{"guid": "ussr:6e52fccf-a773-4958-be0d-255acff3c32e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.531.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 531/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 531/2018 z 6. 2. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. februára 2019, sp. zn. II. ÚS 531/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.531.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2019-02-06", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6e52fccf-a773-4958-be0d-255acff3c32e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.531.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.531.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.531.2018.2/text", "citacie_n": 33, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 531/2018-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. februára 2019 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Sergeja\nKohuta (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Podbrezovská 34, Bratislava,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. k. 15 Co 320/2016-426 zo 4. júla 2018 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. k. 15 Co 320/2016-426 zo 4. júla 2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15 Co 320/2016-426 zo 4. júla\n2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Krajský súd v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 598,25 € (slovom päťstodeväťdesiatosem eur a dvadsaťpäť\ncentov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Eleny Ľalíkovej, Podbrezovská 34,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením č. k. II. ÚS 531/2018-16 z 15. novembra 2018 Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 15 Co 320/2016-426 zo 4. júla 2018\n2. Z obsahu sťažnosti, jej príloh a pripojeného spisu všeobecného súdu vyplýva, že\nsťažovateľ sa ako žalobca žalobou doručenou 24. júna 2009 Okresnému súdu Banská\nBystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 16 C 80/2009 domáhal proti Slovenskej\nrepublike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako žalovanému (ďalej len\n„žalovaný“) z titulu náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným trestným\nstíhaním, výkonom väzby a trestu odňatia slobody, zaplatenia sumy 318 973 € so 6 %\núrokom z omeškania od 11. mája 2009 do zaplatenia. Sťažovateľ bol uznesením okresného\nsúdu sp. zn. Tp 16/99 z 19. marca 1999 vzatý do väzby podľa § 67 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku, z ktorej bol prepustený vo februári 2000. Rozsudkom okresného súdu\nsp. zn. 3 T 25/02 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To 291/03 zo 14. januára\n2004 bol sťažovateľ uznaný vinným pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 písm.\na), ods. 4 Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní\n5 rokov, výkon ktorého začal 14. januára 2004. Po tom, čo Najvyšší súd Slovenskej\n\n2\n\nrepubliky uznesením sp. zn. 5 Tz 27/2004 z 31. augusta 2004 odsudzujúci rozsudok ako\nnezákonný zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, bol sťažovateľ 31. augusta\n2004 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Sťažovateľ bol rozsudkom okresného\nsúdu č. k. 3 T 25/2002-817 zo 6. marca 2008 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.\n3 To 160/2008 z 30. júla 2008 právoplatne spod obžaloby oslobodený podľa § 226 písm. c)\nTrestného poriadku. Pretože trestné stíhanie vedené proti sťažovateľovi od 2. marca 1999\ndo 15. augusta 2008 bolo nezákonné, sťažovateľ bol vo väzbe 11 mesiacov a vykonal trest\nodňatia slobody v trvaní 7 a pol mesiaca, hoci bol nevinný, uplatnil si žalobou náhradu\nškody spočívajúcu v strate na zárobku za 18 a pol mesiaca vo výške 1 000 € mesačne,\nnáhradu trov obhajoby v trestnom konaní, náhradu morálnej ujmy za fyzické a psychické\nutrpenie a strádanie za obdobie 9 a pol roka trvania trestného stíhania vo výške 200 000 €\na z titulu poškodenia povesti a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 100 000 €.\nŽalovanú sumu žiadal sťažovateľ priznať s úrokom z omeškania od uplynutia lehoty\nna predbežné prerokovanie náhrady škody so žalovaným.\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 16 C 80/2009-106 z 10. februára 2010 zaviazal\nžalovaného zaplatiť sťažovateľovi sumu 214 680 € so 6 % ročným úrokom z omeškania\nod 11. mája 2009 do zaplatenia, konanie v časti o zaplatenie sumy 3 828 € s príslušným\núrokom z omeškania zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Ako z odôvodnenia jeho\nrozhodnutia vyplýva, škoda vzniknutá sťažovateľovi stratou na zárobku za obdobie\nod 1. marca 1999 do 31. júla 2008 a trovami obhajoby bola preukázaná do výšky 14 680 €\na okresný súd za primerané odškodnenie nemajetkovej ujmy v dôsledku celého vedenia\ntrestného stíhania považoval sumu 200 000 €. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie\nsťažovateľ i žalovaný.\n4. Krajský súd uznesením č. k. 12 Co 132/2010-127 z 20. júna 2010 (na písomnom\nvyhotovení rozhodnutia je zjavne nesprávny dátum „20. 06. 