{"guid": "ussr:962bc60a-cbf9-435b-9417-2dbcdb84d2c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.554.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 554/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 554/2018 z 28. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. novembra 2018, sp. zn. II. ÚS 554/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.554.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2018-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/962bc60a-cbf9-435b-9417-2dbcdb84d2c1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.554.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.554.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.554.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 554/2018-14\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\n28. novembra 2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n,\n\n, zastúpených advokátkou JUDr. Zuzanou Slovíkovou, P. O. Hviezdoslava 6,\nŽilina, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa\nčl. 20 Ústavy\n\nSlovenskej republiky\n\nrozhodnutím\n\nmesta\n\nŽilina,\n\nstavebného\n\núradu\n\nč. 21640/2013 57701/2014-OS-DRA z 9. decembra 2014, rozhodnutím Okresného úradu\nŽilina,\n\nodboru\n\nvýstavby\n\na bytovej\n\npolitiky\n\nč.\n\nOU-ZA-OVBP2-2015/005151/Bat\n\nz 31. marca 2015, rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21 S 82/2015 z 22. júna 2016\na rozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nz 24. januára 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\no d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\n\nsp.\n\nzn.\n\n3 Sžk\n\n6/2016\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2018\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej aj „sťažovateľ 1“)\n(ďalej aj „sťažovateľ 2“; ďalej spolu aj „sťažovatelia“),\n\nktorou namietajú porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím mesta Žilina, stavebného úradu\n(ďalej len „stavebný úrad“) č. 21640/2013-57701/2014-OS-DRA z 9. decembra 2014\n(ďalej aj „rozhodnutie stavebného úradu“), rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odboru\nvýstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“) č. OU-ZA-OVBP2-2015/005151/Bat\nz 31. marca 2015 (ďalej aj „rozhodnutie okresného úradu“), rozsudkom Krajského súdu\nv Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 21 S 82/2015 z 22. júna 2016 a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sžk 6/2016\nz 24. januára 2018.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v správnom konaní bolo rozhodnutím\nstavebného úradu, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím okresného úradu,\nrozhodnuté o odstránení stavby – rekreačnej chatky sťažovateľa 1 postavenej na pozemku\nsťažovateľa 2 (ďalej len „sporná stavba“). Vec bola následne preskúmaná v konaní\no správnej žalobe na krajskom súde so zamietavým výsledkom pre sťažovateľov.\nO kasačnej sťažnosti bolo najvyšším súdom rozhodnuté rovnakým výsledkom.\nSťažovatelia považujú všetky napadnuté rozhodnutia za nezákonné z nasledujúcich\ndôvodov. Spornú stavbu postavil sťažovateľ 1 na základe nájomnej zmluvy č. 7/2011\nz 1. marca 2011 uzatvorenej so sťažovateľom 2. Dňa 2. decembra 2013 stavebný úrad\nvyzval sťažovateľa 1, aby podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby, v ktorej preukáže,\nže sporná stavba je v súlade s verejným záujmom. Dňa 27. októbra 2014 stavebný úrad\nvyzval sťažovateľa 1, aby preukázal, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore\ns verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného\nplánovania a osobitnými predpismi, a to predložením dokladu, ktorý preukazuje súlad\n2\n\nspornej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie – územným plánom\nmesta Žilina.\nRozhodnutím stavebného úradu bolo rozhodnuté o nariadení odstránenia spornej\nstavby, pretože sporná stavba je v rozpore so záväznou časťou územného plánu mesta\nŽilina, a teda v rozpore s verejným záujmom.