{"guid": "ussr:9c5b8c3f-8e7a-4529-9448-1320da4cc392", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.562.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 562/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 562/2018 z 28. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. novembra 2018, sp. zn. II. ÚS 562/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.562.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19", "nazov": "čl. 19 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9c5b8c3f-8e7a-4529-9448-1320da4cc392", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.562.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.562.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.562.2018.1/text", "citacie_n": 56, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 562/2018-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Tomášom Pukajom, Hviezdoslavovo námestie 1661, Dolný\nKubín, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 19 a čl. 46\nÚstavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 8 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn.\n\n2 Cdo 57/2018 z 21. júna 2018 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n10 Co 261/2016 z 27. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n18. septembra 2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“)\n\npre namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 19 a čl. 46 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 8 a čl. 14 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Cdo 57/2018 z 21. júna 2018\n\na uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 10 Co 261/2016\nz 27. septembra 2017.\n2. Sťažovateľka v úvode ústavnej sťažnosti rekapituluje priebeh konania, ktoré vzišlo\nz návrhu jej bývalého manžela\notcovstva k maloletej\n\n(ďalej aj „otec maloletej“) na zapretie\n(ďalej aj „maloletá“). Otcovi maloletej svedčila\n\nprvá domnienka otcovstva ako vtedajšiemu manželovi sťažovateľky. Podozrenie, že nie je\nbiologickým otcom maloletej, mu malo vzniknúť po tom, ako mu kamarátka (ďalej len\n„svedkyňa“) na jeseň roku 2015 povedala, že podľa informácií od jej kolegu sa mala\nsťažovateľka pred uzavretím manželstva intímne stýkať aj s inými mužmi. Otec maloletej\nv konaní žiadal vypracovanie znaleckého posudku z odboru genetiky, ktorý by jeho\notcovstvo k maloletej potvrdil alebo vylúčil. Okresný súd Bratislava V (ďalej len „okresný\nsúd“) návrhu nevyhovel, keďže dospel k záveru, že v prvom rade treba brať ohľad na\npotreby a záujmy maloletej, pričom doterajšie vzťahy medzi maloletou a otcom neboli len\nformálnymi, právnymi, ale plnohodnotnými vzťahmi rodiča a dieťaťa. V prípade, ak by otec\núspešne zaprel otcovstvo, dostala by sa maloletá do neistého právneho postavenia a jej\ncitová, spoločenská aj rodinná situácia by sa zhoršila, čo by mohlo mať nepriaznivé\nnásledky na jej ďalší psychický vývin, pretože je v adolescentnom období vývoja. Podľa\nsťažovateľky v teste proporcionality prevážil záujem maloletej na udržaní vytvorených\nrodinných väzieb, nad záujmom otca na zosúladení právnej situácie s biologickou realitou.\nSťažovateľka je presvedčená, že nie je v záujme maloletej zistiť, kto je jej skutočným\notcom, a od neho vyžadovať plnenie jeho rodičovských práv a povinností. To potvrdil aj\nkolízny opatrovník.\n3. Sťažovateľka ďalej poukazuje na to, že otec maloletej zo subjektívnych dôvodov\nnevyužil čas od narodenia dieťaťa, t. j. od 10. januára 1999, na uplatnenie práva na zapretie\notcovstva, keďže ako sám tvrdí, nemal na to dôvod. Podľa sťažovateľky mal k dispozícii\núčinný prostriedok nápravy právneho stavu, napriek tomu si právo v zákonom určenej\nprekluzívnej lehote neuplatnil a návrh na zapretie otcovstva podal súdu až 21. januára 2016,\nv čase, keď § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) stratil účinnosť\n(8. septembra 2011) a platnosť (8. marca 2012). Otec navyše nepreukázal, ktoré kroky\n2\n\npodnikol k overeniu informácie od svedkyne. Počas celého konania nepreukázal ani\nvčasnosť podania návrhu na zapretie otcovstva. Skutočnosť, ktorá mala podnietiť\nk tomu, aby návrh na zapretie otcovstva podal, sa zrazu objavila až po tom, ako\nbolo iniciované zvýšenie výživného pre maloletú. Vtedy sa objavila svedkyňa, ktorá sa od\nkamaráta dozvedela, že sťažovateľka mala pred uzavretím manželstva intímny vzťah aj\ns inými mužmi. Tento kamarát bol však v čase konania už nebohý. Sťažovateľka je\npresvedčená, že túto skutočnosť taktiež treba vziať do úvahy, že síce existuje svedkyňa,\navšak táto má informáciu sprostredkovanú od osoby, ktorej výsluch nemožno vykonať, teda\ntvrdenie svedkyne nemožno žiadnym relevantným spôsobom stopercentne potvrdiť.