{"guid": "ussr:df1adc91-b2e4-4809-a8eb-62bc7df48d0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.88.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 88/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/2019 z 29. 5. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. mája 2019, sp. zn. II. ÚS 88/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.88.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-05-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-2", "nazov": "čl. 5 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/df1adc91-b2e4-4809-a8eb-62bc7df48d0a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.88.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.88.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.88.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 88/2019-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. mája 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho\n(sudca\n\nspravodajca)\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nústavnú\n\n,\n\nsťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Janou Kubáňovou, advokátska kancelária, Cintorínska 5, Nitra, vo veci namietaného\nporušenia čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 5\nods. 1 a 2 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nKrajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Ntc 16/2018 a jeho uznesením\nz 27. septembra 2018 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 Tost 43/2018 a jeho uznesením z 18. októbra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nbola 14. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n,\n\nsúd“)\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou\nJUDr. Janou Kubáňovou, advokátska kancelária, Cintorínska 5, Nitra, vo veci namietaného\n\nporušenia čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nako aj čl. 5 ods. 1 a 2 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 Ntc 16/2018 a jeho uznesením z 27. septembra 2018\na postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 Tost 43/2018 a jeho uznesením z 18. októbra 2018. Sťažnosť\nbola odovzdaná na poštovú prepravu 13. decembra 2018.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Ntc 16/2018\nz 27. septembra 2018 v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tost 43/2018\nz 18. októbra 2018 bolo rozhodnuté, že podľa § 22 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z.\no európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no európskom zatýkacom rozkaze“) sa európsky zatýkací rozkaz vydaný Okresným súdom\nUherské Hradiště (ďalej len „okresný súd“) 20. júna 2018 pod sp. zn. Nt 7007/2018\nna vyžiadanú osobu (sťažovateľa) vykoná. Z výroku uznesenia ďalej vyplýva, že účelom\nvydania sťažovateľa na trestné stíhanie do Českej republiky je skutočnosť, že je tam trestne\nstíhaný pre 3 trestné činy, a to obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 205 ods. 1 písm. b),\nods. 4 písm. a) a ods. 5 písm. a) Trestného zákonníka Českej republiky (ďalej len „český\nTrestný zákon“), spolupáchateľstvo poškodzovania cudzej veci podľa § 23 a § 228\nods. 1 českého\n\nTrestného zákona\n\na spolupáchateľstvo\n\nneoprávneného zaobstarania,\n\nfalšovania a pozmeňovania platobného prostriedku podľa § 23 a § 234 ods. 1 českého\nTrestného zákona.\n3. Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „prokurátorka“) podala\n8. augusta 2018 návrh na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu na sťažovateľa.\nEurópsky zatýkací rozkaz obsahuje nasledovný opis okolností, za ktorých boli trestné činy\nspáchané, vrátane doby, miesta a miery účasti sťažovateľa na trestných činoch.\n4. Podozriví\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n(sťažovateľ) a\n\n(s výnimkou) po predchádzajúcej dohode, naplánovaní a zaistení\n\nsi špeciálneho technického zabezpečenia v období od 19. mája 2016 do 25. augusta 2017\n\n2\n\nv 23 prípadoch na území Českej republiky odcudzili či sa pokúsili odcudziť celkom\n26 motorových vozidiel, pričom celková škoda spôsobená ich konaním dosiahla výšku\nnajmenej 12 910 081 Kč a poškodením jednotlivých vozidiel spôsobili škodu vo výške\nnajmenej 22 015 Kč. Ďalej v 2 prípadoch z odcudzených vozidiel odcudzili platobné karty,\nktoré sa vo vozidlách nachádzali.