{"guid": "ussr:cdcb7844-1875-45bc-bacc-fcbdf5c156ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.499.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2018 z 17. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. októbra 2018, sp. zn. II. ÚS 499/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.499.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-10-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cdcb7844-1875-45bc-bacc-fcbdf5c156ab", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.499.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.499.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.499.2018.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 499/2018-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti PARKONA, spol. s r. o., Obrancov\nmieru 6, Prešov, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o.,\nCimborkova 13, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Matej Kukura, PhD., vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7 Sžo 56/2016 z 25. apríla 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nPARKONA,\n\nspol.\n\ns r.\n\no.,\n\nodmieta\n\npre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. júla 2018\ndoručené elektronické podanie podpísané zaručeným (teraz kvalifikovaným, pozn.)\nelektronickým podpisom JUDr. Mateja Kukuru, PhD., konateľa obchodnej spoločnosti\n\nIURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, ktorým v mene svojho klienta obchodnej\nspoločnosti PARKONA, spol. s r. o., Obrancov mieru 6, Prešov (ďalej len „sťažovateľka“),\npodal sťažnosť vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 7 Sžo 56/2016 z 25. apríla 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa správnou žalobou podanou\nKrajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) domáhala preskúmania zákonnosti\npostupu Národného inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice (ďalej len „žalovaný“),\na jeho rozhodnutia č. OPS/BEZ/2015/2853 O-76/2014 z 27. marca 2015 (ďalej len\n„rozhodnutie o odvolaní“), ktorým bolo na základe sťažovateľkou podaného odvolania\npotvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava (ďalej len „správny orgán“)\nč. 133/14/Ph, 4318/2014 z 10. decembra 2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).\nPrvostupňovým rozhodnutím bola sťažovateľka uznaná za zodpovednú za porušenie\nzákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci\na nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, čím naplnila skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ustanovení\nzákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z.\no nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, za čo jej správny orgán uložil pokutu v sume 5 000 €.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 2 S 20/2015-60 z 11. marca 2016 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“) zrušil rozhodnutie o odvolaní v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd na základe odvolania žalovaného proti rozsudku krajského súdu\nnapadnutým rozsudkom zmenil rozsudok krajského súdu tak, že žalobu sťažovateľky\nzamietol.\n3. Sťažovateľka zhrnula, že najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku\nv podstatnom uviedol: „... (najvyšší súd, pozn.) považuje ďalšie tvrdenia žalobcu, ktoré\n\n2\n\nurobil s časovým odstupom od kontroly, za účelové. Najvyšší súd sa stotožňuje so závermi\nvyjadrenými v rozhodnutí o odvolaní, že fyzické osoby prítomné na pracovisku žalobcu\nvykonávali v čase kontroly závislú prácu, keď tvrdili, že majú založený písomne\npracovnoprávny vzťah. Najvyšší súd nemôže prihliadať na argument žalobcu, že ide\no súkromnú činnosť príbuzného konateľa, teda akúsi výpomoc, v takejto situácii. Najvyšší\nsúd sa nestotožnil s názorom krajského súdu, že informácie poskytnuté fyzickými osobami\no dobe výkonu práce pre žalobcu mali informatívny charakter. Najvyšší súd ďalej poukazuje\nna to, že informácie, ktoré poskytli fyzické osoby dňa 2. mája 2014 boli zistené postupom\npodľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z. a v správnom konaní a ani v súdnom prieskume\nneboli relevantne spochybnené, keď žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by obsah\ninformácií spochybnil. Najvyšší súd nezistil, že obsah zistení správnymi orgánmi obsiahnutý\nv zápisniciach o podaní informácie z 2.5.2014 bol nedostatočný pre rozhodnutie vo veci a\nže je potrebné, aby sa fyzické osoby vyjadrili k ďalším okolnostiam, ktoré ani žalobca\nbližšie nešpecifikoval. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu nemôžu spochybniť ani\nnásledné tvrdenia žalobcu a predloženie potvrdenia o náhlom lekárskom ošetrení u zubára\n2. mája 2014 v Prešove. Pre posúdenie veci bolo irelevantné vyhodnocovať tento listinný\ndôkaz vzhľadom na uvedenie skutkového tvrdenia až s časovým odstupom po vykonaní\nkontroly. Najvyšší súd súhlasí s tým, že na danú vec nemožno aplikovať ust. § 2a ods. 1\nzákona č. 82/2005 Z. z. Ďalšie argumenty a tvrdenia žalobcu uvádzané v časovom odstupe\nod vykonania kontroly a vyhotovenia protokolu o kontrole, najvyšší súd považoval\nza účelové, ktorých cieľom bolo dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keď tieto\nnásledné tvrdenia neboli urobené bezprostredne po vykonaní kontroly, preto nie je možné\nvylúčiť, že prípadné vykonanie svedeckých výpovedí fyzických osôb prítomných\nna pracovisku v čase kontroly by mohlo byť niekým ovplyvnené.“\n4. Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že „V konaní pred správnymi orgánmi nebolo\nnariadené ústne pojednávanie, na ktorom by boli vypočutí svedkovia a konateľ našej\nspoločnosti, napriek tomu, že sa toho naša spoločnosť dožadovala. Takýmto postupom\nsprávnych orgánov bolo našej spoločnosti odopreté, aby sme náležite uplatňovali svoje\nprocesné práva, napr. právo dosiahnuť predvolanie na vypočúvanie svedkov, právo klásť\nvyslúchaným svedkom otázky...