{"guid": "ussr:074ce4d2-11d0-458f-aaf4-5226f6511b41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.50.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 50/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/2019 z 6. 2. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. februára 2019, sp. zn. II. ÚS 50/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.50.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-02-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/074ce4d2-11d0-458f-aaf4-5226f6511b41", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.50.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.50.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.50.2019.1/text", "citacie_n": 20, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 50/2019-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2019\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Bartošom, Kollárovo\nnámestie 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresného súdu Bratislava III č. k. 49 Er 60/2017-136 zo 16. marca 2017 a uznesením\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 18 CoE 332/2017-318 z 30. augusta 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n, odmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n20. decembra 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\n\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu\nBratislava III (ďalej len „okresný súd“) č. k. 49 Er 60/2017-136 zo 16. marca 2017\na uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 18 CoE 332/2017318 z 30. augusta 2018, ktorou žiada vydať tento nález:\n„1. Základné právo spoločnosti\n\nna súdnu a inú právnu\n\nochranu upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a uznesením Okresného súdu\nBratislava III sp. zn. 49Er/60/2017 136 zo dňa 16. marca 2017 porušené bolo.\n2. Základné právo spoločnosti\n\nna súdnu a inú právnu\n\nochranu upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a uznesením Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 18CoE/332/2017-318 zo dňa 30. augusta 2018 porušené bolo.\n3. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 49Er/60/2017 136 zo dňa\n16. marca 2017 sa zrušuje a vec sa Okresnému súdu Bratislava III vracia na ďalšie\nkonanie.\n4. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/332/2017-318 zo dňa\n30. augusta 2018 sa zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Bratislave vracia na ďalšie konanie.\n5. Spoločnosti\n\nsa priznávajú trovy právneho zastúpenia\n\n390,05 EUR...“\n2. Ako zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z k nej pripojených príloh\nvyplynulo, sťažovateľka sa ako žalobkyňa žalobou z 18. júla 2016 v konaní\nna Rozhodcovskom súde Royal Development – RSRD, zzpo (ďalej len „rozhodcovský\nsúd“), pred rozhodcom Ing. Milošom Valachom domáhala proti 1)\n2)\n\na 3)\n\n,\n\nako žalovaným (ďalej aj\n\n„žalovaní“) zaplatenia sumy 91 675,04 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že\nobchodná spoločnosť\n\n,\n\n(ďalej len „\n\n“), sťažovateľke neuhradila časť pohľadávky za vykonanie diela – stavebných prác\nfakturovaných podľa zmluvy o dielo č. 09-12/TS z 23. októbra 2012 (ďalej len „zmluva\no dielo“) na stavbe Polyfunkčného bytového domu\n\n2\n\n, a to\n\nvo výške 91 675,04 €. Sťažovateľka uviedla, že spoločnosť\n\nje platobne\n\nneschopná, nemá majetok a jej konatelia, ako aj bývalí konatelia – žalovaní – sa nestarali\na nestarajú o problémy spoločnosti, ktoré vznikli v čase ich funkcie. Sťažovateľka si tak\nnedokáže vymôcť svoje pohľadávky z majetku spoločnosti\n\nUznesením\n\nOkresného súdu Bratislava I č. k. 6 K 51/2015-248 z 11. januára 2016, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť a vykonateľnosť 16. januára 2016, bol na majetok spoločnosti\nvyhlásený konkurz, správcom bol ustanovený\n\n,\n\n. Žalovaní konatelia konali nečestne, špekulatívne, nekonali\ns odbornou starostlivosťou, a tým porušili svoje povinnosti konateľov. S poukazom\nna § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len\n„Obchodný zákonník“) si preto sťažovateľka ako veriteľka spoločnosti\nuplatnila zaplatenie sumy 91 675,04 € s príslušenstvom vo vlastnom mene a na vlastný účet\nako náhradu škody proti jej konateľom. Sťažovateľka konštatovala, že právomoc\nrozhodcovského súdu je daná s ohľadom na rozhodcovskú doložku, ku ktorej pristúpili\nžalovaní ako konatelia spoločnosti\nspoločnosti\n\nv roku 2013 v súvislosti so záväzkom\n\n, ktorý rozhodcovská doložka pokrývala.\n\n3. Žalovaní sa v konaní pred rozhodcovským súdom bránili tým, že žiadnu škodu\nspoločnosti\n\nnespôsobili. Pokiaľ nebola sťažovateľke uhradená časť ceny\n\ndiela, bolo to dôsledkom vád a nedorobkov na diele (nedodržanie projektovej\ndokumentácie, zatekanie do podzemných garáží atď.), ktoré musela spoločnosť\nodstrániť na vlastné náklady, pretože tak neurobila sťažovateľka, a takto vzniknutú\npohľadávku si proti sťažovateľke následne započítala. Žalovaní namietali i právomoc\nrozhodcovského súdu pre neexistenciu platnej rozhodcovskej zmluvy. Poukázali i na to,\nže vzhľadom na začaté konkurzné konanie patrí uplatňovať nároky veriteľov na náhradu\nškody proti konateľom spoločnosti\n\niba správcovi konkurznej podstaty.\n\n4. Rozhodcovský súd rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RD 110/2016 z 28. októbra\n2016 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) žalobe sťažovateľky vyhovel a zaviazal\nžalovaných\n\nspoločne\n\na\n\nnerozdielne\n\nzaplatiť\n\nsťažovateľke\n\nsumu\n\n91\n\n675,04\n\n€\n\ns príslušenstvom, ako aj trovy konania (vo výške 2 457,56 €) a dvoch zo žalovaných\n\n3\n\ni poplatok rozhodcovskému súdu za podaný odpor a vznesené námietky (v sume\npo 6 939,60 €). Rozhodcovský súd dospel k záveru, že pohľadávka sťažovateľky\nproti spoločnosti\n\nbola preukázaná a preukázané bolo aj to, že žalovaní ako\n\nkonatelia tejto spoločnosti nepostupovali s odbornou starostlivosťou a spôsobili spoločnosti\nškodu, ktorú je oprávnená od nich priamo vymáhať sťažovateľka podľa § 135a Obchodného\nzákonníka. Hoci z tohto ustanovenia vyplýva, že „ak je na majetok spoločnosti vyhlásený\nkonkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej\npodstaty“, v tomto prípade sa musí rozhodcovský súd s ohľadom na účel zákona odkloniť\nod doslovného znenia tohto ustanovenia, pretože náhrada škody, ktorú si uplatňuje\nsťažovateľka, nijako nesúvisí s konkurzným konaním a vyhlásenie konkurzu na majetok\nspoločnosti\n\nnemá žiadny vplyv na aktívnu legitimáciu sťažovateľky\n\nv rozhodcovskom konaní.\n5. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť – podľa\ndoložky na ňom vyznačenej – 16. novembra 2016.