{"guid": "ussr:ea1aafc8-ef3b-4bdc-a18d-e057e5045421", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.592.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 592/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 592/2018 z 13. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. decembra 2018, sp. zn. II. ÚS 592/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.592.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2018-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ea1aafc8-ef3b-4bdc-a18d-e057e5045421", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.592.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.592.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.592.2018.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 592/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MARIOL KN s. r. o.,\nDružstevná 8, Komárno, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Líviou Kňažikovou,\nadvokátska kancelária, Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva na rovnosť účastníkov konania zaručeného čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf 9/2016\nz 25. januára 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti MARIOL KN s. r. o. o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2018\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MARIOL KN s. r. o., Družstevná 8, Komárno\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva na rovnosť účastníkov konania zaručeného čl. 47 ods. 3 ústavy a „práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy“ rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžf 9/2016 z 25. januára 2018\n(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).\nSťažovateľka uviedla, že svojím rozsudkom sp. zn. 8 Sžf 9/2016 z 25. januára 2018\nnajvyšší súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k.\n14 S 95/2014-115 z 9. septembra 2015, ktorým bola žaloba, ktorou sa sťažovateľka\ndomáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia č. 1100305/1/188080/2014/5057 z 15. apríla\n2014 vydaného žalovaným Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky (ďalej aj\n„finančné riaditeľstvo“), ako aj preskúmania a zrušenia dodatočného platobného výmeru\nč. 9410402/5/43626/14/Rig z 8. januára 2014 vydaného Daňovým úradom Nitra, pobočkou\nKomárno (ďalej aj „daňový úrad“, spolu s finančným riaditeľstvom ďalej aj „daňové\norgány“), zamietnutá. Týmto výmerom daňový úrad na základe výsledku daňovej kontroly\nzameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani\nz pridanej hodnoty žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2011\nv sume 18 918,33 € a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 1 062,27 €. Finančné\nriaditeľstvo v rámci odvolacieho konania tento dodatočný platobný výmer potvrdilo.\nDôvodom nepriznania nadmerného odpočtu za predmetné zdaňovacie obdobie\na dodatočného určenia daňovej povinnosti bolo daňovými orgánmi konštatované porušenie\n§ 43 ods. 1 až 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom\ndo 30. novembra 2011 žalobcom, keď tento nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia\nod dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 cit. zákona (išlo\no dodanie tovaru do Maďarska). Prevzatie tovaru maďarským odberateľom nebolo uznané\nvzhľadom na zistenie, že tento subjekt má fiktívne sídlo, jeho predmet činnosti nezahŕňa\npredmetný tovar, subjekt nikdy neplatil daň ani nepriznal obchodovanie v predmetnom\nobdobí. Preprava a prevzatie tovaru spoločnosťou maďarským prepravcom neboli\npreukázané riadne účtovnými dokladmi. Z uvedených dôvodov finančné riaditeľstvo\nv rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 v spojení s § 165b ods. l zákona\n\n2\n\nč. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov vydaný dodatočný platobný výmer potvrdilo.\nNajvyšší súd dospel k záveru, že odvolanie sťažovateľky nie je dôvodné.\nSťažovateľka svoju sťažnosť proti rozsudku najvyššieho súdu podanú ústavnému\nsúdu odôvodnila tým, že „napadnutý rozsudok trpí vadami, ktoré ho robia nezákonným.\nPredovšetkým sa súd nevysporiadal s otázkou rovnakého postavenie strán, keď prihliadol\nlen na dôkazy predkladané správcom dane a odmietol hodnotiť dôkazy sťažovateľa.\nSťažovateľ už v konaní pred krajským súdom poukazoval na tento stav, že v rámci daňového\nkonania neboli vykonané dôkazy na riadne zistenie skutkového stavu...