{"guid": "ussr:27ab717f-087b-4999-a7b4-428a73b5abe2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.555.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 555/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 555/2018 z 28. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. novembra 2018, sp. zn. II. ÚS 555/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.555.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/27ab717f-087b-4999-a7b4-428a73b5abe2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.555.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.555.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.555.2018.1/text", "citacie_n": 31, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 555/2018-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Ďuricom, SNP 25, Veľký Krtíš, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 Sžf 30/2016 z 28. marca 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2018\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\n\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 2 Sžf 30/2016 z 28. marca 2018, ktorou žiada vydať tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1/ Ústavy SR\nv spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva obvineného z trestného činu podľa čl. 6 ods. 3\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/30/2017 z 28. marca 2018 porušené bolo.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/30/2017 z 28. marca\n2018 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľovi\nv sume 325,42-Eur...“\n2. Ako zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh vyplynulo, sťažovateľ\nsa ako žalobca domáhal v konaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej len\n„krajský súd“) vedenom pod sp. zn. 23 S 107/2015 proti Finančnému riaditeľstvu\nSlovenskej republiky ako žalovanému (ďalej len „žalovaný“) preskúmania zákonnosti\na zrušenia rozhodnutí žalovaného č. 1100307/1/171037/2015/2206, č. 1100307/1 /\n171043/2015/2206, č. 1100307/1/171045/2015/2206 a č. 1100307/1/171047/2015/2206\nz 23. apríla 2015.\n3.\n\nŽalovaný týmito rozhodnutiami potvrdil\n\nBanská Bystrica\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„správca\n\ndane“)\n\nrozhodnutia\nč.\n\nDaňového\n\núradu\n\n9612301/5/5313676/2014,\n\nč. 9612301/5/531/3930/2014, č. 9612301/5/5313949/2014 a č. 9612301/5/5313962/2014\nzo 4. decembra 2014, ktorými správca dane uložil sťažovateľovi podľa § 35 ods. 1 písm. a)\nzákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách\nv sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no správe daní“) pokuty z rozdielu dane príjmov právnickej osoby zisteného správcom dane,\na to za zdaňovacie obdobie roku 2005 vo výške 113,40 €, za zdaňovacie obdobie roku 2006\nvo výške 173,20 €, za zdaňovacie obdobie roku 2007 vo výške 406 € a za zdaňovacie\nobdobie roku 2008 vo výške 359,60 €.\n\n2\n\n4. Správca dane vykonal u sťažovateľa daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej\nosoby za zdaňovacie obdobia rokov 2005, 2006, 2007 a 2008, o výsledku ktorej vyhotovil\nprotokol č. 681/320/1121/2011/Giour zo 14. januára 2011. Zistil, že sťažovateľ vykázal\nv podanom daňovom priznaní základ dane v rozpore s § 17 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a)\nzákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Platobnými\nvýmermi z 1. marca 2011 vyrubil preto sťažovateľovi zistený rozdiel dane\nz príjmov, a to platobným výmerom č. 681/230/4850/11/Hor vo výške 1 136,06 €,\nplatobným výmerom\n\nč. 6811/230/4858/11/Hor vo výške 1 732,46 €, platobným\n\nvýmerom č. 681/230/4871/11/Hor\n\nvo\n\nvýške\n\n4 061,87\n\n€\n\na\n\nplatobným\n\nvýmerom\n\nč. 681/230/4969/11/Hor vo výške 3 597,72 €. Tieto platobné výmery nadobudli\nprávoplatnosť 24. marca 2011. Sťažovateľ v lehote stanovenej platobnými výmermi daň\nsprávcovi dane uhradil. Správca dane následne vydal rozhodnutia o uložení pokuty\nz rozdielu dane, pretože sťažovateľ sa dopustil správneho deliktu podľa § 35 ods. 1 písm. a)\nzákona o správe daní, za ktorý bol správca dane povinný uložiť sankciu.\n5. Rozhodnutia o uložení pokuty sťažovateľ napadol správnou žalobou na krajskom\nsúde a navrhol krajskému súdu rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane o uložení\nsankcií zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe sťažovateľ uviedol, že po tom,\nčo v roku 2002 začal vykonávať hospodársku činnosť a stal sa platcom dane z príjmov\nprávnických osôb, navštívil správcu dane s cieľom získať informácie o spôsobe platenia\ndane z príjmov právnických osôb. Na základe informácii od správcu dane vykonával\nzdaňovanie až do roku 2008. V roku 2008 znova navštívil správcu dane z dôvodu zmeny\nprávnej úpravy. Správca dane mu odporučil obrátiť sa na žalovaného, čo aj urobil\na ďalej postupoval podľa jeho usmernenia z 8. júna 2009, z ktorého sťažovateľovi\nvyplynulo, že nemá byť vôbec platcom dane z príjmov právnických osôb. Sťažovateľ\nargumentoval v žalobe ďalej tým, že mu nebolo oznámené začatie konania o uložení\npokuty, a tým mu bolo odňaté právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, čím boli\nporušené zásady spravodlivého procesu a rovnako základné zásady daňového konania,\nnajmä zásada zákonnosti, súčinnosti a rovnosti. