{"guid": "ussr:a2166d16-6e49-4b31-8099-2859b0791f49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.103.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2019 z 12. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. novembra 2019, sp. zn. III. ÚS 103/2019, ECLI:SK:USSR:2019:3.US.103.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-11-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a2166d16-6e49-4b31-8099-2859b0791f49", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.103.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.103.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.103.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 103/2019-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu Mojmíra Mamojku, zo sudcu Petra Straku a sudcu Martina\nVernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n‒\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n, a\n\n,\n\n‒\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpených advokátkou Mgr. Máriou Čechovou, Lipová 18/C, Viničné, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 6 S 230/2016 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\na\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\n\n,\n\n,\no d m i e t a ako zjavne\n\nI.\nVymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n,\n\n‒\n\n,\n\n,\n\n‒\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,a\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou\n\nnamietajú porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n6 S 230/2016.\n2. Sťažovatelia v procesnom postavení žalobcov podali 13. októbra 2016 na\nkrajskom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Konanie o predmetnej žalobe\nbolo na krajskom súde vedené pod sp. zn. 6 S 230/2016.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že krajský súd 21. marca 2018,\nt. j. po jednom roku a piatich mesiacoch od podania žaloby, vyzval sťažovateľov\nako žalobcov na odstránenie vady konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn.\n6 S 230/2016 spočívajúcej v nepredložení plnej moci na zastupovanie sťažovateľov ako\nžalobcov advokátom v predmetnom konaní. Dňa 20. júna 2018 doručila právna zástupkyňa\nsťažovateľov krajskému súdu plnú moc na zastupovanie sťažovateľov, ktorá jej bola\nudelená v máji 2018. Následne bolo právnej zástupkyni sťažovateľov 16. januára 2019\ndoručené uznesenie krajského súdu zo 6. decembra 2018, ktorým bola žaloba sťažovateľov\nako žalobcov zamietnutá.\n4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti poukázali na nečinnosť krajského súdu, ktorá sa\nprejavila v období po podaní žaloby, t. j. od 13. októbra 2016 až do 21. marca 2018, keď\n\n2\n\nkrajský súd uznesením vyzval sťažovateľov ako žalobcov na odstránenie vady konania.\nZa obdobie nečinnosti označili sťažovatelia v ústavnej sťažnosti aj obdobie od 20. júna\n2018, keď bola krajskému súdu doručená plná moc na zastupovanie sťažovateľov ako\nžalobcov advokátom až do 6. decembra 2018, keď krajský súd uznesením predmetné\nkonanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 6 S 230/2016 zastavil. Podľa názoru\nsťažovateľov bolo konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 6 S 230/2016 už\nod začiatku poznačené zbytočnými prieťahmi na strane konajúceho súdu, čím došlo\nk porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy.\n5. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov\nvyplývajúce z čl. 48 ods. 2 stavy SR uznesením Krajského súdu Bratislava 6 S 230/2016\nporušené bolo.\n2. Krajský súd v Bratislave je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu Ústavného súdu SR zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľom vo výške 6.000,eur ( slovom: šesťtisíc eur) k rukám sťažovateľa.\n3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške\n415,51 eur...“\n6. Sťažovatelia svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv ústavnej sťažnosti neodôvodnili.\n7. Sťažovatelia sťažnosť doplnili podaním označeným ako „odstránenie vád\nv podaní“ doručeným ústavnému súdu 25. apríla 2019, v ktorom upresnili údaje o trvalom\npobyte a o dátume narodenia niektorých sťažovateľov. Zároveň sťažovatelia navrhli,\naby o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd takto rozhodol:\n„Krajský súd v Bratislave je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu Ústavného súdu SR zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľom vo výške 6.000,eur (slovom: šesťtisíc eur) k rukám sťažovateľov od 1 – 4 a 6 – 8.“\n\n3\n\n8. Vec sťažovateľov napadla ústavnému súdu 15. marca 2019 a v súlade s pravidlami\nrozdeľovania vecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 neboli sudcom\nspravodajcom pridelené, spadala do kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť\nprerozdeľované po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu. Ústavná sťažnosť bola\npreto v súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1\nschváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“)\npridelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov,\na to sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. Podľa čl. II bodu 5 rozvrhu práce\nna konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu je v jednotlivých\nprípadoch príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca,\nktorému bola vec pridelená. V súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce pracuje III. senát\nústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu), Peter Straka a Martin\nVernarský. O ústavnej sťažnosti sťažovateľov bolo teda rozhodnuté v tomto zložení senátu.