{"guid": "ussr:652fbefc-4cac-4ec8-9d11-656bda6031a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 536/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 536/2018 z 17. 1. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. januára 2019, sp. zn. II. ÚS 536/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/652fbefc-4cac-4ec8-9d11-656bda6031a5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1/text", "citacie_n": 105, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 536/2018-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2019 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť advokáta\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Bacsóom, advokátska\nkancelária, Žriedlová 28, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 29/2017 a jeho\nuznesením z 13. apríla 2018 a takto\nrozhodol:\n1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 29/2017 uznesením\nz 13. apríla 2018 p o r u š i l základné právo\n\nna súdnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Košice II č. k. 3 T 29/2017-2253 z 13. apríla 2018\nz r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov), ktorú j e Okresný súd\n\nKošice II p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Tibora Bacsóa, advokátska\nkancelária, Žriedlová 28, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 536/2018-17 z 15. novembra 2018 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť advokáta\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\n\nporušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 T 29/2017 a jeho uznesením z 13. apríla 2018.\n2. Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podanej sťažnosti\na okresný súd vo vyjadrení zo 4. decembra 2018 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho\npojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení\nnachádzajúcich sa v jeho spise.\n3. Zo sťažnosti vyplýva, že opatrením okresného súdu sp. zn. 8 Tp 56/2016 bol\nsťažovateľ ustanovený za obhajcu obvinenému stíhanému pre zločin sprenevery podľa\n§ 213 ods. 1 a 3, pokračovací zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1 a 3 a pokračovací prečin\npodvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 Trestného zákona. Trestná vec proti obvinenému bola\nokresným súdom vedená pod sp. zn. 3 T 29/2017.\n4. Z dôvodu ukončenia povinnej obhajoby v tejto trestnej veci si sťažovateľ\nvyúčtovaním trov obhajoby z 21. augusta 2017 uplatnil odmenu vo výške 11 326,16 €.\nUznesením vyššieho súdneho úradníka okresného súdu sp. zn. 3 T 29/2017 z 23. októbra\n2017 bola sťažovateľovi priznaná odmena vo výške 2 471,19 €.\n\n2\n\n5. Uznesením sudcu okresného súdu sp. zn. 3 T 29/2017 z 13. apríla 2018 bola\nsťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka okresného súdu\nzamietnutá. Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 19. apríla 2018.\nV odôvodnení uznesenia vyššieho súdneho úradníka okresného súdu bolo uvedené,\nže sťažovateľovi nebola zvýšená tarifná odmena o jednu tretinu (ako si to vyúčtoval\na uplatnil), lebo sa na neho nevzťahuje § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) s odôvodnením, že\ntoto ustanovenie sa nepoužije, ak spojenie vecí na spoločné prejednanie vyplýva zo zákona.\nV danej trestnej veci došlo údajne k takému spojeniu skutkov, ktoré vyplýva priamo z § 18\na § 21 Trestného poriadku.\nĎalej podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia nebola priznaná sťažovateľovi\nodmena (ale ani režijný paušál) za dvadsaťšesť úkonov zaistenia vecí v čase od 19. októbra\n2016 do 9. februára 2017, keďže pri týchto príležitostiach vraj nedošlo k žiadnemu\nkonkrétnemu úkonu právnej služby, pričom sťažovateľ, resp. jeho koncipientka boli\nprítomní iba pri odpečatení igelitových vreciek obsahujúcich veci vydané obvineným\n10. októbra 2016. Nedošlo teda vraj k žiadnemu konkrétnemu úkonu právnej služby, ale iba\nk mechanickému spísaniu zoznamu vydaných vecí a obvinenému zo strany sťažovateľa vraj\nnebola poskytnutá žiadna právna služba, za ktorú by mu patrila odmena. Pri spisovaní\nzoznamu sa prítomná koncipientka k ničomu nevyjadrovala, nič nenavrhovala, jej úloha\nbola iba kontrolná, čím poukázala na nedôveru smerom k vyšetrovateľovi. Sťažovateľ tieto\núkony nesprávne nazval zaistením vecí, lebo k zaisteniu došlo iba 10. októbra 2016\na v ďalšom išlo už len o mechanické spísanie zoznamu zaistených vecí.\nZ napadnutého uznesenia tiež vyplýva, že nebola priznaná odmena a režijný paušál\nani za úkon spočívajúci v žiadosti o prepustenie z väzby z 31. júla 2017 s odôvodnením, že\nžiadosť o prepustenie z väzby a úkon spočívajúci v písomnom sľube obvineného (tak isto\nz 31. júla 2017) vypracovaný sťažovateľom sa týkajú tej istej požiadavky a treba ich\npovažovať za duplicitné.\nV uznesení sudcu okresného súdu sa zdôrazňuje v súvislosti s nepriznaním odmeny\nza žiadosť o prepustenie obvineného z väzby, že podaním obžaloby sa stal „pánom sporu“\n\n3\n\nokresný súd (v prípravnom konaní mal toto postavenie prokurátor). Pokiaľ obvinený podá\nv konaní pred súdom prostredníctvom obhajcu žiadosť o prepustenie z väzby, o tejto\nnerozhoduje najprv prokurátor a neposúva ju súdu (iba sa k nej vyjadruje). Je na úvahe\nobvineného, či svoju žiadosť podporí aj niektorým z inštitútov podľa § 80 ods. 1 písm. a), b)\nalebo c) Trestného poriadku. V kladnom prípade žiadosť o prepustenie z väzby a ponuka\nnáhrady väzby tvoria jeden celok, o ktorom súd rozhodne komplexne, a preto obhajcovi\npatrí odmena iba za jeden úkon právnej služby.