{"guid": "ussr:0665d404-8da0-499d-82b1-88bcea3890c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.81.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 81/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/2019 z 23. 5. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. mája 2019, sp. zn. II. ÚS 81/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.81.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2019-05-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0665d404-8da0-499d-82b1-88bcea3890c4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.81.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.81.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.81.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 81/2019-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov Petra Molnára\na Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť JUDr. Mariána Kollára,\nIČO 31957285, Mnoheľova 22, Poprad, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou\nJUDr. Marcel Mašan, s. r. o., Školská 257, Veľký Slavkov, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Marcel Mašan, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv\n\na základných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Prešove\n\nč. k. 1 Cob 33/2017-160 zo 6. februára 2018 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5 Obdo 58/2018 z 25. októbra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť JUDr. Mariána Kollára o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n11. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť JUDr. Mariána Kollára, IČO 31957285,\nMnoheľova 22, Poprad (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného\n\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\npodľa čl. 6\n\nods.\n\n1\n\nDohovoru\n\no ochrane\n\nľudských\n\npráv\n\na základných\n\nslobôd\n\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 1 Cob 33/2017-160 zo 6. februára 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Obdo 58/2018\nz 25. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Sťažovateľ sa v procesnom postavení žalobcu domáhal na Okresnom súde Poprad\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 55/2014 zaplatenia\nsumy 1 328 € spolu s úrokmi z omeškania v sume 0,1 % za každý deň omeškania\nod 3. októbra 2012 do zaplatenia.\nZ ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ a žalovaný uzavreli zmluvu o nájme\nnebytových priestorov 30. júna 2011 na dobu určitú (do 1. septembra 2012).\nSťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že žalovaný „prevádzkoval predmet nájmu\nako\n\naž do 30. 9. 2012“.\nSťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukázal na § 676 ods. 1 a 2 Občianskeho\n\nzákonníka, podľa ktorého sa nájom skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa\nprenajímateľ s nájomcom nedohodnú inak. Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti uviedol:\n„Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh\nna vydanie veci alebo na vypratanie celej nehnuteľnosti na súd do 30 dní, obnovuje sa\nnájomná zmluva za tých istých podmienok, za ktorých bola dojednaná pôvodne. Nájom\ndojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu\ndobu sa obnovuje na túto dobu.\nAko vyplývalo z bodu 5. článku VI predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov,\nbolo povinnosťou nájomcu protokolárne odovzdať prenajímateľovi nebytové priestory\nnajneskôr k 1.9. 2012 s ich uvedením do pôvodného stavu, tak ako ich prevzal do užívania\nku dňu vzniku nájomného vzťahu. Túto zmluvnú povinnosť si... nesplnil.\nAko vyplýva z bodu 1. článku III. Doba nájmu predmetnej nájomnej zmluvy, nájom\nuzavretý na dobu 1 roka sa obnovuje súčinnosťou od 2.9.2012. Vzhľadom na obnovenie\nnájomnej zmluvy... pokračovala aj povinnosť uhrádzať mesačné nájomné v sume 2 234,00\n\n2\n\n€. ...zaslanú faktúru č. 023/12 zo dňa 1.10.2012 za mesiac október 2012 nezaplatil v deň\nsplatnosti, t. j. do 2.10.2012.\nSťažovateľ si... uplatnil iba zaplatenie sumy 1328 € z faktúry 023/12 a to z dôvodu,\nže služby spojené s nájmom za mesiac október 2012 vo výške 906 € neboli poskytnuté.“\n3. Okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 9 Cb 55/2014 z 22. decembra 2016 (ďalej\nlen „rozsudok okresného súdu“) tak, že žalobe sťažovateľa vyhovel.\nProti rozsudku okresného súdu podal žalovaný odvolanie, o ktorom krajský súd\nrozhodol napadnutým rozsudkom tak, že zmenil rozsudok okresného súdu a žalobu\nzamietol.\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie a dovolacie\ndôvody vyvodil z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Najvyšší súd\nnapadnutým uznesením rozhodol tak, že dovolanie odmietol.\n4. Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu uviedol, že krajský\nsúd úmyselne zmenil skutkový stav, rozhodol arbitrárne a v rozpore so skutkovým stavom\na objektívne vyhodnotenými dôkaznými prostriedkami zistenými okresným súdom.