“ a že „Zo strany správnych orgánov nebol dostatočne\n\n3\n\na zákonným spôsobom zistený skutkový stav veci a následne boli na základe týchto\nnedostatočných a nesprávnych skutkových zistení vyvodené nesprávne právne závery\n(v otázke naplnenia znakov závislej práce a aplikácie ust. § 2a zákona o nelegálnej práci).\nNajvyšší súd pochybil a porušil naše vyššie označené práva, ak neprihliadol na túto\nzávažnú vadu, resp. sa s týmto postupom a právnymi závermi správnych orgánov\nstotožnil.“.\n5. Sťažovateľka v sťažnosti najvyššiemu súdu vytkla, že sa v napadnutom rozsudku\n„nevysporiadal so zásadnou námietkou našej spoločnosti, v zmysle ktorej v konaní\npred správnymi orgánmi neboli dodržané procesné práva našej spoločnosti vyplývajúce\nz článku 6 Dohovoru, z ktorého dôvodu bolo dokazovanie pred správnymi orgánmi\nnezákonné a správne orgány rozhodovali na základe nedostatočne zisteného skutkového\nstavu. Pritom aj v rozsudku krajského súdu, ktorý najvyšší súd preskúmaval, je uvedený ako\ndôvod zrušenia rozhodnutia správneho orgánu aj skutočnosť, že na danú vec bolo potrebné\naplikovať článok 6 ods. 1 Dohovoru a vzhľadom na špecifické okolnosti prípadu je potrebný\npresný výklad ustanovenia § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. za použitia tak článku\n6 Dohovoru, ako aj článku 152 ods. 4 Ústavy. Najvyšší súd nedal na túto zásadnej právnu\notázku v napadnutom rozhodnutí žiadnu odpoveď a nijako sa ňou v odôvodnení svojho\nrozhodnutia nezaoberá.“.\n6. Sťažovateľka preto zastáva názor, že napadnutým rozsudkom „došlo k porušeniu\nnašich základných práv a slobôd, konkrétne práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.“.\n7. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti\nrozhodol týmto nálezom:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu v zmysle ustanovenia článku 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivý súdny proces v zmysle\nčl. 6 ods. 1 a ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\n\n4\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. apríla 2018, sp. zn. sp. zn. 7Sžo/56/2016,\nporušené bolo.\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. apríla 2018, sp. zn.\n7Sžo/56/2016, sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 390,50 €\nk rukám advokátskej kancelárie IURISTICO s. r. o. so sídlom... do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti nálezu.“\n8. Podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľka\nelektronickým podaním z 23. augusta 2018, podpísaným zaručeným elektronickým\npodpisom Mgr. Michaely Gočovej, advokátky a prokuristky obchodnej spoločnosti\nIURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, tiež navrhla, aby ústavný súd rozhodol\no dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu.\nSťažovateľka svoj návrh odôvodnila takto: „Povinnosť úhrady uloženej pokuty vo výške,\nktorá pre sťažovateľa nie je nezanedbateľná, by pre sťažovateľa znamenala citeľný\nnegatívny zásah do jeho podnikateľskej činnosti a schopnosti plniť svoje ostatné záväzky\nvo vzťahu k obchodným partnerom a zamestnancom spoločnosti. Na druhej strane odloženie\nvykonateľnosti napadnutého rozsudku neprinesie vznik žiadnej ujmy a nie je v rozpore\ns dôležitým verejným záujmom.\nVzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Ústavný súd SR vydal dočasné\nopatrenie, ktorým odloží vykonateľnosť napadnutého rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 25. apríla 2018, sp. zn. 7Sžo/56/2016 do právoplatného rozhodnutia\no podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľa.“\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n5\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Ústavný súd je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti)\na v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach\na v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho\nprávomocí je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu\nna začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 49 a nasledujúce zákona o ústavnom\nsúde). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu\nmusí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu.\nÚstavný súd je potom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde). Osobitne to platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich\nzákladných práv a slobôd zastúpené advokátom (III. ÚS 334/09).\n12. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky náležitosti\nkvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom. Poskytnutie ochrany ústavnosti\nústavným súdom však predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných predpokladov\na podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom predpísaných\nnáležitostí sťažnosti (m. m. III. ÚS 663/2014).\n\n6\n\n13. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa\nústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,\nprípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,\nodôvodnenie\n\nnávrhu\n\na\n\nnavrhované dôkazy.\n\nNávrh\n\nmusí\n\npodpísať\n\nnavrhovateľ\n\n(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.\n14. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným\nprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že\nsa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.\n15. Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak\na povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane\nustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) alebo Trestného poriadku.\n16. Podľa § 92 ods. 1 CSP zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne\nsplnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony.\n17. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe\nalebo v elektronickej podobe.\n18. Elektronickým podaním sa rozumie podanie urobené elektronickou poštou\nprostredníctvom\n\nmailovej\n\nsprávy\n\nalebo\n\nprostredníctvom\n\nelektronických\n\nschránok\n\npodľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej\nmoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), prípadne prostredníctvom\nelektronického formulára pre elektronické podanie sprístupneného v module elektronických\nformulárov.\n19. Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe\nbez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo\n\n7\n\nv elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí\nsúdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania\nnevyzýva.\n20. Na internetovej stránke ústavného súdu ˂www.ustavnysud.sk˃ v sekcii\n„Elektronické služby“ sa okrem linku na formulár na elektronické podanie na začatie\nkonania pred ústavným súdom, ktorým možno iniciovať všetky typy konaní upravených\nv prvom oddiele siedmej hlavy ústavy patriacich do právomoci ústavného súdu, nachádza aj\nupozornenie v tomto znení: „Elektronické podanie na začatie konania pred Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky musí podávajúci podpísať kvalifikovaným elektronickým\npodpisom (KEP). V prípade, ak podanie podáva právny zástupca v mene svojho klienta, je\npotrebné, aby splnomocnenie právneho zástupcu, ktoré má tvoriť prílohu podania, bolo už\npred priložením k formuláru podania podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom\n(KEP) klienta. Ak klient nemá kvalifikovaný elektronický podpis, možno splnomocnenie\ndoručiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky buď v elektronickej podobe vykonaním\nzaručenej konverzie jeho podpísaného originálu z listinnej podoby do elektronického\ndokumentu alebo doručiť podpísaný originál splnomocnenia v listinnej podobe poštou,\nprípadne osobne.“\n21. Ústavný súd so zreteľom na dikciu § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení\ns § 125 CSP konštatuje, že právny zástupca sťažovateľky k sťažnosti doručenej ústavnému\nsúdu\n\nv elektronickej\n\npodobe\n\ns autorizáciou\n\npodľa\n\nosobitného\n\npredpisu\n\npripojil\n\n„plnomocenstvo“ sťažovateľky na jej zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným\nsúdom. Uvedené splnomocnenie však má podobu oskenovanej listiny, nebolo podpísané\nkvalifikovaným elektronickým podpisom konateľa sťažovateľky a nebolo dodatočne\n(v lehote 10 dní podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 125 ods. 2 CSP)\ndoručené ústavnému súdu v origináli poštou alebo osobne, alebo v elektronickej podobe\nautorizované podľa osobitného predpisu. Ústavný súd hodnotí, že hoci samotná sťažnosť\nbola autorizovaná zaručeným (teraz kvalifikovaným, pozn.) elektronickým podpisom, plná\nmoc udelená sťažovateľkou právnemu zástupcovi 11. júla 2018 takýmto spôsobom\n\n8\n\nautorizovaná nebola a bola doložená len vo formáte PDF. Vzhľadom na uvedené ústavný\nsúd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky nespĺňa zákonom predpísané náležitosti.\n22. Vo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta,\nteda za účastníka konania, musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázané\noriginálom splnomocnenia.\n23. Splnomocnenie podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde je osobitnou listinou\npreukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony v konaní podľa čl. 127\nods. 1 ústavy za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným\nprocesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania voči ústavnému súdu, s ktorým sú\nspojené závažné právne dôsledky. Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať\nustanovenia zákona o e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene sporovej strany\n(účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom\nautorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo\nak splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie\npôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente.\nAutorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá\nsplnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je\npostačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť,\nže advokát plnú moc prijal.\n24. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely\nelektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby\npreukázané vždy, ak\na) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa\nosobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a\nrozsah tohto oprávnenia, alebo\nb) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor\nosoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej\nmene.\n\n9\n\n25. Podľa § 23 ods. 5 písm. a) zákona o e-Governmente okrem spôsobu podľa\nodseku 4 sa oprávnenie konať v mene inej osoby, na účely elektronickej komunikácie,\npreukazuje aj elektronickým dokumentom obsahujúcim jednoznačnú identifikáciu konajúcej\nosoby, osoby, v mene ktorej je oprávnená konať, a rozsah oprávnenia konať v mene tejto\nosoby, pričom tento elektronický dokument musí byť autorizovaný\n1. splnomocniteľom, ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia, alebo\n2. príslušným orgánom verejnej moci, ak oprávnenie konať vzniká rozhodnutím\norgánu verejnej moci.\n26. Podľa § 35 ods. 1 zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom je\ncelý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného\na) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu\nv listinnej podobe,\nb) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického\ndokumentu,\nc) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického\ndokumentu.\n27. Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia\ns cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti\nna právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.\n28. Podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou\nvykonávať zaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.\n29. V danom prípade transformáciou listinného dokumentu – splnomocnenia\npodpísaného konateľom sťažovateľky – do elektronickej podoby (naskenovaním)\nbez vykonania zaručenej konverzie došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu\nrovnako ako pri vyhotovení fotokópie z originálu listinného splnomocnenia.\n\n10\n\n30. „Zákon expressis verbis vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne.\nVzhľadom na význam a procesné účinky zastúpenia je táto formálna požiadavka\nopodstatnená. Z hľadiska písomnej formy môže mať splnomocnenie listinnú alebo\nelektronickú podobu (§ 125 ods. 1 CSP). Na elektronickú podobu písomného\nsplnomocnenia sa analogicky aplikujú pravidlá pre elektronickú podobu podaní vo veci\nsamej v zmysle § 125 ods. 2 CSP.\n... Keďže ide o právny úkon v písomnej forme, je zákonnou náležitosťou vlastnoručný\npodpis splnomocniteľa (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka), prípadne zaručený\nelektronický podpis v prípade splnomocnenia v elektronickej podobe (§ 40 ods. 4\nObčianskeho zákonníka).“ (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.\nPraha : C. H. Beck, 2016, 1516 s.).\n31. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatok zákonom predpísanej\nnáležitosti vyplývajúcej z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej\npovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní\npred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný\nsúd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania\n(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).\n32. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou\nstarostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom\na dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa\nsvojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť\nposkytovaných právnych služieb.\n33. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej\nslužby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé\nvyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to\nsplnené zákonom ustanovené predpoklady.\n\n11\n\n34. Pre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky už\nv minulosti opakovane podal ústavnému súdu viacero sťažností za iných rôznych\nsťažovateľov, ktoré boli odmietnuté z totožných dôvodov (napr. II. ÚS 363/2018).\n35. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol\nuž pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie\nzákonom predpísaných náležitostí.\n36. V nadväznosti na toto rozhodnutie je sťažnosť sťažovateľky vybavená v celom\nrozsahu (vrátane návrhu na vydanie dočasného opatrenia, ktorého vydanie prichádza\ndo úvahy len v prípade sťažnosti prijatej na ďalšie konanie), pretože odmietnutím sťažnosti\nrozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný\nsúd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. októbra 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "plnomocenstvo, splnomocnenie", "elektronický podpis", "podanie-s overeným elektronickým podpisom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:25eb3d3a-b5d2-4964-adec-53b65f6e595a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.363.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 363/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 363/2018 z 11. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-11", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.363.2018.1"}, {"guid": "ussr:964511fc-c67f-466c-9cd7-1255b2a0f9f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 663/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 663/2014 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964511fc-c67f-466c-9cd7-1255b2a0f9f8"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:b5b9c2df-eb92-44e6-a339-609b0e300bde", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 334/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 334/09 z 13. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-13", "citacie_n": 137, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5b9c2df-eb92-44e6-a339-609b0e300bde"}, {"guid": "ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 565, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}], "citovane_v": [{"guid": "1c58a6c4-24a1-45e6-97f8-55a460e13539:ab727b98-4249-4635-8744-aaed20aea75f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4219202006.1", "spisova_znacka": "26Cob/49/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/49/2019 z 29. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4219202006.1"}, {"guid": "1c58a6c4-24a1-45e6-97f8-55a460e13539:4a578349-d36a-40bf-b98d-3013f09bd2b7", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4219202006.1", "spisova_znacka": "26Cob/49/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/49/2019 z 29. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-09-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4219202006.1"}, {"guid": "1b24fe35-ed0d-4c8a-8859-1bd94f7bbe2c:7c2f0b42-df48-49c0-9598-0efa9fc74571", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4018200767.3", "spisova_znacka": "26S/45/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/45/2018 z 6. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200767.3"}, {"guid": "1b24fe35-ed0d-4c8a-8859-1bd94f7bbe2c:c55a6df6-7045-4d7d-8e24-19374307d3a9", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4018200767.3", "spisova_znacka": "26S/45/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/45/2018 z 6. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-05-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200767.3"}]}