{"guid": "ussr:b12e5ad1-c902-47c5-b160-3cfa07426ebc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.561.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 561/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 561/2018 z 23. 1. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. januára 2019, sp. zn. II. ÚS 561/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.561.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-23", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b12e5ad1-c902-47c5-b160-3cfa07426ebc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.561.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.561.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.561.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 561/2018-55\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2019 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom Mgr. Matejom Krajčim, PhD., advokátska kancelária,\nZáhradnícka 51,\n\nBratislava,\n\nvo\n\nveci\n\nnamietaného\n\nporušenia\n\nzákladného\n\npráva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave\nv konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 672/2013 v spojení s konaním vedeným pod sp. zn.\n9 Co 35/2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 672/2013\nv spojení s konaním vedeným pod sp. zn. 9 Co 35/2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Krajskému súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. 9 Co 35/2018\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €\n\n(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý\n\nvyplatiť mu\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n598,26 € (slovom päťstodeväťdesiatosem eur a dvadsaťšesť centov), ktorú j e Krajský súd\nv Bratislave p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta Mgr. Mateja Krajčiho, PhD., advokátska\nkancelária, Záhradnícka 51, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 561/2018-18 z 28. novembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“)\n\nv časti, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 672/2013 v spojení\ns konaním vedeným pod sp. zn. 9 Co 35/2018.\n2. Z obsahu prijatej časti sťažnosti najmä vyplynulo:\n«Sťažovateľ vystupuje ako strana sporu v konaniach vedených na Okresnom súde\nPezinok pod sp. zn. 7C/92/2008 v právnej veci o vydanie bezdôvodného obohatenia,\nzaplatenie 99.581,76 EUR s prísl.; pod sp. zn. 10C/355/2010 v právnej veci o náhradu\nškody vo výške 6.703,60 EUR; pod sp. zn. 5C/216/2009 v právnej veci o zaplatenie 5.282,81\nEUR s prísl.; pod sp. zn. 6C/102/2008 v právnej veci o zaplatenie 5.282,81 EUR s prísl..\n\n2\n\nRozsudkom zo dňa 02.02.2006, právoplatný a vykonateľný dňa 25.07.2006 vydaným\nOkresným súdom Bratislava III č.k. PK 5C 365/01 (t.č. OS PK č.k. 4C 843/2008), súd určil\nže Kúpna zmluva zo dňa 21.12.1999 uzatvorená medzi\n(ďalej len\n\nPezinok...\n\nPezinok) a sťažovateľom spolu s\n\n... je čiastočne\n\nneplatná v rozsahu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: parc. č. 5272, ostatné\nplochy, o výmere 18206 m², zapísané na LV č.\nKatastrálne územie\n\nvedené Správou katastra Pezinok,\n\n.\n\nSkutkový stav, konanie vedené pod sp. zn. 7C/92/2008 na Okresnom súde Pezinok\nv právnej veci o vydanie bezdôvodného obohatenia, zaplatenie 99.581.76 EUR s prísl.:\nNávrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 03.08.2008 sa žalobcovia sťažovateľ a\n\n... domáhali vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia\n\nv sume 66847,44 EUR (2.013.846,- Sk) proti 1.\n... (zomrel), 3.\n\n... 4.\n\n... (zomrel), 2.\n... 5.\n\n... ako zakladateľov a členov občianskeho združenia\nbezdôvodne obohatiť na úkor sťažovateľa a\n\n... 6.\nPezinok, ktorí sa mali\n\n... a to tým že, úmyselným\n\npodvodným konaním uviedli kupujúcich do omylu (sťažovateľa a\n\n... tým že\n\nprevádzali nehnuteľnosti, ktoré v čase uzavretia kúpnej zmluvy (Kúpna zmluva zo dňa\n21.12.1999 spolu s Dodatkom č. 1 zo dňa 9.3.2000) nevlastnili.