{"guid": "ussr:678cfbf5-b861-4b5c-9567-1ae7f3895ba7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.590.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 590/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 590/2018 z 13. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. decembra 2018, sp. zn. II. ÚS 590/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.590.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2018-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/678cfbf5-b861-4b5c-9567-1ae7f3895ba7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.590.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.590.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.590.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 590/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, a\n\n.\n\n, zastúpených advokátkou JUDr. Sabínou\n\nHodoňovou, PhD., ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ,\nMariánske námestie 31, Žilina, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod\nsp. zn. 15 Ek 23/2017 a jeho uznesením z 20. septembra 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n21. novembra 2018 doručená sťažnosť\n,\n\n,\n\n,a\n\n.\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci\n\nnamietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\npostupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 15 Ek 23/2017 a jeho uznesením z 20. septembra 2018.\n\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali Okresnému súdu Žilina žalobu\no určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu a o určenie, že nájom bytu trvá.\n3. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 31 C 30/2005-334 zo 4. februára 2016\n(ďalej aj „exekučný titul“) bola žaloba zamietnutá a sťažovateľom bola uložená povinnosť\nvypratať priestory so samostatným vchodom č. II v juhozápadnej časti prízemia stavby\nškoly súp. č. 3242 na\n\n11 v\n\n, zapísanej na\n\n, trakt\n\nB, vedľajší vchod, pozostávajúce z troch miestností, kuchyne, predsiene, komory, kúpeľne\na WC a odovzdať ich žalovanej spoločnosti\n\n(ďalej len „žalovaná“), v lehote\n\ndo 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\n4. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n8 Co 207/2016 z 26. októbra 2016 bol exekučný titul potvrdený.\n5. Žalovaná 1. júna 2017 podala návrh na vykonanie exekúcie. Vykonaním exekúcie\nbol poverený súdny exekútor JUDr. Marián Janec (ďalej len „súdny exekútor“).\n6. Sťažovatelia ako povinní podali návrh na zastavenie a na odklad exekúcie.\nUznesením vyššieho súdneho úradníka okresného súdu sp. zn. 15 Ek 23/2017\nz 18. septembra 2017 bol návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, pričom vyšší súdny\núradník sa návrhom na odklad exekúcie nezaoberal, keďže o tom prislúcha rozhodovať\nsudcovi.\n7. Uznesením sudcu okresného súdu sp. zn. 15 Ek 23/2017 z 20. septembra 2018 bola\nzamietnutá sťažnosť, ktorú sťažovatelia podali proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka\nokresného súdu.\n8. Sťažovatelia v podanej sťažnosti uviedli viaceré podstatné dôvody. Tvrdili, že\npriestory vymedzené v exekučnom titule neexistujú, vchod č. II, vedľajší vchod a trakt B nie\nsú zapísané na žiadnom liste vlastníctva,\n\nneobsahuje podstatnú\n\nnáležitosť (uvedenie toho, ktorým okresným úradom, katastrálnym odborom a pre ktoré\nkatastrálne územie, obec a okres je vedený), stavba školy súp. č. 3242 uvádzaná tak, že je\n2\n\nzapísaná na\n\n, sa môže nachádzať kdekoľvek a na ktoromkoľvek\n\npozemku, lebo na základe týchto údajov ju nemožno nájsť ani na portáli katastra\nnehnuteľností. Sťažovatelia nevedia, čo presne majú vypratať, keď nimi užívaný byt, ktorý\nim bol ako byt školníka pridelený, nemá takú vnútornú skladbu ako priestory označené\nv exekučnom titule, žiadna tretia osoba vrátane súdneho exekútora v nehnuteľnosti súp.\nč. 3242 zapísanej na\n\nnikdy nemôže nájsť vchod II ani trakt B, ale\n\nani priestory popísané vo výroku exekučného titulu, a to ani za pomoci\n, ktorý je výslovne uvedený vo výroku, dokonca ani s pomocou inej verejnej listiny.