\nSprávca dane nijakým zákonným spôsobom nepreukázal, prečo odoprel nárok\nsťažovateľa na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2011 a prečo\nnevykonal daňovú kontrolu v stanovenej lehote. Takýto postup nemožno hodnotiť inak ako\nnezákonný...\nDaňová kontrola začala dňa 21.09.2011. Správca dane prerušil daňovú kontrolu\nsúčinnosťou od 10.11.2011 rozhodnutím č. 621/32067841/11/ Bed z 28.10.2011 a túto\nkontrolu nechal prerušenú do 13.04.2012. Došlo k nezákonnému prerušeniu, keď toto\nrozhodnutie nebolo doručené\nsplnomocnenou\n\nzástupkyňou\n\n, ktorá bola v tomto čase\nspoločnosti\n\nMARIOL\n\nKN\n\ns.r.o.\n\nPlnomocenstvo\n\nbolo správcovi dane doručené dňa 07.11.2011, teda k zákonnému\nprerušeniu kontroly dôjsť nemohlo.\nK druhému prerušeniu daňovej kontroly v danej veci došlo na základe rozhodnutia\no prerušení daňovej kontroly č. 9410401/1082671/2012 zo dňa 20.06.2012, pričom sa\ndaňová kontrola prerušila od 26.06.2012, avšak žiadosť o poskytnutie informácii v rámci\nmedzinárodnej výmeny informácií bola odoslaná až 07.08.2012. Sťažovateľ má za to, že\ndôvody pre ktoré sa kontrola prerušila začali plynúť až 07.08.2012, kedy bola odoslaná\nžiadosť o medzinárodnú výmenu informácii na odberateľa BAU OIL Kft... lehota\nna vykonanie daňovej kontroly uplynula a preto jej ďalšie pokračovanie po tejto lehote bolo\nnezákonné. Tak v zmysle Nálezu III. ÚS 24/2010-57 ako aj rozhodovacej činnosti NS SR je\npokračovanie v daňovej kontrole po uplynutí zákonnej lehoty nezákonným zásahom,\nna ktorý sa musí prihliadať bez ohľadu na to, či sa daňový subjekt domáhal v konaní práva\n\n3\n\nproti inému zásahu orgánu verejnej správy. Takýto Protokol z daňovej kontroly pri\nnerešpektovaní maximálnej dĺžky jej trvania má povahu nezákonného dôkazu. Ak konečné\nrozhodnutie vychádza z takéhoto dôkazu, trpí vadou nezákonnosti.“.\nSťažovateľka poukázala aj na nedostatočne zistený skutkový stav v rámci daňového\nkonania, ktorý viedol k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Nesprávny postup daňových\norgánov oboch stupňov mal za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Najvyšší\nsúd potvrdil rozsudok krajského súdu a v podstate sa stotožnil s dôvodmi daňových orgánov\ni krajského súdu. V dôvodoch svojho rozsudku sa s námietkami sťažovateľky vysporiadal\nv rozpore s ich skutočným obsahom. Dôkazy boli podľa sťažovateľky vykonané v rozpore\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi, teda na ne nebolo možné prihliadať. Z toho\ndôvodu a tiež z toho, že sa najvyšší súd, krajský súd a daňové orgány dôsledne nezaoberali\nnedodržaním lehoty na vykonanie daňovej kontroly a nevrátením nadmerného odpočtu\nv zákonom stanovenej lehote vrátane nezákonného prerušenia daňovej kontroly,\nsťažovateľka považuje rozsudok najvyššieho súdu za svojvoľný a arbitrárny.\nSťažovateľka konaniu, ktoré predchádzalo rozhodnutiam v jej daňovej veci, vyčíta,\nže sa daňové orgány, krajský súd ani najvyšší súd „účinne nezaoberali námietkami,\nargumentami a dôkaznými návrhmi strán“ tak, aby bolo naplnené jej právo na spravodlivé\nkonanie a právo na súdnu ochranu.\nSúdy a daňové orgány si bez vykonania riadneho dokazovania osvojili záver\no spochybniteľnosti dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie, neuznali\nmedzinárodné náložné listy a dodacie listy deklarujúce dodanie tovaru, „čím sťažovateľovi\nodňali základné procesné právo ako účastníka daňového konania a to právo na úzku\nsúčinnosť a spoluprácu a zákonný postup, určené v ustanoveniach § 2 ods.1,2 a 8, § 15\nods.5 písm. d/ a § 29 ods.4 zákona č. 511/1992 Z. b. o správe daní a poplatkov v znení\nzmien a doplnkov. Týmto bolo porušené aj ústavné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR“.\nSťažovateľka akcentovala, že „pre daňovú oblasť je vo vzťahu k právu\nna spravodlivé súdne konanie najvýznamnejšia skutočnosť, že daňový subjekt nesmie byť\nv ktorejkoľvek fáze správy daní a ani v nadväzujúcich konaniach zbavený, či obmedzený\nv uplatnení svojich procesných práv...“.\n\n4\n\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:\n„Právo sťažovateľa - spoločnosti MARIOL KN s.r.o... Komárno... na súdnu ochranu\npodľa čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, na rovnosť účastníkov konania podľa čl.47\nods.3 Ústavy Slovenskej republiky a na spravodlivé súdne konanie podľa čl.48 ods.2 Ústavy\nSlovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2018\nv konaní vedenom pod sp. zn. 8Sžf/9/2016 bolo porušené.