\n6. Sťažovateľka ako oprávnená podala 11. januára 2017 proti žalovaným ako\npovinným návrh na vykonanie exekúcie na podklade tohto rozhodcovského rozsudku\npre vymoženie sumy 91 675,04 € s príslušenstvom. Okresný súd poveril vykonaním\nexekúcie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca (ďalej len „súdny exekútor“). Povinní\na\n\npodali návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu jej\n\nneprípustnosti a rozporu s verejným poriadkom, podali i námietky proti exekúcii a návrh\nna jej odklad. Dôvodili tým, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý bol\nvydaný v rozhodcovskom konaní napriek tomu, že išlo o spor, ktorý nie je možné\nrozhodovať v rozhodcovskom konaní, pretože rozhodcovským rozsudkom priznaná\npohľadávka mala byť prejednaná v konkurznom konaní. Priamo z § 135a Obchodného\nzákonníka vyplýva, že sťažovateľka nebola na podanie žaloby a vedenie rozhodcovského\nkonania aktívne legitimovaná. Neexistovala ani rozhodcovská zmluva, od ktorej by\nrozhodcovský\n\nsúd\n\nmohol\n\nodvíjať\n\nsvoju\n\nprávomoc.\n\nTúto\n\nskutočnosť\n\nnamietali\n\ni v rozhodcovskom konaní, no rozhodcovský súd túto námietku považoval za nedôvodnú.\nPriamo v zmluve o dielo medzi sťažovateľkou a spoločnosťou\n\n4\n\nsa žiadna\n\nrozhodcovská doložka nenachádza a nenachádza sa v nej ani odkaz na všeobecné obchodné\npodmienky sťažovateľky, ktoré majú obsahovať – podľa názoru rozhodcovského súdu –\nrozhodcovskú doložku. Všeobecné obchodné podmienky sťažovateľky neboli podpísané\npovinnými, navyše ako z nich vyplýva, účinnosť mali nadobudnúť až po uzatvorení zmluvy\no dielo, t. j. v rozhodnom čase ani neexistovali. Preukázané nebolo ani to, že by sa tieto\nvšeobecné obchodné podmienky stali súčasťou zmluvného vzťahu neskôr.\n7. Okresný súd uznesením č. k. 49 Er 60/2017-136 zo 16. marca 2017 exekúciu\nvyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení svojho rozhodnutia odcitoval § 3 ods. 1,\n§ 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase\nuzatvorenia zmluvy o dielo (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), podľa ktorých\nrozhodcovská zmluva je dohodou medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo\nniektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom\nprávnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, pričom rozhodcovská zmluva musí\nmať písomnú formu, inak je neplatná. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 146/2011 z 13. októbra 2011 (R 46/2012),\nv zmysle ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný\ntitul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň aj povinný\nskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy.\nĎalej okresný súd konštatoval, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá\nod existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má v zmysle § 44 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinnosť zisťovať rozpor exekučného titulu\nso zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že\nexekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola\nuzatvorená, ale aj to, či bola uzatvorená platne. Z rozhodcovského uznesenia\nrozhodcovského súdu sp. zn. RD 110/2016 zo 6. septembra 2016 exekučný súd zistil, že\nrozhodcovský súd založil svoju právomoc na článku XV. všeobecných obchodných\npodmienok spoločnosti\n\n, s rozhodcovskou doložkou: «Z uvedených\n\ndokladov vyplýva, že rozhodcovská zmluva nebola uzavrela vo forme osobitnej zmluvy (§ 4\n\n5\n\nods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.) ako jeden dokument podpísaný obidvoma zmluvnými\nstranami. Uvedená skutočnosť vyplýva aj priamo z textu exekučného titulu, keď\nrozhodcovský súd svoju právomoc zakladá výlučne len na článku XV.\n, ktoré boli vydané až po viac ako troch mesiacoch od dátumu uzatvorenia Zmluvy\no dielo č. 09-12/TS, ktorá bola uzatvorená dňa 23. 10. 2012 a z uvedeného dôvodu ani\nneobsahuje ani žiaden odkaz na ne. V celom texte rozhodcovského rozsudku nie je ani len\nzmienka o tom, ako mala byť rozhodcovská doložka medzi spoločnosťou\na oprávneným vlastne dohodnutá, keďže neexistuje rozhodcovská zmluva ako jeden\ndokument podpísaná zmluvnými stranami a ani žiadne vzájomne vymenene listy, ktoré by\nobsahovali rozhodcovskú zmluvu a označenie osôb, ktoré ju mali dohodnúť. Rozhodcovský\nsúd sa na strane päť rozhodcovského rozsudku obmedzil len na strohé ničím nepodložené\nkonštatovanie, že „žalovaná náhrada škody pochádza v priamej súvislosti so Všeobecnými\nobchodnými podmienkami\n,\nspoločnosti\n\nplatných od 01. 02. 2013, v ktorých\n,\n\na\n\nako konatelia\n\npristúpili k rozhodcovskej doložke. Tým, že túto rozhodcovskú\n\ndoložku akceptovali, sú priamo zodpovední v zmysle Obchodného zákonníka a § 135a ods. 5\nako konatelia za škodu, ktorú spôsobili v súvislosti so záväzkov spoločnosti, ktorý pokrývala\nrozhodcovská doložka.“ Rozhodcovský súd sa ďalej vôbec nevysporiadal s námietkou\npovinného v 2. rade, že Zmluva o dielo č 09-12/TS (23. 10. 2012) bola zo strany spoločnosti\npodpísaná len jedným konateľom spoločnosti, t j. v rozpore s dohodnutým\nspôsobom konania za právnickú osobu, nakoľko na právny úkon zaväzujúci právnickú\nosohu\n\nsa v čase podpisu predmetnej zmluvy vyžadoval spoločný úkon\n\naspoň dvoch konateľov. V tejto súvislosti konajúci sud poukazuje na rozsudok Najvyššieho\nsúdu ČR, sp. zn. 29 Cdo 659/00, v zmysle ktorého konatelia sú štatutárnym orgánom\nspoločnosti s ručením obmedzeným a ich konanie je priamym konaním právnickej osoby.\nPokiaľ konal pri uzavieraní kúpnej zmluvy len jeden konateľ, hoci mali konať obidvaja\nkonatelia, nekonala právnická osoba riadne svojim štatutárnym zástupcom a kúpna zmluva\nje z tohto dôvodu absolútne neplatná pre rozpor so zákonom. V zmysle citovaného právneho\nnázoru je tak Zmluva o dielo č. 09-12/TS, na základe ktorej si oprávnený uplatňuje svoj\nnárok, absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom. V zmysle vyššie uvedeného\nkonajúci súd dospel k záveru, že je nevyhnutné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, nakoľko je\n\n6\n\nvýkon exekúcie vedený na podklade nevykonateľného rozhodcovského rozsudku, nakoľko\nv prejednávanom prípade nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy žiadnym spôsobom ako\npredpokladá zákon, z uvedeného dôvodu nemohol spor prejednať rozhodcovský súd\na v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd\nakceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc\nrozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to\nnemal právomoc, išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky\npaktu.» Okresný súd preto exekúciu zastavil z dôvodu, že exekučný titul je v rozpore\nso zákonom [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 2, § 58 ods. 1\nExekučného poriadku].