{"guid": "ussr:3bbef5e8-8e9d-4b42-b277-1cb5fe495dc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.500.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 500/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 500/2018 z 17. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. októbra 2018, sp. zn. II. ÚS 500/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.500.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2018-10-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3bbef5e8-8e9d-4b42-b277-1cb5fe495dc0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.500.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.500.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.500.2018.1/text", "citacie_n": 13, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 500/2018-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n;\n;\n\n; a\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Jánom Kasenčákom, Juraja Fándlyho 7,\nŽilina, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nKrajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 3/2017 a jeho rozsudkom\nz 29. marca 2017 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 7 Cdo 192/2017 a jeho uznesením z 26. apríla 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n,\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\n,\n\na\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta\n2018 v elektronickej podobe doručená sťažnosť\n,\n\na\n\n,\n(ďalej len „sťažovatelia), ktorou\n\nnamietali porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 3/2017 a jeho rozsudkom z 29. marca\n2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cdo 192/2017 a jeho uznesením\nz 26. apríla 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Ako z podanej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, 7. júla 2004 bola na Okresnom\nsúde Žilina (ďalej len „okresný súd“) podaná spoločnosťou\n, Žilina (ďalej len „žalobca“), žaloba, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti\nsťažovateľom ako odporcom strpieť vstup žalobcu a vjazd jeho mechanizmov\nna nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná ako KN-E parcela č.\nv katastri nehnuteľností pre katastrálne územie\n\n, orná pôda, a zapísaná\n\nna liste vlastníctva č.\n\n(ďalej\n\nlen „dotknutá nehnuteľnosť“), s cieľom prevádzky, opravy a údržby nízkonapäťového\nvedenia vedeného cez túto dotknutú nehnuteľnosť sťažovateľov a zároveň sa zdržať\npoškodzovania nízkonapäťového vedenia a podporných bodov umiestnených na dotknutej\nnehnuteľnosti.\nPodľa tvrdenia žalobcu bola jeho právnym predchodcom na základe stavebného\npovolenia z 22. novembra 1965 vedená od roku 1977 nízkonapäťová sieť aj cez dotknutú\nnehnuteľnosť. Po tom, čo pôvodný žalovaný v I. rade v roku 1996 prerušil a strhol tri polia\nsekundárneho vzdušného vedenia na dotknutej nehnuteľnosti v dĺžke 100 m a demontoval\n\n2\n\ndva drevené podporné body, čím bol prerušený prívod elektrickej energie k rodinnému\ndomu v susedstve dotknutej nehnuteľnosti, sťažovatelia žalobcovi neumožnili opravu či\nobnovenie nízkonapäťového vedenia na dotknutej nehnuteľnosti.\nOkresný súd rozhodol o žalobe rozsudkom z 28. marca 2011, ktorý však bol\nna základe podaného odvolania krajským súdom zrušený, konanie bolo zastavené a vec bola\npostúpená na konanie a rozhodnutie Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky\n(ďalej len „ministerstvo hospodárstva“). Z dôvodu, že ministerstvo hospodárstva oznámilo\nsvoj nesúhlas s právnym názorom krajského súdu a postúpením veci, rozhodol v tomto\nspore o právomoc najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Rks 2/2012 z 31. januára 2013 tak,\nže vec patrí do právomoci okresného súdu.\nV ďalšom konaní rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn. 16 C 201/2004 z 29. júna\n2016 tak, že sťažovateľom uložil povinnosť strpieť vstup žalobcu a vjazd jeho\nmechanizmov na dotknutú nehnuteľnosť s cieľom prevádzky, opravy a údržby\nnízkonapäťového vedenia vedeného cez túto dotknutú nehnuteľnosť sťažovateľov\na v zostávajúcej časti žalobu zamietol.\n3. Rozsudok okresného súdu napadli sťažovatelia riadnym opravným prostriedkom,\nodvolaním, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok\nokresného súdu potvrdil a odvolanie odmietol.\nO podanom dovolaní sťažovateľov rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením\ntak, že dovolanie odmietol ako neprípustné. Uznesenie najvyššieho súdu bolo právnemu\nzástupcovi sťažovateľov doručené 4. júna 2018.