{"guid": "ussr:c531d795-81ce-41de-bdb9-6845614a0b02", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.546.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 546/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 546/2018 z 28. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. novembra 2018, sp. zn. II. ÚS 546/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.546.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c531d795-81ce-41de-bdb9-6845614a0b02", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.546.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.546.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.546.2018.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 546/2018-21\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n\n28. novembra 2018 predbežne prerokoval sťažnosti 1. obchodnej spoločnosti\n,\n\n; 2.\n\n,\n\n; 3.\n\n, zastúpených spoločnosťou AK MS s. r. o.,\nGalandova 3, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Miloslav Šimkovič, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\nako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Cob 42/2018 z 12. apríla 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosti obchodnej spoločnosti\no d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\n\n,\n\na\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli\n16. augusta 2018 doručené sťažnosti 1. obchodnej spoločnosti\n(ďalej aj „sťažovateľka 1“ alebo „\n\n,\n“); 2.\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľka 2“); a 3.\n(ďalej aj „sťažovateľ 3“ alebo všetci spolu aj „sťažovatelia“),\nktorými namietajú porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 11 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) a tiež práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\nuznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Cob 42/2018\nz 12. apríla 2018 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“). Sťažnosť sťažovateľky 2\npôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 1651/2018 a sťažnosť sťažovateľa 3 pôvodne vedená\npod sp. zn. Rvp 1652/2018 boli uzneseniami ústavného súdu sp. zn. PLs. ÚS 17/2018\na sp. zn. PLs. ÚS 21/2018 z 12. septembra 2018 spolu so sťažnosťou sťažovateľky 1\nspojené na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. Rvp 1650/2018.\n2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že\n, a\n\n,\n\n,\n(ďalej len „žalobcovia“),\n\nv konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n35 Cb 141/2012 o odporovateľnosť právnych úkonov sa návrhom z 12. septembra 2017\ndomáhali proti sťažovateľom nariadenia neodkladného opatrenia.\n\n2\n\n3. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili medzi inými najmä tým, že na základe\nprávoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 4 C 253/2007 z 22. júla 2009\nv spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 8 Co 315/2009 z 27. septembra 2011 (ďalej\naj „exekučný titul“) sú veriteľmi\n\n,\n\n(ďalej len „žalovaný v 3. rade“), a to každý z nich vo výške priznanej pohľadávky\nv sume 165 969,59 € (obidvaja spolu v sume 331 939,19 €, pozn.) spolu s úrokmi\nz omeškania v sume 11 % ročne z dlžnej sumy od 25. septembra 2007 do zaplatenia\n(ďalej len „pohľadávka“).\n4. Žalovaný v 3. rade sa krátko po vyhlásení rozsudku krajského súdu\nsp. zn. 8 Co 315/2009 z 27. septembra 2011 zbavil svojho majetku, z ktorého by mohla byť\npohľadávka žalobcov (veriteľov) uspokojená, keď ako jediný spoločník previedol svoj\nobchodný podiel vo výške 100 % v spoločnosti\n(ďalej len „\n\n,\n\n“), na svoju manželku – sťažovateľku 2 (účasť\n\nžalovaného v 3. rade v spoločnosti\n\n, tak zanikla 3. októbra 2011, pozn.),\n\nktorá tento podiel následne previedla na svojho syna\n\n(ďalej\n\nlen „pôvodný žalovaný v 1. rade“), ktorý sa tak stal k 30. decembru 2011 jediným\nspoločníkom spoločnosti\n\n, a sťažovateľka 2 (žalovaná v 2. rade)\n\na žalovaný v 3. rade sa stali jej konateľmi.\n5. Okresný súd preto už uznesením sp. zn. 35 Cb 141/2012 z 8. septembra 2015\n(ďalej len „uznesenie okresného súdu o predbežnom opatrení“) zakázal pôvodnému\nžalovanému v 1. rade scudziť alebo zaťažiť jeho obchodný podiel v spoločnosti\nOkresný súd súčasne sťažovateľke 2 (žalovanej v 2. rade), žalovanému\nv 3. rade a tiež aj spoločnosti\núčastníkom\n\nkonania\n\nvo\n\nveci\n\n, ako povinnej osobe, ktorá nebola\nodporovateľnosti\n\nprávnych\n\núkonov\n\nžalovaných\n\nv 1. (pôvodného žalovaného v 1. rade, pozn.) až 3. rade, uložil povinnosť zdržať sa\nakýchkoľvek právnych úkonov v mene\n\n, ktoré by smerovali k scudzeniu\n\njej majetku. Okresný súd tak uznesením o predbežnom opatrení rozhodol v konaní,\nv ktorom sa žalobcovia domáhali odporovateľnosti, t. j. právnej neúčinnosti právnych\núkonov (konkrétne zmlúv o prevode obchodného podielu) žalovaných v 1. až 3. rade\n\n3\n\nproti nim, ktoré mali byť realizované s cieľom ukrátiť žalobcov ako veriteľov žalovaného\nv 3. rade (pred prevodom obchodného podielu to bol prvotný vlastník\n\n,\n\npozn.). Uznesenie okresného súdu o predbežnom opatrení bolo uznesením krajského súdu\nsp. zn. 3 Cob 295/2015 zo 16. novembra 2015 potvrdené ako vecne správne.\n6.\n\nNapriek\n\nvykonateľnému\n\na\n\nprávoplatnému\n\nuzneseniu\n\nokresného\n\nsúdu\n\no predbežnom opatrení pôvodný žalovaný v 1. rade uskutočnil odplatný spätný prevod\nobchodného podielu vo výške 100 % v spoločnosti\n\n, na sťažovateľku 2\n\na následne 30. mája 2017 bol na základe zmluvy o zlúčení spísanej vo forme notárskej\nzápisnice „č. N 315/2017, NZ 16289/2017, NCRIs 16624/2017 zo dňa 15.05.2017“\ndo obchodného registra okresného súdu zapísaný zánik spoločnosti\njej zlúčením so sťažovateľkou 1 (\n\n,\n\n).