\nĎalej sudca okresného súdu k námietke nesprávneho určenia tarifnej odmeny\npri spojení vecí uviedol, že v prípravnom konaní sa postupovalo v súlade so zákonom, keď\nsa spojili tri samostatné trestné činy obvineného na spoločné konanie a prokurátor podal\npotom jednu obžalobu, a nie tri samostatné obžaloby.\nNapokon k námietke nepriznania odmeny za dvadsaťšesť úkonov právnej služby\nv súvislosti so zaistením vecí sudca okresného súdu uviedol, že podľa obsahu\nvyšetrovacieho spisu je na 177 stranách zadokumentovaný zoznam vecí vydaných\nobvineným 10. októbra 2016. Dňa 19. októbra 2016 bolo za účasti koncipientky sťažovateľa\nzačaté s odpečatením igelitových vreciek, v ktorých sa predmetné veci od 10. októbra 2016\nnachádzali. Zoznam vecí bol s prestávkami ukončený 9. februára 2017 o 20.30 h za účasti\nkoncipientky. Účasť obhajcu pri tomto procese nebolo možné objektívne a spravodlivo\nzahrnúť do práva na obhajobu. Prítomnosť obhajcu na tomto úkone nezodpovedá zákonnej\npožiadavke, aby advokát postupoval s odbornou starostlivosťou, čestne, svedomito,\nprimeraným spôsobom, dbal na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.\n6. Podľa presvedčenia sťažovateľa uznesením sudcu okresného súdu došlo\nk porušeniu jeho označených práv podľa ústavy a dohovoru.\nV časti nepriznania odmeny za dvadsaťšesť úkonov právnej služby týkajúcich sa\nzaistenia vecí podľa sťažovateľa nezodpovedá skutočnosti tvrdenie, podľa ktorého nedošlo\nk žiadnemu právnemu úkonu právnej služby. Bagatelizovať tento vyšetrovací úkon, resp.\nopisovať ho ako „odpečaťovanie igelitových vreciek a mechanické spisovanie zoznamu\nvydaných vecí“, je nenáležité. Rovnako tvrdenie o tom, že obhajca neposkytol pri týchto\núkonoch žiadnu právnu službu, keďže sa pri spísaní zoznamu k ničomu nevyjadroval, nič\nnenavrhoval, ako aj tvrdenie o tom, že jeho úloha bola iba kontrolná, sú nesprávne\n\n4\n\na nekorešpondujú s príslušnou právnou úpravou. Išlo o úkony vykonané vyšetrovateľom\na advokát sa ich zúčastnil. Podľa sťažovateľa treba zdôrazniť, že podávanie prípadných\nnávrhov v rámci jednotlivých vyšetrovacích úkonov je právom, a nie povinnosťou advokáta.\nVyšetrovateľ sa na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady náležitého zistenia\nskutkového stavu rozhodol pre zaistenie vecí, pričom súčasťou zaistenia vecí je aj spísanie\nzoznamu zaistených vecí. Na daný úkon bol sťažovateľ predvolaný a tohto úkonu sa\nzúčastnil. Ak daný úkon smeruje k náležitému zisteniu stavu veci, je takýto úkon\nvyšetrovacím úkonom, ktorého sa má procesná strana možnosť zúčastniť. Výslovný pokyn\nobvineného pre sťažovateľa, aby sa úkonu zúčastnil, bol pre sťažovateľa záväzný, lebo inak\nby sa dopustil disciplinárneho previnenia.\nInštitút zaistenia veci je procesným úkonom opísaným v Trestnom poriadku, je teda\nvyšetrovacím úkonom. Úlohou obhajcu je (okrem iného) v záujme obhajoby klienta\nzisťovať, či pri vykonávaní úkonov trestného konania neboli porušené procesné predpisy,\na práve túto úlohu plnila obhajoba účasťou na sporných úkonoch.\nKontradiktórnosť trestného konania charakterizuje aktivita strán, ktoré majú právo\npodstatne ovplyvňovať priebeh dokazovania. Kontradiktórnosť je porušená v prípade,\nak rozhodujúci orgán hodnotí určité úkony tak, ako sa to stalo v tomto prípade. Vyplývalo\nby z toho, že advokát pri takomto úkone nemal byť, keďže vraj nejde o úkon právnej\npomoci. Z logiky uznesenia teda vyplýva, že účasť obvineného alebo jeho obhajcu\nna takomto úkone nie je nutná, resp. ani možná. Neprítomnosťou na takomto úkone by bola\nporušená materiálna, resp. formálna obhajoba ako právo obvineného na obhajobu. Orgány\nčinné v trestnom konaní a súdy musia svojou činnosťou právo obhajoby obvinenému\ngarantovať, nie teda ju obmedzovať. Obvinený má právo byť prítomný pri vykonávaní\ndôkazov a uvádzať k nim pripomienky. Ide o právo obvineného a jeho obhajcu, nie však\no povinnosť (napr. pripomienkovať vyšetrovací úkon, resp. vyjadrovať sa k nemu, ako to\nuvádza okresný súd).\nOkresný súd podľa sťažovateľa v napadnutom uznesení v podstate hodnotí odborné\nznalosti a skúsenosti obhajcu, určuje spôsob, ako viesť obhajobu (kladenie otázok, aktivita\nobhajcu pri vyšetrovacom úkone), a porušuje tým právo na obhajobu. Obhajca nielenže\nnemá povinnosť, ale priamo nesmie uvádzať skutočnosti, ktoré by obvinenému priťažovali\na ktoré by boli v jeho neprospech, k čomu v danom prípade mohlo dôjsť.\n\n5\n\nNa uskutočnenie trestného konania treba v niektorých prípadoch zabezpečiť aj veci\ndôležité pre trestné konanie ako dôkazné prostriedky. O vydaní veci sa podľa Trestného\nporiadku spíše zápisnica (teda nie „odpečatenie igelitových vreciek“, ako to konštatuje\nokresný súd), ktorá musí obsahovať opis vydanej, resp. odňatej veci. Osobe, ktorá vec\nvydala alebo ktorej vec bola odňatá, sa vydá potvrdenie o prevzatí veci, ako aj odpis\nzápisnice. V zápisnici o prevzatí zaistenej veci sa musia uviesť dostatočne presné opisy\nvecí. V trestnom konaní sa má klásť vysoký dôraz na procesné zdokumentovanie\nvykonaných dôkazov, teda presné spisovanie zápisníc, pretože pochybenia pri spisovaní\nzápisnice môžu viesť nielen k relatívnej, ale aj absolútnej neplatnosti toho-ktorého dôkazu.\nPresne to bolo účelom účasti obhajoby na tomto vyšetrovacom úkone.\nOkresný súd nepriznal odmenu (ale ani režijný paušál) ani za spísanie žiadosti\no prepustenie z väzby z 31. júla 2017 s odôvodnením, že žiadosť o prepustenie z väzby\na písomný sľub z toho istého dňa vypracovaný sťažovateľom sa týkajú jednej a tej istej veci\na sú duplicitné.