\n8. Sťažovateľka podala proti tomuto uzneseniu okresného súdu odvolanie, v ktorom\npoukázala na to, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľne a viditeľne nadŕža\npovinným. Argumentovala tým, že exekučný súd nie je oprávnený nijakým spôsobom\npreskúmavať existenciu rozhodcovskej zmluvy a je v celom rozsahu viazaný\nrozhodcovským rozsudkom. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok\npodľa zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je povinný exekúciu povoliť,\na pokiaľ povinný nedisponuje v čase podania svojich námietok právoplatným rozhodnutím\nsúdu, podľa ktorého bola odložená vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, exekučný súd\nje povinný zamietnuť všetky námietky vrátane návrhu povinného na odklad exekúcie.\nExekučnému súdu nepatrí posudzovať možnosť úspechu povinného v jeho žalobe o zrušenie\na odklad rozhodcovského rozsudku a nie je oprávnený posudzovať ani vznik a existenciu\nrozhodcovskej zmluvy. So všetkými námietkami povinných, ktorými sa zaoberal okresný\nsúd, sa vysporiadal už rozhodcovský súd vo svojom rozhodnutí, v ktorom presvedčivo\nodôvodnil svoju právomoc.\n9. Krajský súd uznesením č. k. 18 CoE 332/2017-318 z 30. augusta 2018 rozhodnutie\nokresného súdu ako vecne správne potvrdil a stotožnil sa v celom rozsahu s jeho\nodôvodnením. Nad rámec dôvodov rozhodnutia okresného súdu poukázal i na to, že\nsťažovateľka iniciovala rozhodcovské konanie až po tom, ako bol na majetok spoločnosti\nvyhlásený konkurz, hoci na podanie takéhoto návrhu bol vecne\n\n7\n\nlegitimovaný iba správca konkurznej podstaty, a navyše rozhodcovský súd rozhodol\nv priebehu plynúceho konkurzného konania na majetok spoločnosti\nnapriek tomu, že v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory, ktoré vzniknú\nv priebehu konkurzného konania.\n10. Uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 21. decembra 2018.\n11. Sťažovateľka sťažnosť na porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením okresného súdu č. k. 49 Er 60/2017-136 zo 16. marca 2017 a uznesením\nkrajského súdu č. k. 18 CoE 332/2017-318 z 30. augusta 2018 odôvodnila tým, že obe\nrozhodnutia sú nedostatočne odôvodnené a založené na ústavne nekonformnom výklade\naplikovaných ustanovení. Podľa názoru sťažovateľky boli vydané predčasne a sú\nnezákonné, pretože exekučný súd sa mal vysporiadať s námietkami povinných a mal\nexekúciu odložiť do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku\nvedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 21 Cr 30/2016. Sťažovateľka\npovažuje rozhodcovskú zmluvu za platne uzatvorenú, pričom poukázala i na to, že povinní\nnepodali na všeobecnom súde námietku právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4\nzákona o rozhodcovskom konaní proti pozitívnemu rozhodcovskému uzneseniu\no právomoci rozhodcovského súdu zo 6. septembra 2016, a tak sa táto otázka stala\nrozsúdenou a všeobecné súdy sú viazané rozhodnutím rozhodcovského súdu o svojej\nprávomoci.\n12. Sťažovateľka zároveň poukázala na nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 300/201854 z 5. septembra 2018, ktorý bol podľa jej názoru vydaný v obdobnej veci a v ktorom bolo\nústavným súdom zrušené uznesenie odvolacieho súdu potvrdzujúce prvostupňové\nrozhodnutie o zastavení exekúcie ako neprípustnej s poukazom na to, že súdy sa dostatočne\nnevysporiadali so záverom najvyššieho súdu vysloveným v uznesení sp. zn. 6 ECdo 7/2013\nz 26. júna 2013, z ktorého vyplýva, že „možnosť účastníka konania namietať nedostatok\nprávomoci rozhodcovského súdu a možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku v nespotrebiteľských veciach vylučuje skúmanie právomoci rozhodcovského súdu\n\n8\n\nv exekučnom konaní... pričom nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než\nspotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú\nzmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.“. Sťažovateľka\npoukázala i na to, že k tomu ústavný súd dodal, že po nadobudnutí účinnosti zákona\nč. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (1. januára 2015) «oddelením zákonnej\núpravy nespotrebiteľského a spotrebiteľského rozhodcovského konania, ku ktorému došlo\nzákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, sa markantným spôsobom zvýraznil\nrozdiel oboch týchto konaní spočívajúci predovšetkým vo zvýšenej ochrane spotrebiteľa\nako „slabšej strany“ v rámci zmluvného vzťahu a nadväzujúceho rozhodcovského konania.\nZároveň však nedošlo k zmene znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.».\n13. Sťažovateľka uviedla, že ani v jej veci neexistuje žiadna prekážka pre vedenie\nexekúcie proti povinným. Exekúciu nebol dôvod zastaviť, pretože exekučnému súdu nepatrí\nskúmať meritórnu stránku rozhodcovského rozsudku a ani existenciu a platnosť\nrozhodcovskej zmluvy (okrem objektívnej non-arbitrability § 1 ods. 3, 4 zákona\no rozhodcovskom konaní), ako ani prekročenie právomoci rozhodcovského súdu. Pretože\nrozhodcovský rozsudok v nespotrebiteľskej veci má rovnaké účinky ako právoplatný\nrozsudok súdu, neobstojí ani hypotéza krajského súdu o tom, že rozhodcovský rozsudok je\npaakt. Rozhodcovský rozsudok, ktorý nebol zrušený v konaní podľa § 40 zákona\no rozhodcovskom konaní, má zachované svoje právne účinky – opačný záver by bol\nobchádzaním tohto ustanovenia. Krajský súd navyše vôbec nevzal do úvahy, že prebieha\nkonanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. 21 Cr 30/2016 na Okresnom súde\nBratislava V, ktorý je jediným súdom, ktorému patrí právomoc preskúmavať rozhodcovský\nrozsudok.\n14. Sťažovateľka poukázala i na obsah súdnych rozhodnutí vydaných v súvisiacich\nkonaniach (ktoré zároveň predložila ústavnému súdu v prílohe svojej sťažnosti).\nV konaniach vedených o žalobách\n\na\n\nproti sťažovateľke o zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresnom súde Bratislava V\nsp. zn. 21 Cr 30/2016 a sp. zn. 29 Cr 27/2016 bol uznesením Okresného súdu Bratislava V\n\n9\n\nč. k. 21 Cr 30/2016-136 z 27. februára 2017 v spojení s uznesením krajského súdu č. k.\n2 CoR 6/2017-338 z 23. novembra 2017 a uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k.\n29 Cr 27/2016-116 zo 16. februára 2017 v spojení s uznesením krajského súdu č. k.\n3 CoR 4/2017-264 z 28. júla 2017 zamietnutý návrh povinných na odloženie vykonateľnosti\nrozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku podaný s odkazom na § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní. Ako z týchto\nrozhodnutí vyplýva, návrh na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku bol\nzamietnutý z dôvodu, že žalobcovia neuniesli bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno\no hroziacej hrozbe závažnej ujmy v prípade okamžitého výkonu rozhodcovského rozsudku.