\n4. V petite sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovatelia namietajú porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa ústavy a listiny, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa dohovoru, ako aj porušenie základného práva vlastniť majetok podľa ústavy\na považujú rozhodnutie okresného súdu, napadnutý rozsudok krajského súdu a napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu za arbitrárne. V sťažnosti sťažovatelia zopakovali svoje\nargumenty uvedené v dovolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu, pričom\nporušenie svojich práv odôvodnili tým, že okresný súd postupoval procesne nesprávne\npri vykonávaní dôkazov, keď nesprávne presúval dôkazné bremeno neexistencie stavebného\n\n3\n\npovolenia z roku 1965 na sťažovateľov ako žalovaných. Sťažovatelia sú presvedčení,\nže stavebné povolenie z roku 1965 na vedenie nízkonapäťového vedenia cez dotknutú\nnehnuteľnosť nebolo nikdy vydané, nenašlo sa ani v štátnom archíve a žalobca ho v konaní\nani nikdy nepredložil a nepreukázal tak vznik zákonného vecného bremena. Všeobecné\nsúdy prijali záver o existencii tohto stavebného povolenia na základe nepriamych dôkazov,\npričom z obsahu týchto žalobcom predložených listín nevyplýva žiadna súvislosť\nso sporným stavebným povolením. Všeobecné súdy svojimi rozhodnutiami „porušili\nprincíp právnej istoty, pretože priznali ochranu domnelým právam, ktorých domnelosť\nspočíva v nepriamom preukazovaní existencie administratívneho rozhodnutia štátu“.\nPodľa sťažovateľov je pochybné, či nízkonapäťové vedenie bolo vybudované v súlade\ns vtedy platnými zákonmi, a takýmto zásahom všeobecné súdy zlegalizovali čiernu stavbu.\nRozhodnutia všeobecných súdov by podľa sťažovateľov neobstáli pri teste\nproporcionality, pretože hrubým spôsobom zasahujú do ich vlastníckeho práva a obmedzujú\nho. Podľa názoru sťažovateľov mal okresný súd žalobu zamietnuť a žalobcu odkázať\nna stavebné konanie a podanie žiadosti o vydanie stavebného povolenia pre líniovú stavbu.\nOkresný súd však uložil sťažovateľom povinnosť strpieť vstup žalobcu a vjazd jeho\nmechanizmov na dotknutú nehnuteľnosť, čím obmedzil ich vlastnícke právo. Podľa čl. 20\nods. 4 ústavy pre obmedzujúci zásah do vlastníctva musia byť kumulatívne splnené štyri\npodmienky, pričom výrok rozsudku okresného súdu nespĺňa ani jednu z nich.\nObmedzenie vlastníckeho práva sťažovateľov podľa ich sťažnostného tvrdenia\nnebolo v nevyhnutnej miere, ale v miere, ktorá prekračovala nevyhnutnú mieru.\nRozhodnutie okresného súdu nebolo ani vo verejnom záujme. Obsah výroku je totožný\ns obsahom zákonného vecného bremena, na zriadenie ktorého však súd nemá právomoc,\npretože „súd môže vecné bremeno zriadiť iba podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.\nTým, že toto obmedzenie vlastníckeho práva sťažovateľov bolo uskutočnené v rozpore\ns § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. A to rozhodnutím súdu, tak toto obmedzenie\nvlastníckeho práva nebolo uskutočnené na základe zákona.“. Výrok rozsudku okresného\nsúdu navyše nestanovuje ani náhradu.\nRozsudok okresného súdu je podľa sťažovateľov v rozpore aj s čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd o práve pokojne\nužívať svoj majetok, pretože k obmedzeniu došlo v rozpore so zákonnými podmienkami.\n\n4\n\nSťažovatelia v odôvodnení ústavnej sťažnosti žiadajú aj priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia v sume 5 000 € pre každého z nich, odôvodňujúc to dlhodobým\nvedením sporu, počas ktorého sú vystavení právnej neistote, svojvôli žalobcu a tým\nspôsobenej psychickej záťaži.\n5. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia v petite sťažnosti navrhli, aby ústavný súd\nnálezom rozhodol, že postupom krajského súdu a jeho napadnutým rozsudkom, ako aj\npostupom najvyššieho súdu a jeho napadnutým uznesením boli porušené ich základné právo\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, základné právo vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Taktiež sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd zrušil napadnutý rozsudok\nkrajského súdu a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a aby priznal ich právnemu\nzástupcovi trovy konania.\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\n\n5\n\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok\npríčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy,\nak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,\nktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia\nalebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 288/05, II. ÚS 389/09, III. ÚS 288/2016).\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n11. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n\n6\n\nPodľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva\nje možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona\na za primeranú náhradu.\nIII.\n12. Ústavný súd sa najprv zaoberal tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovatelia\nnamietali porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSťažovatelia odôvodnili porušenie uvedených práv arbitrárnosťou rozhodnutí všeobecných\nsúdov, ktoré nesprávne vyhodnotili dôkazy strán sporu, ktoré boli pre vec podstatné, a tiež\ntým, že spôsob, akým právne vec posúdili, ako aplikovali jednotlivé ustanovenia, na ktorých\nrozhodnutie založili, bol svojvoľný, popierajúci ich účel a zmysel.