\nZ ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vytýka postupu krajského súdu najmä to,\nže „... hrubým spôsobom porušil taxatívne vymedzenú dikciu ustanovenia § 676 ods. 2\nObč. zák., v zmysle ktorej, ak nájomca predmet nájmu po skončení nájmu nevyprace\na neodovzdá prenajímateľovi, pokračuje konkludentne v nájomnom pomere. V danom\nprípade bolo povinnosťou nájomcu ukončiť nájomný vzťah najneskôr k 1.9.2012. Tým,\nže žalovaný pokračoval v nájomnom vzťahu po 1.9.2012, došlo k obnoveniu nájomnej\nzmluvy za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne...“. Vo vzťahu\nk porušeniu už označených práv sťažovateľ uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu\nje arbitrárny a prekvapivý, keďže sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe,\navšak tento odklon v napadnutom rozsudku riadne neodôvodnil.\n\n3\n\n5. Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd porušil právo na spravodlivý súdny proces\ntým, že dovolanie odmietol v zmysle § 422 CSP. Sťažovateľ argumentuje, že „... podstatou\ndovolania bolo, že odvolací súd zmenil prvostupňové rozhodnutie a žalobu zamietol.“.\n6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol týmto\nnálezom: „Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\na právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR č. 5Obdo/58/2018\nzo dňa 25. 10. 2018 a rozsudkom Krajský súd v Prešove č. 1Cob/33/2017-160\nzo dňa 6.2.2018 porušené bolo.\nUznesenie Najvyššieho súdu SR č. 5Obdo/58/2018 zo dňa 25. 10. 2018 sa zrušuje\na vec vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\nRozsudkom Krajský súd v Prešove č. 1Cob/33/2017-160 zo dňa 6.2.2018 sa zrušuje\na vec vracia Krajskému súdu SR na ďalšie konanie.\nÚstavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie\nvo výške 2 000,- € ktoré sú Najvyšší súd SR a Krajský súd Prešov spoločne a nerozdielne\npovinní zaplatiť do 30. dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nNajvyšší súd SR a Krajský súd v Prešove sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť\nsťažovateľovi trovy konania...“\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\n\n4\n\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13, § 16\naž § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa\ntento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky\núkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\n11. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n12. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody\nna jeho odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. a) až g) zákona o ústavnom súde.\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\n\n5\n\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\n14. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho práv\nnesprávnym a prekvapivým rozhodnutím krajského súdu, ktorý „hrubým spôsobom porušil\ntaxatívne vymedzenú dikciu ustanovenia § 676 ods. 2 Obč. zák.“, a následne nesprávnym\nposúdením prípustnosti dovolania zo strany najvyššieho súdu.\nK namietanému porušeniu práv napadnutým rozsudkom krajského súdu\n15. Ústavnú sťažnosť proti napadnutému rozsudku krajského súdu vo vzťahu\nk namietanému porušeniu práv je potrebné odmietnuť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu, ktorá je plne aplikovateľná\ni po zmene právnej úpravy, o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy,\nkeď namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu\nalebo jeho rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa\nnamietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno\npovažovať ten, pri prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. II. ÚS 56/2019, II. ÚS 386/2017, I. ÚS 88/07).\n16. Krajský súd v napadnutom rozsudku podrobne opísal zistený skutkový stav,\nz ktorého pri rozhodovaní vychádzal, a v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého\nrozsudku s ohľadom na vykonané dokazovanie uviedol: „Z obsahu spisu, a to najmä\nvýpovedí žalobcu, žalovaného a vypočutých svedkov vyplýva však, že Zmluva o nájme bola\nuzavretá na dobu určitú, avšak ústne mohla byť a bola uzavretá do 30.9.2012. Nebytové\n\n6\n\npriestory boli zo strany žalovaného odovzdané dňa 27.9.2012, čo potvrdili aj obidve strany\nsporu.