\n... Rozsudkom zo dňa 20.10.2010 Okresný súd Pezinok, č.k. 7C/92/2008-182,\nzaviazal odporcov v 1-5 rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom sumu\n99.581,76 EUR s úrokom z omeškania 17,6 % od 03.02.2000 a priznal navrhovateľom\n(sťažovateľ a\n\n...) náhradu trov súdneho konania.\n\nUznesením zo dňa 30.3.2012 zrušil Krajský súd v Bratislave, č.k. 9Co/139/11-163,\nRozsudok zo dňa 20.10.2010 a vrátil prvostupňovému súdu vec na ďalšie konanie.\nRozsudkom zo dňa 20.9.2013 Okresný súd Pezinok, č.k. 7C/92/2008-254, zamietol\nnávrh sťažovateľa a\n\n... ako žalobcov a priznal odporcom 1. až 4. rade\n\nnáhradu trov súdneho konania a trov právneho zastúpenia.\nOdvolaním zo dňa 7.10.2013 proti Rozsudku zo dňa 20.9.2013, č.k. 7C/92/2008-254,\nvydaného Okresným súdom Pezinok, proti všetkým jeho výrokom sa žalobcovia (sťažovateľ\na\n\n...) domáhali zrušenia tohto pričom uviedli, že majú za to, že\n\nprvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, resp. postupoval podľa nesprávneho\n\n3\n\nprávneho názoru Krajského súdu v Bratislave, ktorý dňa 30.3.2012 Uznesením zrušil\nRozsudok zo dňa 20.10.2010 a vrátil prvostupňovému súdu vec na ďalšie konanie, ale\ni z vlastného právneho pochybenia prvostupňového súdu.\nRozsudkom zo dňa 15.10.2015, vydaného Krajským súdom v Bratislave č.k.\n9Co/672/2013-290, odvolací súd potvrdil Rozsudok zo dňa 20.9.2013 vydaný Okresným\nsúdom Pezinok, č.k. 7C/92/2008-254.\nDovolaním zo dňa 18.12.2015, proti Rozsudku zo dňa 19.11.2015, vydaného\nKrajským súdom v Bratislave č.k. 9Co/672/2013-290, sa sťažovateľ domáhal, aby dovolací\nsúd Rozsudok zo dňa 15.10.2015, č.k. 9Co/672/2013-290 v plnom rozsahu zrušil a vydal\nrozhodnutie, ktorým návrhu navrhovateľov v plnom rozsahu vyhovie alebo vráti vec súdu\nna ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby dovolací súd priznal navrhovateľovi trovy\ndovolacieho konania.\nUznesením č.k. 6 Cdo 202/2016 zo dňa 29.11.2017, Najvyšší súd SR rozhodol, že\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. októbra 2015 č.k. 9Co/672/2013 zrušuje a vec\nmu vracia na ďalšie konanie. V odôvodnení súd uviedol, že vady v postupe odvolacieho\nsúdu v podstate spôsobili, že žalujúcej strane bola odňatá reálna a efektívna možnosť\nsúdnej ochrany, čím došlo k zmätočnostnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p.\nKeďže dovolací súd bol povinný z úradnej moci na takúto vadu konania prihliadnuť a\nuvedená vada zakladá jednak prípustnosť a súčasne aj dôvodnosť dovolania, neostalo mu\niné, než napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§\n449 ods. 2 C. s. p.).\n... Následkom týchto okolností sa sťažovateľ ocitol bez svojho zavinenia, ako strana\nsporu v sporových konaniach, ktoré vyplývajú z prevodu vyššie uvedených nehnuteľností,\nktorými sa sťažovateľ domáha okrem iného vydania bezdôvodného obohatenia, zaplatenia\nžalovanej sumy od osôb, ktoré sa na jeho úkor obohatili. Tieto konania vedené pred\nOkresným súdom Pezinok, konkrétne konanie vedené pod sp. zn. 7C/92/2008 v právnej veci\no vydanie bezdôvodného obohatenia, zaplatenie 99.581,76 EUR s prísl., je vedené odo dňa\n03.08.2008... Je zrejmé, že sťažovateľove sporové konania vyvolané podvodným konaním\nobčianskeho združenia, respektíve osôb konajúcich v mene tohto občianskeho združenia,\ntrvajú odo dňa podania Návrhu na začatie konania zo dňa 19.04.2001, v konaní vedenom\nna Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. PK 5C 365/01, ktorým sa navrhovatelia v 1/-11/\n\n4\n\ndomáhali rozhodnutia súdu podľa § 80 písm. c) O.s.p. v spojení s § 41 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov uplatnením negatívneho určenia\n(absolútnej) neplatnosti kúpnej zmluvy so zápisom vkladu č. V 5/2000 Okresným úradom\nv Pezinku uzavretej medzi\n\nPezinok... ako predávajúcim\n\na sťažovateľom a\n\n, ako kupujúcimi, v časti predmetom ktorej boli\n\nnehnuteľnosti zapísané na\n\nk.ú.\n\n, parc. č. 5272 - ostatné plochy vo výmere\n\n18.206 m².