{"guid": "ussr:d4975000-ba3d-40f3-84da-90db7d46382e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.78.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 78/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2019 z 23. 5. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. mája 2019, sp. zn. II. ÚS 78/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.78.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-05-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-3", "nazov": "čl. 19 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "nazov": "čl. 22 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-2", "nazov": "čl. 22 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "nazov": "čl. 10 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-22", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d4975000-ba3d-40f3-84da-90db7d46382e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.78.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.78.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.78.2019.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 78/2019-55\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nPetra Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou Paul Q, s. r. o., Karadžičova 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Pavol Blahušiak, a Advokátskou kanceláriou Tomáš Kamenec, s. r. o., Špitálska 43,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Tomáš Kamenec,\n1. vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 19\nods. 2 a 3, čl. 22 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 10\nods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npríkazom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky na uchovanie a vydanie počítačových údajov č. k. VII/2 Gv 69/18/1000-441\nz 11. mája 2018;\n2. vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 19\nods. 2 a 3, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv\npodľa čl. 10 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia\nPolicajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky,\n\nexpozitúry Západ v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-203/NKA-PZ-ZA-2018 v súvislosti\nso zaistením mobilného telefónu a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2018\ndoručená v elektronickej podobe ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\nporušenie:\ni) základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 22 ods. 1 a 2 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 10 ods. 1, čl. 6\nods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“)\n\npríkazom\n\nprokurátora\n\nGenerálnej prokuratúry\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nÚradu\n(ďalej\n\nlen\n\nšpeciálnej\n„prokurátor\n\nprokuratúry\nšpeciálnej\n\nprokuratúry“) č. k. VII/2 Gv 69/18/1000-441 z 11. mája 2018 na uchovanie a vydanie\npočítačových údajov (ďalej aj „príkaz prokurátora“) a\nii) základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 20\nods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 10 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 dohovoru\na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nPrezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej\njednotky, expozitúry Západ (ďalej len „vyšetrovateľ NAKA“) v konaní vedenom\npod ČVS: PPZ-203/NKA-PZ-ZA-2018\n\n(ďalej\n\nso zaistením mobilného telefónu.\n\n2\n\nlen\n\n„postup\n\nNAKA“)\n\nv súvislosti\n\nÚstavná sťažnosť bola doplnená 24. septembra 2018 splnomocnením vo forme\nzaručenej konverzie.\n2.1 Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že vyšetrovateľ NAKA vedie\ntrestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin vraždy novinára\n„zavraždený novinár“) a\n\n(ďalej len\n\nvykonaný v jednočinnom súbehu s prečinom\n\nporušovania domovej slobody. Sťažovateľka ako investigatívna novinárka spolupracovala\nso zavraždeným novinárom na viacerých kauzách. Vo veci vedeného trestného stíhania\nvypovedala ako svedkyňa prvýkrát 27. februára 2018.\nDruhý výsluch sťažovateľky v procesnom postavení svedkyne bol vykonávaný\n15. mája 2018 v čase od 10.30 h do 16.50 h. Počas výsluchu v čase o 14.45 h vyšetrovateľ\nNAKA vyzval sťažovateľku, aby mu umožnila vyhotoviť kópie údajov uložených v jej\nmobilnom telefóne značky HTC ONE M8 (ďalej aj „telefón“ alebo „mobilný telefón“).\nNa uvedenú výzvu sťažovateľka zareagovala tak, že komunikácia so zavraždeným\nnovinárom už v telefóne nie je a že túto komunikáciu môže vyšetrovateľovi NAKA\nposkytnúť zo svojho počítača, na ktorom je zálohovaná. Vyšetrovateľ NAKA však\nzdôraznil, že ho zaujíma nielen komunikácia so zavraždeným novinárom, ale aj s inými\nosobami, najmä komunikácia po vražde, a že tieto údaje vie z telefónu získať.\nKeď sťažovateľka odmietla telefón dobrovoľne vydať z viacerých ňou prezentovaných\ndôvodov súvisiacich s jej novinárskou prácou a osobným súkromím, vyšetrovateľ NAKA\njej doručil príkaz prokurátora na uchovanie a vydanie počítačových údajov, ktorý bol\nvydaný podľa § 90 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Vyšetrovateľ NAKA upozornil\nsťažovateľku taktiež na možnosť uloženia poriadkovej pokuty, resp. oprávnenia telefón\nodňať.\nSo\n\nsúhlasom\n\nsťažovateľky\n\ntelefón\n\nprevzali\n\npracovníci\n\nKriminalistického\n\na expertízneho ústavu Policajného zboru a spolu s príslušníkom oddelenia počítačovej\nkriminality Úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru bol vykonaný pokus\no pripojenie\n\ntelefónu\n\nku\n\nskenovaciemu\n\nzariadeniu\n\nUFED.\n\nPripojenie\n\ntelefónu\n\na skopírovanie údajov z neho však bolo možné len vtedy, ak by bol na telefóne aktivovaný\nrežim „Vývojárske možnosti“. Sťažovateľka výzvu vyšetrovateľa NAKA o aktivovanie\n\n3\n\ntejto funkcie v telefóne odmietla z dôvodu, že by stratila akúkoľvek kontrolu nad tým, aké\núdaje sa z telefónu kopírujú. Následne vyšetrovateľ NAKA vyzval sťažovateľku na vydanie\ntelefónu. Sťažovateľka telefón dobrovoľne vydala, avšak odmietla vyšetrovateľovi NAKA\nposkytnúť alebo deaktivovať prístupové kódy potrebné ku skúmaniu telefónu. O vydaní\ntelefónu bola spísaná zápisnica o vydaní veci.\n2.2 Z dôvodu, že sa nepodarilo realizovať príkaz prokurátora, bol telefón na základe\nuznesenia vyšetrovateľa NAKA zo 16. mája 2018 predložený pracovníkom Europolu\ns cieľom vykonať znalecké skúmania. Pracovníkmi Europolu bolo „konštatované, že\nmomentálne nie je možné z ich strany prekonať ochranu predmetného mobilného telefónu,\na teda mobilný telefón nebol žiadnym spôsobom pripájaný na dešifrovacie zariadenie.“.\nUznesenie vyšetrovateľa NAKA o pribratí Europolu bolo 21. mája 2018 zrušené\nprokurátorom špeciálnej prokuratúry ako nezákonné a vydané predčasne a vyšetrovateľovi\nNAKA bolo určené, aby sťažovateľku opätovne vyzval na sprístupnenie obsahu telefónu.\n2.3 Dňa 4. júna 2018 vydal vyšetrovateľ NAKA uznesenie podľa § 97 ods. 1\nTrestného poriadku, ktorým vrátil sťažovateľke telefón, pretože pre ďalšie konanie už nebol\npotrebný. Právny zástupca sťažovateľky zároveň vydal vyšetrovateľovi NAKA nosič DVD\ns komunikáciou medzi sťažovateľkou a zavraždeným novinárom, o čom bola spísaná\nzápisnica o vydaní veci.\n3.1 K namietanému porušeniu práva na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 a 2\nústavy a čl. 10 ods. 1 dohovoru sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že na ňu\nako novinárku, ktorá je „nositeľom“ slobody prejavu, bolo potrebné na účely\nzadovažovania údajov z telefónu potrebných pre vedené trestné stíhanie brať zreteľ\npri obmedzovaní jej práva na slobodu prejavu a poukázala pritom na judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ústavného súdu, ale i nemeckého Spolkového\nústavného súdu, ktorá má podporovať jej tvrdenie o nutnosti ochrany novinára\na novinárskych zdrojov. Sťažovateľka namieta, že v telefóne boli uložené jej konverzácie\ns inými novinármi v súvislosti s rôznymi rozpracovanými kauzami, ako aj údaje o osobách,\nčo je považované za novinársky zdroj. Podľa názoru sťažovateľky prípustnosť zásahu\n\n4\n\ndo dôvernosti novinárskeho zdroja je možná iba vtedy, ak bol zásah vykonaný v súlade\nso zákonom, sledoval niektorý z legitímnych cieľov a išlo o zásah v demokratickej\nspoločnosti nevyhnutný.\nPodľa sťažovateľky bolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní obmedzené jej\nprávo na slobodu prejavu, a to zásahom v rozpore so zákonom, ktorý nebol nevyhnutný.\nK legalite zásahu sťažovateľka uviedla: „Na to, aby bol zásah v súlade so zákonom\nnepostačuje, aby mal iba formálne oporu vo vnútroštátnom práve. Je nevyhnutné, aby toto\nprávo dosahovalo určitú materiálnu kvalitu (predovšetkým bolo dostupné, predvídateľné\na prosté svojvôle). V prípade zásahov do ochrany novinárskych zdrojov táto kvalita má\nspočívať aj vtom, že príslušné právo má poskytovať dostatočné procesné záruky ochrany\nnovinárskych zdrojov, ktoré ESĽP podrobne vysvetlil vo veci Sanoma Uitgevers B. V. proti\nHolandsku (§ 88 - § 100 tohto rozsudku). ESĽP zdôraznil, že vzhľadom na životnú\ndôležitosť ochrany novinárskych zdrojov a informácii, ktoré by mohli viesť k ich\nidentifikácii, pre slobodu tlače musí byť každý zásah do práva na ochranu takýchto zdrojov\nsprevádzaný procesnými zárukami zodpovedajúcimi tomu, čo je v hre. Základným\npredpokladom pre naplnenie požiadavky dostatočných procesných záruk je tak existencia\nkonania, v rámci ktorého by súd alebo iný nezávislý a nestranný orgán odlišný od\nvykonávajúcich alebo zainteresovaných strán mal právomoc ešte pred sprístupnením\ntakýchto materiálov zvážiť, či požiadavka verejného záujmu prevažuje nad záujmom na\nochrane novinárskych zdrojov, a to preto, aby sa zabránilo neodôvodnenému prístupu k\ninformáciám schopným prezradiť identitu zdroja. Rozhodnutie súdu alebo iného nezávislého\nalebo nestranného orgánu by sa malo riadiť jasnými kritériami vrátane toho, či sledovaný\ncieľ nemôže byť dosiahnutý menej rušivými prostriedkami Takýto orgán by mal mať\nprávomoc vydanie materiálov alebo informácii vôbec nepovoliť, alebo len v obmedzenom\nrozsahu.