\nSťažovatelia nesúhlasia s časťou územného plánu, ktorej snahou je odstrániť\njestvujúce rekreačné chatky kvôli realizácii odpočinkových rekreačných plôch v lokalite,\nkde je postavená aj sporná stavba.\nV konkrétnostiach sa proti odstráneniu spornej stavby bránia takto: „Nezákonnosť\npostupu správneho orgánu a napadnutého rozhodnutia a tým aj rozpor s ustanovením\nčl. 20 Ústavy SR vidí sťažovateľ 1 a sťažovateľ 2 v nasledovnom:\nÚzemný plán mesta Žilina, na ktorý správny orgán v napadnutom rozhodnutí\npoukazuje, bol spracovaný v roku 2011, schválený uznesením Mestského zastupiteľstva\nč. 15/2012 dňa 20.02.2012 a jeho záväzné časti boli vyhlásené všeobecne záväzným\nnariadením č. 4/2012.\nPodľa záväzných častí Územného plánu Žilina je časť parcely\nv kat. ú.\n\n, na ktorej sa nachádza stavba, súčasťou plochy zelene brehovej\n\na izolačnej 8.42.ZBI/02 so základnou funkciou jestvujúceho zariadenia verejného\nstravovania, funkciami dopĺňajúcimi šport a rekreáciu, zelene izolačnej a ekostabilizačnej\na prvkami územného systému ekologickej stability (biocentrum miestneho významu\n, biokoridor nadregionálneho významu Nrbk 1 - Rieka\nVáh). Doplnkovou funkciou sú detské ihriská, pešie a cyklistické chodníky a drobná\narchitektúra. Typom stavebnej činnosti je údržba existujúceho objektu, údržba a ochrana\nzelene, vybudovanie detských ihrísk a cyklistických chodníkov.\nPokiaľ sa napadnuté rozhodnutie odvoláva na vyššie uvedený Územný plán mesta\nŽilina, je potrebné poukázať na dve zásadné skutočnosti: realizáciu drobnej stavby začal\nsťažovateľ 1 na základe nájomnej zmluvy z roku 2011. Územný plán mesta Žilina\nbol schválený\n\nuznesením\n\nMestského\n\nzastupiteľstva\n\nč.\n\n15/2012\n\ndňa\n\na jeho záväzné časti boli vyhlásené všeobecne záväzným nariadením č. 4/2012.\n\n3\n\n20.02.2012\n\nAk teda Územný plán mesta Žilina počíta s tým, že v rámci stavebnej činnosti\nje možná údržba existujúceho objektu, ktorý v prípade sťažovateľa 1 v čase nadobudnutia\núčinnosti plánu už existoval, je potom takéto odôvodnenie rozhodnutia nezákonné\na rozhodnutie je potrebné zrušiť.\nNavyše stavebný úrad so sťažovateľom 1 ako účastníkom konania o dodatočnom\npovolení stavby začal konať až dňa 02.12.2013, kedy vydal oznámenie o výkone štátneho\nstavebného dohľadu a nariadil miestne zisťovanie.\nStavebný úrad taktiež pochybil pri posudzovaní stavby sťažovateľa 1, keď túto\nposúdil ako stavbu vyžadujúcu stavebné povolenie. Ako vyplýva zo spisového materiálu,\njedná sa o malý ľahko rozoberateľný objekt, ktorý nie je pevne spojený so zemou, pretože\nje uložený na betónových tvárniciach, ktoré sú voľne položené na holom zemskom povrchu,\nčím nedošlo k úprave povrchu výkopovými právami, nie je pevne spojený so zemou\na nemôže byť hodnotený ako stavba . Táto nie je a ani nikdy nebola pevne spojená so zemou\nžiadnym spôsobom uvedeným v ustanovení § 43 stavebného zákona.\nV zmysle platne uzatvorenej nájomnej zmluvy s vlastníkom pozemku, na ktorom\nstavba stojí - sťažovateľom 2, sťažovateľ 1 dodržal všetky ustanovenia tejto zmluvy, kedy bol\noprávnený na pozemku umiestniť dočasnú stavbu - drevený domček, unimobunku, poľné\nWC, ktorá nebude spojená s povrchom zeme betónovými základmi.\nTúto jednoduchú stavbu, ktorá nie je spojená so zemou pevným základom,\nsťažovateľ 1 využíva len na rekreačné účely, nakoľko je športovým rybárom,\na na uskladnenie rybárskych potrieb.\nSťažovateľ 1 taktiež poukazuje na diskriminačný postup správneho orgánu vo veci\nriešenia celkovej situácie rekreačných chát pri Vodnom diele Žilina. Napriek tomu,\nže v oblasti sa nachádza množstvo rekreačných chát a objektov, konanie o dodatočnom\npovolení stavby bolo v rámci šetrenia stavebnou inšpekciou začaté len proti niekoľkým.