\n\nvšak odcudzil iba 24 motorových vozidiel,\n\nlebo v období od 21. augusta 2017 do 20. februára 2018 bol vo výkone trestu odňatia\nslobody. Celková škoda spôsobená jeho trestným konaním tak dosiahla iba čiastku\n12 500 093 Kč (odcudzením a pokusom odcudziť) a čiastku 22 015 Kč (poškodením\nvozidiel).\n5.\n\nZ návrhu\n\nprokurátorky\n\nna\n\nvykonanie\n\neurópskeho\n\nzatýkacieho\n\nrozkazu\n\nvšak vyplývali iné skutočnosti, a to konkrétne, že v rámci predbežného vyšetrovania\nsa zistilo, že sťažovateľ bol uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 15 Pp 50/2016\nz 12. decembra 2016 (keď sa stalo aj právoplatným) podmienečne prepustený z výkonu\ntrestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov so skúšobnou dobou v trvaní 42 mesiacov.\nVzhľadom na túto skutočnosť sa sťažovateľ nemohol podieľať na spáchaní čiastkových\nútokov uvedených a označených v uznesení Polície Českej republiky KR PZK, služby\nkriminálnej polície a vyšetrovania, odboru všeobecnej kriminality Zlín (ďalej len „česká\npolícia“) č. KRPZ-102980-304/TČ-2016-150071-FOU z 8. júna 2018 ako č. 1 ‒ 15.\nV súvislosti s týmto zistením česká polícia prokurátorke oznámila, že sťažovateľ\nsa mal podieľať na odcudzení, resp. pokuse odcudzenia 11 motorových vozidiel v celkovej\nhodnote 4 673 165 Kč, na odcudzení vecí nachádzajúcich sa v týchto vozidlách v celkovej\nhodnote 360 321 Kč, teda na 8 útokoch vyjadrených v bodoch 16 ‒ 23. Okresný súd\nreagujúc na toto oznámenie českej polície na žiadosť prokurátorky 7. augusta 2018 upresnil,\nže vydaný európsky zatýkací rozkaz sp. zn. Nt 7007/2018 sa vzťahuje na trestnú činnosť\nv ňom obsiahnutú, avšak iba v rozsahu oznámenom českou políciou.\n6. Sťažovateľ pokladá absenciu vymedzenia miery účasti sťažovateľa na uvedených\nskutkoch za porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(napriek tomu v navrhovanom znení nálezu sa porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy nežiada\nvysloviť, pozn.). Európsky zatýkací rozkaz a všetky rozhodnutia naň nadväzujúce musia\nokrem iného obsahovať, resp. presne vymedzovať skutky (trestné činy), ktorých sa týkajú,\n3\n\na to tak, aby obvinený (v danom prípade sťažovateľ ako vyžiadaná osoba) vedel,\naké skutočnosti sa mu kladú za vinu. Dôkladné a úplné splnenie a dodržanie všetkých\nobsahových náležitostí a podmienok európskeho zatýkacieho rozkazu zo strany štátu\npôvodu (Českej republiky) je o to dôležitejšie, že k tomuto dokumentu štát pôvodu v rámci\nvykonávacieho konania nepripája vyšetrovací spis, a sťažovateľ tak nemá možnosť poznať\na zistiť dôvody, zákonnosť a opodstatnenosť trestného stíhania a svojho obvinenia štátom\npôvodu.\n7. Vychádzajúc z hierarchie právnych noriem je zrejmé, že ústava a dohovor\nsú normami vyššej právnej sily vo vzťahu k zákonu o európskom zatýkacom rozkaze.\nNemožno sa preto stotožniť s postupom krajského súdu a najvyššieho súdu, keď vo vzťahu\nk sťažovateľovi nerešpektovali jeho základné práva a slobody garantované ústavou,\nako aj dohovorom. Aj v konaní o európskom zatýkacom rozkaze (vrátane konania\no sťažnosti proti rozhodnutiu o vykonaní takéhoto rozkazu) súdy aj v rámci skúmania\ndôvodov na odmietnutie vykonania rozkazu musia skúmať dodržiavanie základných práv\na slobôd vyžiadanej osoby a na tieto práva a slobody prihliadať.\n8. Je nevyhnutné uviesť, že európsky zatýkací rozkaz má na území Slovenskej\nrepubliky rovnaké účinky ako príkaz na zatknutie podľa Trestného poriadku a v zmysle\nustanovenia § 1 ods. 2 prvej vety zákona o európskom zatýkacom rozkaze na konanie podľa\ntohto zákona sa použijú ustanovenia Trestného poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak.\n9. V zmysle ustanovenia § 5 písm. d) zákona o európskom zatýkacom rozkaze\neurópsky zatýkací rozkaz musí obsahovať opis skutkových okolností, za ktorých bol trestný\nčin spáchaný, vrátane času, miesta a miery účasti vyžiadanej osoby na trestnom čine.