\n9. Sudca okresného súdu sa v celom rozsahu stotožnil so závermi vyššieho súdneho\núradníka okresného súdu a nad tento rámec doplnil, že vytýkané nedostatky vzniknuté\nv základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu, pričom exekučný súd\nnie je ďalšou odvolacou inštanciou. S týmto názorom sťažovatelia súhlasia, nie však už\ns tým, že by okolnosť, ktorá bola ako nedostatok z ich strany vytýkaná v základnom konaní,\nnemohla byť súčasne nedostatkom samotného exekučného titulu v exekučnom konaní,\nnajmä vtedy, ak aj exekučný súd prisvedčil niektorým nedostatkom výroku exekučného\ntitulu spočívajúcim v absencii uvedenia katastrálneho územia, pre ktoré je\nvydaný, avšak s týmito sa vysporiadal tak, že výrok exekučného titulu je záväzný\npre strany sporu a predovšetkým pre ne má byť výrok jasný, určitý a presný, pričom\nsťažovatelia vedia, ktorý priestor majú vypratať, t. j. v ktorom priestore majú zložené veci.\nS uvedeným záverom okresného súdu sťažovatelia nesúhlasia, pretože exekučný titul musí\nbyť materiálne vykonateľný, t. j. z tohto hľadiska musí obsahovať individualizáciu\noprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť\nna plnenie s presne stanovenou lehotou na plnenie.\n10. Podľa sťažovateľov exekučný titul tak, ako je formulovaný, tieto požiadavky\nnespĺňa.\n11. Sťažovatelia napokon vypratali priestory, ktoré požadovala žalovaná ako\noprávnená, pod hrozbou núteného vysťahovania, narastania nákladov spojených s výkonom\nexekúcie a hrozbou uplatňovania si náhrady škody a bezdôvodného obohatenia, ktoré mali\nžalovanej na základe konania sťažovateľov vzniknúť, hoci tieto priestory nie sú a neboli\n3\n\npriestormi popísanými v exekučnom titule. Len obava z núteného vypratania priestorov,\nktorého si sťažovatelia boli vedomí, že bude súdnym exekútorom vykonané bez ohľadu na\nto, že ide o priestory mimo exekučného titulu, ich donútila odsťahovať sa. Skutočnosť, že sa\nsťažovatelia vysťahovali z priestorov určených im žalovanou, nemá za následok odpadnutie\ndôvodu na rozhodovanie o tejto sťažnosti, a to preto, že z pohľadu úhrady trov exekúcie je\nvýznamný spôsob ukončenia exekúcie, teda, či bola zastavená alebo ukončená vymožením\nuloženej povinnosti.\n12. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom\nrozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného\ntitulu. Sťažovatelia sú toho názoru, že v ich prípade sú dané takéto skutočnosti. Ide\no generálne ustanovenie, ktoré sa aplikuje v prípadoch, keď exekúcia nemôže byť vedená\npre určité dôvody, pričom však nejde o dôvody ako zánik práva priznaného exekučným\ntitulom, zrušenie exekučného titulu alebo podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie\nalebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné. Ide o dôvody, ktoré vyplývajú\nz Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov. Jedným z takých dôvodov je\nformálna alebo materiálna nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia, a to aj vtedy, ak sa o nej\nsúd dozvedel až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Sťažovateľom bola\nexekučným titulom uložená povinnosť vypratania priestorov, avšak priestory, na ktoré sa\ntáto povinnosť vzťahuje, neexistujú. V tejto súvislosti je predovšetkým podstatné, že\nrelevantné právne predpisy pojem „priestor“ nedefinujú. Sťažovatelia nevedia, čo majú\nvypratať, ale ani to, či ide o nebytový priestor, rozostavaný nebytový priestor či rozostavaný\nbytový priestor. Nevedia, či majú vypratať konkrétnu nehnuteľnosť, stavbu, časť\nnehnuteľnosti, časť stavby, na akom pozemku, v akom stupni rozostavanosti, čiernu stavbu\na pod. Záver okresného súdu o tom, že z dôvodu, že výrok rozhodnutia zaväzuje najmä\nstrany sporu, má byť tento jasný, určitý a presný najmä pre nich, nepovažujú sťažovatelia\nza správny. Sťažovateľom bola uložená povinnosť vypratať priestory v stavbe školy súp.\nč. 3242 na\n\n11 v\n\n, zapísanej na\n\n. Podľa týchto\n\núdajov nemožno nehnuteľnosť dohľadať ani prostredníctvom katastra nehnuteľností.\nsa môže nachádzať v ktoromkoľvek katastrálnom území, ale aj\nvo všetkých katastrálnych územiach na Slovensku a rovnako to platí pre stavbu školy súp.