\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa ústavy\na listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu\n13. Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným\nsúdom nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho\npred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).\n14. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu\n\nzlučiteľnosti\n\ntakejto\n\ninterpretácie\n\n7\n\na\n\naplikácie\n\ns\n\nústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 206/2015).\n15. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto\nprávach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\n16. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na obdobne aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa\nv jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom\nprávnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,\nktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon\n(IV. ÚS 77/02, II. ÚS 441/2018).\n17. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\n8\n\nIII. ÚS 209/04, II. ÚS 112/2018). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy\nposudzované so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko\nz 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n18. Krajský súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku, preberúc podstatnú\nčasť argumentácie okresného súdu, okrem iného uviedol:\n«Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci\nvznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej\ninštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie\ndanej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie\nodôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. účinného v čase rozhodnutia okresného\nsúdu...\n\nOdôvodnenie\n\nrozhodnutia\n\nokresného\n\nsúdu\n\nje\n\nvecne\n\nsprávne,\n\npričom\n\nv jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd\nv odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).\n... Odvolací súd nespochybňuje obsah vlastníckeho práva žalovaných ku KN-E\nparc. č.\n\n.. Obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme vyplýva z niektorých\n\nzákonov. Tak, ako správne konštatoval okresný súd v napadnutom rozhodnutí žalobcovi\n(resp. jeho vtedajšiemu právnemu predchodcovi ako energetickému podniku) vydaním\npovolenia na stavbu vedenia zo dňa 22.11.1965 za podmienok v tom čase účinnej právnej\núpravy (§ 22 ods. 3 zákona č. 79/1957 Zb.) vznikli oprávnenia prislúchajúce mu v zmysle\nust. § 22 ods. 1 tohto zákona, pričom povinnosť trpieť výkon takýchto jeho oprávnení\nzo zákona viazne na dotknutej nehnuteľnosti ako vecné bremeno (§ 22 ods. 5 zákona\nč. 79/1957 Zb.). I keď citovaný zákon v ust. § 22 ods. 3 zánik týchto oprávnení\nenergetického podniku, zodpovedajúcich zákonnému vecnému bremenu spojenému\ns nehnuteľnosťou, spája s právnou skutočnosťou „zrušenia vedenia“, prirodzene za takúto\npozitívnym právom vymedzenú právnu skutočnosť nemožno považovať fyzické odstránenie\nelektrického vedenia z pozemku žalovaných v dôsledku preukázaného protiprávneho\nkonania keďže v zmysle rímskej právnej zásady „z nepráva nemôže vzniknúť právo“\n(ex iniuria ius non oritur), právny stav nikdy nemožno založiť protiprávnym konaním.\nOprávnenia prislúchajúce právnemu predchodcovi žalobcu v zmysle vyššie uvedenej\n\n9\n\nzákonnej úpravy a s nimi spojené povinnosti trpieť ich výkon z titulu vecného bremena,\nzaťažujúceho dotknutú nehnuteľnosť (a preto všetkých jej vlastníkov), zostali výslovne\nzachované a nedotknuté i neskoršími zmenami právnej úpravy v oblasti energetiky,\ncitovanými v napadnutom rozhodnutí. Zákonné oprávnenia z tohto zákonného vecného\nbremena spojeného s predmetnou nehnuteľnosťou prislúchajú žalobcovi a s nimi spojené\nzákonné povinnosti zaťažujú žalovaných v rade 1/ až 4/ ako jej spoluvlastníkov.\nS poukazom na... odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu\nk napadnutému rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho\nspisu a s prihliadnutím na uvedené zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nezistil dôvod\nna to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého\nrozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku\nrozsudku sudu prvej inštancie, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia\n(veta prvá). Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaní v rade 1/ až 4/ ako spoluvlastníci...\nsú povinní strpieť vstup žalobcu a vjazd jeho mechanizmov na predmetnú nehnuteľnosť\nza účelom prevádzky, opravy a údržby nízkonapäťového vedenia vedeného cez túto\nnehnuteľnosť. Vlastnícke právo žalovaných k predmetnej nehnuteľnosti nebolo v konaní\nsporné. Správnym je tiež záver súdu prvej inštancie uvedený v odôvodnení napadnutého\nrozsudku o tom, že na výstavbu sporného nízkonapäťového vedenia bolo vydané stavebné\npovolenie, o čom svedčí výpis z indexu stavebných povolení vydaných v rokoch 1958 až\n1966 v okrese Žilina, vydaného Ministerstvom vnútra SR, Štátny archív v Bytči, pobočka\nŽilina, zo dňa 21.05.2010. V zmysle stavebného povolenia vydaného ONV Žilina č Výst.