“\nSťažovateľka ďalej namieta zákonnosť príkazu prokurátora, ktorý bol vydaný\nna uchovanie a vydanie počítačových údajov, avšak podľa jej názoru, odkazujúc\nna rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),\núdaje uložené v mobilnom telefóne nie sú počítačovými údajmi podľa § 90 Trestného\nporiadku, a preto išlo zo strany vyšetrovateľa NAKA o nezákonný postup. Navyše je tento\npríkaz nedostatočne odôvodnený skutkovými okolnosťami, a teda nepreskúmateľný\n\n5\n\na svojvoľný. Príkaz prokurátora „neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti zistené\nv prebiehajúcom trestnom konaní, a čo bolo ktorým výsluchom svedka s výnimkou výsluchu\nSťažovateľky a ktorými ďalšími úkonmi trestného konania konkrétne zistené...“ a taktiež\nz jeho odôvodnenia nie je zrejmé, prečo sú z vnútornej pamäte potrebné dáta, ktoré by mali\nzachytávať obsah, rozsah a formu komunikácie medzi sťažovateľkou a zavraždeným\nnovinárom práve za obdobie uvedené v napadnutom príkaze. Podľa sťažovateľky príkaz\nprokurátora riadne nešpecifikoval, čo má byť predmetom zabezpečenia dát, a informácie,\nktoré majú byť vyšetrovateľom NAKA od sťažovateľky získané, sú špecifikované „veľmi\nvšeobecne a vágne. Orgány činné v trestnom konaní môžu takto v zmysle Príkazu zasiahnuť\ndo práv Sťažovateľky v podstatne väčšej miere ako by bolo nevyhnutné. Bianco poverenie\nna zaistenie všetkých a akýchkoľvek informácií z telefónu Sťažovateľky neprechádza testom\nprimeranosti obmedzenia základných práv. Je zjavné, že prokurátor ani nemal ambíciu\nlimitovať zásah do práv Sťažovateľky pri vydávaní príkazu na nevyhnutné minimum.\nAmbíciou prokurátora bolo realizovať také opatrenie, ktoré je z jeho pohľadu vhodné\na adekvátne pre účely vyšetrovania. Nie je podstatné, či skutočne budú zaistené akékoľvek\ninformácie relevantné pre ďalší postup vyšetrovateľov.“. Na základe skutočností uvedených\nsťažovateľkou došlo podľa jej názoru vydaním príkazu prokurátora k porušeniu jej práva\nna slobodu prejavu.\nNapriek tomu, že sťažovateľka telefón vyšetrovateľovi NAKA vydala a podpísala\nzápisnicu o vydaní veci, urobila to pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty,\nresp. možnosti jej telefón odňať, a preto tak „neučinila dobrovoľne, nakoľko plnila\npovinnosť, ktorá jej bola uložená policajtom, jej nesplnenie mohlo byť sankcionované\nopakovane ukladanou poriadkovou pokutou, ktorej hrozba uloženia bola reálna.“.\nPodľa sťažovateľky vydaniu telefónu „nepredchádzalo konanie, v rámci ktorého by súd\nalebo iný nezávislý a nestranný orgán odlišný od vyšetrovateľov mal právomoc zvážiť, či\npožiadavka verejného záujmu prevažuje nad záujmom na ochrane novinárskych zdrojov.\nPreto aj v tomto prípade treba konštatovať, že zaistenie telefónu nebolo vykonané v súlade\nso zákonom.\n... Zápisnica o úkone trestného konania vždy musí obsahovať priebeh úkonu, vrátane\nriadnych poučení osoby, ktorej sa úkon týka. V neposlednom rade, v predmetnej zápisnici\nnie je ani zmienka o možnosti uloženia poriadkovej pokuty, ktorou pri úkone vyšetrovatelia\n\n6\n\nhrozili. Zápisnica taktiež neobsahuje uvedenie skutočnosti, že by v momente odňatia\ntelefónu, ku ktorému došlo dňa 15.5.2018, bol telefón vyšetrovateľmi uložený do\nzapečatenej obálky alebo nejakým iným podobným spôsobom zabezpečený pred\nneoprávnenou a svojvoľnou manipuláciou. K tomuto však ani fyzicky vyšetrovateľmi\nnedošlo. Až pri vrátení telefónu dňa 4.6.2018 sa tento nachádzal v zapečatenej obálke\nformátu A5, prelepený s podpisovou doložkou vyšetrovateľa a odtlačkom okrúhlej pečiatky.\nRovnako zápisnica v závere neobsahuje štandardne používaný dôvetok, že ju Sťažovateľka\nbez nátlaku a dobrovoľne podpisuje.“.\nPodľa sťažovateľky v posudzovanom prípade nebol dôvod na zaistenie telefónu,\npretože v ňom nebola uložená komunikácia medzi ňou a zavraždeným novinárom\na sťažovateľka sama navrhla, že poskytne vyšetrovateľovi NAKA kópiu tejto komunikácie.\nSťažovateľka na základe argumentácie k namietanému porušeniu slobody prejavu\nna záver uviedla, že príkazom prokurátora, zaistením telefónu, nakladaním so zaisteným\ntelefónom a zadržiavaním ho mimo jej dispozície v období od 15. mája 2018 do 4. júna\n2018 došlo k porušeniu označených práv a slobôd. Postup NAKA „s ohľadom na sledovaný\ncieľ nebol v demokratickej spoločnosti nevyhnutný a neproporčne v maximálnej možnej\nmiere realizoval zásah do ústavných práv“ sťažovateľky.\n3.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľka v ústavnej sťažnosti\nuviedla, že príkaz prokurátora nebol „relevantným spôsobom odôvodnený“, pretože z neho\n„nie je možné jasne a zrozumiteľne dôvodiť aké boli dôvody pre jeho vydanie a aké\nkonkrétne údaje by mali byť prostredníctvom Príkazu zabezpečené... Všeobecné formulácie\nuvedené v odôvodnení Príkazu sú nelimitovanou a svojvoľnou autorizáciou pre orgány\nčinné v trestnom konaní zabezpečiť akékoľvek a všetky údaje zo zariadenia Sťažovateľky.“.\n3.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru sťažovateľka v ústavnej sťažnosti s poukázaním\nna judikatúru ESĽP a ústavného súdu uviedla, že „treba realizáciu inštitútu uchovania\na vydania počítačových údajov podľa ustanovení § 90 Trestného poriadku v okolnostiach\nprípadu Sťažovateľky (telefón obsahoval údaje týkajúce sa aj profesijnej činnosti\n\n7\n\nSťažovateľky ako novinárky ako aj údaje týkajúce sa jej súkromia) považovať za zásah\ndo jej práva na súkromie tak podľa čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ods. 1 Ústavy, ako aj podľa\nčl. 8 Dohovoru... Sťažovateľka má za to, že slovenský právny poriadok spôsobom, akým bol\ntento aplikovaný voči nej Príkazom a postupom pri zaistení telefónu, nakladaním\nso zaisteným telefónom a zadržiavaním telefónu mimo dispozície Sťažovateľky v období\nod 15.05.2018 do 04.06.2018 neobsahuje dostatočné legálne záruky pre práva dotknutých\nosôb a nechráni dostatočne voči svojvoľnému zásahu do práva na súkromie.\n... Aj ak by sme považovali zásah do práva Sťažovateľky Príkazom za legitímny\ns ohľadom na sledovaný cieľ, je potrebné zdôrazniť, že v súlade s argumentáciou... ide\no zásah neproporčný a určite v danom rozsahu nejde o zásah v demokratickej spoločnosti\nnevyhnutný.“.\n3.4 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že zaistenie\ntelefónu a nakladanie s ním bolo vykonané „mimo rámca zákona, došlo teda k porušeniu\nkritéria legality (súčasne aj proporcionality), zásahu do vlastníckeho práva.“.\n4. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sa sťažovateľka domáha,\naby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva\n\npodľa čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 22\n\nods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 10 ods. 1, čl. 6\nods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazom\nprokurátora\n\nÚradu\n\nšpeciálnej\n\nprokuratúry\n\nGenerálnej\n\nprokuratúry\n\nSlovenskej\n\nrepubliky na uchovanie a vydanie počítačových údajov č. k. VII/2 Gv 69/18/1000-441\nzo dňa 11. 5. 2018 porušené boli.\n2. Základné práva\n\npodľa čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 22\n\nods. 1 a 2 čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 10\nods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv postupom Ministerstva\nvnútra\n\nSlovenskej\n\nrepubliky,\n\nPrezídia\n\nPolicajného\n\nzboru,\n\nNárodná\n\nkriminálna\n\nagentúra, národná protizločinecká jednotka, expozitúra Západ v trestnom konaní\n\n8\n\npod sp. zn. ČVS: PPZ - 203/NKA-PZ-ZA-2018, ktorým bol dňa 15.5.2018 zaistený mobilný\ntelefón\n\na tento bol uschovávaný až do jeho vydania dňa 4.6.2018,\n\nporušené boli.\n3. Príkaz prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky na uchovanie a vydanie počítačových údajov č. k. VII/2 Gv\n69/18/1000-441 zo dňa 11. 5. 2018 sa zrušuje.\n4. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Národná\nkriminálna agentúra, národná protizločinecká jednotka, expozitúra západ sú spoločne\na nerozdielne povinní zaplatiť\n\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške\n\n10.000 EUR.\n5.\n\nsa priznáva náhrada trov konania, ktorú sú Úrad špeciálnej\n\nprokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, Prezídium Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, národná\nprotizločinecká jednotka, expozitúra západ povinní zaplatiť...“\n5.1 Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal o vyjadrenie\nk ústavnej sťažnosti Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna\nprokuratúra“) a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).\n5.2 Na žiadosť ústavného súdu reagovala generálna prokuratúra prípisom\nč. k. 2 GÚp 14/18/1000-3 z 9. novembra 2018, v ktorom okrem iného uvádza:\n«Vyšetrovateľ uznesením... z 26. februára 2018 začal trestné stíhanie vo veci\nobzvlášť závažného zločinu vraždy... v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania\ndomovej slobody...\nBrutalita činu vedená voči dvom mladým osobám, pričom jedna z nich bola\nv postavení investigatívneho novinára zaoberajúceho sa odhaľovaním korupcie v politike,\nvyvolala odsúdenie nielen celej slovenskej verejnosti, ale aj vo svete a viedla k obrovskej\npublicite. V dôsledku tohto činu došlo aj k zmenám v najvyšších štátnych orgánoch.\n\n9\n\nS prihliadnutím na tieto skutočnosti orgány činné v trestnom konaní venovali zvýšenú\npozornosť aj ochrane viacerých novinárov, ktorým bola poskytnutá „fyzická“ ochrana.