\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2018 v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 Sžf/9/2016 sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nSpoločnosti MARIOL KN s.r.o... Komárno... sa priznáva náhrada trov konania\nna trovách právneho zastupovania v sume 390,50 €, t.j. za dva úkony právnej pomoci...\nktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky... povinný zaplatiť právnej zástupkyni\nsťažovateľa JUDr. Lívii Kňažikovej... Komárno, na účet... a to v lehote dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku okrem iného uviedol: «... V rámci\nsúdneho prieskumu napadnutých správnych rozhodnutí krajský súd vyhodnotil námietky\nnapádajúce nezákonný postup v rámci daňovej kontroly, nedodržanie zákonnej lehoty na jej\nvykonanie, nedostatočne zistený skutkový stav, porušenie práva na prerokovanie veci\nv primeranej lehote a nezákonný postup v daňovom konaní podľa neúčinného právneho\npredpisu a pred nepríslušným daňovým orgánom.\nNamietaný postup správcu dane v súvislosti so spracovaním výsledkov daňovej\nkontroly do protokolu a následným vypracovávaním jeho dodatku na základe vyjadrenia\nžalobcu krajský súd vyhodnotil ako súladný s právnou úpravou podľa § 15 ods. 10 zákona\no správe daní. Správca dane sa vysporiadal s námietkami žalobcu k protokolu tým, že\nuviedol vyhodnotenie predmetných námietok v dodatku k protokolu, s ktorým oboznámil\nžalobcu pri prerokovaní protokolu. Podľa krajského súdu zákon o správe daní pre\nvyhodnotenie námietok k protokolu z daňovej kontroly nestanovuje rovnaký režim ako pre\nvypracovanie protokolu.\nK prekročeniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly a z toho plynúcej námietky\nnezákonne získaných dôkazov potrebných pre rozhodnutie krajský súd z administratívneho\nspisu rekapituloval, že predmetná daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia\n\n5\n\nzo dňa 5.9.2011, pričom v obdobiach 10.11.2011 - 13.4.2012, 26.6.2012 - 2.1.2013\na 15.4.2013 - 18.10.2013 bola v súlade s ustanovením § 25a zákona o správe daní\nprerušená a pokračovala až dňa 3.1.2014, kedy bola ukončená prerokovaním protokolu.\nNa základe uvedených skutočností lehota na vykonanie daňovej kontroly v dobe počínajúc\noznámením prerušenia konania a končiac oznámením odpadnutia dôvodov jeho prerušenia\nneplynuli, a teda daňová kontrola bola skončená v lehote dvanástich mesiacov, predĺženej\nzákonným spôsobom...\nĎalej krajský súd z obsahu administratívneho spisu vyhodnotil, že s prihliadnutím\nna prebiehajúce zmeny v štruktúre daňových orgánov v zmysle zákona č. 332/2011 Z. z.\nvo veci konali príslušné daňové orgány.\nNamietanú nesprávnu aplikáciu procesného právneho predpisu krajský súd v rámci\nsúdneho prieskumu nezistil a uviedol, že daňové konanie začaté dňa 21.9.2011 sa\ndo 31.12.2011 riadilo právnou úpravou zákona č. 511/1992 Zb. ako všeobecného predpisu\nupravujúceho daňové konanie. Po nadobudnutí účinnosti čl. I. daňového poriadku, dňom\n1.1.2012, do nadobudnutia účinnosti § 165b daňového poriadku dňom 30.12.2012 sa\ndaňové konanie právoplatne neukončené pred účinnosťou daňového poriadku, s výnimkou\nukladania sankcií podľa priaznivejšej neskoršej právnej úpravy (§ 165 ods. 1), daňová\nkontrola (§ 165 ods. 2) aj vyrubovacie konanie (§ 165 ods. 3) riadili právnou úpravou\nzákona o správe daní.\nV tejto súvislosti ďalej dôvodil, že „Dňa 30.12.2012 nadobudlo platnosť a účinnosť\nustanovenie § 165b daňového poriadku, v zmysle ods. 1, ktorého došlo k zmene právneho\npredpisu upravujúceho vedenie (celého) daňového konania pozostávajúceho z daňovej\nkontroly a vyrubovacieho konania na daňový poriadok. Ustanovenie ods. 2 výslovne\nvylučuje použitie „doterajších predpisov“ (s odkazom na § 165 ods. 1) na celé daňové\nkonanie začaté a neukončené právoplatne pred nadobudnutím účinnosti daňového\nporiadku. Na druhej strane ust. § 165b) daňového poriadku na rozdiel od § 165 neobsahuje\nduplicitnú úpravu procesného predpisu pre jednotlivé štádiá daňového konania\n(vyrubovacie konanie a daňová kontrola), ani nevylučuje aplikáciu ust. § 165 ods. 4 a 5\ndaňového poriadku, čo môže viesť k záveru, že aj po nadobudnutí účinnosti zákona č.