\nÚstavný súd už konštatoval, že právny poriadok pozná ako samostatný inštitút\nžiadosť o prepustenie na slobodu, ktorou sa obvinený môže domáhať prepustenia\nna slobodu, argumentujúc neexistenciou väzobných dôvodov, a súčasne popri tomto\ninštitúte existujú v Trestnom poriadku prostriedky, ktorými možno väzbu nahradiť\n(ako samostatné inštitúty). Medzi uvedené prostriedky patrí aj peňažná záruka, dohľad\nprobačného a mediačného úradníka a písomný sľub. V týchto prípadoch obvinený vôbec\nnemusí spochybňovať existenciu dôvodov väzby, pretože tvrdí, že účel jeho väzby je možné\ndosiahnuť aj miernejšími prostriedkami, a to napr. zárukou, písomným sľubom, dohľadom\nalebo peňažnou zárukou (sp. zn. I. ÚS 364/08 z 29. januára 2009).\nOkresný súd nepriznal sťažovateľovi napokon ani zvýšenie odmeny o jednu tretinu\npodľa § 13 ods. 3 vyhlášky.\nPodľa § 18 ods. 1 Trestného poriadku o všetkých trestných činoch toho istého\nobvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže\nvykonať spoločné konanie. Práve táto dispozičná právomoc orgánov činných v trestnom\nkonaní dáva možnosť (nie teda povinnosť) veci spojiť na spoločné konanie. To vylučuje\nmožnosť aplikácie § 13 ods. 4 vyhlášky. V skutočnosti sa správne mal aplikovať § 13 ods. 3\nvyhlášky.\n\n6\n\n6.1 Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 29/2017 porušil\nzákladné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 3 T 29/2017 z 13. apríla 2018 zrušuje\na vec vracia na ďalšie konanie.\n3.\n\npriznáva úhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je\n\nOkresný súd Košice II povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. Tibora Bacsó, Žriedlová,\nKošice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n7. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. 1 SprV 779/2018 zo 4. decembra\n2018 doručeného ústavnému súdu 10. decembra 2018 vyplýva, že ako orgán riadenia\na správy súdu sa necíti oprávnený posudzovať vecnú stránku sťažnosti, keďže táto sa\nvzťahuje na rozhodnutie okresného súdu. Napriek uvedenému je však toho názoru, že\nokresný súd sa v rozhodnutí opieral o vykonané dôkazy a rozhodol v súlade s platnými\nprávnymi predpismi, a preto považuje sťažnosť za neopodstatnenú. V prílohe zasiela\nvyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá v danej veci rozhodovala.\n7.1 Z vyjadrenia zákonnej sudkyne z 30. novembra 2018 adresovaného predsedovi\nokresného súdu vyplýva, že sťažnosť bola ústavnému súdu podaná skôr (13. júna 2018), ako\nbola vyhotovená (18. júna 2018). Trvá na dôvodoch uvedených v uzneseniach okresného\nsúdu sp. zn. 3 T 29/2017 z 23. októbra 2017 a 13. apríla 2018. Pre ilustráciu vyváženosti\na opodstatnenosti rozsahu poskytnutej právnej služby vo vzťahu k rozsahu a závažnosti\nstíhanej trestnej činnosti poukazuje na právoplatný rozsudok sp. zn. 3 T 29/2017 z 1. marca\n2018, ktorý aj pripája. Pripája ďalej fotokópiu prvých šiestich listov zoznamu vydaných\nvecí z 19. októbra 2016 z celkového počtu stosedemdesiatsedem. Okresný súd\nneposudzoval kvalitu poskytovanej právnej služby, ale dôvodnosť jej rozsahu vzhľadom\nna skutočnosť, že obvinený bol v tejto veci v danom čase v rámci prípravného konania\nstíhaný za skutky, ktoré sa týkali siedmich motorových vozidiel, a aj podaná obžaloba\nzodpovedala tomuto rozsahu konania obvineného.\n\n7\n\n8. Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa z 20. decembra 2018 doručenej\nústavnému súdu elektronicky toho istého dňa vyplýva, že s vyjadrením okresného súdu,\npodľa ktorého sa tento opieral o vykonané dôkazy a rozhodol v súlade s platnými právnymi\npredpismi, nesúhlasí. Práve z odôvodnenia sťažnosti vyplývajú tvrdenia, na základe ktorých\nsa sťažovateľ domáha právnej ochrany. Tvrdenia zákonnej sudkyne sa netýkajú\nprejednávanej veci. Sťažovateľ naďalej zotrváva na tom, že okresný súd posudzoval kvalitu\nposkytovanej právnej služby, hoci na to nemal oprávnenie, a zasiahol do práv sťažovateľa.\nTvrdenia o tom, za čo bolo vznesené obvinenie a za čo bola následne podaná obžaloba,\nnesúvisia s meritom veci. Sťažovateľ napokon požaduje náhradu trov právneho zastúpenia\nadvokátom v celkovej výške 488,13 €, a to za 3 úkony právnych služieb v sume po 153,50 €\na za 3 režijné paušály v sume po 9,21 €. Trovy majú byť uhradené na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa.\nII.\n9. Z uznesenia okresného súdu č. k. 3 T 29/2017-2253 z 13. apríla 2018 vyplýva, že\nním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu vyššieho súdneho\núradníka okresného súdu sp. zn. 3 T 29/2017 z 23. októbra 2017.\nPodľa konštatovania okresného súdu prokurátor podal na obvineného obžalobu\npre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1 a 3, pokračovací zločin sprenevery podľa § 213\nods. 1 a 3 a pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 Trestného zákona.\nPodľa názoru okresného súdu okamihom podania obžaloby sa „pánom sporu“\n(dominus litis) stal okresný súd, kým v prípravnom konaní mal túto pozíciu prokurátor.\nPokiaľ obvinený v konaní pred súdom podá prostredníctvom obhajcu žiadosť\no prepustenie z väzby, nerozhoduje najprv o nej prokurátor a neposúva ju súdu, iba sa k nej\nvyjadruje. Je vecou úvahy obvineného, či žiadosť podporí aj niektorým z inštitútov náhrady\nväzby podľa § 80 ods. 1 Trestného poriadku. V kladnom prípade žiadosť o prepustenie\nz väzby a ponuka náhrady väzby tvoria jeden celok, o ktorom súd rozhodne komplexne.