{"guid": "ussr:281d3427-1551-4933-a356-24f4acb78dea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.517.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 517/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 517/2018 z 15. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. novembra 2018, sp. zn. II. ÚS 517/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.517.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-11-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/281d3427-1551-4933-a356-24f4acb78dea", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.517.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.517.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.517.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 517/2018-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o.,\nPajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,\ns. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Tomáš Kušnír, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 ECdo 10/2018 z 22. mája 2018\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o., o d m i e t a pre zjavnú\nneopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta\n2018 (v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu a dodatočne\n8. augusta 2018 v listinnej podobe, pozn.) doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EOS\nKSI Slovensko, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), ako aj svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a práva\nna účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 ECdo 10/2018 z 22. mája 2018 (ďalej aj\n„uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (oprávnená) sa návrhom\nna vykonanie exekúcie spísaným 30. marca 2017 u súdneho exekútora\n, exekútorský úrad,\n\n(ďalej len „súdny exekútor“),\n\na prostredníctvom neho doručeným 21. júna 2017 Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou\n(ďalej len „okresný súd“) domáhala proti\n, vymoženia sumy 3 500,90 € s príslušenstvom na základe rozhodcovského\nrozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, Vansovej 2,\nBratislava, sp. zn. SRSAspA 14810/2016 z 2. novembra 2016 (ďalej len „rozhodcovský\nrozsudok“), ktorý nadobudol právoplatnosť 13. marca 2017 a stal sa vykonateľným\n16. marca 2017. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnym exekútorom zaevidovaný\npod sp. zn. EX 15274/2017 a na jeho základe sa následne exekučné konanie na okresnom\nsúde viedlo pod sp. zn. 2 Er 625/2017.\n3. Okresný súd však uznesením sp. zn. 2 Er 625/2017 z 25. októbra 2017 (ďalej len\n„uznesenie okresného súdu“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie pre rozpor rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) so zákonom zamietol.\n4. Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu riadne a včas odvolanie –\nriadny opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn.\n4 CoE 222/2017 z 29. decembra 2017 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) tak, že\nuznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.\n5. Následne však sťažovateľka podala proti uzneseniu krajského súdu dovolanie –\nmimoriadny opravný prostriedok, ktorého prípustnosť vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n\n2\n\n„Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), a to z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nriešená nebola. Napriek tomu však bolo dovolanie sťažovateľky touto (ústavnou)\nsťažnosťou napadnutým uznesením najvyššieho súdu pre jeho neprípustnosť odmietnuté.\nUznesenie najvyššieho súdu bolo sťažovateľke doručené 4. júna 2018.\n6. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:\n«... Ako vyplýva z... opísaného skutkového stavu, sťažovateľ v konaní využil\nmimoriadny opravný prostriedok, ktorý NS SR v zmysle ust. § 447 písm. c) CSP v spojení\ns ust. § 202 ods. 4 EP odmietol.\n... Podľa ust. § 202 ods. 4 EP „Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora\nproti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné...“\n... Podľa ust. § 243h ods. 1 EP „Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,\nexekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných\ndo 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa\npoužijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.“\n... Podľa ust. § 48 ods. 1 EP „Exekučné konanie sa začína na návrh.“\nVzhľadom na skutočnosť, že novelou EP vykonanou zákonom č. 2/2017 Z. z.\nnadobudlo dňa 01.04.2017 účinnosť ust. § 202 ods. 4 EP, podľa ktorého dovolanie proti\nuzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné, je nevyhnutné posúdiť spornú\notázku, a teda či sa má prípustnosť dovolania posudzovať podľa novelizovanej právnej\núpravy alebo podľa právneho stavu platného do 31.03.2017. Zákon č. 2/2017 Z. z.\nk úpravám účinným od 01.04.2017 v prechodných ustanoveniach jasne určil, že exekučné\nkonania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.\nExekučné konanie predstavuje osobitnú súčasť či fázu civilného konania, ktoré musí\npodliehať časovému ohraničeniu. Moment začatia exekučného konania je stanovený tak, že\nsa začína dňom, keď bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. EP\nzačiatok exekučného konania nespája so žiadnym alternatívnym inštitútom ako samotným\nnávrhom doručeným súdnemu exekútorovi. V danom prípade bol návrh spísaný dňa\n30.03.2017 pred súdnym exekútorom... V preskúmavanej veci nebol rozhodujúci začiatok\ndovolacieho konania, nakoľko podaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku\n\n3\n\nnedochádza k začatiu nového exekučného konania. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje\nzároveň na poučenie dovolaním napadnutého uznesenia Krajského súdu, kde odvolací súd\npoučuje strany exekučného konania o prípustnosti dovolania. Vzhľadom na povinnosť\nústavne konformného výkladu pri riešení tejto otázky, a teda vzhľadom na rešpektovanie\nústavných princípov dôvery v platné právo a legitímneho očakávania ako aj dôvery\nv správnosť aktov orgánov verejnej moci, vrátane v nich obsiahnutého poučenia o možnosti\nopravných prostriedkov, považuje sťažovateľ za správne, aby sa prípustnosť dovolania\nposudzovala podľa právnej úpravy platnej v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie\nsúdnemu exekútorovi...»\n7. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.05.2018,\nsp. zn. 3 ECdo 10/2018 základné právo sťažovateľa na účinný opravný prostriedok\npred vnútroštátnym orgánom podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd porušené bolo.\n2. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.05.2018,\nsp. zn. 3 ECdo 10/2018 základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd porušené bolo.\n3. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.05.2018,\nsp. zn. 3 ECdo 10/2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konania\ndo 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n\n5\n\n13. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom\nbez ohľadu na to, že porušenia sa dopustili spôsobilé osoby pri plnení ich úradných\npovinností.\nIII.\n14. Aj keď sa sťažovateľka svojou sťažnosťou, resp. jej petitom dôsledkom zrejmej\nnesprávnosti\n\ndomáha\n\nvyslovenia\n\nporušenia\n\nňou\n\noznačeného\n\nzákladného\n\npráva\n\npodľa ústavy a práv podľa dohovoru „rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 22.05.2018, sp. zn. 3 ECdo 10/2018“, z ostatného obsahu sťažnosti a jej príloh\nje nepochybné, že má na mysli uznesenie najvyššieho súdu (sp. zn. 3 ECdo 10/2018\nz 22. mája 2018).\n15. Predmetom sťažnosti je teda namietané porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ako aj práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru uznesením\nnajvyššieho súdu.\n16. Kľúčová námietka sťažovateľky spočíva v tvrdení, že pokiaľ najvyšší súd\ns poukazom na prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 prvú vetu zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1. apríla\n2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) týkajúce sa posúdenia prípustnosti jej dovolania –\nmimoriadneho opravného prostriedku proti uzneseniu krajského súdu aplikoval § 202 ods. 4\nExekučného poriadku, v zmysle ktorého dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora\nproti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné, aplikoval nesprávnu\nprávnu normu, dôsledkom čoho toto dovolanie – mimoriadny opravný prostriedok\nsťažovateľky – bolo najvyšším súdom odmietnuté ako neprípustné arbitrárne.\n17. Totiž podľa presvedčenia sťažovateľky, pretože v danej exekučnej veci bolo\nexekučné konanie začaté podaním (spísaním) návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho\n\n6\n\nexekútora 30. marca 2017, toto exekučné konanie sa v zmysle prechodného ustanovenia\n§ 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku malo dokončiť podľa predpisov účinných\ndo 31. marca 2017, pričom predpisy podanie dovolania – mimoriadneho opravného\nprostriedku proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní nevylučovali, resp. tento\nmimoriadny opravný prostriedok bol prípustný.\n18. Ak teda najvyšší súd dovolanie sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu\npre neprípustnosť odmietol, podľa názoru sťažovateľky zasiahol do ňou označeného\nzákladného práva podľa ústavy, ako aj do ňou označených práv podľa dohovoru.\nIV.\n19. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n20. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,\nRecueil III/1997).\n\n7\n\n21. Ústavný súd preto v záujme preskúmateľnosti vlastnej rozhodovacej činnosti\npovažoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia uznesenia najvyššieho\nsúdu:\n«... Najvyšší súd... ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nv stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) oprávnená, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že\ndovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá\nCSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\n... Podľa CSP sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový\nporiadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak (viď § 2 CSP).\nZ hľadiska právnej úpravy prípustnosti dovolania „iným“ zákonom v zmysle § 2 CSP je tiež\nExekučný poriadok.\n... Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017\ndovolanie, ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom\nkonaní nie je prípustné.