\n440/2012 Z. z., ktorým bolo do daňového poriadku zakomponované ust. § 165b daňového\nporiadku, sa výkon daňovej kontroly a vyrubovacie konanie v daňových konaniach začatých\n\n6\n\npodľa zákona č. 511/1992 Zb. riadi vzhľadom na platnú právnu úpravu § 165 ods. 4 a 5,\nzákonom č. 511/1992 Zb. Takýto výklad však podľa názoru krajského súdu nekorešponduje\ns logikou vylúčenia aplikácie zákona č. 511/1992 Zb. v zmysle § 165b ods. 1 daňového\nporiadku zo všetkých prípadov konania a rozhodovania, s výnimkou ukladania sankcií v\nstanovených prípadoch. Je zrejmé, v rozpore s účelom novely zák. č. 440/2012 Z. z.\nzákonodarca pre prípady rozhodovania po 30.12.2012 opomenul vylúčiť aplikovateľnosť\núpravy § 165 ods. 4 a 5 daňového poriadku. Je teda dôvodné po 30.12.2012 vyžadovať od\ndaňových orgánov aplikáciu právnej úpravy daňového poriadku aj na neskončené konania\nzačaté za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. Na druhej strane treba význam tohto záveru\nskúmať v nadväznosti na obsah žalobného návrhu podaného v zmysle § 247 OSP obsahovou\nnáležitosťou, ktorého je aj tvrdenie, že v dôsledku tvrdeného nezákonného postupu\n(nesprávna aplikácia daňového procesného predpisu) došlo k ukráteniu žalobcu na jeho\nprávach, pričom nepostačuje všeobecné tvrdenie, že uvedeným postupom bol porušený\nzákon. V žalobných dôvodoch, str. 8 absentuje akékoľvek konkretizovanie tvrdenej ujmy,\nžalobca iba konštatuje, že ak súd považuje daňovú kontrolu za zákonne ukončenú dňom\nprerokovania Protokolu, mal žalovaný v odvolacom konaní postupovať v zmysle Daňového\nporiadku. S prihliadnutím na vyššie uvedený nedostatok obsahových náležitostí žalobného\nnávrhu, ako aj ust. § 250i ods. 3 OSP súd nepovažuje vyššie uvedenú skutočnosť za dôvod\nna zrušenie napadnutého rozhodnutia.\nNámietky žalobcu ohľadne rozsahu vykonaného dokazovania a nesprávneho\nvyhodnotenia získaných dôkazov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné... Žalobca bol\nv danom prípade v situácii, keď výsledky vykonaného dokazovania za zdaňovacie obdobie\njún 2011 nepotvrdili dôvodnosť uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH\nvzniknutého uplatnením práva na odpočítanie dane z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku\na dodaním z tuzemska do iného členského štátu EÚ.\nZa rozhodujúcu skutočnosť v jednotlivých prípadoch krajský súd považoval\nnesplnenie podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH\nv deklarovanom rozsahu, nakoľko v konaní predkladané doklady boli vyhodnotené ako\nnedostačujúce a nepreukazné. Predložené prepravné doklady neobsahovali zákonom\npožadované náležitosti. Nie je možné zohľadniť tvrdenie, že dodávky zo spoločnosti HBL,\ns.r.o., prevzaté tvrdeným odberateľom žalobcu, sú spôsobilé preukázať plnenie zo strany\n\n7\n\nžalobcu. Za dostačujúci dôkaz nie je možné považovať ani finančné transakcie dostatočnej\nidentifikácie. Tvrdené sporné dodania tovaru sa nepodarili dokázať ani prostredníctvom\nmedzinárodného zisťovania informácií, pričom nemožno podľa krajského súdu opomenúť,\nže toto dokazovanie, ktoré bolo dôvodom prerušenia konania a podľa žalobcu aj\nprekročenia najvyššej prípustnej doby trvania daňovej kontroly, bolo vedené v záujme\na v prospech žalobcu. K žalobcom navrhovanému vykonaniu dôkazov krajský súd\nkonštatoval, že nie je žiaden logický dôvod predpokladať, že výsluch osôb navrhovaných\nžalobcom, by boli spôsobilé zvrátiť vyslovené právne závery...\nVzhľadom k tomu, že žalobca namietal nedodržanie postupu podľa § 79 zákona\no DPH až v podanom odvolaní, odvolací súd sa s prihliadnutím na koncentračnú zásadu\novládajúcu súdny prieskum zákonnosti správnych rozhodnutí s touto odvolacou námietkou\nnezaoberal.\nPokiaľ ide o argumentáciu žalobcu vzťahujúcu sa k nesprávnemu procesnému\npostupu správcu dane v priebehu daňovej kontroly v súvislosti s prerokovaním protokolu\no jej výsledku spolu s jej dodatkom, vrátane prekročenia lehoty na jej vykonanie z dôvodu\nplynutia lehoty počas prerušenia jej výkonu z dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny\ninformácií, s touto sa odvolací súd nestotožňuje.\nV kontexte zákonnej úpravy inštitútu prerokovania protokolu o výsledku daňovej\nkontroly sa námietka napádajúca nedoručenie dodatku protokolu žalobcovi javí ako\nzavádzajúca obrana pod ťarchou kontrolných zistení spochybňujúcich žalobcom\ndeklarované intrakomunitárne dodanie tovaru odberateľovi do Maďarskej republiky.