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že sa správneho\ndeliktu ani nemohol dopustiť, pretože postupoval podľa písomnej inštrukcie žalovaného.\n\n3\n\nŽalovaný vôbec neskúmal protiprávnosť, resp. spoločenskú škodlivosť konania a okolnosti,\nktoré by mohli vylučovať jeho zodpovednosť, teda otázku, prečo sťažovateľ uviedol daň\nnižšiu, ako mal. Navyše rozhodnutia o uložení sankcie označil sťažovateľ za nezákonné\naj preto, že výrok rozhodnutí nemá všetky predpísané obsahové náležitosti. Z § 30 ods. 2\nzákona o správe daní síce explicitne nevyplýva, že výrok rozhodnutia musí obsahovať\nvecné, časové a miestne určenie konania, ktoré je správnym deliktom, avšak\nv rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o správnych\ndeliktoch, je pravidlom vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý.\nĎalej sťažovateľ uviedol, že pokiaľ ho správne orgány uznali vinným zo spáchania štyroch\nsprávnych deliktov, za ktoré mu uložili štyri samostatné sankcie, pochybili, pretože proti\nsťažovateľovi mali viesť spoločné konanie. Pri ukladaní sankcií uplatnili daňové orgány\nsčítaciu zásadu namiesto absorpčnej – sťažovateľovi mali uložiť iba jednu sankciu za všetky\nspáchané správne delikty podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie\npostihnuteľný. Ukladanie pokút za správne delikty je formou správneho trestania, ktoré sa\nriadi zásadami platnými pre konanie o priestupkoch, resp. zásadami platnými v trestnom\npráve. Pri súbehu správnych deliktov (v uvedenom prípade viacčinný súbeh rovnorodý)\npri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť analógiu legis a tzv. absorpčnú zásadu,\nktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (prísnejší trest pohlcuje miernejší).\n6. Krajský súd rozsudkom č. k. 23 S 107/2015-48 z 25. novembra 2015 rozhodnutia\nžalovaného i správcu dane o uložených pokutách zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nRozsudok odôvodnil v prvom rade tým, že sťažovateľovi nebolo umožnené ústne sa\nvyjadriť k veci a vykonanému dokazovaniu. Procesný postup správnych orgánov označil\nkrajský súd za „protiústavný zásah do základného práva žalobcu, ktorým mu bolo\nznemožnené využiť jeho oprávnenie byť prítomný na prerokovaní veci, bola mu znemožnená\nmožnosť predložiť argumentácie na podporu svojich stanovísk, možnosť vznášať námietky\na navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom,\nprípadne klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc, alebo uplatniť opravné\nprostriedky... čím bolo porušené jeho právo... Na tom nemení nič, ani tvrdenie žalovaného,\nže zákon o správe daní osobitne neupravuje postup pri ukladaní pokút.“.\n\n4\n\nDruhým dôvodom, pre ktorý krajský súd žalobe sťažovateľa vyhovel, bolo zistenie,\nže napadnuté rozhodnutia trpia vadami výroku, ktoré majú vplyv na ich zákonnosť:\n„I napriek tomu, že v správnom práve ako práve verejnom je vylúčené používať analógiu,\nz tejto zásady je výnimka v prípadoch správneho trestania, keď v rámci verejnoprávnej\nzodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória pripúšťa možnosť použitia\nanalógie legis, t. z. použitie trestného práva pri posudzovaní správnych deliktov. Z toho\nvyplýva, že je nevyhnutné konkretizovať skutok a jeho miesto v rozhodnutí. Zákonná úprava\nje jednoznačná, pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa Trestného zákona\nmusí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nie len zákonným\npomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta,\nčasu a spôsobu spáchania, poprípade iných potrebných skutočností, aby skutok nemohol\nbyť zamenený s iným. Aj výrok rozhodnutia o pokute musí obsahovať tiež popis skutku\ns označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druhu a výmery sankcie.\nVymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať\nv špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním.\nNepostačuje, ak sú tieto skutočnosti uvedené len v dôvodoch rozhodnutia, pretože riadne\nformulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť\nrozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenie,\nči sankcie boli uložené. I napriek tomu, že zákon o správe daní takto presne neupravuje\nvýrok rozhodnutia pri správnych deliktoch, je potrebné pri pokutách postupovať\nv naznačenom smere a použiť analógiu trestného práva.“\nTretím dôvodom, pre ktorý krajský súd žalobe vyhovel, bolo nerešpektovanie\nabsorpčnej zásady pri ukladaní sankcie. Krajský súd uviedol, že «na rozdiel od Trestného\nzákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov, neupravujú\npostup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu viacerých\nsprávnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy treba použiť\n„analógiu legis“ - absorpčnú zásadu. Jej podstata spočíva v absorpcii sadzieb (prísnejší\ntrest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným\npre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi\nzávažnosť deliktu a úhrnný trest uloží predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho\nobjektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje (alebo ku ktorému je ochrana\n\n5\n\nprávnych predpisov určená). Na základe analógie je potrebné aplikovať pravidlá\npre ukladanie úhrnného trestu, t. j. správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu\npodľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľné.\nSpomínanou zásadou sa správne orgány pri ukladaní sankcií neriadili. Ak došlo\nk spáchaniu štyroch správnych deliktov, pri ukladaní pokuty za tieto delikty mal správny\norgán uložiť sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.».\nPokiaľ sťažovateľ namietal, že postupoval podľa usmernenia žalovaného, krajský súd\nkonštatoval, že správne orgány nerozhodujú na základe usmernení, ale podľa zákona.\nUsmernenie, na ktoré sťažovateľ poukazoval, bolo iba informáciou nedotýkajúcou sa\nkonkrétnych vecí.\n7. Proti rozsudku krajského súdu č. k. 23 S 107/2015-48 z 25. novembra 2015 podal\nodvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a žalobu sťažovateľa zamietnuť.\nArgumentoval tým, že sťažovateľ mal možnosť vyjadrovať sa k zisteniam správcu dane\nv priebehu celej daňovej kontroly, ktorej výsledok mal za následok nielen vyrubenie\nrozdielu dane, ale aj uloženie pokuty. Procesné práva, na ktoré poukázal krajský súd,\nsú procesnými právami daňového subjektu pri daňovej kontrole (§ 15 ods. 5 zákona\no správe daní). Uloženie pokuty z rozdielu dane je povinnosťou správcu dane a zodpovedá\ntomu i oprávnenie správcu dane konať a konanie začať bez oznámenia. Ani prípadné\nzaslanie osobitného oznámenia sťažovateľovi by na veci nič nemohlo zmeniť, pretože\nv konaní o uloženie pokuty nie je priestor na dokazovanie vo vzťahu k skrátenej dani, ktorá\nje právoplatne určená. Pokiaľ ide o náležitosti výroku rozhodnutia, tieto stanovuje zákon\na rozhodnutia boli vydané v súlade s procesnými normami. Identifikácia správneho deliktu\nje dostatočná na to, aby delikt nebol zameniteľný s iným. Aj použitie absorpčnej zásady\nvylučuje zákon, pretože skutková podstata deliktu je vymedzená v § 35 ods. 1 písm. a)\nzákona o správe daní a výška pokuty bola stanovená presne zákonom v závislosti od výšky\nrozdielu dane bez možnosti úvahy správneho orgánu a to pre každé zdaňovacie obdobie.\nŽalobca (sťažovateľ) sa dopustil štyroch správnych deliktov tým, že štyrmi daňovými\npriznaniami za štyri zdaňovacie obdobia priznal nižšiu daňovú povinnosť, než podľa zákona\nmal, a za každý správny delikt bol sankcionovaný špecificky zákonom určenou pokutou.\nPokiaľ zákon takto stanovuje výšku sankcie, nemožno analogicky uložiť úhrnný trest.\n\n6\n\n8. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 2 Sžf 30/2016 z 28. marca 2018 rozsudok\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 3 druhej vety v spojení s § 220 a § 246c ods. 1 prvou\nvetou Občianskeho súdneho poriadku zmenil tak, že žalobu zamietol. Nestotožnil sa\ns názorom krajského súdu a dospel k záveru, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil.\nPreskúmavané rozhodnutia žalovaného považoval za zákonné, vychádzajúce z dostatočne\nzisteného\n\nskutkového\n\nstavu\n\nveci\n\ns\n\nnáležitým\n\nodôvodnením\n\nprijatých\n\nzáverov.\n\nRozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžf 30/2016 z 28. marca 2018 nadobudol\nprávoplatnosť 21. mája 2018.\n9. Sťažovateľ sťažnosť na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru\nrozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžf 30/2016 z 28. marca 2018 odôvodnil tým,\nže najvyšší súd sa nezaoberal jeho zásadným argumentom, a to, že správca dane svojím\npostupom porušil čl. 6 ods. 1, 3 dohovoru, čl. 6 odporúčania Výboru ministrov Rady Európy\nč. (91)1 členským štátom o správnych sankciách z 13. februára 1991, čl. 36 ods. 1 a čl. 38\nods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Z čl. 6 ods. 3 dohovoru vyplýva, že sťažovateľ\nako obvinený v sankčnom konaní zo správneho deliktu mal právo byť podrobne\noboznámený s povahou a dôvodom obvinenia, mal právo byť oboznámený s dôkazmi\na vypočutý pred vydaním rozhodnutia o správnom delikte. Pritom z judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva je zrejmé, že čl. 6 ods. 3 dohovoru sa vzťahuje aj na daňové sankčné\nkonania. Sťažovateľ zvýraznil, že v jeho prípade prvostupňové sankčné konanie právne\nani fakticky neprebehlo, boli mu iba doručené rozhodnutia o sankcii. O tom, že je\nv postavení obvineného, sa sťažovateľ dozvedel až z rozhodnutí o uložení pokút. Konanie\ntak nebolo ani dvojinštančné, pretože daňová kontrola nemôže prvoinštančné sankčné\nkonanie nahradiť. Sťažovateľ bol zbavený svojich procesných práv. Navyše najvyšší súd sa\nvo svojom rozhodnutí nevyrovnal ani s rozhodovacou praxou, na ktorú sťažovateľ poukázal\n(najmä nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 238/06 zo 16. decembra 2008, rozsudok\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5 Sž-o-KS 139/2005 z 24. novembra 2006), a nereagoval ani\nna argumentáciu sťažovateľa o tom, že postupom daňových orgánov v jeho veci boli\nporušené základné zásady daňového konania, najmä zásady zákonnosti, súčinnosti, rovnosti.\n\n7\n\nNajvyšší súd nereagoval ani na namietané porušenie princípu právnej istoty, keď sťažovateľ\npostupoval podľa stanoviska žalovaného. Hoci z rozhodovacej praxe sú zrejmé zásady\nukladania trestov v prípadoch trestania súbehu, tieto neboli zohľadnené. Sťažovateľ zároveň\npožiadal ústavný súd, aby dočasným opatrením odložil vykonateľnosť rozhodnutí o uložení\nsankcie do rozhodnutia o veci samej.\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí\nodôvodniť.