{"guid": "ussr:f911c75e-dca3-4a20-9eb1-a21d666968a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.61.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 61/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 61/2019 z 23. 5. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. mája 2019, sp. zn. II. ÚS 61/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.61.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-05-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f911c75e-dca3-4a20-9eb1-a21d666968a6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.61.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.61.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.61.2019.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 61/2019-46\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2019\npredbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n, a\n\n,\n,\n\n,\n\n, zastúpených advokátkou JUDr. Irenou Sopkovou, Hlavná 25,\nKošice, vo veci namietaného porušenia ich základných práv na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd a na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uznesením\nPrezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej\npolície, expozitúry Bratislava ČVS: PPZ-824/NKA-FP-BA-2017 z 26. októbra 2017\na uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\nč. k. VII/2 Gv 270/17/1000-13 z 22. januára 2018 a ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou\n\nJUDr. Irenou Sopkovou, Hlavná 25, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základných\npráv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nč. k. XVI/2 Pz 17/18/1000-8 z 2. mája 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavné sťažnosti\no d m i e t a pre neprípustnosť.\n\n,\n\na\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla\n2018 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n, a\n\n,\n\n,\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľka“, spolu aj „sťažovatelia“), pôvodne zastúpených\nspoločnosťou Zahoráková & Partners, s. r. o., Krasovského 13, Bratislava, v mene ktorej\nkoná advokátka a konateľka Mgr. Renáta Zahoráková, doplnená podaním doručeným\nústavnému súdu 28. mája 2018, vo veci namietaného porušenia ich základných práv\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\na na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného\nzboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúry\nBratislava ČVS: PPZ-824/NKA-FP-BA-2017 z 26. októbra 2017 (ďalej len „uznesenie\nvyšetrovateľa“) a uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej\nprokuratúry\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„úrad\n\nšpeciálnej\n\nprokuratúry“)\n\nč. k. VII/2 Gv 270/17/1000-13 z 22. januára 2018 (ďalej len „uznesenie prokurátora“).\n2. Ústavnému súdu bola 20. júna 2018 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky,\npôvodne zastúpenej spoločnosťou Zahoráková & Partners, s. r. o., Krasovského 13,\nBratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka Mgr. Renáta Zahoráková, vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy\nupovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) č. k. XVI/2 Pz 17/18/1000-8 z 2. mája 2018 (ďalej len „upovedomenie\ngenerálneho prokurátora“).\n\n2\n\n3. Uznesením ústavného súdu sp. zn. PLs. ÚS 15/2018 z 25. júna 2018 boli obe\nústavné sťažnosti uvedené v bode 1 a 2 odôvodnenia tohto uznesenia spojené na spoločné\nkonanie. Podaním doručeným ústavnému súdu 4. októbra 2018 boli ústavné sťažnosti\ndoplnené o ďalšiu argumentáciu. Podaním doručeným ústavnému súdu 23. októbra 2018\npôvodná právna zástupkyňa sťažovateľov oznámila ukončenie právneho zastúpenia\nsťažovateľov v konaní pred ústavným súdom. Sťažovatelia následne doručili ústavnému\nsúdu plnomocenstvo na ich zastupovanie udelené JUDr. Irene Sopkovej, advokátska\nkancelária, Hlavná 25, Košice.\n4. Z obsahu oboch ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že uznesením\nvyšetrovateľa bolo sťažovateľom vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin\nporušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa ustanovení § 237 ods. 1 a ods. 4\npísm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou\nspolupáchateľstva podľa § 20 citovaného zákona. O sťažnostiach, ktoré sťažovatelia voči\nuzneseniu vyšetrovateľa podali, bolo rozhodnuté uznesením prokurátora, ktorým boli\nsťažnosti podľa § 193 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z .z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) zamietnuté ako nedôvodné.