2009“) rozsudok okresného\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože rozsudok považoval za nedostatočne\nodôvodnený, najmä pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy a určenie\nobdobia, za ktoré bola priznaná náhrada straty na zárobku.\n\n3\n\n5. Okresný súd rozsudkom č. k. 16 C 80/2009-164 z 1. decembra 2010 zaviazal\nžalovaného zaplatiť sťažovateľovi sumu 314 680 € so 6 % ročným úrokom z omeškania\nod 11. mája 2009 do zaplatenia, konanie v časti o zaplatenie sumy 3 828 € s príslušným\núrokom z omeškania zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. S odkazom na v rozhodnutí\ncitovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva považoval za primeranú náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 300 000 €. Náhradu za stratu na zárobku priznal sťažovateľovi\nvo výške 14 517 € spolu za celé obdobie trestného stíhania s ohľadom i na to, že v čase, keď\nnebol vo väzbe, resp. výkone trestu odňatia slobody, nemohol si s v dôsledku vedenia\ntrestného stíhania nájsť stabilnú prácu. Na trovách obhajoby uznal sťažovateľovi iba\npreukázanú sumu 163 €. Aj proti tomu rozsudku podali odvolanie sťažovateľ i žalovaný.\n6. Krajský súd uznesením č. k. 15 Co 60/2011-185 z 20. decembra 2011 rozsudok\nokresného súdu zrušil pre nedostatočné odôvodnenie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n7. Po tom, čo sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť ústavnému súdu,\nústavný súd nálezom č. k. III. ÚS 46/2013-40 z 3. septembra 2013 konštatoval, že\nuznesením krajského súdu č. k. 15 Co 60/2011-185 z 20. decembra 2011 bolo porušené\nzákladné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, uznesenie krajského súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd uviedol, že vo vzťahu k zistenej kvalite\nodôvodnenia rozhodnutia okresného súdu dôvody zrušenia jeho rozhodnutia krajským\nsúdom nie sú dostatočne konkrétne.\n8. Krajský súd následne uznesením č. k. 15 Co 645/2013-238 z 5. februára 2014\nrozsudok okresného súdu č. k. 16 C 80/2009-164 z 1. decembra 2010 znova zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie okresného súdu považoval (okrem priznania trov\nobhajoby vo výške 163 €) za nedostatočne odôvodnené, a to pokiaľ ide o výšku priznanej\nnáhrady za stratu na zárobku, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy. Vo vzťahu k výške\nnáhrady straty na zárobku krajský súd uviedol, že je potrebné vziať do úvahy obdobia, keď\nbol sťažovateľ v rozhodnom čase zamestnaný, a vykonaný výpočet vychádzajúci zo súm\nminimálnej mzdy podrobne vysvetliť. Odkaz okresného súdu na rozhodovaciu prax\n\n4\n\nEurópskeho súdu pre ľudské práva považoval za nedostatočný; z rozhodnutia okresného\nsúdu navyše podľa názoru krajského súdu nebolo zrejmé, z ktorých konkrétnych dôkazov\npovažoval za preukázané, že došlo k narušeniu dobrej povesti a cti sťažovateľa.\n9. Sťažovateľ podal aj proti uzneseniu krajského súdu č. k. 15 Co 645/2013-238\nz 5. februára 2014 sťažnosť ústavnému súdu, ktorá však bola uznesením ústavného súdu\nč. k. II. ÚS 540/2014-16 z 9. septembra 2014 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.\n10. Okresný súd (v poradí tretím) rozsudkom č. k. 16 C 80/2009-367 z 9. mája 2016\nzaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľovi sumu 315 153 € s 5 % ročným úrokom\nz omeškania zo sumy 300 000 € od 9. mája 2016 do zaplatenia a so 6 % ročným úrokom\nz omeškania zo sumy 15 153 € od 11. mája 2009 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.\nProti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.\n11. Krajský súd uznesením č. k. 15 Co 320/2016-426 zo 4. júla 2018 rozsudok\nokresného súdu znova zrušil [podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“)] a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Konštatoval, že ani\nv poradí tretí rozsudok okresného súdu nespĺňa atribúty riadneho odôvodnenia v zmysle\n§ 220 ods. 2 CSP.\n12. Uznesenie krajského súdu č. k. 15 Co 320/2016-426 zo 4. júla 2018 bolo\nsťažovateľovi doručené 6. augusta 2018.\n13. Sťažovateľ sťažnosť na porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\ntýmto uznesením krajského súdu odôvodnil tým, že krajský súd zrušil rozsudok okresného\nsúdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP napriek tomu, že § 390 CSP mu prikazoval\nrozhodnúť meritórne vo veci, pretože rozsudok okresného súdu bol už prv (dvakrát) zrušený\nrozhodnutím odvolacieho súdu. Poukázal na to, že do obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodlo podľa relevantnej\nprávnej normy (čl. 61 ods. 1 ústavy), ktorá má základ v platnom právnom poriadku,\n\n5\n\na súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak\nrozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní\nproti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Odvolací súd bol preto povinný po dvoch\nkasačných rozhodnutiach meritórne rozhodnúť a sám prípadne napraviť všetky ním\nvytýkané nedostatky rozhodnutia okresného súdu vrátane jeho nepreskúmateľnosti. Krajský\nsúd tak porušil označené práva sťažovateľa nerešpektovaním kogentného ustanovenia § 390\nCSP. Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu, toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil krajskému súdu\nna ďalšie konanie.