\n13. Sťažovateľ namieta porušenie týchto ustanovení ústavy a dohovoru:\n\n8\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspravodlivosti.\nPodľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto\nminimálne práva:\na) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou\na dôvodom obvinenia proti nemu;\nb) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;\nc) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo\npokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy\nspravodlivosti vyžadujú;\nd) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie\na výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe;\ne) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom\nalebo týmto jazykom nehovorí.\n14. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\n\n9\n\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\n15. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\n16. Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n17. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie\n\n10\n\nje a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť\nvšeobecných súdov.\n18. Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažnosť sťažovateľa smeruje proti správnym\nsúdom, ústavný súd pripomína i povahu a špecifiká správneho súdnictva, ktorého úlohou\nnie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí\na postupov orgánov verejnej správy, teda preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených v návrhu rešpektovali príslušné hmotno-právne\na procesno-právne predpisy. Treba preto vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom\nskutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutých rozhodnutí\na postupu\n\norgánov\n\nverejnej\n\nsprávy,\n\nteda\n\norgánov\n\ninej\n\nako\n\nsúdnej\n\nsústavy\n\n(m. m. IV. ÚS 127/2012, II. ÚS 784/2015, II. ÚS 737/2015).\n19. Na vec sťažovateľa dopadajú predovšetkým tieto ustanovenia zákona o správe\ndaní:\nPodľa § 44 ods. 6 písm. b) bodu 1 zákona o správe daní ak sa u daňového subjektu\nvykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní\nod jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej\nkontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom\npriznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej\ndaňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo\nak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.\nPodľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona o správe daní správca dane uloží daňovému\nsubjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby\nEurópskej centrálnej banky a kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane\na daňou uvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo v dodatočnom daňovom\npriznaní, alebo dodatočnom hlásení.\nPodľa § 30 ods. 2 písm. d) zákona o správe daní rozhodnutie musí obsahovať najmä\nvýrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,\npodľa ktorého sa rozhodovalo, prípadne lehotu plnenia, rozhodnutie o náhradách konania,\n\n11\n\na ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma\nzaplatená.\n20. Pokiaľ ide o použitie zásad ukladania sankcie, najvyšší súd rozsudok\nsp. zn. 2 Sžf 30/2016 z 28. marca 2018 odôvodnil tým, že „sa nestotožnil so záverom\nkrajského súdu ohľadne povinnosti žalovaného aplikovať absorpčnú zásadu (platnú\npri ukladaní trestných sankcií) a uložiť žalobcovi len jednu sankciu za správny delikt\nnajprísnejšie postihnuteľný. Najvyšší súd zastáva názor, že prejednávaný prípad nemožno\nposudzovať ako klasický súbeh trestných činov v trestnom konaní. Účelom ustanovenia\npostihov za riadne nepriznanie daňovej povinnosti je oprávnený záujem štátu na riadnom\nvýbere daní. Sankcia je v tomto prípade stanovená presným výpočtom a jej výška tak závisí\nod sumy daňovej povinnosti, ktorú daňový subjekt v rozpore so zákonom nepriznal.\nJednoducho povedané, zo sumy, o ktorú mal byť štát ukrátený, je potrebne zaplatiť pokutu.\nNejedná sa tu o prípad, kedy by bolo možné posudzovať správne delikty podľa\nich závažnosti, a teda podľa prísnejšej sankčnej postihnuteľnosti. Povaha skutku je\nv podstate u všetkých štyroch rozhodnutí rovnaká, výška pokuty sa odvíja len od výšky\nrozdielu skrátenej dane v tom – ktorom zdaňovacom období. Najvyšší súd v súvislosti\nso skutočnosťou, že pri administratívnych sankčných postihoch sa v prípade chýbajúcej\nšpeciálnej právnej úpravy analogicky postupuje v zmysle trestnoprávnych zásad, považuje\nza potrebne zdôrazniť, že sa jedná o primeranú aplikáciu trestnoprávnych zásad\na to vzhľadom na konkrétny charakter ukladanej sankcie, nie však o priamu aplikáciu\ntrestnoprávnych noriem.“.