{"guid": "ussr:b5d276f7-4496-4d57-b7ad-b3c9a1adf833", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.594.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 594/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 594/2018 z 13. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. decembra 2018, sp. zn. II. ÚS 594/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.594.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b5d276f7-4496-4d57-b7ad-b3c9a1adf833", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.594.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.594.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.594.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 594/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11,\nŽilina, zastúpenej spoločnosťou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8,\nBratislava, konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. Františka Sedlačka, PhD., LL.M.,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Trnave č. k. 9 CoE 550/2016-59 z 28. novembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s., o d m i e t a\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n24. septembra 2018 doručená sťažnosť spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova\n11, Žilina (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 9 CoE 550/2016-59 z 28. novembra 2017, ktorou žiada vydať tento\nnález:\n„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\na právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. 11. 2017 č. k.\n9CoE/550/2016-59 porušené boli.\nII. Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. 11. 2017 č. k. 9CoE/550/2016-59\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.\nIII. Krajský súd v Trnave je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov\nkonania do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\n2. Ako zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z k nej pripojených príloh\nvyplynulo, sťažovateľka bola ako oprávnená účastníkom exekučného konania vedeného\nna Okresnom súde Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 12 Er 737/2015\nproti\n\n(ďalej len „povinná“), u súdneho exekútora JUDr. Martina\n\nHermanovského (ďalej len „súdny exekútor“) pod sp. zn. EX 1442/2015 pre vymoženie\nsumy 11 980,21 € s príslušenstvom. Sťažovateľka sa návrhom na vykonanie exekúcie\ndoručeným súdnemu exekútorovi 12. júna 2015 domáhala vymoženia pohľadávky\nod povinnej\n\nz\n\nexekučného\n\ntitulu,\n\nktorým\n\nbol\n\nrozhodcovský\n\nrozsudok\n\nStáleho\n\nrozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie č. II/2014-7285 z 30. decembra 2014\n(ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorým bola zaviazaná povinná zaplatiť sťažovateľke\nsumu 1 220,07 € s úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania. Rozhodcovský rozsudok\nsa stal podľa na ňom vyznačenej doložky vykonateľným 18. apríla 2015. Pohľadávka\npriznaná rozhodcovským rozsudkom bola založená na zmluve č. 99460/515567\no poskytnutí peňažných prostriedkov na prefinancovanie bývania (kombinovaný úver –\nhypotéka a spotrebný úver) vo výške 39 874,53 € uzatvorenej medzi sťažovateľkou\na povinnou 14. augusta 2007 (ďalej len „zmluva“). Pretože povinná porušila povinnosť\n\n2\n\nsplácať úver riadne a včas, sťažovateľka vyhlásila jeho predčasnú splatnosť k 8. januáru\n2014.\n3. Okresný súd uznesením č. k. 12 Er 737/2015-21 z 11. mája 2016 žiadosť súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. S poukazom na § 44\nods. 2, 3 a § 243d ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.\no súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zistil rozpor\nžiadosti o udelenie poverenia so zákonom. Vychádzal z toho, že podkladom na vykonanie\nexekúcie bol rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore. Právny vzťah medzi\nsťažovateľkou a povinnou založený zmluvou podliehal ustanoveniam § 52 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a zákona č. 250/2007 Z. z.\no ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože sťažovateľka je podnikateľom, ktorý\npri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti, a povinná je fyzickou\nosobou, ktorá preukázateľne nekonala v tomto vzťahu v rámci predmetu svojej obchodnej\nalebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 243d ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku\n[prechodného ustanovenia zavedeného zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom\nrozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“) novelizujúceho i\nExekučný poriadok s účinnosťou od 1. januára 2015] exekučné konanie na podklade\nrozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je\nspor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. januárom 2015,\nmožno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Podľa § 243d ods. 1 druhej\nvety Exekučného poriadku na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto\nlehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie\nprestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Okresný súd vzhľadom na toto\nustanovenie preskúmal z úradnej povinnosti, či je exekučný titul v súlade so zákonom, a to\nz materiálnej i formálnej stránky, a dospel k záveru, že priznané plnenie exekučným titulom\nv súlade so zákonom nie je a exekučný titul má vady po materiálnej stránke – pretože návrh\nna vykonanie exekúcie podala sťažovateľka 12. júna 2015, nebol podaný v trojmesačnej\n\n3\n\nlehote plynúcej od 1. januára 2015. Okresný súd preto žiadosť súdneho exekútora o\nudelenie poverenia zamietol.