\n14. Predseda krajského súdu sa k sťažnosti vyjadril podaním sp. zn. Spr. 1067/18\nz 15. januára 2019, ktorým navrhol sťažnosti nevyhovieť, pretože napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu nie je svojvoľné ani zjavne neodôvodnené a je v súlade s platným Civilným\nsporovým poriadkom účinným od 1. júla 2016. Súčasne vyslovil súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania.\n15. Sťažovateľ vo vyjadrení z 25. januára 2019 k stanovisku krajského súdu uviedol,\nže sa pridržiava doterajšej argumentácie, a zvýraznil ďalej to, že ide o reparačné konanie,\nktoré treba urýchlene rozhodnúť. Aj sťažovateľ vyslovil súhlas s upustením od ústneho\npojednávania.\n16. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil podľa § 30 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci,\npretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel\nk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n6\n\nII.\n17. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n18. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n19. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n20. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n21. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n22. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n23. Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu\n\n7\n\nvo veci samej. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne.\n24. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06)\nkaždý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo\npodľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku\nSlovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo\nna to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho\nvyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav\nveci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma.\n25. Z pohľadu ústavnoprávneho teda treba určiť povahu prípadov, v ktorých\nnesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok porušenie\nzákladných práv a slobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno za také považovať prípady,\nv ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých\nnoriem tohto práva, prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých\nsa odráža kolízia ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady\nsvojvoľnej aplikácie jednoduchého práva (m. m. I. ÚS 331/09, I. ÚS 316/2011). Inými\nslovami, v prípadoch posudzovania individuálnych sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie\nje úlohou ústavného súdu preskúmavať príslušné právne predpisy a prax in abstracto, ale\nobmedziť sa, nakoľko je to len možné, na posúdenie konkrétneho prípadu na účely zistenia,\nči spôsob, akým boli uvedené predpisy aplikované alebo sa dotkli sťažovateľa, viedol\nk porušeniu ústavy a príslušných medzinárodných zmlúv.\n\n8\n\n26. Sťažovateľ odôvodňuje porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\ntým, že krajský súd, hoci rozhodoval v poradí už o treťom odvolaní proti rozhodnutiu\nokresného súdu vo veci sťažovateľa, nepostupoval podľa § 390 CSP a sám meritórne\nnerozhodol, ale naopak, podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP znova rozhodnutie okresného\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n27. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len\nak\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak\ntento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,\nc) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal\nnavrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo\nd) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo\nak také dôvody neexistovali.\n28. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak\na) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola\nvrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a\nb) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie.\n29. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania\nzačaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije\nna konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať\nustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení\nprotistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.\n\n9\n\n30. Ako z obsahu odôvodnenia uznesenia krajského súdu č. k. 15 Co 320/2016-426\nzo 4. júla 2018 vyplýva, krajský súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným ešte\nza účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom postupoval pri svojom rozhodovaní\npodľa Civilného sporového poriadku s odkazom na § 470 ods. 1, 2 CSP. V dôsledku toho\nkrajský súd aplikoval podľa § 470 ods. 1 vo veci už Civilný sporový poriadok. Konštatoval,\nže „preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného uvedené v jeho odvolaní,\nako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie\na dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389\nods. 1 písm. b/, c/ CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie podľa § 391 os. 1 CSP“. Krajský súd uložil okresnému súdu\nvo veci „postupovať vo vyššie naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že\nrozhodnutie riadne odôvodní v súlade s vyššie uvedeným usmernením a v súlade s ust. § 220\nods. 2, 3 CSP. Zároveň sa okresný súd v novom rozhodnutí vysporiada aj s námietkou\npremlčania nároku žalobcu, ktorú žalovaný vzniesol v odvolacom konaní“. Ako z obsahu\nodôvodnenia krajského súdu vyplýva, nezaoberal sa v ňom možnosťou postupu podľa § 390\nCSP a neaplikovanie tohto ustanovenia nevysvetlil žiadnym spôsobom.