\nZákonodarca doručovanie dodatku k protokolu osobitne neupravil, zo zákona nevyplýva\npotreba analogického postupu na jeho doručenia ako pri doručovaní protokolu podľa § 15\nods. 10 zákona o správe daní. Práve naopak, dodatok k protokolu je vysporiadanie sa\nsprávcu dane s vyjadrením daňového subjektu k výsledkom daňovej kontroly uvedeným\nv protokole ešte pred jeho prerokovaním, pričom tento dodatok je súčasťou protokolu, ktorý\nje predmetom osobného prerokovania oboma zúčastnenými stranami - daňovým orgánom\na kontrolovaným daňovým subjektom. V preskúmavanom administratívnom procese sa tak\nudialo dňa 3.1.2014, čo vyplýva z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní, ktorého\npredmetom bolo záverečné prerokovanie protokolu č. 9410401/5/5204586/13/Bed zo dňa\n20.11.2013 a jeho dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2013. V tejto súvislosti odvolací súd prihliada\n\n8\n\nna skutočnosť, že žalobca pri tomto procesnom úkone nevzniesol žiadne námietky na postup\nsprávcu dane a predmetnú zápisnicu a protokol spolu s jeho dodatkom č. 1 bez výhrad\npodpísal...\nV súvislosti s námietkou žalobcu napádajúcou prerušenie výkonu daňovej kontroly\nsprávcom dane, v nadväznosti na prekročenie zákonnej lehoty na jej vykonanie, odvolací\nsúd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane prerušil výkon daňovej\nkontroly v súlade s § 25a zákona o správe daní v spojení s § 15 ods. 16 citovaného zákona,\npodľa ktorého sa na výkon daňovej kontroly primerane použijú ustanovenia prvej časti\nzákona o správe daní, do ktorej možno zaradiť aj inštitút prerušenia konania. Primeranosť\npoužitia tohto inštitútu neznamená, že správca dane nemôže vykonávať v súvislosti\ns naplnením účelu správy daní úkony, ktoré sú pre správu daní potrebné a nevyhnutné (§ 1a\nzákona o správe daní).\n... Prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupoval do súkromnej autonómie\nžalobcu, neuplatňoval voči nemu svoje práva, ani nepožadoval od neho plnenie povinností\nvyplývajúce mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Naopak, vzhľadom na dôvodné\npodozrenie o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do\niného členského štátu EÚ podľa § 43 zákona o DPH, správca dane plnil svoje úlohy\nvyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej\nvýmeny informácií overoval podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Bola to\nlegitímna činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa mu do dispozície dostali\ninformácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Išlo o spontánnu výmenu\ninformácií, uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra\n2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010\nzo 7. októbra 2010 prepracované znenie, ďalej len „Nariadenie Rady“).\nMedzinárodná\n\nvýmena\n\ndaňových\n\ninformácií\n\nv\n\nsúvislosti\n\ns\n\npreverovaním\n\nintrakomunitárnych obchodov bola realizovaná medzi daňovými orgánmi maďarskej\ndaňovej správy a daňovými orgánmi slovenskej daňovej správy spolupracujúcimi\nna základe vyššie uvedeného Nariadenia Rady, ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo\nuplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Toto svojím obsahom napĺňa účel stanoviť\npravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských štátov, aby\nspolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri\n\n9\n\nuskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri\ntransakciách v rámci Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH (článok 1\nNariadenia Rady).\nNa základe obsahu administratívneho spisu je možné vyhodnotiť, že jednotlivé\nprocesné úkony zo strany správcu dane v rámci vykonávaného dokazovania prebiehali\nv časovom slede bez zbytočných prieťahov, taktiež po ukončení prerušenia výkonu daňovej\nkontroly. Zároveň je potrebné prihliadnuť na nevyhnutnosť preverenia skutočného dodania\ntovaru registrovanému platiteľovi na DPH v inom členskom štáte EÚ.\nZ vyššie uvedených dôvodov nemožno ako dôvodnú akceptovať námietku žalobcu\no nedodržaní zákonom stanovenej lehoty na vykonanie predmetnej daňovej kontroly, ktorá\nje postavená na argumentácii nemožnosti prerušenia výkonu daňovej kontroly s účinkom\nspočívania lehoty na jej vykonanie...\nAk predmetná daňová kontrola začala dňa 21.9.2011 a bola ukončená prerokovaním\nprotokolu o jej výsledku dňa 3.1.2014 a nasledujúci deň začalo vyrubovacie konanie\npodľa § 44 zákona o správe daní (§ 15 ods. 13 a ods. 14 in fine zákona o správe daní),\na teda išlo o vyrubovacie konanie na základe daňovej kontroly začatej a neukončenej\npred účinnosťou daňového poriadku, možno konštatovať, že správca dane na daňovú\nkontrolu a zákonodarcom vymienený úsek daňového konania - vyrubovacie konanie (§ 165\nods. 5 daňového poriadku) aplikoval správny procesný predpis - zákon č. 511/1992 Zb.