\nJednou z takto chránených osôb bola i sťažovateľka.\nV tejto súvislosti treba zdôrazniť, že viacerí novinári v snahe napomôcť objasneniu\ntejto dvojnásobnej vraždy poskytli orgánom činným v trestnom konaní dobrovoľne svoju\nelektronickú komunikáciu s poškodeným J. K., a tým sa vzdali svojho práva na ochranu\nsúkromia a svojho novinárskeho zdroja.\nVšetky tieto okolnosti viedli k tomu, že vyšetrovaniu trestnej činnosti bola a naďalej\nje venovaná maximálna pozornosť. V počiatočnom štádiu sa na vyšetrovaní podieľalo\nv rámci Slovenskej republiky takmer 100 členov multidisciplinárneho tímu polície.\nDozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva úrad špeciálnej\nprokuratúry, pričom k jeho výkonu boli špeciálnym prokurátorom poverení dvaja elitní\nprokurátori.\nVyšetrovanie prebieha v policajnej spolupráci s rôznymi medzinárodnými\ninštitúciami...\n... Jednou z vyšetrovacích verzií bolo, že k vražde poškodeného J. K. viedol ním\npripravovaný novinársky článok.\nZ dôvodu predchádzania akýchkoľvek časových strát na zaisťovaní dôkazov boli\nihneď po začatí trestného stíhania realizované prvotné výsluchy svedkov len na základe\ntelefonického predvolania. Tento spôsob zvolil vyšetrovací tím vo vzťahu k sťažovateľke.\nTvrdenie sťažovateľky o absencii písomného predvolania na výsluch svedka 27. februára\n2018 sa teda zakladá na pravde.\nSťažovateľka v zápisnici o výsluchu svedka (príloha č. 1) potvrdila spoluprácu\ns poškodeným J. K. pri príprave jedného z jeho posledných novinárskych článkov, ako aj tú\nzávažnú skutočnosť, že naposledy bola v kontakte s poškodeným J. K. v deň jeho smrti asi\no 15.30 hod., kedy si písali cez aplikáciu Signál.\nVzhľadom k tomu, že vyšetrovacími úkonmi sa naďalej potvrdzovala súvislosť smrti\noboch poškodených s novinárskou činnosťou J. K., boli ďalšie procesné postupy zamerané\npráve na objasnenie jeho posledných novinárskych aktivít.\nV súvislosti s prípravou druhého výsluchu sťažovateľky, cudzej štátnej príslušníčky,\nbol 11. mája 2018 vydaný prokurátorom úradu špeciálnej prokuratúry príkaz na uchovanie\n\n10\n\na vydanie počítačových údajov... jeho cieľom bolo, aby sťažovateľka umožnila orgánom\nčinným v trestnom konaní vyhotoviť a ponechať si kópie počítačových údajov,\nktoré obsahuje jej mobilný telefón. Konkrétne išlo o presne nešpecifikované súbory a údaje,\nktoré mali zachytávať obsah, rozsah a formu komunikácie medzi sťažovateľkou a J. K.,\nresp. iných osôb prostredníctvom mobilnej aplikácie Signál, iných mobilných aplikácii a emailových služieb za obdobie od 1. januára 2016 do dňa vydania týchto údajov, ako aj iné\ninformácie ohľadom pripravovaného článku o talianskej mafii na Slovensku, ktoré by mohli\nbyť motívom páchateľa skutku na jeho vykonanie.\nDňa 15. mája 2018 sa sťažovateľka v sprievode „ochrannej služby“ orgánov Polície\nČeskej republiky dostavila na druhý výsluch.\nPodstatná časť výsluchu sťažovateľky bola zameraná na jej pracovné kontakty\ns poškodeným J. K. a na jeho pracovné aktivity, ktoré spoločne realizovali. Pri výsluchu\nvyšetrovateľ doručil sťažovateľke napadnutý príkaz.\nSťažovateľka pri úkone vyhlásila, že umožní vyhotovenie a ponechanie si kópie\npožadovaných počítačových údajov zo svojho mobilného telefónu, a preto bol výsluch\nsťažovateľky prerušený a technici Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného\nzboru vykonali v prítomnosti sťažovateľky pokus o pripojenie mobilného telefónu\nku skenovaciemu zariadeniu. Vzhľadom na to, že v mobilnom telefóne nebol aktivovaný\nrežim umožňujúci priame pripojenie telefónu k takému zariadeniu a skopírovanie údajov,\nsťažovateľka bola vyzvaná, aby túto funkciu sprístupnila. V tomto štádiu výsluchu však\nsťažovateľka odmietla poskytnúť súčinnosť forenzným pracovníkom, ale súhlasila s tým, že\n„radšej tento mobilný telefón vydá ako celok do trestného konania“.\nZ tohto dôvodu nebol napadnutý príkaz realizovaný, ale mobilný telefón bol zaistený\npre účely trestného konania v rámci inštitútu vydania veci podľa § 89 ods. 1 Trestného\nporiadku.\n... Zápisnicu o výsluchu (príloha č. 2) ako aj zápisnicu o vydaní veci (príloha č. 3)\nsťažovateľka riadne podpísala, pričom doposiaľ nepodala žiadne námietky voči ich obsahu\na ani voči protokolácii. Odpis zápisnice o vydaní veci bol poskytnutý aj sťažovateľke.\nNasledujúceho dňa uznesením vyšetrovateľa... bol do konania pribratý EuropolEuropean Union Agency for Law Enforcement Cooperation, European Cybercrime Centre,\nForensie Expertise Unit, Eisenhowerlaan 73, 2517KK The Hague, Holandsko -\n\n11\n\nšpecializované vedecko-odborné centrum pre skúmanie počítačovej kriminality... za účelom\nvykonania znaleckého skúmania zaisteného mobilného telefónu.\n... Na základe popisu a vizuálnej ohliadky mobilného telefónu pracovník Europolu ECC konštatoval, že nie je schopný prekonať jeho ochranu. Mobilný telefón tak nebol\nžiadnym spôsobom pripájaný na dešifrovacie zariadenie a v neporušenom stave bol\nzapečatený do prílohovej obálky vyšetrovacieho spisu.\nProkurátor úradu špeciálnej prokuratúry uznesením sp. zn. VII/2 Gv 69/2018/1000464 z 21. mája 201S uznesenie vyšetrovateľa o pribratí Europolu - ECC ako nezákonné\npodľa § 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku zrušil. Dôvodom na jeho rozhodnutie bola\nskutočnosť, že predmetom znaleckého dokazovania mali byť aj údaje a informácie\nobsiahnuté v mobilnom telefóne, ktoré nesúviseli s predmetom dokazovania a vyšetrovania\ntrestnej veci.\nVzhľadom na to, že prokurátor v zrušujúcom uznesení uložil vyšetrovateľovi vyzvať\nsťažovateľku na sprístupnenie obsahu jej mobilného telefónu súvisiaceho s objasňovaním\npredmetu vyšetrovania, vyšetrovateľ sa s právnym zástupcom sťažovateľky, ktorému\nsťažovateľka udelila plnú moc 22. mája 2018, dohodli na dobrovoľnom odovzdaní tejto\nkomunikácie vyšetrovateľovi s tým, že právnemu zástupcovi bude zároveň vrátený mobilný\ntelefón.\nK vráteniu vydaného mobilného telefónu došlo 4. júna 2018. V tento deň zároveň\nprávny zástupca sťažovateľky vydal kópiu požadovanej elektronickej komunikácie\nsťažovateľky s poškodeným J. K.»\n5.3 Na žiadosť ústavného súdu reagovalo aj ministerstvo vnútra prípisom sp. zn.\nPPZ-NKA-PZJ2-461-001/2018 z 11. decembra 2018, v ktorom predovšetkým uviedlo:\n«Z vyššie popísaného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že odovzdanie\nmobilného telefónu sťažovateľky nebolo realizovaná na základe Príkazu, preto sa celá\nargumentácia sťažovateľky ohľadom použitia § 90 Trestného poriadku stáva irelevantnou.\nNapokon aj sťažovateľka v bode 79 a 92 svojej sťažnosti pripúšťa, že zaistenie jej\nmobilného telefónu bolo vykonané podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku, čiže nie na\nzáklade Príkazu postupom podľa § 90 a nasl. Trestného poriadku.\n\n12\n\n... V súlade s § 89 ods. 1 Trestného poriadku bola sťažovateľka na výsluchu dňa\n15.05.2018 vyšetrovateľom... vyzvaná, aby dobrovoľne vydala svoj mobilný telefón, nakoľko\nišlo o vec potrebnú pre účely trestného konania. Sťažovateľka svoj mobilný telefón\nvyšetrovateľovi dobrovoľne vydala, preto nebolo potrebné pristúpiť k jeho odňatiu\nna základe Príkazu alebo postupom podľa § 91 Trestného poriadku. V tejto súvislosti treba\npripomenúť, že k (nedobrovoľnému) odňatiu veci by bolo možné pristúpiť len vtedy, ak by\nsťažovateľka svoj mobilný telefón na výzvu vyšetrovateľa sama nevydala. Na túto\nskutočnosť musela byť sťažovateľka pri výzve na vydanie veci upozornená v súlade s § 89\nods. 1 druhá veta Trestného poriadku, rovnako ako musela byť sťažovateľka upozornená\nna „iné následky nevyhovenia“ v podobe poriadkovej pokuty podľa § 70 ods. 1 Trestného\nporiadku.\nMobilný telefón sťažovateľky bol následne vyšetrovateľom zaistený, čo sťažovateľka\npotvrdila svojim podpisom na zápisnici o výsluchu zo dňa 15.05.2018 ako aj na zápisnici\no vydaní veci zo dňa 15.05.2018 v súlade s § 93 ods. 2 Trestného poriadku, bez akýchkoľvek\nnámietok alebo výhrad zo strany sťažovateľky. Po tom čo mobilný telefón sťažovateľky\nnebol na ďalšie konanie potrebný, rozhodol vyšetrovateľ o jeho vrátení v súlade s § 97\nods. 1 Trestného poriadku dňa 04.06.2018.\nV konečnom dôsledku nie je relevantné, či sťažovateľka chcela svoj mobilný telefón\nvydať „dobrovoľne“, alebo tak ako to tvrdí vo svojej sťažnosti, či bola k tomuto kroku\nvyšetrovateľmi „donútená“. Zákon totiž rozlišuje len dva možné prípady realizovania výzvy\nna vydanie veci podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku a to (i) osoba vec dobrovoľne vydá,\n(ii) osoba vec dobrovoľne nevydá, po čom môže nasledovať príkaz na odobratie veci.\nVoči sťažovateľke však postup pri (nedobrovoľnom) odobratí veci nebol realizovaný práve\nz dôvodu, že sťažovateľka svoj mobilný telefón sama vydala. Následné (dodatočné)\nskúmanie, či sťažovateľka mala k takémuto postupu subjektívne či objektívne výhrady stráca\nakékoľvek opodstatnenie, nakoľko výsledok konania sťažovateľky je zrejmý a zákonom\npredpokladaný.\nZ vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že postup vyšetrovateľov bol v súlade\nso zákonom, keď sťažovateľka vydala vec (svoj mobilný telefón) na výzvu vyšetrovateľa\npo predchádzajúcom upozornení aj na možnosť odňatia veci za súčasného uloženia\n\n13\n\nporiadkovej pokuty, čo priamo vyplýva z príslušného zákonného ustanovenia § 89 ods. 1\nTrestného poriadku.\nSťažovateľka sa ďalej vo svojej sťažnosti zamýšľa nad celkovou opodstatnenosťou\npostupu podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku, t. j. či existovala objektívna potreba vydania\njej mobilného telefónu, resp. či takáto vec (jej obsah) bola potrebná pre účely trestného\nkonania a či neexistoval iný, miernejší spôsob zásahu do jej ústavných práv.