\nZ uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže byť v konaní úspešný, ak požaduje\nzaplatenie nájomného za mesiac október, kedy je zrejmé, že žalovaný nebytové priestory už\nneužíval. Nemôže teda požadovať zaplatenie nájomného, či náhradu za bezdôvodné\nobohatenie, pretože bolo preukázané, že žalovaný nebytové priestory odovzdal. Z obsahu\nvykonaného dokazovania je zrejmé, že nájom nebytového priestoru bol účastníkmi\njednoznačne dohodnutý na dobu určitú, t. j. do 1.9.2012, ústnou dohodou do 30.9.2012,\na odvolací súd má za to, že ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa na nájom\nnebytových priestorov v tomto prípade nevzťahuje, pretože bolo preukázané, čo je\nrozhodujúce, že predmet nájmu bol odovzdaný žalobcovi najneskôr 27.9.2012, bol teda\nvrátený žalobcovi ako nájomcovi a nemohlo teda dôjsť k predlžovaniu nájmu a uplynutím\ndohodnutej doby sa nájom skončil. V danom prípade bolo preukázané, že nebytový priestor\nbol žalobcovi odovzdaný riadne, žalovaný ho užíval do konca mesiaca september\n(do 27.9.2012), ďalej ho fakticky už neužíval a bolo preukázané aj to, že žalovaný vrátil\nžalobcovi kľúče od nebytového priestoru. Žalobca naopak nepreukázal, že by žalovaný\npo 1.10.2012 nebytový priestor užíval, najmä za situácie, že požaduje zaplatenie nájmu\nza mesiac október 2012.“\n17. Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných zásahov\nústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich do ich\nprávomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách.\nDo sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak\nby ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z\n\n7\n\nústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok\nporušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02 atď.).\n18. Poukázaním na citovanú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku ústavný súd\nkonštatuje, že krajský súd dostatočne a jasne formuloval závery, na ktorých založil tvrdenie\no predĺžení nájomného vzťahu medzi sťažovateľom a žalovaným (najmä body 13, 14, 17\nnapadnutého rozsudku), a napadnutý rozsudok dostatočne a ústavne konformným spôsobom\nodôvodnil. Ústavný súd tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že sťažovateľ, ako aj žalovaný\nnemali reálny záujem na trvaní nájomného vzťahu, čo de facto v priebehu konania potvrdili\nobe strany.\nK namietanému porušeniu práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n19. Sťažovateľ v dovolaní odôvodnil porušenie svojich práv § 420 písm. f) a § 421\nods. 1 písm. a) CSP. Podstatu námietok proti napadnutému uzneseniu tvorí nesúhlas\nsťažovateľa so závermi najvyššieho súdu, z ktorých vyvodil svoje rozhodnutie. Ústavnú\nsťažnosť treba aj v tejto časti považovať za zjavne neopodstatnenú.\n20. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vo vzťahu k dovolaciemu\ndôvodu podľa § 420 písm. f) CSP, resp. námietke sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení\na nezákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, uviedol: „Odvolaciemu súdu nie je\nmožné dôvodne vytýkať, že sa vo svojom rozhodnutí v odôvodnení dostatočne nevysporiadal\ns argumentáciou sporových strán. Odvolací súd sa so základnými odvolacími námietkami\nžalovaného zaoberal, stotožnil sa s nimi a odpovedal na ne v bodoch 12 až 19 svojho\nrozhodnutia. Výslovne konštatoval, že sa stotožňuje o tvrdeniami žalovaného, že písomne\nbola nájomná zmluva dohodnutá na dobu určitú do 01.09.2012, avšak na základe dôkazov\nmal za to, že ústne bola medzi stranami nájomná zmluva uzavretá do 30.09.2012.\nSkonštatoval, že ak bol predmet nájmu odovzdaný žalobcovi najneskôr dňa 27.09.2012,\nnemohlo dôjsť k predĺženiu nájmu a uplynutím ústne dohodnutej nájomnej zmluvy sa nájom\nskončil, teda že na daný prípad sa ust. §676 ods. 2 OZ nevzťahuje.\n\n8\n\nPreto odvolací súd uzavrel, že žalobca nemôže byť úspešný ak požaduje zaplatenie\nnájomného za mesiac október, nakoľko je zrejmé, že žalovaný nebytové priestory nevyužíval\na žalobcovi ich odovzdal. Odvolací súd teda dostatočne objasnil, prečo zmenil rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie a s oporou v zákone svoje závery aj právne kvalifikoval.“\n21. Vo vzťahu k námietke o prekvapivom rozhodnutí krajského súdu najvyšší súd\nv relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol: „Z obsahu spisu vyplýva, že strany\nsporu mali dostatočný priestor argumentovať a tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska\nukončenia nájomnej zmluvy a odovzdania nebytového priestoru. Žalobca aj žalovaný túto\nmožnosť v konaní využili a súd sa jednotlivými námietkami žalovaného aj žalobcu zaoberal\na aj vysporiadal.\nDovolací súd konštatuje, že v danom prípade nemožno rozhodnutie odvolacieho súdu\npovažovať za prekvapivé s prípadným procesným dôsledkom, ktorým by došlo u žalobcu\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie odvolacieho súdu tak nevykazuje\nznaky prekvapivého a arbitrárneho rozhodnutia...“\n22. Najvyšší súd zdôraznil, že pokiaľ k procesnej vade konania došlo podľa názoru\nsťažovateľa podľa § 420 písm. f) CSP v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, „...