\nKeďže na odvolacie konanie, výsledkom ktorého je žalobou napadnuté rozhodnutie\nžalovaného zo dňa 15.4.2014, sa osobitná úprava prechodných ustanovení § 165 ods. 4 a 5\ndaňového poriadku nevzťahuje, žalovaný správne toto daňové konanie druhého stupňa\nviedol podľa ustanovení daňového poriadku, ktorý sa na toto konanie v zmysle prechodného\nustanovenia § 165b ods. 1 daňového poriadku aplikoval...\nPredmetnú daňovú kontrolu u žalobcu, ktorý v jej priebehu zmenil sídlo z Komárna\ndo Šale (v auguste 2012), vykonal Daňový úrad Nitra (do 31.12.2011, pred uskutočnením\nzmeny štruktúry finančných orgánov, Daňový úrad Komárno, teraz pobočka Daňového\núradu Nitra), a tento bol v danom prípade podľa § 3 ods. 12 zákona o správe daní príslušný\nvo vyrubovacom konaní za kontrolované zdaňovacie obdobie. Preto neobstojí námietka\nžalobcu o postúpení jeho odvolania odvolaciemu orgánu miestne nepríslušným správcom\ndane...\n\n10\n\nK žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu odvolací súd\nuvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu\npovinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu\na nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných\na správcom dane preverovaných skutočností... Z obsahu odôvodnenia preskúmavaných\nrozhodnutí vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov sa s návrhom žalobcu na doplnenie\ndokazovania vysporiadali a uviedli dôvod, pre ktorý by ďalšie výsledky dokazovania\nvo svetle už získaných zistení nemali vplyv na priaznivejšie vyhodnotenie skutkového stavu.\nAk v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie žalobcom\npriznanej dane bolo ním uvedené oslobodenie od DPH z dôvodu deklarovaného\nuskutočnenia intrakomunitárneho obchodu dodaním tovaru dodávateľovi registrovanému\nna DPH v Maďarskej republike, bolo v rámci preukazovania oprávnenosti jeho nároku\npodstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia\nod dane, ktorým je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného\nčlenského štátu (§ 43 ods. 1, ods. 5 písm. a/, ods. 8 zákona o DPH). Túto je podľa zákona\no DPH povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu, a to bez\nohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých\nobchodných partnerov čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru.\nZ preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov vyplýva, že tieto\nza rozhodujúcu skutočnosť v súvislosti s overením oprávnenosti uplatnenia oslobodenia\nod dane v danom prípade považovali preverenie reálneho základu deklarovanej prepravy\npredmetného tovaru, vyplývajúceho zo sporných faktúr vystavených žalobcom pre\nodberateľa BAU-OIL Kft, Nyíregyháza, Maďarsko, do iného členského štátu Európskej\núnie. Správca dane ako podstatný dôkaz preveroval žalobcom predložené a obsahovo\nneúplné prepravné doklady - nákladné listy, ktoré mali preukázať, že tovar bol prepravený\ninou osobou, PEBOR Kft. zo Slovenskej republiky do Maďarskej republiky.\nTento postup s prihliadnutím na dôkaznú povinnosť žalobcu vyplývajúcu mu\nz ustanovenia § 43 ods. 5 zákona o DPH v spojení s § 29 ods. 8 zákona o správe daní,\nako podmienku oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu,\nsa javí ako správny.\n\n11\n\nZároveň možno na základe obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia\npreskúmavaných\n\nrozhodnutí\n\nkonštatovať,\n\nže\n\nvýsledky\n\ndokazovania\n\nzamerané\n\nna potvrdenie reálneho základu medzinárodného náložného listu, dodacích listov\npreverených u deklarovaného prepravcu tovaru, spochybnili vierohodnosť žalobcom\npredkladaných listinných dokladov, požadovaných § 43 ods. 5 písm. a/ a písm. d/ zákona\no DPH na preukázanie uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu oslobodeného od dane,\nnakoľko ani na jednom nie je potvrdený príjem dodávaného tovaru kupujúcim.\nVzhľadom na okolnosti prípadu, ako i výsledky vykonaného dokazovania vyplývajúce\nz obsahu administratívneho spisu, nemožno prisvedčiť obrane žalobcu spočívajúcej len\nv poukaze na neprimeraný prenos dôkazného bremena na jeho osobu, či v dodatočne\nuplatňovaných námietkach proti procesným pochybeniam. V danom prípade je spochybnené\npredovšetkým samotné dodanie tovaru do členského štátu EÚ, ako podstatného atribútu\nintrakomunitárneho obchodu oslobodeného od dane podľa § 43 zákona o DPH\na v nadväznosti na, aj právo na žalobcom uplatnený nadmerný odpočet za kontrolované\nzdaňovacie obdobie...