\nZ konania\n\nvyplýva, že sa snaží skutočne robiť všetko preto, aby sa\n\nzbavil vyživovacej povinnosti, ku ktorej je zaviazaný súdnym rozhodnutím. Okrem\nnedôveryhodnej výpovede svedkyne, ktorá svoje tvrdenia nijako nepreukázala (odvolala sa\nlen na nebohú osobu), otec maloletej nepreukázal v konaní žiadnu okolnosť, ktorá by\nvylučovala, že je otcom maloletej\n\n. Aj keby uvedená lehota mala začať\n\nplynúť odo dňa, keď sa otec maloletej dozvedel, že nie je otcom dieťaťa, stále by lehota\nnebola splnená, lebo podľa vyjadrenia sťažovateľky ona sama\n\nuž pred\n\nuzavretím manželstva upozornila, že je tehotná a nie je isté, či on je biologickým otcom – aj\ntakéto pochybujúce upozornenie možno považovať za skutočnosť, ktorá by mala dať\npodnet, aby túto záležitosť riešil vtedy. Sťažovateľka tiež apeluje\nna morálnu stránku veci. Maloletá žila sedemnásť rokov v presvedčení, že práve\nje jej biologickým otcom, a tak sa k nemu aj správala. Aj\nvystupoval voči maloletej ako láskavý a starostlivý otec bez akýchkoľvek pochýb o tom, že\nby nemal byť jej otcom. Najzásadnejší zlom určite nastal pri konaní o zvýšení výživného.\nKeď súd zaviazal otca maloletej na platenie výživného vo vyššej sume, začal robiť všetko\npreto, aby sa tejto povinnosti zbavil. Vzájomné vzťahy medzi otcom a maloletou sa vtedy\nzmenili. Krajský súd navyše rozhodol bez toho, aby nariadil pojednávanie a vypočul si\nnázor maloletej.\n4. Sťažovateľka s ohľadom na uvedené žiada, aby ústavný súd konštatoval porušenie\nv záhlaví uvedených práv a nálezom napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu a krajského\nsúdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n\n3\n\nII.\n5. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutými rozhodnutiami priloženými k ústavnej\nsťažnosti, z ktorých zistil, že boli vydané v konaní, v ktorom sa\nz 21. januára 2016 domáhal zapretia otcovstva k vtedy maloletej\n\nnávrhom\n.\n\nKrajský súd na odvolanie otca maloletej zrušil rozsudok Okresného súdu č. k.\n10 C 10/2016-75 z 22. júna 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nV odôvodnení konštatoval, že okresný súd v danej veci rozhodol predčasne, keď nenariadil\nznalecké dokazovanie z odboru genetiky a prihliadol pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa\niba na záujem vtedy maloletej odporkyne. Právo manžela zaprieť otcovstvo dieťaťa\nnarodené za trvania manželstva je jeho osobným právom. Dôkazné bremeno týkajúce sa\nskutočností otcovstvo vylučujúcich leží iba na navrhovateľovi, ktorý navrhol vo veci\nvykonať dokazovanie znaleckým posudkom z odboru genetiky, keďže odporkyne odmietli\ndobrovoľne podstúpiť vykonanie testu DNA. Súd prvej inštancie bez ďalšieho toto znalecké\ndokazovanie nenariadil s poukazom na výpovede účastníkov konania a stanovisko\nprocesného (kolízneho) opatrovníka, čím neúplne zistil skutkový stav veci.\n6. Krajský súd ďalej okresnému súdu vytkol, že pri rozhodovaní o návrhu otca\nmaloletej prihliadol iba na záujem vtedy maloletej odporkyne. Uviedol, že prípadný nesúlad\nprávneho otcovstva s biologickým výrazným spôsobom zasahuje aj do súkromnej sféry\nprávneho otca, pričom takýto zásah nadobúda osobitnú intenzitu v prípade, ak právny otec\nnapriek dobromyseľnosti o svojom biologickom otcovstve k dieťaťu je aj po zistení\nnesúladu povinný plniť svoje rodičovské práva a povinnosti. Aj Európsky súd pre ľudské\npráva podľa krajského súdu uprednostnil právo na ochranu stability rodinných stavov\nv záujme dieťaťa pred právom otca na zosúladenie jeho biologického a právneho otcovstva\nv prípadoch, keď právny otec s istotou vedel, resp. mal dôvody sa domnievať, že nie je\nbiologickým otcom dieťaťa už od jeho narodenia, avšak napriek tomu nepodnikol žiadne\nkroky k popretiu otcovstva. Pri aplikácii čl. 8 dohovoru je teda podľa krajského súdu\nrozhodujúcou skutočnosť, kedy sa právny otec dozvie o nesúlade biologického a právneho\notcovstva, resp. o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo. Až týmto momentom\nzískava možnosť vedome svojím rozhodnutím pokračovať v už založenom vzťahu alebo\n\n4\n\nvyužiť právne prostriedky na odstránenie nesúladu medzi právnym a biologickým\notcovstvom.\n7. Dovolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu bolo najvyšším súdom\nodmietnuté ako procesne neprípustné. Najvyšší súd konštatoval, že (kasačné, procesné)\nuznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie je rozhodnutím\nodvolacieho súdu vo veci samej. Uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu\nprvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie\n(o veci vymedzenej žalobou) končí, pretože v dôsledku zrušenia prvoinštančného\nrozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie súd prvej inštancie znovu o nej koná\na rozhoduje. Tento právny názor vyplýva aj z odbornej právnickej literatúry, konkrétne\nnapr. z publikácie Civilný sporový poriadok. Komentár (Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1353 –\n1356). Vychádzajúc z uvedeného, najvyšší súd uzatvoril, že dovolanie proti napadnutému\nuzneseniu nie je podľa § 420 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) prípustné.