\nObhajcovi preto patrí odmena a náhrada hotových výdavkov iba za jeden úkon právnej\nslužby. Vyšší súdny úradník teda postupoval správne v súvislosti s touto námietkou\nsťažovateľa.\n\n8\n\nPokiaľ ide o námietku zvýšenia tarifnej odmeny pri spojení dvoch alebo viacerých\nvecí, treba poukázať na § 18 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého o všetkých trestných\nčinoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu\nsúvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci\nv primeranej lehote. Ďalej je podstatný § 13 ods. 3 advokátskej tarify, podľa ktorého pri\nspojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej\nhodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o jednu tretinu základnej sadzby tarifnej\nodmeny, ktorá by advokátovi patrila v spojených veciach, ale tiež § 13 ods. 4 vyhlášky,\npodľa ktorého ustanovenie ods. 3 sa nepoužije, ak spojenie vecí na spoločné prejednanie\nvyplýva zo zákona. V takej veci sa určí výška tarifnej odmeny podľa veci, ktorej hodnota je\nnajvyššia.\nOrgány činné v trestnom konaní postupovali v prípravnom konaní v súlade s už\ncitovaným zákonným ustanovením, keď spojili tri samostatné trestné činy obvineného\nna spoločné konanie a prokurátor podal jednu obžalobu (nie tri samostatné obžaloby).\nPokiaľ ide o námietku nepriznania odmeny v súvislosti s prítomnosťou obhajoby\npri „odpečatení igelitových vreciek“, treba uviesť, že medzi základné zásady trestného\nkonania patrí právo na obhajobu. Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo\nna obhajobu. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečenie obhajovania práv obvineného\ntak, aby v konaní boli objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného\na aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. Obhajca zastupuje obvineného pri\núkonoch v trestnom konaní, ktoré obvinený vykonáva ako subjekt trestného konania,\nresp. ako strana, ak to umožňuje povaha veci.\nPodľa § 213 ods. 2 prvej vety Trestného poriadku obhajca má právo od vznesenia\nobvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní\npred súdom, iba ak vykonanie úkonu nemožno odložiť a obhajcu o tom vyrozumieť.\nV prejednávanej veci ide od vznesenia obvinenia o tri trestné činy, ktoré pozostávajú\nz desiatich skutkov, pričom všetky sa týkajú siedmich motorových vozidiel.\n10. Z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že na č. l. 789 – 966 (spolu na 177\nstranách) je zadokumentovaný „Zoznam vydaných vecí“ obvineným 10. októbra 2016, ale\naj to, že 19. októbra 2016 bolo za účasti koncipientky sťažovateľa začaté s „odpečatením\n\n9\n\nigelitových vreciek“, v ktorých sa predmetné veci od 10. októbra 2016 nachádzali. Podľa\nč. l. 966 bol vyšetrovateľom za účasti koncipientky zoznam vecí s prestávkami ukončený\n9. februára 2017 o 20.30 h.\nVýzvy na možnosť preštudovania vyšetrovacieho spisu boli stranám doručené ako\nprvé 24. februára 2017.\nSťažovateľ v podanej sťažnosti poukázal v tejto súvislosti na požiadavku\nobvineného, ktorou sa riadil. Túto požiadavku obvineného nie je možné zahrnúť objektívne\na spravodlivo do práva na obhajobu vo veci, predmetom ktorej je „iba“ sedem konkrétnych\nmotorových vozidiel. Je absolútne evidentné, že prítomnosť obhajoby na tomto úkone,\nza ktorý sťažovateľ vyúčtoval celkovú odmenu vo výške 6 665,43 €, nezodpovedá zákonnej\npožiadavke, aby advokát postupoval s odbornou starostlivosťou, konal čestne, svedomito,\nprimeraným spôsobom a dbal na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných služieb [§ 18\nods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov].\nIII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\n10\n\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n13. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n14. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je\nnepochybne aj nárok na náhradu trov konania (II. ÚS 272/08).\nObsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj\nprávo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom\n(I. ÚS 198/07, Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. septembra 1997).\n\n11\n\n15. Rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi prislúcha zásadne\ntýmto súdom. Ústavný súd preto iba celkom výnimočne preskúmava rozhodnutie\nvšeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov konania by mohla\ndosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel\nupravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie\na aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle\n(IV. ÚS 248/08).\n16. Sťažovateľ je presvedčený, že mu patrila odmena za poskytnutú obhajobu\nvo vyššej sume, než mu bola uzneseniami okresného súdu priznaná. Trvá na tom, že mu\npatrila odmena za spísanie žiadosti o prepustenie z väzby, ako aj za spísanie žiadosti\no nahradenie väzby prijatím sľubu obvineného. Ďalej je presvedčený, že sa mala zvýšiť\ntarifná odmena z dôvodu, že došlo k spojeniu viacerých trestných vecí na spoločné\nprejednanie, ktoré nevyplývalo zo zákona. Napokon namieta nepriznanie odmeny za účasť\nobhajoby pri „odpečatení igelitových vreciek“, ktoré trvalo od 19. októbra 2016\ndo 9. februára 2017.\n17. Predseda okresného súdu poukazuje na (podľa neho) dostatočné odôvodnenie\nuznesenia okresného súdu, ktoré považuje zo všetkých hľadísk za správne.\n17.1 Zákonná sudkyňa zdôrazňuje, že sťažnosť vyhotovená 18. júna 2018 nemohla\nbyť podaná ústavnému súdu 13. júna 2018. Ďalej považuje za dôležité, že okresný súd\nneposudzoval kvalitu právnej služby, ale dôvodnosť jej rozsahu, a to v súvislosti\nso skutkami týkajúcimi sa siedmich motorových vozidiel.