\n... Zaistenie mobilného telefónu sťažovateľky sa javil ako jediný možný spôsob ako sa\ndostať k údajom, ktoré by mohli byť významné pre prebiehajúce trestné konanie, vzhľadom\nna tú skutočnosť, že privolaní technici Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného\nzboru sa za prítomnosti sťažovateľky neúspešne pokúsili pripojiť mobilný telefón\nsťažovateľky ku skenovaciemu zariadeniu, čo však bolo možné len ak by sťažovateľka\naktivovala režim „Vývojárske možnosti“, čo sťažovateľka odmietla. Ďalším relevantným\ndôvodom, pre ktorý vyšetrovateľ pristúpil k výzve na vydanie veci bolo vyhlásenie\nsťažovateľky na výsluchu dňa 15.05.2018, podľa ktorého „komunikácia s J. K. už v telefóne\nnie je, nakoľko telefón musela sťažovateľka pred dvomi týždňami resetovať“, čo však\nneznamená, že by technici Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru\nnevedeli tieto údaje dodatočne extrahovať. Čo sa týka obsahu a „relevancie“ získaných\ninformácií z mobilného telefónu sťažovateľky a ich použiteľnosti v trestnom konaní, tak\nvšetky tieto informácie by mohli byť vyhodnotené práve až po ich získaní, keď základným\npredpokladom na takýto postup bolo zaistenie mobilného telefónu sťažovateľky, čo sa\nnepodarilo v jej súčinnosti za prítomnosti technikov Kriminalistického a expertízneho\nústavu Policajného zboru na výsluchu dňa 15.05.2018.\nAk teda existoval objektívny dôvod, pre ktorý orgány činné v trestnom konaní\npotrebovali zaistiť mobilný telefón sťažovateľky pre účely trestného konania, možno\nnásledný postup vyšetrovateľa v podobe výzvy na dobrovoľné vydanie veci podľa § 89 ods.\n1 Trestného poriadku hodnotiť ako správny a zákonný.»\nII.\nRelevantná právna úprava\n\n14\n\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n9. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania je\nsťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n\n15\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá\ntvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej\nzákladné práva a slobody.\n13. Podľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 26 ods. 2 ústavy má každý právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,\ntlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať\nidey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu\nkonaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu.\nPodmienky ustanoví zákon.\nPodľa čl. 26 ods. 4 ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie\nmožno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné\nna ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného\nzdravia a mravnosti.\nPodľa čl. 10 ods. 1 dohovoru má každý právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa\nslobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky\nbez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,\naby\n\nvyžadovali\n\nudeľovanie\n\npovolení\n\nrozhlasovým,\n\ntelevíznym\n\nalebo\n\nfilmovým\n\nspoločnostiam.\nPodľa čl. 10 ods. 2 dohovoru výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti\naj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo\nsankciám, ktoré stanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\nv záujme\n\nnárodnej\n\nbezpečnosti,\n\núzemnej\n\ncelistvosti\n\nalebo\n\nverejnej\n\nbezpečnosti,\n\nna predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu\npovesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority\na nestrannosti súdnej moci.\n\n16\n\n14. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy má každý právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 19 ods. 3 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie.\n15. Podľa čl. 22 ods. 1 ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ\na iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.\nPodľa čl. 22 ods. 2 ústavy nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných\npísomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo\niným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje\ntajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n17. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nPredchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú\n\n17\n\nza nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\na zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\n\nIII.\nPrávne hodnotenie a závery ústavného súdu\n18. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľky je možné kvalifikovať\nako sťažnosť podľa čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f) a § 122 a nasl. zákona\no ústavnom súde a sťažovateľka je v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom\nv zmysle § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n19. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom\nzasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n20. Pri predbežnom prerokovaní pristúpil ústavný súd k preskúmaniu sťažnostnej\nargumentácie sťažovateľky vedenej vo viacerých odlišných rovinách, ktoré však spolu\nvzájomne úzko súvisia. Argumentácia je pritom vo svojej podstate založená na týchto\ntvrdeniach:\n- na účely zadovažovania údajov z telefónu nebol braný osobitný zreteľ vo vzťahu\nk sťažovateľke ako novinárke a ochrane novinárskych zdrojov,\n- postup NAKA a príkaz prokurátora neboli v súlade so zákonom ani v súlade\ns judikatúrou ESĽP,\n- príkaz prokurátora nebol zákonný aj z dôvodu, že údaje uložené v mobilnom\ntelefóne nie sú počítačovými údajmi v zmysle Trestného poriadku,\n- samotné zaistenie telefónu nebolo vykonané v súlade so zákonom,\n- nielen (i) príkaz prokurátora, ale aj (ii) zaistenie telefónu, (iii) nakladanie\nso zaisteným telefónom a (iv) zadržiavanie telefónu neboli nevyhnutné,\n- napadnutý príkaz prokurátora je nedostatočne odôvodnený.\n\n18\n\n21.\n\nV rámci\n\npredbežného\n\nprerokovania\n\ns prihliadnutím\n\nna\n\nsťažovateľkou\n\nformulované argumenty ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané\nskutočnosti, ktoré by odôvodňovali prijatie ústavnej sťažnosti sťažovateľky na ďalšie\nkonanie, a vzhľadom na to je potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n22. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu, ktorá je plne\naplikovateľná i po zmene právnej úpravy, o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno\nhovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo\nvôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením\nalebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, II. ÚS 101/03, I. ÚS 88/07,\nIII. ÚS 155/09, II. ÚS 66/2011, IV. ÚS 473/2012, III. ÚS 288/2016).\nK namietanému porušeniu práva na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 a 2\nústavy a čl. 10 ods. 1 dohovoru\n23. Ústavný súd už v minulosti viackrát judikoval (napr. I. ÚS 274/05), že základné\npráva obsiahnuté v ústave vykladá v intenciách dohovoru, teda v intenciách judikatúry\nESĽP. Tak je tomu aj v súvislosti s danou problematikou.\n24. Podľa judikatúry ESĽP, ktorú ústavný súd konštantne zohľadňuje vo svojej\nrozhodovacej činnosti (napr. II. ÚS 54/2010, IV. ÚS 107/2010), sloboda prejavu predstavuje\njeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej\nrozvoja a sebarealizácie jednotlivca (Handyside v. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 5493/72,\nrozsudok zo 7. 12. 1976, bod 49; Jersild proti Dánsku, rozsudok z 23. 9. 1994, séria A\n\n19\n\nč. 298). Nevyhnutnou súčasťou práva na slobodu prejavu v zmysle čl. 10 ods. 1 dohovoru je\naj právo na ochranu novinárskeho zdroja.\n25. Právo na slobodu prejavu nie je však právom absolútnym. V niektorých\nsituáciách musí sloboda prejavu ustúpiť. Limitačné klauzuly v čl. 26 ods. 4 ústavy a čl. 10\nods. 2 dohovoru explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu a ide pritom\no obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti\n(„opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“). Aplikácia čl. 10 ods. 2 dohovoru\numožňuje určité zásahy do slobody prejavu za splnenia určitých vymenovaných podmienok,\nktoré sám stanovuje.\n26. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že obmedzenie akéhokoľvek\nzákladného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu, možno považovať za ústavne\nakceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom,\nresp. na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je\nnevyhnutné\n\nv demokratickej\n\nspoločnosti\n\nna\n\ndosiahnutie\n\nsledovaného\n\ncieľa,\n\nt. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo)\nvyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, t. j. musí ísť\no obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality (m. m. I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02,\nI. ÚS 193/03, m. m. II. ÚS 403/2013, II. ÚS 184/2015).\n27. Zhodne s predostretou názorovou líniou ústavného súdu postupuje aj Ústavný súd\nČeskej\n\nrepubliky,\n\nčoho\n\ndôkazom\n\nje\n\naj\n\njedno\n\nz jeho\n\nostatných\n\nrozhodnutí\n\nsp. zn. III. ÚS 3457/14 z 26. apríla 2016, kde vyslovil, že právo na slobodu prejavu „a z něj\nvyplývající právo na ochranu novinářského zdroje tedy nejsou právy absolutními, nýbrž\nmohou být omezený zákonem ve prospěch ochrany jiných ústavně chráněných zájmů\n(srov. usnesení ze dne 24. ledna 2012 sp. zn. Pl. ÚS 10/9). V souvislosti s probíhajícím\ntrestním řízením může být takovýmto chráněným zájmem objasnění prošetřované trestné\nčinnosti, včetne zabránění jejímu pokračování, opakování či dokonání.“.\n28. Pri posudzovaní, či v danom prípade došlo k neprípustnému zásahu štátnych\norgánov do práva na slobodu prejavu, pristúpil ústavný súd k realizácii testu\n\n20\n\nproporcionality, v rámci ktorého preskúmal legalitu zásahu (zásah je možný len na základe\nzákona), legitímnosť cieľa (ochrana národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,\npredchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrana zdravia alebo morálky, zabezpečenia\nhospodárskeho blahobytu krajiny, z dôvodu ochrany ich práv a slobôd), primeranosť\nsledovanému cieľu a proporcionalitu zásahu (dodržanie rovnováhy vo vzťahu medzi právom\njednotlivca na súkromie a výberom prostriedkov, ktorými štát disponuje pri plnení\nlegitímneho cieľa).