\nPoukázal tiež na to, že k rovnakému záveru najvyšší súd dospel už v uznesení sp. zn.\n3 Cdo 236/2016 z 19. januára 2017, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 19 v ročníku 2017.\nIII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\n\n5\n\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nK namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu\n10. Ústavný súd ustálene judikuje, že ak pri predbežnom prerokovaní ústavnej\nsťažnosti nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej\nby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie, je takú sťažnosť nutné považovať za\nzjavne neopodstatnenú (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02). Za zjavne neopodstatnenú v už uvedenom zmysle považuje ústavný súd\nsťažnosť v rozsahu, v ktorom smeruje proti rozhodnutiu najvyššieho súdu.\n11. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti spochybňuje rozhodnutie krajského súdu\npo obsahovej stránke, zatiaľ čo proti rozhodnutiu najvyššieho súdu – ktorý v danej veci\nrozhodol o procesnom odmietnutí podaného dovolania – nevznáša žiadne konkrétne\nnámietky s výnimkou tvrdenia, že vo veci došlo k porušeniu jej práva na súdnu ochranu.\nÚstavný súd na tomto mieste pripomína, že právo na súdnu ochranu je v občianskoprávnom\n(aj každom inom súdnom) konaní zaručené len za splnenia všetkých procesných podmienok\npredpísaných pre konanie a rozhodnutie o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred\nobčianskoprávnym súdom vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní procesné\npodmienky upravujú ustanovenia § 419 a nasl. CSP, pričom posúdenie splnenia týchto\npodmienok patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu pozri napr.\nIII. ÚS 474/2017). Ústavný súd by do tohto posúdenia mohol zasiahnuť len vtedy, ak by\nnajvyšší súd vybočil z medzí daných mu procesnými predpismi, napríklad v dôsledku\nprílišného formalizmu či svojvôle pri interpretácii príslušných predpisov.\n12. V posudzovanom prípade podala sťažovateľka dovolanie podľa § 420 CSP,\nktorého prípustnosť odvodila z písm. f) citovaného ustanovenia (porušenie práva\n\n6\n\nna spravodlivý proces). Najvyšší súd sa týmto dovolaním vecne nezaoberal, pretože\nsmerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nebolo dovolanie prípustné. Uvedené najvyšší\nsúd odôvodnil tým, že išlo o kasačné rozhodnutie, a teda nešlo ani o rozhodnutie, „ktorým\nsa konanie končí“, ani o rozhodnutie „vo veci samej“ v zmysle prvej vety § 420 CSP.\nS ohľadom na to najvyšší súd dovolanie odmietol a posúdením nastolených právnych\notázok sa meritórne vôbec nezaoberal. Najvyšší súd postupoval v medziach zákona, pričom\nsvoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorý je možné považovať za ústavne konformný.\nPrístup sťažovateľky k najvyššiemu súdu ostane zachovaný po tom, čo nadobudnú\nrozhodnutia nižších súdov právoplatnosť. Rozhodnutiu najvyššieho súdu preto nie je\nz ústavnoprávneho hľadiska čo vytknúť. Ústavná sťažnosť sťažovateľky proti tomuto\nrozhodnutiu je preto zjavne neopodstatnená.\nK namietanému porušeniu označených práv uznesením krajského súdu\n13. Ústavný súd sa najprv musel zaoberať otázkou včasnosti podania ústavnej\nsťažnosti proti rozsudku krajského súdu.\n14. Podľa § 53 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote 2 mesiacov\nod právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je\nv prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania lehota\nna podanie\n\nsťažnosti\n\nústavnému\n\nsúdu\n\npovažovaná\n\nza zachovanú\n\naj\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j. napadnutému uzneseniu) odvolacieho\nsúdu. To však neplatí pre prípady, v ktorých zákon možnosť podania dovolania výslovne\nvylučuje, resp. jeho podanie neumožňuje. Ústavný súd opakovane vyslovil, že sťažnosť\npodľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok\nochrany základných práv (I. ÚS 109/06) a že zákon o ústavnom súde neumožňuje\nústavnému súdu zmeškanie tejto dvojmesačnej lehoty odpustiť (I. ÚS 550/2015), a to ani\nv prípade uplatnenia dovolania, o ktorom osoba znalá práva musela vedieť, že je zo zákona\nvylúčené (napr. I. ÚS 352/2016, II. ÚS 68/2018). V takýchto prípadoch ústavný súd\nsťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu odmietal ako oneskorene podané (pozri napr.\nuznesenie sp. zn. II. ÚS 454/2018 alebo sp. zn. II. ÚS 457/2018 z 26. septembra 2018).\n\n7\n\n15. Ústavný súd preto v prvom rade skúmal, či v posudzovanom prípade ide\no situáciu, keď sťažovateľke, resp. jej právnemu zástupcovi muselo byť zrejmé, že\ndovolanie proti napadnutému rozhodnutiu je neprípustné, teda či neprípustnosť dovolania\nvyplývala priamo a jednoznačne zo zákona. Dospel pritom k záveru, že v tomto prípade\nzávisela prípustnosť dovolania na interpretácii prvej vety § 420 CSP, podľa ktorej\n„dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo\nktorým sa konanie končí...