\n... V danom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané, ako aj dovolacie\nkonanie bolo začaté po 1. apríli 2017, teda za účinnosti Exekučného poriadku v znení\núčinnom od 1. apríla 2017. Na toto dovolacie konanie, z hľadiska prípustnosti dovolania,\nbolo preto potrebné aplikovať právnu úpravu, ktorá vylúčila prípustnosť dovolania proti\nuzneseniu vydanému v exekučnom konaní [viď aj rozhodnutia 3 ECdo 16/2017,\n5 Cdo2/2018... (správna spisová značka je 5 ECdo 2/2018, pozn.)... 6 ECdo 26/2017].\n... Najvyšší súd dovolanie oprávnenej, prípustnosť ktorého je ustanovením § 202\nods. 4 Exekučného poriadku (v znení od 1. apríla 2017) výslovne vylúčená, odmietol podľa\n§ 447 písm. c/ CSP...»\n22. Ústavný súd pred tým, ako pristúpi k preskúmaniu námietky vyplývajúcej\nz ústavnej sťažnosti sťažovateľky, považuje za potrebné poukázať na zmysel a účel princípu\nsubsidiarity, ktorým je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť\nvýlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im\nzverených kompetencií (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\n\n8\n\n23. Zásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu\ndo právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti\npreskúmavané (IV. ÚS 303/04). V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že\npri uplatňovaní tejto právomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n24. Je nepochybné, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí aj ochrana, ktorá sa\núčastníkovi konania (strane sporu) poskytuje v dovolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom\nsa na základe mimoriadneho opravného prostriedku domáha ochrany pred dovolacím súdom\nz dôvodov, ktoré výslovne upravuje procesné právo.\n25. V nadväznosti na uvedené ústavný súd najskôr rekapituluje relevantnú právnu\núpravu vzťahujúcu sa na prípad sťažovateľky. Z § 2 CSP vyplýva, že podľa tohto zákona sa\npostupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny\nsúdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak. Z hľadiska právnej úpravy prípustnosti\ndovolania sa „iným zákonom“ v zmysle § 2 CSP rozumie aj Exekučný poriadok.\n26. Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017) dovolanie\nani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie\nje prípustné.\n27. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017, konkrétne\npodľa § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k\nneustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa\npredpisov účinných do 31. marca 2017.\n28. Samotná otázka posúdenia podmienok na uskutočnenie dovolacieho konania\nvrátane posúdenia otázky prípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho\nsúdu ako dovolacieho súdu. Inými slovami, posúdenie tejto otázky je vecou zákonnosti a jej\n\n9\n\nvyriešenie v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku (resp. Exekučného\nporiadku), ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú ustanovovať podrobnosti o realizácii\nzákladného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy, v konečnom\ndôsledku\n\nnemôže\n\nviesť\n\nk\n\nzáveru\n\no porušení\n\noznačeného\n\npráva\n\nsťažovateľa.\n\nPre neprípustnosť dovolania najvyšší súd ani nemá právomoc preskúmavať dôvodnosť\ndovolania z hľadiska dovolateľom namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci\n(III. ÚS 226/2017).\n29. Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť\nsúdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané sťažovateľom,\nv dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať\nza porušenie označeného základného práva. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť\nposúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec\nboli naplnené (I. ÚS 145/2010).\n30. Všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho\ndokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné\núkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však\npovinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným\nspôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní\ndruhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni\nproti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05,\nIII. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).\n31. Z uvedených hľadísk ústavný súd preskúmal aj napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu. Z jeho odôvodnenia [a rovnako aj z odôvodnenia uznesenia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5 ECdo 2/2018 z 27. marca 2018 v inej obdobnej veci týkajúcej sa\nsťažovateľky, na ktoré najvyšší súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia (uznesenia)\nv tejto preskúmavanej veci medzi inými poukázal, pozn.] vyplynulo, že dovolaním\nnapadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané 29. decembra 2017 a dovolacie konanie\nbolo tiež začaté po 1. apríli 2017, teda už za účinnosti Exekučného poriadku, ktorý\n10\n\nprípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní výslovne vylučuje.\nK takému záveru ho viedol fakt, že prechodné ustanovenie vo vzťahu k opravným\nkonaniam, a teda ani k dovolaciemu konaniu, neurčilo žiadne pravidlo, a keďže uznesenia\nkrajského súdu i najvyššieho súdu boli vydané už za účinnosti novelizovanej právnej\núpravy, vychádzal z princípu okamžitej aplikability procesných noriem. Ústavný súd preto\nkonštatuje, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup\nnajvyššieho súdu (v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.), ktorý by nemal\noporu v procesných kódexoch, ktoré bol najvyšší súd v čase svojho rozhodovania povinný\nna daný prípad aplikovať. Zistiac, že dovolanie je ex lege neprípustné, rozhodol o ňom\nnajvyšší súd zákonom predpokladaným spôsobom, rešpektujúc pritom citovanú relevantnú\nprávnu úpravu, ako aj judikatúru ústavného súdu. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\ntak nevykazuje znaky arbitrárnosti a zjavnej nezlučiteľnosti jeho účinkov s obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie ktorých sťažovateľka namieta, a jeho\nprávne závery považuje ústavný súd za ústavne udržateľné (III. ÚS 276/2018).\n32. Rovnako ako v prípade namietaného porušenia už označených práv ústavný súd\nkonštatuje, že nezistil ani porušenie práva na účinný právny prostriedok nápravy podľa\nčl. 13 dohovoru. Jeho uplatňovanie musí totiž nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie\n(arguable claim) o porušení iného práva chráneného dohovorom (napr. rozhodnutie vo veci\nSilver a ostatní proti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak\nvzťahuje iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť\ntvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv zaručených dohovorom (Boyle a Rice proti\nSpojenému kráľovstvu, rozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rovnako nálezy ústavného\nsúdu sp. zn. III. ÚS 24/2010, sp. zn. IV. ÚS 325/2011 a sp. zn. I. ÚS 538/2013).\n33. Citovaná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva potvrdzuje zrejmú\nsúvislosť práva zaručeného čl. 13 dohovoru s ostatnými právami, ktoré dohovor zaručuje,\na keďže ústavný súd zistil, že k porušeniu práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru nedošlo,\nnemohol dospieť ani k záveru, že by najvyšší súd porušil sťažovateľkino právo zaručené\nčl. 13 dohovoru, keďže sťažovateľka všetky opravné prostriedky, ktoré mala podľa\nprocesných predpisov k dispozícii, využila. s\n11\n\n34. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n35. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že sťažovateľka bola oprávnená\ndomáhať sa ochrany svojich základných práv a slobôd sťažnosťou adresovanou ústavnému\nsúdu aj priamo proti právoplatnému uzneseniu krajského súdu, čo však v dvojmesačnej\nlehote vyplývajúcej z § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neurobila a ani v aktuálne\nposudzovanej sťažnosti priamo rozhodnutie krajského súdu nenamieta.\n36. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky\nv uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. novembra 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "exekúcia-exekučné konanie", "aplikácia právnych noriem", "exekúcia-poverenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4015fbc5-3b2e-4db8-bbbf-baf5becd8cad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.276.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 276/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.276.2018.1"}, {"guid": "ussr:146cc06e-d922-4c27-816c-a1e6730615c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.226.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 226/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 226/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.226.2017.1"}, {"guid": "ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367"}, {"guid": "ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:f89907e6-861e-4cc8-8825-c78ece516095", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 145/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 118, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f89907e6-861e-4cc8-8825-c78ece516095"}, {"guid": "ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03"}, {"guid": "ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 302/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 302/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 106/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ec25cfef-cf44-4042-880a-0915d2eb532e:433f230d-4dfd-4c0a-901e-7bb95271bbfa", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/625/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Er/625/2017 z 19. 3. 2018", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-03-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ec25cfef-cf44-4042-880a-0915d2eb532e:433f230d-4dfd-4c0a-901e-7bb95271bbfa"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:344e802c-9a7b-458c-9992-11aa725db16b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.550.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 550/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 550/2018 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.550.2018.1"}, {"guid": "ussr:ed71e34b-4653-4e56-bff3-e279f2e2b7c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.501.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 501/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 501/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.501.2020.1"}, {"guid": "ussr:08e1f861-5cc6-48e5-b645-f025026d59a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.113.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 113/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 113/2019 z 6. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-06", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.113.2019.1"}]}