\n29. Medzi základné východiská a požiadavky právneho štátu patrí princíp legality,\nktorý znamená najmä to, že všetky štátne orgány môžu konať len v rozsahu a spôsobom,\nako ustanoví zákon. Ústavný súd v prvom rade preskúmal legalitu zásahu a zistil,\nže vyšetrovateľ NAKA a prokurátor špeciálnej prokuratúry konali a rozhodovali na základe\nplatnej a účinnej právnej normy (§ 89 a § 90 Trestného poriadku), ktorá umožňovala\naj zaistenie telefónu sťažovateľky, aj vydanie príkazu. Právny základ na vydanie príkazu\na zaistenie telefónu teda existoval.\n30. Podľa § 89 ods. 1 a 3 Trestného poriadku kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné\nkonanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju\ntreba na účely trestného konania zaistiť, je povinný ju na vyzvanie týmto orgánom vydať.\nPri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá,\nako aj na iné následky nevyhovenia. Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu\npred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt.\n31. Podľa § 90 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ak je na objasnenie skutočností\nzávažných pre trestné konanie nevyhnutné uchovanie uložených počítačových údajov\nvrátane prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému,\nmôže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní\nprokurátor vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe,\nv ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi\ntakých služieb, aby umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov.\nV zmysle § 90 ods. 4 Trestného poriadku sa príkaz doručí osobe, v ktorej držbe alebo\npod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje.\n21\n\n32. Ústavný súd sa nestotožňuje ani s námietkou sťažovateľky o nezákonnosti\nnapadnutého príkazu z dôvodu, že údaje uložené v mobilnom telefóne nie je možné\npovažovať za počítačové údaje v zmysle Trestného poriadku, pričom na podporu svojej\nargumentácie poukázala na judikáty najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 7/2017 z 23. marca\n2017, ako aj sp. zn. 2 To 9/2014 z 26. novembra 2014.\n33. Trestný poriadok ani iný právny predpis v Slovenskej republike nedefinujú pojem\n„počítačový údaj“. Výnimku predstavuje Dohovor o počítačovej kriminalite (oznámenie\nMinisterstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 137/2008 Z. z.), definujúc v čl. 1\npísm. b) pojem počítačové údaje, ktoré znamenajú záznam skutočností, informácií alebo\npojmov vo forme, ktorá je vhodná na spracovanie v počítačovom systéme, vrátane\nprogramu schopného spôsobiť, že počítačový systém vykoná určitú činnosť.\nAbsencia jednoznačného a konkrétneho vymedzenia pojmu „počítačové údaje“\nspôsobuje nejednotnosť v postupe orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri získavaní\npočítačových údajov v trestnoprávnej praxi.\nPokus o vyriešenie časti aplikačných problémov spojených predovšetkým\ns duplicitou procesných inštitútov pri získavaní dôkazov predstavuje (sťažovateľkou\nuž citované) rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 7/2017 z 23. marca 2017, v ktorom\nnajvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého nie je potrebné (duplicitné) vydanie príkazu\nna zaistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 ods. 2\nTrestného poriadku, ak došlo k vydaniu alebo odňatiu mobilného telefónu ako veci dôležitej\npre trestné konanie alebo k jeho zaisteniu pri domovej prehliadke alebo prehliadke iných\npriestorov alebo pozemku, prípadne k jeho zaisteniu ako vecnej stopy pri obhliadke.\nLen ako obiter dictum nad rámec riešenej problematiky najvyšší súd poznamenal,\nže napriek určitým spoločným technickým parametrom počítača a mobilného telefónu údaje\nuložené v mobilnom telefóne nie sú počítačovými údajmi v zmysle § 90 Trestného\nporiadku. Najvyšší súd pritom v tejto súvislosti nerozlišoval medzi klasickými mobilnými\ntelefónmi umožňujúcimi v zásade len telefonovanie a komunikáciu prostredníctvom SMS\na MMS správ na jednej strane a smartfónmi, resp. inteligentnými telefónmi na strane druhej,\nktoré poskytujú viac funkcií (ako to bolo v prípade mobilného telefónu zaisteného\nsťažovateľke, pozn.).\n22\n\n34. Porovnávaniu počítačových údajov a údajov uložených v mobilnom telefóne\nz hľadiska ich možnosti zaistenia v trestnom konaní je venovaná pozornosť aj v odbornej\nliteratúre, keďže v súčasnosti je mobilný telefón jedným z najpoužívanejších zariadení\nna svete. Z technického hľadiska, keďže poskytuje rôznorodé služby, možno mobilný\ntelefón, rovnako ako počítač, chápať ako súhrn technického vybavenia a programového\nvybavenia (hardvér a softvér). Hardvér predstavuje v podstate hmotnú formu samotného\nmobilného telefónu a jeho jednotlivých komponentov, ako sú napríklad procesor, grafická\nkarta, a softvér je programové vybavenie mobilného telefónu (bližšie METKEOVÁ, V.\nMobilný telefón ako nový prostriedok páchania trestnej činnosti. In: Justičná revue. 2014,\nroč. 66, č. 3, s. 380 – 387.).\nZ publikačných zdrojov vyplýva, že počítačové údaje ako nehmotný objekt sú\nspravidla uložené na nejakom nosiči, ktorý je spôsobilý na ich trvalý alebo dočasný záznam.\nTakýmto nosičom je práve napríklad CD disk, DVD disk, USB kľúč, pamäťová karta,\npevný disk. Nosič sám pritom v takýchto prípadoch nie je predmetom záujmu orgánov\nčinných v trestnom konaní a z hľadiska preskúmania počítačových údajov je bezpredmetné,\nna akom nosiči sú tieto zaznamenané (bližšie ŠAMKO, P. Poznámky k aplikačným\nproblémom pri zaisťovaní počítačových údajov v trestom konaní. In: Zo súdnej praxe. 2017,\nč. 6, s. 248.).\nPodľa ďalších autorov sa za nosiče informácií označujú všetky zariadenia spôsobilé\nna to, aby uchovávali digitálne informácie, teda napríklad aj elektronický diár obsahujúci\ndatabanku s údajmi, tablety, smartfóny, elektronické knihy, GPS navigácie, digitálne\nzáznamníky zvuku a obrazu a pod. (SMEJKAL, V. Kybernetická kriminalita. Plzeň : Aleš\nČenek, 2015, s. 38 – 41.).\nPodľa názoru iných odborníkov je technickým nosičom „akékoľvek elektronické\nzariadenie schopné ukladať a znova prehrávať uložené informácie. Technickým nosičom sú\nnajmä CD, DVD, LP platňa, magnetofónová kazeta, videokazeta, disketa, USB kľúč,\nfilmový pás, harddisk počítača, harddisk mobilného telefónu atď.“ (BURDA, E., ČENTÉŠ,\nJ., KOLESÁR, J., ZÁHORA, J. a kol. Trestný zákon. Všeobecná časť. Komentár. I. diel. 1.\nvydanie. Praha : Nakladatelství C. H. Beck, 2010, s. 958. ISBN 978-80-7400-324-0.).\n\n23\n\n35. Podľa internetovej encyklopédie Wikipédia mobilný telefón riadi špecializovaný\npočítač obsahujúci základnú dosku, procesor (CPU), pamäť, klávesnicu, displej\na vysielač/prijímač\n\nna\n\nkomunikáciu\n\n(https://sk.wikipedia.org/wiki/Mobilny_telefon).\n\nZa smartfón alebo aj tzv. inteligentný telefón je považovaný mobilný telefón s operačným\nsystémom. Najpoužívanejšími systémami sú Google Android, Apple iOS a Microsoft\nWindows, ktoré umožňujú, aby bol prístroj vybavený bohatou základnou výbavou aplikácií\n(funkcií) a neskôr rozšírený o ďalšie. Smartfón slúži predovšetkým na komunikáciu, GPS,\nprístup k internetu cez mobilné a WiFi siete a používanie rôznych ďalších aplikácií, ktoré sa\ndo smartfónu dajú inštalovať cez internet priamo z mobilu, na hry, prácu, mobilnú\nkanceláriu a zábavu. Smartfón na rozdiel od bežných telefónov môže vďaka operačnému\nsystému vykonávať viacero funkcií ako normálny počítač [spracovanie textu, prehliadanie\nwebu,\n\nterminál,\n\nTelnet,\n\nkontakty,\n\npoznámky,\n\nkalendár,\n\nkalkulačka\n\na\n\npod.\n\n(https://sk.wikipedia.org/wiki/Smartfon)].\nJe všeobecne známou skutočnosťou, že s vývojom tzv. inteligentných mobilných\ntelefónov\n\nnesporne\n\nSťažovateľkin telefón\n\ndochádza\nje\n\nk\n\nich\n\npostupnej\n\nnepochybne\n\npremene\n\ninteligentným\n\nna\n\nosobné\n\npočítače.\n\ntelefónom\n\n(napr.\n\nhttps://www.okay.sk/htc-m8n-one-m8-gun-metal-grey).\nTomuto trendu sa postupne prispôsobuje aj legislatíva. Napríklad podľa dôvodovej\nsprávy k zákonu č. 368/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z.\no používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré\nzákony, sa bude povinne certifikovať pokladničný program a chránené dátové úložisko,\nktoré musia spĺňať požiadavky uvedené v § 4a ods. 2 tohto zákona. Hardvéry, ako sú\npočítač, mobil, tablet, prostredníctvom ktorých pokladničný program bude pracovať, musia\nbyť certifikované len vtedy, ak by ich súčasťou bolo chránené dátové úložisko.\n36. K argumentácii sťažovateľky v ústavnej sťažnosti, že údaje uložené v mobilnom\ntelefóne nie je možné považovať za počítačové údaje, ústavný súd pripúšťa, že právna\núprava Trestného poriadku v zmysle kvalifikácie, čo je možné považovať za počítačové\núdaje, nie je dôsledná a spôsobuje nejednotnosť v aplikačnej praxi. Vychádzajúc z už\n\n24\n\nuvedených argumentov, z ktorých je zrejmé, že inteligentný mobilný telefón (o aký išlo aj\nv prípade sťažovateľky) má povahu či charakter počítača a obsahuje počítačové údaje,\nústavný súd konštatuje, že námietky sťažovateľky v posudzovanej veci nevedú k záveru\no protiústavnosti napadnutého príkazu.\n37. V súvislosti s námietkami sťažovateľky o nesúlade postupu NAKA a príkazu\nprokurátora s judikatúrou ESĽP (na čo odkazujú predovšetkým rozhodnutia vo veci Sanoma\nUitgevers B.V. proti Holandsku, rozsudok zo 14. 9. 