\nSťažovateľka z dôvodu nesúhlasu s uznesením prokurátora adresovala generálnemu\nprokurátorovi list obsahujúci návrh na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku, teda\nnávrh\n\nna\n\nzrušenie\n\nprávoplatného\n\nrozhodnutia\n\nv prípravnom\n\nkonaní\n\ngenerálnym\n\nprokurátorom. Upovedomením generálneho prokurátora bolo sťažovateľke oznámené, že\ngenerálny prokurátor nezistil porušenie zákona ani v uznesení vyšetrovateľa a ani\nv uznesení prokurátora, preto návrhu sťažovateľky na postup podľa citovaného ustanovenia\nTrestného poriadku nevyhovel. Uviedol tiež, že sa nezaoberal obsahom ďalšieho listu\nsťažovateľky, ktorým doplnila svoj pôvodný návrh, s odôvodnením, že bolo toto doplnenie\npodané po uplynutí predpísanej zákonnej lehoty.\n5. Sťažovatelia v ústavných sťažnostiach prezentujú námietky porušenia ich\noznačených základných práv uznesením vyšetrovateľa, ako aj uznesením prokurátora\na upovedomením generálneho prokurátora. V tejto súvislosti argumentujú, že im bolo\n\n3\n\nobvinenie vznesené predčasne, v priebehu iba šestnástich dní od začatia trestného stíhania\nvo veci, bez toho aby bola sťažovateľka predtým vypočutá aspoň v postavení podozrivej.\nSťažovatelia namietajú, že sa orgány činné v trestnom konaní vo svojich rozhodnutiach\nnáležite nevysporiadali s obligátornymi znakmi skutkovej podstaty stíhaného trestného činu.\nPodľa vyjadrenia sťažovateľov vyšetrovateľ vypočul len dvoch svedkov, oznamovateľov\ntrestného činu, u ktorých vo vzťahu k ich výpovediam nepreveril ich pomer k vyšetrovanej\ntrestnej veci, a to pre účely posúdenia ich nezaujatosti, a teda hodnovernosti ich výpovedí,\npričom pri realizácii ich výsluchu porušil procesné pravidlá regulárneho vedenia výsluchu.\n6. Sťažovatelia sú toho názoru, že prokurátor pri rozhodovaní o ich sťažnostiach,\nktoré uplatnili proti uzneseniu vyšetrovateľa, iba nekriticky prevzal odôvodnenie uznesenia\nvyšetrovateľa bez toho, aby sa náležite vysporiadal s argumentáciou oboch sťažností.\nProkurátor podľa nich v odôvodnení rozhodnutia svoje konštatovania neoprel o žiadne\nkonkrétne dôkazy. Sťažovatelia na tomto mieste v konkrétnosti dôvodia: „Prokurátor ani\njedno svoje konštatovanie neoprel o žiadny konkrétny dôkaz, z ktorého by predmetné\nkonštatovania priamo vyplývali. Jeho konštatovania ohľadom porušenia zákonnej\npovinnosti spravovať cudzí majetok a spôsobenia škody na cudzom majetku boli výhradne\nšpekulatívne a tieto nemali žiadnu oporu ani objektívny podklad vo vykonanom dokazovaní.\nVýška škody, ktorá je obligatórnym znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty\nstíhaného trestného činu, bola prokurátorom vyčíslená v rozpore so základnými\nekonomickými princípmi, trhovými atribútmi a to na základe preukázateľne nepoužiteľných\nlistinných dôkazov - znaleckých posudkov. Tieto znalecké posudky neboli vyhotovované pre\núčely konkrétneho trestného konania a vzhľadom na absolútne nesúvisiace úlohy zadané\nznalcom, tieto ani nemohli objektívne reflektovať trestnoprávne aspekty posudzovanej\nobchodnej transakcie. V tomto smere postačuje uviesť skutočnosť, že použitie metódy\npolohovej diferenciácie ako aj kombinovanej metódy, nemôže za žiadnych okolností\nobjektivizovať reálnu trhovú cenu prevádzaných nehnuteľností v danom čase a priestore,\npričom v posudzovanej veci je absolútne bezpredmetné stanovenie tzv. všeobecnej hodnoty\nnehnuteľností. Sťažovatelia poukazujú na to, že obsah znaleckého posudku spoločnosti\nCORPORA, a. s., ktorý posudok bol doručovaný priamo prokurátorovi v čase, kedy\nrozhodoval o sťažnosti sťažovateľov, sťažovateľom ani po vyše troch mesiacov (napriek\n\n4\n\nsnahe získať jeho kópiu) nie je doposiaľ známy a o existencii tohto listinného dôkazu sa\nsťažovatelia dozvedeli až z uznesenia prokurátora.“\n7. V ústavnej sťažnosti sťažovatelia okrem námietky porušenia ich základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny\npredkladajú aj námietku porušenia ich základného práva na obhajobu a dôvodia, že\npri rozhodovaní prokurátor vychádzal z obsahu dôkazu, špecifikovaného znaleckého\nposudku, ku ktorému sťažovatelia nemali možnosť sa vyjadriť, pretože jeho obsah nebol\nzahrnutý\n\nani\n\nv uznesení\n\nvyšetrovateľa\n\na súčasne\n\nsa\n\nposudok\n\nnenachádzal\n\nani\n\nvo vyšetrovacom spise. Ďalej sa podľa sťažovateľov prokurátor nevysporiadal s ich\nnámietkami o nedostatkoch náležitostí zápisníc o výsluchu svedkov (poškodených)\na nesprávnym spôsobom reagoval na ich výhrady k spôsobu zastúpenia svedkov,\npoškodených v dotknutom trestnom konaní.