\n1989/1965-Gr. zo dňa 22. 11.1965 bola vykonaná stavba - elektrifikácia osád\na tiež\n\n1. časť... bola odovzdaná zápisnicou dňa\n\n17.12.1965 a dňa 20.12.1965 Stredoslovenským energetickým závodom, n.p. Žilina v zmysle\n§ 25 vládneho nariadenia č. 8/1956 Zb. a na základe kolaudačného riadenia udelil\nprevádzkové povolenie pod č. 608. Žalobca teda v konaní preukázal, že nízkonapäťová sieť\nvedená cez KN-E pare. č.\n\nv kat. úz.\n\n, miestna časť označená ako\n\n, bola vystavaná na základe stavebného povolenia vydaného v roku 1965. Sami\nodvolatelia v konaní uviedli, že žalovaná v rade 2/\n4/\n\ni nebohý starý otec\n\na žalovaná v rade\nsa stali spoluvlastníkmi predmetnej\n\n10\n\nnehnuteľností od roku 1969. Žalovaní preto nemohli byť účastníkmi predmetného\nstavebného konania z roku 1965. Na základe vyššie uvedenej argumentácie a skutkového\nstavu zisteného okresným súdom je nepochybné, že žalobcovi vzniklo zákonné vecné\nbremeno v zmysle ust. § 22 ods. 1 a 5 zákona č. 79/1957 Zb. vstupovať a vchádzať vozidlami\npri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní vedenia na príchodové\na priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté; odstraňovať\na okliesňovať stromovie prekážajúce vedenie. Toto vecné bremeno zoslalo nedotknuté aj\npo prijatí nového zákona č. 70/1998 Zb. v zmysle jeho prechodného ustanovenia § 42 ods. 2\na tiež zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike v zmysle jeho prechodného ustanovenia...\nV konaní bola preukázaná i skutočnosť konštatovaná okresným súdom, o tom, že\nelektrické vedenie v predmetnom spore v dotknutej časti bolo z pozemku žalovaných\nodstránené ešte v roku 1996 pôvodným žalovaným v rade 1/... Žalovaní odvtedy neumožnili\nžalobcovi opravu (obnovu) spornej časti elektrického vedenia na svojom pozemku a v čase\nvyhlásenia rozsudku okresného súdu na pozemku žalovaných už nezostali žiadne viditeľné\nznámky ani po odstránených stĺpoch z funkčného elektrického vedenia, čo mal okresný súd\npreukázané obhliadkou na mieste samom dňa 26.05.2016... Skutočnosť, že pôvodný\nžalovaný v rade 1/... v roku 1996 nelegálne demontoval 4 prepojky elektrického\nnízkonapäťového vedenia (za čo boli právoplatne odsúdení v trestnom konaní), neznamená,\nže došlo k zrušeniu tohto vedenia. Tak ako rozhodnutie o povolení na stavbu\nnízkonapäťového elektrického vedenia, rovnako aj rozhodnutie o jeho zrušení, patrí\ndo rozhodovania správnych orgánov v príslušnom administratívnom konaní. Rozhodnutie\npríslušného správneho orgánu o zrušení nízkonapäťového vedenia cez KN-E pare. č.\nnachádzajúcu sa v k.ú.\n\nžiaden zo žalovaných v konaní nepredložil. Navyše, ako\n\nuž bolo konštatované vyššie, ani pôvodný žalovaný v rade 1/. či jeho syn, nie sú a nikdy ani\nneboli subjektmi oprávnenými zrušiť toto vedenie jeho nelegálnom demontážou. V tomto\nsmere preto odvolací súd vyhodnotil argumentáciu žalovaných v rade 1/ a 2/ len ako\núčelovú obranu v spore, s cieľom vyhnúť sa zákonnej povinnosti, uloženej im napadnutým\nrozsudkom. Pre rozhodnutie v tejto veci bolo relevantným zistenie, že predmetná stavba\nbola v roku 1965 ešte skolaudovaná príslušným stavebným úradom a na základe\nkolaudačného rozhodnutia bolo právnemu predchodcovi žalobcu udelené prevádzkové\npovolenie pod č. 608. Za daných okolností sa jedná o legálne obmedzenie vlastníckeho\n\n11\n\npráva žalovaných vyplývajúce priamo zo zákona, čo správne konštatoval aj okresný súd\nv napadnutom rozsudku.\nPokiaľ odvolateľky v konaní namietali, že žalobca nepredložil do spisu stavebné\npovolenie vydané ONV Žilina č. Výst. 1989/1965-Gr. zo dňa 22.11.1965, (vydané za účelom\nelektrifikácie osád\n\na\n\n), ktoré už nemá\n\npo toľkých rokoch k dispozícii, aj túto ich námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\nExistenciu stavebného povolenia žalobca preukázal v konaní viacerými listinnými dôkazmi\ncitovanými v odôvodnení napadnutého rozsudku.\n... Žalobca v konaní tvrdil a preukázal existenciu sporného stavebného povolenia i\nzrealizovanie predmetnej stavby, ktorá bola následne riadne skolaudovaná, čím vyvrátil\ntvrdenia žalovaných o tom, že sa z jeho strany jednalo o čiernu stavbu.\n... Okresný súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom\na v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými\nv ust. § 132 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia okresného súdu, (aktuálne sú kritériá\nhodnotenia dôkazov predmetom úpravy § 191 ods. 1 CSP), súčasne spôsobom plne\nzodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich\nprocesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán,\nako aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom\na v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom\nv zmysle... aj správne a presvedčivo odôvodnil.»