“, zo strany najvyššieho súdu (konkrétne otázky, či pri kasačnom\nrozhodnutí odvolacieho súdu ide o rozhodnutie vo veci samej), ktorá nemusela byť\nsťažovateľke zrejmá už na prvý pohľad. S ohľadom na uvedené považoval ústavný súd\nv tomto prípade sťažnosť za podanú v lehote stanovenej v § 53 zákona o ústavnom súde,\nv dôsledku čoho pristúpil k jej predbežnému prerokovaniu.\n16. Ústavný súd v úvode pripomína, že spravidla nepripúšťa prieskum zrušujúcich\nrozhodnutí odvolacích súdov a nezasahuje do prebiehajúceho, ešte neskončeného konania\npred všeobecnými súdmi (III. ÚS 46/2013). Takýto prieskum je pripustený len veľmi\nvýnimočne, a to v situácii, keď odvolací súd poruší zásadným spôsobom procesné práva\núčastníka, pričom toto porušenie by už nebolo reparovateľné v ďalšom konaní, resp. by\nmalo za následok porušovanie základných práv účastníka v ďalšom konaní. Takáto situácia\nvšak v ústavnou sťažnosťou napadnutom konaní nenastala.\n17. Sťažovateľke je nutné dať za pravdu v tom, že všeobecné súdy sa nevysporiadali\ns otázkou včasnosti podania návrhu na zapretie otcovstva (aj keď sťažovateľka túto výhradu\nsmeruje len proti rozhodnutiu krajského súdu a najvyššieho súdu, je treba podotknúť, že táto\nvýhrada platí aj pre rozhodnutie súdu prvého stupňa). Tento nedostatok je však\nreparovateľný v ďalšom konaní, ktoré momentálne prebieha v dôsledku zrušenia rozsudku\nokresného súdu krajským súdom.\n18. Závery okresného súdu sú v tomto smere zmätočné. Okresný súd na jednej strane\ntvrdí, že „[n]avrhovateľ bol manželom matky maloletej odporkyne 2/, teda manželom\nodporkyne 1/ a jeho právo zaprieť na súde otcovstvo k odporkyni v rade 2/ nie je viazané\nna žiadnu lehotu“ (bod 14 rozsudku okresného súdu), následne konštatuje, že „navrhovateľ\nmal k dispozícii účinný prostriedok nápravy právneho stavu vzniknutého na základe\n\n8\n\nvyvrátiteľnej zákonnej domnienky... napriek tomu si právo v zákonom určenej prekluzívnej\nlehote neuplatnil“ (bod 20 rozsudku okresného súdu). Ďalej uvádza, že „otec\nzo subjektívnych dôvodov nevyužil právne prostriedky zapretia otcovstva (§ 88 ods. 1\nZák. o rodine) po dobu 16 rokov od narodenia dieťaťa s tým, že nemal pochybnosti\no svojom otcovstve“ (bod 21 rozsudku okresného súdu), pričom to, že nemal pochybnosti\no svojom otcovstve „podporujú i vyjadrenia oboch rodičov, že sa k dieťaťu správal ako\nk vlastnému, prihliadnuc na skutočnosť, že nežijú v rovnakom meste“ (bod 23 rozsudku\nokresného súdu). Ak okresný súd dospel k záveru, že otec maloletej nemal dôvod\nspochybňovať svoje biologické otcovstvo k maloletej, nemôže mu zároveň dávať za vinu,\nže zo subjektívnych dôvodov nevyužil právne prostriedky na zapretie otcovstva (nemal na\nto predsa dôvod). Tvrdenie navrhovateľa, že bol matkou oklamaný vo veci svojho\nbiologického otcovstva, má zas spochybňovať „2 ročná otcovská starostlivosť o dieťa, jeho\nzáujem o dieťa i v čase po rozvode manželstva s odporkyňou v 1. rade“ (bod 23 rozsudku\nokresného súdu) – aj v tejto časti je rozhodnutie nezrozumiteľné, resp. odporuje logike\n(starostlivosť o dieťa aj po rozvode, naopak, logicky nasvedčuje skutočnosti, že otec\nmaloletej sa domnieval, že ide o jeho biologické dieťa).\n19. Krajský súd k lehote na podanie návrhu na zapretie otcovstva uviedol, že\n„poukazuje na novelu zákona č. 175/2015 Z. z., ktorou došlo k náprave znenia\npredchádzajúcej právnej úpravy tým, že sa zapieracia lehota upravila na tri roky odo dňa,\nkeď sa manžel dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa,\nktoré sa narodilo jeho manželke, avšak podľa prechodných ustanovení tohto zákona\nk 1.1.2016 (§ 119b) uvedená lehota sa vzťahuje len na prípady, ak sa manžel alebo jeho\nopatrovník do 31. decembra 2015 dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že\nmanžel je otcom dieťaťa, ktoré sa po 7. septembri 2008 narodilo jeho manželke, môže\nmanžel alebo jeho opatrovník na súde zaprieť, že manžel je otcom tohto dieťaťa do\n31. decembra 2018, ak sa v tejto veci nezačalo konanie pred 1. januárom 2016.“.\nV citovanej časti je rozhodnutie krajského súdu nezrozumiteľné, keďže krajský súd\nkonštatuje, že „uvedená lehota [t. j. trojročná zapieracia lehota vložená zákonom\nč. 175/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú\n\n9\n\nniektoré zákony (ďalej len „zákon č. 175/2015 Z. z.“), na ktorú odkazuje na začiatku vety,\npozn.] sa vzťahuje len na prípady, ak sa manžel alebo jeho opatrovník do 31. decembra\n2015 dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že manžel je otcom dieťaťa,\nktoré sa po 7. septembri 2008 narodilo jeho manželke,“ avšak zároveň pre tieto prípady\npoukazuje na špeciálnu lehotu „do 31. decembra 2018“.\n20. Prechodné ustanovenie § 119b zákona č. 175/2015 Z. z. stanovuje špeciálnu\nlehotu na zapretie otcovstva, avšak len pre tie prípady, keď bolo dieťa narodené\npo 8. septembri 2008, právny otec sa v tomto prípade o skutočnostiach spochybňujúcich\njeho otcovstvo dozvedel do 31. decembra 2015 a nezahájil konanie pred 1. januárom 2016.