\n31. Ustanovenie § 390 CSP bolo zaradené do civilného procesného práva s cieľom\ndosiahnutia zvýšenia rýchlosti a efektívnosti súdneho konania a v nadväznosti na základné\nzásady civilného sporového konania. Jednou z nich je i zásada vyjadrená v čl. 17 CSP,\npodľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Účelom § 390 CSP je zrýchlenie\nkonania rozhodnutím v merite veci a skrátenie celkovej dĺžky súdneho konania.\n32. Ustanovenie § 390 CSP ukladá odvolaciemu súdu povinnosť, aby sám rozhodol\nvo veci, ak je naplnená hypotéza tejto normy, podľa ktorej rozhodnutie súdu prvej inštancie\nbolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu\nprvej inštancie.\n\n10\n\n33. Vzhľadom na dikciu § 470 CSP toto ustanovenie v plnom rozsahu dopadá aj\nna odvolacie konania začaté pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku.\nAj ústavný súd už konštatoval, že princíp zachovania účinkov úkonov, ktoré v konaní\nnastali pred účinnosťou novej procesnej úpravy civilného konania, vyjadrený v § 470 ods. 2\nCSP je doplňujúcim k princípu okamžitej aplikácie ustanovení Civilného sporového\nporiadku vyjadreného v § 470 ods. 1 CSP. V danom prípade aplikácia § 470 ods. 2 CSP\nnesporne znamená zachovanie účinkov odvolania podaného za účinnosti starej procesnej\núpravy spočívajúcich v odvolacom prieskume odvolaním napadnutého prvostupňového\nrozsudku. Tento zachovaný účinok odvolania však žiadnym spôsobom nespochybňuje\nokamžitú aplikáciu príkazu obsiahnutého v § 390 CSP (III. ÚS 5/2018).\n34. Ako z dikcie § 390 CSP vyplýva, toto ustanovenie je formulované kategoricky\na v ňom uloženú povinnosť ukladá odvolaciemu súdu splniť vždy, ak sú naplnené\npredpoklady obsiahnuté v tomto rozhodnutí. Aj odvolací súd je povinný konať iba\nna základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z hľadiska\nsystematiky Civilného sporového poriadku ide o ustanovenie špeciálne vo vzťahu\nk ustanoveniam upravujúcim iné spôsoby rozhodovania o podanom odvolaní (vrátane\nustanovenia § 389 CSP). Ako aj zo skoršej rozhodovacej praxe ústavného súdu vyplýva,\npri splnení predpokladov na aplikáciu § 390 CSP je daná zákonná povinnosť odvolacieho\nsúdu postupovať dôsledne podľa tohto ustanovenia bez možnosti akýchkoľvek úvah\nod tohto ustanovenia sa odkloniť (I. ÚS 227/2018).\n35. Pokiaľ preto krajský súd vo veci sťažovateľa § 390 CSP ignoroval a napriek jeho\nzneniu vo veci sám meritórne nerozhodol, neaplikovaním relevantnej právnej normy porušil\nzákladné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a reálne neposkytol sťažovateľovi súdnu\nochranu v ústavou požadovanej kvalite (bod 1 výroku nálezu).\n36. Ústavný súd vo veci sťažovateľa už v náleze č. k. III. ÚS 46/2013-40\nz 3. septembra 2013 uviedol, že v aktuálnom procesnom štádiu konania pred všeobecnými\nsúdmi (meritórny rozsudok je právoplatne zrušený a vec je vrátená okresnému súdu\n\n11\n\nna ďalšie konanie) neprichádza pri rešpektovaní čl. 127 ods. 1 ústavy zasahovanie\nústavného súdu do nesúladu panujúceho medzi okresným súdom a krajským súdom\nv otázke právneho hodnotenia ustálených skutkových okolností prostredníctvom ústavnosúdneho prieskumu do úvahy. Rešpektujúc tento záver, ústavný súd tak iba pripomína:\n37. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom.\n38. Ústavný súd viac ráz zdôraznil, že v právnom štáte právny poriadok nechráni\nštátnu moc pred občanmi; právny poriadok v právnom štáte určuje postup orgánov verejnej\nsprávy tak, aby neboli porušované práva občanov (II. ÚS 62/1999). Pre oblasť trestného\nkonania to znamená, že hoci na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom\nkonaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť\nzodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ukážu ich predpoklady neskôr ako mylné\na nesprávne. Ak má byť jednotlivec povinný podrobiť sa vyšetrovacím úkonom, musí\nv právnom štáte existovať garancia, že v prípade preukázania, že trestnú činnosť nepáchal,\ndostane sa mu odškodnenia za všetky úkony, ktorým bol zo strany štátu podrobený. Nie je\npritom rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale\nto, či sa ich podozrenie potvrdilo (Ústavný súd Českej republiky, nález sp. zn. I. ÚS 554/04\nz 31. marca 2005). Pritom ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody\nv prípade trestného stíhania, ktoré je skončené oslobodením spod obžaloby, je potrebné\nhľadať priamo v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát považovaný\nza právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorými\nzasahujú do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú\nvôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nespôsobujúcej)\ninterpretácii (Ústavný súd Českej republiky, nález