\n\n4\n\nč. 3242. Rovnako tak ulica s názvom\n\nv\n\nneexistuje a ulica\n\nsa\n\nnachádza vo viacerých mestách na Slovensku vrátane Bratislavy, Košíc, Nitry alebo\nPrešova. V konečnom dôsledku ani Žilina neexistuje iba jedna. Takáto identifikácia\nnepostačuje ani na realizáciu zápisu práva na príslušnom katastrálnom odbore bez ohľadu\nna to, že účastníci právneho úkonu vedia, aký zápis chcú tým-ktorým právnym úkonom\ndosiahnuť. Z formulácie exekučného titulu tak nielen sťažovatelia, ale ani žiadna tretia\nosoba, a to vrátane žalovanej, nemohli vedieť, čo majú sťažovatelia vypratať.\nNeidentifikovanie priestorov špecifikáciou listu vlastníctva, na ktorom je zapísaná stavba\nškoly súp. č. 3242, je pritom len základným nedostatkom exekučného titulu. Žiadna tretia\nosoba vrátane súdneho exekútora v nehnuteľnosti súp. č. 3242 zapísanej na\nnikdy nenájde vchod II, ale ani trakt B, a to ani za pomoci akéhokoľvek\n, ale ani za pomoci inej verejnej listiny. Neexistuje totiž žiaden dokument\no tom, kde by sa mal nachádzať vchod II a trakt B, a tým ani priestory, ktoré by mali\nsťažovatelia vypratať. Predpokladá sa, že stavba školy je skolaudovaná, teda aj vypratanie\nmá byť aspoň z nebytových priestorov, teda nie iba z bližšie nevymedzených priestorov.\nŽalovaná subjektívne zastáva názor, že ide o priestory, ktoré užívajú sťažovatelia.\nSťažovatelia majú síce vedomosť o tom, aké priestory užívajú, ale nie o tom, aké priestory\nmajú podľa exekučného titulu vypratať, pretože medzi bývalým služobným bytom\n(od 1. marca 1999 nájomným bytom) a priestormi označenými v exekučnom titule je\nvýrazný rozdiel. Pred vstupom do bývalého služobného bytu je oplotenie, pivnica s terasou\ntvoriacou závetrie a zádverie, ktoré nie sú vo vlastníctve žalovanej. Bez súhlasu\nsťažovateľov tak ani nie je možný vstup do ďalších priestorov, ktoré by mali byť popísané\nv exekučnom titule. Rozdiel je aj vo vnútornej stavbe priestorov. Bývalý služobný byt má\nza vstupnými dverami chodbu a súčasťou kúpeľne je aj WC. V exekučnom titule nie je\nzmienka o chodbe a kúpeľňa a WC sú v ňom označené ako samostatné miestnosti.\nSubjektívna vedomosť, či presvedčenie žalovanej o tom, ktoré priestory majú byť na\nzáklade exekučného titulu vypratané, je tak irelevantná. Exekučný titul je nejasný, neurčitý\na nepresný nielen pre tretie osoby a pre sťažovateľov, ale aj pre samotnú žalovanú, ktorá\nvýrok exekučného titulu spája so svojou predstavou o tom, čo by mali sťažovatelia vypratať.\nSúdny exekútor tak môže v exekučnom titule popísanú nehnuteľnosť, vchod č. II, trakt B\na priestory, ktoré v skutočnosti neexistujú, nájsť iba za aktívnej účasti žalovanej, ktorá mu\n\n5\n\npriestory, o ktorých je subjektívne presvedčená, že sú popísané v exekučnom titule, sama\noznačí. Navyše ani sama žalovaná nevie priestory, vypratanie ktorých požaduje, popísať\na vo svojom vyjadrení uviedla len to, že boli podrobne popísané sťažovateľmi, hoci títo\npopisovali iba bývalý služobný byt, ktorý užívali. Sťažovatelia nikdy vo svojich podaniach\nv základnom konaní netvrdili existenciu vchodu II, ale tvrdili orientačné číslo 11, ktoré si\nžalovaná nesprávne prečítala ako II. Je samozrejmé, že žalovaná poskytne súdnemu\nexekútorovi súčinnosť a navedie ho k priestorom, ktoré žiada vypratať, a to bez ohľadu\nna to, či sú, alebo nie sú popísané v exekučnom titule. Napokon aj žalovaná si je vedomá\nmateriálnej nevykonateľnosti exekučného titulu, keďže ani ona, ale ani súdny exekútor na\npožiadanie sťažovateľov nepredložili\n\n, kúpnu zmluvu a protokol\n\no odovzdaní a prevzatí bytu z 13. mája 2005, keď bola podpísaná kúpna zmluva, na základe\nktorej sa žalovaná stala vlastníčkou stavby školy, ale ani stavebnú projektovú\ndokumentáciu. Terasu, pivnicu a chodbu s elektrickou rozvodnou skriňou žalovaná\nso súdnym exekútorom odmietli prevziať s vysvetlením, že by takéto vypratanie bolo už nad\nrámec exekučného titulu. Žalovaná navyše považuje priestory za nebytové, hoci tak o nich\nnikdy nebolo stavebným úradom rozhodnuté. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu\nnemôže byť podmienená doplňujúcim vyjadrením žalovanej. Exekúcia musí byť možná\nobjektívne a bez súčinnosti žalovanej presahujúcej rámec obsahu exekučného titulu (v danej\nveci nebola súčinnosť obmedzená na poskytnutie informácie, ale spočívala priamo\nv názornom poukázaní na neexistujúci vchod II, trakt B a na priestory, vypratania ktorých sa\nžalovaná domáhala, hoci nie sú obsiahnuté v exekučnom titule a ich existencia z ničoho\nnevyplýva). V takom prípade však už nejde o exekúciu (výkon rozhodnutia), ale o výkon\npokynu žalovanej ako oprávnenej súdnemu exekútorovi. Na uvedenom závere nič nemení\nformálna právoplatnosť exekučného titulu či jej vyznačená vykonateľnosť, z ktorej vyplýva\niba to, že exekučný titul bol doručený a lehota na plnenie uplynula.\n13. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje rovnocenné\nzložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky\nvykonateľnosti, ktorý sa pri materiálnej vykonateľnosti nahrádza výkladom namiesto\njednoznačného obsahu exekučného titulu, spôsobuje neprípustnosť vykonania exekúcie a jej\nzastavenie.\n\n6\n\n14. Sťažovatelia požadujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Právo sťažovateľov podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nuznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 15Ek/23/2017 zo dňa 20. septembra\n2018 porušené bolo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Banská\nBystrica sp. zn.: 15Ek/23/2017 zo dňa 20. septembra 2018 a vec mu vracia na ďalšie\nkonanie.\n3. Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť sťažovateľom primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 5 000,- EUR a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania\nvo výške 325,42 EUR do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho\nzástupcu.“\nII.\n15. Z rozsudku krajského súdu č. k. 8 Co 207/2016-395 z 26. októbra 2016 vyplýva,\nže ním bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 31 C 30/2005-334 zo 4. februára\n2016.\nPodľa konštatovania krajského súdu Okresný súd Žilina zamietol žalobu\nsťažovateľov a zároveň na základe vzájomnej žaloby žalovanej im uložil povinnosť\nvypratať priestory so samostatným vchodom č. II v juhozápadnej časti prízemia stavby\nškoly súp. č. 3242 na\n\n11 v\n\n, zapísanej na\n\n,\n\ntrakt B, vedľajší vchod, pozostávajúce z troch miestností, kuchyne, predsiene, komory,\nkúpeľne a WC a odovzdať ich žalovanej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nPodľa ďalšieho konštatovania krajského súdu sťažovatelia v podanom odvolaní inter\nalia uviedli, že priestory, vypratania ktorých sa žalovaná vzájomnou žalobou domáha, nie\nsú vo vzájomnej žalobe, ale ani vo výroku rozsudku náležite označené, v dôsledku čoho je\nvýrok o povinnosti vypratať priestory neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný. Nie je\nz neho zrejmé, aké priestory by mali sťažovatelia vypratať.\n\n7\n\nPodľa názoru krajského súdu námietka sťažovateľov o neurčitosti a nevykonateľnosti\nvýroku o vyprataní nie je dôvodná. Miestnosti sú definované jasne počtom i konkrétnym\noznačením, ale tiež konkrétnym miestom, kde sa nachádzajú.\n16. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 8 Cdo 93/2017 z 23. februára 2018 vyplýva, že ním bolo odmietnuté dovolanie\nsťažovateľov proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 8 Co 207/2016 z 26. októbra 2016.\nPodľa konštatovania najvyššieho súdu sťažovatelia v podanom dovolaní nesúhlasili\ns právnym posúdením veci, podľa ktorého miestnosti im odovzdané nie sú bytom. Podľa\nnich bolo nesprávne vyhodnotené, že neuniesli dôkazné bremeno súvisiace s existenciou\nkolaudačného rozhodnutia. Jediným dokladom, z ktorého podľa nich bolo možné zistiť účel\npovolenia stavby, bolo stavebné povolenie.\nPodľa názoru najvyššieho súdu dovolací dôvod, ktorý sťažovatelia uplatnili, treba\nz hľadiska obsahu podaného dovolania posúdiť podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku. Sťažovatelia namietali, že krajský súd sa pri riešení otázky, či miestnosti im\nodovzdané boli alebo neboli bytom, nezameral na niektoré podstatné skutočnosti a dospel\nk nesprávnemu záveru, že sťažovatelia neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, že išlo o byt.