\n18. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v skutočnosti bola sťažnosť osobne\ndoručená do podateľne ústavného súdu nie 13. júna 2018 (ako je to nesprávne uvedené\nv uznesení ústavného súdu č. k. II. ÚS 536/2018-17 z 15. novembra 2018), ale 18. júna\n2018, teda v rovnaký deň, ako je datovaná. K omylu došlo v dôsledku nedostatočného\nodtlačku dátumovej pečiatky ústavného súdu, z ktorého sa zdalo, že k doručeniu došlo\n13. júna 2018.\n\n12\n\n19. K namietanému nepriznaniu osobitnej odmeny za spísanie žiadosti\no prepustenie z väzby, ako aj za spísanie žiadosti o nahradenie väzby prijatím sľubu\nobvineného\nSťažovateľ uvádza, že mu nebola priznaná odmena a režijný paušál za úkon\nspočívajúci v žiadosti o prepustenie z väzby z 31. júla 2017. Ústavný súd pritom už\nkonštatoval, že právny poriadok pozná ako samostatný inštitút žiadosť o prepustenie\nna slobodu, pričom súčasne existujú v Trestnom poriadku aj prostriedky, ktorými možno\nväzbu nahradiť. Medzi takéto prostriedky patrí aj písomný sľub. V týchto prípadoch\nobvinený vôbec nemusí spochybňovať existenciu dôvodov väzby, pretože tvrdí, že účel jeho\nväzby možno dosiahnuť aj miernejšími prostriedkami (sp. zn. I. ÚS 364/08 z 29. januára\n2009).\nOkresný súd v uznesení č. k. 3 T 29/2017-2253 z 13. apríla 2018 v tejto súvislosti\nuvádza, že žiadosť o prepustenie z väzby a ponuka náhrady väzby tvoria jeden celok,\no ktorom súd rozhodne komplexne, a preto obhajcovi patrí odmena a náhrada hotových\nvýdavkov iba za jeden úkon právnej služby.\nPodľa § 72 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku rozhodnutím o väzbe sa rozumie\nrozhodnutie o prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby;\nza takúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby.\nPodľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby podľa § 71\nods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie\nponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak obvinený dá písomný\nsľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti\na dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca\npre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu\nprejednávaného prípadu za dostatočný a príjme ho.\nZ uvedených ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že právny poriadok Slovenskej\nrepubliky pozná ako samostatný inštitút žiadosť o prepustenie na slobodu, ktorou sa\nobvinený môže domáhať prepustenia na slobodu, argumentujúc neexistenciou väzobných\ndôvodov, a súčasne popri tomto inštitúte v Trestnom poriadku existujú prostriedky, ktorými\nmožno väzbu nahradiť. Medzi uvedené prostriedky patrí aj peňažná záruka (§ 81 Trestného\n\n13\n\nporiadku) a dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným [§ 80 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku]. V týchto prípadoch obvinený vôbec nemusí spochybňovať existenciu\ndôvodov väzby, ale tvrdí, že účel jeho väzby je možné dosiahnuť aj miernejšími\nprostriedkami, napr. zárukou záujmového združenia občanov alebo dôveryhodnej osoby,\npísomným sľubom, dohľadom probačného a mediačného úradníka alebo peňažnou zárukou\n(I. ÚS 364/08).\nZo skutkového hľadiska je nesporné, že sťažovateľ ako obhajca 31. júla 2017\nvypracoval jednak žiadosť o prepustenie z väzby, ale tiež žiadosť o nahradenie väzby\npísomným sľubom. Rovnako je nesporné, že v rámci zákonného postupu bolo povinnosťou\nokresného súdu o oboch týchto žiadostiach rozhodovať súčasne a uno actu. Správne sa preto\nuvádza v uznesení okresného súdu, že žiadosť o prepustenie z väzby a ponuka náhrady\nväzby tvoria jeden celok, o ktorom súd rozhodne komplexne.\nNa rozdiel od „sudcovského“ pohľadu na vec z „obhajcovského“ hľadiska spôsob\nargumentácie v oboch týchto žiadostiach musí byť z povahy veci nevyhnutne výrazne\nodlišný, a to aj napriek tomu, že obe žiadosti sledujú v konečnom dôsledku rovnaký cieľ\n(prepustenie obvineného z väzby). Žiadosť o prepustenie z väzby je spravidla založená\nna tvrdení o neexistencii dôvodov na ďalšie trvanie väzby. Naproti tomu žiadosť\no nahradenie väzby niektorou zo záruk priamo vychádza z toho, že dôvody väzby i naďalej\ntrvajú, avšak vzhľadom na konkrétne okolnosti je možné väzbu nahradiť miernejšími\nprostriedkami. Oba typy žiadostí sú teda založené na výrazne odlišných skutkových\na právnych dôvodoch. Z „obhajcovského“ hľadiska preto rozhodne nejde o jeden celok, a to\naj napriek tomu, že sa oboma typmi žiadostí sleduje v konečnom dôsledku rovnaký účel.\nMožno dôjsť k právnemu záveru, že sťažovateľovi patrila odmena a náhrada\nhotových výdavkov za obe podané žiadosti.\n20. K namietanému nezvýšeniu tarifnej odmeny z dôvodu spojenia viacerých\ntrestných vecí obvineného na spoločné konanie\nSťažovateľ poukazuje na § 18 ods. 1 Trestného poriadku, z ktorého podľa jeho\nnázoru nevyplýva, že by išlo o spojenie viacerých trestných vecí vyplývajúce zo zákona.\nTo vylučuje možnosť aplikácie § 13 ods. 4 vyhlášky, pretože správne sa malo postupovať\npodľa § 13 ods. 3 vyhlášky.\n14\n\nOkresný súd, naopak, tvrdí, že išlo o spojenie vecí zo zákona postupom podľa § 18\nods. 1 Trestného poriadku, a preto bolo namieste aplikovať § 13 ods. 4 vyhlášky.\nPodľa § 18 ods. 1 Trestného poriadku o všetkých trestných činoch toho istého\nobvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže\nvykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote.\nPodľa § 13 ods. 3 vyhlášky pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná\nsadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje\no tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných\nspojených veciach.\nPodľa § 13 ods. 4 vyhlášky ustanovenie odseku 3 sa nepoužije, ak spojenie vecí\nna spoločné prejednanie vyplýva zo zákona. V takej veci sa určí výška tarifnej odmeny\npodľa veci, ktorej hodnota je najvyššia.\nZ citovaného ustanovenia § 18 ods. 1 Trestného poriadku je zrejmé, že o tom, či sa\no všetkých trestných činoch toho istého obvineného vykoná spoločné konanie, rozhoduje\norgán činný v trestnom konaní, resp. súd, ktoré zvažujú, či spoločné konanie nebude brániť\nukončeniu veci v primeranej lehote. Nejde teda o také spojenie vecí na spoločné\nprejednanie, ktoré by povinne (obligatórne) vyplývalo zo zákona, teda tak, ako to má\nna mysli § 13 ods. 4 vyhlášky.\nPodľa názoru ústavného súdu pri správnom výklade § 13 ods. 4 vyhlášky treba brať\ndo úvahy, že toto ustanovenie sa vzťahuje tak na spojenie vecí na spoločné prejednanie\npodľa Trestného poriadku, ako aj podľa civilných procesných predpisov. V civilnom\nprocesnom práve existuje viacero typov konaní, ktoré sú zo zákona (ex lege) spojené (napr.\nkonanie o rozvode manželstva s konaním o úprave práv a povinností k maloletým deťom\npochádzajúcim z manželstva pre čas po rozvode manželstva, konanie o určenie otcovstva\ns konaním o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, otcovstvo ktorého sa určuje,\natď.). Naproti tomu z § 18 Trestného poriadku takéto povinné (zákonom nariadené) prípady\nspojenia vecí nevyplývajú.\nVzhľadom na uvedené nemožno akceptovať právny záver okresného súdu, podľa\nktorého išlo o spojenie viacerých trestných vecí na spoločné prejednanie, ktoré vyplýva\nzo zákona (§ 13 ods. 4 vyhlášky).\n\n15\n\nOkresný súd v uznesení konštatuje, že prokurátor podal obžalobu jednak pre zločin\nsprenevery podľa § 213 ods. 1 a 3, ďalej pre pokračovací zločin sprenevery podľa § 213\nods. 1 a 3 a napokon pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 Trestného\nzákona.\nPodľa názoru ústavného súdu v prípade pokračovacieho trestného činu (skladajúceho\nsa z viacerých dielčích skutkov) ide o jeden skutok, o ktorom z povahy veci vyplýva, že sa\no ňom má konať v rámci jedného konania. To však nemožno považovať za spojenie\nviacerých trestných vecí na spoločné prejednanie (ide o jednu trestnú vec). Naproti tomu\nspoločné prejednanie pokračovacieho zločinu sprenevery, pokračovacieho prečinu podvodu\na zločinu sprenevery je spojením viacerých trestných vecí na spoločné prejednanie.\nVzhľadom na dosiaľ uvedené sťažovateľovi patrila odmena zvýšená v zmysle § 13\nods. 3 vyhlášky.\n21. K namietanému nepriznaniu odmeny za účasť obhajoby pri „odpečatení\nigelitových vreciek“\nSťažovateľ tvrdí, že neobstojí právny názor okresného súdu, podľa ktorého\nk žiadnemu úkonu právnej služby v danej súvislosti nedošlo. Okresný súd tento vyšetrovací\núkon bagatelizuje už aj tým, že ho označuje ako „odpečaťovanie igelitových vreciek\na mechanické spisovanie zoznamu vydaných vecí“. Neakceptovateľné je aj tvrdenie, že\nsťažovateľ ako obhajca neposkytol pri týchto úkonoch žiadnu právnu službu, pretože sa\nk ničomu nevyjadroval a nič nenavrhoval, pričom jeho úloha mala byť iba kontrolná.\nV skutočnosti išlo o úkony vykonané vyšetrovateľom, ktorých sa obhajca zúčastnil.\nPodávanie prípadných návrhov je právom, nie teda povinnosťou obhajcu. Sťažovateľ bol\nna tento úkon predvolaný, a preto sa ho aj zúčastnil. Prihliadol pritom aj na pokyn klienta,\nktorý na jeho účasti trval.\nOkresný súd zdôrazňuje, že podľa obsahu vyšetrovacieho spisu na 177 stranách je\nzadokumentovaný „Zoznam vydaných vecí“, ako aj to, že 19. októbra 2016 bolo za účasti\nadvokátskej koncipientky sťažovateľa začaté s odpečatením igelitových vreciek a tento\nproces bol ukončený 9. februára 2017. Požiadavku obvineného, aby sa sťažovateľ tohto\núkonu zúčastnil, nemožno zahrnúť objektívne a spravodlivo do práva na obhajobu vo veci,\npredmetom ktorej je „iba“ sedem konkrétnych motorových vozidiel. Prítomnosť obhajoby\n16\n\nna tomto úkone nezodpovedá zákonnej požiadavke, aby advokát postupoval s odbornou\nstarostlivosťou, konal čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dbal na účelnosť\na hospodárnosť poskytovaných služieb.\nPodľa názoru ústavného súdu pri posúdení tejto časti sťažnosti je podstatné správne\nzodpovedať otázku, či prítomnosť obhajoby na uvedenom úkone bolo možné zahrnúť\nobjektívne a spravodlivo do práva obvineného na obhajobu v danej veci.\nMedzi účastníkmi konania je nesporné, že išlo o vyšetrovací úkon v rámci\nprípravného konania, o ktorom vyšetrovateľ považoval za potrebné obvineného, resp.\nsťažovateľa ako jeho obhajcu informovať, a to pre ten účel, aby sa sťažovateľ mal možnosť\ntohto vyšetrovacieho úkonu zúčastniť. Sťažovateľ sa rozhodol po konzultácii s obvineným\n(ktorý na jeho účasti pri úkone trval) prostredníctvom advokátskej koncipientky zúčastniť sa\nvyšetrovacieho úkonu.\nÚstavný súd vychádza z toho, že spisovanie zoznamu vydaných vecí má z hľadiska\nobhajoby obvineného predovšetkým kontrolný význam, ktorým sa má zabezpečiť, aby\nvšetky skutočne vydané veci boli do zoznamu pojaté a boli v ňom správne a výstižne\npomenované (označené) tak, aby neboli pochybnosti o tom, aké veci boli vydané, a aby\nnebola možná ich prípadná zámena. Nesprávnosť, resp. nepresnosť či neúplnosť takéhoto\nzoznamu môže mať právne dôsledky napríklad v prípadoch, keď dôjde napokon k vráteniu\nvydaných vecí. Nemožno preto akceptovať ťažiskový právny názor okresného súdu, podľa\nktorého tento úkon nebolo možné zahrnúť objektívne a spravodlivo do práva obvineného\nna obhajobu v danej veci.