\nV zmysle vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že sťažovateľ musí skoro 17 rokov\nznášať vedené sporové konania v súvislosti s Kúpnou zmluvou zo dňa 21.12.1999, pričom\ndo dnešného dňa nebolo v týchto konaniach okrem určenia čiastočnej neplatnosti kúpnej\nzmluvy, rozhodnuté a sťažovateľ sa nevie v dôsledku porušovania ústavného zákona\nč. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len USR) a Dohovorom o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb.,\nďalej len Dohovor) zo strany všeobecných súdov, domôcť svojich práv, ktoré sú neustále\nporušované...\nNa základe predošlých skutočností v danej veci namietame:\n• porušenie základného práva na... spravodlivé prejednanie veci v primeranej\nlehote... ako aj... prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... v právnej veci o vydanie\nbezdôvodného obohatenia, zaplatenie 99.581,76 EUR s prísl., v odvolacích konaniach\nvedených na Krajskom súde v Bratislave... t.j. konanie vedené na Krajskom súde\nv Bratislave... pod sp. zn. 9Co/672/2013.\n... Nepochybným dôkazom neefektívnosti postupu... Krajského súdu v Bratislave...\npod sp. zn. 9Co/672/2013 v napadnutom konaní je skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave\nprvýkrát zrušil Uznesením zo dňa 30.3.2012 č.k. 9Co/139/11-163, Rozsudok Okresného\nsúdu Pezinok zo dňa 20.10.2010 a vrátil prvostupňovému súdu vec na ďalšie konanie,\nnásledne v súvislosti s novým rozhodnutím Okresného súdu Pezinok č.k. 7C/92/2008-254,\nz dôvodu odvolania zo dňa 07.10.2013 proti tomuto. Krajský súd v Bratislave Rozsudkom\nč.k. 9Co/672/2013-290 potvrdil Rozsudok zo dňa 20.9.2013 vydaný Okresným súdom\nPezinok, č.k. 7C/92/2008-254, pričom však tento Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.\n9Co/672/2013-290, bol na základe Dovolania sťažovateľa zo dňa 18.12.2015, proti\nRozsudku zo dňa 19.11.2015, vydaného Krajským súdom v Bratislave č.k. 9Co/672/2013-\n\n5\n\n290, zrušený Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 6 Cdo 202/2016 zo dňa 29.11.2017\na naviac Najvyšší súd SR v obsahu tohto Uznesenia konštatoval, že vady v postupe\nodvolacieho súdu v podstate spôsobili, že sťažovateľovi bola odňatá reálna a efektívna\nmožnosť súdnej ochrany.\n... V súvislosti s osobou sťažovateľa\n\nuvádzame, že neukončené\n\nkonania trvajú 11 rokov, pričom však spory v súvislosti s uvedenými nehnuteľnosťami, ktoré\nsú právoplatne ukončené po dobu 17 rokov a sťažovateľ do dnešného dňa žije v neistote,\ns pocitom beznádeje a frustrácie z neefektívneho spôsobu vedenia uvedených sporových\nkonaní, pred všeobecnými súdmi, ako aj finančne existenčnými problémami, spôsobenými\npodvodným konaním už vyššie uvedených osôb. V neposlednom rade uvádzame, že\nsťažovateľ pociťuje nechuť k právnemu poriadku a rezignáciu brániť ďalej svoje\nporušované práva, pričom uvedené má negatívny dopad aj na psychickú stránku\nsťažovateľa.\n... Krajský súd v Bratislave svojím konaním porušil základné práva a slobody\nv neprospech sťažovateľa, daných čl... 48 ods. 2 USR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru spočívajúcich\nv práve\n• ... na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n• aby vec bola prejednaná spravodlivo, verejne a v primeranej lehote nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom.\nNa základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd\nSlovenskej republiky vydal tento nález:\n„Základné právo na... spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote, nezávislý\na nestranný súd, ako aj verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n... garantované v... čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... v konaní vedenom na Krajskom\nsúde v Bratislave pod sp. zn... 9Co/672/2013, bolo porušené.“\nKrajský súd v Bratislave je povinný uhradiť\n\n... finančné\n\nzadosťučinenie titulom neprimeranej dĺžky konaní v sume vo výške 10.000 EUR.\nKrajský súd v Bratislave je povinný nahradiť\n\n... ako\n\nsťažovateľovi trovy konania vo výške, ako budú vyčíslené po prijatí tejto sťažností na ďalšie\nkonanie.»