti a výnosnosti v porovnaní s ostatnými spôsobmi riešenia úpadku. V kontexte\ntakejto\n\ncharakteristiky\n\nspoločného\n\nzáujmu\n\nveriteľov\n\nsúd\n\npo\n\npreskúmaní\n\nreštrukturalizačného plánu schváleného schôdzou veriteľov dospel k záveru, že tento nie je\nv rozpore zo spoločným záujmom veriteľov, a preto neexistuje dôvod pre zamietnutie plánu\npodľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. f) ZKR. Miera uspokojenia každej nezabezpečenej\npohľadávky je 50 % výšky dotknutej pohľadávky, neexistuje preto dôvod pre zamietnutie\nplánu podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. g) ZKR. Plnenie určené na uspokojenie každej\nz nezabezpečených pohľadávok, je podľa záväznej časti plánu poskytované počas obdobia\nmaximálne päť rokov, neexistuje preto dôvod pre zamietnutie plánu podľa ustanovenia\n§ 154 ods. 1 písm. h) ZKR... Po preštudovaní celého obsahu reštrukturalizačného spisu\nsp. zn. 40 R/1/2017 súd nezistil žiadne dôvody na zamietnutie predloženého a schváleného\nreštrukturalizačného plánu v zmysle § 154 ods. 1 ZKR a preto predložený reštrukturalizačný\nplán dlžníka... potvrdil.“.\n9.1 Sťažovateľka v sťažnosti napadnutému uzneseniu okresného súdu vytýkala, že\n„že ani v minimálnej miere nenapĺňa štandardy, ktoré pre rozhodnutia súdov vyplývajú\nz čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako ich vo svojej judikatúre konkretizoval Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky, a teda napadnuté Uznesenie je nezákonné a zároveň je i v rozpore s Ústavou\nSR... Vychádzajúc z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR... uznesenie súdu musí byť argumentačne\npodložené a nemôže mať povahu arbitrárnosti. V rámci odôvodnenia uznesenia je nutné\nrozvinúť zistené skutočnosti a právne úvahy vedúce k jeho vydaniu. Ak sa odôvodnenie\nuznesenia obmedzuje len na strohú sumarizáciu dôkazov, nespĺňa kritériá spravodlivého,\npresvedčivého a náležite odôvodneného rozhodnutia, naopak trpí nepreskúmateľnosťou\na podozrením zo svojvôle konajúceho orgánu.“.\n9.2 Podľa názoru sťažovateľky „prijatie Reštrukturalizačného plánu bolo dosiahnuté\npodvodným konaním spoločnosti\n\na Dlžníka, boli podstatným spôsobom porušené\n\nustanovenia ZKR, väčšina zo skupín zostavených podľa Reštrukturalizačného plánu\n9\n\nhlasovala proti prijatiu Reštrukturalizačného plánu, a teda Reštrukturalizačný plán nemal\nbyť schvaľovacou schôdzou prijatý. Porušovateľ nemal právny podklad a dôvod na to, aby\nUznesením nahradil súhlas Sťažovateľa a rovnako nemal právny podklad na to, aby schválil\nReštrukturalizačný plán.“. Okresný súd pri dohľade na schvaľovacej schôdzi prehliadol\nskutočnosť, že „podľa údajov z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I nemá\nspoločnosť\n\ntohto času (už od 23. 10. 2017) ustanovených ani členov\n\npredstavenstva a ani členov dozornej rady (!). Vzhľadom na uvedené je preto otázne, kto\na na základe akého právneho titulu splnomocnil pána\nzastupovanie spoločnosti\n\nna\n\nna schvaľovacej schôdzi veriteľov (!) a ako je možné, že\n\nreštrukturalizačný správca si právo pána\n\nkonať za spoločnosť\n\nneoveril, ba dokonca si toto jeho právo neoveril z verejne dostupných zdrojov\n(obchodný register) konajúci súd (!)... Vzhľadom na absenciu práva\nna zastupovanie spoločnosti\n\nna schvaľovacej schôdzi dňa 19. 01. 2018,\n\nnebol oprávnený hlasovať za spoločnosť\n\nHlasy všetkých\n\núčastníkov Reštrukturalizačného plánu prítomných a oprávnených na schvaľovacej schôdzi\nhlasovať nepredstavovali teda počet 24.094.206 hlasov, ale predstavovali počet 14.890.625\nhlasov. Proti prijatiu Reštrukturalizačného plánu hlasovali prítomní veritelia s celkovým\npočtom hlasov 10.869.726, čo predstavuje zaokrúhlene 73 %, a teda proti prijatiu plánu\nhlasovalo 73 % všetkých účastníkov Reštrukturalizačného plánu prítomných a oprávnených\nna schvaľovacej schôdzi hlasovať.“.\n9.3 Sťažovateľka taktiež poukázala na to, že 4. januára 2018 «bolo zvolané\nmimoriadne valné zhromaždenie akcionárov Dlžníka, na ktorom okrem iného došlo\nku schváleniu kapitalizácie pohľadávok podľa zistení tzv. schránkovej spoločnosti\n(ďalej len „\n\n“) s neznámym pozadím do\n\nzákladného imania Dlžníka. Podľa ústnej informácie, ktorú obdržal Sťažovateľ, spoločnosť\npostúpila svoju pohľadávku voči Dlžníkovi schránkovej spoločnosti\n, a to bez vedomia veriteľov Dlžníka. Spoločnosť\nvšak nie je a nikdy ani nebola v Reštrukturalizačnom pláne\nzaradená do zoznamu veriteľov Dlžníka (!)