\n\n7. Z už uvedených dôvodov uznesením sp. zn. 35 Cb 141/2012 z 9. októbra 2017\n(ďalej len „uznesenie okresného súdu o neodkladnom opatrení“) okresný súd návrhu\nžalobcov z 12. septembra 2017 opäť vyhovel a (1.) sťažovateľke 2 (žalovanej v 2. rade)\na sťažovateľovi 3 (žalovanému v 1. rade) zakázal scudziť a zaťažiť ich obchodné podiely\nv spoločnosti\n\nalebo inak obmedziť vlastnícke právo k nim. Okresný súd\n\nsúčasne (2.) sťažovateľom uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek právnych úkonov\nv mene\n\n, ktoré by smerovali k scudzeniu, zaťaženiu tam označených\n\nnehnuteľností ako k inému obmedzeniu vlastníckeho práva k nim, pričom (3.) žalobcom\npriznal proti sťažovateľke 2 a sťažovateľovi 3 nárok na náhradu trov konania.\n8. Sťažovatelia podali proti uzneseniu okresného súdu o neodkladnom opatrení\nriadne a včas riadny opravný prostriedok – odvolanie. Sťažnosťou napadnutým uznesením\nkrajského súdu bolo uznesenie okresného súdu o neodkladnom opatrení v časti 1. a 2.\nvýroku o nariadení neodkladného opatrenia ako vecne správne potvrdené a v časti 3. výroku\no náhrade trov konania zrušené. Uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť\n13. júna 2018.\n9. Sťažovatelia vo svojich sťažnostiach okrem iného uviedli:\n\n4\n\n«... Odvolací súd (zhodne s 1. Inštančným súdom) v rozpore splatnými procesnými\na hmotnoprávnymi predpismi, v rozpore so základnými princípmi konania podľa čl. 1 až 18\nCSP porušil jeho postupom a rozhodnutím základné právo... na súdnu a inú právnu\nochranu, spravodlivý proces a právo na ochranu majetku, keď nevzal do úvahy, či právne\núčinky vydaného neodkladného opatrenia neobmedzia sťažovateľa (ktorý ani nie je stranou\nsporu!) neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, čím je porušený tzv. princíp\nproporcionality. Sťažovateľ nie je v súdnom konaní účastník sporu (§ 60 CSP), napriek\ntomu je svojvoľným a nezákonným rozhodnutím obmedzovaný v práve pokojne užívať\nmajetok.\n... vzhľadom na predmet konania vo veci samej, sa sťažovateľa nijako právne netýka\n(vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu medzi žalovaným v 2. a 3. rade v zaniknutej\nobchodnej spoločnosti\n\n). Podľa hmotnoprávnej úpravy ani v prípade\n\nvyslovenia neúčinnosti právneho úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka) jasne\nvyplýva, že z obchodného majetku sťažovateľa ako obchodnej spoločnosti, v ktorej žalovaný\nv 3. rade nemal nikdy žiaden o obchodný podiel a nikdy nebol jej spoločníkom nemôžu byť\nuspokojované žiadne pohľadávky žalobcov ako veriteľov žalovaného v 3. rade. Niet preto\nzákonného a ústavne akceptovateľného dôvodu obmedzovania vlastníckeho práva\nnakladania s majetkom sťažovateľa...\n... Sťažovateľ nie je procesným nástupcom zaniknutej spoločnosti ani žiadneho\nz predchádzajúcich žalovaných...\nOdvolací súd „formalisticky“ potvrdil rozhodnutie 1. Inštančného súdu, ktorým bolo\nnariadené neodkladné opatrenie nielen voči strane sporu - žalovaným v 1 a 2. rade,\nale nezákonne, svojvoľne a arbitrárne aj voči sťažovateľovi ako tretej osobe - obchodnej\nspoločnosti\n\n., teda voči právnickej osobe, ktorá nie je, nikdy nebol a ani\n\nnemôže byť v zmysle hmotnoprávnej úpravy § 42b ods. 2 OZ sporovou stranou v konaní\no vydanie neodkladného opatrenia a ani v konaní vo veci samej (o odporovateľnosť\nprávneho úkonu na OS Bratislava I sp. zn. 35Cb/141/2012), čo aktuálny procesný predpis\nCSP v žiadnom jeho ustanovení neumožňuje. Rovnako nemôže byť v súlade s ustálenou\nrozhodovacou praxou (čl. čl. 2 ods. 2 CSP) voči sťažovateľovi vedené exekučné konanie\nzo strany žalobcov...\n\n5\n\nPodľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2MCdo/9/2014 „stotožňovanie majetku\nspoločnosti s ručením obmedzeným so základným imaním, prípadne majetkom spoločníkov\nnemá oporu v Obchodnom zákonníku, ani v žiadnom inom právnom predpise, nakoľko by to\nbolo v rozpore s charakterom a základnou črtou spoločnosti s ručením obmedzeným ako\nkapitálovej spoločnosti, ktorej majetok je oddelený od majetku jednotlivých spoločníkov“...\n... Pre vydanie neodkladného opatrenia... neboli vôbec splnené základné\nhmotnoprávne a procesné podmienky. Okrem toho, že spoločnosť\n\nnie je\n\nzo zákona a ani z iného dôvodu stranou sporu, nemala žiaden priamy alebo nepriamy\nprávny alebo majetkový vzťah s\n\n, ktorého platný a účinný\n\nprávny úkon... je predmetom konania na OS BA I pod sp. zn. 35C/141/2012\no odporovateľnosť\n\nPU.\n\nPodľa\n\nnižšie\n\nuvedenej\n\nustálenej\n\njudikatúry\n\nmôže\n\nbyť\n\nodporovateľným právnym úkonom iba prvý úkon dlžníka, následné právne úkony iných osôb\nsa netýkajú konania o odporovateľnosť a nemožno sa vo vzťahu k nim domáhať vyslovenia\nich neúčinnosti. Odvolací súd v tomto smere arbitrárne a svojvoľne poukazuje na zlúčenie\ndvoch obchodných spoločností a nezákonne z toho vyvodzuje dôvod na nariadenie\nneodkladného opatrenia voči sťažovateľovi napriek tomu, že k zlúčeniu došlo medzi\n2 obchodnými spoločnosťami, ktoré nikdy neboli dlžníkmi žalobcov a úkon, na základe\nktorého došlo k zlúčeniu nie je premetom konania vo veci samej a podľa hmotnoprávnych\nustanovení Občianskeho zákonníka a ustálenej judikatúry ani byť nemôže...\n... Odvolací súd pri vydaní nezákonného a svojvoľného rozhodnutia nemal ujasnené\nzákladné rozdiely medzi prevodom obchodného podielu v určitej spoločnosti a zlúčením\nobchodného majetku medzi 2 obchodnými spoločnosťami...»\n10. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/42/2018 zo dňa 12.4.2018 boli\nporušené základné práva a slobody sťažovateľa podľa... čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, na porušenie základných ľudských práv a slobôd podľa čl. 11 ods. 1\na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, na porušenie ľudských práv a základných\nslobôd podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\n6\n\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/42/2018 zo dňa 12.4.2018 sa zrušuje\na vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na nové rozhodnutie.\nSťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia... (trikrát, pozn.)\nvo výške 191,92 €, ktoré je povinný Krajský súd v Bratislave zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu na bankový účet právneho zástupcu sťažovateľa...“\nII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n\n7\n\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.\n16. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n18. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nIII.\n19. Ako to z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, sťažovatelia namietajú porušenie\nzákladného práva vlastniť majetok a základného práva na súdnu ochranu a inú právnu\nochranu podľa ústavy a listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru\na tiež aj práva pokojne užívať svoj majetok podľa dodatkového protokolu uznesením\nkrajského súdu.\n20. Sťažovatelia namietajú arbitrárnosť, nezákonnosť a svojvoľnosť uznesenia\nkrajského súdu, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu o neodkladnom opatrení,\nresp. jeho výroky o nariadení neodkladného opatrenia. Výsledkom vydaného neodkladného\nopatrenia je podľa názoru sťažovateľov flagrantné porušenie princípov právneho štátu,\n\n8\n\nkeď krajský súd nezohľadnil aktuálny právny stav a na vydanie neodkladného opatrenia\nneboli splnené základné hmotnoprávne a ani procesnoprávne podmienky.\n21. Sťažovateľka 1 tiež namieta, že (1.) nebola, nie je a ani nemôže byť v zmysle\nplatnej právnej úpravy stranou sporu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani\nv konaní vo veci samej, (2.) nie je procesným nástupcom zaniknutej spoločnosti\n, ako ani jedného zo žalovaných (3.) a ani v prípade úspechu v konaní\nvo veci samej nemôže byť jej majetok predmetom exekúcie na uspokojenie pohľadávky\nžalobcov, a preto je nezákonne obmedzovaná v nakladaní so svojím majetkom.\n22. Sťažovateľka 2 vytýka, že proti nej, ako ani na jej obchodný podiel v spoločnosti\nnie je a ani v budúcnosti nebude možné viesť exekúciu na uspokojenie\npohľadávok žalobcov, pretože nie je ich dlžníčkou a svoj obchodný podiel nenadobudla\nprávnym úkonom, ktorý by bol odporovateľný.\n23. Sťažovateľ 3 sa s osobitným akcentom na to, že je zahraničnou osobou, dovoláva\nochrany podľa § 25 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom\nv rozhodujúcom období (ďalej len „Obchodný zákonník“) a taktiež namieta, že nebol, nie je\na ani nemôže byť v zmysle platnej právnej úpravy stranou sporu v konaní o nariadenie\nneodkladného opatrenia, ako ani v konaní vo veci samej. Rovnako vytýka, že proti nemu,\nako ani na jeho obchodný podiel v spoločnosti\n\nnie je a ani v budúcnosti\n\nnebude možné viesť exekúciu na uspokojenie pohľadávok žalobcov, pretože nie je ich\ndlžníkom a svoj obchodný podiel nenadobudol ani od pôvodného žalovaného v 1. rade,\nani od žalovaného v 3. rade, t. j. právnym úkonom, ktorý by bol odporovateľný.\n\n9\n\nIV.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n24. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto\nprávach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\n25. Podľa judikatúry ústavného súdu integrálnou súčasťou základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru jej aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nprávnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Povinnosťou všeobecného súdu je preto uviesť\nv rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil.\nDostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej\nstránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06). Obdobne tak z judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že právo na spravodlivé\nkonanie zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia\nvšak neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď.\nSplnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom\nna konkrétny prípad (m. m. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\nObdobne ESĽP v rozsudku Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B,\nuviedol, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval\nna každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument\n(argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.\n\n10\n\n26. Vzhľadom však na charakter námietok sťažovateľov ústavný súd tiež zdôrazňuje\nsvoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu\na odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05), pretože prvostupňové\na odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.\n27. Ústavný súd preto v záujme preskúmateľnosti vlastnej rozhodovacej činnosti\npovažoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia uznesenia okresného\nsúdu o neodkladnom opatrení:\n«... Súd... poukazuje... že v období po nariadení predbežného opatrenia došlo\nk zmene na strane žalovaného, resp. odporcu, v dôsledku čoho je potrebné pre riadne\nuplatnenie a zabezpečenie nárokov žalobcov upraviť náležitosti žaloby, čo žalobcovia\nvykonali podaním doručeným súdu dňa 12.09.2017 a týmto návrhom na neodkladné\nopatrenie, ktoré súd posúdil podľa platnej právnej úpravy.\n... Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatuje,\nže v danom prípade je vysoko pravdepodobné popísaným úkonom žalovaných hrozba\núkonov ako je disponovanie s majetkom, resp. obchodným podielom v rozpore so záujmami\nnavrhovateľov - žalobcov vo veci samej. Navrhované neodkladné opatrenie je platným\nnástrojom na ochranu pred takýmto konaním. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti,\nže pán\n\nnapriek nariadenému právoplatnému predbežnému opatreniu\n\nscudzil obchodný podiel v spoločnosti\nspoločnosti\n\n... v dôsledku čoho došlo k zlúčeniu\n\nso spoločnosťou\n\ntýmto zanikla s právnym nástupcom\n\na spoločnosť\n, ktorá vstúpila do práv a\n\npovinností spoločnosti\n... V danej právnej veci bolo vydané predbežné opatrenie za účinnosti OSP, v\nrozsahu zhodnom ako navrhujú žalobcovia podaným návrhom, avšak v dôsledku zlúčenia a\nzániku spoločnosti\nnástupcovi\n\n., ako aj nadobudnutiu majetkovej účasti na právnom\nzo strany žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, bolo\n\npotrebné pre naplnenie účelu a zmyslu neodkladného opatrenia upraviť návrh v zmysle\nvyššie uvedených právnych skutočností...\n... Súd konštatuje, že posúdením skutkového stavu zistil, že stav zostal nezmenený\na naďalej v konaní sp. zn. 35Cb/141/2012 pretrváva stav ohrozenia výkonu rozhodnutia,\n\n11\n\ntak ako ho definoval aj Krajský súd... v konaní sp. zn. 8Cob/91/2014. Súd mal osvedčené,\nže žalobcovia... majú právoplatne priznané pohľadávky voči žalovanému v 3. rade... Súd má\nza to, že je dôvodná a potrebná ochrana žalobcov pred zmarením výkonu rozhodnutia,\nnakoľko opätovne došlo k zmene na strane žalovaného, resp. odporcu v tomto konaní, tento\nkrát formou zlúčenia s výsledkom, že na strane žalovaného je nový subjekt, ktorý je\noznačený aj výlučným vlastníkom nehnuteľnosti...\nKu dňu rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia súd konštatuje, že daný\nstav vlastníctva nehnuteľnosti je v súlade s právnym stavom právneho nástupníctva\nv dôsledku zlúčenia spoločností, teda neodkladné smeruje voči pasívne legitimovaným\nosobám...\n... Súd zaviazal nariadeným neodkladným opatrením aj tretiu osobu - spoločnosť\n., nakoľko má za to, že je spravodlivé od nej požadovať zdržanie sa konania\nohľadne nakladania s nehnuteľnosťou, v kontexte zmien vykonávaných v osobe vlastníka\nnehnuteľností, čo je predpokladateľné, že sa bude opakovať. Pokiaľ ustanovenie § 325\nods. 2 CSP predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia strane, ide vždy o stranu\nkonania... Nemožno však vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe,\nako to pôvodne predpokladalo ustanovenie § 76 ods. 2 O.s.p. To platí aj pre neodkladné\nopatrenie po začatí konania, v rámci ktorého je už uzavretý okruh strán (žalobca, žalovaný)\na prípadným neodkladným opatrením má byť uložená povinnosť alebo obmedzenie niekomu\ninému. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osoby má vždy povahu súčinnosti, ktorá\nje nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie\npovinnosti voči žalobcovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu\n(ktorému má byť poskytnutá procesná ochrana). Procesná pozícia tretej osoby (iba) ako\nsúčinného subjektu je zdôraznená aj v súvislosti s prípadnou procesnou obranou\nžalovaného... Ak súd nariadi neodkladné opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo\nobmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia (viď komentár Civilného sporového poriadku\nvydaný Doc. JUDr. Marekom Števčekom PhD. a kolektívom v roku 2016 v nakladateľstve\nC.H. Beck, strana 1094 a 1095...\n... V R 35/97, str. 270 sa uvádza, že „Jedným z predpokladov pre vyhovenie návrhu\nna nariadenie predbežného opatrenia je jeho primeranosť a priama súvislosť s vytýkaným\n\n12\n\nzásahom do práv navrhovateľa.“ Parameter primeranosti v danom konaní súd vyhodnotil\nako dostatočný s poukazom na obsah neodkladného opatrenia, ktoré nezasahuje\nnad primeranú mieru do práv a oprávnených záujmov žalovaných alebo do výkonu\nústavného práva, akým je vlastnícke právo...\n... Súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia s obsahom navrhovaným\nžalobcami by sa nenapraviteľný stav nevytvoril, nakoľko nariadením neodkladného\nopatrenia nie sú žalovaní nad mieru neprimeranú obmedzovaní na svojich právach. Mierou\nje pomer existencie právoplatne priznanej pohľadávky voči žalovanému v 3. rade\na t. č. neobmedzenou možnosťou disponovania majetkom, ktorý môže byť predmetom\nuspokojovania žalobcov v prípade úspechu v súdnom konaní...\n... súd dospel k záveru, že žalobcovia... prípustnosť a opodstatnenosť nariadenia\nneodkladného opatrenia osvedčili, ako aj ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia...»\n28. Z uznesenia krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu\no neodkladnom opatrení, vyplýva, že krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil\nso skutkovými a právnymi závermi okresného súdu. Krajský súd v relevantnej časti\nodôvodnenia svojho rozhodnutia ďalej okrem iného uviedol:\n«... Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti... Odvolací súd zaujal\nstanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie\nvo veci...\n... K otázke pasívnej legitimácie sporových strán odvolací súd poukazuje na\nrozhodnutie súdu č. k. 3Cob/295/2015-239... z ktorého vyplýva zdôvodnenie pasívnej\nlegitimácie sporových strán. Aj odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení\nč. k. 3Cob/295/2015-239 zo dňa 16.11.2015 uviedol, že „navrhovatelia 1/ a 2/ sú na základe\nrozsudku... veriteľmi odporcu 3/ (\n\n)...“ je preukázané, že účasť\n\nodporcu 3/, ako jediného spoločníka obchodnej spoločnosti\n\nzanikla\n\nku dňu 3.10.2011 v dôsledku prevodu obchodného podielu vo výške 100 % na odporcu 2/\n(\n\n). Od 30.12.2011 je jediným spoločníkom označenej spoločnosti odporca 1/\n\n(\n\n), na ktorého previedol odporca 2/ predmetný obchodný podiel, pričom\n\n13\n\nodporcovia 2/ a 3/ sú konateľmi spoločnosti. Odvolací súd sa s týmito závermi odvolacieho\nsúdu v predchádzajúcom konaní stotožnil.\n... odvolací súd dodáva, že o vystúpení pôvodného žalovaného v 1. rade\na vstupu do konania ako žalovaného v 1. rade\n\nrozhodol súd\n\nuznesením č. k. 35 Cb/141/2012-334 zo dňa 9.10.2017, voči ktorému odvolanie nie je\nprípustné. Nakoľko\n\nje spoločníkom v spoločnosti\n\nprávnym nástupcom spoločnosti\n\n, ktorá je\n\n., je žalovaný v 1. rade pasívne\n\nlegitimovaný. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 80 CSP subjektom disponujúcim\nprocesnou aktivitou pri zmene strán je výlučne žalobca, pričom žalobca je oprávnený\nnavrhnúť zmenu bez ohľadu na to, či došlo k zmene aktívnej alebo pasívnej legitimácie.