\n\n6\n\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nkrajský súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. 1 SprV 632/2018 z 27. decembra\n2018\n\na právny\n\nzástupca\n\nsťažovateľa\n\nstanoviskom\n\nk vyjadreniu\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nzo 17. januára 2019.\n3.1 Predseda krajského súdu (na základe vyjadrenia zákonného sudcu) vo svojom\nliste uviedol chronológiu úkonov vykonaných v napadnutých konaniach a dodal tieto\nrelevantné skutočnosti:\n„... I. Súdne konanie sp. zn. 9Co/672/2013:\nVec Okresného súdu Pezinok sp. zn. 7C/92/2008 bola predložená na konanie\na rozhodnutie tunajšiemu odvolaciemu súdu dňa 28.11.2013.\nAdministratívnou úpravou zo dňa 21.07.2015 bol nariadený termín vyhlásenia\nrozsudku na deň 15.10.2015, kedy bolo súdne konanie aj skončené riadnym vyhlásením\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/672/2013-290 zo dňa 15.10.2015.\nDôvod, prečo bol tunajším súdom vyhlásený rozsudok až takmer po dvoch rokoch je\nten, že v tej dobe bol daný vysokým stavom vecí v súdnom oddelení 9Co, a to ku dňu\n30.11.2013 celkom 464 nevybavených vecí.\nNásledne došlo k ďalšiemu nárastu nevybavených vecí vzhľadom na celkový nárast\nnápadu do senátov, vybavujúcich občianskoprávnu agendu. Ku dňu 31.12.2014 bol počet\nnevybavených vecí v súdnom oddelení 9Co celkom 548 vecí. V období rokov 2013 a 2014\nnebolo reálne možné vybaviť ani len nápad vecí, keď v roku 2013 bol nápad vecí\ndo súdneho oddelenia 9Co celkom 748 vecí a senát vybavil celkom 726 vecí; v roku 2014\nbol nápad vecí do súdneho oddelenia 9Co celkom 819 vecí a senát vybavil celkom 717 vecí.\nK podstatnému zníženiu nápadu vecí došlo v roku 2015, kedy bola aj vec tunajšieho\nsúdu sp. zn. 9Co/672/2013 skončená, keď v tomto roku bol nápad vecí do súdneho\noddelenia 9Co celkom 520 vecí a senát vybavil celkom 693 vecí.\nĎalším dôvodom, prečo bola vec sp. zn. 9Co/672/2013 vybavená neskôr je aj\nskutočnosť, že senát 9Co vybavuje veci skôr napadnuté a veci, ktoré majú byť rozhodnuté\na prerokované s väčšou rýchlosťou, ako je to stanovené rozhodovacou praxou\nštrasburských orgánov ochrany práva. Predmetná vec sp. zn. 9Co/672/2013 vzhľadom na\npredmet konania k týmto konaniam nepatrila.\n7\n\nII. Súdne konanie sp. zn. 9Co/35/2018:\nSúdne konanie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/35/2018 je konaním, ktoré\nzačalo na odvolacom súde dňa 22.02.2018 po tom ako Najvyšší súd Slovenskej republiky\nako súd dovolací svojim uznesením č. k. Cdo/202/2016 zo dňa 29.11.2017 zrušil rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/672/2013-290 zo dňa 15.10.2015.\nUvedená vec sp. zn. 9Co/35/2018 je pripravená na prerokovanie odvolacím súdom\nna začiatok roku 2019, keďže v súčasnosti senát 9Co vybavuje veci prijaté na tunajší súd\nešte v roku 2017.\nPoukazujúc jednak na objektívnosť vzniku prieťahov v pôvodnom súdnom konaní\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/672/2013 (bod I) v zmysle vyjadrenia JUDr.\nRomana Huszára, predsedu senátu 9Co, zároveň uvádzam, že v sťažnosti sťažovateľa\nč. 2200/2018 zo dňa 21.03.2018 ani v jednej z uvedených vecí sp. zn. 9Co/672/2013\nv spojení so súdnym konaním sp. zn. 9Co/35/2018 sťažovateľom, nebola podaná sťažnosť\nna prieťahy v súdnom konaní podľa ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch v platnom znení. To znamená, že sťažovateľ nevyužil spoje právo domáhať sa\nrozhodnutia veci sp. zn. 9Co/672/2013 podaním takejto sťažnosti na konajúcom Krajskom\nsúde v Bratislave.\nSúčasne Vám oznamujem, že Krajský súd v Bratislave podľa ustanovenia § 30 ods. 2\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z z. o organizácií Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov, netrvá na ústnom prerokovaní veci pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“\n3.