\nV danom prípade treba uviesť, že európsky zatýkací rozkaz bol vo vzťahu k osobe\nsťažovateľa vydaný pre viac dielčích skutkov (teda 23 skutkov) ako v štádiu,\nkeď bol sťažovateľ vydaný do Českej republiky na trestné stíhanie. Česká polícia\npo preukazovaní\n\nneviny\n\nzo\n\nstrany\n\nsťažovateľa\n\nupravila\n\na modifikovala\n\nskutky,\n\npre ktoré bol sťažovateľ vydaný na trestné stíhanie do Českej republiky. I napriek\nskutočnosti, že sťažovateľ sa vo vzťahu k európskemu zatýkaciemu rozkazu nevzdal zásady\nšpeciality, po vydaní do Českej republiky nemá istotu v tom, za aké skutky by mal byť\n\n4\n\na bude tam trestne stíhaný. Európsky zatýkací rozkaz má byť vydaný s náležitou\nstarostlivosťou s tým, že majú existovať dostatočné a relevantné skutočnosti na jeho\nvydanie, čo však v tomto prípade z už uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať.\n10. Originál európskeho zatýkacieho rozkazu, ale ani modifikujúce vyjadrenie českej\npolície,\n\nktoré\n\nsťažovateľovi\n\nnebolo\n\ndoručené,\n\nneobsahuje\n\npresne\n\nvymedzené\n\na špecifikované skutky jednotlivo, lebo ide iba o zjednodušený súhrn skutkov, ktorých\nsa mal sťažovateľ dopustiť.\n11. Iba aktívnym konaním sťažovateľa a jeho obhajcu sa preukázalo, že sťažovateľ\nsa nemohol skutkov v bodoch 1 ‒ 15 dopustiť a následne česká polícia tieto skutky\nz európskeho zatýkacieho rozkazu vypustila. Zároveň nie je možné, aby po predchádzajúcej\ndohode, naplánovaní a zabezpečení si špeciálno-technického zabezpečenia v období\nod 19. mája 2016 do 25. augusta 2017 v 23 prípadoch na území Českej republiky došlo\nk odcudzeniu alebo pokusu odcudziť celkom 26 motorových vozidiel. Sťažovateľ\nsa takéhoto konania nemohol dopustiť vzhľadom na to, že bol vo výkone trestu,\na preto miera jeho účasti na spáchaných skutkoch nebola v tomto prípade preukázaná\nžiadnym spôsobom. Možno skôr konštatovať, že jeho účasť bola vylúčená.\n12. Sťažovateľ vo svojej obhajobe poukázal aj na trestné stíhanie vedené proti nemu\nna Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 2 T 198/2010, ktoré je v štádiu pred vynesením\nrozhodnutia, a preto sa malo zvážiť jeho prípadné vydanie do Českej republiky\naž po skončení tejto trestnej veci.\n13. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva\n\n,\n\na to právo na súdnu ochranu\n\nzaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 17 ods. 2 Ústavy – právo na osobnú slobodu, právo\nna spravodlivý súdny proces upravené v čl. 5 ods. 1 a 2 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd boli postupom Krajského súdu Trnava a NS SR\nv súvislosti s rozhodovaním o vykonaní EZR boli porušené.\n\n5\n\n2. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 eur,\nktoré je Krajský súd Trnava povinný vyplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od nadobudnutia\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 eur,\nktoré je Najvyšší súd SR povinný vyplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od nadobudnutia\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n4. Krajskému súdu Trnava a Najvyššiemu súdu SR ukladá spoločne a nerozdielne\nzaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 325,42eur (2x 153,50 + 2x 9,21)\nza zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR na účet advokáta JUDr. Jana\nKubáňová, vedený v\n\ndo 1 mesiaca\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n14. Z uznesenia krajského súdu č. k. 3 Ntc 16/2018-185 z 27. septembra 2018\nvyplýva, že sa podľa § 22 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze európsky zatýkací\nrozkaz vydaný okresným súdom pod sp. zn. Nt 7007/2018 z 20. júna 2018 na sťažovateľa\nako vyžiadanú osobu vykoná pre účely jeho vydania na trestné stíhanie do Českej republiky\npre 3 trestné činy, a to obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 205 ods. 1 písm. b),\nods. 4 písm. a) a ods. 5 písm. a), spolupáchateľstvo poškodzovania cudzej veci podľa § 23\na § 228 ods. 1, ako aj spolupáchateľstvo neoprávneného zaobstarania, falšovania\na pozmeňovania platobného prostriedku podľa § 23 a § 234 ods. 1 českého Trestného\nzákona. Trestné činy mali byť spáchané na skutkovom základe, ktorý sa podrobne uvádza\nako body 16 ‒ 23 uznesenia českej polície z 8. júna 2018. Podľa konštatovania krajského\nsúdu na verejnom zasadnutí sa sťažovateľ nechcel vyjadriť k návrhu prokurátorky a zároveň\ntrval na zásade špeciality. Obhajkyňa sťažovateľa žiadala, aby sťažovateľ nebol vydaný.