\n8. V rámci argumentačnej línie svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľka prezentuje\npodrobné tvrdenia, ktorými v podstate poukazuje na to, že náprava jednotlivých\nv predchádzajúcich bodoch špecifikovaných pochybení orgánov činných v trestnom konaní\nnebola poskytnutá ani zo strany generálneho prokurátora, keďže nevyhovel jej návrhu\nna postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku. Sťažovateľka tiež považuje za arbitrárny\npostup generálneho prokurátora, ktorý sa nezaoberal jej podaním doplňujúcim argumentáciu\npôvodného návrhu, dôvodiac oneskorenosťou tohto podania.\n9. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd\nrozhodol v ich veci nálezom, ktorým by vyslovil porušenie ich základných práv na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a na obhajobu\npodľa čl.\n\n50\n\nods.\n\na upovedomením\n\n3\n\nústavy\n\ngenerálneho\n\nuznesením\nprokurátora,\n\nvyšetrovateľa,\noznačené\n\nuznesením\n\nrozhodnutia\n\nprokurátora\n\na upovedomenie\n\ngenerálneho prokurátora zrušil, vrátil vec sťažovateľov na nové prejednanie a rozhodnutie\na priznal im tiež náhradu trov právneho zastúpenia, ako aj primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 10 000 €, a to každému z nich, ktoré je povinný vyplatiť im úrad\nšpeciálnej prokuratúry.\n\n5\n\nII.\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nv čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2\nzákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,\npričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú\nzachované.\n13. Ústavný súd uvádza, že vec sťažovateľov bola pôvodne pridelená sudcovi\nspravodajcovi Rudolfovi Tkáčikovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu\nskončilo 16. februára 2019. Preto v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\n(ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľov pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi\nMolnárovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce prejednaná a rozhodnutá v druhom senáte\nústavného súdu.\n14. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\n\n6\n\ntento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v ustanovení § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením\nodmietnuť návrh na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd\nprávomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35\na ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa\n§ 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je\npodaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n15. Z obsahu citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje\no sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb namietajúcich porušenie svojich\nzákladných práv a slobôd len vtedy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Pokiaľ ústavný\nsúd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany označeného základného práva\nalebo slobody, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím\njemu dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej\nmoci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu jej predčasnosti, resp. neprípustnosti\n(obdobne napr. sp. zn. I. ÚS 103/02). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu zaoberať sa porušením základného\npráva alebo slobody len za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje\núčinnú ochranu (obdobne napr. sp. zn. I. ÚS 78/99).\nIII.\n16. Ústavné sťažnosti sťažovateľov smerujú proti rozhodnutiam orgánov činných\nv trestnom konaní vydaných v rámci prípravného konania, kde podstata jednotlivých\npredostretých námietok sťažovateľov spočíva v ich nespokojnosti so vzneseným obvinením,\nktoré považujú za predčasné, nemajúce oporu v dosiaľ vykonanom dôkaznom procese.\n\n7\n\n17. Ústavný súd konštatuje, že trestná vec sťažovateľov sa v čase podania ústavných\nsťažností nachádzala v predsúdnom konaní v štádiu prípravného konania, v rámci ktorého\no meritórnej otázke trestného obvinenia s konečnou platnosťou ešte rozhodnuté nebolo.\nÚstavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne prihliada na to, že nie je iba jeho\npovinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej\nrozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov\nvyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto\npovinnosť majú aj všeobecné súdy, resp. aj iné orgány verejnej moci ako primárni\nochrancovia ústavnosti (obdobne napr. sp. zn. III. ÚS 79/02). Danú skutočnosť zohľadňuje\nnapokon aj znenie čl. 127 ods. 1 ústavy limitujúce právomoc ústavného súdu vo vzťahu\nk všeobecným súdom (resp. iným orgánom verejnej moci) princípom subsidiarity,\npodľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd iba v tých prípadoch,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n18. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku\naž po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie\ngarancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní\na súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení\nmožno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd\noznačených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu\nsamotného trestného konania. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel\nby účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava\nprocesných pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných\nv trestnom konaní a súdov).\n19. Ústavný súd v prvom rade upriamuje pozornosť na § 230 ods. 1 Trestného\nporiadku, podľa ktorého dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva\nprokurátor. Úlohou prokurátora pri výkone dozoru v prípravnom konaní je dozerať na to,\naby orgány činné v trestnom konaní dodržiavali všetky ustanovenia Trestného poriadku, aby\npostupovali v zhode s účelom trestného konania a základnými zásadami trestného konania,\n\n8\n\nmusí pritom súčasne dbať na to, aby nikto nebol bezdôvodne trestne stíhaný a nezákonne\nobmedzovaný na základných právach a slobodách. V tomto kontexte ďalej ústavný súd\nupriamuje pozornosť na ustanovenia § 215 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorých\nprokurátor trestné stíhanie zastaví v prípadoch v tomto ustanovení taxatívne vymedzených,\nktorými sú okrem iných aj tieto prípady: ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa\nvedie trestné stíhanie; ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie\nveci; ak je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený. Z uvedených ustanovení Trestného\nporiadku vyplýva, že platná právna úprava zveruje v štádiu konania, v ktorom sa\nsťažovatelia obracajú so svojou sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ústavný súd,\nochranu ich práv tzv. dozorujúcemu prokurátorovi, v ktorého právomoci je korigovať\nprípadné pochybenia prípravného konania a dokonca v opodstatnených prípadoch\nrozhodnúť o zastavení trestného stíhania, v rámci ktorého bolo vznesené obvinenie\nkonkrétnej osobe.\n20. Ďalej ústavný súd poukazuje na ustanovenia týkajúce sa ďalšej nasledujúcej\netapy trestného konania (súdneho konania v štádiu predbežného prejednania obžaloby),\na síce na § 244 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, podľa ktorého v rámci predbežného\nprejednania obžaloby konajúci súd trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené\nv ustanovení § 215 ods. 1 Trestného poriadku, ako aj na ustanovenie § 244 ods. 1 písm. h)\nTrestného poriadku, podľa ktorého konajúci súd obžalobu odmietne a vráti vec\nprokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia\nzabezpečujúce práva obhajoby. Z obsahu citovaných ustanovení Trestného poriadku\nvyplýva, že je v príslušnom štádiu trestného konania ochrana práv sťažovateľov zaručená\nzo strany všeobecného súdu, v ktorého právomoci je predbežne prejednať podanú obžalobu\npo jej predložení prokurátorom a korigovať prípadné pochybenia prípravného konania.\n21. Napokon ústavný súd poukazuje na to, že platná právna úprava trestného konania\numožňuje sťažovateľom aj v nasledujúcich štádiách trestného konania v rámci uplatnenia\npráva na obhajobu domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany svojich označených\npráv, a to na hlavnom pojednávaní, prípadne prostredníctvom riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov. Sťažovatelia môžu uplatniť v rámci práva na obhajobu\n\n9\n\nargumentáciu týkajúcu sa zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní v rámci\nprípravného konania na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom, prípadne\nvyužitím opravných prostriedkov (odvolania a dovolania) v trestnom konaní.