\n4. Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu č. k. 12 Er 737/2015-21\nz 11. mája 2016 odvolanie, ktorým navrhla odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zrušiť\na vec vrátiť okresnému súdu. Odvolanie odôvodnila tým, že okresný súd vec nesprávne\nprávne posúdil a jeho konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie. Poukázala na to, že rozhodcovský rozsudok sa stal vykonateľným až 18. apríla\n2015 a sťažovateľka mohla preto podať návrh na vykonanie exekúcie až po tomto dni.\nNapadnuté rozhodnutie vedie k neakceptovateľnému záveru, že exekučné konanie\nna podklade rozhodcovského rozsudku vydaného pred 1. januárom 2015 nie je možné začať\npo 1. apríli 2015, aj keď samotné rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť až neskôr.\nSťažovateľke tak bola odňatá možnosť dosiahnuť nútený výkon rozhodcovského\nrozhodnutia, ktorý má všetky atribúty vykonateľného exekučného titulu. Okresný súd\nnevzal do úvahy, že sťažovateľka podala návrh na vykonanie exekúcie bezodkladne\npo vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, a tiež opomenul otázku ochrany dobrej viery\noprávneného a zjednodušene poukázal na to, že návrh bol podaný oneskorene. Neexistuje\nžiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa oprávnený v takomto prípade nemohol domáhať\nv exekučnom konaní vymoženia pohľadávky na podklade rozhodcovského rozsudku.\nRozhodnutie okresného súdu je pre sťažovateľku extrémne nespravodlivé, zasahuje do jej\nprávnej istoty.\n5. Krajský súd uznesením č. k. 9 CoE 550/2016-59 z 28. novembra 2017 rozhodnutie\nokresného súdu ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\nZdôraznil, že § 243d ods. 1 Exekučného poriadku jednoznačne špecifikuje rozhodcovské\nrozhodnutia, na ktoré sa vzťahuje tým, že ide o rozhodnutia vydané pred 1. januárom 2015.\nPokiaľ by zákonodarca hodlal viazať špecifikáciu týchto rozhodnutí na ich právoplatnosť\nalebo vykonateľnosť, formuloval by takým spôsobom i právnu normu.\n\n4\n\n6. Uznesenie okresného súdu č. k. 12 Er 737/2015-21 z 11. mája 2016 v spojení\ns uznesením krajského súdu č. k. 9 CoE 550/2016-59 z 28. novembra 2017 nadobudlo\nprávoplatnosť 19. júla 2018.\n7. Sťažovateľka sťažnosť na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením krajského súdu č. k. 9 CoE 550/2016-59 z 28. novembra 2017 odôvodnila tým,\nže právne závery krajského súdu sú zjavne neodôvodnené, arbitrárne, z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné. Krajský súd interpretoval rozhodujúcu normu\nnesprávnym spôsobom, v dôsledku čoho sa sťažovateľke nedostalo takej súdnej ochrany,\naká by jej v prípade ústavne konformného výkladu patrila. Sťažovateľka zopakovala dôvody\nuplatnené v podanom odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu, znova zdôraznila, že\nvýkonu rozhodcovského rozsudku sa domáhala bezodkladne po nadobudnutí jeho účinnosti\na uznesenie krajského súdu označila za prejav byrokratického formalizmu. Krajský súd\npodľa názoru sťažovateľky nevzal do úvahy, že sťažovateľka nemohla zachovať lehotu\nurčenú v § 243d ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu, ktorý nemohla nijako ovplyvniť.\nVzniknutá absurdná procesná situácia mala byť krajským súdom interpretačne preklenutá.\nJe neakceptovateľné, aby bola sťažovateľka sankcionovaná nevydaním poverenia\nna vykonanie exekúcie za situácie, keď si legitímne uplatnila svoju peňažnú pohľadávku\na disponuje formálne i materiálne vykonateľným exekučným titulom. V materiálnom\nprávnom štáte právo nesmie byť aplikované iba schematickým porovnaním skutkového\nstavu s textom normy. Povinnosť súdu nájsť právo znamená aj povinnosť zisťovať\na formulovať, čo je konkrétnou právnou normou sledované. Objektívna nemožnosť podať\nnávrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote nemôže viesť k záveru, že\nexekúciu nemožno vykonať. Výkon rozhodnutia je pritom rovnako integrálnou súčasťou\nsúdnej ochrany. Krajský súd mal pri aplikácii § 243d ods. 1 Exekučného poriadku\nvychádzať z racionálnej argumentácie, ktorá vylučuje akúkoľvek svojvôľu pri výklade.\nInterpretácia aplikovanej normy krajským súdom však zásadne poprela jej účel a význam.\nVšeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa\nod neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická\nsúvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pokiaľ tak krajský súd vo veci\n\n5\n\nsťažovateľky nepostupoval, porušil jej základné právo na súdnu ochranu a právo\nna spravodlivý proces.\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n10. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n12. Sťažovateľka namieta porušenie týchto ustanovení ústavy a dohovoru:\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n6\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\n14. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\n15. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho úlohou nie je posudzovať vhodnosť\na účelnosť výkladu príslušného právneho predpisu všeobecným súdom. Ústavný súd\nhodnotí, či v konkrétnej veci uskutočnený výklad právnej normy je ústavne udržateľný, t. j.\nči nie je arbitrárny (svojvoľný) alebo zjavne neodôvodnený. Rovnako tak ústavný súd\nnezosúlaďuje rozdielnu judikatúru všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 342/2010,\nIII. ÚS 348/2011, IV. ÚS 142/2012, III. ÚS 11/2014). Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie s ústavou,\n\n7\n\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo\nk porušeniu základného práva alebo slobody. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\n16. Ústavný súd konštatoval už i to, že skutkové závery všeobecného súdu môžu byť\npredmetom jeho preskúmavania iba vtedy, ak by z nich vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by\nmali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli\nnapravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\n17. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06)\nkaždý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo\npodľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku\nSlovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo\nna to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho\nvyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav\nveci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma.\n18. Z pohľadu ústavnoprávneho teda treba určiť povahu prípadov, v ktorých\nnesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom môže mať za následok\nporušenie základných práv a slobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno za také\npovažovať prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá\ns konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva, prípadne s konkurenciou rôznych\ninterpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov, a naostatok\nza také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva (m. m.\n\n8\n\nI. ÚS 331/09, I. ÚS 316/2011). Inými slovami, v prípadoch posudzovania individuálnych\nsťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je úlohou ústavného súdu preskúmavať príslušné\nprávne predpisy a prax in abstracto, ale obmedziť sa, nakoľko je to len možné, na posúdenie\nkonkrétneho prípadu na účely zistenia, či spôsob, akým boli uvedené predpisy aplikované\nalebo sa dotkli sťažovateľa, viedol k porušeniu ústavy a príslušných medzinárodných\nzmlúv.\n19. Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\n20. Sťažovateľka odôvodňuje sťažnosť na porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru tým, že rozhodnutie krajského súdu je založené na ústavne nesúladnej\ninterpretácii § 243d ods. 1 Exekučného poriadku.\n21. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade\nrozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je\nspor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. januárom 2015,\nmožno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu\nna vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie\nexekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania\nzaväzovať.\n\n9\n\n22. Krajský súd uznesenie č. k. 9 CoE 550/2016-59 z 28. novembra 2017 odôvodnil\ntakto:\n„Odvolací súd viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1\nCSP) po preskúmaní napadnutého uznesenia a tiež predloženého spisového materiálu\ndospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec\nsprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto poukazuje. Z dôvodu\npotreby vysporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti\nnapadnutého uznesenia odvolací sud považuje za potrebne dodať nasledovné...\n... V predmetnej veci bola medzi povinným a oprávneným dňa 14. 8. 2007 uzatvorená\nzmluva o poskytnutí peňažných prostriedkov na prefinancovanie bývania (ide tu\no kombinovaný úver - hypotéka aj spotrebný úver). Predmetná zmluva spĺňa kritériá\nstanovené ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, bola uzatvorená medzi\ndodávateľom a spotrebiteľom, ide o spotrebiteľsky vzťah.