sp. zn. II. ÚS 590/08 zo 17. júna 2008,\nzhodne aj nález rovnakého súdu sp. zn. IV. ÚS 642/05 z 28. augusta 2007), a preto zmyslu\nprávnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu potom zodpovedá, aby každá ujma spôsobená\nnesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odčinená (Najvyšší súd\nSlovenskej republiky, rozsudok sp. zn. 4 Cdo 183/2009 z 30. novembra 2009). Pokiaľ ide\n\n12\n\no trestné stíhanie je potrebné vychádzať z toho, že každé trestné konanie negatívne\novplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého sa síce do okamžiku právoplatnosti\nmeritórneho rozhodnutia prihliada ako na nevinného, ale už samotný fakt trestného stíhania\nje záťažou pre každého obvineného. Už samotné trestné stíhanie výrazne zasahuje\ndo súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, a to tým skôr, ak\nide o obvinenie nepravdivé, ktoré je potvrdené právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom\nsúdu (Ústavný súd Českej republiky, nález sp. zn. I. ÚS 554/04 z 31. marca 2005).\nVo vzťahu k odškodňovaniu väzby je potrebné uplatňovať ako východisko princíp, podľa\nktorého ak sa trestné stíhanie ukázalo ako nedôvodné, bola nedôvodná tiež samotná väzba\nako prostriedok vedúci k vyšetreniu údajnej trestnej činnosti. Nebyť samotného trestného\nstíhania, nebol by jednotlivec podrobený povinnosti znášať jednotlivé procesné úkony či\nuplatnenie obmedzujúcich inštitútov vrátane výkonu samotnej väzby (Ústavný súd Českej\nrepubliky, nález sp. zn. II. ÚS 590/08 zo 17. júna 2008; zhodne R 125/2011, rozsudok\nveľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31 Cdo 3916/2008 z 11. mája\n2011). To znamená, že nárok na odškodnenie za väzbu, ak bolo trestné stíhanie zastavené\nalebo obvinený bol spod obžaloby oslobodený, sa priznáva, aj keď rozhodnutie o väzbe\nbolo zákonné (R 13/2009, Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozsudok sp. zn. 4 Cdo\n177/2005 z 31. mája 2007). Tieto princípy a východiská majú byť podľa presvedčenia\nústavného súdu používané pri výklade jednoduchého práva pri jeho aplikácii tak, aby táto\nbola v súlade s účelom a zmyslom právnej úpravy, ako aj čl. 46 ods. 3 ústavy.\n39. Ústavný súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že pre naplnenie čl. 46\nods. 3 ústavy garantujúceho právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nštátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je mimoriadne dôležitá nielen\ndôkladnosť, ale i rýchlosť poskytnutia súdnej ochrany, pretože k úplnému odstráneniu\nnásledkov nezákonnosti rozhodnutia dochádza až reparáciou všetkej ujmy, ktorá\npoškodenému vznikla. Význam tohto princípu sa ešte zvyšuje v prípadoch, keď dôsledkom\nnezákonného rozhodnutia štátu je obmedzenie osobnej slobody poškodenej osoby či\nmimoriadne dlhý čas prebiehajúce trestné stíhanie. Naplnenie princípov právneho štátu\nv tejto oblasti preto vyžaduje aj zo strany všeobecných súdov, aby k týmto prípadom\npristupovali s mimoriadnou pozornosťou, maximálnou efektívnosťou a rýchlosťou.\n\n13\n\nIII.\n40. Ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, rozhodnutie, ktorým bolo porušené základné\nprávo, zruší v rozsahu, v ktorom toto rozhodnutie porušilo základné právo (§ 56 ods. 2\nzákona o ústavnom súde), a v tomto rozsahu vec vráti na ďalšie konanie [§ 56 ods. 3\npísm. b) zákona o ústavnom súde]. V danom prípade na ochranu základného práva\nsťažovateľa bolo potrebné napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\n41. V ďalšom konaní je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto náleze (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde). Je preto povinnosťou\nodvolacieho súdu postupovať v ďalšom priebehu odvolacieho konania tak, že vo veci sám\nrozhodne (§ 390 CSP) a svoje rozhodnutie náležite odôvodní. Krajský súd je tiež viazaný\nrozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 56\nods. 7 zákona o ústavnom súde; bod 2 výroku nálezu).\n42. Ústavný súd sťažovateľovi napokon priznal náhradu za tri úkony právnej služby\n(prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti v roku 2018 a vyjadrenie z 22. januára\n2019) podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 598,25 €, ktorú požadoval sťažovateľ, pretože\nuplatnená suma neodporuje tejto vyhláške.\n43. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný vyplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona\no ústavnom súde; bod 3 výroku nálezu).\n\n14\n\n44. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. februára 2019\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "odvolanie-rozhodnutie o odvolaní", "trest-odňatia slobody", "väzba", "náhrada nemajetkovej ujmy", "rozhodnutie-odôvodnenie", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "15Co/320/2016", "guid": "6850f26b-8919-4a62-b296-6734ca81967f:ebcb911d-82cc-40e5-b9f2-6e55984b9534", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:babcf7bf-c2a0-4abb-8e95-32d5b25696e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.227.