\nZ administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného\nhodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho\npovinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli\nzistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane\nzo zistených skutkových okolností týkajúcich sa prepravy predmetného tovaru na územie\nMaďarskej republiky urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia\na správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.\nZ vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovmu predloženému daňovému dokladu\nvo svetle kontrolných zistení, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ\nneodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení do členského\nštátu, na základe ktorých žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2011\nuviedol dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH, ako i pochybnosti\no vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní).»\n\n12\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\npostupom orgánu štátu vôbec nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným rozhodnutím (postupom) orgánu štátu a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namieta, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00,\nIV. ÚS 66/02, II. ÚS 17/05 III. ÚS 155/09, II. ÚS 66/2011).\n\n13\n\nÚstavný súd je oprávnený a povinný posúdiť neústavnosť konania, resp.\nrozhodovania všeobecných súdov, t. j. či v konaní pred nimi nedošlo k porušeniu\nústavnoprávnych princípov konania (čl. 46 až čl. 50 ústavy). Táto právomoc ústavného súdu\nvšak nie je spojená so vznikom oprávnenia a povinnosti hodnotiť právne názory\nvšeobecných súdov, ku ktorým tieto dospeli na základe výkladu a uplatňovania zákonov,\nak tento výklad a použitie zákonov neporušujú uvedené ústavnoprocesné princípy\n(II. ÚS 54/02), ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách.\nSťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov podľa čl. 47\nods. 3 ústavy, ako aj základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 2\nústavy rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžf 9/2016 z 25. januára 2018.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\nÚčelom čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť prístup k súdu a rovnaké právne postavenie\nv konaní pred súdom každému, kto žiada o ochranu tých svojich záujmov chránených\nprávnym poriadkom, ktoré štát zveril do právomoci orgánov súdnej moci (II. ÚS 26/96).\n\n14\n\nUstanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje predovšetkým prístup k súdu, pretože len\nv takom prípade sa vytvárajú podmienky na domáhanie sa práva na súdnu ochranu\noprávnenou osobou. Súd musí mať ústavou výslovne určenú kvalitu. To znamená, že musí\nbyť nezávislý a nestranný.\nZákladné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená\nnárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný a aby bolo\nrozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného\npohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné bez ďalšieho\npovažovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať\na aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný\nsúd nemá príčinu doň zasahovať (I. ÚS 19/02, I. ÚS 50/04, I. ÚS 82/04).\nV tomto kontexte sa ústavný súd zaoberal tvrdením sťažovateľky, že rozsudkom\nnajvyššieho súdu došlo k zásahu do označených práv, pretože sa podľa sťažovateľky\nnajvyšší súd nevysporiadal s otázkou rovnakého postavenia strán, keď prihliadol len\nna dôkazy predkladané daňovým úradom, dôsledne nezaoberal nedodržaním lehoty\nna vykonanie daňovej kontroly a nevrátením nadmerného odpočtu v zákonom stanovenej\nlehote vrátane nezákonného prerušenia daňovej kontroly, čím nebol dostatočne preukázaný\nskutkový stav, a prihliadal na dôkazy, ktoré boli vykonané v rozpore so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi.\nÚstavný súd sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu\nnestotožňuje s tvrdením sťažovateľky. Naopak, preskúmaním napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu dospel ústavný súd k záveru, že sa najvyšší súd podrobne vysporiadal\nso všetkými dovolacími námietkami sťažovateľky a spôsob, akým tak urobil, nemožno\npovažovať za taký, ktorý by signalizoval zásah do jej základných práv, ktorých porušenie\nv sťažnosti tvrdí. V odôvodnení napadnutého uznesenia najvyšší súd zrozumiteľne uviedol\ndôvody, pre ktoré potvrdil rozsudok krajského súdu sp. zn. 14 S 95/2014 z 9. septembra\n2015. Vysporiadal sa so skutkovou i právnou problematikou posudzovanej veci, a preto\nústavný súd považuje napadnuté rozhodnutie z hľadiska ústavných aspektov za dostačujúce\n\n15\n\na ústavne relevantné. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\nvlastným už ani preto, že ústavný súd nie je opravným súdom právnych názorov\nnajvyššieho súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci najvyššieho súdu\nje opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou, o ktorý ale v prípade sťažovateľky nejde.\nNa základe uvedených záverov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-dokazovanie v daňovom konaní", "daň-daňová kontrola", "daň-daňové konanie", "daň-z pridanej hodnoty"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:942f0fa8-22a1-4ffb-8aac-9edda1d36acb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 17/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/05 z 18. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-18", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:942f0fa8-22a1-4ffb-8aac-9edda1d36acb"}, {"guid": "ussr:54a93297-7ea1-4f8c-9ea2-e761c9702199", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/04 z 29. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-29", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:54a93297-7ea1-4f8c-9ea2-e761c9702199"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:dffbff36-c5e0-4961-9065-66068231ba7e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 54/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 54/02 z 17. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-17", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dffbff36-c5e0-4961-9065-66068231ba7e"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:0d527086-1bee-4010-bb6c-086fdf93e4e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/96 z 22. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-22", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3f16afcd-138c-4f04-8b30-fe79128729b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.370.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 370/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 370/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.370.2020.1"}, {"guid": "927b89d1-67b7-4f9b-9c49-69fc1e189f18:25b8592c-45c5-4a0a-8f07-9dd7947a31e0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2019200340.5", "spisova_znacka": "20S/186/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/186/2019 z 2. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-02-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2019200340.5"}, {"guid": "927b89d1-67b7-4f9b-9c49-69fc1e189f18:9edeccf4-7413-41af-8fc9-60a9f8fe4e2b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2019200340.5", "spisova_znacka": "20S/186/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/186/2019 z 2. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-02-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2019200340.5"}, {"guid": "927b89d1-67b7-4f9b-9c49-69fc1e189f18:be76a940-4cde-4932-abb5-ae245a9ecf3d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2019200340.5", "spisova_znacka": "20S/186/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/186/2019 z 2. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-02-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2019200340.5"}, {"guid": "04645dd0-dff3-4904-b3e3-d5f0f19b0deb:5fe6d222-07d3-457c-9365-790a6df9ff87", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2019200341.2", "spisova_znacka": "14S/119/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/119/2019 z 25. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-11-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2019200341.2"}, {"guid": "04645dd0-dff3-4904-b3e3-d5f0f19b0deb:bd4e47db-ba2b-4a31-ac41-f742cf2516c3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2019200341.2", "spisova_znacka": "14S/119/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/119/2019 z 25. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2019200341.2"}]}