\n... Zo zákonného ustanovenia § 243d ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že\nzákonodarca v týchto prípadoch jednoznačne špecifikoval rozhodcovské rozhodnutia, okrem\niného tým, že ide o rozhodnutia vydané pred 1. januárom 2005, ktoré možno začať len\ndo troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Z čisto jazykového resp. gramatického\nvýkladu cit. ust. § 243d ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva logický záver, že ustanovenie\n§ 243d ods. 1 Exekučného poriadku sa výlučne týka rozhodcovských rozhodnutí vydaných\npred 1. januárom 2015, pričom pojmom vydané treba rozumieť rozhodnuté, vyhotovené.\nAk by nemal zákonodarca v úmysle trojmesačnú lehotu priorizovať, bolo by znenie zákona\nv tomto smere aj štylizované, resp. zohľadnená možnosť plynutia lehoty na správoplatnenie,\nrespektíve vykonateľnosť rozhodcovského rozhodnutia.\n... Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žiadosť\no udelenie poverenia súdneho exekútora zamietol pre jej rozpor so zákonným ustanovením\n§ 243d ods. 1 Ex. por. Odvolací sud napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávne v zmysle § 387 CSP potvrdil.“\n\n10\n\n23. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia krajského\nsúdu dospel k záveru, že krajský súd dal dostatočnú odpoveď na otázku, z akých dôvodov\npovažoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a z akých dôvodov je\nrozhodujúcim pre aplikáciu § 243d ods. 1 Exekučného poriadku dátum vydania\nrozhodcovského rozhodnutia, a nie iný moment, a tým primerane reagoval i na podstatné\nargumenty prednesené sťažovateľkou v jej odvolaní. Odôvodnenie rozhodnutia krajského\nsúdu preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu\na spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.\n24. Sťažovateľka však najmä namietala, že krajský súd vykladal § 243d ods. 1\nExekučného poriadku v rozpore s jeho účelom a zmyslom. Podľa presvedčenia\nsťažovateľky nemalo byť toto ustanovenie na jej vec použité vôbec, pretože rozhodcovský\nrozsudok v jej prípade síce bol vydaný pred 1. januárom 2015, avšak vykonateľným sa stal\naž po uplynutí trojmesačnej lehoty stanovenej v tomto ustanovení.\n25. Podstatou právnych noriem obsiahnutých v § 243d ods. 1 Exekučného poriadku\nje v kontexte komplexnej zmeny právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania\núčinnej od 1. januára 2015 určením lehoty troch mesiacov obmedziť začatie konaní o výkon\nrozhodcovského rozhodnutia vydaného podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra\n2014. Ak je podaný návrh na vykonanie exekúcie po 1. apríli 2015, zákon výslovne\nvylučuje udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a vo vzťahu k rozhodcovskému\nrozhodnutiu, na základe ktorého nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie v zákonom\nurčenej lehote stanovuje, že takéto rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov\nrozhodcovského konania zaväzovať. Zákonodarca v § 243d ods. 1 prvej vete Exekučného\nporiadku jednoznačne definoval rozhodcovské rozhodnutia, na ktoré sa toto ustanovenie\nvzťahuje, a to v závislosti odo dňa ich vydania.\n26. Takto formulovaná norma nie je spätá ani s konkurenciou rôznych\ninterpretačných alternatív, v ktorých by sa odrážala kolízia ústavných princípov. Ako\nz argumentácie sťažovateľky vyplýva, sťažovateľka zrejme zastáva názor, podľa ktorého\n§ 243d ods. 1 Exekučného poriadku dopadá iba na tie rozhodcovské rozsudky, ktoré boli\n\n11\n\nvydané pred 1. januárom 2015, avšak zároveň sa stali vykonateľnými v priebehu\ntrojmesačnej lehoty ustanovenej týmto ustanovením. Dôsledkom tohto názoru by však\npotom bol zároveň aj záver, podľa ktorého bez akéhokoľvek časového obmedzenia možno\nzačať exekučné konanie na podklade všetkých tých rozhodcovských rozsudkov, ktoré síce\nboli vydané pred 1. januárom 2015, avšak (z rôznych a akýchkoľvek dôvodov) sa\nvykonateľnými stali až po 1. apríli 2015. Ústavný súd však považuje takýto názor\nza neudržateľný, pretože je v priamom rozpore so zmyslom a účelom zavedenia zmeny\nprávnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorým bolo posilnenie ochrany\nspotrebiteľa vytvorením osobitného spotrebiteľského rozhodcovského konania. Takýto\nnázor sťažovateľky nie je inou interpretačnou alternatívou, ktorá by mohla požívať ústavnú\nochranu a ktorej neakceptovanie by mohlo nasvedčovať porušeniu základného práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces rozhodnutím krajského súdu vo veci\nsťažovateľky.\n27. Pokiaľ sťažovateľka v týchto súvislostiach poukazuje na viac ráz ústavným\nsúdom vyslovený názor, podľa ktorého všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným\nznením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona,\nhistória jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov, aj\ntento názor smie dopadať iba na prípady, v ktorých popretie doslovného znenia právnej\nnormy skutočne vyžaduje niektorý z uvedených dôvodov. Žiaden z nich však ani\nsťažovateľka výslovne nepomenúva, resp. jeho existenciu presvedčivo nezdôvodňuje.