{"guid": "ussr:d585e11e-9872-49cc-97ab-4047b9ad4552", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.526.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 526/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 526/2018 z 15. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. novembra 2018, sp. zn. II. ÚS 526/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.526.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-11-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d585e11e-9872-49cc-97ab-4047b9ad4552", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.526.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.526.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.526.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 526/2018-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti KOMVaK, Vodárne a kanalizácie mesta\nKomárna, a. s., E. B. Lukáča 25, Komárno, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom\nMandzákom, Zámocká 5, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Co 594/2014 zo 16. decembra 2015\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 213/2016\nz 25. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti KOMVaK, Vodárne a kanalizácie mesta Komárna, a. s.,\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára\n2018 doručená sťažnosť spoločnosti KOMVaK, Vodárne a kanalizácie mesta Komárna, a. s.\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj\n„krajský súd“) sp. zn. 4 Co 594/2014 zo 16. decembra 2015 (ďalej aj „rozhodnutie\nkrajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 4 Cdo 213/2016 z 25. septembra 2017 (ďalej aj „rozhodnutie najvyššieho\nsúdu“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v procesnom postavení\nžalobkyne domáhala na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) proti\nSlovenskej republike – Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky náhrady\nnemajetkovej ujmy vo výške 20 000 € spôsobenej nesprávnym úradným postupom.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 25 C 225/2012 z 31. marca 2014 (ďalej len\n„rozhodnutie okresného súdu“) žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nenaplnenia\npredpokladov na úspešné uplatnenie žalobného návrhu. Sťažovateľka v odvolaní proti\nrozhodnutiu okresného súdu namietala, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva v prípade náhrady nemajetkovej ujmy platí domnienka, že poškodenému vznikla\nnemajetková ujma, ktorá sa priznáva v peniazoch, pričom dôkazné bremeno opaku leží\nna žalovanom.\nKrajský súd svojím napadnutým rozhodnutím rozhodnutie okresného súdu potvrdil.\nProti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie.\nPodľa tvrdenia sťažovateľky «[o]dvolací súd dôvodil, že žalovaný sa bez pochyby\ndopustil prieťahov v konaní (čo bolo konštatované právoplatným rozhodnutím Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky), zdôraznil však, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva\ncitovaná v odvolaní žalobcu (sťažovateľa) sa nevzťahuje na prejednávanú vec, pretože sa\ntýka náhrady nemajetkovej ujmy za súdne konanie, a nie za správne konanie. Odvolací súd\nuviedol, že pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle priznať náhradu nemajetkovej ujmy\n\n2\n\nza „akúkoľvek nečinnosť“, výslovne by to premietol do príslušného zákonného ustanovenia.\nPodľa názoru sťažovateľa teda odvolací súd založil svoj právny názor na aplikácii iných\nprávnych noriem ako súd prvej inštancie bez toho, aby umožnil navrhovateľovi zaujať\nk tomu právny názor. Z tohto dôvodu možno rozhodnutie odvolacieho súdu považovať\nza prekvapivé. Takýmto postupom odvolací súd odňal žalobcovi (sťažovateľovi) možnosť\nkonať pred súdom.».\nNajvyšší súd svojím napadnutým rozhodnutím dovolanie sťažovateľky odmietol ako\nprocesne neprípustné.\nRovnaké tvrdenie ako práve uvedené predostiera sťažovateľka aj ústavnému súdu.\nS názorom najvyššieho súdu, že vo veci o prekvapivé rozhodnutie nejde (pretože súdy\nnižších stupňov zastávali jeden a ten istý právny názor), sťažovateľka nesúhlasí, pretože\n«[p]rekvapivé rozhodnutie sa nezakladá na tej skutočnosti, že by súd prvej inštancie\na odvolací súd mali prijať odlišné právne názory, ako to prezentuje najvyšší súd. Základom\ndovolania žalobcu (ako i podstaty inštitútu tzv. prekvapivého rozhodnutia) je skutočnosť, že\nsúd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o to, že žalobca nepreukázal existenciu a vznik\nnemajetkovej ujmy, pričom odvolací súd v zásade poukazoval na to, že judikatúra, na ktorú\nžalobca (sťažovateľ) poukazuje nedopadá na prejednávanú vec a že táto sa týka len\nnáhrady nemajetkovej ujmy za súdne, a nie aj správne konanie. Odvolací súd uviedol, že ak\nby mal zákonodarca v úmysle priznať náhradu nemajetkovej ujmy za akúkoľvek nečinnosť,\nvýslovne by to uviedol v príslušnom zákone. Je nepochybné, že odvolací súd svoje\nrozhodnutie založil na aplikácii iných právnych noriem a iného právneho názoru ako súd\nprvej inštancie hoci s totožným výsledkom. Odvolací súd nedal sťažovateľovi možnosť\nvyjadriť sa k možnému prijatiu takéhoto právneho názoru (normy), čím mu nepochybne\nodňal možnosť konať pred súdom.