... Spoločnosť\n10\n\nLLC sa po potvrdení Reštrukturalizačného plánu stala majoritným akcionárom\nvo vlastníckej štruktúre Dlžníka. Sťažovateľ ako financujúca inštitúcia nemá vedomosť, kto\nje skutočným vlastníkom (konečným užívateľom výhod) spoločnosti\n, a teda kto sa stal väčšinovým akcionárom Dlžníka, nie sú známe jeho\nzámery, schopnosti na uskutočnenie reálneho ozdravenia Dlžníka v zmysle navrhovaného\nReštrukturalizačného plánu. Nezákonný vstup neznámeho subjektu do akcionárskej\nštruktúry Dlžníka bez predošlého súhlasu Sťažovateľa je neakceptovateľný a i v prípade\nbežného úverového vzťahu predstavuje závažné porušenie úverových podmienok.“.\n9.4 Podľa názoru sťažovateľky okresný súd „si mohol a mal vyhodnotiť vyššie\nuvedené skutočnosti na základe predložených listín, a to na základe Reštrukturalizačného\nplánu, na základe zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 04. 01. 2018\na na základe Zápisnice zo schvaľovacej schôdze zo dňa 19. 01. 2018 a listiny prítomných.\nAk by Porušiteľ postupoval praeter legem postupom podľa predchádzajúcej vety, Dlžníkom\npredložený Reštrukturalizačný plán by v súlade s ust. § 154 ods. 1 písm. f) ZKR zamietol\na nenahradil by súhlas Sťažovateľa s Reštrukturalizačným plánom odkazujúc sa na dôvody\nuvedené v § 152 ods. 1 písm. a), c) ZKR.“.\n9.5\n\nV súvislosti\n\ns procesom\n\ntvorby reštrukturalizačného\n\nplánu\n\na súčinnosti\n\nposkytovanej dlžníkom veriteľom sťažovateľka uviedla, že dlžník nebol ochotný predložiť\nzákladné\n\núdaje\n\nna\n\noverenie\n\nplauzibilnosti\n\na udržateľnosti\n\nnavrhovaného\n\nreštrukturalizačného plánu, a ak došlo k predloženiu určitých dokumentov, tie boli\npredložené buď ako neúplné, neaktuálne alebo s podstatným oneskorením. Napriek tomu, že\ndlžník deklaroval vstup investora ako nutnú podmienku realizovateľnosti ním navrhovaného\nreštrukturalizačného plánu, veriteľskému výboru žiadnu ani len indikatívnu ponuku subjektu\nnepredložil. Jednoznačne preukázané nie je ani to, že by sťažovateľka ako veriteľ dosiahla\nv konkurznom konaní nižšiu mieru uspokojenia ako v prípade plnenia reštrukturalizačného\nplánu.\n9.6 Sťažovateľka v závere sťažnosti vyjadrila presvedčenie, že okresný súd\npri vydaní napadnutého uznesenia „neprihliadal na ustanovenia ZKR, ktoré Porušiteľovi\n11\n\ntaxatívne určujú, v akom prípade musí uznesením predložený Reštrukturalizačný plán\nzamietnuť. Uznesenie Porušovateľa má aj z tohto dôvodu znaky arbitrárnosti“ a ako také\nporušuje v záhlaví označené práva sťažovateľky.\n10.1 Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 423/2018\nz 21. júna 2018 vyjadril predseda okresného súdu, pričom konštatoval, že v danom prípade\n„neexistuje žiaden dôvod v súlade so zásadou zdržanlivosti a sebaobmedzenia\n(m. m. PL. ÚS 3/09, I. ÚS 76/2011, PL. ÚS 95/2011, I. ÚS 316/2011) zasiahnuť do procesu\nreštrukturalizácie dlžníka. Súd má hodnotiť reštrukturalizačný plán len z formálneho\nhľadiska, nie aj z hľadiska jeho ekonomickej uskutočniteľnosti, ako to namieta v sťažovateľ\n(Komentár autorov Branislav Pospíšil, Jaroslav Macek, Martin Maliar, Vladimír Kitty,\nZákon o konkurze a reštrukturalizácii, druhé doplnené vydanie, Wolters Kluwer - § 154\ntohto zákona - z dôvodovej správy na s. 807, pozn.). Súd podľa jeho názoru v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia dostatočne dbal na jeho celkovú presvedčivosť, racionálnosť, ale\nv neposlednom rade aj spravodlivosť vo vzťahu ku všetkým účastníkom. Napadnutým\nuznesením okresného súdu nedošlo k takej aplikácii práva a zákona o konkurze\na reštrukturalizácii, ktorá by bola nezlučiteľná s označenými právami sťažovateľa.“.