\nStavebná inšpekcia začala konať až v roku 2013, hoci chaty boli realizované v rokoch 20102011, spolu s ohlásením stavieb na príslušnom stavebnom úrade. Po celú dobu od\nrealizácie až do začatia konania neboli chatári, t. j. ani sťažovateľ 1, nijakým spôsobom\ninformovaní o vybavení ich ohlásenia. Keď bolo konanie o dodatočnom povolení stavby\nzačaté na základe podnetu stavebnej inšpekcie, predložil sťažovateľ 1 do konania všetky\npotrebné doklady (treba zdôrazniť, že sa jednalo o súhlasné stanoviská všetkých dotknutých\n\n4\n\nsubjektov), pričom jediné nesúhlasné stanovisko sa týkalo územného plánu mesta,\nktorý medzičasom začal platiť od roku 2012 a v tomto ohľade sťažovateľ 1 nemal žiadnu\nmožnosť požiadavku súladu s územným plánom splniť v roku 2014.\nSťažovateľ 1 a sťažovateľ 2 ďalej odôvodňujú podanie ústavnej sťažnosti\naj nasledovnými skutočnosťami:\n1. umiestnenie rekreačných chát\nAko vlastník rekreačnej chaty v lokalite\npozemku\n\ntúto postavil na súkromnom\n,\n\n, pričom\n\nčasť tohto pozemku má riadne a platne prenajatú práve za účelom výstavby rekreačnej\nchaty.\nPredmetná rekreačná chata bola postavená ešte v dobe, keď nebol v konečnej\npodobe schválený ani pôvodný územný plán (v roku 2012) pred jeho prepracovaním - tento\nplán taktiež nezohľadňoval skutočný stav a neboli o ňom upovedomené ani dotknuté\nprávnické osoby (urbárska obec, ktorá uzatvorila nájomné zmluvy s chatármi).\nRekreačná chata preukázateľne stojí mimo verejnej rekreačnej zóny a taktiež\nmimo manipulačného\n\npriestoru\n\npre\n\nopravy,\n\núdržbu\n\na\n\npovodňovú\n\naktivitu\n\nnad 10 m od brehovej čiary, zároveň sa nachádza aj mimo zátopovej oblasti.\n2. vlastnícke vzťahy\nVšetkým vlastníkom rekreačných chát záleží na tom, aby bola zachovaná rekreačná\na odpočinková zóna v oblasti Vodného diela Žilina. Zároveň však nie je možné súhlasiť\ns plánom Mesta Žilina odstrániť existujúce rekreačné chatky v uvedenej lokalite.\nPodľa záväzných častí územného plánu Mesta Žilina, ktoré boli vyhlásené všeobecne\nzáväzným nariadením č. 4/2012, sú rekreačné chaty umiestnené na parcelách\nv katastrálnom území\n\n, ktoré sú v katastri nehnuteľností evidované\n\nako parcely č.\n, súčasťou brehovej a izolačnej zelene rieky Váh - funkčnej zóny\n8.42.ZBI/02.\nNemožno súhlasiť s uvedenou časťou územného plánu, ktorá sa priamo dotýka\npozemkov vo vlastníctve súkromných osôb a so snahou Mesta Žilina odstrániť jestvujúce\nrekreačné chatky, ktoré vôbec nenarušujú biokoridor rieky Váh a ani plánovaný zámer\nMesta Žilina na realizáciu odpočinkových rekreačných plôch v danej lokalite.\n\n5\n\nNaopak, realizáciou plánovaného zámeru zo strany Mesta Žilina by došlo\nk nezákonnému a zjavne neprimeranému zásahu do vlastníckych a užívacích práv\na tak k vytvoreniu bezprecedentného stavu.\nZ hľadiska preukázania súladu s verejným záujmom je v zmysle stavebného zákona\npotrebné, aby stavebník disponoval nielen súhlasmi dotknutých orgánov, ale aj súhlasmi\ndotknutých vlastníkov pozemkov a stavieb na nich umiestnených.\nPlánovaným postupom Mesta Žilina by došlo k likvidácii rekreačných chatiek,\nktorých majitelia sú od júla 2010 právoplatnými nájomcami dotknutých pozemkov na dobu\n15 rokov, čo sa týka aj sťažovateľa 1, a tým by boli znehodnotené nielen jej investície,\nale predovšetkým športovo - rybárske a rekreačné aktivity. V tejto súvislosti považujem\nza potrebné poukázať aj na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o všeobecnej\nprevenčnej povinnosti pri predchádzaní vzniku škôd, okrem iného aj na majetku.\nĎalšou skutočnosťou, pre ktorú považujem ústavnú sťažnosť za dôvodnú,\nje zohľadnenie záujmov členov pozemkového spoločenstva\n\no zachovanie\n\numiestnených rekreačných chatiek a nájmu pozemkov, ku ktorým má sťažovateľ 1 riadnu\nnájomnú zmluvu, a splnil všetky zákonné náležitosti v konaní o dodatočnom povolení\nstavieb, s výnimkou zosúladenia s územným plánom prijatým Mestom Žilina\ndňa 20.02.2012. Zdôrazňujem, že predmetná rekreačná chata nemá charakter stavby,\nje bez akýchkoľvek pripojení na inžinierske siete a so zemou nie je spojená pevným\nzákladom.