\nAlternatívne pre prípad, že by podľa názoru súdu boli podmienky na vykonanie európskeho\nzatýkacieho rozkazu splnené, navrhla, aby k vydaniu došlo s odkladom do skončenia\ntrestnej veci vedenej proti sťažovateľovi na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn.\n2 T 198/2010. Podľa ďalšieho konštatovania krajského súdu po zistení, že európsky\nzatýkací rozkaz neobsahuje všetky údaje nevyhnutné na rozhodnutie prokurátorka, obrátila\n\n6\n\nsa na justičné orgány Českej republiky so žiadosťou o dodatočné informácie. Na základe\ntoho jej bolo doručené vymedzenie skutkovej vety z uznesenia o začatí trestného stíhania\nz 8. júna 2018, ktoré obsahuje podrobný opis okolností, za ktorých boli jednotlivé skutky\nspáchané, vrátane miesta, času a miery účasti sťažovateľa na skutku. Ako to plynie\nzo zápisnice o výsluchu, s týmto uznesením sa sťažovateľ pred rozhodnutím o väzbe\noboznámil, a teda mu museli byť známe skutky, pre ktoré sa v Českej republike vedie\ntrestné stíhanie a vo vzťahu ku ktorým podal vyjadrenie k uplatneniu zásady špeciality.\nZ európskeho zatýkacieho rozkazu nevyplýva, že by existoval niektorý z obligatórnych\ndôvodov na odmietnutie jeho vykonania podľa § 23 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom\nrozkaze. Napokon krajský súd konštatuje, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn.\n15 Pp 50/2016 z 12. decembra 2016 (ktoré sa toho istého dňa stalo aj právoplatným)\nbol sťažovateľ podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov\npri súčasnom stanovení skúšobnej doby v trvaní 42 mesiacov. Vzhľadom na túto skutočnosť\nsa sťažovateľ nemohol podieľať na spáchaní všetkých čiastkových útokov uvedených\na označených v uznesení Českej polície z 8. júna 2018. V súvislosti s týmto zistením Česká\npolícia oznámila prokurátorke, že sťažovateľ sa mal podieľať na odcudzení 11 motorových\nvozidiel v celkovej hodnote 4 673 165 Kč, na odcudzení vecí nachádzajúcich sa v týchto\nvozidlách v celkovej hodnote 350 321 Kč, teda na 8 útokoch vyjadrených v bodoch\n16 ‒ 23 bez zmeny právnej kvalifikácie. Okresný súd reagujúc na toto oznámenie českej\npolície 7. augusta 2018 prokurátorke spresnil, že európsky zatýkací rozkaz sa vzťahuje\nna trestnú činnosť v ňom obsiahnutú, avšak iba v rozsahu oznámenom českou políciou.\nPodľa názoru krajského súdu nebol zistený žiadny dôvod na povinné odmietnutie vykonania\neurópskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1 a 2 zákona o európskom zatýkacom\nrozkaze. V súvislosti s požiadavkou obhajoby, aby prípadné vykonanie európskeho\nzatýkacieho\n\nrozkazu\n\nbolo\n\nodložené\n\ndo\n\nskončenia\n\ntrestného\n\nkonania\n\nvedeného\n\nproti sťažovateľovi na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 2 T 198/2010, je krajský súd\ntoho názoru, že v danom prípade ide o návrhové konanie, v ktorom po skončení\npredbežného vyšetrovania sa rozhodne o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu na návrh\nprokurátora.\n\nRozhodnutie\n\no odklade\n\nrealizácie\n\neurópskeho\n\nzatýkacieho\n\nrozkazu\n\ns prihliadnutím na trestnoprávny záujem Slovenskej republiky na urýchlenom ukončení\ntrestnej veci vedenej na Okresnom súde Piešťany má fakultatívny charakter. Krajský súd\n\n7\n\ndospel pritom k záveru, že skutky uvedené v európskom zatýkacom rozkaze sú závažnejšie\nnež konanie, ktoré je predmetom trestného stíhania vedeného Okresným súdom Piešťany.\n15. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tost 43/2018 z 18. októbra 2018 vyplýva,\nže\n\nním\n\nbola\n\nsťažnosť\n\npodaná\n\nsťažovateľom\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsp. zn. 3 Ntc 16/2018 z 27. septembra 2018 podľa § 193 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku\nzamietnutá. Podľa konštatovania najvyššieho súdu vzhľadom na ustanovenie § 22\nods. 7 vety pred bodkočiarkou zákona o európskom zatýkacom rozkaze proti rozhodnutiu\nkrajského súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu je prípustná sťažnosť vyžiadanej\nosoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu\npodľa § 23 ods. 1, pričom sťažnosť má odkladný účinok. Po citácii ustanovenia § 23\nods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze dospieva najvyšší súd jednak k záveru,\nže proti uzneseniu môže vyžiadaná osoba podať sťažnosť len pre niektorý z dôvodov\nobligatórneho odmietnutia jeho vykonania, ktorých taxatívny výpočet je v tomto ustanovení\nuvedený, ale tiež k záveru, že sťažnostné námietky sťažovateľa, ktorými sa domáha\nnevykonania európskeho zatýkacieho rozkazu pre jeho neúplnosť, resp. pre nedôvodnosť\njeho trestného stíhania v Českej republike, a ktorými vyjadruje obavu z dodržania zásady\nšpeciality a rovnako požiadavku na odklad vydania, nemožno vecne podradiť pod žiaden\nz taxatívne uvedených zákonných dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho\nrozkazu podľa § 23 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze. Najvyššiemu súdu preto\nneostávalo iné, než sťažnosť zamietnuť ako neprípustnú. Napriek tomu považuje najvyšší\nsúd za potrebné dodať, že absencia všetkých povinných náležitostí a údajov nevyhnutných\nna rozhodnutie v európskom zatýkacom rozkaze nie je sama osebe dôvodom odmietnutia\njeho vykonania. V takejto situácii je totiž prokurátor vykonávajúci predbežné vyšetrovania\npovinný postupom podľa § 19 ods. 5 zákona o európskom zatýkacom rozkaze požiadať\nzahraničný justičný orgán o dodatočné informácie, na ktoré sa potom tiež prihliada.\nZ pohľadu uplatnenia zásady špeciality je rozhodujúci popis konania (skutku) uvedený\nvo výroku uznesenia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, keďže iba preň\nje vyžiadaná osoba vydaná. Napokon o odklade vydania podľa § 29 zákona o európskom\nzatýkacom rozkaze môže súd, ktorý rozhodol o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu,\n\n8\n\nrozhodnúť\n\naž\n\npo\n\nprávoplatnosti\n\nrozhodnutia\n\no vykonaní.\n\nVyplýva\n\nto\n\nz toho,\n\nže proti rozhodnutiu o odklade vydania nie je prípustná sťažnosť.\nIII.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa § 246 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nak nie je ďalej ustanovené inak, použije sa tento zákon aj na konania začaté do 28. februára\n2019.\n18. Podľa § 246 ods. 2 zákona o ústavnom súde právne účinky úkonov,\nktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n19. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n20. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n9\n\n21. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\n22. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva\nalebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh\npreto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej\nby mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n23. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n24. Jadrom ústavnej sťažnosti, a to tak vo vzťahu k najvyššiemu súdu,\nako aj vo vzťahu ku krajskému súdu, sú dve námietky. Ide predovšetkým o to, že z pohľadu\nsťažovateľa európsky zatýkací rozkaz neobsahuje konkrétne vymedzenie skutkov,\nza ktoré je sťažovateľ stíhaný, resp. v rozpore s tým, ako je rozsah týchto skutkov\nvymedzený v uznesení českej polície, na základe aktívnej obrany sťažovateľa sa muselo\n\n10\n\nprihliadnuť na to, že po určitú dobu páchania tvrdenej trestnej činnosti bol sťažovateľ\nvo výkone trestu, a preto celý rad útokov nemohol spáchať. Nedostatočné vymedzenie\nskutkov zároveň nezaručuje ani dôsledné uplatnenie zásady špeciality. Ďalšia námietka\nsmeruje proti tomu, že o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, a tým o jeho vydaní\nna trestné stíhanie do Českej republiky, sa rozhodlo i napriek tomu, že v rovnakom čase\nprebiehalo ešte neukončené iné trestné konanie proti sťažovateľovi vedené v Slovenskej\nrepublike, v dôsledku čoho podľa názoru sťažovateľa (aj keby mal byť európsky zatýkací\nrozkaz vykonaný) malo k tomu dôjsť až po skončení tohto ďalšieho trestného konania.