2010, sťažnosť č. 38224/03, ale aj\nVoskuil proti Holandsku, rozsudok z 22. 11. 2007, sťažnosť č. 64752/01) ústavný súd\npovažuje za potrebné poukázať na odlišnosť skutkových okolností, za ktorých podľa\nrozhodnutia ESĽP v uvedených prípadoch došlo zo strany príslušných orgánov daného štátu\nk porušeniu čl. 10 dohovoru. V daných prípadoch došlo k zaisteniu novinárov s cieľom\nzistenia identity ich zdrojov a k odňatiu veci dôležitých pre trestné konanie. Predovšetkým\nz týchto dôvodov sa zo strany ESĽP stala hlavným terčom kritiky predmetná časť\nholandského právneho poriadku.\nPodľa názoru ústavného súdu podradenie posudzovaného skutkového stavu alebo\nkonštatovanie jeho obdobnosti v súvislosti s rozhodnutím ESĽP vo veciach Sanoma\nUitgevers B.V. proti Holandsku a Voskuil proti Holandsku nie je vzhľadom na uvedené\nmarkantné rozdiely prípadov adekvátne.\n38. Ústavný súd poukazuje aj na názor k rozsudku ESĽP vo veci Sanoma Uitgevers\nB.V. proti Holandsku vyjadrený v odbornej literatúre, kde sa uvádza: «Důvod porušení\nčl. 10 EÚLP byl velmi překvapivý – ESLP totiž shledal porušení svobody projevu již\nv rámci testu legality, neboť o příkaz k zabavení fotografii vydal prokurátor, a nikoli\nnezávislý soud... Z tohoto důvodu se velky senát k posuzování nezbytnosti zásahu vůbec\nnedostal, což je velká škoda, neboť se jednalo o dobrý „podvozek“ ke sjednocení poněkud\nrozkolísané judikatury.» (KMEC, J., KOSAŘ, D., KRATOCHVÍL, J., BOBEK, M.\nEvropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2012,\ns. 1039.).\n39. Vo vzťahu k sťažovateľkinej argumentácii o nesúlade ustanovení Trestného\nporiadku s ústavou a dohovorom, v rámci ktorej sťažovateľka predovšetkým namietala,\n„že právo má poskytovať dostatočné procesné záruky ochrany novinárskych zdrojov“,\n25\n\nústavný súd zdôrazňuje, že vo svojej doterajšej judikatúre už mnohokrát zdôraznil, že táto\notázka, t. j. otázka ústavnej konformity právneho predpisu, sa môže stať len predmetom\nkonania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy, ale iba v prípade,\nak kvalifikovaný návrh na začatie tohto typu konania predloží subjekt, ktorý je na to podľa\nústavy alebo zákona aktívne legitimovaný (m. m. IV. ÚS 11/04, III. ÚS 262/04,\nIV. ÚS 199/07, I. ÚS 414/2010, II. ÚS 253/2016, II. ÚS 266/2016, II. ÚS 291/2016).\nSťažovateľka ako fyzická osoba k aktívne legitimovaným subjektom pritom nepatrí.\nZ uvedeného zároveň vyplýva, že ústavný súd v rámci konania o sťažnostiach fyzických\nosôb a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je oprávnený akýmkoľvek\nspôsobom rozhodovať o súlade právnych predpisov [porovnaj čl. 127 ústavy a § 122 a nasl.\nzákona o ústavnom súde, resp. čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy a § 74 a nasl. zákona\no ústavnom súde].\nVzhľadom na uvedené sa ústavný súd tvrdenou neústavnosťou označených\nustanovení Trestného poriadku (a namietaným nesúladom s dohovorom) nezaoberal.\n40. Vychádzajúc z už uvedeného, možno uzavrieť, že príkaz bol vydaný\nprokurátorom špeciálnej prokuratúry v súlade s § 90 Trestného poriadku a bol doručený\noprávnenej osobe v zmysle § 90 ods. 4 Trestného poriadku.\nPred zaistením telefónu bola sťažovateľka vyšetrovateľom NAKA vyzvaná\nna vydanie telefónu a poučená o možnosti odňatia veci v prípade nevyhovenia výzve\nna vydanie veci. Sťažovateľka telefón vydala (nebol jej odňatý, pozn.) a o tomto úkone bola\nspísaná zápisnica o vydaní veci z 15. mája 2018. Túto zápisnicu osobne podpísala\nsťažovateľka ako oprávnená osoba.\n41. Vo vzťahu k legitímnosti cieľa ústavný súd preskúmal, či opatrenie umožňujúce\nzásah štátu do práva na slobodu prejavu zodpovedalo cieľu odôvodňujúcemu jeho\nlegitimitu, ktorým môžu byť len záujmy výslovne špecifikované dohovorom, a to záujem\nštátu (z dôvodu ochrany národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, verejnej bezpečnosti,\npredchádzania nepokojov a zločinnosti), záujem spoločnosti (z dôvodu ochrany zdravia\nalebo morálky, zabezpečenia hospodárskeho blahobytu krajiny) a záujem jednotlivcov\n(z dôvodu ochrany ich práv a slobôd). Aby bola dodržaná podmienka legitímnosti cieľa,\npostačuje splnenie jedného z týchto dôvodov.\n26\n\n42. Vychádzajúc z obsahu príkazu prokurátora, možno legitímnosť predmetného\nzásahu oprieť o dôvody spočívajúce v „záujme ochrany verejnej bezpečnosti\na predchádzania zločinnosti“, resp. v záujme na objasnení závažnej trestnej činnosti,\na kvalifikovať zásah ako legitímny.\nVzhľadom na skutočnosť, že príkaz prokurátora nebol z dôvodu neposkytnutia\nsúčinnosti sťažovateľkou realizovaný, bola sťažovateľka vyzvaná, aby vydala telefón, a táto\nvýzva a následné zaistenie mobilného telefónu sťažovateľky sledovali identický legitímny\ncieľ ako (nerealizovaný) príkaz prokurátora, t. j. objasnenie závažnej trestnej činnosti, a teda\naj tento zásah je možné kvalifikovať ako legitímny.\n43. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že v posudzovanom prípade zákonný\npodklad pre zásah do práv sťažovateľky mal predstavovať § 90 Trestného poriadku, ako aj\n§ 89 Trestného poriadku a zásah do práv sťažovateľky sledoval legitímny cieľ, a to záujem\nna objasnení závažnej trestnej činnosti, dvojnásobnej úkladnej vraždy, ktorej závažnosť\npodstatne zvyšovala skutočnosť, že jednou z obetí tejto vraždy bol investigatívny novinár,\npričom aj dôkazy získané v počiatočnom štádiu vyšetrovania nasvedčovali, že bol\nzavraždený kvôli svojej investigatívnej práci.\n44. Vychádzajúc z prvých dvoch krokov testu proporcionality, možno na tomto\nmieste zhrnúť, že zákonom predpísané podmienky boli pri realizovaných úkonoch, a to\nzaistení telefónu a príkaze prokurátora, dodržané a možno ich preto hodnotiť ako legálne\n(body 30 až 37). Zároveň v konkrétnych okolnostiach prípadu bol daný aj legitímny dôvod\n(body 41 až 43) na ich vykonanie.\n45. Ďalším kritériom posudzovaným v rámci testu proporcionality je proporcionalita\nzásahu, čo znamená, že zásah do práva na slobodu prejavu môže byť aj pri existencii\nlegitímneho dôvodu použitý len vtedy, keď je to nevyhnutné, a vykonať ho možno len\nv duchu požiadaviek kladených na demokratickú spoločnosť. Práve toto tretie kritérium je\nvo väčšine prípadov prejednávaných štrasburskými orgánmi ochrany práva rozhodujúcim\npre určenie, či bolo alebo nebolo porušené právo na slobodu prejavu (pozri SVÁK, J.\nOchrana ľudských práv. Bratislava : Eurokódex, 2003, s. 669.). V tejto súvislosti už ústavný\n\n27\n\nsúd judikoval, že zásah do základného práva alebo slobody musí zodpovedať naliehavej\nspoločenskej potrebe a musí byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu a zároveň\npri určovaní rozsahu obmedzenia je dôležité zohľadniť aj podstatu práva, ktoré sa má\nobmedziť (pozri I. ÚS 13/00, ale aj II. ÚS 270/2013).\n46. Kritérium proporcionality aplikované pri posudzovaní zásahov do práva\nna slobodu prejavu vyžaduje adekvátne vyváženie dvoch navzájom si konkurujúcich\nzáujmov, v konkrétnom prípade sťažovateľky na jednej strane jej práva na „slobodu\nprejavu“ a na druhej strane verejného záujmu na odhalení trestnej činnosti.\n47. Vzhľadom na skutočnosť, že v posudzovanom prípade prebiehalo (a stále\nprebieha, pozn.) vyšetrovanie obzvlášť závažnej trestnej činnosti, ktorá si vyžadovala\npotrebu urýchleného získania všetkých údajov a dát, ktoré by napomohli objasniť okolnosti\nvraždy novinára, s prihliadnutím na všeobecne známu skutočnosť, že plynutie času môže\nsťažiť ďalšie vyšetrovanie, nemožno vydanie príkazu na uchovanie a vydanie počítačových\núdajov a zaistenie telefónu hodnotiť ako neprimerané v danej situácii. Uvedené okolnosti\nprípadu, ako aj dôkazná situácia v danom čase svedčia v prospech záveru o primeranosti\ntýchto zásahov. Treba zvážiť, že potreba takého zaisťovania je vždy daná v rovine určitej\npravdepodobnosti, a nie istoty, keď dôležitosť obstarávaných dôkazových materiálov sa\nnutne vždy preukáže až pri ich skúmaní a vykonaní v ďalšom konaní.\n48. Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach o zásahoch do práva\nna slobodu prejavu konštatoval, že zásah je prípustný iba v prípade neexistencie\nšetrnejšieho, alternatívneho, menej rušivého prostriedku na dosiahnutie legitímneho cieľa.\n49. Orgány činné v trestnom konaní disponovali jednoznačným poznatkom (priamo\nod sťažovateľky, keď na prvom výsluchu v postavení svedka 27. februára 2018 uviedla, že\nv deň vraždy komunikovala mobilom so zavraždeným novinárom, pozn.), že dôkazy\npotrebné pre objasnenie trestnej činnosti sa nachádzajú u sťažovateľky, konkrétne v jej\nmobilnom telefóne. Z tohto dôvodu bolo ich prvoradou povinnosťou skúmať, ktorým\nprimeraným prostriedkom trestného práva možno zabezpečiť tieto dôkazy. Najmiernejším\nnástrojom na dosiahnutie cieľa bolo uplatnenie inštitútu vydania a uchovania počítačových\n\n28\n\núdajov podľa § 90 Trestného poriadku. Tento inštitút, ako už predtým opakovane ústavný\nsúd judikoval (II. ÚS 53/2010, III. ÚS 68/2010), má prednosť pred inštitútom vydania\na odňatia veci.\n50. Ústavný súd považuje za preukázané, že v posudzovanom prípade bol proti\nsťažovateľke zo strany orgánov činných v trestnom konaní zvolený a následne použitý\nnajmiernejší zásah do jej práv a na druhej strane cieľom tohto zásahu bolo objasnenie\nnajzávažnejšieho trestného činu, ktorým bola úkladná vražda dvoch mladých ľudí, z ktorých\njeden bol investigatívnym novinárom. Napadnutý príkaz bol sťažovateľke doručený,\nale z dôvodu, že v dôsledku neposkytnutia súčinnosti sťažovateľkou nebol realizovaný,\nvyšetrovateľ NAKA následne pristúpil k zaisteniu telefónu v zmysle § 89 Trestného\nporiadku. Sťažovateľka telefón dobrovoľne vydala, čo bez námietok potvrdila podpisom\nv zápisnici o vydaní veci a čo preukazuje aj zápisnica o výsluchu svedka z 15. mája 2018.