\nSúhlas toho, kto má vstúpiť namiesto žalovaného nie je potrebný. Ten, kto vstupuje\ndo konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.\n... odvolací súd zdôrazňuje, že obchodný podiel spoločníka s.r.o. predstavuje všetky\npráva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Rozsah účasti\nako spoločníka na spoločnosti sa určuje podľa výšky podielu, teda pomeru podielu\nvoči podielom ostatných spoločníkov v spoločnosti. Nakoľko zo správania odporcu v 3. rade\nbolo preukázané, že bezprostredne po tom, ako sa dozvedel o výsledku základného\nsporového konania medzi ním ako žalovaným a žalobcami, previedol svoj 100 %-tný\nobchodný podiel v spoločnosti\nso spoločnosťou\n\n., ktorá bola až do zániku a zlúčenia\n, výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, na blízke osoby.\n\nJe nesporné, že tým spôsobil nemožnosť postihnúť exekúciou predmetný obchodný podiel.\n... Odvolací súd dodáva, že exekúciou možno postihnúť aj obchodný podiel\nv obchodnej spoločnosti...\n... odvolací súd podotýka, že spoločnosť\n\nzanikla v dôsledku\n\nzlúčenia... V zmysle § 69 OBZ zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia\nbez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom\nimanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa stáva\nprávnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti... Spoločnosť\nnástupcom zaniknutej spoločnosti\n\nje teda právnym\n\n.. Ak budú žalobcovia v konaní\n\no odporovateľnosť právnych úkonov úspešní, budú mať možnosť prostredníctvom\nobchodného podielu žalovaného v 3. rade ovplyvniť predaj nehnuteľností založených\n\n14\n\nsudcovským záložným právom... Záložné sudcovské právo je právom vecným, to znamená,\nže nepôsobí iba voči osobe, ktorej súd zriadi sudcovské záložné právo, ale aj voči tretím\nosobám.\n... nie je dôležité, či pán\n\nobchodný podiel previedol na tretiu osobu alebo\n\nuskutočnil odplatný spätný prevod na pôvodného vlastníka - žalovaného v 2. rade.\nRozhodujúce je, že svojím konaním znemožnil žalobcom uskutočniť výkon exekúcie\nvoči žalovanému v 2. rade.\n... odvolací súd dodáva, že v tomto konaní bol právoplatne skutkovo identický stav\nv konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kde súd nariadil neodkladné opatrenie.\nŽalovaní preto mali legitímne očakávať, že súd naplní princíp právnej istoty, keď rozhodne\nrovnako, ako rozhodol v právoplatnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.\n... pretrváva stav potreby a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia...\nPotreba vydania neodkladného opatrenia je tá, že v období po nariadení predbežného\nopatrenia došlo k zmene na strane žalovaného, v dôsledku čoho je potrebné pre riadne\nuplatnenie a zabezpečenie nárokov žalobcov upraviť náležitosti žaloby, čo žalobcovia\nvykonali podaním doručeným súdu dňa 12.09.2017 a týmto návrhom na neodkladné\nopatrenie, ktoré súd ako aj odvolací súd posúdil podľa platnej právnej úpravy...»\n29. V nadväznosti na citované považuje ústavný súd za potrebné uviesť,\nže aj v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného (predtým predbežného) opatrenia musia\nbyť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu,\nresp. základnému právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný\npodklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí\nbyť najmä náležite odôvodnené. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n\n15\n\n30. Ústavný súd poukazuje ďalej na to, že účelom neodkladného opatrenia je iba\ndočasná úprava práv a povinností. Všeobecný súd neodkladné opatrenie môže nariadiť,\nak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená,\npričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného\nopatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.\nNeodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť\ndo základných práv alebo slobôd účastníkov konania (strán sporu), pričom predstavujú\nopatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh zrušené.\n31. Po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd argumentáciu\nsťažovateľov, podľa ktorej na vydanie neodkladného opatrenia neboli splnené\nhmotnoprávne ani procesnoprávne podmienky, nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť\nústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Odôvodnenie uznesenia krajského súdu\nje v súlade s § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“), keďže krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil\ns odôvodnením, ktoré formuloval okresný súd a ktoré je podľa názoru ústavného súdu\npresvedčivé a zrozumiteľné, a konanie nevykazuje znaky podstatných pochybení\nprocesného charakteru. Navyše krajský súd reagoval aj na odvolacie námietky\nsťažovateľov, ktoré mali pre rozhodnutie o veci rozhodujúci význam, a tak na zdôraznenie\nsprávnosti uznesenia okresného súdu o neodkladnom opatrení uviedol aj ďalšie dôvody,\nktoré ho viedli k jeho potvrdeniu, preto ústavný súd nevidí žiadny relevantný dôvod\nna prehodnocovanie záverov rozhodnutí všeobecných súdov. Ustanovením § 387 ods. 2\nCSP bola totiž odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia\nrozhodnutia, pričom možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia bola podmienená tým,\nže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa,\na to po skutkovej, ako aj právnej stránke. Uvedené je v posudzovanej veci nesporné.\nSkutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom krajského súdu nestotožňujú, nepostačuje\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\n\n16\n\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok.\n32. Napokon podľa názoru ústavného súdu už okresný súd dal jasnú, zrozumiteľnú\na vyčerpávajúcu odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, keď s poukazom na (predchádzajúcim) právoplatným\nuznesením okresného súdu o predbežnom opatrení uložený zákaz scudzenia obchodného\npodielu pôvodného žalovaného v 1. rade vo výške 100 % v spoločnosti\n\n,\n\na ďalej na to, že pôvodný žalovaný v 1. rade napriek tomuto zákazu svoj obchodný podiel\nodplatne previedol späť na sťažovateľku 2, čo následne vyústilo k zániku spoločnosti\n, jej zlúčením so spoločnosťou\n\n, okresný súd celkom\n\nlogicky a o to viac ako predtým považoval budúci nútený výkon exekučného titulu\npostihnutím obchodných podielov, resp. toho, čo na základe prípadne odporovateľných,\nt. j. súdom proti žalobcom za neúčinne určených, právnych úkonov ušlo z majetku\nžalovaného v 3. rade (dlžníka), za bezprostredne a reálne ohrozený a dospel k záveru\npotrebe návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.\n33. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľky 1 (\nodôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že\n\n), okresný súd už v rámci\nsíce nie je stranou sporu\n\nvo veci samej, avšak ako tretiu osobu – hmotnoprávnu nástupkyňu\n\n,\n\nktorá sa práve dôsledkom zlúčenia stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností pôvodne\nvo vlastníctve\n\n, ktorých hodnota je popri iných jedným z podstatných\n\ndeterminantov majetkovej hodnoty obchodných podielov, je túto spoločnosť (\n) na účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutné\npovažovať za stranu sporu a s cieľom odvrátenia bezprostrednej a reálnej hrozby zmarenia\nuspokojenia pohľadávky žalobcov postihnutím obchodných podielov, resp. toho, čo ušlo\nz majetku dlžníka (žalovaného v 3. rade) na základe právnych úkonov, ktoré by prípadne\nmohli byť rozhodnutím vo veci samej určené za také, ktoré sú proti žalobcom neúčinné\n(odporovateľné), ju (sťažovateľku 1) v rámci exekúcie neodkladným opatrením dočasne\nobmedzil v práve s týmito nehnuteľnosťami nakladať. Podľa názoru ústavného súdu je tento\nzáver plne ústavne udržateľný. Uvedené platí o to viac, že uznesením okresného súdu\n\n17\n\no neodkladnom opatrení sa sťažovateľke 1 v žiadnom prípade neodňalo vlastnícke právo\nani jej nebolo znemožnené užívať nehnuteľnosti naďalej na podnikateľské účely a toto\nuznesenie ju obmedzuje iba do tej miery, ktorá sa javí byť primeranou vo vzťahu k výške\nžalobcom právoplatne priznanému peňažnému nároku a jeho príslušenstvu.\n34. V súvislosti s námietkou sťažovateľov spočívajúcou v tvrdení, že nemôžu byť\nstranou sporu, ústavný súd zdôrazňuje, že pánom sporu (dominus litis) je žalobca\n(v preskúmavanej veci žalobcovia), a teda práve žalobca je ten, ktorý v žalobe druhú stranu\nsporu označí, na čo súhlas druhej strany sporu nijako nie je potrebný. Byť stranou sporu\nje „iba“ vecou procesnej subjektivity, t. j. spôsobilosti byť účastníkom konania, toho, koho\nza (druhú) stranu sporu označil žalobca, a nie vecou jeho pasívnej vecnej legitimácie, ktorá\nvypovedá o tom, či žalovanému v skutočnosti svedčí alebo nesvedčí hmotnoprávna\npovinnosť alebo právo, o ktoré je žalovaný, a zistenie tejto otázky je predmetom samotného\n(dokazovania) súdneho konania o veci samej, v závislosti od vyriešenia ktorej súd napokon\nžalobe vyhovie alebo ju zamietne. Inými slovami povedané, v prípade sťažovateľov byť\nstranou sporu nijako nie podmienené tým, či napokon právne úkony, ktorých vyslovenia\nneúčinnosti sa žalobcovia svojou žalobou domáhajú, po vykonanom dokazovaní\nrozhodnutím (rozsudkom) o veci samej za neúčinné budú alebo nebudú určené. V súvislosti\nso sťažovateľkou 1 sa žiada podotknúť, že aj keď v záhlaví uznesenia okresného súdu\no neodkladnom opatrení, ako ani v záhlaví uznesenia krajského súdu nie je ako sporová\nstrana označená, vo výrokovej časti uznesenia okresného súdu o neodkladnom opatrení\nsa jej, teda „... spoločnosti\n\n...“, ako strane konania o neodkladnom opatrení –\n\ntretej osobe výslovne uložila povinnosť a z toho, ako aj z odôvodnenia týchto rozhodnutí\nje nepochybné, že neuvedenie jej označenia v ich záhlaví je len formálnym pochybením\nvšeobecných súdov bez akéhokoľvek vplyvu na ústavnú udržateľnosť ich skutkových\na právnych záverov (vo vzťahu k sťažovateľovi 3 ako strane sporu pozri tiež uznesenie\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 27/2018 z 18. januára 2018).\n35. Pokiaľ sťažovatelia v sťažnosti tvrdia, že odporovať je možné len právnemu\núkonu uzavretému iba s dlžníkom, a teda, že akékoľvek ďalšie nasledujúce právne úkony\nuž nie sú odporovateľné, ústavný súd nad rámec vlastnej argumentácie poznamenáva,\n\n18\n\nže v zmysle § 42b ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom\nv rozhodujúcom období právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti\nosobám, ktoré s dlžníkom (žalovaným v 3. rade) dojednali odporovateľný právny úkon,\nich dedičom alebo právnym nástupcom, ale aj proti tretím osobám, ak im boli známe\nokolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi.\n36. V súvislosti s námietkou sťažovateľky 2 a sťažovateľa 3 spočívajúcou v tvrdení,\nže proti nim, ako ani na ich obchodný podiel v spoločnosti\n\nnie je a ani\n\nv budúcnosti nebude možné viesť exekúciu na uspokojenie pohľadávok žalobcov, pretože\nnie sú ich dlžníkmi a svoj obchodný podiel nenadobudli právnym úkonom, ktorý by bol\nodporovateľný, ústavný súd dodáva, že inštitút odporovateľnosti v zásade slúži potrebám\nexekučného konania, pretože jeho účelom je umožniť veriteľovi (žalobcom), ktorý má proti\ndlžníkovi (žalovanému v 3. rade) vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii\nuspokojenia tejto pohľadávky z majetku (vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt), ktorý\nušiel dlžníkovi v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu. Inak posúdenie toho,\nči daný právny úkon je alebo nie je odporovateľný, je predmetom konania vo veci samej,\na