\n21. Pokiaľ išlo o námietku nedoručenia oznámenia o začatí konania sťažovateľovi,\nktoré malo mať za následok znemožnenie sťažovateľovi vyjadriť sa k veci a realizovať jeho\nprocesné práva, najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 2 Sžf 30/2016 z 28. marca 2018 uviedol, že\nv neoznámení „začatia konania o uložení sankcie zo strany správcu dane... nevidí také\npochybenie správneho orgánu, ktoré by odôvodňovalo zrušenie jeho rozhodnutí a vrátenie\nmu veci na ďalšie konanie. Rozhodnutia, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta, boli len\nzákonným následkom porušenia povinnosti žalobcom, o ktorej mal žalobca vedomosť\nvzhľadom na právoplatnosť dodatočných platobných výmerov. Uloženie pokuty bolo teda\n\n12\n\nlen obligatórnym vyústením postupu daňových orgánov voči žalobcovi ako daňovému\nsubjektu, ktorý začal už daňovou kontrolou a v rámci ktorej mal žalobca možnosť\nvyjadrovať sa k zisteniam správcu dane počas daňovej kontroly. Najvyšší súd sa stotožnil\ns názorom žalovaného, že výsledok daňovej kontroly mal za následok nielen vyrubenie\nrozdielu dane z príjmov právnickej osoby, ale aj uloženie pokút z rozdielu dane. Najvyšší\nsúd tiež zohľadnil skutočnosť, že v prejednávanom prípade sa jednalo o dvojstupňové\nkonanie daňových organov, a teda daňový subjekt mul možnosť vzniesť námietky\nv odvolacom konaní. Je tiež potrebné vziať do úvahy charakter konania o uložení sankcie\npodľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. (kde správca dane rozhodoval len\nna podklade právoplatného dodatočného výmeru, s ktorým bol žalobca oboznámený), a tiež\nje potrebné prihliadnuť na to, že žalobca nepoukazuje na žiadne konkrétne skutkové\nokolnosti alebo dôkazy relevantné pre rozhodnutie o uložení pokuty, ktoré nemohol v konaní\nuplatniť.“.\n22. Vo vzťahu k záveru krajského súdu, podľa ktorého výrok rozhodnutia správcu\ndane nezodpovedá zákonným požiadavkám, najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 2 Sžf 30/2016\nz 28. marca 2018 uviedol, že „pokiaľ ide o výrok rozhodnutia, tak ako ho formuloval\nsprávca dane, nemožno výrok považovať za neurčitý, nakoľko skutok, za ktorý je uložená\nžalobcovi pokuta, vymedzuje jasne a nezameniteľne, s uvedením ustanovenia právneho\npredpisu, ktorý bol konaním žalobcu porušený. Výrok rozhodnutiu obsahuje náležitosti\npodľa § 30 ods. 2 písm. d) zákona č. 511/1992 Zb. a spĺňa požiadavky kladené\nna rozhodnutie o správnom sankčnom postihu. Výrok rozhodnutia obsahuje ustanovenie,\npodľa ktorého správca dane rozhodol, identifikáciu daňového subjektu, výšku pokuty\nurčenej z rozdielu dane z príjmov právnickej osoby zisteného správcom dane, konkrétne\nzdaňovacie obdobie, v ktorom bol rozdiel dane zistený, lehotu na plnenie a číslo účtu\npríslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená. Identifikácia sankcie a správneho\ndeliktu, za ktorý bola sankcia uložená, je dostatočná na to, aby nebola zameniteľná s iným\nsprávnym deliktom.“.\n23. Ústavný súd považuje takto formulované odôvodnenie rozsudku najvyššieho\nsúdu sp. zn. 2 Sžf 30/2016 z 28. marca 2018 za dostatočné a primerané. Najvyšší súd v ňom\n\n13\n\nzrozumiteľne reagoval na argumenty sťažovateľa uvedené v jeho žalobe a vysvetlil, z akých\ndôvodov tieto argumenty (a s nimi korešpondujúci záver krajského súdu) neobstoja\na z akých dôvodov bolo potrebné rozhodnutie krajského súdu zmeniť. Odôvodnenie\nrozhodnutia najvyššieho súdu preto spĺňa všetky ústavné požiadavky. Právne názory\nvyslovené v rozsudku najvyššieho súdu považuje ústavný súd za súladné so zmyslom\na účelom aplikovanej právnej úpravy. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nemožno\noznačiť ani za arbitrárny v tom smere, že by závery ním formulované boli zjavne nelogické\ns ohľadom na zistený skutkový stav, ústavne neudržateľné alebo že by napadnutý rozsudok\nnereflektoval ťažiskové skutočnosti dôležité pre riadne zistenie stavu veci a rozhodnutie\no žalobe sťažovateľa.\n24. Sankčné konanie o uložení sankcie podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona o správe\ndaní je špecifickým konaním, ktoré je dané jeho právnou úpravou. Uloženie pokuty\nv prípade vzniku kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou\nv daňovom priznaní je obligatórnym následkom vzniku takéhoto rozdielu. Správcovi dane\nzákon nezveruje oprávnenie rozhodovať o tom, či pokutu podľa tohto ustanovenia uloží,\nalebo nie. Predpokladom na vydanie rozhodnutia o uložení pokuty (v danom prípade) je iba\nvydanie (právoplatného) dodatočného platobného výmeru v dôsledku zistenia dane\npo daňovej kontrole, ktorá sa odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní. Vznik\npovinnosti zaplatiť pokutu vyžaduje však vydanie rozhodnutia o uložení pokuty, pretože\nv daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len\nrozhodnutím (§ 30 ods. 1 zákona o správe daní). Priamo zákon [v § 35 ods. 1 písm. a), § 35\nods. 2 zákona o správe daní] stanovuje i výšku pokuty spôsobom, ktorý neponecháva\ndaňovým orgánom priestor pre správnu úvahu. Daňový orgán je tak povinný uložiť pokutu\nvo výške súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky\na kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom\npriznaní. Priamo z dikcie § 35 ods. 1 písm. a) zákona o správe daní vyplýva i to, že pokutu\nv takejto výške je daňový orgán povinný uložiť každému subjektu a za každý prípad vzniku\nkladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom\npriznaní. Bolo vecou zákonodarcu, že pre dané prípady (správne delikty) zvolil práve takýto\nspôsob určenia sankcie.\n\n14\n\n25. Pokiaľ preto najvyšší súd dospel k záveru, podľa ktorého iný spôsob určenia\nsankcie nezodpovedá zákonným požiadavkám, vykladal aplikované ustanovenia v súlade\ns ich zmyslom a obsahom. Z rovnakého dôvodu neobstojí ani úvaha sťažovateľa o tom,\nže vzhľadom na to, že sa dopustil štyroch správnych deliktov rovnakej povahy, mala mu byť\nuložená sankcia iba vo výške určenej pre jeden z deliktov (najprísnejšie sankcionovaný).