\n51. Ústavný súd preskúmaním všetkých okolností veci konštatuje, že prostriedok,\nktorý na objasnenie závažnej trestnej činnosti prokurátor špeciálnej prokuratúry\nako zložka výkonnej moci zvolil – „príkaz na uchovanie a vydanie počítačových údajov“\nč. k. VII/2 Gv 69/18/1000-441 z 11. mája 2018, bol v medziach ústavy a tiež konformný\ns požiadavkami dohovoru a plne rešpektoval potrebnú rovnováhu medzi právom jednotlivca\nna súkromie na jednej strane a záujmami štátu a spoločnosti na objasnení najzávažnejšej\ntrestnej činnosti na strane druhej.\nUvedené rovnako platí aj vo vzťahu k postupu vyšetrovateľa NAKA a jeho výzve\nna vydanie veci a následnému zaisteniu mobilného telefónu, keď pred ich použitím bol\npoužitý miernejší prostriedok (príkaz prokurátora, pozn.). Až keď tento miernejší\nprostriedok nemohol byť (z dôvodu neposkytnutia súčinnosti sťažovateľkou) realizovaný,\npristúpil vyšetrovateľ NAKA k použitiu intenzívnejšieho zásahu – výzvy a následného\nzaistenia telefónu.\n52. Na základe komplexného posúdenia relevantných kritérií v okolnostiach prípadu\nústavný súd dospel k záveru, že zásah do práv sťažovateľky bol legálny, legitímny\na primeraný sledovanému cieľu, a teda ústavne akceptovateľný a konformný s limitmi\nvyplývajúcimi zo sťažovateľkou označených ustanovení dohovoru, ako aj ústavy, ktorých\n29\n\nporušenie namietala. Vyšetrovateľ NAKA a prokurátor špeciálnej prokuratúry preto\nnemohli porušiť označené základné práva podľa ústavy a právo podľa dohovoru. Na základe\nuvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol, a to podľa § 56 ods. 1\npísm. g) zákona o ústavnom súde, ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a 3 ústavy\na práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru\n53. Podstata námietok sťažovateľky vo vzťahu k namietanému porušeniu jej\nzákladných práv podľa čl. 19 ods. 2 a 3 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru spočíva\nv tvrdení, že napadnutým príkazom prokurátora, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom,\ndošlo aj k porušeniu jej práva na súkromie, keďže samotný zásah orgánov činných\nv trestnom konaní bol „neproporčný a určite v danom rozsahu nejde o zásah\nv demokratickej spoločnosti nevyhnutný.“.\n54. Ústavný súd dáva do pozornosti skutočnosť, že účelom práva na súkromný\na rodinný život je ochrana jednotlivca proti svojvoľným zásahom verejnej moci a obdobne\nústava nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním.\nZaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené. V súlade s účelom\npráva na súkromie môžu orgány verejnej moci, fyzické osoby a právnické osoby zasahovať\ndo súkromného a rodinného života\n\nvtedy, ak ich zasahovanie možno hodnotiť\n\nako oprávnené (I. ÚS 13/00).\n55. Pri posudzovaní ústavnej sťažnosti na porušenie čl. 8 dohovoru ESĽP postupuje\nzhodne ako pri namietaní porušenia niektorých ďalších článkov (čl. 9, čl. 10 a čl. 11),\na to posúdením troch hľadísk, princípu legality, legitimity a zásady proporcionality.\n56. Keďže ústavný súd test splnenia troch uvedených princípov vykonal\npri posudzovaní namietaného porušenia slobody prejavu, bola by zbytočná aplikácia\nrovnakého testu aj pri namietanom porušení práv slobody súkromného a rodinného života,\na to predovšetkým v situácii rovnakej argumentácie sťažovateľky.\n\n30\n\n57. Vychádzajúc zo záverov, ku ktorým ústavný súd dospel v rámci testu\nproporcionality realizovanom v súvislosti s označeným právom na slobodu prejavu (ktoré sú\nplne aplikovateľné aj vo vzťahu k právu na súkromie), že zásah do práv sťažovateľky bol\nlegálny, legitímny a primeraný sledovanému cieľu, a teda ústavne akceptovateľný\na konformný s limitmi vyplývajúcimi zo sťažovateľkou označených ustanovení dohovoru,\nako aj ústavy, ktorých porušenie namietala, ústavný súd konštatuje, že v takom prípade\nnemohlo ani dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených práv na súkromný a rodinný život\npodľa ústavy a dohovoru, a preto aj v tejto časti bolo treba ústavnú sťažnosť odmietnuť\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n58. Podstata námietok sťažovateľky vo vzťahu k namietanému porušeniu jej\nzákladného práva na spravodlivý proces, resp. práva na súdnu ochranu spočíva v tvrdení,\nže napadnutý príkaz prokurátora je nedostatočne odôvodnený.\n59. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už\njudikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 27/07,\nIV. ÚS 195/07).\n60. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania,\nprocesnej strany v konaní alebo právo inej zainteresovanej osoby na rozhodnutie, ktorého\ndôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho,\nže výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07, III. ÚS 133/2010). Je postačujúce,\nak odôvodnenie dá odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam\na ak dostatočne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo\ndo všetkých detailov veci (I. ÚS 241/07, III. ÚS 68/2010).\n\n31\n\n61.\n\nVychádzajúc\n\nz ustanovení\n\nTrestného\n\nporiadku,\n\nmožno\n\nkonštatovať,\n\nže rozhodovanie vo forme príkazov sa uplatňuje spravidla tam, kde sa rozhoduje o zásahoch\ndo ľudských práv a slobôd. Často sa tak deje v prípravnom konaní. Zvláštna povaha týchto\nrozhodnutí, potreba zvláštneho obsahu a odlišného režimu doručovania odôvodňuje určité\nodlišnosti v porovnaní s bežnými formami rozhodovania [DEÁK, M. K následkom\nnedostatočne odôvodeného príkazu z hľadiska zákonnosti dôkazu získaného na jeho základe\nv trestom konaní (1. časť). In: Justičná revue. 2018, roč. 70, č. 3, s. 256.].\n62. Podľa § 181 ods. 2 Trestného poriadku musí písomné vyhotovenie príkazu\nobsahovať odôvodnenie vtedy, kde to zákon výslovne ustanovuje. Samotný § 90 ods. 1\nTrestného poriadku vyžaduje, aby bol príkaz na uchovanie a vydanie počítačových údajov\nodôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Ústavný súd už predtým opakovane judikoval\n(m. m. I. ÚS 274/05, II. ÚS 53/2010, III. ÚS 133/2010), že preskúmateľnosť dôvodnosti\nvydania príkazu podľa § 90 Trestného poriadku si vyžaduje relevantnú konkrétnu\nvysvetľujúcu argumentáciu, ktorá poskytuje vysvetlenie, akými skutočnosťami boli\nnaplnené zákonom ustanovené podmienky pre zásah do základných práv. Bez náležitého\nodôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je daný príkaz nepreskúmateľný,\na tým aj svojvoľný.\n63. Vo vzťahu k príkazom ako forme rozhodnutia v trestnom konaní najvyšší súd\nvo svojich rozhodnutiach viackrát konštatoval, že požiadavky na rozsah alebo kvalitu\nodôvodnenia príkazov sa odvíjajú aj od štádia trestného konania, v ktorom je príkaz\nvydávaný, a to v tom zmysle, že v počiatočných štádiách trestného konania nemožno\nod odôvodnenia príkazov vyžadovať kvalitu odôvodnenia rozhodnutia, ktorým sa trestné\nkonanie finalizuje, pretože orgán činný v trestnom konaní v tomto štádiu konania\nnedisponuje potrebným množstvom informácií pre odôvodnenie týchto príkazov, pretože\ninformácie dôležité pre trestné konanie často iba na základe týchto príkazov získava\n(napr. 1 Toš 4/2009, 2 To 1/2012, ale aj 5 To 11/2012).\n64. Prokurátor špeciálnej prokuratúry napadnutý príkaz vydal z dôvodu, že v telefóne\na jeho „vnútornej pamäti by sa mali nachádzať presne nešpecifikované súbory a údaje,\nktoré by mali zachytávať obsah, rozsah a formu komunikácie medzi\n32\n\na nebohým J. K., resp. iných osôb prostredníctvom mobilnej aplikácie Signál, iných\nmobilných aplikácií a emailových služieb, za obdobie od dňa 1.1.2016 do dňa vydania\ntýchto údajov, ako aj iné informácie ohľadom pripravovaného článku o talianskej mafii\nna Slovensku, ktoré by mohli byť motívom páchateľa skutku na jeho vykonanie.“.\nZ odôvodnenia napadnutého príkazu vyplýva:\n„Následným vyšetrovaním a vykonanými výsluchmi, najmä výsluchom svedka\nbolo zistené, že s J. K. na pripravovanom článku o talianskej mafii na východe\nSlovenska úzko spolupracovala a sprostredkovávala mu tiež informácie z Talianska.\nOhľadom práce spolu komunikovali cez mobilné aplikácie a emailom, kedy táto\nkomunikácia môže byť vo forme dát obsiahnutá v mobilnom telefóne\nTakisto je dôležité zisťovať, či osoba\n\n.\n\nnedisponovala informáciami,\n\nktoré mohla zatajiť J. K., ktoré mohli indikovať nebezpečenstvo ohrozenia na živote.\nNa objasnenie skutočnosti závažných pre trestné konanie je nevyhnutné uchovanie\na udržiavanie v celosti uložených počítačových údajov a to hlavne všetkých údajov\na komunikácie týkajúcich sa pripravovaného článku o talianskej mafii na východe\nSlovenska, na ktorom pred smrťou pracoval J. K. v spolupráci s\n\n, kedy je\n\ntento možný motív preverovaný ako vyšetrovacia verzia v rámci vyšetrovania predmetného\nskutku.“\n65. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnutý príkaz bol\nodôvodnený v rozsahu zodpovedajúcom povahe veci a štádiu konania. S ohľadom\nna uvedené skutočnosti ústavný súd aj túto časť ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 22 ods. 1 a 2\nústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\n66. Sťažovateľka porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 22 ods. 1 a 2\nústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu odvíja zrejme od namietaného porušenia\nzákladného práva na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 10\nods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť zaistením mobilného telefónu, ktorý sťažovateľka\nna základe výzvy vydala.\n33\n\n67. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia práv\nna slobodu prejavu podľa ústavy a dohovoru odmietol, konštatuje, že v takom prípade\nnemohlo ani dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa čl. 20\nods. 1 a čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Ústavný súd\nzároveň pripomína, že zo samotnej podstaty inštitútu vydania, resp. zaistenia veci vyplýva,\nže má vplyv na reálny výkon držby k vydanej veci.