\nÚstavný súd v súvislosti s uvedeným princípom viac ráz zdôraznil i to, že aj v takýchto\nprípadoch sa všeobecný súd musí vyvarovať svojvôle, pretože viazanosť štátnych orgánov\nv zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy síce neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť\ndoslovného\n\ngramatického\n\nvýkladu\n\naplikovaných\n\nzákonných\n\nustanovení,\n\nkeďže\n\nnepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona,\navšak zároveň práve takto chápaná viazanosť štátnych orgánov zákonom je jedným\nz pilierov právnej istoty a materiálneho právneho štátu.\n28. Pre úplnosť je potrebné poukázať i na to, že prechodné ustanovenia zákona\no spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§ 73 ods. 1) stanovujú, že ustanovenia zákona\n\n12\n\no spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých\npredmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015, pričom právne účinky\núkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015,\nzostávajú zachované. Je pritom zrejmé, že takýmto začatým spotrebiteľským sporom\na zároveň do dňa nadobudnutia účinnosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní\nneskončeným rozhodcovským konaním je každé rozhodcovské konanie v spotrebiteľskej\nveci, ktoré nebolo právoplatne skončené do 31. decembra 2014. V takýchto konaniach môže\noprávnený riadne pokračovať, čo poskytuje dostatočnú ochranu jeho právam. Tomu nebráni\nani vydanie rozhodcovského rozhodnutia pred 1. januárom 2015, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť a stalo sa vykonateľným po 1. apríli 2015, a teda na jeho podklade nebolo\nmožné viesť exekúciu, pretože v zmysle § 243d ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku\ntakéto rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.\nTo zároveň znamená, že sťažovateľka ani zmenou právnej úpravy nemôže utrpieť takú ujmu\nna svojich právach, ktorá by mohla odôvodňovať pri vydávaní poverenia na vykonanie\nexekúcie a napadnutého rozhodnutia krajského súdu potrebu bližšie sa zaoberať možnosťou\nústavnej nevyhnutnosti hľadania iného účelu a zmyslu § 243d ods. 1 Exekučného poriadku,\nnež takého, aký mu pripísal krajský súd. Sťažovateľke postupom krajského súdu nebola\nodňatá možnosť dosiahnuť vydanie exekučného titulu, a tým ani vykonanie exekúcie\nna jeho podklade.\n29. Pretože krajský súd interpretoval aplikované ustanovenia právnej úpravy\nspôsobom, ktorý nepovažuje ústavný súd za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, jeho\nrozhodnutie tak nie je z ústavného hľadiska neospravedlniteľné ani neudržateľné. Ústavný\nsúd preto nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu a jej práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6\ndohovoru) a postupom krajského súdu pri rozhodovaní o jej odvolaní. Sťažnosť\nsťažovateľky z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť.\n\n13\n\n30. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučný titul", "exekúcia-poverenie", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-spotrebiteľská zmluva"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2014 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede"}, {"guid": "ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2012 z 15. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-15", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2"}, {"guid": "ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2011 z 14. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-14", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404"}, {"guid": "ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 348/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224"}, {"guid": "ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02"}, {"guid": "ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "047fd826-bd5c-40a3-a551-4119ace1b5b1:22ede8a0-4f17-4c52-bf70-58f21aaf08e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Er/737/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 12Er/737/2015 z 9. 10. 2018", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2018-10-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/047fd826-bd5c-40a3-a551-4119ace1b5b1:22ede8a0-4f17-4c52-bf70-58f21aaf08e1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9a128f5f-dc9d-4824-a6e5-1111d8ffbd36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.101.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 101/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 101/2020 z 12. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.101.2020.2"}, {"guid": "ussr:1a74ac59-1b05-452b-97fd-caf4bcd2d46a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.70.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 70/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/2020 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.70.2020.1"}]}