\n10.2 Predseda okresného súdu poukázal na to, že «ustanovenie § 152 ods. 1 ZKR\ntaxatívne vymenúva tri zásady, pri splnení ktorých súd je oprávnený nahradiť súhlas\nnesúhlasiacej skupiny s plánom. Súd pre potreby svojho rozhodnutia vykonal test každého\nz nich a podľa jeho názoru je zdôvodnenie dostatočné a ústavne konformné... Súčasne súd\nvykonal test každého z dôvodov na zamietnutie plánu stanovených v ustanovení § 154 ods. 1\nZKR... Súd v priebehu konania nezistil žiadne podvodné konanie pri prijatí predmetného\nreštrukturalizačného plánu alebo poskytnutie osobitných výhod niektorému účastníkovi\nplánu a je potrebné opätovne zdôrazniť, že veritelia neuvádzali a už vôbec nepreukazovali\nžiadne konkrétne podvodné konanie, resp. že bola poskytnutá osobitná výhoda a ktorému\nz účastníkov plánu... Dodatočné tvrdenia sťažovateľa v ústavnej sťažnosti sú v tomto štádiu\nirelevatné a boli by irelevantné aj čase rozhodovania o návrhu na schválenie plánu,\nnakoľko i podľa tvrdenia samotného sťažovateľa došlo k zmene vlastníckej štruktúry dlžníka\naž po schválení plánu, okrem toho závery o podvodnom konaní vychádzajúce len\n12\n\nzo skutočnosti zmeny vlastníckej štruktúry dlžníka nie je možné bez ďalšieho urobiť...\nV záväznej časti reštrukturalizačného je uvedený spôsob plnenia (výška, splatnosť), ktorého\nnedodržanie má za následok postup podľa § 159 ZKR (a v konečnom dôsledku KONKURZ),\nv žiadnom prípade nie svojvoľné zníženie uspokojenia... Je samozrejmé, že dôsledkom\núspešnej reštrukturalizácie právnickej osoby je jej ďalšia existencia, na rozdiel od\nkonkurzu, kde zrušením konkurzu dochádza ex offo aj k zrušeniu obchodnej spoločnosti\n[§ 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka] a jej následnému výmazu z obchodného\nregistra, a teda k jej právnemu zániku... Spoločným záujmom veriteľov je (musí byť)\nmaximalizácia uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom usporiadaní\nvzťahov všetkých veriteľov s dlžníkom. Zmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabrániť\nindividuálnemu uplatňovaniu a výkonu práva jednotlivých veriteľov v prospech ich\nkolektívneho uspokojenia. Dosiahnutie spravodlivého usporiadania sporných vzťahov medzi\nveriteľmi a dlžníkom nie je možné inak, ako rozhodnutím súdu v konaní o určenie takýchto\npohľadávok. Predložený reštrukturalizačný posudok bol podľa názoru súdu v súlade\nso spoločným záujmom všetkých veriteľov, keď vo všetkých vytvorených skupinách poskytuje\nvyššiu mieru uspokojenia ako v prípade konkurzu, a to v čo najväčšom rozsahu\na v čo najkratšom čase, pri ekonomickej udržateľnosti plánu... K tvrdeniu sťažovateľa\naž v ústavnej sťažnosti, o nereálnosti a neudržateľnosti plánu a účelového záveru\nporovnania uspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii a v konkurze je potrebné uviesť,\nže svoje tvrdenie nijakým spôsobom neodôvodnil, neuvádza jedinú konkrétnu skutočnosť,\nz ktorej by vyplývala dôvodnosť takejto námietky. Svoju argumentáciu sťažovateľ vôbec\nnekonkretizuje, nezdôvodňuje a nepredkladá jediný dôkaz ani neuvádza akúkoľvek\nkonkrétnu\n\nrelevantnú\n\nskutočnosť,\n\nktorá\n\nby\n\nspochybňovala\n\nsprávnosť\n\núdajov\n\nv reštrukturalizačnom pláne [podľa § 152 ods. 1 písm. a) ZKR súd „vychádza z údajov\nuvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak“].».\n10.3 Podľa názoru predsedu okresného súdu „oprávnenosť osôb zúčastnených\na hlasujúcich na schôdzi veriteľov za týchto členov hlasovať je v kompetencii správcu, ktorý\nvedie schôdzu veriteľov, resp. schvaľovaciu schôdzu. V prípade zasadania veriteľského\nvýboru preverovať túto oprávnenosť môže predseda veriteľského výboru (ktorým bol\nsťažovateľ) a podľa názoru súdu i ktorýkoľvek jeho člen... Účastníka plánu obchodnú\n13\n\nspoločnosť\n\nv celom reštrukturalizačnom konaní zastupoval na základe\n\npísomného plnomocenstva zo dňa 2. 10. 2017 s úradne osvedčeným podpisom účastníka\nplánu splnomocnenec\n\n. Tento bol v súlade s ustanovením § 146 ods. 4\n\nZKR oprávnený hlasovať za účastníka plánu obchodnú spoločnosť\nna schvaľovacej schôdzi dňa 19. 01. 2018. Na tom nemôže nič zmeniť neskoršie skončenie\nfunkcie štatutárneho orgánu účastníka plánu. Súčasne súd dáva do pozornosti, že obchodná\nspoločnosť\n\nbola členom veriteľského výboru a sťažovateľ ako predseda\n\nveriteľského výboru bol oprávnený, ba aj povinný overiť oprávnenosť osoby hlasovať\nna schôdzi veriteľského výboru za tohto člena... Na základe uvedeného je nepochybné,\nže zástupca na schvaľovacej schôdzi bol oprávnený hlasovať za účastníka plánu\n, a preto väčšina zo skupín zostavených podľa reštrukturalizačného plánu hlasovala\nza prijatie reštrukturalizačného plánu, a teda reštrukturalizačný plán bol schvaľovacou\nschôdzou prijatý a súd mal právny podklad a dôvod na to, aby uznesením nahradil súhlas\nsťažovateľa a rovnako mal právny podklad na to, aby schválil reštrukturalizačný plán.