\n68. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že aj v tejto časti bolo treba\nústavnú sťažnosť odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n69. Ústavný súd sa nestotožňuje ani s námietkou sťažovateľky (bod 29 ústavnej\nsťažnosti, pozn.), že príkaz „je de iure stále platný a vykonateľný a môže byť voči nej\nde facto vždy a znova aplikovaný... orgány činné v trestom konaní sa môžu v súčasnosti ako\naj v budúcnosti pokúsiť na základe Príkazu zabezpečiť údaje vo vzťahu k akémukoľvek\nmobilnému telefónu Sťažovateľky.“.\nPodľa § 90 ods. 3 Trestného poriadku ak uchovávanie počítačových údajov vrátane\nprevádzkových údajov na účely trestného konania už nie je potrebné, vydá predseda senátu\na pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz\nna zrušenie uchovávania týchto údajov.\nZ ústavnej sťažnosti, jej príloh i písomných vyjadrení generálnej prokuratúry\na ministerstva vnútra vyplýva, že napadnutý príkaz bol vydaný s cieľom vydania údajov\nv mobilnom telefóne sťažovateľky, avšak z dôvodu, že sťažovateľka neumožnila aktivovať\nrežim pre priame pripojenie telefónu ku skenovaciemu zariadeniu UFED, príkaz nebol\nrealizovaný. Na základe uvedeného nie je zákonný dôvod na jeho zrušenie.\n70. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n71. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v jej ústavnej sťažnosti\n(priznanie finančného zadosťučinenia, trovy konania).\n\n34\n\n72. Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd poukazuje na § 110 ods. 2 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého\nak má strana viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí strana\nna doručovanie písomností. Ak strana výslovne neurčí žiadneho z advokátov, doručuje sa\nktorémukoľvek z nich. Pretože sťažovateľka v splnomocnení neurčila právneho zástupcu\nna doručovanie písomností, ústavný súd toto rozhodnutie doručí advokátovi Mgr. Tomášovi\nKamencovi, ktorý aj doplnil ústavnú sťažnosť splnomocnením vo forme zaručenej\nkonverzie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. mája 2019\n\n35", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "vec (v procesnom zmysle)-príkaz konať vo veci", "práva a slobody – politické-sloboda prejavu a právo na informácie", "ochrana súkromného a rodinného života", "vlastníctvo-obmedzenie", "vec (vo fyzickom zmysle)-zaistenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1"}, {"guid": "ussr:683e2bbb-ed20-4817-9b86-238984765fa7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.291.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 291/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 291/2016 z 7. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-07", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.291.2016.1"}, {"guid": "ussr:a8a27083-3a48-476a-8c05-f25786fcd395", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.253.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 253/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 253/2016 z 17. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-17", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.253.2016.1"}, {"guid": "ussr:642f3f9f-d215-4faa-86d5-c88f5d0560fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 551, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1"}, {"guid": "ussr:8a5b191b-1d9f-4b35-aede-c4b8282be37d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 270/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 270/2013 z 23. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a5b191b-1d9f-4b35-aede-c4b8282be37d"}, {"guid": "ussr:c1a176d2-35d9-41ed-a27c-b17f2e75de71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 403/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 403/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1a176d2-35d9-41ed-a27c-b17f2e75de71"}, {"guid": "ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 473/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078"}, {"guid": "ussr:5811018f-255e-434f-9b69-829957a7fc66", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/2010 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5811018f-255e-434f-9b69-829957a7fc66"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:09ebd55e-041c-41d1-b659-b43e93eaeef0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 53/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 53/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:09ebd55e-041c-41d1-b659-b43e93eaeef0"}, {"guid": "ussr:bed950f0-00b7-4236-8723-c1ca18df53da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 414/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 414/2010 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bed950f0-00b7-4236-8723-c1ca18df53da"}, {"guid": "ussr:d2d64e91-ef03-49e2-9c6a-7f06796d8648", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 107/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 107/2010 z 28. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-28", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d2d64e91-ef03-49e2-9c6a-7f06796d8648"}, {"guid": "ussr:a0640e50-6269-436f-bbcd-0d40806b17aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 68/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0640e50-6269-436f-bbcd-0d40806b17aa"}, {"guid": "ussr:207afe63-6111-49e9-80ee-9b38d58ebcf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 54/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 54/2010 z 16. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-16", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:207afe63-6111-49e9-80ee-9b38d58ebcf6"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07 z 4. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-04", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:7d620c59-27d9-4168-b1dc-0774328fea31", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 199/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d620c59-27d9-4168-b1dc-0774328fea31"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:a96b5f45-6689-46bb-ac1c-496d2b011033", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 274/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 274/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a96b5f45-6689-46bb-ac1c-496d2b011033"}, {"guid": "ussr:fce57628-be7b-47b2-a7bf-891519f51c8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 262/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 262/04 z 25. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-25", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fce57628-be7b-47b2-a7bf-891519f51c8f"}, {"guid": "ussr:774fe710-1bb1-4e6d-8c92-6b0ac4de848b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 193/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 193/03 z 30. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-30", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:774fe710-1bb1-4e6d-8c92-6b0ac4de848b"}, {"guid": "ussr:7cb923ac-6498-441a-840f-2cc692c19f8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/04 z 22. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-22", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cb923ac-6498-441a-840f-2cc692c19f8c"}, {"guid": "ussr:fa8d7e1b-3463-4f9a-ba5a-e1d8c7d50a8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/02 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 137, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa8d7e1b-3463-4f9a-ba5a-e1d8c7d50a8e"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 36/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/02 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7e9125d0-2e19-4485-9186-25fc07232dc3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.300.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 300/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 300/2025 z 7. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.300.2025.2"}, {"guid": "ussr:7ec522cd-0160-4b43-8995-83c097694ca1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.104.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2023 z 26. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.104.2023.1"}, {"guid": "ussr:a1dda47e-55fd-4391-8ab7-ff316cb0c4c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.479.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 479/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 479/2022 z 8. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-08", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.479.2022.1"}, {"guid": "ussr:4368ade8-0b9e-4723-8362-e703afb38517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.347.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 347/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 347/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.347.2022.1"}, {"guid": "ussr:1b12ed5e-9727-489a-9fb2-9a1893fb564b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.416.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 416/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 416/2020 z 26. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.416.2020.1"}, {"guid": "ussr:7ae294ac-a40a-436d-a442-fc5b61f99a93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.210.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.210.2020.1"}, {"guid": "ussr:7be1c582-0d8a-4fb2-8ee6-b0b7aacc7281", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.341.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 341/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 341/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.341.2019.1"}]}