\nJe teda zjavné, že sťažovatelia chcú riešiť len skutkovú otázku a žiadajú posúdiť správnosť\nvykonaného dokazovania zo strany krajského súdu, či považoval za dostatočne preukázané,\nže iné ako „dodatočné“ kolaudačné rozhodnutie nebolo vydané. Sťažovatelia mali tiež\nvýhrady k spôsobu vykonania a hodnotenia jednotlivých dôkazov. Len samotné\nspochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov, ako i sama\npolemika s rozhodnutím krajského súdu či prosté spochybňovanie správnosti jeho\nrozhodnutia, kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posúdení veci významovo\nnezodpovedajú kritériu uvedenému v § 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Dovolací\ndôvod upravený v § 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda označenie právnej\notázky, ktorá mala byť krajským súdom nesprávne riešená, však sťažovatelia v dovolaní\nnekonkretizovali. Znamená to, že dovolanie nie je podložené prípustným dovolacím\ndôvodom.\n\n8\n\n17. Z uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 423/2018-15 zo 6. septembra 2018\nvyplýva, že ním bola ako zjavne neopodstatnená odmietnutá sťažnosť podaná sťažovateľmi\nproti dovolaciemu uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo 93/2017 z 23. februára 2018.\nPodľa konštatovania ústavného súdu porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy vidia sťažovatelia v tom, že zo žiadneho ustanovenia Civilného\nsporového poriadku nevyplýva, že by dovolateľ bol povinný pri uplatnení dovolacieho\ndôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku právnu otázku, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, konkretizovať spôsobom: „Za nesprávne právne\nposúdenie veci pokladáme...“, „Právna otázka, ktorá bola nesprávne riešená, znie...“.\nPotreba takejto konkretizácie nesprávne riešenej právnej otázky nevyplýva ani z § 432\nods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože podľa tohto ustanovenia dovolanie podané\npodľa § 421 Civilného sporového poriadku možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa názoru sťažovateľov z textu podaného\ndovolania je zjavné, že poukazovali na nesprávne právne posúdenie otázky, či nimi užívaný\npriestor, výpoveď z nájmu ktorého a trvanie nájmu ktorého bolo predmetom súdneho\nkonania, je alebo nie je bytom.\nPodľa názoru ústavného súdu uznesenie najvyššieho súdu je náležite, jasne\na zrozumiteľne\n\nodôvodnené,\n\na preto\n\nnevykazuje\n\nznaky\n\narbitrárnosti\n\nči\n\nzjavnej\n\nneodôvodnenosti. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa\nmôže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, nie teda\ndo právomoci ústavného súdu.\n18. Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 15 Ek 23/2017 z 20. septembra 2018 vyplýva,\nže ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľmi proti uzneseniu vyššieho súdneho\núradníka okresného súdu sp. zn. 15 Ek 23/2017 z 18. septembra 2017.\nPodľa názoru okresného súdu exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať\nhmotnoprávnu správnosť exekučného titulu. Obsahom exekučného titulu je exekučný súd\nviazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania sa\ndo exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté\nv základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nemožno preto\nprisvedčiť sťažovateľom uvádzajúcim skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych\n\n9\n\nskutočností a právnych úkonov daných už pred vydaním exekučného titulu. S týmito sa\nsúdy už v základnom konaní vysporiadali. Práve z dôvodu, že sťažovatelia nesúhlasili\ns rozsudkom Okresného súdu Žilina, podali proti nemu odvolanie, v ktorom mali uplatniť\nvšetky svoje námietky a výhrady, čo aj urobili. Tieto ich tvrdenia boli krajským súdom\nposúdené. Skutočnosť, že sa sťažovatelia nestotožnili ani so závermi krajského súdu,\nvyjadrili podaním dovolania, ktoré však bolo uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n8 Cdo 93/2017 z 23. februára 2018 odmietnuté. Rovnakými skutočnosťami sa sťažovatelia\nbránia aj v exekučnom konaní. Okresný súd však nie je príslušný skúmať správnosť\nexekučného titulu z pohľadu hmotného práva, ale ani preskúmavať právne posúdenie veci\na ani nijako inak zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule či ex ante poskytnúť im\nochranu v rozpore s výrokom exekučného titulu. Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou\ninštanciou. K namietanej materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu treba uviesť, že\nmateriálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, a to tak, aby práva,\nale predovšetkým vynucované povinnosti boli vo vykonávanom exekučnom titule určené\npresným a nepochybným spôsobom. Z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo má byť\nexekúciou vynútené. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul\nobsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva\na jemu zodpovedajúcej povinnosti na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Práve\ntieto náležitosti robia exekučný titul vykonateľným. Iba rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti\nnemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom na výkon exekúcie.\nV danom prípade treba považovať za preukázané, že zo znenia exekučného titulu je\ndostatočne zrejmé, čo, od koho a v prospech koho má byť exekúciou vynútené, aké právo\npriznáva, resp. akú vynucovanú povinnosť ukladá. Možno konštatovať, že výrok\nexekučného titulu je záväzný najmä pre strany sporu, pretože ich súkromnoprávny spor bol\nsúdom prejednaný a rozhodnutý, a preto predovšetkým pre nich má byť výrok rozhodnutia\njasný, určitý a presný. Pokiaľ preto sťažovatelia považujú výrok exekučného titulu\nza nejasný z dôvodu, že v ňom nie je uvedené katastrálne územie, pre ktoré je\nvydaný, a že je v dokumentácii, ktorú majú k dispozícii, priestor inak\nzakreslený a miestnosti inak nazvané, resp. že nie je definované, čo je to pojem „priestor“,\npotom nemožno súhlasiť s tým, že sťažovatelia nevedia, ktorý priestor majú vypratať, teda\nv ktorom priestore majú zložené veci, že je pre nich výrok exekučného titulu neurčitý a že\n\n10\n\ntieto nedostatky majú za následok materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu.\nPre strany sporu a pre účely prípadnej potreby núteného výkonu uloženej povinnosti (ktorou\nje vypratanie priestorov, nie teda napr. zápis vlastníckeho práva k nim) je uložená povinnosť\nurčená obsahovo presne. Okrem toho treba zdôrazniť, že tieto okolnosti nevznikli po vydaní\nexekučného titulu a boli predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, a preto\nich exekučný súd nie je oprávnený opätovne posudzovať.\nIII.\n19. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n20. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n21. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\n\n11\n\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,\npri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n22. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n23. Jadrom sťažnosti je námietka, podľa ktorej treba exekučný titul považovať\nz materiálneho hľadiska za nevykonateľný. Priestory, ktoré sa majú vypratať, neexistujú\na z exekučného titulu nie je dostatočne zrejmé, čo presne má byť vlastne vypratané.\n24. Podľa názoru ústavného súdu uznesenie okresného súdu, ktorým bola zamietnutá\nsťažnosť podaná sťažovateľmi proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka okresného súdu\no zamietnutí ich žiadosti o zastavenie exekúcie z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti\nexekučného titulu, je dostatočne jasne a presvedčivo odôvodnené. Žiadne známky\narbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti nevykazuje. Samotná skutočnosť, že sťažovatelia\nmajú na vec odlišný názor, bez ďalšieho porušenie ich označeného práva neznamená.