“.\n10.4 Čo sa týka „namietanej rýchlosti, v akej súd rozhodol o návrhu na schválenie\nplánu a nahradenie súhlasu skupiny veriteľov“, predseda okresného súdu uviedol, že\n„lehota na rozhodnutie súdu je v zmysle ustanovenia § 153 ZKR 15 dní odo dňa doručenia\nnávrhu. Je vecou súdu, kedy sa návrhom začne zaoberať v rámci tejto 15 dňovej lehoty,\nčo jednoznačne závisí od momentálnej zaťaženosti zákonného sudcu a od organizácie jeho\npráce, prípadne posúdenia naliehavosti v konkrétnej veci rozhodnúť... Napadnuté\nrozhodnutie súdu bolo vydané dňa 01. 02. 2018, pričom bolo elektronicky podpísané o 9:17\nhod. Obratom, teda dňa 01. 02. 2018 bolo zaslané obchodnému vestníku na publikovanie,\npričom obchodný vestník (vydavateľ) má na zverejnenie údajov (ak nepodlieha poplatkovej\npovinnosti) 5 pracovných dní odo dňa doručenia podania.“.\n10.5 Predseda okresného súdu osobitne zdôraznil, že «sťažovateľ neuplatnil,\nba priam premárnil všetky zákonom ustanovené možnosti brániť svoje individuálne záujmy\nv tomto reštrukturalizačnom konaní (nakoľko podľa názoru súdu snaha sťažovateľa\no zrušenie napadnutého uznesenia súdu má len rozmer individuálneho záujmu a je\nv rozpore so spoločným záujmom všetkých veriteľov)... Pokiaľ sťažovateľ tvrdí,\n14\n\nže „reštrukturalizačný plán neobsahuje údaje a skutočnosti, ktoré boli takým predpokladom\npre veriteľov, aby mohli s odbornou starostlivosťou hlasovať o jeho prijatí“, stalo sa tak\njeho vinou, keďže zanedbal svoje povinnosti zástupcu všetkých veriteľov vo veriteľskom\nvýbore, nakoľko tieto skutočnosti mal namietať a trvať na doplnení reštrukturalizačného\nplánu v procese schvaľovania veriteľským výborom. Sťažovateľ tak neurobil, hlasoval za\nschválenie plánu veriteľským výborom, pričom práve v tomto procese mohol uplatniť všetky\nvýhrady prezentované v ústavnej sťažnosti, dosiahnuť neschválenie plánu vo veriteľskom\nvýbore a tým dosiahnuť vyhlásenie konkurzu. Nakoľko sťažovateľ hlasoval za schválenie\nplánu, priamemu vyhláseniu konkurzu (§ 144 ods. 2 ZKR) zabránil... Ďalšou možnosťou\nsťažovateľa prezentovať svoje výhrady a žiadať odpovede bola žiadosť podľa ustanovenia\n§ 145 ZKR o zmenu plánu resp. o podrobnejšie vysvetlenie plánu. V tom prípade by mal\nsťažovateľ ako žiadateľ možnosť vyjadriť svoje stanovisko na schvaľovacej schôdzi.\nSťažovateľ túto možnosť bezdôvodne nevyužil... Sťažovateľ bezdôvodne nevyužil ani\nmožnosť uplatniť na schvaľovacej schôdzi odôvodnené námietky (§ 150 ods. 2 ZKR), pričom\nv prípade uplatnenia odôvodnených námietok by mal sťažovateľ za splnenia podmienok\nustanovených v § 157 právo na ochranu účastníka plánu nesúhlasiaceho s plánom.».\n10.6 V závere uvedeného vyjadrenia predseda okresného súdu vyslovil presvedčenie,\nže „súd sa dostatočne a ústavne konformne vysporiadal so všetkými dôvodmi, pre ktoré\nmôže plán neschváliť, pričom jednotlivo ku každému dôvodu uviedol svoje zistenia. Pokiaľ\nsúd nezistil existenciu dôvodov (a to každého osobitne) na neschválenie plánu, mohol len\nkonštatovať, že tento dôvod neexistuje, nakoľko nik netvrdil opak. Pokiaľ by ktokoľvek súdu\noznámil, že dôvod existuje, súd by sa samozrejme, s tvrdeniami vysporiadal. Súd však\nžiadne tvrdenia nemal, nemal sa preto s akými vysporiadať.“.\n11. Vyjadrenie predsedu okresného súdu ústavný súd zaslal sťažovateľke, resp. jej\nprávnemu zástupcovi s tým, že má možnosť sa k nemu vyjadriť v lehote siedmich dní\nod doručenia tohto listu. Právny zástupca sťažovateľky list ústavného súdu prevzal 16. júla\n2018, avšak uvedenú možnosť nevyužil.\n\n15\n\n12. Sťažnosť sťažovateľky ústavný súd zaslal dlžníkovi na vyjadrenie v lehote\npätnástich dní od doručenia tohto listu. Dlžník list ústavného súdu prevzal 17. septembra\n2018 a reagoval naň podaním doručeným ústavnému súdu 4. októbra 2018, v ktorom\nuviedol, že sťažovateľkou namietané porušenie práv je nedôvodné. Podľa názoru dlžníka\n„v postupe rozhodovania konkurzného súdu... nemožno vidieť snahu o porušenie práv\nsťažovateľa, ale rozhodnutie konkurzného súdu o návrhu dlžníka v zákonom stanovenej\nlehote, pričom sťažovateľ mohol svoje práva uplatniť omnoho skôr, no neučinil tak...