\nPre to, aby nastal dôsledok predpokladaný dispozíciou tejto normy (možnosť zaprieť\notcovstvo do 31. decembra 2018), musia byť splnené všetky tri uvedené podmienky\nhypotézy kumulatívne. Je teda možné súhlasiť s tým, že lehota upravená prechodným\nustanovením sa na posudzovaný prípad nevzťahuje, keďže maloletá sa narodila v roku\n1999, teda pred 8. septembrom 2008. To však nič nevypovedá o tom, do akej miery sa\nna posudzovanú vec vzťahuje trojročná lehota na zapretie otcovstva, ktorej začiatok\nplynutia je viazaný na okamih, keď sa právny otec dozvedel o skutočnostiach\nspochybňujúcich jeho otcovstvo, zakotvená s účinnosťou od 1. januára 2016 v § 86 ods. 1\nzákona o rodine. Na túto otázku nedal v posudzovanom prípade zrozumiteľnú odpoveď ani\njeden zo súdov.\n21. Otec maloletej podal v tomto prípade návrh na zapretie otcovstva k maloletej\n21. januára 2016, teda po tom, čo nadobudol účinnosť zákon č. 175/2015 Z. z. (1. januára\n2016) zavádzajúci trojročnú lehotu odo dňa, keď sa právny otec dozvedel o možnosti, že nie\nje biologickým otcom dieťaťa. Avšak predmetná okolnosť – kedy sa mal právny otec\ndozvedieť o dôvodoch spochybňujúcich jeho biologické otcovstvo – tu podľa tvrdenia\nsťažovateľky nastala ešte pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, teda v septembri\n2015. Keďže zákonodarca v prechodných ustanoveniach nestanovil, akým spôsobom majú\nbyť riešené obdobné prípady (prechodné ustanovenie upravuje len prípady detí narodených\npo 8. septembri 2008), je potrebné túto medzeru preklenúť ústavne konformným výkladom\nustanovenia § 86 ods. 1 zákona o rodine. Za ústavne konformný považuje ústavný súd taký\nvýklad, podľa ktorého v prípade, že sa právny otec o skutočnosti spochybňujúcej jeho\n10\n\notcovstvo dozvedel v období, keď vinou zákonodarcu (jeho nečinnosťou po zrušení § 86\nods. 1 zákona o rodine nálezom ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2010 z 20. apríla 2011)\nnebola zákonom upravená žiadna lehota na zapretie otcovstva (ide o obdobie od straty\núčinnosti § 86 ods. 1 zákona o rodine v predošlom znení až po nadobudnutie účinnosti\nsúčasného znenia § 86 ods. 1 zákona o rodine, teda obdobie od 8. septembra 2011 až\ndo 31. decembra 2015), nemôže hmotnoprávna lehota stanovená § 86 ods. 1 zákona\no rodine dobehnúť skôr, než 3 roky od nadobudnutia účinnosti zákona č. 175/2015 Z. z.\nTo, či sa právny otec o skutočnosti spochybňujúcej jeho otcovstvo dozvedel v období\nod 8. septembra 2011 až do 31. decembra 2015, musí byť predmetom dokazovania pred\nvšeobecným súdom. V tomto smere je správny názor krajského súdu, podľa ktorého pri\naplikácii čl. 8 dohovoru je rozhodujúcou skutočnosť, kedy sa právny otec dozvie o nesúlade\nbiologického a právneho otcovstva, resp. o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo,\npretože až týmto momentom získava možnosť vedome svojím rozhodnutím pokračovať v už\nzaloženom vzťahu alebo využiť právne prostriedky na odstránenie nesúladu medzi právnym\na biologickým otcovstvom. Zároveň je správne aj tvrdenie sťažovateľky, že všeobecné súdy\nmusia považovať za preukázané, či bol návrh podaný v lehote 3 rokov, odkedy sa otec\ndozvedel o skutočnostiach nasvedčujúcich, že nie je biologickým otcom dieťaťa, čo sa\nv posudzovanom konaní dosiaľ nestalo.\n22. Aj z uvedených dôvodov bol postup krajského súdu, ktorý rozsudok okresného\nsúdu zrušil a vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie, správny, pričom za daných\nokolností by bolo zrušenie rozhodnutia krajského súdu len s ohľadom na nedostatok\nodôvodnenia v časti, kde sa venuje lehote na zapretie otcovstva (resp. 3 roky\nod nadobudnutia účinnosti zákona č. 175/2015 Z. z. v prípade preukázania, že právny otec\nsa o skutočnosti spochybňujúcej jeho otcovstvo dozvedel v období od 8. septembra 2011 až\ndo 31. decembra 2015), a jeho zaviazanie k tomu, aby rozsudok okresného súdu zrušil\nz iného dôvodu, nehospodárne. Ústavný súd pritom prihliadol na skutočnosť, že ide\no kasačné rozhodnutie krajského súdu, takže konanie vo veci bude pokračovať.\nV kompetencii okresného súdu tak bude, aby v ďalšom konaní vec posúdil so zreteľom na\nprávny názor krajského súdu korigovaný právnym názorom ústavného súdu. Sťažovateľka\nbude mať naďalej možnosť uplatniť si svoje práva v civilnom súdnom konaní, prípadne\n\n11\n\npredostrieť okresnému súdu právnu argumentáciu, ktorú uplatnila v konaní pred ústavným\nsúdom a s ktorou sa tento bude musieť vysporiadať.