\nVychádzajúc z dosiaľ uvedeného, možno konštatovať, že priznaním neúplnej\nodmeny a náhrady hotových výdavkov sťažovateľovi došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n22. Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.\n\n17\n\nNa základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu č. k.\n3 T 29/2017-2253 z 13. apríla 2018 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\nV ďalšom konaní bude okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n23. Sťažovateľ požadoval úhradu trov právneho zastúpenia advokátom vo výške\n488,13 €.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi odmenu za tri úkony právnych služieb v roku\n2018 v sume po 153,50 € a za tri režijné paušály v sume po 9,21 €, teda celú požadovanú\nsumu 488,13 € (bod 3 výroku nálezu).\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\n24. Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntreba\n\npod\n\nprávoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. januára 2019\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obhajoba, obhajca-nutná obhajoba", "trovy konania", "trovy konania", "obhajoba, obhajca-nutná obhajoba"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/29/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2d359531-4c7d-4898-a6ab-2571dad7a89c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 364/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 364/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d359531-4c7d-4898-a6ab-2571dad7a89c"}, {"guid": "ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 272/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-22", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:09113132-82dd-4b02-b75c-78bf61617368", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 198/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 198/07 z 6. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-06", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:09113132-82dd-4b02-b75c-78bf61617368"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:53762f3c-606e-4589-a47c-ce82898cb98c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.484.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 484/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 484/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.484.2026.1"}, {"guid": "ussr:50a67d1b-ff7e-44f6-8a5c-ec30bdade218", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.471.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 471/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 471/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.471.2026.1"}, {"guid": "ussr:378388a0-7801-458e-8b18-30c66a7f7fc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.479.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2026 z 2. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.479.2026.1"}, {"guid": "ussr:22de48e4-f7eb-44cb-9aa6-794b0fbfbacf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.423.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 423/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 423/2026 z 31. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.423.2026.1"}, {"guid": "ussr:d12a095e-81f2-40f3-973c-d93eb2c2c820", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.294.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 294/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 294/2026 z 30. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.294.2026.2"}, {"guid": "ussr:ff08e1b3-b20f-4c0a-8f74-76117ba7f38a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.418.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 418/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 418/2026 z 30. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.418.2026.1"}, {"guid": "ussr:c9582e75-ee87-4395-916c-c1ea1a7db7ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.366.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 366/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 366/2026 z 17. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.366.2026.1"}, {"guid": "ussr:fe79800e-5cfd-4764-833e-b2d634acab8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.354.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 354/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 354/2026 z 17. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.354.2026.1"}, {"guid": "ussr:0bb8f2e5-a547-46ec-a5d6-36496241eb3b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.557.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 557/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 557/2025 z 6. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.557.2025.1"}, {"guid": "ussr:8bbf9dc5-a132-42c0-acaa-58ce66d0b173", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.111.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 111/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 111/2026 z 5. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.111.2026.2"}, {"guid": "ussr:3e557f14-5cbe-4a04-a8ac-c35a012e45c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.220.