\n\n12\n\n25. Z pohľadu ústavného súdu sa javí ako podstatné, že námietka materiálnej\nnevykonateľnosti exekučného titulu je primárne námietkou smerujúcou proti základnému\nkonaniu vedenému Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 31 C 30/2005. Veď práve jeho\nrozsudkom zo 4. februára 2016 (neskôr potvrdeným krajským súdom a následne\npreverovaným v dovolacom konaní najvyšším súdom a v konaní o sťažnosti podľa čl. 127\nústavy ústavným súdom) bola exekučne vymáhaná povinnosť sťažovateľov na vypratanie\nurčitých priestorov sformulovaná spôsobom, ktorý podľa názoru sťažovateľov nie je\nmateriálne vykonateľný. Je teda evidentné (ako na to správne poukazuje okresný súd), že\nsťažovatelia vzhľadom na ich právny názor o materiálnej nevykonateľnosti exekučného\ntitulu mali možnosť, ale aj logickú potrebu brániť sa proti (podľa nich) nesprávnej\nformulácii exekučného titulu v základnom konaní. V tejto súvislosti treba poznamenať, že\nsťažovatelia sa v základnom konaní otázkou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu\nzaoberali skôr iba okrajovo, lebo hlavnú pozornosť venovali iným skutkovým a právnym\notázkam týkajúcim sa merita uplatňovaného nároku. V každom prípade možno konštatovať,\nže v základnom konaní všeobecné súdy námietku materiálnej nevykonateľnosti exekučného\ntitulu neuznali za dôvodnú a dospeli k záveru, že výrok exekučného titulu o povinnosti\nvypratať priestory tak, ako je sformulovaný v exekučnom titule, je z hľadiska zúčastnených\nstrán konania dostatočne jasný, určitý a zrozumiteľný. Niet preto dôvodu na to, aby ústavný\nsúd z pohľadu exekučného konania znovu preveroval otázku materiálnej vykonateľnosti\nexekučného titulu.\n26. Ústavný súd poznamenáva, že sťažovatelia vo svojej sťažnostnej argumentácii\nkladú na vykonateľnosť výroku exekučného titulu o povinnosti vypratať priestory\nv podstate obdobné nároky, aké sú vyžadované pri formulácii výrokov súdnych či iných\núradných rozhodnutí či formulácii zmluvných textov týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku\npráv k nehnuteľnostiam v súvislosti so zápisom týchto práv do katastra nehnuteľností.\nZ tohto pohľadu by sa dalo konštatovať, že formulácia výroku exekučného titulu by pre\nzápis do katastra nehnuteľností (najmä pre absenciu grafického zobrazenia priestorov, ktoré\nsa majú vypratať) nepostačovala. Ako na to však okresný súd správne poukazuje, v danom\nprípade exekučný titul nemal slúžiť na účely zápisu do katastra nehnuteľností.\n\n13\n\n27. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia", "vypratanie", "nehnuteľnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a9897395-c850-46d3-b2d8-f029dab98436", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.423.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 423/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 423/2018 z 6. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-06", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.423.2018.1"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "94acde2a-e218-4146-8999-856f74b52b9c:fe24436c-943a-4c8d-a54e-91ef1de607f0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5105229715.1", "spisova_znacka": "8Cdo/93/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/93/2017 z 22. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5105229715.1"}, {"guid": "69199fed-209a-4db7-8ced-8bb3e27b60fb:41c7e4bc-2d8e-4a18-8b8f-36d5d7b13300", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8313203930.2", "spisova_znacka": "8Co/207/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/207/2016 z 25. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-01-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8313203930.2"}, {"guid": "23169fcf-4ae1-4751-a523-13ad453d8890:9c8022aa-fe59-4dbe-bccf-f2939c523a9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Ek/23/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/23/2017 z 20. 9. 2018", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-09-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/23169fcf-4ae1-4751-a523-13ad453d8890:9c8022aa-fe59-4dbe-bccf-f2939c523a9d"}], "citovane_v": [{"guid": "6ea6b751-2621-49dd-9bcb-78d4730e3bdb:4ccdc5c4-19f9-4f44-ae57-d6c5556ab75a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1123202110.2", "spisova_znacka": "16Co/9/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/9/2025 z 31. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1123202110.2"}, {"guid": "f5f0c6a4-3391-4578-ab58-bded5a609d31:8a2ca0b9-70c1-400b-a97c-1cb49f85bbf1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1119221535.1", "spisova_znacka": "2Cob/87/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/87/2022 z 28. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1119221535.1"}]}