\nSťažovateľ neuvádza žiadne rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré by mu objektívne\nsťažovali doručiť konkurznému súdu také podania bez zbytočného odkladu po skončení\nschvaľovacej schôdze (19. 12. – 28. 01. 2018), ale navyše neuplatnenie týchto práv vydáva\nza nekonanie a/alebo porušenie jeho práv rozhodnutím konkurzného súdu, ktoré...\ns ohľadom na pasivitu sťažovateľa nemôže obstáť... Skutkové tvrdenia sťažovateľa\ns ohľadom na chronologickú postupnosť udalostí, o nevedomosti o skutočnom väčšinovom\nakcionárovi a konečnom užívateľovi výhod a kapitalizácií pohľadávky veriteľa, sú vyslovene\nnepravdivé a zavádzajúce... Konkurzný súd v odôvodnení uznesenia... podrobne zdôvodnil,\nže pri výkone dohľadu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup na\nzamietnutie reštrukturalizačného plánu podľa § 154 ods. 1 ZoKR, pričom svoju úvahu\nrozvinul vo vzťahu k posúdeniu jednotlivých zákonných ustanovení, ktoré upravujú\npodmienky a ich neexistenciu pre taký postup smerujúci k zamietnutiu návrhu dlžníka na\npotvrdenie plánu.“. Dlžník navyše uviedol, že „súčasné obdobie prevádzkovania podniku je\nzamerané na jeho stabilizáciu a sťažovateľ z postavenia člena veriteľského výboru má\nmožnosti, ako zistiť presne stav, v akom sa podnik nachádza, pričom je aj konkrétne\ninformovaný poskytovaním písomných správ dozorového správcu v lehotách určených\nreštrukturalizačným plánom v rámci pravidiel výkonu dozornej správy o podnikateľskej\nčinnosti spoločnosti vrátane stavu zabezpečenia majetku sťažovateľa, ako zabezpečeného\nveriteľa, priebežnej účtovnej závierky, saldokonta pohľadávok a záväzkov, výpisov\nzo všetkých bankových účtov. Zároveň sme oboznámili sťažovateľa o zámere uzavrieť\nzmluvu o predaji podniku so záujemcom\n\n.. ktoré podlieha súhlasu\n\nveriteľského výboru v zmysle pravidiel výkonu dozornej správy a v súčasnom období sa aj\nkomunikuje so sťažovateľom vo vzťahu k vstupu investora do spoločnosti. Zmluva o predaji\npodniku bola na mimoriadnom valnom zhromaždení našej spoločnosti konanom dňa 21. 09.\n16\n\n2018 akcionármi schválená. Pre platnosť realizácie sa vyžaduje súhlas veriteľského výboru,\nzatiaľ o tejto otázke nebolo veriteľským výborom rozhodnuté.“.\n13. Vyjadrenie dlžníka ústavný súd zaslal sťažovateľke, resp. jej právnemu\nzástupcovi s tým, že má možnosť sa k nemu vyjadriť v lehote pätnástich dní od doručenia\ntohto listu. Právny zástupca sťažovateľky list ústavného súdu prevzal 15. októbra 2018\na reagoval naň podaním doručeným ústavnému súdu 26. októbra 2018, v ktorom uviedol,\nže zotrváva na svojich vyjadreniach uvedených v sťažnosti.\n14. Rovnakú možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu dlžníka poskytol ústavný súd\naj okresnému súdu, ktorý jeho list prevzal 15. októbra 2018, avšak uvedenú možnosť\nnevyužil.\n15. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci (§ 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nII.\n16. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základných práv sťažovateľky\nzaručených čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nokresného súdu č. k. 40 R 1/2017-2362 z 1. februára 2018 (body 8.1 a 8.2).\n18. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok.\n17\n\n19. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n20. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi rovní.\n21. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n22. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n23. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\n18\n\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n24. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu\npatrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných\npráv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo\nochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom\nverejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú\ndostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.\nKoncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva\nalebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv\na slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté\ns uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že\norgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne,\nnezávisle a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu\ntakých procesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu\ntakého postupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym\npostupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť\nnielen vo využití všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu\nna rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré\npreukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia v súlade\ns procesnými predpismi.\n25. Právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom\nkonaní vyplýva z čl. 142 ods. 1 ústavy. Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi\naj vo vymedzených veciach ustanoví v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy zákon\n19\n\n(čl. 143 ods. 2 ústavy). V danom prípade je takýmto zákonom zákon č. 7/2005 Z. z., ktorý\nv rámci tretej časti nazvanej „Reštrukturalizácia“ upravuje v jej ôsmej hlave aj ingerenciu\nvšeobecných súdov v procese reštrukturalizácie formou potvrdenia reštrukturalizačného\nplánu súdom (§ 153) alebo zamietnutia reštrukturalizačného plánu súdom v zákonom\nustanovených prípadoch [§ 154 ods. 1\n\npísm. a)\n\naž\n\nf)].\n\nOchranu účastníkov\n\nreštrukturalizačného plánu nesúhlasiacich s plánom upravuje § 157 ods. 1 a 2 zákona\nč. 7/2005 Z. z.\n26.1 Ústavný súd už v náleze sp. zn. I. ÚS 200/2011 zo 7. decembra 2011 judikoval,\nže:\n„Reštrukturalizačné konanie je zložito štruktúrovaný právny proces, v ktorom je\nvšeobecný súd zaťažený povinnosťou zistiť a odhaliť, čo sa skrýva pod obsahom pojmu\nspoločný záujem veriteľov, ktorý pri kolektívnom (spravidla postupnom, resp. neúplnom)\nuspokojení veriteľov prima facie nekorešponduje s individuálnymi záujmami jednotlivých\nveriteľov. Zmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabránenie individuálnemu uplatňovaniu\nči výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia.\nMaximalizácia uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom usporiadaní\nvzťahov všetkých veriteľov s dlžníkom je determinantom určujúcim spoločný záujem\nveriteľov.\nPri zvažovaní potenciálneho uspokojenia veriteľov v konkurze vyhlásenom\nv dôsledku zastavenia reštrukturalizácie pre zamietnutie plánu nemôže všeobecný súd\nizolovane prihliadať na záujem jediného veriteľa, a to ani vtedy, ak ide o veriteľa, u ktorého\nvýška prihlásených a zistených pohľadávok z neho robí majoritného veriteľa. Naopak, jeho\npovinnosťou je skúmať možnosť uspokojenia všetkých (aj minoritných) veriteľov\nv likvidačnom konkurze. Túto jeho povinnosť možno vyvodiť zo základných zásad\nkonkurzu a reštrukturalizácie (§ 5 zákona č. 7/2005 Z. z.), v zmysle ktorých je povinný\npostupovať tak, aby sa dosiahla pre veriteľov čo najvyššia miera uspokojenia ich\npohľadávok.\nTo znamená, že nositeľom ústavou a dohovorom garantovaného práva na súdnu\nochranu, resp. spravodlivé súdne konanie nie je len majoritný veriteľ, ale všetci veritelia,\n\n20\n\nktorí riadne a včas (spôsobom ustanoveným zákonom č. 7/2005 Z. z.) prihlásili svoje\npohľadávky.“\n26.2 V citovanom náleze ústavný súd zdôraznil, že „má... z hľadiska požiadavky na\ndodržanie zásad spravodlivosti v reštrukturalizácii výhrady aj k meraniu postavenia\njednotlivých veriteľov výlučne prizmou výšky nimi prihlásených a zistených pohľadávok.\nAk má súd spravodlivo posúdiť otázku naplnenia či nenaplnenia spoločného záujmu\nveriteľov v reštrukturalizačnom pláne, nemôže celkom ignorovať ani výšku prihlásenej\npohľadávky z hľadiska jej významu pre konkrétneho veriteľa. V okolnostiach prípadu totiž\naj uspokojenie relatívne bezvýznamnej pohľadávky menšinového veriteľa môže pre neho\nsamotného (a jeho právny či sociálno-ekonomický status) znamenať viac alebo toľko,\nako uspokojenie pohľadávky(-ok) väčšinového veriteľa.“.\n27. Podobné závery vyplývajú aj z nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 455/2012\nz 2. decembra 2015, resp. z nálezu sp. zn. II. ÚS 273/2012 zo 16. decembra 2015, v ktorom\nústavný súd zopakoval, že „Úloha súdu je aktívna a každý účastník plánu – vrátane tých,\nktorí boli na schvaľovacej schôdzi prehlasovaní – má právo na ochranu súdom pred\ndôsledkami plánu, ktorý je v podstatnom rozpore so spoločnými záujmami veriteľov.