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na uvedené vyjadrenie\npredsedu krajského súdu reagoval takto:\n«... V prvom rade uvádzame, že netrváme na verejnom pojednávaní senátu\nÚstavného súdu SR v súvislosti so Sťažnosťou proti porušeniu základných práv a slobôd\npodľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR zo dňa 21.03.2018 (ďalej len „sťažnosť“).\nSťažovateľ v súvislosti s vyjadrením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.12.2018\nuvádza, že počet nevybavených vecí, ktoré uvádza Krajský súd v Bratislave, nemôže\nospravedlniť nečinnosť Krajského súdu v Bratislave, ktorou boli spôsobné prieťahy\nv právnej veci sťažovateľa. Sťažovateľ v sťažnosti jasne uviedol, že neukončené sporové\n\n8\n\nkonania, ktoré sa týkajú sťažovateľa v súvislosti s nehnuteľnosťami uvedenými v predmetnej\nsťažnosti trvajú 11 rokov, pričom spory v súvislosti s uvedenými nehnuteľnosťami, ktoré sú\nprávoplatne ukončené až po dobu 17 rokov, v dôsledku čoho žije sťažovateľ v neistote,\ns pocitom beznádeje a frustrácie z neefektívneho spôsobu vedenia sporových konaní\nuvedených v dotknutej sťažnosti, s čím sú spojené aj finančné problémy sťažovateľa\nspôsobené podvodným konaním osôb uvedených v sťažnosti. Sťažovateľ pokladá\nza podstatnú skutočnosť, na ktorú je potrebné poukázať okrem prieťahov v konaní, ktoré\nboli spôsobené nečinnosťou Krajského súdu v Bratislave, najmä nezákonnosť rozhodovania\nKrajského súdu v Bratislave, ktorý v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn.\n7C/92/2008 a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9Co/139/11 a Krajskom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 9Co/672/2013, prvýkrát zrušil Uznesením zo dňa 30.3.2012 č.k.\n9Co/139/11-163, Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.10.2010 a vrátil\nprvostupňovému súdu vec na ďalšie konanie, pričom následne v súvislosti s novým\nrozhodnutím Okresného súdu Pezinok č.k. 7C/92/2008-254, z dôvodu odvolania zo dňa\n07.10.2013 proti tomuto, Krajský súd v Bratislave Rozsudkom č.k. 9Co/672/2013-290\npotvrdil Rozsudok zo dňa 20.9.2013 vydaný Okresným súdom Pezinok, č.k. 7C/92/2008254, avšak tento Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/672/2013-290, bol na\nzáklade Dovolania sťažovateľa zo dňa 18.12.2015, proti Rozsudku zo dňa 19.11.2015,\nvydaného Krajským súdom v Bratislave č.k. 9Co/672/2013-290, zrušený Uznesením\nNajvyššieho súdu SR č.k. 6 Cdo 202/2016 zo dňa 29.11.2017 a naviac Najvyšší súd SR v\nobsahu tohto Uznesenia konštatoval, že vady v postupe odvolacieho súdu v podstate\nspôsobili, že sťažovateľovi bola odňatá reálna a efektívna možnosť súdnej ochrany. V\nprvom rade si dovolíme uviesť, že sťažnosť podľa zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení\nneskorších predpisov nie je považovaná podľa platnej právnej úpravy a ustálenej judikatúry\nza účinný prostriedok nápravy.\nK vyjadreniu Krajského súdu v Bratislave ohľadom skutočnosti, že sťažovateľom\nnebola ani v jednej z právnych vecí uvedených v sťažnosti, podaná sťažnosť na prieťahy\nv súdnom konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších\npredpisov, uvádzame, že dňa 20.02.2014 sťažovateľ podal na Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky Sťažnosť na postup súdu, v obsahu ktorej uviedol, že sa nemôže\ndomôcť svojich práv už 13 rokov (vrátenie dotknutých nehnuteľností respektíve náhrada\n\n9\n\nreálne spôsobenej škody), z dôvodov nezákonného postupu súdov a prieťahov v konaní.\nMinisterstvo spravodlivosti SR doručilo sťažovateľovi Oznámenie o vybavení podania\nzo dňa 25.02.2014, záverom ktorého uviedlo, že sťažovateľ sa musí obrátiť priamo\nna predsedu dotyčného súdu, pričom však uvedenú Sťažnosť na postup súdu zo dňa\n20.02.2014 Ministerstvo spravodlivosti SR nepostúpilo Krajskému súdu v Bratislave, ako\npríslušnému na rozhodnutie, čo však malo urobiť, aby nedošlo k porušeniu práv\nsťažovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ sa domáhal Sťažnosťou na postup súdu\nzo dňa 20.02.2014 o preskúmanie postupu súdov v dotknutých konaniach najmä\nskutočnosti, či nedošlo k prieťahom v konaní. V kontexte s vyššie uvedenými skutočnosťami\nžiadame Ústavný súd SR, aby vydal Nález uvedený v Sťažnosti proti porušeniu základných\npráv a slobôd podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR zo dňa 21.03.2018.»