\nKrajský súd, rozhodujúc o odvolaniach v týchto veciach, zároveň poznamenal, že samotné\nposúdenie platnosti rozhodcovskej doložky je potrebné vykonať v konečnom rozhodnutí\no žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, no zároveň upriamil pozornosť Okresného\nsúdu Bratislava V i na to, že s otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy sa vysporiadal sám\nrozhodcovský súd, z čoho bude potrebné vychádzať. Sťažovateľka poukázala ďalej\ni na uznesenie Krajského súdu v Nitre ako súdu odvolacieho sp. zn. 2 CoE 41/2017\nz 30. júna 2017 vydané v konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany sp. zn.\n10 Er 116/2017, v ktorom sa rozhodcovský súd domáha proti žalovaným vymoženia\npoplatkov v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD 110/2016 podľa rozhodcovského rozsudku\nz 28. októbra 2016 vo výške 6 939,60 € za podaný odpor a vznesenie námietky\nv rozhodcovskom konaní. Krajský súd v Nitre týmto uznesením potvrdil ako vecne správne\nuznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 10 Er 116/2017-88 z 10. apríla 2017, ktorým\nboli námietky povinného proti exekúcii zamietnuté, bolo vyhovené námietkam povinného\nproti trovám exekúcie a bol povolený odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania\no zrušenie rozhodcovského rozsudku (v časti výroku o poplatkoch) na Okresnom súde\nBratislava V pod sp. zn. 21 Cr 1/2017. Krajský súd v Nitre sa v tejto veci stotožnil\ns názorom Okresného súdu Topoľčany, podľa ktorého je významné, že povinný nie je\nspotrebiteľom, pretože v takýchto prípadoch nie je súd oprávnený skúmať exekučný titul –\nrozhodcovský rozsudok podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku – a nie je oprávnený\nskúmať\n\nani\n\nexistenciu\n\nrozhodcovskej\n\nzmluvy\n\n(na\n\nrozdiel\n\nexekúcii\n\nvedených\n\nproti spotrebiteľom), a preto bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné námietky\npovinného proti exekúcii zamietnuť.\n\n10\n\n15. Ďalej sťažovateľka uviedla, že pokiaľ krajský súd poukázal na to, že na majetok\nbol vyhlásený konkurz, podľa názoru sťažovateľky ani táto skutočnosť\nnezakladá prekážku vedenia exekúcie a nezakladala ani prekážku vedenia rozhodcovského\nkonania, pretože nejde o rozhodovanie v spore, ktorý vznikol v priebehu konkurzného\nkonania [§ 1 ods. 3 písm. d) zákona o rozhodcovskom konaní]. Spoločnosť\nnebola účastníkom rozhodcovského konania a niet žiadneho dôvodu, aby\nsťažovateľka prišla o svoju aktívnu legitimáciu uplatňovať si svoju pohľadávku na náhradu\nškody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, pretože túto si je oprávnená vymáhať\nproti konateľom spoločnosti vo vlastnom mene a na vlastný účet. Navyše správca\nkonkurznej podstaty si žiadny nárok proti konateľom spoločnosti\nneuplatnil a aj z tohto dôvodu ostal zachovaný sťažovateľke. Podľa názoru sťažovateľky\nsprávcovi konkurznej podstaty síce patrí uplatňovať nároky na náhradu škody\nproti konateľom úpadcu, avšak iba také, ktoré sa týkajú všetkých veriteľov v konkurze –\nv tomto prípade však išlo o nárok sťažovateľky, ktorý sa týkal iba jej a žiadnym spôsobom\nsa netýkal ani konkurzného konania.\n16. Sťažovateľka zároveň požiadala ústavný súd o odloženie vykonateľnosti\nuznesenia krajského súdu, pretože hrozí, že žalovaní (povinní) sa zbavia svojho majetku,\ns ohľadom na rozhodnutia v súvisiacich konaniach vznikne úplný procesný chaos, ktorého\ndôsledkom bude i to, že sťažovateľka už v budúcnosti ani nebude môcť znova podať nový\nnávrh na exekúciu. Iba odkladom vykonateľnosti možno vylúčiť, aby nenastala nezvratná\nprocesná situácia nevymožiteľnosti pohľadávky sťažovateľky.\nII.\n17. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n11\n\n18. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n19. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n20. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n21. Sťažovateľka namieta porušenie týchto ustanovení ústavy a dohovoru:\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n22. Ako zo sťažnosti vyplýva, k porušeniu týchto ustanovení ústavy a dohovoru malo\ndôjsť jednak uznesením okresného súdu č. k. 49 Er 60/2017-136 zo 16. marca 2017 a jednak\nuznesením krajského súdu č. k. 18 CoE 332/2017-318 z 30. augusta 2018.\n\n12\n\n23. Ústavný súd sa zaoberal najprv tou časťou sťažnosti sťažovateľky, ktorou\nnamietala porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu\nč. k. 49 Er 60/2017-136 zo 16. marca 2017.\n24. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej praxi opakovane poukazuje na skutočnosť,\nže jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená\nna princípe subsidiarity. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nposkytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto\npráv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej\nprávomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť,\nale aj ústavnosť. Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak\nnie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\n25. Podstata a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je\na ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto\nsúvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (porovnaj m. m.\nIII. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013).\n26. Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy môže preto vzhľadom na princíp\nsubsidiárnej právomoci ústavného súdu zásadne smerovať iba proti právoplatnému\nrozhodnutiu orgánu verejnej moci, ktorý vo veci rozhodol po vyčerpaní všetkých opravných\nprostriedkov, resp. iných právnych prostriedkov nápravy, ktoré mal sťažovateľ k dispozícii\nv poslednom stupni (IV. ÚS 85/2013).\n27. Pokiaľ sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru uznesením okresného súdu č. k. 49 Er 60/2017-136 zo 16. marca 2017, proti\n\n13\n\ntomuto rozhodnutiu bolo prípustné odvolanie, o ktorom patrilo rozhodnúť krajskému súdu.\nSťažovateľka odvolanie podala a krajský súd o ňom i rozhodol uznesením č. k.\n18 CoE 332/2017-318 z 30. augusta 2018. Krajský súd bol teda orgánom, ktorý bol\noprávnený, ale aj povinný poskytnúť základným právam sťažovateľky ochranu v prípade\nzistenia, že okresný súd do nich zasiahol svojím postupom alebo rozhodnutím. Právomoc\nkrajského súdu rozhodnúť o odvolaní v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\nÚstavný súd preto túto časť sťažnosti sťažovateľky musel odmietnuť podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n28. Ústavný súd sa ďalej zaoberal sťažnosťou sťažovateľky na porušenie základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 18 CoE 332/2017-318 z 30. augusta 2018.