\nPráve záver o tejto otázke bol pre rozhodnutie o žalobe sťažovateľa zásadný. Ďalšou\nzásadnou okolnosťou pre vec sťažovateľa je skutočnosť, že výška sankcie sa odvíja\nod výšky kladného rozdielu dane zistenej daňovými orgánmi a dane uvedenej v daňovom\npriznaní, pričom daň musí byť daňovými orgánmi určená dodatočným platobným výmerom.\nAko z okolností veci sťažovateľa vyplýva, v jeho prípade nie je sporné, že daň takto bola\nurčená právoplatným rozhodnutím a sťažovateľom bola i zaplatená, ako to sám uviedol\nv sťažnosti doručenej ústavnému súdu. Vzhľadom na túto okolnosť je nepochybné,\nže pri rozhodovaní o uložení pokuty daňové orgány – avšak ani sťažovateľ – nemohli výšku\npokuty žiadnym spôsobom ovplyvniť.\n26. Tieto závery je potrebné vziať do úvahy aj pri posudzovaní námietky sťažovateľa\no nedoručení oznámenia o začatí konania o uloženie pokuty, v dôsledku čoho sťažovateľ\ntvrdí, že nebol osobitne daňovými orgánmi oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia\nproti nemu, nemal primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby či zvolenie si\nobhajcu a bolo mu znemožnené vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe\na dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok\nako svedkov proti sebe. Najvyšší súd v tejto súvislosti konštatoval, že „v neoznámení\nzačatia konania o uložení sankcie zo strany správcu dane nevidí také pochybenie správneho\norgánu, ktoré by odôvodňovalo zrušenie jeho rozhodnutí a vrátenie mu veci na ďalšie\nkonanie“. Aj ústavný súd je toho názoru, že nie každé pochybenie správcu dane musí mať\nza následok zrušenie jeho rozhodnutia v správnom súdnictve. Opačný prístup by bol totiž\nneprimerane formalistický. Sťažovateľom vytýkané pochybenie správcu dane je potrebné\nhodnotiť práve so zohľadnením konkrétneho typu a charakteristiky konania o uloženie\npokuty sťažovateľovi, najmä z hľadiska možností sťažovateľa dosiahnuť vydanie odlišného\nrozhodnutia, než aké bolo vydané. Procesné práva garantované v čl. 6 ods. 3 dohovoru\n\n15\n\nnie sú stanovené samoúčelne, práve naopak, majú za cieľ umožniť presadenie práv\nobvineného v jeho obhajobe smerujúce k zlepšeniu jeho postavenia. Práve vzhľadom\nna osobitosti zákonom stanovených podmienok na uloženie pokuty a okolnosti prípadu\nsťažovateľa je zrejmé, že pochybenie správcu dane nemohlo mať v danom prípade\nza následok skutočnú ujmu na právach sťažovateľa. Ostatne ani sťažovateľ v sťažnosti\ndoručenej ústavnému súdu netvrdí vznik žiadnej takejto ujmy v dôsledku pochybenia\nsprávcu dane a neuvádza napríklad ani to, aké dôkazy, procesné návrhy či argumentáciu\npred vydaním rozhodnutia o pokute skutočne hodlal uplatniť a zároveň ich nemohol\nuplatniť ani v daňovom odvolacom konaní či v konaní pred správnymi súdmi. Tak, ako to\nuviedol aj najvyšší súd, rozhodnutia, ktorými bola sťažovateľovi ako žalobcovi uložená\npokuta, boli len zákonným následkom porušenia povinnosti sťažovateľa, o ktorej mal\nvedomosť vzhľadom na právoplatnosť dodatočných platobných výmerov, a uloženie pokuty\nbolo len obligatórnym vyústením postupu daňových orgánov proti sťažovateľovi\nrealizovaným zákonným spôsobom.\n27. Pokiaľ sťažovateľ namietal nedostatok náležitostí výroku rozhodnutia,\nani ústavný súd nepovažuje výrok rozhodnutí správcu dane o uložení pokuty\nza nezodpovedajúci zákonným požiadavkám. Obsah výroku rozhodnutia v daňovom konaní\nstanovuje § 30 ods. 2 písm. d) zákona o správe daní ako špeciálny predpis a rozhodnutia\nsprávnych orgánov mu zodpovedajú. Nie je tu preto miesto na úvahu o tom,\nže pre posúdenie výroku by mali byť analogicky aplikované iné predpisy.\n28. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1, 3\ndohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, odmietol, a to z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n29. Pretože ústavný súd odmietol sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti,\nnerozhodoval už o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa vrátane jeho návrhu na odklad\nvykonateľnosti rozhodnutí o uložení sankcií.\n\n16\n\n30. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. novembra 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-z príjmov", "daň-rozhodnutie v daňovom konaní", "správny delikt-právna kvalifikácia správneho deliktu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4ddd7044-36f0-4727-ab79-b646c25881c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.784.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 784/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 784/2015 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.784.2015.1"}, {"guid": "ussr:e464a924-12d9-4ca5-a552-629e34536bb6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.737.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 737/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 737/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.737.2015.1"}, {"guid": "ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5"}, {"guid": "ussr:107a0572-b23b-44d3-8d0f-f218158cb02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 238/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/06 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107a0572-b23b-44d3-8d0f-f218158cb02a"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}], "citovane_v": [{"guid": "924db4b2-86cf-477c-877f-c38e047ae9c6:bf14675a-8ff1-4376-b390-7fdc3be64f33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3016200195.1", "spisova_znacka": "2Asan/3/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/3/2017 z 28. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3016200195.1"}, {"guid": "924db4b2-86cf-477c-877f-c38e047ae9c6:7eab86a1-4694-4ecd-af0e-8effc029f50d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3016200195.1", "spisova_znacka": "2Asan/3/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/3/2017 z 27. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3016200195.1"}, {"guid": "a1e6aa31-30c6-412d-a14b-4f0fc93cf828:d3784135-1f29-4170-bf10-283843ad10fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:2022200229.1", "spisova_znacka": "5Sfk/7/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/7/2024 z 29. 4. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:2022200229.1"}, {"guid": "eb7927f0-f019-4bd7-9c6e-3bea3fb7b6fd:a3107946-7b48-4af0-8229-261fe2ae7c40", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200247.1", "spisova_znacka": "8Stk/9/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Stk/9/2024 z 21. 7. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-07-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200247.1"}, {"guid": "caf45cda-1f5c-434f-a249-4c584e569d35:9aa7ae56-d550-41a9-86b5-4788e7b5c3c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200548.1", "spisova_znacka": "1Asan/5/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/5/2021 z 29. 3. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-03-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200548.1"}, {"guid": "23fc1cee-f0e6-41eb-bddc-70d0642c1173:f0d0586f-aa0a-4d4a-8d4f-a7ed890b94af", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:3016200195.1", "spisova_znacka": "2Asan/9/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Asan/9/2020 z 25. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-25", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:3016200195.1"}, {"guid": "33065859-86b9-4d2b-aefd-507d55fad986:999b1447-8adc-40ad-bdbc-50b3ceb1b438", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100358.1", "spisova_znacka": "3Sf/13/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3Sf/13/2023 z 19. 8. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-08-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100358.1"}, {"guid": "9fa17bbb-aeda-421e-99c8-013ebea9a17c:aee4ed34-20f8-4c1d-bbbf-e3406824fb6f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100466.1", "spisova_znacka": "2Sf/13/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 2Sf/13/2023 z 17. 6. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100466.1"}, {"guid": "0e0876d8-eabe-47fc-aac6-f0c139cc9161:53ba6216-dc34-429a-8d12-63067bdb3936", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200097.1", "spisova_znacka": "TT-20S/42/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/42/2022 z 6. 5. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200097.1"}, {"guid": "cebac05b-479f-4fc1-a551-a59904a7a177:06030c87-0209-4c06-a389-fdc52f097f33", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100232.1", "spisova_znacka": "3S/12/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3S/12/2023 z 20. 8. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100232.1"}, {"guid": "2ee029b5-0014-40dd-a958-4c226b313a55:5bc11e1f-c80a-4b64-80b3-9f9d55184fd3", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106188.1", "spisova_znacka": "1S/34/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1S/34/2023 z 29. 5. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106188.1"}, {"guid": "0d4ac175-5ac3-407d-a028-c812a0d541f3:b9782ef7-9b62-4e0b-b798-24c43e8cee8e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200285.2", "spisova_znacka": "BA-5S/44/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/44/2020 z 22. 5. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-05-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200285.2"}, {"guid": "007a404d-f998-4f3d-a586-f602b2616773:d08d4909-acb5-4ae5-a582-126099a4d510", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4019200251.3", "spisova_znacka": "NR-15S/61/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/61/2019 z 17. 12. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4019200251.3"}, {"guid": "4b9357c5-d836-4aa0-bd2f-a3cf65b9098c:7ffcc156-6994-48b8-b149-4e13fbe034cd", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200287.3", "spisova_znacka": "BA-2S/48/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/48/2020 z 8. 8. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-08-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200287.3"}, {"guid": "16f0c190-16ce-4f74-943f-e3c133cb0b3b:0b83139d-10f0-410a-9e1f-3b1c90845148", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201660.2", "spisova_znacka": "BA-6S/201/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/201/2018 z 9. 11. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-11-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201660.2"}, {"guid": "2c023af2-fd25-4b26-ac39-7b367338bce2:932e8da3-c5f0-44ab-8e13-d743a6327ea7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200229.2", "spisova_znacka": "TT-20S/106/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/106/2022 z 21. 8. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-08-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200229.2"}, {"guid": "acfd9f43-7766-42cf-ad7c-2a3a75dda24d:7a8f068b-6e5a-4b8c-bdde-e705f13f7532", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1019201580.2", "spisova_znacka": "1S/251/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/251/2019 z 2. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-12-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019201580.2"}, {"guid": "acfd9f43-7766-42cf-ad7c-2a3a75dda24d:725be374-112e-47e1-a566-698d7bbd1101", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1019201580.2", "spisova_znacka": "1S/251/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/251/2019 z 2. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-12-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019201580.2"}, {"guid": "d880fbdd-aeb3-4686-9be7-29b992bd55a0:a4d04b95-ed1a-49c3-af26-d354adcba332", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1019201679.2", "spisova_znacka": "1S/269/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/269/2019 z 21. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-10-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019201679.2"}, {"guid": "4fce4d48-073e-435c-8e13-bf3f52740696:701d7eca-48ac-4e2f-a7ae-970b69c3602f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1019201677.2", "spisova_znacka": "1S/268/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/268/2019 z 21. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019201677.2"}, {"guid": "4fce4d48-073e-435c-8e13-bf3f52740696:74014ec0-cd68-4ad8-8fdb-691fa133a4bb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1019201677.2", "spisova_znacka": "1S/268/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/268/2019 z 21. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-10-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019201677.2"}, {"guid": "d880fbdd-aeb3-4686-9be7-29b992bd55a0:35a6c8ea-0e98-46e6-854c-b8500eb69284", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1019201679.2", "spisova_znacka": "1S/269/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/269/2019 z 21. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019201679.2"}, {"guid": "445c9a16-de4a-47b0-9106-777eee26cfc3:9b260518-efd6-49d7-ae3a-50a41e43c9b7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1018201658.3", "spisova_znacka": "1S/169/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/169/2018 z 13. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1018201658.3"}, {"guid": "445c9a16-de4a-47b0-9106-777eee26cfc3:b329d624-a4d0-4a32-8967-b4a4d0f4228c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1018201658.3", "spisova_znacka": "1S/169/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/169/2018 z 13. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1018201658.3"}, {"guid": "34abe875-5f9b-41fd-bca0-645478c828eb:efa8e10d-5b6c-41a1-a678-91ca4a98428a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3016200195.1", "spisova_znacka": "11S/5/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/5/2020 z 17. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-02-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3016200195.1"}, {"guid": "34abe875-5f9b-41fd-bca0-645478c828eb:8e7f8357-4070-46d8-b207-a88725480544", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3016200195.1", "spisova_znacka": "11S/5/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/5/2020 z 17. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-02-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3016200195.1"}, {"guid": "db3bfe51-b85e-4250-80a2-b2965426168b:4bbf97a7-ac16-4e97-8c2d-b78dc80f8464", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2018200336.2", "spisova_znacka": "20S/145/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/145/2018 z 8. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-10-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200336.2"}, {"guid": "db3bfe51-b85e-4250-80a2-b2965426168b:f377cad3-9cb3-4c75-8536-21cdc4010228", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2018200336.2", "spisova_znacka": "20S/145/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/145/2018 z 8. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-10-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200336.2"}, {"guid": "db3bfe51-b85e-4250-80a2-b2965426168b:fc3c8eb1-b237-4d91-a122-f0c8af1fc5d9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2018200336.2", "spisova_znacka": "20S/145/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/145/2018 z 8. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-10-08", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200336.2"}, {"guid": "db3bfe51-b85e-4250-80a2-b2965426168b:1b01f74f-00d1-4167-ae5f-415dfde340e0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2018200336.2", "spisova_znacka": "20S/145/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/145/2018 z 8. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-10-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200336.2"}]}