\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\n5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav\nkonania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9 Co 672/2013 v spojení\ns konaním vedeným pod sp. zn. 9 Co 35/2018:\nDňa 28. novembra 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol\no odvolaní navrhovateľov (aj sťažovateľa) proti rozsudku Okresného súdu Pezinok (ďalej\nlen „okresný súd“) č. k. 7 C 92/08-254 z 20. septembra 2013.\nDňa 21. júla 2015 bolo na úradnej tabuli krajského súdu oznámené, že verejné\nvyhlásenie rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania sa v danej odvolacej veci\nuskutoční 15. októbra 2015. V rovnaký deň krajský súd zaslal odvolateľom vyjadrenie\nprávneho zástupcu odporcov k odvolaniu.\n\n10\n\nDňa 29. septembra 2015 okresný súd požiadal krajský súd o zapožičanie spisu sp. zn.\n7 C 92/08. Krajský súd na túto žiadosť odpovedal 7. októbra 2015 tak, že uvedený spis nie\nje možné zapožičať „z dôvodu, že na deň 15.10.2015 je určený termín verejného vyhlásenia\nrozsudku“.\nDňa 15. októbra 2015 krajský súd rozsudkom č. k. 9 Co 672/2013-290 napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.\nDňa 19. novembra 2015 nadobudol právoplatnosť rozsudok krajského súdu č. k.\n9 Co 672/2013-290.\nDňa 21. decembra 2015 bolo okresnému súdu doručené dovolanie sťažovateľa proti\nrozsudku krajského súdu č. k. 9 Co 672/2013-290 z 15. októbra 2015.\nDňa 7. januára 2016 okresný súd vyzval dovolateľov na úhradu poplatku\nza dovolanie. V rovnaký deň doručil dovolanie odporcom na vyjadrenie.\nDňa 26. januára 2016 sa odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu\npísomne vyjadrili k dovolaniu.\nDňa 4. februára 2016 okresný súd zaslal vyjadrenie odporcov k dovolaniu\nna vedomie dovolateľom.\nDňa 18. februára 2016 sťažovateľ požiadal okresný súd o priznanie oslobodenia\nod súdnych poplatkov.\nDňa 5. mája 2016 okresný súd požiadal Geodetický a kartografický ústav Bratislava\no oznámenie, či je sťažovateľ vlastníkom nejakej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území\nSlovenskej republiky. V rovnaký deň požiadal okresný súd Okresný dopravný inšpektorát\nPezinok o oznámenie, či je sťažovateľ vlastníkom nejakého motorového vozidla.\nDňa 7. júna 2016 Okresný dopravný inšpektorát Pezinok reagoval na výzvu súdu.\nDňa 4. júla 2016 Geodetický a kartografický ústav Bratislava reagoval na výzvu\nsúdu.\nDňa 18. júna 2016 okresný súd uznesením č. k. 7 C 92/08-357 priznal sťažovateľovi\núplné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.\nDňa 27. júla 2016 okresný súd vyzval navrhovateľku 2 (\n\n), aby\n\nzaplatila súdny poplatok za dovolanie.\nDňa 15. augusta 2016 navrhovateľka 2 požiadala okresný súd o priznanie\noslobodenia od súdnych poplatkov.\n\n11\n\nDňa 2. septembra 2016 okresný súd uznesením č. k. 7 C 92/08-370 priznal\nnavrhovateľke 2 úplné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.\nDňa 10. októbra 2016 sťažovateľ požiadal okresný súd o odklad vykonateľnosti\nrozsudku okresného súdu č. k. 7 C 92/08-254 z 20. septembra 2013 v spojení s rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 9 Co 672/2013-290 z 15. októbra 2015.\nDňa 3. novembra 2016 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“), aby rozhodol o dovolaní sťažovateľa (a navrhovateľky 2).\nDňa 29. novembra 2017 najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 Cdo 202/2016 dovolaním\nnapadnutý rozsudok krajského súdu č. k. 9 Co 672/2013-290 z 15. októbra 2015 zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\nDňa 27. decembra 2017 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 22. februára 2018 bol spis predložený krajskému súdu „na opätovné\nrozhodnutie, s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 202/2016 zo dňa 29.11.2017“.