\n25. Najvyšší súd, ktorý rozhodoval o sťažnosti proti uzneseniu krajského súdu,\ndospel k záveru, že námietky uplatnené sťažovateľom v riadnom opravnom prostriedku\nnebolo možné podradiť pod žiaden z taxatívne vymedzených dôvodov na odmietnutie\nvykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1 zákona o európskom\nzatýkacom rozkaze, hoci podľa § 22 ods. 7 vety pred bodkočiarkou zákona o európskom\nzatýkacom rozkaze proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone európskeho zatýkacieho\nrozkazu je prípustná sťažnosť vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia\nvykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1. Dôvody vylučujúce\nvykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu sú napr. amnestia na trestný čin tvoriaci\npredmet európskeho zatýkacieho rozkazu, ktorá bola udelená v Slovenskej republike,\nďalej skutočnosť, že pre ten istý skutok došlo už k právoplatnému odsúdeniu vyžiadanej\nosoby, resp. že trest už bol vykonaný či sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný,\nvyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku\ntrestne zodpovedná, skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným\nčinom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, trestné stíhanie alebo výkon trestu\nje podľa právneho poriadku Slovenskej republiky premlčaný. Najvyšší súd zároveň\nkonštatoval, že námietky uplatňované sťažovateľom nezodpovedajú ani jednému z dôvodov\nvylučujúcich vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu, a preto dospel ku konečnému\nzáveru, že sťažnosť treba považovať za neprípustnú.\n26. Napriek uvedenému záveru o neprípustnosti sťažnosti považoval najvyšší súd\nza potrebné vyjadriť sa k dôvodnosti námietok sťažovateľa. Dospel k záveru, že pokiaľ\neurópsky zatýkací rozkaz neobsahuje všetky povinné náležitosti a údaje nevyhnutné\n11\n\nna rozhodnutie, nie je to samo osebe dôvodom na jeho nevykonanie, keďže prokurátor\nv rámci predbežného vyšetrovania je povinný požiadať zahraničný justičný orgán\no dodatočné informácie, na ktoré súd pri rozhodovaní tiež prihliada. Z pohľadu uplatnenia\nzásady\n\nšpeciality,\n\naplikáciu\n\nktorej\n\nsi\n\nsťažovateľ\n\nvýslovne\n\nvyhradil\n\n(znamená\n\nto zjednodušene, že po vydaní smie byť stíhaný a súdený len za trestné činy, v súvislosti\ns ktorými bolo jeho vydanie povolené, pozn.), je rozhodujúci popis konania (skutku)\nuvedený vo výroku uznesenia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, lebo iba preň\nje vyžiadaná osoba vydaná. Napokon najvyšší súd konštatoval, že o odklade vydania\npodľa § 29 zákona o európskom zatýkacom rozkaze môže súd, ktorý rozhodol o vykonaní\neurópskeho zatýkacieho rozkazu, rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia o vykonaní\neurópskeho zatýkacieho rozkazu.\n27. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa ani len nepokúsil polemizovať\ns tým rozhodujúcim záverom najvyššieho súdu, podľa ktorého ním uplatňované námietky\nnezakladali prípustnosť sťažnosti podľa § 22 ods. 7 vety pred bodkočiarkou v spojení\ns § 23 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze. Inými slovami, sťažovateľ v podanej\nústavnej sťažnosti tento rozhodujúci záver najvyššieho súdu nijako nevyvracia,\nba ho ani len nespochybňuje. Pokiaľ i napriek tomu tvrdí, že uznesením najvyššieho súdu\ndošlo k porušeniu jeho označených práv, pre úplný nedostatok potrebnej argumentácie\nvykazujúci znaky zjavnej neodôvodnenosti treba túto časť sťažnosti považovať za zjavne\nneopodstatnenú.\n28. Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom\na uznesením krajského súdu treba uviesť, že spravidla býva táto časť sťažnosti odmietnutá\npre nedostatok právomoci ústavného súdu, keďže sťažovateľ sa domáhal ochrany svojich\npráv vo vzťahu voči krajskému súdu sťažnosťou ako riadnym opravným prostriedkom,\nčo obyčajne znamená, že právomoc poskytnúť ochranu voči prvostupňovému rozhodnutiu\nmá druhostupňový orgán v rámci opravného konania, čo vylučuje právomoc ústavného\nsúdu.\n29. Daný prípad je však odlišný v dôsledku skutočnosti, že najvyšší súd vyhodnotil\nriadny opravný prostriedok sťažovateľa ako neprípustný. Preto v tomto prípade prichádza\n\n12\n\ndo úvahy právomoc ústavného súdu meritórne preskúmať námietky sťažovateľa\naj vo vzťahu voči krajskému súdu.