\nSťažovateľ poukazuje na porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie i tým,\nže súdy v predmetnom konaní zjavne nerešpektujú právo Európskej únie.\n„Vznik členstva Slovenskej republiky v Európskej únii tkvie okrem iného aj\nv dobrovoľnom vzdaní sa časti suverenity štátu v prospech Európskej únie. Ide pritom aj\no časť\n\nsuverenity\n\npri\n\nvšeobecne\n\nzáväznom\n\n3\n\nregulovaní\n\nspoločenských\n\nvzťahov.\n\nTo jednoznačne vyplýva z druhej vety čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“). Preto Národná rada Slovenskej republiky síce zostáva stále jediným\nvnútroštátnym zákonodarným orgánom (čl. 72 ústavy), nie však jediným orgánom\noprávneným normovať obsah spoločenských vzťahov na úrovni zákonnej sily.\nZa určitých okolností teda slovenské orgány aplikujúce právo (aj súdy) musia skúmať\nnielen vôľu zákonodarcu, ale aj vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej regulácie,\nktorá je z hľadiska právnej relevancie úpravy správania subjektov práva v právnych\nvzťahoch postavená na roveň, ba niekedy aj nad vôľu zákonodarcu. Formulovaná\npožiadavka má svoj základ v samotnej ústave, ktorá v čl. 144 ods. 1 sudcom pri\nrozhodovaní nepredpisuje len viazanosť zákonom ako kvalifikovaným výsledkom realizácie\nvnútroštátnej zákonodarnej moci, ale aj viazanosť ústavou (teda i jej čl. 7 ods. 2) i\nsamotnou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 ústavy.“ (Uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. októbra 2016)\nSkutočnosť, že krajský súd prijal odlišný právny názor na základe aplikácie iných\nnoriem ako súd prvej inštancie a že v zásade ignoroval námietky sťažovateľa a judikatúru,\nna ktorú poukazoval vykladal zjavne nesprávne, pričom ani najvyšší súd napadnutým\nuznesením neodstránil závažný procesný nedostatok vzniknutý v procesnom postupe súdov\nnižšieho stupňa spočívajúci v tom, že žalobcovi (sťažovateľovi) bola odňatá možnosť konať\npred súdom tým, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na inom právnom názore ako súd\nprvej inštancie, k čomu sa sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť, bez pochyby zakladá závažné\nprocesné pochybenie odvolacieho a najvyššieho súdu, ktoré môže byť eliminované v konaní\npred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Sťažovateľ podáva túto ústavnú sťažnosť,\nnakoľko ani finálna inštancia (najvyšší súd) neodstránil protiprávny stav v konaní.».\nNa základe uvedeného sťažovateľka v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd\nnálezom vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Co 594/2014\nzo 16. decembra 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4 Cdo 213/2016 z 25. septembra 2017 boli porušené jej základné právo na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, aby napadnuté rozhodnutie krajského súdu a napadnuté rozhodnutie najvyššieho\nsúdu zrušil, aby vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a aby\n\n4\n\nsťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 € vo vzťahu ku Krajskému\nsúdu v Bratislave a vo výške 5 000 € vo vzťahu k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\na náhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n5\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97).\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nÚstavný súd pripomína, že vo vzťahu ku všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Vo všeobecnosti úlohou súdnej\nochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred\nskutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv,\nktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). V súvislosti\nso sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd rozhodnutiami\nvšeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní\no sťažnosti na porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé\nsúdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej\ninterpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných\n\n6\n\nsúdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré\nzo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07,\nI. ÚS 272/09). Z takéhoto pohľadu pristúpil ústavný súd aj k posúdeniu napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu.\nOdôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky\núčastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\npripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa\nzakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské\npráva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť\nsúdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993,\nII. ÚS 410/06).\nVychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov, sa ústavný súd oboznámil s tou časťou odôvodnenia\nnapadnutých rozhodnutí krajského súdu a najvyššieho súdu, ktorá bola pre posúdenie\ndôvodnosti sťažnosti relevantná.\n\n7\n\nV sťažnosti je prezentovaná nespokojnosť s tým, že vo veci konajúce súdy ignorovali\nprávny názor sťažovateľky a judikatúru, na ktorú v spore poukazovala. Sťažovateľka\ncelému konaniu vytýka v konkrétnostiach zásadnú myšlienku s ktorou nesúhlasí, a to „ak\nby mal zákonodarca v úmysle priznať náhradu nemajetkovej ujmy za akúkoľvek nečinnosť,\nvýslovne by to uviedol v príslušnom zákone“. Pre zachovanie objektívnosti je tak vhodné\nbez vytrhávania viet z kontextu uviesť podstatu napadnutého rozhodnutia krajského súdu,\npretože od neho sa odvíjalo už len procesné odmietnutie sťažovateľkou podaného dovolania\n(pre neprípustnosť).\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v podstatnom uviedol:\n„V posudzovanej veci sa navrhovateľ voči štátu domáha náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá\nmu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Ministerstva životného prostredia\npodľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\na o zmene niektorých zákonov, spočívajúcom v nečinnosti v konaní o zrušenie rozhodnutia\nministra životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 27.10.2004, ktorým bola\nschválená žiadosť navrhovateľa o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, a to\nv období od 18.01.2011 do 10.01.2012. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva\nnavrhovateľa na náhradu škody je ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého štát\nzodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu\nza škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti,\nktorej sa nemožno zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch\npodmienok, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody alebo\nnemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom\nškody. Bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa, ktorý sa domáha\nnáhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti s nesprávnym úradným postupom ministerstva.\nAko už správne vyhodnotil súd prvého stupňa, navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo\npreukázať splnenie všetkých troch predpokladov pre priznanie nároku na nemajetkovú ujmu\npodľa ust. § 17 a nasl. zák. č. 514/2003 Z. z., keď ničím nepreukázal, že mu vôbec\nnemajetková ujma vznikla, a že by mu ním tvrdená ujma vznikla v bezprostrednej príčinnej\nsúvislosti so súdom prvého stupňa konštatovaným nesprávnym úradným postupom\nministerstva, teda ako bezprostredný následok jeho nečinnosti v namietanom období.\n\n8\n\nJe potrebné si uvedomiť, že konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z. je súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia\ndôkazného bremena účastníkom konania, a nemožno ho preto stotožňovať či už s konaním\nÚstavného súdu SR o sťažnosti pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), alebo s konaním EĽSP v súvislosti s judikatúrou,\nna ktorú poukazoval navrhovateľ (Apicella proti Taliansku), a ktorá vychádza z aplikácie\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd. Ústavný súd SR už\nviackrát skonštatoval, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia súdu. Tomu, koho základné právo na prerokovanie veci súdom bez zbytočných\nprieťahov (zakotvené v Ústave SR) sa porušilo, môže potom priznať aj primerané finančné\nzadosťučinenie, a to titulom porušenia jeho ústavného práva. Taktiež Európsky súd pre\nľudské práva aplikujúc čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd,\npodľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne\na v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, rozhodoval napr. práve\nvo veci Apicella proti Taliansku o výške primeraného zadosťučinenia za porušenie práva\nna primeranú dĺžku súdneho konania. V posudzovanej veci však nejde o porušenie\nústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ani o porušenie základného práva podľa\nčl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru, za ktoré je možné priznať zadosťučinenie. Predmetom tohto\nkonania je navrhovateľom uplatnené právo na náhradu škody (nemajetkovej ujmy)\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej\nsprávy alebo nesprávnym úradným postupom, ktoré každému zaručuje čl. 46 ods. 3 Ústavy\nSR. Toto právo však nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha\nzákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na uplatnenie takejto škody alebo aj\nnemajetkovej ujmy, ktoré sú podľa odvolacieho súdu zakotvené práve v zákone č. 514/2003\nZ. z. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. však nevyplýva konštrukcia uvedená\nnavrhovateľom v odvolaní, ktorý zjednodušene povedané tvrdí, že ak súd skonštatuje\nnečinnosť resp. prieťahy v konaní orgánu verejnej moci, je povinný automaticky priznať\núčastníkovi takéhoto konania nemajetkovú ujmu v peniazoch. Takýto záver je nesprávny\na nemá oporu v citovanom zákone. Ak by zákonodarca mienil navrhovateľom uvedeným\nspôsobom finančne odškodňovať účastníkov konania za akúkoľvek nečinnosť resp. prieťahy\n\n9\n\nv konaní orgánu verejnej moci bez toho, aby bol účastník povinný vznik a rozsah\nnemajetkovej ujmy v bezprostrednej príčinnej súvislosti s uvedenou nečinnosťou alebo\nprieťahmi preukázať, premietol by tento zámer do príslušného ustanovenia zákona\nč. 514/2003 Z. z., čo však neurobil. Z týchto dôvodov sa odvolací súd s argumentáciou\nnavrhovateľa nestotožnil. Možno potom uzavrieť, že nakoľko navrhovateľ splnenie\npredpokladov na priznanie nemajetkovej ujmy v žalovanej výške 20.000 eur nepreukázal\na morálnu satisfakciu nežiadal, rozhodol súd prvého stupňa správne, keď jeho návrh\nna začatie konania zamietol.“\nNajvyšší súd sa v napadnutom rozhodnutí venuje v zásadnej miere procesnému\nodôvodneniu odmietnutia veci, preto ústavný súd nepovažuje za podstatné na túto časť\nsporu upriamovať pozornosť. Navyše aj samotná sťažovateľka napáda rozhodnutie\nnajvyššieho súdu najmä z dôvodu, že bolo vo veci vydané ako chronologicky posledné\na nereparovalo ňou vytýkané námietky proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd skúmal primárne ústavnú udržateľnosť napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu.\nČo sa teda napadnutého rozhodnutia krajského súdu týka, ústavný súd je toho názoru,\nže argumentácia sťažovateľky nezohľadňuje vecný rámec sporu, ale sústreďuje sa\nna spochybnenie časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vytrhnutej z kontextu.\nPodľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutie krajského súdu obsahuje\ndostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad\na závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\n\n10\n\nich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\naj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo\naj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nZ uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť smerujúcu proti napadnutému\nrozhodnutiu krajského súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\nPridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, ústavný súd poukazuje na to, že základné\npráva na súdnu ochranu (siedmy oddiel ústavy) „sú výsledkové“, to znamená, musí im\nzodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude\nspravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov\n(m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08, III. ÚS 196/2015).\nAj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03) obdobne ako\nz judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika,\nrozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú,\nči konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50 ústavy,\nresp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nKeďže napadnuté rozhodnutie krajského súdu nejaví znaky porušenia sťažovateľkou\noznačených práv zaručených ústavou a dohovorom, otázka negatívneho posúdenia\nprípustnosti dovolania pre spravodlivosť konania ako celku nebola otázkou podstatného\nvýznamu.\nÚstavný súd z uvedených dôvodov odmietol sťažnosť v časti smerujúcej proti\nrozhodnutiu najvyššieho súdu ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde).\nO ďalších návrhoch sťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu a napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu,\n\n11\n\nvrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie finančného zadosťučinenia a náhrada trov\nkonania) z dôvodu odmietnutia sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. novembra 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy v konaní", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ae3201f-37c3-4972-9687-0eabb6e7e2f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 585, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1"}, {"guid": "ussr:2c2d9347-519a-45df-854b-806bf3bc8871", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.196.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 196/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/2015 z 12. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-12", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.196.2015.1"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 272/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "d5b4dfef-8c88-45fa-8f6d-7a9ae5905ad4:70821885-7efd-4723-ae8d-7fba2c53f615", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1112240040.1", "spisova_znacka": "4Co/594/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/594/2014 z 15. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-12-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1112240040.1"}], "citovane_v": []}