\n19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd\nargumentáciu sťažovateľov, podľa ktorej krajský súd v napadnutom rozhodnutí dôsledkom\nnesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov a nevysporiadania sa s ďalšími podľa ich\nnázoru pre rozhodnutie podstatnými okolnosťami dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského\nsúdu. Krajský súd prevzal podstatnú časť odôvodnenia z rozsudku okresného súdu, s ktorým\nsa v celom rozsahu stotožnil, a zároveň sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal aj\nso všetkými podstatnými odvolacími námietkami. Podľa názoru ústavného súdu\nodôvodnenie rozhodnutia krajského súdu je presvedčivé a zrozumiteľné a konanie\nnevykazuje znaky podstatných pochybení procesného charakteru. Skutočnosť, že\n\n12\n\nsťažovatelia sa s názorom krajského súdu nestotožňujú, nepostačuje na prijatie záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor,\npodľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n20. Napokon podľa názoru ústavného súdu už okresný súd dal jasnú, zrozumiteľnú\na vyčerpávajúcu odpoveď na všetky skutkovo (ako aj právne, pozn.) relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď, berúc do úvahy všetky podstatné okolnosti\nprípadu, ustálil, že predmetom sporu dotknutá časť vzdušného nízkonapäťového vedenia\ncez dotknutú nehnuteľnosť v spoluvlastníctve sťažovateľov bola zriadená na základe\nstavebného povolenia z roku 1965, a teda, že oprávnenia prislúchajúce právnemu\npredchodcovi žalobcu v zmysle zákonnej úpravy [zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode\na spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) v znení neskorších predpisov, pozn.] a s nimi\nspojené povinnosti strpieť ich výkon z titulu zákonného vecného bremena, ktoré zaťažuje\ndotknutú nehnuteľnosť a všetkých jej vlastníkov, zostali výslovne zachované a nedotknuté\naj neskoršími zmenami právnej úpravy v oblasti energetiky.\n21. Ústavný súd sa nestotožnil ani s jednou z ďalších námietok sťažovateľov,\nže všeobecné súdy v rozpore so svojou právomocou rozhodli výrokom (povinnosť strpieť\nvstup žalobcu a vjazd jeho mechanizmov na dotknutú nehnuteľnosť, pozn.), ktorý je svojím\nobsahom totožný s obsahom zákonného vecného bremena, a teda v rozpore so zákonom\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky\nzákonník“) zriadili vecné bremeno.\n22. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka je vlastník v medziach zákona oprávnený\npredmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.\nPodľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka\nnehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa\nzdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď\ns vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.\n13\n\nPodľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom\nnehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.\nPodľa § 151o ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka vznikajú vecné bremená\npísomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve,\nschválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.\nPodľa § 151p ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka vecné bremená zanikajú\nrozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.\n23. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny\n(elektrizačný zákon) v znení neskorších predpisov prislúcha energetickým podnikom\noprávnenie:\na) stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom\nz povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m²,\ns príslušenstvom (ďalej len „vedenie“), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné\nbody, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie;\nb) vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo\npri odstraňovaní vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú\nvedením priamo dotknuté;\nc) odstraňovať a okliesňovať stromovie prekážajúce vedeniu (§ 23 a § 24).\nPodľa § 22 ods. 5 uvedeného zákona povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených\nv odseku 1 viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.\n24. Podľa prechodného ustanovenia § 42 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike\na o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich\nužívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť\n1. septembra 2012, môže držiteľ povolenia v elektroenergetike alebo ním poverená osoba\nv nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích\nobjektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti.\n25. V posudzovanom prípade ide o zákonné (legálne) vecné bremeno, ktoré je\ninštitútom sui generis a patrí do okruhu verejného práva. Podstata zákonných (legálnych)\n14\n\nvecných bremien spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva,\nteda vymedzenie obsahu vlastníckeho práva prostredníctvom predpisu verejného práva.