\n23. K argumentácii sťažovateľky, podľa ktorej je za danej situácie nariadenie\nznaleckého dokazovania nehospodárne a účelové, ústavný súd uvádza, že účelovosť ani\nhospodárnosť konania nie sú relevantnými kritériami ústavne právneho prieskumu\n(neúčelnosť ani nehospodárnosť neznamenajú protiústavnosť). Pokiaľ ide o tvrdenie, že nie\nje v záujme maloletej zistiť, kto je jej skutočným otcom (čo je pravdepodobne hlavný\ndôvod, prečo sťažovateľka brojí proti nariadeniu znaleckého dokazovania), v tomto smere\nústavný súd poukazuje na názor krajského súdu, ktorý podotkol, že je treba tiež zohľadniť\nzáujmy a práva právneho otca, pretože prípadný nesúlad právneho otcovstva s biologickým\nvýrazným spôsobom zasahuje aj do súkromnej sféry právneho otca. S názorom, podľa\nktorého v sporoch o zapretie otcovstva nie je možné jednostranne zohľadniť len záujem\nmaloletého dieťaťa, ale je nevyhnutné zohľadňovať aj záujmy právneho otca (ktorým je\nnepochybne aj záujem na zistení, či je, alebo nie je biologickým otcom dieťaťa, keďže táto\nvedomosť sa citeľne dotýka jeho osobnej sféry), sa ústavný súd stotožňuje. Povinnosťou\nsúdov je tieto záujmy vyvažovať, pričom v záujme maloletého dieťaťa môže byť taký\nvýsledok konania, keď bude „právny otec“ povinný zotrvať v právnom vzťahu založenom\nna základe domnienky otcovstva. To je však iná otázka než otázka samotného\nzistenia/overenia otcovstva.\n24. Čo sa týka tvrdenia sťažovateľky, že bola rozhodnutím krajského súdu\ndiskriminovaná, k tomu je nutné uviesť, že sťažovateľka neuvádza, v čom mala spočívať\núdajná diskriminácia. Sťažovateľka odôvodňuje porušenie princípu rovnosti výlučne tým,\nže krajský súd mal „zvýhodniť otca... pred záujmom maloletej...“. Z tohto tvrdenia\npredovšetkým nijak nevyplýva, akým spôsobom malo dôjsť k diskriminácii sťažovateľky.\nTo, že súd rozhodne v prospech niektorej zo strán sporu, nie je možné zamieňať\ns diskrimináciou. Diskrimináciou je nerovnaké zachádzanie s dvoma alebo viacerými\nosobami v rovnakej alebo porovnateľnej situácii, a to na základe neprípustného dôvodu.\nNa to, aby vôbec bolo možné uvažovať o diskriminačnom prístupe, by sťažovateľka musela\noznačiť subjekt, s ktorým sa nachádza v porovnateľnej situácii, nezákonné odlišovacie\nkritérium (teda diskriminačný dôvod) a tiež to, na ktorom svojom základnom práve bola\n12\n\ndiskriminovaná. Pokiaľ má sťažovateľka na mysli právo na rovnosť účastníkov v konaní\n(čl. 47 ods. 2 ústavy), z ústavnej sťažnosti ani napadnutých rozhodnutí nevyplýva, že by sa\nsťažovateľka stala obeťou nerovnakého zaobchádzania, resp. že by bola oproti inému\núčastníkovi – v tomto prípade otcovi maloletej – ukrátená o nejaké svoje procesné právo.\nVšetky rozvedené námietky sú teda zjavne neopodstatnené.\n25. Pokiaľ ide o argumentáciu týkajúcu sa nevykonania výsluchu maloletej, ústavný\nsúd podotýka, že maloletá (v čase rozhodovania krajského súdu už plnoletá, pozn.) bola\nv konaní pred všeobecnými súdmi samostatnou účastníčkou, pričom ústavnú sťažnosť proti\nnapadnutým rozhodnutiam nepodala. Sťažovateľka podáva sťažnosť výlučne vo svojom\nmene. Nevykonanie výsluchu maloletej preto nemá žiadnu spojitosť s tvrdeným zásahom\ndo základných práv sťažovateľky.\n26. S ohľadom na uvedené ústavný súd postupoval podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde a ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. novembra 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-znalecké dokazovanie", "lehota-hmotnoprávna", "otcovstvo-zapretie otcovstva"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f65a00ec-fe2d-486c-9fbd-a4bcbd758762", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.457.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 457/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 457/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.457.2018.1"}, {"guid": "ussr:5232213a-9715-4370-873b-4a9c9b8a7294", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.454.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 454/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 454/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.454.2018.1"}, {"guid": "ussr:3c5ef96e-d2b8-4e5a-9e83-7d671acbe213", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.68.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 68/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 68/2018 z 25. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.68.2018.1"}, {"guid": "ussr:9bb921c6-1e32-4e1b-beb4-5844ca5b5867", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.474.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 474/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 474/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.474.2017.1"}, {"guid": "ussr:c7e2f6fa-5355-4701-ae5b-94e64d583436", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.352.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 352/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/2016 z 1. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-01", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.352.2016.1"}, {"guid": "ussr:48de87ba-70cb-4a59-9c3b-9f37bc2a406e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.550.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 550/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 550/2015 z 9. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.550.2015.1"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:af38e6ae-0d2a-4121-8bc7-193c3e015213", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2010 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af38e6ae-0d2a-4121-8bc7-193c3e015213"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:c5a54d17-505f-47e9-af9a-0d4fd49e9aa2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 109/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c5a54d17-505f-47e9-af9a-0d4fd49e9aa2"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "465c8f74-b30f-42be-9207-c9a914f254db:b18967e2-c9b5-46b3-aa28-2eef63bf197d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5314211620.1", "spisova_znacka": "10Co/261/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/261/2016 z 25. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-01-25", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5314211620.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:584ce1b8-d4e7-4933-ab2b-e099d922287b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.205.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 205/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 205/2026 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.205.2026.1"}, {"guid": "ussr:bd52d977-ccca-467e-a55e-86f4a83abe75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.158.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 158/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/2026 z 11. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.158.2026.1"}, {"guid": "ussr:078ec64c-229a-44d7-9824-b7f6e593fd85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.649.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 649/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 649/2025 z 4. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.649.2025.1"}, {"guid": "ussr:2d7ecc2c-ed4b-43f5-9502-f47e18b2b77b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.633.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 633/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 633/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.633.2025.1"}, {"guid": "ussr:293b11ba-f216-44ec-99eb-3ac1d24ef9f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.592.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 592/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 592/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.592.2025.1"}, {"guid": "ussr:2bd9ca61-4968-4548-a37f-eb2da10ccc90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.570.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 570/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 570/2025 z 16. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.570.2025.1"}, {"guid": "ussr:454ff2ed-4fdb-4e62-9891-b2317d2c49a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.473.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 473/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 473/2025 z 9. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.473.2025.1"}, {"guid": "ussr:9d18fcf5-73df-4df5-88e3-8f4c81c21dc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.429.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 429/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 429/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.429.2025.1"}, {"guid": "ussr:3f199e1c-4597-4c72-9f35-121e2eec9d10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.240.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 240/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 240/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.240.2025.1"}, {"guid": "ussr:716a1d38-db48-40a3-87aa-5a34ee3e3631", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.157.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 157/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 157/2025 z 8. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.157.2025.1"}, {"guid": "ussr:73170c19-944e-492d-9789-05d893aef4a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.10.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 10/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.10.2025.1"}, {"guid": "ussr:d4ac9932-bdd9-4f41-981b-c2c0eadd3353", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.719.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 719/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 719/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.719.2024.1"}, {"guid": "ussr:35bbe3ea-bcc0-46e6-a772-f9b7faecc909", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.513.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 513/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 513/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.513.2024.1"}, {"guid": "ussr:9e56f0bb-1b76-45df-a078-c3dece412c77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.528.