\nK porušeniu označených práv sťažovateľky malo dôjsť tým, že krajský súd svoje\nrozhodnutie dostatočne neodôvodnil a založil ho na ústavne nekonformnej aplikácii\nustanovení Exekučného poriadku, Obchodného zákonníka a zákona o rozhodcovskom\nkonaní.\n29. Krajský súd uznesením č. k. 18 CoE 332/2017-318 z 30. augusta 2018 potvrdil\nodvolaním sťažovateľky napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne,\nstotožnil sa s jeho odôvodnením a uviedol:\n«V predmetnej veci ide o exekučné konanie, ku ktorému zásadne dochádza\nna základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu (tzv.\nexekučného titulu). Predmetom procesnej ochrany je v tomto konaní od súdu požadovaný\na súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva plynúceho z vykonateľného\nrozhodnutia, t. j. práva už judikovaného. Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu\npríslušného vykonateľného rozhodnutia. Titul, ako listina vydaná oprávneným organom\nmusí mat predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej\ndobe plniť. Teda každý titul musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej a súčasne\nmateriálnej povahy.\nMateriálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa\nktorého sa exekúcia vedie. Ide o to, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti,\n\n14\n\nboli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Táto\nobsahová určitosť musí byť daná u každého exekučného titulu do tej miery, že z neho musí\nbyť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Nie je možné, aby až exekučný súd zisťoval, čo\nmá byť exekúciou vymáhané. To je vecou konania oprávneného orgánu (nie exekučného\nsúdu) v konaní podľa právneho predpisu upravujúceho typ konania, v ktorom bol exekučný\ntitul vydaný. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti musí teda každý titul obsahovať presnú\nindividualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu\npovinnosť na plnenie a ostatne presne stanovenú lehotu na plnenie. Práve tieto náležitosti\nrobia titul vykonateľným. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím\nvykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak by bola exekúcia, ktorá tieto\npožiadavky nespĺňa, napriek tomu nesprávne vedená, musí byť, v každom štádiu konania\ni bez návrhu zastavená (§ 57 ods. 1 písm. a/ EP). Formálnu vykonateľnosť stanovuje\npredpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané.\nNiet sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2\npísm. d/ EP, teda vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Keďže ide o rozhodcovský\nrozsudok formálnu vykonateľnosť stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní.\nKeďže v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a v zásade\nnemožno pripustiť, aby „cestou námietok proti exekúcii boli uplatňované také formálne\nvady konania, z ktorého vzišiel právoplatný exekučný titul, ktoré vady môžu byť uplatňované\nlen opravným prostriedkom proti rozhodnutiu vo veci samej“ (R 48/1957), exekučný súd je\noprávnený a súčasne povinný skúmať (nie len pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie,\nale aj v jej priebehu, samozrejme v intenciách ustanovenia § 57 EP), či po formálnej\nstránke (§ 4 ZoRK) rozhodnutie vydal príslušný rozhodcovský súd v rámci svojej\nprávomoci. To znamená, že rieši len formálnu existenciu niektorej z foriem rozhodcovskej\nzmluvy medzi účastníkmi konania rovnako, ako je oprávnený posudzovať, či je formálne\nvykonateľný (§ 42 ods. 2 EP / pozri Zborník NS ČSSR IV. strana 776/). Exekučné konanie\nnie je prieskumnou inštitúciou základného konania, resp. náhrada jeho absencie\n(posudzovaním toho, čo je predmetom žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. a/ až j/ ZoRK, by\nexekučný súd prekročil rámec... úvah patriacich výlučne všeobecnému súdu riešiacemu\nžalobu podľa § 40 ods. 1 ZoRK a v podstate by /neprípustne/ nahrádzal pozíciu tohto súdu);\nak je exekučný súd povolaný k posúdeniu, či vykonávané rozhodnutie je materiálne\n\n15\n\nvykonateľné, sleduje len vlastné hľadiská výkonu, teda tie, ktoré sa spájajú s jeho faktickou\nvykonateľnosťou. Má teda oprávnenie zisťovať, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo\nveci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3) resp., či\nrozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd\nalebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Teda, či v prípade\nrozhodcovského rozhodnutia nejde o paakt. Je nutné prisvedčiť odvolateľovi, že v\nexekučnom konaní ďalší rozsah šetrenia dôvodov (predstavujúcich materiálnu stránku\ntitulu), exekučnému súdu nie sú zverené.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že oprávnený inicioval rozhodcovské konanie po tom,\nako bol na majetok spoločnosti\n\nvyhlásený konkurz, hoci na podanie\n\ntakéhoto návrhu nebol vecne legitimovaný, keďže podľa § 135a ods. 5 veta posledná\nObchZ, ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov\nspoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty. Teda vecná legitimácia podľa\nhmotného predpisu svedčí výlučne správcovi majetkovej podstaty úpadcu.\nRozhodcovský súd vo veci tohto návrhu oprávneného konal a rozhodol v priebehu\nplynúceho konkurzného konania na majetok spoločnosti\n\n, napriek tomu, že\n\ntáto kompetencia rozhodcovskému súdu nie je zverená, keďže v rozhodcovskom konaní\nnemožno rozhodovať spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného\nkonania. V danom prípade sa o takýto spor jedná, keďže spor bol iniciovaný v priebehu\nkonkurzného konania.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že cieľom ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom\nkonaní nie je poskytnúť dlžníkom neoprávnenú výhodu umožňujúcu im vyhnúť sa plneniu\nich povinností, ako sa nesprávne domnieva oprávnený, dôvodiac, že exekučný súd vydaním\nnapadnutého uznesenia povinným stranil a týchto neprimerane zvýhodnil. Cieľom súdneho\nprieskumu je zistiť, či exekučný titul vydal na to oprávnený orgán, čo je ostatne predmetom\nprieskumu i u iných aprobovaných titulov umožňujúcich viesť nútený výkon. Exekučný súd\nje, ako holo uvedené, pri rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí\n(osobitosti kauzy), oprávnený a povinný, vždy dôsledne skúmať, či prípadný nesúlad\nexekučného\n\ntitulu\n\nso\n\nzákonom,\n\nresp.\n\ndanosť\n\nprávomoci\n\nrozhodcovského\n\nsúdu\n\nna prejednanie a rozhodnutie vo veci predstavuje takú kolíziu dvoch alebo viacerých\nsubjektívnych práv, že pokračovanie v exekúcii by viedlo k stavu mimo právo.