\nII.\nRelevantná právna úprava\n9. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\n\n4\n\no ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n13. Ústavný súd podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy.\n15. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom.\nIII.\nPrávne hodnotenie veci ústavným súdom\n16. Jednou zo základných pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa čl. 127\nústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci\ndo základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto ústavná\nsťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to,\naby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa\nv porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).\n\n5\n\n17. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,\nak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte\nmohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia ústavnej\nsťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného\npráva, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde], pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti\npred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje\nvo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor\nústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri\nMiroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3.\n2009).\n18. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že krajský súd v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 S 230/2016 uznesením sp. zn. 6 S 230/2016 zo 6. decembra 2018 predmetné\nkonanie zastavil. Ústavný súd zistil, že už uvedené rozhodnutie krajského súdu nadobudlo\nprávoplatnosť 16. januára 2019.\n19. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia návrhu na začatie konania podľa § 127\nods. 1 ústavy ústavnému súdu, t. j. 15. marca 2019, bolo konanie vedené na krajskom súde\npod sp. zn. 6 S 230/2016 právoplatne skončené, v dôsledku čoho už k namietanému\nporušovaniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského\nsúdu nemohlo dochádzať.\n20. Pozornosti ústavného súdu neušla skutočnosť, že vo vzťahu k namietanému\nporušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti namietajú porušenie už\noznačeného základného práva uznesením krajského súdu, sp. zn. 6 S 230/2016\n(bez bližšieho označenia, pozn.). Z petitu ústavnej sťažnosti, ako ani z odôvodnenia\n\n6\n\nústavnej sťažnosti nevyplýva, že by sťažovatelia namietali porušenie už označeného\nzákladného práva postupom krajského súdu.\n21. Ústavný súd konštatuje, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže byť porušené len postupom súdu, a nie\nsamotným rozhodnutím súdu, ústavný súd tak nenachádza vecnú súvislosť medzi\nsťažovateľmi namietaným uznesením krajského súdu a právom zakotveným v čl. 48 ods. 2\nústavy. S poukazom na uvedené, ako aj na fakt, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti\nústavnému súdu, t. j. 15. marca 2019, bolo súdne konanie vedené na krajskom súde, v rámci\nktorého krajský súd vydal sťažovateľmi namietané uznesenie, právoplatne skončené,\nv dôsledku čoho už k namietanému porušovaniu základného práva sťažovateľov\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nemohlo\ndochádzať ani postupom krajského súdu, ústavný súd ústavnú sťažnosť smerujúcu proti\nuzneseniu krajského súdu pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy odmietol v súlade s § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej\nzjavnej neopodstatnenosti (obdobne pozri IV. ÚS 189/2013, III. ÚS 350/2017).\n22. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho\ndôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uplatnenými v ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. novembra 2019\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "plnomocenstvo, splnomocnenie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "súd-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d989f196-2369-4dc4-9986-1fc5f496f1bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.350.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 350/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 350/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.350.2017.1"}, {"guid": "ussr:67cb2b05-67a1-4ead-bf9f-6c45e373bff9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 189/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 189/2013 z 5. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-05", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:67cb2b05-67a1-4ead-bf9f-6c45e373bff9"}, {"guid": "ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb"}, {"guid": "ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 670, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad"}, {"guid": "ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 829, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}], "citovane_v": []}