\nTieto zákonné vecné bremená predstavujú verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva\nv nadväznosti na § 123 Občianskeho zákonníka, ktorý limituje oprávnenie vlastníka\n„medzami zákona“. Obsahom zákonných vecných bremien je najmä právo zriaďovať\nna cudzích pozemkoch rôzne siete, vstupovať na cudzie pozemky s cieľom údržby týchto\nsietí a pod. Jedným z charakteristických znakov tzv. legálnych vecných bremien je, že ich\nrežim sa riadi vždy podľa predpisov, ktoré boli platné ku dňu ich vzniku. Napriek\nskutočnosti,\n\nže\n\npredchádzajúcich\n\nnový\n\nzákon\n\nzákonov\n\nruší\n\nzákon\n\nupravujúce\n\npredchádzajúci,\n\noprávnenia\n\nk\n\nzostávajú\n\ncudzím\n\nustanovenia\n\nnehnuteľnostiam\n\nprostredníctvom spätného odkazu stále aplikovateľné (rozsudok Krajského súdu\nv Košiciach, sp. zn. 3 Co 43/2008). Aj ústavný súd Českej republiky v jednom zo svojich\nnálezov (Pl. ÚS 25/04) konštatoval, že „Občanske právo definuje věcne břemeno jako\nprávo někoho jiného než vlastníka věci, které ho omezuje tak, že je povinen něco trpět,\nnečeho se zdržet nebo něco konat. Tzv. zákonná věcná břemena tento charakter mají také.“.\n26. V danom prípade považuje ústavný súd za preukázané, že všeobecné súdy\nnerozhodovali o zriadení vecného bremena, ale tým, že považovali za preukázané, že toto\nzákonné vecné bremeno vzniklo a stále trvá, na základe žalobného petitu rozhodli\no povinnosti vlastníka ako povinného z tohto vecného bremena strpieť úkony, ktoré\nv zmysle príslušných právnych predpisov stále sú oprávnením žalobcu ako oprávneného\nz tohto zákonného vecného bremena.\n27. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 od. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, ktorá by signalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich porušenia po prípadnom\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n\n15\n\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa ústavy\na listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu\n28. K namietanému porušeniu označených základných a iných práv uznesením\nnajvyššieho súdu malo podľa sťažovateľov dôjsť tým, že najvyšší (dovolací) súd napriek\nsťažovateľmi vytýkaným vadám a nesprávnostiam napadnutého rozsudku krajského súdu,\nv ktorých videli naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 431 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ich dovolanie ako neprípustné\nodmietol.\n29. Ústavný súd preskúmal aj napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, pričom nezistil\nžiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu nemajúci\noporu v zákone.\n30. Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol:\n«Žalovaní 1/ až 4/ namietajú porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 420\npísm. f/ CSP. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.\nf) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup\nsúdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej\npatriace procesné oprávnenia.\nPodstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických\nosôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky\nprávne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto\npráva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu\nnevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi\na predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo\nprocesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom\na dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov...\n\n16\n\nPojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho\nsúdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného\nrozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra\nprejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej\nprocesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní... Tento pojem\nnemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu\nčinnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie\nvšak konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť návrhom uplatneného nároku.\nPokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt\nprejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže\nbyť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť,\npresvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom\nna ktoré súd rozhodol...\n... Podstatná časť námietok žalovaných 1/ až 4/ sa týka nie procesného postupu,\nale právneho posúdenia veci. Najvyšší súd už ale podľa predchádzajúcej úpravy dospel\nk záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym\nposúdením...\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne\nprávne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej\nvtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny\nprávny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov\nvyvodil nesprávne právne závery.\nPodľa právneho názoru dovolacieho súdu nie je po 1. júli 2016 žiadny dôvod\npre odklon od vyššie uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci\nna možnosť uskutočňovať procesné oprávnenia niektorou zo strán civilného sporového\nkonania. Žalovanými 1/ až 4/ vytýkaná nesprávnosť právneho posúdenia veci nie je\nprocesnou vadou zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP a nezakladá prípustnosť\ndovolania podľa tohto ustanovenia (viď judikát R 24/2017).