\n\n16\n\nKeďže odvolacím napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie akceptuje požiadavku\nzákona, odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov tohto rozhodnutia, čo do absencie\nlegitimácie rozhodcovského súdu a toto, ako vecne správne potvrdzuje.»\n30. Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\n31. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré\n\noznačil\n\nsťažovateľ, pre\n\nnedostatok vzájomnej príčinnej\n\nsúvislosti\n\nmedzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa\nnamietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia\nalebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,\npretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\n32. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\n\n17\n\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\n33. Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní\n\nzákonov\n\nviedli\n\nk\n\nrozhodnutiu,\n\nani\n\npreskúmavať,\n\nči\n\nv\n\nkonaní\n\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci\nv ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n34. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie\nje a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť\nvšeobecných súdov.\n35. Podľa judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06) nútený výkon\nsúdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je súčasťou\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Záver o tom, že\nsúdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu, vychádza z toho, že\nexekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa\nmaterializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto\n\n18\n\npoverenie (bez neho by súdna exekúcia nemala zákonný podklad a bola by absolútne\nneprípustná) potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekuuje v mene súdnej moci\n(čl. 142 ods. 1 ústavy).\n36. Z už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti\nzákladného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06) vyplýva, že súdna exekúcia\nvykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi\nspravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v čl. 46 až čl. 48 ústavy.\n37. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia krajského\nsúdu dospel k záveru, že krajský súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré boli nastolené\nsťažovateľkou v odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu. Z citovaného odôvodnenia\nuznesenia krajského súdu v spojení s odôvodnením okresného súdu je zrejmé, že všeobecné\nsúdy dostatočne vysvetlili svoje závery, ktoré ich viedli k záveru o nevyhnutnosti exekúciu\nzastaviť.\n38. Ťažiskovou námietkou sťažovateľky bolo tvrdenie o tom, že krajský súd nebol\noprávnený zaoberať sa rozhodcovskou zmluvou a jej platnosťou a pokiaľ na vec aplikoval\n§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, toto ustanovenie sa na ňu nevzťahovalo.\nSťažovateľka teda namieta arbitrárnosť a svojvôľu krajského súdu pri posudzovaní\nexistencie rozhodcovskej zmluvy, nesprávne vyhodnotený skutkový stav a nesprávne\nprávne posúdenie veci.\n39. Ústavný súd pripomína, že prvoradou úlohou všeobecných súdov a zmyslom\ncivilného konania je nachádzanie (hľadanie) hmotného práva a spravodlivé riešenie sporov\nmedzi účastníkmi. S touto požiadavkou sa žalobca obracia na súd s návrhom na začatie\nkonania (žalobou), a to isté od súdu očakáva aj strana žalovaná. Obdobne je to i v konaní\nexekučnom. Opakom hľadania spravodlivosti býva prepiaty formalizmus, keď súd vyloží\na použije právne predpisy, avšak v rozpore s ich zmyslom a účelom.\n\n19\n\n40.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nuž\n\nvyslovil\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk\n\nrozhodcovskému\n\nkonaniu\n\nv nespotrebiteľskej veci, že je povinnosťou exekučného súdu ex offo skúmať a prihliadnuť\nna zistenú nulitu aktu, ktorá je bez akýchkoľvek pochybností následkom vydania\nrozhodnutia orgánom, ktorý nedisponuje právomocou na rozhodovanie veci a splnenie tejto\npovinnosti exekučným súdom nemožno považovať za postup, ktorý je nad rámec jeho\nprávomoci (IV. ÚS 484/2018). Od tohto záveru sa ústavný súd nemá dôvod odchýliť ani\nv tejto veci.\n41. Obdobne – ako na to poukázal i okresný súd vo veci sťažovateľky – aj najvyšší\nsúd v uznesení sp. zn. 3 Cdo 146/2011 z 13. októbra 2011 uverejnenom v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 s poradovým\nčíslom 46 zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí\nza exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň\npovinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej\nrozhodcovskej zmluvy. Je to dôsledkom toho, že rozhodnutie, ktoré nie je exekučným\ntitulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Tak, ako\nnajvyšší súd ďalej v tomto rozhodnutí uviedol, súdna prax je jednotná v názore, že už\nv štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora\nna vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul)\nuvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho\nvydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný\ntitul) vykonateľné po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho\nkonanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí\nrozhodnutia – jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv\na povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).\n42. Okresný súd ani krajský súd pri skúmaní existencie rozhodcovskej zmluvy\n(doložky) neposudzovali vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu a ich postup\nnesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Všeobecné súdy tak aj podľa názoru ústavného\nsúdu boli oprávnené skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul\nz hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.\n\n20\n\n43. Vzhľadom na tento záver sa ústavný súd ďalej zaoberal dôvodmi, ktoré viedli\nokresný súd a krajský súd ku konštatovaniu neexistencie, resp. neplatnosti rozhodcovskej\nzmluvy tak, ako ich uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (už citované).\nTieto dôvody považuje ústavný súd za presvedčivé a vyčerpávajúce. Na tom nič nemôže\nzmeniť ani argumentácia sťažovateľky o tom, že povinní nenapadli uznesenie\nrozhodcovského súdu o vyslovení jeho právomoci. Tento názor sťažovateľky je potrebné\npovažovať za natoľko formalistický, že by poprel podstatu a zmysel založenia právomoci\nrozhodcovského súdu rozhodcovskou zmluvou a z nepráva by urobil právo, čo považuje\nústavný súd za prístup, ktorý nekorešponduje povinnosti všeobecných súdov nachádzať\nspravodlivé riešenie prejednávaných vecí.