\nSpis bol zaevidovaný pod sp. zn. 9 Co 35/2018.\nIII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n\n12\n\n7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Krajského\nsúdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 672/2013 v spojení s konaním\nvedeným pod sp. zn. 9 Co 35/2018 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Krajský súd rozhodoval o odvolaní (aj) sťažovateľa,\nktorý sa domáhal žalobným návrhom „o zaplatenie 99 581,76 € s prísl.“, z titulu\n„bezdôvodného obohatenia z absolútne neplatného právneho úkonu“.\n7.1 Ústavný súd poznamenáva, že konanie krajského súdu, ktoré bolo vedené pod\nsp. zn. 9 Co 672/2013, už bolo právoplatne skončené, avšak uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 6 Cdo 202/2016 z 29. novembra 2017 bolo „oživené“, pričom v súčasnosti je vedené\nna krajskom súde pod sp. zn. 9 Co 35/2018.\n8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\n10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\n\n13\n\nsprávanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých\nkritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.\n11. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto\nobčianskoprávneho konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.\nNapokon skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, netvrdil ani\npredseda krajského súdu, ale ani zákonný sudca.\n12.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľa\n\nv preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne\nzohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo\nv predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.\n13. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v napadnutých\nkonaniach a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutých konaní od predloženia\nspisu odvolaciemu súdu na rozhodnutie (28. novembra 2013) už aj vzhľadom na celkové\ntrvanie konania o návrhu sťažovateľa na „zaplatenie 99 581,76 € s prísl.“ (celkovo viac ako\n10 rokov) treba považovať za neprimerané.\nOkrem uvedeného ústavný súd tiež konštatuje, že krajský súd bol v konaní vedenom\npod sp. zn. 9 Co 672/2013 bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov nečinný\nminimálne po dobu jedného roka.\nÚstavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou však pripomína, že nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).\nPozornosti ústavného súdu tiež neušlo, že krajský súd v okolnostiach danej veci\nzapríčinil zbytočné prieťahy v konaní aj svojím postupom a rozsudkom sp. zn.\n9 Co 672/2013 z 15. októbra 2015, ktorý musel byť zrušený uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 6 Cdo 202/2016, pričom podľa tohto uznesenia „žalujúcej strane (sťažovateľovi,\npozn.) bola odňatá efektívna možnosť súdnej ochrany“. Vzhľadom na uvedenú „zmätočnú\n\n14\n\nvadu“ musel najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie\nkonanie, v dôsledku čoho krajský súd musí v rámci odvolacieho konania sp. zn.\n9 Co 35/2018 znovu rozhodnúť o odvolaní, pričom týmto pochybením krajského súdu došlo\nk zbytočnému predĺženiu konania minimálne o ďalší rok.\nUvedená nečinnosť a neefektívna činnosť krajského súdu v kontexte celkového\ntrvania konania nie je ospravedlniteľná, pretože odvolací súd dlhodobo nevykonával vo veci\núkony, resp. efektívne úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej\nsa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je\nzákladným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).\nK uvedenej nečinnosti a neefektívnej činnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom\nnedošlo v dôsledku zložitosti veci a ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.