\n\n17\n\nZ týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovaných 1/ až 4/ nie\nje podľa § 420 písm. f/ CSP prípustné. Vzhľadom na to ich dovolanie odmietol podľa § 447\npísm. c/ CSP.»\n31. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia\nnajvyššieho súdu konštatuje, že najvyšší súd odôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne.\nPrávny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania je v napadnutom rozhodnutí\nzdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo vo vzťahu ku všetkým námietkam\nsťažovateľov. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia najvyšší súd dostatočným spôsobom\nuviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľov odmietnuť ako procesne\nneprípustné. Za situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru\no neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty\nsťažovateľov.\n32. Ústavný súd nepovažoval právny názor najvyššieho súdu, ktorým odôvodnil\nodmietnutie dovolania sťažovateľov, za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie za také,\nktoré by bolo založené na takom výklade jednoduchého práva, ktorý by popieral jeho účel\na zmysel, a nezistil teda príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením práv sťažovateľov\na postupom najvyššieho súdu pri rozhodovaní o ich dovolaní.\n33. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľov po jej predbežnom\nprerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v tejto časti odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy\n34. Sťažovatelia tiež namietajú, že napadnutým rozsudkom krajského súdu\na napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo aj k porušeniu ich základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy. Vychádzajúc z odôvodnenia sťažnosti, ústavný\nsúd konštatuje, že sťažovatelia namietajú porušenie ich základného práva vlastniť majetok\nv priamej príčinnej súvislosti s porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\n\n18\n\nods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, resp. ako dôsledok ich porušenia. Za týchto okolností, ak ústavný súd dospel\nk záveru, že napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa ústavy a listiny,\nako ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, nemožno uvažovať ani\no porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\n35. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľov po jej predbežnom\nprerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj v tejto časti odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\n36. Nad rámec k tomu ústavný súd ešte poznamenáva, že ďalšími námietkami\nsťažovateľov uvedenými v sťažnosti sa už bližšie nezaoberal z dôvodu, že údajné namietané\nporušenie práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uvedené v sťažnosti nie je zdôvodnené a navyše nie je premietnuté ani\nv petite sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Súc\nviazaný petitom sťažnosti, považuje ústavný súd namietané porušenie tých práv, ktoré\nsťažovatelia nepremietli do petitu vo vzťahu ku konkrétnemu porušovateľovi, len za súčasť\nich právnej argumentácie.\n37. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľov (zrušenie napadnutých rozhodnutí, priznanie trov konania)\nv uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. novembra 2018\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vlastníctvo-obmedzenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "vecné bremeno-zriadenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0e99880b-67c0-4b09-b9fd-be60adaa6acd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.441.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 441/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 441/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.441.2018.1"}, {"guid": "ussr:282d856f-bdfd-4838-b244-58a398261e41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.112.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2018 z 15. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-15", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.112.2018.1"}, {"guid": "ussr:32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1"}, {"guid": "ussr:45cb58d9-a82c-4778-9639-21acf4a86d6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 206/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 206/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1"}, {"guid": "ussr:0e33c309-f892-4189-a273-a456a2039016", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 389/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 389/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e33c309-f892-4189-a273-a456a2039016"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "06ab1806-757f-424f-a9fa-14619dc5e985:8f665628-256b-45ef-9fe4-0e449977abe8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012899589.1", "spisova_znacka": "5Rks/2/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Rks/2/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012899589.1"}, {"guid": "2118b253-5a96-4376-a581-cb8a1fa0b761:aff6ba3c-b24f-4c8e-bc44-0716b29d9f67", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8413200358.3", "spisova_znacka": "6Co/3/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/3/2017 z 18. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-12-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8413200358.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1b2b6b79-534e-45d8-a621-c38af580a868", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.289.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 289/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/2025 z 7. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.289.2025.1"}, {"guid": "ussr:dc89d79d-f863-4bb2-8a3d-4ed2386910a5", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2022", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2022 z 11. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc89d79d-f863-4bb2-8a3d-4ed2386910a5"}, {"guid": "7849ba06-1cbc-4621-acd7-8dc40abf2244:2b49fbbc-8852-44b8-b723-2ca6c428be9c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1114227143.1", "spisova_znacka": "3Cdo/34/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/34/2023 z 19. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1114227143.1"}, {"guid": "b80ad278-b647-45e2-a4d7-05a03cfbe82b:75602202-2baa-4fe1-97a3-db00b1670055", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8100899471.2", "spisova_znacka": "9Cdo/129/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/129/2023 z 29. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8100899471.2"}, {"guid": "38c3bac6-e7cf-4e3b-a56c-4c25966d0d52:71350a91-50c5-46e8-a69d-41ce4be9eb89", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1208222318.1", "spisova_znacka": "2Cdo/306/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/306/2020 z 30. 1. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1208222318.1"}, {"guid": "a1bd7711-3dcf-4a40-837d-6b0f6eda198a:0c2e76c5-2f89-4ca9-81d5-fb15c9c60aa5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3021200075.1", "spisova_znacka": "8Svk/16/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Svk/16/2023 z 29. 1. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3021200075.1"}, {"guid": "8364f1cb-7555-4935-b385-6a62631eaf09:9f40db1c-e0a3-42d6-978e-41045f38e0be", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1423203472.1", "spisova_znacka": "7Co/122/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/122/2025 z 15. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-10-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1423203472.1"}, {"guid": "36faa671-ccc6-479b-908c-1212003a253a:73019afd-9bea-4a08-9ef7-85a5b57207a7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8100899471.5", "spisova_znacka": "5Co/12/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/12/2025 z 29. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8100899471.5"}, {"guid": "4556cd9f-3578-4394-90d8-2a1e68d7dc2a:040e306c-47fa-4ac3-8c37-40d31df42e32", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8523200571.1", "spisova_znacka": "10Co/46/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/46/2024 z 29. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8523200571.1"}, {"guid": "bf2864d8-ed42-484e-9157-2fdf1f4f1401:74465d78-6926-4e98-b5e2-e43b99936b6a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2722201541.1", "spisova_znacka": "28Co/66/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/66/2024 z 22. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-07-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2722201541.1"}, {"guid": "25a69c74-5fdc-4a88-9be2-a4bc068027d3:a80e2fa3-b188-43c4-924d-0ea7b4d79e3d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5722202850.3", "spisova_znacka": "7Co/34/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/34/2024 z 9. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5722202850.3"}, {"guid": "c3d79cfe-b25a-4d19-8c95-4b3083144feb:bfa62230-22d6-4c60-88ea-d55adafeaaf0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6120325455.2", "spisova_znacka": "2Co/118/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/118/2023 z 26. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6120325455.2"}, {"guid": "ce30613d-ef55-4826-9a6b-bdee6addb00a:232733d0-1e43-4bfa-b685-3139f58b6c69", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2024:8523200571.7", "spisova_znacka": "3C/51/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 3C/51/2023 z 5. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "datum_vydania": "2024-06-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2024:8523200571.7"}]}