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 528/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 528/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.528.2024.1"}, {"guid": "ussr:d30aaf0a-da42-4f76-96d1-ee2762e3bf41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.252.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/2024 z 27. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.252.2024.2"}, {"guid": "ussr:eff5f0c1-35eb-4f86-a7f9-fbc993ef40d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.341.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 341/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2024 z 2. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.341.2024.1"}, {"guid": "ussr:d20c5b16-0208-4e2c-943d-d8a6d8f5ebae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.616.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 616/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 616/2023 z 27. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.616.2023.1"}, {"guid": "ussr:7775780f-152c-400a-9738-6f42470376d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.224.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 224/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 224/2024 z 7. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.224.2024.1"}, {"guid": "ussr:8116e89c-03dd-4f64-bd00-00ae28c23f49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.200.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 200/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/2024 z 17. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.200.2024.1"}, {"guid": "ussr:45e5be5c-c527-441e-8460-93f089fe6670", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.111.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 111/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 111/2024 z 21. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-21", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.111.2024.1"}, {"guid": "ussr:927fbce5-9a97-4c67-81a3-44c003180062", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.79.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2024 z 20. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-20", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.79.2024.1"}, {"guid": "ussr:28fd5b8d-a882-417f-8f51-474d9635b717", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.33.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/2024 z 7. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.33.2024.1"}, {"guid": "ussr:46e6a175-7c48-4877-bc49-72530e7ce1f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.52.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 52/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 52/2024 z 6. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.52.2024.1"}, {"guid": "ussr:d5628587-7ec0-4803-ba94-c8f7fc736b15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.10.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 10/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 10/2024 z 9. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.10.2024.1"}, {"guid": "ussr:8cc8dfae-b604-4a5c-ba4b-a8da2bd47a00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.656.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 656/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 656/2023 z 12. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.656.2023.1"}, {"guid": "ussr:d940b80e-0dee-4c60-ae2b-175daeb93b9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.663.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 663/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 663/2023 z 12. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-12", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.663.2023.1"}, {"guid": "ussr:032a70c9-e964-47b5-b0d5-d8639cf16216", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.634.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 634/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 634/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.634.2023.1"}, {"guid": "ussr:148e19bd-df14-468c-ad6f-23325c2751c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.632.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 632/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 632/2023 z 5. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.632.2023.1"}, {"guid": "ussr:3bc67d8f-d058-4468-bb47-e23364981cda", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.616.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 616/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 616/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.616.2023.1"}, {"guid": "ussr:67ee0bfb-b68a-49c5-90c1-ee46d2b883b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.485.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 485/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 485/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.485.2023.1"}]}