\n22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k názoru, že sťažovatelia\nmajú v systéme trestného konania k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany\nsvojich práv v prípade uznania ich argumentácie buď dozorujúcim prokurátorom alebo\nvšeobecnými súdmi oprávnenými konať v ich trestnej veci. Za týchto okolností nie je daný\ndôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej fáze prebiehajúceho trestného konania vo veci\nsťažovateľov do právomoci iných orgánov verejnej moci (prokuratúry a všeobecných\nsúdov).\n23. Nevyužitie uvedených možností ochrany označených práv sťažovateľov nemožno\nnahradzovať ústavnou sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy,\nak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv\n(čl. 127 ods. 1 ústavy).\n24. Vychádzajúc zo všetkých čiastkových záverov uvedených v bodoch 16 až 23\nodôvodnenia tohto rozhodnutia, ústavný súd posúdil ústavné sťažnosti sťažovateľov\nsmerujúce proti uzneseniu vyšetrovateľa, uzneseniu prokurátora a upovedomeniu\ngenerálneho prokurátora ako predčasne podané a ako také ich podľa § 56 ods. 2 písm. d)\nzákona o ústavnom súde odmietol pre ich neprípustnosť.\n25. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavných sťažnostiach\nsťažovateľov potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. mája 2019\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "trestné konanie-vznesenie obvinenia", "generálny prokurátor", "opravný prostriedok-v trestnom práve", "trestné konanie-prípravné", "sťažnosť", "zákonnosť", "orgán činný v trestnom konaní", "výsluch, výpoveď, vypočutie-výsluch svedka", "dokazovanie-dokazovanie v trestnom konaní", "trestné stíhanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "prokurátor, prokuratúra-dozor prokurátora"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}, {"guid": "ussr:96b024b8-0a97-4438-bea9-833f7c5e06ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/99 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:10367100-f553-4044-8b65-63c95b824714", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.651.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 651/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 651/2023 z 29. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.651.2023.1"}, {"guid": "ussr:0846e1d0-dddf-4468-a52b-1a4904b9d93f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.19.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/2022 z 12. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.19.2022.1"}, {"guid": "ussr:798419df-546c-4785-b245-65da949fefb0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.62.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 62/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 62/2021 z 11. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.62.2021.1"}, {"guid": "ussr:1b12ed5e-9727-489a-9fb2-9a1893fb564b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.416.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 416/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 416/2020 z 26. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.416.2020.1"}, {"guid": "ussr:d9136088-8169-462a-9285-c32449525e34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.303.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 303/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 303/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.303.2020.1"}, {"guid": "ussr:1c3f3ba4-ac55-46ce-8f29-1c3d4bd5b567", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.173.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 173/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 173/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.173.2020.1"}, {"guid": "ussr:9e49add4-0e9b-4879-b90b-9b98c45122a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.386.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 386/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 386/2019 z 5. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-05", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.386.2019.1"}, {"guid": "ussr:954939ba-b68e-4eb7-b031-700cba593883", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.458.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 458/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 458/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.458.2019.1"}]}