\n44. Pre úplnosť považuje ústavný za potrebné dodať – vo vzťahu k argumentácii\nkrajského súdu § 135a ods. 5 poslednou vetou Obchodného zákonníka – i to, že toto\nustanovenie je ustanovením natoľko jasne formulovaným, že dôvody odmietnutia jeho\naplikácie (tak, ako ich uviedol rozhodcovský súd) s poukazom na výkladové princípy nie sú\nnamieste. Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka „nároky spoločnosti na náhradu\nškody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti,\nak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti... Ak je na majetok\nspoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom\nsprávca konkurznej podstaty“. Zmyslom poslednej vety tohto ustanovenia je nielen\nvyriešenie otázky aktívnej legitimácie pre uplatnenie nárokov veriteľov po vyhlásení\nkonkurzu, ale i to, aby sa takto prípadne získané plnenie stalo súčasťou konkurznej\npodstaty. Neobstojí úvaha sťažovateľky, podľa ktorej toto ustanovenie nedopadá na prípady,\nkeď si iba jeden z veriteľov takto uplatňuje proti konateľom úpadcu nárok na náhradu\nškody. Je tomu tak preto, že právo uplatniť si z titulu náhrady škody proti konateľom nároky\npatrí jednak všetkým veriteľom a jednak i samostatne správcovi konkurznej podstaty,\npokiaľ po vyhlásení konkurzu zistí okolnosti odôvodňujúce takýto postup. Práve z tohto\ndôvodu je potrebné uzavrieť, že všetko takto prípadne získané plnenie patrí do konkurznej\npodstaty a nemôže patriť výlučne iba jednému z veriteľov, ktorý ma pohľadávku\nproti úpadcovi. Je tomu tak s ohľadom na zmysel a účel konkurzného konania, rovnosť\n\n21\n\npostavenia veriteľov v ňom, ako aj s ohľadom na povinnosť konateľov vykonávať svoju\nfunkciu s odbornou starostlivosťou. Aj to je preto jedným z dôvodov, pre ktorý nemôže\npatriť sťažovateľke po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka právo vymáhať si\nv exekučnom konaní predmetnú pohľadávku ako oprávnenej iba pre uspokojenie vlastnej\npohľadávky. Je to ostatne aj dôsledok konštrukcie § 135a Obchodného zákonníka, ktorý\nprávo na náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti konateľov priznáva v prvom rade\nspoločnosti, potom v tam stanovených prípadoch jej veriteľom a za splnenia podmienky\nvyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti už výlučne iba správcovi jej konkurznej\npodstaty.\n45. Ak sťažovateľka poukazovala na to, že v iných súvisiacich veciach rozhodol tenktorý všeobecný súd spôsobom, s ktorým sa sťažovateľka stotožnila, a že, naopak, v tejto\nveci rozhodli súdy odlišne, ústavný súd konštatuje, že nie je jeho úlohou zjednocovať\nrozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej praxe je vecou\nodvolacích súdov, resp. najvyššieho súdu (I. ÚS 199/07, I. ÚS 235/07).\n46. Pokiaľ sťažovateľka poukazovala na nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 300/201854 z 5. septembra 2018, v tejto veci ústavný súd sťažnosti vyhovel z dôvodu, že krajský súd\nako súd odvolací dostatočne neodôvodnil, resp. nevysvetlil, z akých dôvodov (skutkových\nči právnych) sa ním prejednávaná vec odlišuje od veci rozhodovanej najvyšším súdom\npod sp. zn. 6 ECdo 7/2013 (bod 25 odôvodnenia nálezu). Zároveň vo vzťahu k veci vedenej\npred ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 300/2018 je potrebné uviesť, že v tejto veci boli\nposudzované\n\nrozhodnutia\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\ntýkajúce\n\nsa\n\nsíce\n\nrozhodovania\n\nrozhodcovského súdu o žalobe smerujúcej proti konateľovi podľa § 135a ods. 5\nObchodného zákonníka, avšak v situácii, keď veriteľ mal svoju pohľadávku proti dlžníkovi\npriznanú skorším rozhodcovským rozsudkom, no najmä z okolností tejto veci nevyplýva, že\nby bolo rozhodcovské konanie vedené proti konateľovi dlžníka po vyhlásení konkurzu\nna majetok dlžníka. Pre úplnosť je potrebné dodať i to, že samotné uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 6 ECdo 7/2013 z 26. júna 2013 bolo vydané v spotrebiteľskej veci a bolo ním\nodmietnuté dovolanie oprávneného proti zastaveniu exekúcie.\n\n22\n\n47. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základného\npráva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý\nproces podľa čl. 6 ods. dohovoru. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n48. Pretože sťažnosť bola ústavným súdom odmietnutá ako celok, bolo už bez\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky vrátane jej návrhu na odklad\nvykonateľnosti rozhodnutia krajského súdu.\n49. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. februára 2019\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "výkon rozhodnutia", "zmluva-zmluva o dielo", "rozhodcovské konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6bed6cf4-9734-49a1-9d66-6e159fb65dd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.484.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 484/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 484/2018 z 13. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-13", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.484.2018.1"}, {"guid": "ussr:7d6d89fe-51df-4cff-bfaf-5e1061af666d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 300/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2"}, {"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:d84ded14-8742-4ca6-bd08-2ac721b1934a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 85/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 85/2013 z 7. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-07", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d84ded14-8742-4ca6-bd08-2ac721b1934a"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:719f4e0f-a588-4bda-a83a-bc5f8739819a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 235/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/07 z 22. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-22", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:719f4e0f-a588-4bda-a83a-bc5f8739819a"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:43256573-4cb6-4fb2-946a-b6ec763ef32e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 245/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 245/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43256573-4cb6-4fb2-946a-b6ec763ef32e"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "5b207c79-fa23-44a5-bd76-39ec69be0cf5:5e6a7140-2592-4e6d-8caf-1a21eb29cd64", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6715206306.1", "spisova_znacka": "2CoE/41/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/41/2017 z 28. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-03-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6715206306.1"}, {"guid": "a7db88e3-8c35-4859-b2b9-17eaff92eecd:9dc043ef-9b64-4f28-8919-e0a2fef01436", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Cr/1/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 21Cr/1/2017 z 28. 