\nNa „objektívnosť vzniku prieťahov“ a na „množstvo nárastu nevybavených vecí“, na ktoré\nv danej veci poukázal predseda krajského súdu, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už\nv podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. sp. zn. I. ÚS 23/03 a v ňom\ncitovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie\nsúdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len\ndočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa pre tento účel prijali\nvčas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov\nspravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda\nvykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje\nna vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či\nkonajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti\npripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity\npríslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane\nzdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené\nčinnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.\nPri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti preto nemožno prihliadnuť na skutočnosti\noznačované ako objektívne vo vyjadrení krajského súdu (I. ÚS 6/06).\n\n15\n\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nústavy a jeho práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto nálezu v bode 1.\n14. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany\nsťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal krajskému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci\nbez zbytočných prieťahov.\n15. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, pretože\n„sťažovateľ do dnešného dňa žije v neistote, s pocitom beznádeje a frustrácie\nz neefektívneho spôsobu vedenia uvedených sporových konaní, pred všeobecnými súdmi,\nako aj finančne existenčnými problémami, spôsobenými podvodným konaním“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal\nza odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, podľa citovaného\nustanovenia zákona o ústavnom súde, prihliadol pritom aj na celkové trvanie predmetných\nkonaní, ako aj na to, že cieľom finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej\nujmy, nie prípadná náhrada škody (napr. II. ÚS 67/03).\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nnálezu v bode 3.\n\n16\n\n16. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za tri úkony\nprávnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 21. marca 2018\na písomné stanovisko k vyjadreniu krajského súdu zo 17. januára 2019). Za dva úkony\nvykonané v roku 2018 patrí odmena v sume dvakrát po 153,50 € a režijný paušál v sume\ndvakrát po 9,21 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2019 patrí odmena v sume 163,33 €\na režijný paušál v sume 9,80 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho\nzastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 498,55 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 %\nDPH, teda sumu 99,71 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove\nsumu 598,26 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\n17. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. januára 2019\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "bezdôvodné obohatenie-vydanie", "bezdôvodné obohatenie-vydanie", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/672/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "9Co/35/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/06 z 19. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-19", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "85264f6b-0651-4f1e-98e3-c120ff84fe0b:00594725-912f-4a1d-a3e3-205deeb1e2fe", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2216211811.1", "spisova_znacka": "9Co/35/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/35/2018 z 2. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-07-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2216211811.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:954583e6-43d4-4a7a-afb7-119623eab9ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.351.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 351/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 351/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.351.2019.1"}]}