\ntak dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že § 420 písm. f/ CSP dáva porušenie práva\nna spravodlivý proces do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu a nie s\njeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci\nsúdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti\ndovolania podľa § 420 písm. f/ CSP, pretože právnym posudzovaním veci súd neporušuje\nžiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona a ani procesné práva účastníka...“.\n23. V závere napadnutého uznesenia najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ je dovolanie\nodôvodnené § 421 ods. 1 písm. a) CSP, tak prípustnosť dovolania je v týchto prípadoch\nobmedzená § 422 CSP, v zmysle ktorého je dovolanie neprípustné v tzv. bagateľných\nveciach (predmetom konania bola suma 1 328 €). Ak ide o bagateľnú vec, dovolací súd\ndovolanie odmietne bez toho, aby skúmal správnosť záverov odvolacieho súdu.\n\n9\n\n24. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd rozsiahlo, dostatočne a presvedčivo\nodôvodnil záver napadnutého uznesenia o tom, prečo nie je dovolanie sťažovateľa\nprípustné. Prijaté závery sa v rámci skutočností, ktoré sú ústavnému súdu z obsahu ústavnej\nsťažnosti a z obsahu pripojených listinných dôkazov známe, nejavia ani ako arbitrárne,\nale ani ako zjavne neodôvodnené.\n25. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže\nuskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu,\nt. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu.\nPravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú\naplikované. Jednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť,\naby využili existujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles\nc. Španielsko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. 10. 1998). Otázku\nposúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných predpokladov\n(podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru\no porušení označených práv sťažovateľov v prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie\nnepripúšťajú (m. m. IV. ÚS 35/02). Postup súdu v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom\nna vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa (m. m. I. ÚS 156/2018,\nII. ÚS 465/2017).\n26. Ústavný súd uvádza, že za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie\nzákladných práv a slobôd je na prvom mieste zodpovedný všeobecný súd. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou alebo ratifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách najmä v tom, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, či nie sú\narbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n\n10\n\n27. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nnepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nuznesenia a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor\nsvojím vlastným. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (m. m. II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať\ns procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok\n(m. m. II. ÚS 465/2017).\n28. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia\nsťažovateľom označených práv, dospel k záveru, že je potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. mája 2019\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "nájom a podnájom-nájomná zmluva", "rozhodnutie-odôvodnenie", "konanie-sporové"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0037ca2e-752d-4ffa-aa81-1671896f0690", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.56.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 56/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.56.2019.1"}, {"guid": "ussr:427f16aa-6377-4236-827a-218f90ab2470", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.156.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.156.2018.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:68430b56-758a-4c59-85cd-affc5c939ec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.386.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 386/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 386/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.386.2017.1"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "754f6dd8-3ed6-4baf-b644-0c50dde2071f:bc8ec78c-9a0c-4fcb-a164-c327f1ee9e77", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8714203076.4", "spisova_znacka": "1Cob/33/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/33/2017 z 5. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-02-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8714203076.4"}, {"guid": "c0c9309f-516f-46e5-bcce-1117e6957bd9:bf8ad03c-2476-4db7-93fa-4aded93bb1c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Cb/55/2014", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/55/2014 z 14. 3. 2014", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2014-03-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c0c9309f-516f-46e5-bcce-1117e6957bd9:bf8ad03c-2476-4db7-93fa-4aded93bb1c4"}], "citovane_v": []}