6. 2017", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2017-06-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a7db88e3-8c35-4859-b2b9-17eaff92eecd:9dc043ef-9b64-4f28-8919-e0a2fef01436"}, {"guid": "8d4432b0-7141-418a-a615-61226d4eda98:ddfb8f4a-387d-4c57-9f85-b2b740a864cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Er/116/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 10Er/116/2017 z 10. 4. 2017", "sud": "Okresný súd Topoľčany", "datum_vydania": "2017-04-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8d4432b0-7141-418a-a615-61226d4eda98:ddfb8f4a-387d-4c57-9f85-b2b740a864cf"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:680e2678-f37d-4335-9c8c-40e2a592efac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.514.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 514/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.514.2024.1"}, {"guid": "ussr:82cd7209-f40d-4f25-a104-2d247b62fdc1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.195.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.195.2023.1"}, {"guid": "ussr:e165e61b-efbd-4484-b6c3-12429477ca1a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.524.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 524/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 524/2022 z 9. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-09", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.524.2022.1"}, {"guid": "ussr:b66122c1-4132-45c1-8074-d021ffa143f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.106.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 106/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.106.2022.2"}, {"guid": "ussr:6b48cf4e-8819-43e8-a405-532f7fd282d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.474.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 474/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 474/2021 z 2. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.474.2021.1"}, {"guid": "ussr:36ab66ca-96b8-435e-ae79-4aa1788d3188", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.607.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 607/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 607/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.607.2021.1"}, {"guid": "ussr:01030f55-7dc7-4ff4-b1a8-b68cfcf5c904", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.228.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 228/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 228/2021 z 1. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.228.2021.1"}, {"guid": "ussr:596485e2-e910-4a57-a302-38ba9ff66581", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.148.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 148/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 148/2020 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.148.2020.1"}, {"guid": "ussr:45a9e467-2b2e-474c-bd0c-e76a0c1c98b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.22.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/2020 z 13. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.22.2020.2"}, {"guid": "ussr:737d16c5-e15c-4064-a25b-769abf922df6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.146.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 146/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 146/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.146.2020.1"}, {"guid": "ussr:bf4c1d39-6d6b-4217-9441-d93984187500", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.43.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 43/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 43/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.43.2020.1"}, {"guid": "ussr:c0138099-9ccf-4af9-9bb9-38fa1ec19e91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.375.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 375/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 375/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.375.2019.1"}, {"guid": "ussr:81701416-67f8-491a-a8be-de52c3aecde0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.381.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 381/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 381/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.381.2019.1"}, {"guid": "d93c5b47-ae7d-4978-819c-22756abc6319:44f5deab-60c1-4a63-ac42-1944974ae982", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201180.1", "spisova_znacka": "BA-6S/190/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/190/2022 z 14. 8. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-08-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201180.1"}, {"guid": "e10f184c-9584-4b37-b8e2-e15129101302:f637ba46-1b0b-4f7b-96b1-48d5f0824b68", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8123211425.1", "spisova_znacka": "18Co/43/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/43/2024 z 4. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8123211425.1"}, {"guid": "e9d47b31-a10c-4ab1-8227-a57a000a1b99:46122e3b-448c-4772-8e98-90d3023f1285", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8322202108.2", "spisova_znacka": "5Co/58/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/58/2024 z 27. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8322202108.2"}, {"guid": "7ee0d884-259d-4bae-bb4d-15b995fe68bd:cb59562a-94d6-4c50-b3d3-e6f287fd40fb", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8116205420.4", "spisova_znacka": "5Co/70/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/70/2023 z 27. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8116205420.4"}, {"guid": "814abf39-fc8f-44db-b8d4-80e4ff5348d9:1714299e-8533-4c4c-9c23-631a6ab5dbc0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1516216144.2", "spisova_znacka": "22CoR/1/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoR/1/2023 z 11. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1516216144.2"}, {"guid": "2debe55c-fb31-4549-953e-c2588575e85a:8484c2ef-e815-4d3a-bfa1-e7b1c825debc", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6118318778.14", "spisova_znacka": "37Ek/1206/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1206/2018 z 13. 8. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6118318778.14"}, {"guid": "e7608e84-ce04-460c-b42f-c1cad6d00e8f:07d09e27-8723-40f0-b4cf-7e4c2b480115", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6122448100.3", "spisova_znacka": "67Ek/2925/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/2925/2022 z 16. 7. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-07-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6122448100.3"}]}