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/2026 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.220.2026.1"}, {"guid": "ussr:78460d51-edda-4b37-b96f-f745b96950bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.239.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 239/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/2026 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.239.2026.1"}, {"guid": "ussr:d52dd886-827c-45ba-9ff9-dce798f14fbc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.187.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 187/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 187/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.187.2026.1"}, {"guid": "ussr:90a71f43-f8e9-4923-97f0-e1c24dbf9b28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.177.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 177/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.177.2026.1"}, {"guid": "ussr:2b7d72aa-f962-4093-aec7-1101a4c93219", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.173.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 173/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 173/2026 z 24. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.173.2026.1"}, {"guid": "ussr:056c34e3-3672-4fc3-bd07-e611a695cd08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.162.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 162/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 162/2026 z 12. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.162.2026.1"}, {"guid": "ussr:df2d15e8-5d10-434f-a804-71b962667d88", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.137.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 137/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 137/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.137.2026.1"}, {"guid": "ussr:2754a104-1c02-4eba-b466-72ba91cd8cf0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.589.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 589/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 589/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.589.2025.1"}, {"guid": "ussr:f1270b71-7dec-4935-ad9f-7606d3aa09a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.25.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 25/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 25/2026 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.25.2026.1"}, {"guid": "ussr:42079de7-19e7-4df2-bd06-177b68ca9217", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.24.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2026 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.24.2026.1"}, {"guid": "ussr:cdf85517-2f00-4073-b844-fb71d314b055", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.20.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 20/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/2026 z 9. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.20.2026.1"}, {"guid": "ussr:70f76bdc-2ba8-4a10-a7d8-a206ce93c8f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.727.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 727/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 727/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.727.2025.1"}, {"guid": "ussr:ec9f3412-4733-44fd-a88a-be1b0e1be328", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.680.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 680/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 680/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.680.2025.1"}, {"guid": "ussr:e011c00e-8458-40f7-b2a3-2d217877dcea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.681.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 681/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 681/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.681.2025.1"}, {"guid": "ussr:12a01b85-25cf-4344-91f3-1127ae821891", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.659.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 659/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 659/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.659.2025.1"}, {"guid": "ussr:8ce96f3e-8bb5-483e-90f8-c08b41e857eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.660.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 660/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 660/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.660.2025.1"}, {"guid": "ussr:eb0e224b-5811-45ec-bf8a-1b2eec066d47", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.575.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 575/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 575/2025 z 1. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.575.2025.1"}, {"guid": "ussr:54b130f1-c605-42b6-aa63-a16516eb7f5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.522.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 522/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 522/2025 z 3. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.522.2025.1"}, {"guid": "ussr:fa186e35-5c9e-4e47-868e-5042d1c64d9c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.280.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 280/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 280/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.280.2025.2"}, {"guid": "ussr:f719575e-b5f8-4d96-aae6-12e4aaa14b1b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.342.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2025 z 27. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.342.2025.1"}]}