\nSťažovateľ 1 ako vlastník rekreačnej chaty postavenej na súkromných pozemkoch\nmá za to, že Mesto Žilina pri vypracovaní územného plánu musí vlastnícke práva\nsúkromných osôb rešpektovať, a to v súlade s Ústavou SR (čl. 20), správnym poriadkom\n(§ 3 Základné pravidla konania) ako aj ďalšími právnymi predpismi. To je potrebné\nrešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutí v rámci stavebného konania.“\nNa základe uvedeného sťažovatelia v petite sťažnosti žiadajú, aby ústavný súd\nnálezom vyslovil, že rozhodnutím stavebného úradu č. 21640/2013-57701/2014-OS-DRA\nz 9. decembra 2014, rozhodnutím okresného úradu č. OU-ZA-OVBP2-2015/005151/Bat\nz 31. marca 2015, rozsudkom krajského súdu sp. zn. 21 S 82/2015 z 22. júna 2016\na rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžk 6/2016 z 24. januára 2018 bolo porušené\n\n6\n\nich základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy, a aby sťažovateľom priznal\nnáhradu trov konania.\nSťažovatelia tiež navrhli odklad vykonateľnosti rozhodnutia okresného úradu\nč. OU-ZA-OVBP2-2015/005151/Bat z 31. marca 2015.\nNávrh na odklad vykonateľnosti sťažovatelia odôvodnili tým, že sporná stavba\nje využívaná sťažovateľom 1 už sedem rokov na športové a rekreačné účely na základe\nriadne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Sťažovateľ 1 do spornej stavby investoval nemalé\nfinančné prostriedky. Naproti tomu na predmetných pozemkoch neprebieha žiadna činnosť,\nktorá by smerovala k realizácii územného plánu mesta Žilina a pozemky sú naďalej\nvo vlastníctve\n\nsťažovateľa\n\n2,\n\nv čom\n\nvidia\n\nsťažovatelia\n\nneopodstatnený\n\nzásah\n\ndo súkromnoprávnych vzťahov.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,\nči nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\n\n7\n\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\na navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho\n(ich) zástupca.\nPodľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie\npred ústavným súdom.\nPodľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje\ninak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane\nustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) alebo Trestného poriadku.\nPodľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe\nalebo v elektronickej podobe.\nSplnomocnenie je podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde osobitnou listinou\npreukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony v konaní podľa čl. 127\nods. 1 ústavy za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným\nprocesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania voči ústavnému súdu, s ktorým\nsú spojené závažné právne dôsledky.\nVo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta,\nteda za účastníka konania, musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázané\noriginálom splnomocnenia.\n\n8\n\nNa elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať ustanovenia zákona\nč. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších\nprepisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), pričom oprávnenie konať v mene sporovej\nstrany (účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým\ndokumentom autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente,\nalebo\n\nak\n\nsplnomocniteľ\n\nnemôže\n\ntento\n\ndokument\n\nautorizovať,\n\nvykonaním\n\nzaručenej konverzie pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona\no e-Governmente. Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa\nako osoby,\n\nktorá\n\nsplnomocnenie\n\nudelila.\n\nAutorizácia\n\nsplnomocnenia\n\nadvokátom\n\nako splnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca,\na teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal (I. ÚS 353/2018).\nPodľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely\nelektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby\npreukázané vždy, ak\na) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa\nosobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a\nrozsah tohto oprávnenia, alebo\nb) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor\nosoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu\nalebo v jej mene.\nPodľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom\nje celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného dokumentu v listinnej\npodobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu.\nPodľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia\ns cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti\nna právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.\n\n9\n\nPodľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou vykonávať\nzaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.\nÚstavný súd uvádza, že doručené splnomocnenia mali podobu oskenovanej listiny,\nboli síce podpísané zaručeným elektronickým podpisom zo strany právneho zástupcu\nsťažovateľov, ale nebola vykonaná ich zaručená konverzia.\nV danom prípade transformáciou listinného dokumentu – splnomocnení podpísaných\nsťažovateľmi – do elektronickej podoby bez vykonania zaručenej konverzie došlo k strate\núčinkov pôvodného listinného dokumentu rovnako ako pri vyhotovení fotokópie z originálu\nlistinného splnomocnenia.\nNa internetovej stránke ústavného súdu ˂www.ustavnysud.sk˃ v sekcii „Elektronické\nslužby“ sa okrem linku na formulár na elektronické podanie na začatie konania\npred ústavným súdom, ktorým možno iniciovať všetky typy konaní upravených v prvom\noddiele siedmej hlavy ústavy patriacich do právomoci ústavného súdu, nachádza\naj upozornenie v tomto znení: „Elektronické podanie na začatie konania pred Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky musí podávajúci podpísať kvalifikovaným elektronickým\npodpisom (KEP). V prípade, ak podanie podáva právny zástupca v mene svojho klienta,\nje potrebné, aby splnomocnenie právneho zástupcu, ktoré má tvoriť prílohu podania,\nbolo už pred priložením k formuláru podania podpísané kvalifikovaným elektronickým\npodpisom (KEP) klienta. Ak klient nemá kvalifikovaný elektronický podpis, je potrebné\ndoručiť podpísaný originál splnomocnenia Ústavnému súdu Slovenskej republiky poštou\nalebo osobne.“\nZ uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosti sťažovateľov podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok už pri jej predbežnom prerokovaní,\nrozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie,\npreto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\n\n10\n\nÚstavný súd na záver pripomína, že nedostatok zákonom predpísaných náležitostí\nnie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného\nprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,\nz ktorej jednoznačne\n\nvyplýva,\n\nako\n\nústavný\n\nsúd\n\nposudzuje\n\nnedostatok\n\nzákonom\n\npredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05,\nIII. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).\nPodľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,\nktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva\nvšetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho\npresvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných\nprávnych služieb.\nTieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony\nprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne\nspôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie,\nak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. novembra 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "preskúmanie rozhodnutia iných org.", "stavba-odstránenie", "územnoplánovacia činnosť-územný plán"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Sžk/6/2016", "guid": "d502bc06-7ece-4118-b994-ec6e224e5de0:443c4092-c21c-4d5c-a203-568ae8addc5f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd820c16-14e4-4391-a338-297316c28550", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.353.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 353/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 353/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.353.2018.1"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 565, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}], "citovane_v": []}