“.\n28. Nájsť spravodlivú rovnováhu medzi oprávnenými záujmami jednotlivých\nveriteľov v reštrukturalizácii nie je jednoduché. To však neznamená, že všeobecný súd\nmôže na túto úlohu rezignovať a aprobovať riešenie, ktoré sa síce javí ako spravodlivé,\navšak len vo vzťahu k jednému veriteľovi, prípadne viacerým veriteľom, pričom vo vzťahu\nk ostatným veriteľom (pohľadávok rôznej výšky a rôznych právnych dôvodov) objektívne\nnevykazuje črty spravodlivého (III. ÚS 291/2016).\n29. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že aj v danom prípade jeho\núloha spočívala predovšetkým v posúdení, či pri rešpektovaní požiadavky materiálnej\nrovnosti v reštrukturalizačnom konaní došlo napadnutým uznesením okresného súdu\nk poskytnutiu spravodlivej súdnej ochrany.\n\n21\n\n30. Na účel posúdenia ústavnej súladnosti napadnutého uznesenia okresného súdu aj\nvo väzbe na citované judikatórne východiská sa ústavný súd oboznámil s jeho odôvodnením\n(body 8.1 a 8.2). Po preskúmaní napadnutého uznesenia ústavný súd argumentáciu\nsťažovateľky (body 9.1 až 9.6) nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú\nudržateľnosť záverov okresného súdu. Ústavný súd nezistil, že by okresným súdom\naplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych\nzáverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého uznesenia v súlade\ns jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil,\nže by posudzované rozhodnutie okresného súdu bolo svojvoľné alebo v zjavnom\nvzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou,\nči nedostatočne odôvodnené. Práve naopak, napadnuté uznesenie okresného súdu\nsa ústavnému súdu javí byť komplexným a zodpovedajúcim všetkým právnym a skutkovým\nokolnostiam daného prípadu.\n31. Vzhľadom na obsah sťažnostných námietok ústavný súd konštatuje, že zákon\nč. 7/2005\n\nZ.\n\nz.\n\nposkytoval\n\n(všetkým)\n\núčastníkom\n\nreštrukturalizačného\n\nplánu,\n\nt. j. aj sťažovateľke možnosť, aby svoje odôvodnené námietky proti reštrukturalizačnému\nplánu prostredníctvom správcu uplatnili písomne najneskôr siedmy deň pred konaním\nschvaľovacej schôdze, pričom odôvodnené námietky proti reštrukturalizačnému plánu,\nresp. proti priebehu schvaľovacej schôdze mohli vzniesť aj počas jej konania, čo im správca\numožnil (bod 7.3). Sťažovateľka, ktorá zastávala funkciu predsedu veriteľského výboru,\nžiadne námietky proti reštrukturalizačnému plánu nevzniesla, a poskytnuté príležitosti\nna uplatnenie svojich procesných práv v reštrukturalizačnom konaní nevyužila. Takéto\nsprávanie sťažovateľky odporuje zásade „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá vo svojej\npodstate znemená, že práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným,\nstarostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí\nsvoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.\nV slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili\na starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,\nosobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných\n\n22\n\nustanovení vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (rozsudok\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 65/2011 z 19. júla 2012).\n32. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010).\n33. Ústavný súd preto konštatuje, že závery okresného súdu vyplývajúce\nz napadnutého uznesenia nemožno hodnotiť inak ako ústavne súladné a poskytujúce\nspravodlivú súdnu ochranu všetkým účastníkom reštrukturalizačného konania (veriteľom)\npri zachovaní ich ústavou garantovanej rovnosti v tomto konaní. Okresný súd nevybočil\nz ústavou ustanovených požiadaviek výkladu a aplikácie práva spôsobom a v rozsahu\ntvrdenom sťažovateľkou tak, že by porušil jej základné právo na súdnu ochranu zaručené\nčl. 46 ods. 1 ústavy, resp. právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n34. Aj námietku sťažovateľky týkajúcu sa porušenia jej základného práva na rovnosť\núčastníkov v súdnom konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy napadnutým uznesením okresného\nsúdu považuje ústavný súd za neopodstatnenú, keďže citované ustanovenie zaručuje len\nprocedurálnu rovnosť v určitom konaní, nie „rovnosť“ v zmysle rovnakého či dokonca\nželaného výsledku pre každého účastníka takéhoto konania. Konkurzné a reštrukturalizačné\nprávo nie je spotrebiteľským právom, kde by mal súd chrániť či obhajovať záujem\n„slabšieho“ účastníka právneho vzťahu, ale, ako už bolo uvedené, zmyslom a účelom\nreštrukturalizácie je kolektívne uspokojenie veriteľov a povinnosťou všetkých zúčastnených\nsubjektov (vrátane súdov) je postupovať tak, aby sa dosiahla čo najvyššia miera uspokojenia\nich pohľadávok.