\n30. Podľa ústavného súdu argumentácia najvyššieho súdu týkajúca sa meritórnych\nnámietok sťažovateľa je dostatočne jasná a presvedčivá. Úvahy najvyššieho súdu sa nejavia\nako arbitrárne či zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že sťažovateľ má v týchto súvislostiach\nodlišný názor, sama osebe bez ďalšieho porušenie jeho označených práv nezakladá.\n31. Za rozhodujúcu považuje ústavný súd tú okolnosť, že prípadné nedostatky\neurópskeho zatýkacieho rozkazu nie sú bez ďalšieho dôvodom jeho odmietnutia a je možné\nich dodatočne odstrániť, k čomu v danom prípade nepochybne aj došlo. Právoplatné\nuznesenie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu dostatočne presne definuje trestné\nčiny (skutky), za ktoré došlo k vydaniu sťažovateľa.\n32. Napokon vo vzťahu k skutočnosti, že k vykonaniu európskeho zatýkacieho\nrozkazu došlo bez toho, aby sa povolil jeho odklad do doby ukončenia iného trestného\nstíhania sťažovateľa vedeného v Slovenskej republike, treba poznamenať, že sťažovateľ\nna argumentáciu najvyššieho súdu, podľa ktorej prípadný odklad vykonania európskeho\nzatýkacieho rozkazu je predmetom rozhodnutia, ku ktorému dochádza až následne\npo právoplatnosti samotného rozhodnutia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu,\nnijako v ústavnej sťažnosti nereflektuje. Rovnako nereflektuje ani na argumentáciu\nkrajského súdu o fakultatívnosti inštitútu odkladu vykonania európskeho zatýkacieho\nrozkazu, a tým súvisiacu úvahu, podľa ktorej trestné činy spáchané v zahraničí sa javia\nako závažnejšie, než tie, ktoré sú predmetom neskončeného trestného stíhania v Slovenskej\nrepublike. I tu preto platí, že ústavná sťažnosť je v súvislosti s touto námietkou zjavne\nneopodstatnená.\n33. Tú časť ústavnej sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu a uzneseniu krajského\nsúdu, ako aj proti postupu a uzneseniu najvyššieho súdu v súvislosti s namietaným\nporušením čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno považovať za zjavne\nneopodstatnenú aj na inom základe.\n\n13\n\n34. Tak ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru (základné právo\nna súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie) sú ratione materiae spravidla\nsúčasťou rozhodovania vo veci samej. V prípade rozhodovania o zbavení osobnej slobody\nich však treba považovať za súčasť čl. 17 ústavy, resp. čl. 5 dohovoru. Keďže v danom\nprípade predmetom sťažnosti bolo rozhodovanie všeobecných súdov o vykonaní,\nresp. nevykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu (teda rozhodnutia jednoznačne\nzasahujúceho do osobnej slobody), možnosť porušenia označených článkov ústavy\na dohovoru neprichádzala do úvahy už na prvý pohľad (mutatis mutandis III. ÚS 646/2017,\nII. ÚS 111/2018, II. ÚS 564/2018). Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť\ni v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú odmietol.\n35. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. mája 2019\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "zatýkací rozkaz, príkaz na zatknutie-európsky zatýkací rozkaz"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:59200187-f663-4a91-ae00-1a4c6f0402e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.564.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 564/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 564/2018 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.564.2018.1"}, {"guid": "ussr:5927810b-1418-49c6-962b-a3067ad40a2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.111.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 111/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.111.2018.2"}, {"guid": "ussr:257f6985-543e-44a7-9853-1d489575abbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.646.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 646/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 646/2017 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.646.2017.1"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}