nie konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého účelom je v danej veci iba\nzabezpečenie budúceho výkonu exekučného titulu v prospech žalobcov do ukončenia\nkonania vo veci samej. Rozhodnutie, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovie, t. j. určí,\nže proti veriteľovi je dlžníkom urobený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho\nvymáhateľnej pohľadávky, neúčinný, je nevyhnutným podkladom na to, aby sa veriteľ\nna základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi mohol domáhať vykonania exekúcie\npostihnutím toho, čo odporovateľným (neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho\nmajetku, pričom to, čo ušlo z dlžníkovho majetku nemožno zužovať len na predmet\nprávneho úkonu, ktorý bol vyhlásený za právne neúčinný (pozri rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 5/2008 z 30. júna 2008 zverejnený v časopise\nZo súdnej praxe pod č. 45/2008 ZSP). Návrh na vykonanie exekúcie v takomto prípade\nsmeruje nie proti dlžníkovi – osobe, ktorá je podľa exekučného titulu zaviazaná, ale proti\ntomu, s kým alebo v koho prospech dlžník právny úkon urobil. A teda rozhodnutie súdu,\nktorým je vyhovené žalobe o určenie, že právny úkon dlžníka je proti veriteľovi neúčinný,\npredstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého na exekúciu\n\n19\n\n(exekučného titulu) vydaného proti dlžníkovi domáhať vykonania exekúcie postihnutím\ntoho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi\nsamotnému, ale proti osobe, v ktorej prospech bol právny úkon urobený (pozri tiež\nuznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 751/2016 z 25. októbra 2016).\n37. Zároveň je na tomto mieste aktuálnym aj zamyslenie sa nad tým, či zánikom\nobchodnej spoločnosti\n\n, jej zlúčením s obchodnou spoločnosťou\n\n, resp. pri zápise tejto právne významnej skutočnosti do obchodného registra,\nnedošlo k porušeniu už v tom čase účinného predbežného opatrenia, a nad prípadnými\nprávnymi následkami tohto porušenia, keďže pri splynutí obchodných spoločností dochádza\naj k prevodu majetku splynutím zanikajúcej obchodnej spoločnosti na novú obchodnú\nspoločnosť, čo práve (predchádzajúce) predbežné opatrenie zakazovalo.\n38. Sťažovateľ 3 sa vo svojej sťažnosti tiež dovoláva ochrany podľa § 25 ods. 1\nObchodného zákonníka, v zmysle ktorého majetok zahraničnej osoby súvisiaci\ns podnikaním v Slovenskej republike a majetok právnickej osoby so zahraničnou\nmajetkovou účasťou podľa § 24 ods. 1 sa môže v Slovenskej republike vyvlastniť alebo\nvlastnícke právo obmedziť len na základe zákona a vo verejnom záujme, ktorý nemožno\nuspokojiť inak, pričom proti takému rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na súde.\nTu však ústavný súd podotýka, že citovaným ustanovením sa vykonáva zásada ustanovená\nv čl. 11 ods. 4 listiny, t. j. že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva\nje možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu, a teda v prípade\n§ 25 ods. 1 Obchodného zákonníka ide o ustanovenie upravujúce podmienky vyvlastnenia\nako inštitútu správneho práva predstavujúceho prejav realizácie výkonnej moci v štáte\nprebiehajúceho pred správnym orgánom, a nikdy nie pred súdom (ten plní v procese\nvyvlastnenia „iba“ prieskumnú funkciu), ktorý končí vydaním správneho aktu. V kontexte\npreskúmavanej veci nariadeného neodkladného opatrenia aj podľa presvedčenia ústavného\nsúdu ide o námietku zjavne irelevantnú.\n39. Ústavný súd vo svojej judikatúre k otázke svojej právomoci stabilne uvádza,\nže vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\n\n20\n\nmimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Do sféry pôsobnosti\nvšeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo\nrozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, IV. ÚS 16/09). Ústavný\nsúd je súčasne vo svojej judikatúre zdržanlivý v prieskume uznesení, ktorými sa rozhoduje\niba o neodkladných (predbežných) opatreniach (II. ÚS 261/2013).\n40. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd v nadväznosti na odôvodnenie\nuznesenia okresného súdu o neodkladnom opatrení ústavne akceptovateľným a udržateľným\nspôsobom objasnil skutkový základ veci a aplikáciu právnej úpravy neodkladného\nopatrenia, ktorá nie je v rozpore s jej zmyslom a účelom. Nesúhlas sťažovateľov\ns uznesením krajského súdu nemôže sám osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti tohto rozhodnutia a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť\njeho právny názor svojím vlastným.\n41. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\nV.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na podľa čl. 11 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\n42. Sťažovatelia namietané porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného\nv čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny, ako aj práva pokojne užívať svoj majetok\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu odôvodňovali porušením ústavno-procesných princípov\nvyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd uvádza, že keďže namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1\n\n21\n\nústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, resp. aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nezistil, je sťažnosť\nsťažovateľov aj v tejto zostávajúcej časti zjavne neopodstatnená.\n43. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť aj v časti namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n44. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. novembra 2018\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "predbežné opatrenie", "opatrenie-neodkladné", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "právny úkon-odporovateľnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "obchodný podiel", "zmluva"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:23cf2d28-061a-4367-9f9a-445b84f1c5d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.27.