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 227/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 227/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.227.2018.2"}, {"guid": "ussr:b0fdb322-b60d-4577-8a82-e52a8895f081", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.5.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 5/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 5/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.5.2018.1"}, {"guid": "ussr:5ed37c1a-c282-4e4e-9a07-7cc713b7096b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 540/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 540/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ed37c1a-c282-4e4e-9a07-7cc713b7096b"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2011 z 14. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-14", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404"}, {"guid": "ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "6850f26b-8919-4a62-b296-6734ca81967f:ebcb911d-82cc-40e5-b9f2-6e55984b9534", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Co/320/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/320/2016 z 4. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-07-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6850f26b-8919-4a62-b296-6734ca81967f:ebcb911d-82cc-40e5-b9f2-6e55984b9534"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1a748a7e-1df7-4140-a1c0-96bd039ff796", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.575.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 575/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 575/2025 z 16. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.575.2025.1"}, {"guid": "ussr:8849dc5e-57c9-4933-b618-a291d7f89d82", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.373.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 373/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 373/2026 z 19. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.373.2026.2"}, {"guid": "ussr:6214a14e-5126-4f3e-8837-67ea1f95fb62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.358.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 358/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/2026 z 31. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.358.2026.2"}, {"guid": "ussr:910f1671-2c8a-4a8c-bd03-39bcad2be304", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.177.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 177/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 177/2026 z 3. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.177.2026.2"}, {"guid": "ussr:b6fefaeb-2220-428a-8bd2-246ff1e4a63e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.110.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 110/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.110.2026.2"}, {"guid": "ussr:f4c8c220-b98c-4183-98cc-fa941625049e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.497.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 497/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 497/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.497.2025.2"}, {"guid": "ussr:e94c23e0-e82b-4fe6-895b-7e07a3837f55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.491.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 491/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 491/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.491.2025.2"}, {"guid": "ussr:2260a3f3-90ae-426a-bffc-97feb0508412", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.391.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 391/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 391/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.391.2025.2"}, {"guid": "ussr:99e0aa2c-3859-4508-ac0e-b0ad4af8bc7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.341.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 341/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 341/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.341.2025.2"}, {"guid": "ussr:0b74e20f-b890-4158-8cd8-98213108bd73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.152.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 152/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 152/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.152.2025.1"}, {"guid": "ussr:a12864b7-5790-4aef-8086-9eb0d51e19e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.578.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 578/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 578/2024 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.578.2024.1"}, {"guid": "ussr:9584f0eb-bf3e-423b-af75-875978e95cf9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.470.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 470/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 470/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.470.2024.2"}, {"guid": "ussr:cf34e052-e610-4fac-be2e-d15ef18833bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.211.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 211/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 211/2023 z 20. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.211.2023.1"}, {"guid": "ussr:92ca559b-cf94-4bcb-8f5b-3af1f07c5255", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.439.