\n\n23\n\n35. Z napadnutého uznesenia okresného súdu taktiež nemožno vyvodiť nič,\nčo by signalizovalo, že by ním mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do základného\npráva sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\n36. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosti sťažovateľky nevyhovel\n(výrok nálezu). Rozhodovanie o ďalších požiadavkách sťažovateľky, ktoré uplatnila\nv petite, sa tým stalo bezpredmetným.\n37. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že reflektuje aj medializovanú\ninformáciu týždenníka TREND zverejnenú na internetovom portáli <www.etrend.sk>\n21. septembra 2018 v článku označenom ako „\n\nmôže zhltnúť\n\n, jeho pozadie zostáva utajené“, že „dozorujúci reštrukturalizačný správca\n... už skôr zdôraznil, že prevzatie mäsokombinátu\n\nje\n\njedinou cestou, ako ho udržať v chode. Jeho pôvodní vlastníci totiž nedokážu plniť\nreštrukturalizačný plán, ktorý mu bol súdom odobrený len na jar. Ďalej s ním hromadia iba\ndlhy.“.\n38. V čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky nebol vyhlásený\nkonkurz na majetok dlžníka. Zistená zabezpečená pohľadávka sťažovateľky sa stane\nsplatnou 31. januára 2019 (bod 5).\n39. Podľa § 159 zákona č. 7/2005 Z. z. ak dlžník alebo preberajúca osoba ani\ndo 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku\nalebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu\nvo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným. Neúčinnosť plánu pôsobí voči účastníkovi\nv tom rozsahu, ktorý sa týka dotknutej riadne a včas nesplnenej pohľadávky vyplývajúcej\nz plánu. Následky neúčinnosti plánu upravuje § 161 zákona č. 7/2005 Z. z. tým spôsobom,\nže v prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní\nspoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola\npohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným\nzo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa\n24\n\nsú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti (§ 161 ods. 1\nzákona č. 7/2005 Z. z.). Pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno\nv prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon\nrozhodnutia alebo exekúciu, a to na podklade výpisu zo zoznamu pohľadávok uloženého\nna súde, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 159 [§ 161 ods. 3 písm. c) zákona č. 7/2005\nZ. z.]. Pôvodná pohľadávka sa nepremlčí skôr, ako uplynie desať rokov od neúčinnosti\nplánu (§ 161 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z.).\n40. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. januára 2019\n\n25", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "rozhodnutie-odôvodnenie", "rozhodnutie-odôvodnenie", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:350c6f2e-3040-4217-92f0-daa82473a026", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.273.2012.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 273/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/2012 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.273.2012.1"}, {"guid": "ussr:61e5a433-e6ce-4aa6-87a5-b870ece29839", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.455.2012.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 455/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 455/2012 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.455.2012.1"}, {"guid": "ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2011 z 14. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-14", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:663c50ea-8557-4b41-a5c0-40535cd3a683", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.165.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.165.2020.1"}]}