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 27/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/2018 z 18. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.27.2018.1"}, {"guid": "ussr:75d4309f-e8a3-4378-b006-7d603020f9a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.751.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 751/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 751/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.751.2016.1"}, {"guid": "ussr:6883741c-4f15-4cfc-aaeb-bde2f2fe6131", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 261/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-30", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6883741c-4f15-4cfc-aaeb-bde2f2fe6131"}, {"guid": "ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "5924896a-22cf-435b-9128-1d8a408ff35f:c35d3035-938d-464b-b4cd-15dd6846357e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9014899044.1", "spisova_znacka": "2MCdo/9/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/9/2014 z 28. 9. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-09-28", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9014899044.1"}, {"guid": "9f58b0af-9f88-4c6e-a5b2-27fc542e22ae:aa70e662-275d-40d6-949b-6e2d4d4e5b8e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8617203188.1", "spisova_znacka": "4Cob/42/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/42/2018 z 10. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-07-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8617203188.1"}, {"guid": "c949510a-c4b7-4e39-b504-29346374f81c:5e760a3c-4141-42dd-85ce-fe082abe8792", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3113234281.1", "spisova_znacka": "8Cob/91/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/91/2014 z 25. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3113234281.1"}, {"guid": "ce255b1b-cd1d-404e-ba75-a310f2fc806a:5513e6cb-8185-4f3d-9ab0-ffab1ab231bb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1112221635.3", "spisova_znacka": "3Cob/295/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/295/2015 z 15. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-11-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1112221635.3"}, {"guid": "dfa28237-5f22-4a7f-85e4-f209a1dfa9aa:2e74bf3c-0fc4-4eaa-88af-52d3bb7f453d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2011:1407227109.5", "spisova_znacka": "8Co/315/2009", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/315/2009 z 26. 9. 2011", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2011-09-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1407227109.5"}, {"guid": "78a27fa7-8618-4523-8d5e-e8a04d44d108:07c6456c-ba77-45a0-a2fc-395047a7bc09", "ecli": null, "spisova_znacka": "35Cb/141/2012", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Cb/141/2012 z 19. 11. 2012", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2012-11-19", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/78a27fa7-8618-4523-8d5e-e8a04d44d108:07c6456c-ba77-45a0-a2fc-395047a7bc09"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6de0cd56-52b9-4e5f-a36e-89fc608e77eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.438.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 438/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 438/2026 z 31. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.438.2026.1"}, {"guid": "ussr:e0f202af-2acc-4a2e-9c80-cb09537100a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.118.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 118/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/2023 z 22. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-22", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.118.2023.2"}, {"guid": "9b7c0985-e7ac-4c09-bdaa-918c4105de7f:6e8e766e-a3e4-451e-beeb-f2e24e6548a6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2325201177.1", "spisova_znacka": "4Cdo/129/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/129/2025 z 24. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2325201177.1"}, {"guid": "661e914a-81c8-4a94-9709-7a39eb487b1e:c416fed6-150b-4ace-9fdc-256d386a27cd", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4126203975.1", "spisova_znacka": "8Co/54/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/54/2026 z 7. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4126203975.1"}, {"guid": "0aba6a96-c03d-4597-9cf3-cf2967bb4695:d2344629-11eb-4989-93a0-b74dcec5b6cb", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2325201177.1", "spisova_znacka": "28Co/80/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/80/2025 z 30. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2325201177.1"}, {"guid": "df794bb3-8bda-4707-baec-e82793f4a822:bde714b0-46ee-4982-8909-3c6aeee131bd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1724202102.1", "spisova_znacka": "2Co/128/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/128/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1724202102.1"}, {"guid": "9ecd9107-1061-451d-a080-8a1303e8d13e:54b8a439-844e-46bd-8bc7-cd7721cc922d", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1323205761.3", "spisova_znacka": "17C/55/2023", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 17C/55/2023 z 3. 12. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2024-12-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1323205761.3"}, {"guid": "9a59b47e-2b06-459f-b1d2-431b49711c26:5d272bb9-9689-4a43-84e5-9e58ffeadfe0", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2026:3126208777.1", "spisova_znacka": "72C/44/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 72C/44/2026 z 20. 8. 2026", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2026:3126208777.1"}]}