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 439/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 439/2024 z 5. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-05", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.439.2024.2"}, {"guid": "ussr:d750ece9-f252-4d48-9cbc-e863f83784fd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.294.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 294/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 294/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.294.2024.1"}, {"guid": "ussr:7970a01b-5648-4d0d-884a-96d8d2346fb4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.546.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 546/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 546/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.546.2023.1"}, {"guid": "ussr:20481b3a-7fe4-4235-9c98-8112cb3744af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.425.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 425/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 425/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.425.2023.1"}, {"guid": "ussr:35fca785-6601-4cf5-9751-36846bb885cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.599.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 599/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 599/2022 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.599.2022.1"}, {"guid": "ussr:579d879c-b19d-4186-ba01-1fcf2a1d1978", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.451.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 451/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 451/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.451.2022.1"}, {"guid": "ussr:ff113700-3b9d-4d75-bd10-c85f63ebe864", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.313.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 313/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 313/2022 z 8. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-08", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.313.2022.2"}, {"guid": "ussr:e04e9a5f-4d70-42f9-80ff-b40bb86fbb63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.487.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 487/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 487/2022 z 3. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.487.2022.2"}, {"guid": "ussr:25b95bc4-7f27-47d4-9011-6351676ebe26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.407.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 407/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 407/2022 z 3. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-03", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.407.2022.2"}, {"guid": "ussr:e831de30-c8c7-46f3-a948-21722481cd91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.215.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 215/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 215/2022 z 26. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-26", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.215.2022.1"}, {"guid": "ussr:71fa6ffb-d435-4c93-a8f8-62744c192744", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.292.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/2021 z 7. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.292.2021.1"}, {"guid": "ussr:57f22ac3-910f-4b10-b64a-62f3462f5ae2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.348.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 348/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/2019 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.348.2019.1"}, {"guid": "ussr:3255649b-600a-4d1c-bd71-074edb57f8b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.52.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 52/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.52.2020.2"}, {"guid": "ussr:23bbe296-8345-4b13-80b3-2eda31b42d63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.79.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2020 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.79.2020.1"}, {"guid": "60678367-bd70-465e-9d45-f3aa106f419a:e982dcf6-c320-4c8f-b73f-e8fda7c2c3fd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6716210949.3", "spisova_znacka": "6Cdo/39/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/39/2023 z 25. 9. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6716210949.3"}, {"guid": "8a5be3d2-1934-42f5-bbc1-6747cb60677b:b99c8252-3bc1-45fc-adcf-a9414e376143", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4418201626.4", "spisova_znacka": "25Co/53/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/53/2025 z 28. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4418201626.4"}, {"guid": "bd2d89a6-cd62-4716-b4e4-68b5c47b2c55:a1c3fa3e-a566-4796-851e-b8e1c6329ea0", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4421205106.4", "spisova_znacka": "9Co/46/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/46/2025 z 30. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4421205106.4"}]}